Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 136/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. marca 2016

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication,

s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom

advokátska kancelária JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24,

Piešťany, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. februára

2016 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r. o.,

Sad A. Kmeťa 24, Piešťany (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

«Na základe návrhu oprávneného, Slovenskej sporiteľne, a.s... (ďalej ako „SLSP“),

na vykonanie exekúcie, ktorým sa SLSP domáhala vymoženia pohľadávky vo výške

1.564,76 € s príslušenstvom, sa začalo exekučné konanie vedené pred Okresným súdom

Nové Zámky pod sp.zn. , pričom účastníkom konania na strane

oprávneného je SLSP a na strane povinného sú účastníkmi konania 1. ,

2. (ďalej ako „Exekučné konanie“).

Dňa 15.12.2010 postúpila SLSP sťažovateľovi, spoločnosti WM Consulting &

Communication, s.r.o... pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní vedenom na Okresnom

súde Nové Zámky pod sp.zn. (značka súdneho exekútora EX 295/2007).

Z dôvodu postúpenia pohľadávky sťažovateľ ako nový veriteľ zaslal dňa 20.05.2011

súdnemu exekútorovi , so sídlom

návrh na zmenu účastníka konania.

Dňa 21.01.2013 (tj. po dobe dlhšej ako 20 mesiacov) Okresný súd Nové Zámky

vyhovel návrhu sťažovateľa v celom rozsahu a vydal uznesenie sp.zn. ,

ktorým pripustil zmenu účastníka exekučného konania na strane oprávneného tak, že

namiesto SLSP vstúpil do konania na strane oprávneného sťažovateľ (ďalej ako

„Uznesenie“).

Vzhľadom na to, že Uznesenie ani po dobe dlhšej ako 13 mesiacov nenadobudlo

právoplatnosť, zaslal sťažovateľ porušovateľovi dňa 19.03.2014 žiadosť o prijatie opatrení

umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným (ďalej ako „Žiadosť“), ktorou

sťažovateľ vyzval porušiteľa na prijatie opatrení, ktoré by smerovali k tomu, aby Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť, vzhľadom k tomu, že stav, kedy Uznesenie nenadobudlo

právoplatnosť, znemožňoval sťažovateľovi uplatňovanie jeho práv účastníka konania

v Exekučnom konaní.

Keďže ani po zaslaní Žiadosti nenadobudlo Uznesenie právoplatnosť, t.j. súd

nereagoval na Žiadosť a neurobil žiaden úkon smerujúci k zmene tohto stavu, sťažovateľ

dňa 05.11.2014. tj. po dobe dlhšej ako 21 mesiacov od vydania Uznesenia, zaslal

predsedovi Okresného súdu Nové Zámky, JUDr. Jozefovi Kanásovi, sťažnosť na prieťahy

v konaní podľa o súdoch v znení neskorších predpisov (ďalej

ako „Sťažnosť“).

Sťažovateľ dňa 16.12.2014 obdržal od predsedu Okresného súdu Nové Zámky, od

JUDr. Jozefa Kanása, odpoveď na Sťažnosť, v ktorej bolo uvedené, že Uznesenie

nenadobudlo právoplatnosť pre nedoručenie Uznesenia povinnému v 2./ rade, ktorému na

základe toho bol následne ustanovený opatrovník. Zároveň bolo v odpovedi na Sťažnosť

uvedené, že po vrátení zásielky od opatrovníka povinného v 2./ rade nadobudne Uznesenie

právoplatnosť.

Následne v dňoch 12.06.2015 a 13.07.2015, 11.09.2015, 11.12.2015, 13.01.2016

sťažovateľ opakovane telefonicky kontaktoval Okresný súd Nové Zámky za účelom zistenia,

či Uznesenie nadobudlo právoplatnosť, avšak Okresný súd Nové Zámky zakaždým

sťažovateľa informoval, že Uznesenie nenadobudlo právoplatnosť.»

Podľa názoru sťažovateľky „protiprávny stav, zapríčinený konaním, resp.

nečinnosťou Okresného súdu Nové Zámky, spočíva v tom, že ani po uplynutí doby dlhšej

ako 56 mesiacov odo dňa, kedy sťažovateľ podal návrh na zmenu účastníka konania

vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. , nebolo o

podanom návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka konania na strane oprávneného

právoplatne rozhodnuté, a to z toho dôvodu, že Uznesenie nebolo doručené povinným, a

teda nenadobudlo právoplatnosť.

Postupom Okresného súdu Nové Zámky, na základe ktorého došlo k prieťahom

v konaní vedenom pred Okresným súdom Nové Zámky pod sp. zn. , sa

sťažovateľ dostal do právneho stavu neistoty, nakoľko o jeho návrhu nebolo právoplatne

rozhodnuté.

Súčasný stav veci znemožňuje sťažovateľovi uplatňovanie jeho práv v exekučnom

konaní, t j. nemôže aktívne vystupovať vo vzťahu k exekútorovi, ako napríklad: komunikovať

sním, domáhať sa vymoženia pohľadávky, schvaľovať splátkové kalendáre, alebo dávať

súhlasy na predaj nehnuteľností vo vlastníctve povinných i keď hmotnoprávne ako veriteľ,

má na to právo. Exekútor taktiež nemôže poukazovať vymožené finančné prostriedky

sťažovateľovi, ale musí ich poukazovať pôvodnému veriteľovi, t.j. SLSP. Tieto skutočnosti

v sťažovateľovi ako veriteľovi vyvolávajú pocit neistoty ohľadom reálneho uspokojenia jeho

pohľadávky, nakoľko vymožené peňažné prostriedky nie sú priamo poukazované

sťažovateľovi a pôvodný veriteľ SLSP napríklad nemusí postupovať pri schvaľovaní

splátkových kalendárov alebo pri dávaní súhlasov s predajom nehnuteľností vo vlastníctve

povinných tak, ako by to urobil sťažovateľ, čo môže viesť k tomu, že v budúcnosti bude

ohrozené reálne vymôžeme pohľadávky.

Sťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke

právneho nástupníctva oprávneného t.j. aby rozhodovanie o jeho podanom návrhu na

zmenu účastníka konania, trvalo vyše 56 mesiacov. Sťažovateľ má za to, že rozhodovanie o

čiastkovej otázke právneho nástupníctva je úkon, ktorý sa nevyznačuje právnou ani

faktickou zložitosťou. Hoci Okresný súd Nové Zámky dňa 21.01.2013 rozhodol o návrhu

sťažovateľa na zmenu účastníka konania na strane oprávneného, nevykonal plynulé

opatrenia na doručenie rozhodnutia súdu povinným. Takýto postup súdu je v rozpore

s prvou vetou , keďže súd nepostupoval v konaní tak,

aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sťažovateľ má zo to, že súčasný

stav veci je ovplyvnený iba nečinnosťou Okresného súdu Nové Zámky, ktorý adekvátne

nekoná tak ako by podľa zákonov mal konať, a to aj napriek podaným písomnostiam,

ktorými sa sťažovateľ snažil docieliť zmenu tohto stavu.

Následok vyššie popísaných skutočností, ktoré spôsobil svojou nečinnosťou orgán,

ktorého úlohou je ochrana zákonnosti, vyvoláva v sťažovateľovi stratu dôvery k tomuto

organu a najmä bráni uspokojeniu pohľadávky sťažovateľa, v pozícií nového veriteľa, a to

aj napriek tomu, že je držiteľom exekučného titulu. Jeho postavenie v Exekučnom konaní, je

vo vzťahu k exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu Nové Zámky, na ktoré je

naviazané aj reálne uspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz

priznaného práva.

Sťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu Nové Zámky za vážny zásah do

svojich práv, nakoľko sťažovateľ, ako osoba oprávnená podľa § 92 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku, podal návrh na zmenu účastníka konania, ktorým sa domáhal, aby súd

pripustil vstup sťažovateľa do konania vedeného pred Okresným súdom Nové Zámky pod

sp.zn. namiesto SLSP. Vzhľadom na podaný návrh na zmenu účastníka

konania. Okresný súd Nové Zámky v rámci konania vedeného pod sp.zn. ,

mal rozhodnúť o sťažovateľovom návrhu na zmenu účastníka konania.

Nakoľko sťažovateľ podal návrh na zmenu účastníka konania, t.j. navrhol, aby súd

rozhodol o jeho vstupe do konania, stal sa sťažovateľ ako navrhovateľ (v zmysle § 90

) účastníkom konania vedeného na Okresnom súde Nové

Zámky pod sp.zn. . a to v časti tohto konania, v ktorej Okresný súd Nové

Zámky rozhoduje o tomto návrhu.

Nakoľko Okresný súd Nové Zámky právoplatne nerozhodol o sťažovateľovom návrhu

na zmenu účastníka konania, došlo k porušeniu sťažovateľovho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a preto sťažovateľ nevidí žiadnu inú možnosť

ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný súd.“.

Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd takto rozhodol:

„Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp.zn. porušil

základné právo spoločností WM Consulting & Communication, s.r.o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručené v , ako aj jej

právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa č1. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Nové Zámky v konaní, vedenom pod sp.zn. ,

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Spoločnosti WM Consulting & Communication, s.r.o. priznáva právo na primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1.000,00 Eur..., ktoré jej je Okresný súd Nové Zámky

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatností tohto nálezu.

Okresný súd Nové Zámky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania

k rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 362,60 €... v lehote do 15 dní odo dňa

právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri

predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zbytočné prieťahy v konaní môžu

byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

alebo nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu

právnej neistoty (m. m. , , , ).

Rovnako tak môže zapríčiniť porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (a tiež práva podľa dohovoru)

aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. , ).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na

konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ).

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj vlastným zisťovaním na okresnom súde

pre účely predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že 7. júna 2011 bol okresnému súdu

doručený návrh sťažovateľky na pripustenie jej vstupu do konania na strane oprávneného

z dôvodu, že po začatí exekučného konania došlo k prevodu práva na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok zo 17. decembra 2010. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 21. januára 2013 pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného

tak, že do exekučného konania vstúpila sťažovateľka na strane oprávneného na miesto

pôvodne oprávneného. Okresný súd uznesenie expedoval 11. februára 2013, pričom

zásielka sa vrátila od povinného v 2. rade s tým, že adresát je neznámy. Následne okresný

súd vykonal lustráciu povinného v 2. rade v Registri obyvateľov Slovenskej republiky,

pričom na základe zistených skutočností ustanovil opatrovníka povinnému v 2. rade

uznesením z 27. novembra 2014. Po vrátení zásielky nadobudlo uznesenie okresného súdu

z 21. januára 2013 o pripustení vstupu sťažovateľky do konania na strane oprávneného

právoplatnosť 29. decembra 2014.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , a to najmä v súvislosti s rozhodovaním o pripustení

zmeny účastníka konania, ktoré nie je podľa jej názoru dosiaľ právoplatné, čo znemožňuje

sťažovateľke uplatňovanie jej práv v namietanom exekučnom konaní.

Z uvedených skutočností vyplýva, že konanie vo veci návrhu sťažovateľky

na pripustenie jej vstupu do konania na strane oprávneného na miesto pôvodne oprávneného

trvalo až do nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zmene účastníka konania tri a pol

roka. Za rozhodujúce v danom prípade považuje ústavný súd to, že okresný súd vyvinul

úsilie na doručenie zásielok s uznesením z 21. januára 2013 s tým, že už pred podaním

sťažnosti sťažovateľky (22. februára 2016) podľa sa mu podarilo

dosiahnuť nápravu sťažovateľkou namietaného stavu, ktorá tvrdila, že stále nie je

účastníčkou exekučného konania, keďže uznesenie o pripustení jej vstupu do exekučného

konania nie je právoplatné. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že predmetné uznesenie

okresného súdu z 21. januára 2013 nadobudlo právoplatnosť 29. decembra 2014, čím

sťažovateľka získala procesné postavenie oprávneného v napadnutom exekučnom konaní.

Z uvedeného vyplýva, že v postupe okresného súdu v napadnutom konaní sa síce

vyskytli obdobia nečinnosti, ale okresný súd súčasne vyvíjal primerané a cielené úsilie

smerujúce k doručeniu uznesenia, ktorým sa rozhodlo o zmene účastníka konania na strane

oprávneného.

Ústavný súd tiež dodáva, že po podaní sťažnosti sťažovateľkou podľa § 62 a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov doručenej okresnému súdu 7. novembra 2014 okresný súd prijal

opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany základného práva sťažovateľky. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na svoj právny názor vyplývajúci z jeho doterajšej

judikatúry, podľa ktorého ak sa náprava vo veci sťažovateľky zabezpečí v rámci

všeobecného súdnictva, tak ústavný súd v zásade nemôže vysloviť porušenie sťažovateľkou

označeného základného práva (m. m. , ), pričom v okolnostiach

posudzovaného prípadu táto skutočnosť zakladá aj dôvod na odmietnutie sťažnosti už pri jej

predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd na tomto základe dospel k záveru, že v danom prípade intenzita

zistených pochybení v postupe okresného súdu nie je dostatočná na to, aby mohol vysloviť

porušenie základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. marca 2016