Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 224/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2012 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti M. V. a S. V., obaja bytom ..., zastúpených JUDr. M. P.,

advokátka, s. r. o., Ž., konajúca prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Ing. J. L.,

ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Čadca,

takto

rozhodol:

1. Základné právo M. V. a S. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Čadca p r i k a z u j e , aby vo veci sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov.

3. M. V. a S. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 4 000 € (slovom

štyritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť M. V. a S. V. trovy konania v sume

341,81 € (slovom tristoštyridsaťjeden eur a osemdesiatjeden centov) na účet ich právnej

zástupkyne JUDr. M. P., advokátka, s. r. o., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2012 doručená sťažnosť M. V. a S. V., obaja bytom ... (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených JUDr. M. P., advokátka, s. r. o., Ž., konajúcou prostredníctvom konateľa a

advokáta JUDr. Ing. J. L., ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

6 C 580/2000.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh a z pripojeného súdneho spisu vyplýva, že sťažovatelia

podali 8. novembra 2000 okresnému súdu žalobu proti odporcom Š. Š. (ďalej len „odporca

v 1. rade“) a H. Š. (ďalej len „odporkyňa v 2. rade“, spolu len „odporcovia“), ktorou sa

domáhali zaplatenia sumy 200 000 Sk z titulu doplatku kúpnej ceny za predaj

nehnuteľnosti. Konanie je vedené pod sp. zn. a do dňa rozhodovania

ústavného súdu o sťažnosti nebolo právoplatne skončené.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uvádzajú:

„Dňa 8. 11. 2000 sme podali na Okresný súd v Čadci návrh na zaplatenie sumy

200.000,- Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 3. 11. 2000 až do zaplatenia voči

žalovaným v rade 1./ (Š. Š.) a v rade 2./ (H. Š.).

Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 10. 6. 2003 č. k. našu žalobu

zamietol.

Proti tomuto rozsudku sme podali odvolanie a Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa

3. 12. 2003, č. k. napadnutý I. stupňový rozsudok zrušil a vec vrátil

na ďalšie konanie.

Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 20. 4. 2004, č. k. uložil

žalovaným v rade 1./ a 2./ zaplatiť nám − žalobcom sumu 175.000,- Sk spolu so 17,6 %

úrokom z omeškania od 3. 11. 2000 až do zaplatenia.

Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 31. 1. 2007, č. k. predmetný

rozsudok opäť zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 14. 6. 2007, č. k. (v poradí

tretí), uložil žalovanej v rade 2./ povinnosť zaplatiť nám - žalobcom sumu 175.000,- Sk

spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 3. 11. 2000 až do zaplatenia.

Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 9. 4. 2008, č. k. napadnutý

rozsudok vo veci samej potvrdil.

Na základe podnetu žalovanej v rade 2./ napadol rozsudok Okresného súdu v Čadci

zo dňa 14. 6. 2007 č. k. vo výroku o povinnosti žalovanej rade 2./ v spojení

s potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 9. 4. 2008,

č. k. mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor SR, pričom Najvyšší súd

mimoriadnemu dovolaniu vyhovel a uznesením zo dňa 30. 6. 2011, č. k.

predmetné rozsudky zrušil.

Predmetné konanie sa vedie na Okresnom súde v Čadci pod č. k. .

Od podania návrhu v roku 2000 až do dnešného dňa nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté

a to napriek tomu, že ide o 11 rokov trvajúci spor.“

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„Základné právo M. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v

, v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v

Čadci postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Základné právo S. V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.

48 ods. 2 , v Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v

Čadci postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu v Čadci prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

M. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 11.000,- € (slovom

jedenásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

S. V. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 11.000,- € (slovom

jedenásťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Čadca povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Čadca je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

advokátskej kancelárii JUDr. M. P., advokátka, s. r. o., Ž., vo výške 476,00 € na účet č.: ...“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -17

z 3. mája 2012 ju prijal na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd

vyzval právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či

trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný

súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda

okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo vyjadrení č. Spr. 399/2012 z 21. marca 2012, ktoré bolo

ústavnému súdu doručené 26. marca 2012, bez podrobnejšej analýzy konštatoval, že

„Vo veci boli spôsobené prieťahy v konaní.“.

Právna zástupkyňa sťažovateľov v rekcii na vyjadrenie predsedu okresného súdu

z 21. marca 2012 uviedla, že „... samotný súd konštatoval prieťahy v konaní“.

II.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil tento nasledovný priebeh namietaného

konania:

1. Žaloba sťažovateľov, ktorou sa domáhali proti odporcom zaplatenia doplatku

kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti v sume 200 000 Sk, bola okresnému súdu doručená

15. novembra 2000 a zaevidovaná pod sp. zn. .

2. Okresný súd po vykonaní úkonov súvisiacich s prípravou pojednávania (doplatenie

súdneho poplatku za podaný návrh, vyjadrenie k návrhu, predloženie navrhnutých dôkazov)

nariadil 25. marca 2003 termín pojednávania na 10. jún 2003, na ktorom v poradí prvým

rozsudkom vo veci rozhodol tak, že žalobu sťažovateľov zamietol.

3. Proti rozsudku z 10. júna 2003 podali sťažovatelia odvolanie; spis bol

na rozhodnutie o odvolaní doručený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

19. septembra 2003.

4. Krajský súd o odvolaní rozhodol 3. decembra 2003 tak, že odvolaním napadnutý

rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; spis bol okresnému súdu vrátený

15. marca 2004.

5. Dňa 16. marca 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 20. apríl 2004,

na ktorom v poradí druhým rozsudkom vo veci rozhodol tak, že zaviazal odporcov

na zaplatenie sumy 175 000 Sk; rozsudok bol účastníkom konania doručený 1. júla 2004,

resp. 2. júla 2004.

6. Proti v poradí druhému rozsudku okresného súdu podal 23. júla 2004 odporca

v 1. rade odvolanie a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov; sťažovatelia sa

k odvolaniu vyjadrili podaním doručeným okresnému súdu 16. septembra 2004.

7. Po zistení majetkových pomerov odporcu v 1. rade mu okresný súd uznesením

z 28. októbra 2004 priznal čiastočne oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto

rozhodnutiu podal odvolanie odporca v 1. rade, o ktorom krajský súd rozhodol

31. decembra 2004 tak, že odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil.

8. Spis na rozhodnutie o odvolaní proti rozsudku z 20. apríla 2004 bol krajskému

súdu doručený 22. marca 2005. Krajský súd spis vrátil okresnému súdu na účely odstránenia

nedostatkov; okresný súd ho krajskému súdu opätovne predložil 9. marca 2006.

9. Krajský súd uznesením z 31. januára 2007 aj v poradí druhý rozsudok okresného

súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie; spis bol vrátený okresnému súdu 26. apríla

2007.

9. Okresný súd nariadil termín pojednávania na 5. jún 2007, ktoré bolo na žiadosť

odporkyne v 2. rade odročené na 12. jún 2007 a následne 14. jún 2007.

10. Na pojednávaní konanom 14. júna 2007 okresný súd opätovne o veci rozhodol

rozsudkom tak, že uložil odporkyni v 2. rade uhradiť sťažovateľom 175 000 Sk s 17,6 %

úrokom z omeškania a vo vzťahu k odporcovi v 1. rade žalobu zamietol; účastníkom

konania bol rozsudok doručený 17. júla 2007. Proti rozsudku podali odvolanie sťažovatelia

a odporkyňa v 2. rade. Krajský súd v poradí tretí rozsudok okresného súdu na pojednávaní

konanom 9. apríla 2008 potvrdil.

11. Na podnet odporkyne v 2. rade podal 14. júla 2009 generálny prokurátor

Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie proti výroku rozsudku okresného súdu

o uložení povinnosti odporkyni v 2. rade zaplatiť sťažovateľom predmetnú sumu v spojení

s potvrdzujúcim výrokom rozsudku krajského súdu.

12. O mimoriadnom dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uznesením sp. zn. z 30. júna 2011, ktorým zrušil

dovolaním napadnutý potvrdzujúci výrok rozsudku krajského súdu, ako aj dovolaním

napadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bola odporkyni v 2. rade uložená

povinnosť zaplatiť sťažovateľom sumu 175 000 Sk s úrokom z omeškania. V rozsahu

zrušenia najvyšší súd vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

13. Dňa 31. októbra 2011 doručili sťažovatelia okresnému súdu návrh na vydanie

predbežného opatrenia týkajúceho sa trov konania; o tomto návrhu rozhodol okresný súd

uznesením zo 7. decembra 2011 tak, že predbežné opatrenie nariadil. Proti nariadeniu

predbežného opatrenia podala odporkyňa v 2. rade odvolanie.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

ods. listiny, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v a listiny osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Predmetom konania, v ktorom sťažovatelia namietajú zbytočné prieťahy, je

rozhodovanie o ich žalobe, ktorou sa domáhajú proti odporcom zaplatenia sumy 200 000 Sk

z titulu doplatku kúpnej ceny za predaj nehnuteľnosti. Ústavný súd z obsahu spisu ani

z vyjadrení sťažovateľov nezistil žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné

kvalifikovať namietané konanie ako právne či skutkovo zložité.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho

konania. Zo spisu vyplýva, že sťažovatelia sa zúčastňovali pojednávaní nariadených

okresným súdom, na výzvy súdu reagovali v súdom určených lehotách prostredníctvom

kvalifikovaného právneho zástupcu. Sťažovatelia sa prostredníctvom sťažnosti na prieťahy

v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu domáhali urýchlenia priebehu

namietaného konania. Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že neexistuje žiadna

skutočnosť, ktorá by mohla byť pripísaná na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky, či

a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v namietanom konaní.

V tejto súvislosti poukázal na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej zbytočné

prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu,

ale aj jeho neefektívnou alebo nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (m. m. , ,

). Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva podľa

dohovoru) aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ).

Ústavný súd dospel k názoru, že postup okresného súdu bol poznamenaný

predovšetkým neefektívnou a nesústredenou činnosťou. Okresný súd vo veci trikrát

rozhodol, pričom v jeho poradí prvý rozsudok z 10. júna 2003 krajský súd zrušil

predovšetkým z dôvodu, že „sa riadne nezaoberal návrhom a tvrdením navrhovateľov 1/

a 2/. Neskúmal návrh navrhovateľov 1/ a 2/ v podstate, keď neskúmal, že sa jedná

o neoprávnené obohatenie...“. V poradí druhý rozsudok okresného súdu z 20. apríla 2004

krajský súd opätovne zrušil z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V poradí tretí

rozsudok okresného súdu zo 14. júna 2007 vychádzal zo záväzného právneho názoru

odvolacieho súdu vysloveného v jeho predošlom zrušujúcom uznesení, preto ho krajský súd

potvrdil. Tento rozsudok vo výroku o uložení povinnosti odporkyni v 2. rade zaplatiť

sťažovateľom sumu 175 000 Sk s úrokom z omeškania v spojení s potvrdzujúcim rozsudku

odvolacieho súdu bol ale na základe mimoriadneho dovolania uznesením najvyššieho súdu

z 30. júna 2011 v dovolaním napadnutej časti zrušený a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená

okresnému súdu na ďalšie konanie. Za týchto okolností nie je vec sťažovateľov ani

po 12 rokoch od začatia konania právoplatne skončená, čo je už samo osebe z ústavného

hľadiska neakceptovateľné. Ústavný súd poznamenáva, že aj okresný súd vo svojom

vyjadrení akceptoval, že v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom.

Na tomto základe ústavný súd konštatoval, že predovšetkým neefektívnou

a nesústredenou činnosťou okresného súdu došlo v namietanom konaní k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a listiny, ako aj ich práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Vzhľadom na skutočnosť, že v čase rozhodovania o sťažnosti nebolo namietané

konanie ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu konať v ďalšom období bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto

nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

každému po 11 000 €, čo odôvodnili takto: „Právna neistota, v ktorej sa dlhodobo

nachádzame, nám spôsobuje nielen materiálnu, ale aj nemateriálnu ujmu. Neustále

dochádza k nášmu finančnému poškodzovaniu z dôvodu neustáleho platenia súdnych

poplatkov, trov právneho zastupovania ako aj exekučných trov, pričom bezdôvodné

obohatenie vo výške 175.000,- Sk, ktoré je predmetom sporu, nám do dnešného dňa nikto

nevrátil.

Vzhľadom k tomu, že predmet sporu je pre nás − sťažovateľov vzhľadom na našu

sociálnu a rodinnú situáciu a vzhľadom na zdravotný stav veľmi podstatný, žiadame priznať

nám podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia

našich práv primerané finančné zadosťučinenie...“

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc na jednej strane predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania,

intenzitu neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu a správanie sťažovateľov ako

účastníkov konania a na druhej strane predmet sporu (žaloba o zaplatenie sumy 200 000 Sk

s príslušenstvom) ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie

finančného zadosťučinenia v sume po 4 000 € každému zo sťažovateľov primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľom úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2012 (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v zmysle § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“). Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2012 pre dvoch sťažovateľov

patrí odmena v sume 127,16 € (aplikáciou § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2

vyhlášky), ktorú bolo potrebné zvýšiť o režijný paušál (2 x 7,63 €), čo spolu predstavuje

sumu 142,42 € za jeden úkon právnej služby (porovnaj , ,

, ). Za dva úkony právnej služby patrí odmena v sume 2 x

142,42 €, t. j. v sume 284,84 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH (právny zástupca

sťažovateľov je platcom DPH), t. j. o 56,97 €. Ústavný súd tak priznal trovy konania

v celkovej sume 341,81 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2012