Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 250/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. J., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2012

doručená sťažnosť A. (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva „na súdnu ochranu a prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa “ a „práva spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“

(citované podľa petitu sťažnosti, pozn.) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti, ako aj vyžiadaného súdneho spisu vyplýva, že na základe žaloby

sťažovateľky a ďalších 93 navrhovateľov o ochranu spotrebiteľa smerujúcej proti odporcovi

R., a. s. (ďalej len „odporca“), ktorá bola okresnému súdu doručená 7. mája 2009, je pred

okresným súdom pod sp. zn. vedené občianskoprávne konanie; sťažovateľka

má v tomto konaní postavenie navrhovateľky v prvom rade, pričom v ňom zároveň

zastupuje na základe plných mocí ostatných navrhovateľov.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti najmä uvádza:

«Sťažovateľ podal na Okresný súd Trenčín (OS TN) v máji roku 2009 žalobu na

ochranu spotrebiteľa voči súkromnej poisťovni R., a. s. (ďalej len „R.“), so sídlom... K.

Konanie je na OS TN vedené pod sp. zn. . Napriek tomu, že od podania

žaloby už uplynuli takmer 3 roky, nebolo vytýčené ani len prvé pojednávanie. Sťažovateľ

niekoľkokrát kontaktoval okresný súd aj krajský súd s cieľom, aby vec bola prejednaná

a aby kolektívnym nárokom spotrebiteľov, ktoré sťažovateľ v konaní zastupuje, bola

poskytnutá právna ochrana.

Žiaľ, ani korešpondencia medzi sťažovateľom a súdmi doteraz neviedla k vytýčeniu

pojednávania. Pritom na ochranu svojich práv čakajú desiatky poškodených spotrebiteľov

priamo v konaní a stovky ďalších poškodených spotrebiteľov. Na začiatku (pri podaní

žaloby) sťažovateľ zastupoval vyše 90 spotrebiteľov. Dnes je stav taký, že 2/3 u

poškodených spotrebiteľov (žalobcov) vzalo svoje žaloby späť...

... predsedníčka OS TN sa na sťažnosť sťažovateľa vyjadrila v tom zmysle, že vo veci

nezistila žiadne subjektívne prieťahy v konaní. Toto tvrdenie odôvodnila tým, že sudkyňa

musela vykonať rôzne nevyhnutné procesné kroky (napr. riešila námietku zaujatosti,

nesprávne označenia žalobcov, vydala uznesenia v dôsledku späťvzatia žalôb a pod.),

a preto sa ešte nezačalo pojednávanie. Zároveň sa vyjadrila, že po právoplatnom zastavení

konania o nárokoch žalobcov, ktorý vzali svoje žaloby späť, bude vo veci vytýčené

pojednávanie. To bolo v auguste 2010. Žiadne pojednávanie do dnešného dňa vytýčené

nebolo a nerozumieme ani tomu, prečo by malo byť jeho vytýčenie podmienené hore

uvedenou argumentáciou. Následne v októbri 2010 predseda KS v Trenčíne v liste

adresovanom sťažovateľovi skonštatoval, že sa stotožňuje s vyjadrením predsedníčky OS TN

a rovnako ako ona nevidí vo veci prieťahy. Zároveň uviedol, že požiadal predsedníčku aby

priebeh konania v danej veci sledovala a nepripustila bezdôvodné prieťahy konania.

Máme tu rok 2012. Pojednávanie vytýčené nebolo. Je to takmer 3 roky. Je to

výsmech slovenského súdnictva. Je to popieranie práv účastníkov konania – spotrebiteľov...

Nemôžeme sa zbaviť pocitu, že tu ide o úplne zámerné nevytýčenie pojednávania a zjavne

o bezdôvodné prieťahy. Akoby sa sudkyňa bála vo veci konať. Ak je na ňu vyvíjaný nátlak zo

strany žalovaného a ona nevie túto situáciu zvládať, nech odovzdá túto vec predsedovi súdu

a ten nech ju pridelí takému sudcovi, ktorý bude mať odvahu a silu začať už konečne vec

riešiť. Každopádne nečinnosťou OS TN sú poškodzované práva stoviek spotrebiteľov

a osobitne právo sťažovateľa na súdnu ochranu.»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd o nej nálezom takto rozhodol:

„I. Právo sťažovateľov na súdnu ochranu a prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 46 SR bolo postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

č. k. porušené.

II. Právo sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní č. k. porušené.

III. Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť sťažovateľovi 10.000 € ako náhradu

nemajetkovej ujmy.

IV. Okresný súd Trenčín je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania.“

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

z okresného súdu príslušný spis a zároveň požiadal predsedníčku okresného súdu

o vyjadrenie k sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise

sp. zn. Spr 333/12 z 19. apríla 2012, v ktorom najmä uviedla:

„Spis, ktorého sa sťažnosť týka má toho času 1246 strán. Návrh sťažovateľa (ako

navrhovateľa 1/) bol Okresnému súdu Trenčín doručený dňa 07. mája 2009. Ešte v máji

2009 sudkyňa vyzvala navrhovateľov na predloženie písomných dokladov, ktorými v žalobe

odôvodňujú svoj uplatnený nárok, nakoľko tieto neboli súčasťou návrhu. Navrhovateľov

bolo pôvodne 93/. Dňa 11. mája 2009 súd rozhodoval o návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia a následne v dôsledku odvolania odporcu bola vec predložená Krajskému súdu

v Trenčíne. V spojení s jeho rozhodnutím nadobudlo predbežné opatrenie právoplatnosť

dňa 28. augusta 2009. Na základe postupných čiastočných späť vzatí bolo zastavené

konanie v časti o nároku navrhovateľov 5/, 12/, 13/, 28/ a 29/ a to rozhodnutiami zo dňa

02. septembra 2009 a 25. septembra 2009, ktoré v spojení s rozhodnutím Krajského súdu

v Trenčíne nadobudli právoplatnosť dňa 18. februára 2010.

V dôsledku námietky odporcu bol spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý

dňa 15. marca 2010 rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania

a rozhodovania predmetnej veci. Na opätovnú námietku podanú v apríli 2010 súd

neprihliadal...

V dôsledku čiastočného späťvzatia návrhu bolo zastavené konanie v časti o nároku

navrhovateľov..., a to uznesením zo dňa 06. júla 2010. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 5. novembra 2010. Po uvedenom dátume došlo k ďalším späťvzatiam

návrhov, o ktorých bolo rozhodované uznesením zo dňa 9. februára 2011... Dňa 8. apríla

2011 bol spis predkladaný NS SR na základe dovolania odporcu proti uzneseniu o

nariadení predbežného opatrenia. Z Najvyššieho súdu SR sa spis vrátil 12. marca 2012.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti mám za to, že postupom Okresného súdu Trenčín

nedošlo k porušeniu základného práva podľa , ani Dohovoru

a na Okresnom súde nedošlo k žiadnym prieťahom, ktoré by odôvodňovali priznanie

majetkovej ujmy.“

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu zistil takýto priebeh namietaného konania:

1. Žaloba sťažovateľky a ďalších navrhovateľov bola okresnému súdu doručená

7. mája 2009; vec je vedená pod sp. zn. .

2. Spolu so žalobou sa sťažovateľka a ďalší navrhovatelia domáhali vydania

predbežného opatrenia, ktorým by súd odporcovi nariadil zdržať sa vyberania poplatkov

podľa všeobecných poistných podmienok z 21. mája 2007 vrátane ich dodatkov

a jednostranného rušenia zmluvy voči spotrebiteľom, ktorí pristúpili na takéto podmienky,

až do právoplatného skončenia konania. O tomto návrhu rozhodol okresný súd uznesením

č. k. -131 z 11. mája 2009 tak, že návrhu na vydanie predbežného opatrenia

v celom rozsahu vyhovel; označené uznesenie okresného súdu bolo sťažovateľke doručené

20. mája 2009 a odporcovi 18. mája 2009.

3. Odporca podal 4. júna 2009 proti uzneseniu okresného súdu o nariadení

predbežného opatrenia z 11. mája 2009 odvolanie; okresný súd ho zaslal na vyjadrenie

sťažovateľovi 18. júna 2009 (sťažovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril 6. júla 2009).

4. Spis bol pre účely rozhodnutia o odvolaní odporcu predložený Krajskému súdu

v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) 10. júla 2009. Krajský súd rozhodol o odvolaní

odporcu proti uzneseniu okresného súdu z 11. mája 2009 uznesením sp. zn.

z 12. augusta 2009 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že

návrhu sťažovateľky a ďalších navrhovateľov vyhovel len čiastočne; uznesenie okresného

súdu o nariadení predbežného opatrenia v spojení s označeným uznesením krajského súdu

nadobudlo právoplatnosť 28. augusta 2009.

5. V ďalšom priebehu vzniesol odporca námietku zaujatosti proti zákonnej sudkyni

(16. novembra 2009). Okresný súd predložil spis bez zbytočného odkladu krajskému súdu

pre účely rozhodnutia o tejto námietke; o námietke rozhodol krajský súd uznesením

z 15. marca 2010 tak, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania

v predmetnej veci. Spis bol okresnému súdu vrátený 19. marca 2009.

6. Odporca podal 15. marca 2010 proti právoplatnému rozhodnutiu o nariadení

predbežného opatrenia dovolanie. Okresný súd spis spolu s dovolaním doručil Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 8. apríla 2011.

7. Do odstúpenia veci najvyššiemu súdu sa okresný súd vysporiadaval

so späťvzatiami návrhov od celkom 41 navrhovateľov; tieto boli okresnému súdu doručené

v období od 23. októbra 2009 do 8. apríla 2010. Okresný súd o späťvzatí návrhov rozhodol

najprv uznesením zo 6. júla 2010 tak, že konanie v príslušných častiach zastavil (uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 5. novembra 2010). O ďalších štyroch späťvzatiach okresný súd

rozhodol uznesením z 9. februára 2011.

8. Dňa 8. apríla 2010 okresný súd opätovne predložil spis krajskému súdu pre účely

rozhodnutia o opakovanej námietke (odporcu) zaujatosti zákonnej sudkyne; krajský súd

vrátil spis okresnému súdu bez meritórneho rozhodnutia 14. apríla 2010.

9. Najvyšší súd o dovolaní odporcu rozhodol uznesením zo 7. marca 2012 tak, že ho

odmietol. Spis bol vrátený okresnému súdu 12. marca 2012.

II.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ( tiež napr. ,

, , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva „na súdnu ochranu a prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ podľa a „práva na spravodlivé súdne

konanie“ podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“). V petite sťažnosti je síce označený celý , ktorý obsahuje štyri

odseky, ako aj celý čl. 6 dohovoru, ktorý obsahuje tri odseky, ale z obsahu týchto

ustanovení a dohovoru, ako aj z ostatných častí sťažnosti možno zjavne vyvodiť, že

zámerom sťažovateľky bolo namietať len porušenie , resp.

dohovoru (na s. 3 sťažnosti sťažovateľka cituje len a

dohovoru, pozn.). Sťažovateľka sa síce v petite sťažnosti domáha vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré však spája

s porušením , a nie prednostne s , ktorý v petite ani

neuviedla.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Z citovaného textu vyplýva, že prostredníctvom čl. 6 ods. 1 dohovoru sa garantuje

jednak právo na spravodlivé súdne konanie (proces) a tiež právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote.

Konfrontujúc obsah sťažnosti a v ňom obsiahnutú argumentáciu a navrhovaný petit

ústavný súd považoval za potrebné zdôrazniť, že v systematike sú primeraná celková

dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa („Každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“), a nie základného

práva na súdnu ochranu podľa . V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje

na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

nespadá pod ochranu , pokiaľ namietané porušenie tohto základného

práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom aj na ďalšie konkrétne okolnosti daného

prípadu (najmä predmet konania, teda čo je pre sťažovateľa v stávke) by bolo možné

v danom prípade uvažovať o odmietnutí spravodlivosti (m. m. ). Uvedený

vzťah v zásade možno analogicky uplatniť aj k právam garantovaným prostredníctvom čl. 6

ods. 1 dohovoru, t. j. právu na spravodlivé súdne konanie (proces) a právu na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote.

Z prehľadu procesných úkonov okresného súdu v namietanom konaní vyplýva, že

jeho doterajší postup zjavne nemožno kvalifikovať ako odopretie spravodlivosti. Okresný

súd totiž o žalobe sťažovateľky a ďalších navrhovateľov priebežne koná a svojimi

doterajšími procesnými úkonmi a procesnými rozhodnutiami smeruje k rozhodnutiu vo veci

samej. Sťažnosť je preto z hľadiska namietaného porušenia základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa názoru ústavného súdu zjavne neopodstatnená.

Napriek uvedenému predbežnému záveru (a napriek tomu, že sťažovateľka je

v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom) ústavný súd

posúdil sťažnosť aj z hľadiska požiadaviek, ktoré zohľadňuje vo svojej doterajšej judikatúre

pri sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia (výslovne) namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejedanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podstatou, účelom a cieľom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie stavu právnej neistoty (),

pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iného štátneho orgánu (, , ), alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. , )

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu nie každý zistený prieťah (nečinnosť,

resp. neefektívna činnosť) v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru (, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý

v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by

bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr.

). Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že

ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ). Na kratšie obdobia nečinnosti ústavný súd spravidla

prihliada vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

V prípade, ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistí, že postup všeobecného

súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle (či v zmysle dohovoru),

sťažnosť odmietne z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (napr. , ,

, ).

Uvedené právne názory aplikoval ústavný súd aj na vec sťažovateľky. Z prehľadu

procesných úkonov vykonaných v doterajšom priebehu namietaného konania uvedených

v časti I tohto uznesenia vyplýva, že okresný súd odo dňa doručenia žaloby postupoval

vo veci v zásade plynulo a vykonával procesné úkony v lehotách ustanovených zákonom

(rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia). Odvolaciemu súdu predložil spis

na rozhodnutie v dvojmesačnej lehote po vykonaní nevyhnutných procesných úkonov

(doručenie a vyžiadanie si vyjadrenia od protistrany k odvolaniu). Okresný súd sa musel

vyporiadať aj s námietkami zaujatosti vznesenými proti zákonnej sudkyni odporcom.

O týchto námietkach rozhodoval krajský súd (15. marca 2010). Následne bolo podané proti

právoplatnému rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia dovolanie (15. marca 2010),

o ktorom rozhodoval najvyšší súd. Okresný súd musel tiež rozhodnúť o späťvzatí žaloby

celkom 45 navrhovateľov. Z analýzy doterajšieho priebehu namietaného konania, ktoré od

podania žaloby trvá už viac ako tri roky, vyplýva, že okresný súd takmer polovicu z tohto

obdobia nemal k dispozícii spis (a preto vo veci nemohol konať), keďže ho musel

v dôsledku procesných úkonov odporcu (odvolanie a následne dovolanie proti uzneseniu

o nariadení predbežného opatrenia, námietky zaujatosti proti zákonnej sudkyni) predložiť

na rozhodnutie jednak krajskému súdu, ako aj najvyššiemu súdu. Ústavný súd vzal do

úvahy aj určitú mieru faktickej zložitosti namietaného konania danú veľkým počtom

účastníkov konania.

Zohľadňujúc svoje zistenia a aplikujúc svoju konštantnú judikatúru na vec

sťažovateľky ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade v doterajšom priebehu

namietaného konania nedošlo zo strany okresného súdu k takým nedostatkom, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v konaní podľa , resp.

zakladať dôvod na vyslovenie porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2012