Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/13/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M. V., 2/ S. V., rod. K.,

oboch bývajúcich v B., zastúpených JUDr. M. P., advokátkou so sídlom v Ţ., proti ţalovaným

1/ Š. Š., bývajúcemu v S.S., 2/ H. Š., bývajúcej v S.S., zastúpenej JUDr. D. C.,

advokátom so sídlom v Ţ., o zaplatenie 5 808, 93 € (175 000 Sk) s prísl., vedenej na

Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho

prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Čadca zo 14. júna 2007 č.k.

-183 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Ţiline z 9. apríla

2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok

1. Krajského súdu v Ţiline z 9. apríla 2008 sp. zn. vo výroku, ktorým bol

potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca zo 14. júna 2007 č.k. -183

v napadnutej časti vo veci samej týkajúcej sa ţalovanej 2/ a vo výroku, ktorým bolo

rozhodnuté o trovách odvolacieho konania medzi ţalobcami 1/ a 2/ a ţalovanou 2/,

2. Okresného súdu Čadca zo 14. júna 2007 č.k. -183 vo výroku, ktorým bola

ţalovanej 2/ uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 3. novembra 2000 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Čadca na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Čadca rozsudkom z 10. júna 2003 č.k. -51 zamietol ţalobu,

ktorou sa ţalobcovia 1/ a 2/ domáhali, aby súd ţalovaných 1/ a 2/ zaviazal spoločne

a nerozdielne zaplatiť 200 000 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania od 3. novembra 2000

aţ do zaplatenia. Ţalobcov 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovanému 1/

2

náhradu trov prvostupňového konania vo výške 18 328 Sk. Rozhodol tak po zistení, ţe

ţalovaný 1/ ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. X.

v kat. území S., dom č. X. a pozemok KN X., zastavaná plocha o výmere X. m² (ďalej len

„nehnuteľnosti“) bez súhlasu ţalovanej 2/ ako bezpodielovej spoluvlastníčky uzatvoril

so ţalobcami 1/ a 2/ dňa 27. septembra 1999 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli vyššie

uvedené nehnuteľnosti a ţalobcovia 1/ a 2/ uhradili ţalovanému 1/ kúpnu cenu

400 000 Sk. Následne ţalobcovia 1/ a 2/ 13. júna 2000 uzatvorili so ţalovanou 2/ dohodu

o urovnaní podľa , v rámci ktorej ţalovaná 2/ udelila súhlas

s predajom vyššie uvedenej nehnuteľnosti a ţalobcovia 1/ a 2/ sa zaviazali uhradiť jej

200 000 Sk, z ktorých ţalovanej 2/ v skutočnosti uhradili len 175 000 Sk na vyrovnanie jej

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti. Súčasťou dohody o urovnaní bolo aj dojednanie

o postúpení pohľadávky, podľa ktorého ţalovaná 2/ postúpila svoju pohľadávku voči

ţalovanému 1/ vo výške 200 000 Sk z titulu nároku na polovicu kúpnej ceny nehnuteľnosti

na ţalobcov 1/ a 2/. Zo spisu Okresného súdu Čadca sp.zn. súd zistil, ţe pred

týmto súdom prebieha konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva medzi

ţalovanými 1/ a 2/, predmetom ktorého medzi aktívami nie je nehnuteľnosť zapísaná

na LV č. X. a ani nárok na zaplatenie časti kúpnej ceny ţalovanej 2/. Ţalobcovia 1/ a 2/ svoj

nárok na zaplatenie 175 000 Sk s prísl. vyvodzovali z postúpenej pohľadávky vo výške

200 000 Sk, ktorú pôvodne mala ţalovaná 2/ voči ţalovanému 1/ z titulu neuhradenia 1/2

kúpnej ceny nehnuteľnosti, ktorá je v ich v bezpodielovom spoluvlastníctve (t.j. ţalovaných 1/

a 2/) a ktorú postúpila na ţalobcov 1/ a 2/. Zamietnutie ţaloby súd odôvodnil tým, ţalovaná 2/

neplatne postúpila na ţalobcov 1/ a 2/ pohľadávku vo výške 200 000 Sk, pretoţe

k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva ţalovaných ešte nedošlo a ţalovaná 2/

tak nedisponuje zročnou pohľadávkou, ktorú postúpila na ţalobcov. O náhrade trov konania

súd rozhodol podľa

Na odvolanie ţalobcov 1/ a 2/ Krajský súd v Ţiline uznesením z 3. decembra 2003

sp.zn. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, ţe súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, či ţalovaný 1/

prijatím od ţalobcov sumy 400 000 Sk a tieţ aj ţalovaná 2/ sumy 175 000 Sk pred

vyporiadaním ich bezpodielového spoluvlastníctva nezískali bezdôvodné obohatenie.

Okresný súd Čadca ďalším rozsudkom z 20. apríla 2004 č.k. -76 uloţil

ţalovaným 1/ a 2/ povinnosť solidárne zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 %

3

úrokom z omeškania od 3. novembra 2000 aţ do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške

46 507 Sk. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, ţe ţalovaný 1/ ako bezpodielový

spoluvlastník nehnuteľností uzatvoril so ţalobcami 1/ a 2/ 27. septembra 1999 kúpnu zmluvu,

na základe, ktorej mu uhradili kúpnu cenu 400 000 Sk. Nedostatok súhlasu ţalovanej 2/ ako

bezpodielovej spoluvlastníčky vyššie uvedenej nehnuteľnosti bol konvalidovaný

prostredníctvom dohody o urovnaní z 13. júna 2000 uzatvorenej medzi ţalobcami 1/, 2/

a ţalovanou 2/, ktorou sa ţalobcovia 1/ a 2/ zaviazali uhradiť jej 200 000 Sk na vyrovnanie jej

spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti (ţalobou sa domáhali zaplatenia 175 000 Sk

s úrokom z omeškania). Súd povaţoval ţalobu za dôvodnú, keď mal preukázané, ţe ţalovaní

1/ a 2/ prijatím 400 000 Sk titulom kúpnej ceny za nehnuteľnosť a prijatím ďalších

175 000 Sk, prijali plnenie bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalovaného 1/ uznesením z 31. januára 2007 sp. zn.

napadnutý rozsudok opäť zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, pretoţe na strane ţalovaného 1/

nevzniklo bezdôvodné obohatenie, lebo predmetné nehnuteľnosti nadobudol od svojej matky

darovacou zmluvou (nesprávne označovanou ako kúpna zmluva). Preto bol oprávnený sám

predávajúci uzavrieť so ţalobcami 1/ a 2/ kúpnu zmluvu 27. septembra 1999 bez súhlasu

ţalovanej 2/. Keďţe bol výlučným vlastníkom predaných nehnuteľností a nebol účastníkom

dohody o urovnaní, podľa právneho názoru odvolacieho súdu nevzniklo na jeho strane

bezdôvodné obohatenie.

Okresný súd Čadca rozsudkom zo 14. júna 2007 č.k. -183 (v poradí

tretím) uloţil ţalovanej 2/ povinnosť zaplatiť ţalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 3. novembra 2000 aţ do zaplatenia a trovy konania 32 775 Sk. Voči

ţalovanému 1/ ţalobu zamietol a ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 1/

65 051,60 Sk titulom náhrady jeho trov konania. Súd prvého stupňa vychádzajúc

zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho predošlom zrušujúcom

uznesení, ţe na strane ţalovaného 1/ nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, dospel k záveru,

ţe ţalovaná 2/ nadobudla sumu 175 000 Sk bez právneho dôvodu, pretoţe doposiaľ nebolo

právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva medzi ţalovanými 1/

a 2/ ako bývalými manţelmi. Na strane ţalovaného 1/ nebolo preukázané bezdôvodné

obohatenie, preto ţalobu voči nemu zamietol. O úrokoch z omeškania súd rozhodol podľa

4

; za začiatok omeškania ţalovanej 2/ s plnením

peňaţného dlhu, povaţoval okamih rozšírenia ţaloby aj na ţalovanú 2/. Rozhodnutie

o trovách odôvodnil , pričom vychádzal z názoru, ţe v dôsledku

zamietnutia ţaloby voči ţalovanému 1/ mali inak v konaní úspešní ţalobcovia úspech iba

polovičný. O náhrade trov ţalovaného 1/ rozhodol podľa

Krajský súd v Ţiline na odvolanie ţalobcov a ţalovanej 2/ rozsudkom z 9. apríla 2008

sp. zn. napadnutý rozsudok vo výrokoch vo veci samej potvrdil a v časti

výrokov o náhrade trov prvostupňového konania rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Ţalobcom 1/ a 2/ uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 1/ trovy

odvolacieho konania v sume 14 836 Sk do 3 dní na účet advokátky JUDr. E. H.. Ţalovanej 2/

uloţil povinnosť nahradiť ţalobcom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania 23 476 Sk do 3 dní na

účet advokátky JUDr. M. P.. Zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalovaný 1/

bol výlučným vlastníkom nehnuteľností predaných ţalobcom 1/ a 2/ a pokiaľ ţalovaná 2/ na

základe dohody o urovnaní uzavretej so ţalobcami 1/ a 2/ bez účasti ţalovaného 1/ získala

sumu 175 000 Sk, došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu. Zrušenie výrokov

o náhrade trov prvostupňového konania ţalobcov 1/ a 2/ odôvodnil nesprávnym názorom

súdu prvého stupňa o čiastočnom úspechu ţalobcov 1/ a 2/ a pokiaľ ide o náhradu trov

konania ţalovaného 1/, odvolací súd poukázal na to, ţe ţalovaného 1/ v konaní postupne

zastupovali dvaja právni zástupcovia, čo však z výroku rozsudku súdu prvého stupňa nie je

zrejmé. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa zásady úspešnosti v konaní.

Na základe podnetu ţalovanej 2/ napadol rozsudok Okresného súdu Čadca

zo 14. júna 2007 č.k. -183 vo výroku o povinnosti ţalovanej 2/ zaplatiť

ţalobcom 1/ a 2/ 175 000 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 3. novembra 2000

do zaplatenia v spojení s potvrdzujúcim výrokom rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 9. apríla

2008 sp. zn. mimoriadnym dovolaním generálny prokurátor Slovenskej

republiky (ďalej len „generálny prokurátor“). Namietal, ţe v konaní došlo k inej vade

uvedenej v a napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom

právnom posúdení veci v zmysle K nesprávnemu právnemu

posúdeniu došlo tým, ţe hoci súdy uloţili ţalovanej 2/ povinnosť zaplatiť vyššie uvedené

peňaţné plnenie z dôvodu, ţe získala majetkový prospech bez právneho dôvodu, hoci

skutočným právnym dôvodom na získanie majetkového prospechu bol záväzok ţalobcov 1/

a 2/ zaplatiť ţalovanej 2/ 200 000 Sk vyplývajúci z dohody o urovnaní. K naplneniu tzv. inej

5

vady ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, došlo tým, ţe súdy sa vo svojich

rozhodnutiach nevyporiadali s otázkou platnosti prípadne neplatnosti dohody o urovnaní a ich

rozhodnutia sú pokiaľ ide o túto pre rozhodnutie podstatnú otázku, nepreskúmateľné.

Z uvedených dôvodov ţiadal tieto rozsudky v napadnutej časti (vo veci samej) zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Ţalobcovia 1/ a 2/ vo vyjadrení navrhli mimoriadne dovolanie ako nedôvodné

zamietnuť. Ţiadny z účastníkov v prvostupňovom ani odvolacom konaní nepoukazoval

na dohodu o urovnaní z 13. júna 2000, ktorú uzavreli ţalobcovia so ţalovanou 2/ a ani

na ţiadne zo skutočností uvádzané v mimoriadnom dovolaní, preto je neopodstatnené

poukazovať na tieto skutočnosti, keď neboli označené v prvostupňovom ani v odvolacom

konaní ( ). V prípade zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa dovolacím

súdom, ţiadali tento zrušiť v celom rozsahu, nakoľko v zmysle

výroky napadnutého rozsudku navzájom súvisia, ide o spoločné práva a povinnosti, preto sa

musí rozhodnutie vzťahovať na všetkých účastníkov na jednej strane a z právneho predpisu

vyplýva spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi (, ).

Ţalovaný 1/ sa k dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril.

Ţalovaná 2/ sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu stotoţnila s mimoriadnym dovolaním

a podľa jej názoru sa bezdôvodne obohatil ţalovaný 1/; navrhla preto zrušiť rozsudky súdov

prvého a druhého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dohodou

o urovnaní uzavretou dobromyseľne boli vyporiadané vzájomné práva účastníkov, preto

plnenie z tejto dohody nemôţe byť jej neoprávneným obohatením. Zastávala tieţ názor

o nedostatku svojej pasívnej legitimácie v konaní, preto „konanie voči nej malo byť

zastavené“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na dovolacom súde v lehote jedného roka

od právoplatnosti rozhodnutia súdu ( ) proti rozhodnutiu, ktoré môţe napadnúť

týmto opravným prostriedkom, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa

v napadnutej časti bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení

s ) v rozsahu podľa v spojení s

6

a dospel k záveru, ţe rozhodnutia súdov v napadnutých častiach treba zrušiť a v súvisiacich

výrokoch o trovách odvolacieho konania treba zrušiť.

V zmysle môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,

ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( v spojení s druhá

veta ) Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

; ţiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v konaní o tomto

opravnom prostriedku nevyšla najavo.

Dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní na súdoch niţších stupňov nedošlo k tzv. inej

vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. l písm. b/

). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu došlo v prejednávanej veci v konaniach

na súdoch niţších stupňov k procesným nesprávnostiam (viď ďalej 1. a 2.), ktoré vykazujú

znaky takej procesnej vady. O tzv. inú vadu konania ide tieţ v prípade nepreskúmateľnosti

rozhodnutia súdu (viď tieţ R 111/1998).

Odôvodnenie rozsudku (prvostupňového aj odvolacieho) súdu musí mať náleţitosti

uvedené v ( ). Musí obsahovať výklad opodstatnenosti

a zákonnosti výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení rozsudku musí vyporiadať so všetkými

rozhodujúcimi skutočnosťami; jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne vysvetlený

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, ale tieţ s poukazom na právne

závery, ktoré prijal. Zákonom poţadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy

rozhodnutia súdu je nielen formálnou poţiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo

nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má

byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu

veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je

predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom

kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

7

Tieto poţiadavky mimoriadnym dovolaním rozsudok Krajského súdu v Ţiline

z 9. apríla 2008 sp. zn. v napadnutej časti v spojení s rozsudkom Okresného

súdu Čadca zo 14. júna 2007 č.k. -183 nespĺňajú. Súdy oboch stupňov v danej

veci prevzatie sumy 175 000 Sk ţalovanou 2/ posúdili ako bezdôvodné obohatenie, ktoré jej

ţalobcovia poskytli bez právneho dôvodu. Súd prvého stupňa, ktorý vychádzal zo záväzného

právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v jeho poslednom zrušujúcim rozhodnutí

z 31. januára 2007 sp. zn. , po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe

ţalovanej 2/ na základe dohody o urovnaní so ţalobcami, ktorým vytýkala uzavretie

kúpnopredajnej zmluvy iba so ţalovaným 1/ bez jej súhlasu, hoci ona bola bezpodielovou

spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, bola vyplatená suma 175 000 Sk. Bol toho

názoru, ţe ţalovaná 2/ nadobudla uvedenú sumu bez právneho dôvodu, lebo v tom čase ešte

nebolo právoplatne rozhodnuté o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva ţalovaných.

Odvolací súd, ktorý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, t.j. vo výroku,

ktorým ţalovanej 2/ bola uloţená povinnosť zaplatiť ţalobcom 175 000 Sk a vo výroku,

ktorým bola ţaloba voči ţalovanému 1/ zamietnutá, na rozdiel od súdu prvého stupňa

vychádzal z odlišného názoru, ţe ţalovaný 1/ uzavrel so ţalobcami kúpnu zmluvu ohľadom

predmetných nehnuteľností ako výlučný vlastník nehnuteľnosti, ktorú získal zmluvou

od svojej matky (registrovaná bývalým Štátnym notárstvom v Čadci pod R.). Z toho dôvodu

ţalovaná 2/ sumu 175 000 Sk získala od ţalobcov bez právneho titulu, lebo nebola

bezpodielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností.

V konaní bolo nesporne preukázané, ţe k vyplateniu sumy 175 000 Sk ţalobcami

ţalovanej 2/ predchádzalo uzavretie dohody o urovnaní v zmysle § 585 a nasl. Občianskeho

zákonníka dňa 13. júna 2000, v ktorej ţalovaná 2/ udelila dodatočne výslovný súhlas

s uzatvorením kúpnej zmluvy z 27. septembra 1999 uvedenej v bode I. dohody o urovnaní

(ktorú uzavrel ţalovaný 1/ so ţalobcami ohľadom označených nehnuteľností za dohodnutú

kúpnu cenu 400 000 Sk) a v ktorej sa ţalobcovia zaviazali vyplatiť ţalovanej 2/ v hotovosti

sumu 200 000 Sk na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu na označených

nehnuteľnostiach (bod II/l dohody o urovnaní), ďalej bol v dohode uvedený spôsob zaplatenia

tejto sumy. Ţalovaná 2/ zároveň postúpila pohľadávku na ţalobcu 1/ vo výške 200 000 Sk

voči ţalovanému 1/, ktorá vznikla z titulu vyplatenia 1/2 kúpnej ceny za nehnuteľnosť

uvedenej v bode I. dohody o urovnaní a vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ţalovaný 1/ jej

neodovzdal polovicu kúpnej ceny.

8

Pokiaľ ide o dohodu o urovnaní v zmysle , touto si

účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných

práv a povinností tým, ţe ich ruší a nahradzuje ich novými, t.j. doterajší záväzok tak zaniká

a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je

samostatným zaväzovacím dôvodom – právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí

dohody o urovnaní sa uţ veriteľ nemôţe domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len

plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. Účelom urovnania v zmysle tohto

ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napr. o tom, či boli splnené

predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa

výšky pohľadávky, jej splatnosti a pod., pričom spornosť alebo pochybnosť môţe byť

skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním môţu byť medzi účastníkmi upravené

akékoľvek sporné práva, ktorými môţu disponovať. Spornosťou práva v zmysle § 585 ods. 1

sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku

existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy či obsahu (napr. v akom rozsahu má byť plnené,

kedy a pod.). Stačí, ţe jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného

právneho vzťahu javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môţe ísť

o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môţe byť aj omyl. Podmienkou platnosti

dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu

medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo

sporom tým, ţe pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí

záväzkom novým. Urovnanie sa môţe týkať len niektorých vzájomných práv a povinností,

ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, ale tieţ celého záväzku (záväzkového právneho

vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv

(a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe,

keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší záväzok ktorý zanikol, je tak nahradený novo

dojednaným, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom

samostatným zaväzovacím dôvodom. Ustanovenie

chráni urovnanie pred sankciou neplatnosti pre prípad, ţe pri uzatvorení dohody o urovnaní

došlo k omylu v tom, čo je medzi stranami sporné, či pochybné a teda v akom rozsahu sa má

urovnanie týkať doterajšieho záväzku. Omyl jednej, prípadne oboch strán pri uzatváraní

dohody o urovnaní, týkajúci sa rozsahu, v akom má byť doterajší záväzok nahradený iným,

nemá vplyv na platnosť dohody. Odsek 2/ tohto ustanovenia sa týka prípadov, kde strany pri

urovnaní vychádzali z domnelého práva jednej strany, hoci toto právo v čase dojednania

neexistovalo.

9

Súdy pri rozhodovaní vychádzali zo zhodného názoru, ţe na strane ţalovanej 2/

vzniklo bezdôvodné obohatenie prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Hoci v konaní bolo

preukázané, ţe ţalobcovia 1/ a 2/ uzavreli so ţalovanou 2/ 13. júna 2000 dohodu o urovnaní,

súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalovaná 2/ získala prijatím sumy 175 000 od ţalobcov

na základe uvedenej dohody o urovnaní bezdôvodné obohatenie. Napriek prijatému záveru,

súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevyporiadal s otázkou (ne)platnosti

tohto právneho úkonu, hoci toto posúdenie je podstatným pre právny záver, či ţalovaná mala

právny dôvod na prijatie plnenia od ţalobcov na základe dohody o urovnaní. Uvedené

pochybenie neodstránil ani odvolací súd, ktorý posúdenie otázky (ne)platnosti dohody

o urovnaní tieţ nepovaţoval za právne významné pre posúdenie dôvodnosti uplatneného

nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (zrejme vzhľadom na zaujatý názor o výlučnom

vlastníctve nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy). Z odôvodnenia rozhodnutí

súdov oboch stupňov tieţ nevyplýva, ako sa vyporiadali s existenciou právoplatného rozsudku

Okresného súdu Čadca z 15. novembra 1999 č.k. -54, ktorým súd na návrh terajšej

ţalovanej 2/ H. Š. určil, ţe nehnuteľnosti kat. úz. rodinný dom číslo súpisné X.

2

s príslušenstvom a pozemok zastavaná plocha o výmere X. m, zapísané na LV X.

na základe kúpnej zmluvy R., tvorili bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov – v tomto

konaní ţalovaných 1/ a 2/. So zreteľom na uvedené rozhodnutia súdov oboch stupňov sú pre

nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a nemôţu byť povaţované za správne.

Pokiaľ dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 243f ods. 1

písm. c/ , dovolací súd dodáva, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa nebolo moţné v dovolacom konaní podrobiť

prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo vzhľadom na uţ

spomenutú tzv. inú vadu nemoţno posúdiť, či súdy správne aplikovali príslušnú právnu

normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto po zistení, ţe v konaní došlo k vyššie

uvedenej procesnej vade konania v zmysle , na ktorú musel vziať

zreteľ, zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa

na ďalšie konanie ( v spojení s ).

Pokiaľ ide o náhradu trov prvostupňového konania medzi ţalobcami a ţalovanou 2/,

o tejto doposiaľ nebolo rozhodnuté, pretoţe Krajský súd v Ţiline uznesením z 31. marca 2009

10

sp. zn. zrušil uznesenie Okresného súdu Čadca z 15. januára 2009 č.k.

-254 vo výroku, ktorým ţalovaná 2/ bola zaviazaná nahradiť ţalobcom 1/ a 2/

trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v sume 2 854,91 € (86 007 Sk) na účet

právnej zástupkyne ţalobcov, advokátky JUDr. M. P.. V novom rozhodnutí rozhodne súd

znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania ( v spojení s

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011

JUDr. Daniela Sučanská, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová