Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3C/59/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E., zastúpenej JUDr. Erikom Barcíkom, advokátom, so sídlom Mierová 1, 990 01 D. E., proti žalovanej: D. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX H., zastúpenej splnomocnencom A. A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX I. J. XX, o zaplatenie 3.250,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3.250,- eur a úrok z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 3.250,- eur od 22.06.2025 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 91,14 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 22.07.2025 domáhala, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť jej sumu 3.250,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 18.12.2024 do zaplatenia a povinnosť nahradiť jej trovy konania.

2. Žalobu odôvodňovala tým, že na Okresnom súde Bardejov prebiehalo medzi stranami sporu pod sp. zn. súdne konanie, v ktorom sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia sumy 3.450,- eur z dôvodu, že dňa 18.12.2024 došlo k podvodnej realizácii platby vo výške 3.450,- eur z účtu žalobkyne v prospech účtu žalovanej, keď manžel žalobkyne poskytol telefonicky v omyle neznámej osobe prihlasovacie údaje (meno, heslo atď.) k účtu v banke žalobkyne a táto neznáma osoba po tom, čo získala tieto prístupové údaje podvodným spôsobom, previedla elektronickým bankovníctvom z účtu žalobkyne na účet žalovanej 3.450,- eur. V žalobe uviedla, že počas prebiehajúceho súdneho konania žalovaná uznala, že peniaze, ktoré jej boli pripísané na účet, jej nepatria, že si je vedomá, že táto suma jej bola pripísaná na účet bez právneho dôvodu a že peniaze chce vrátiť žalobkyni, ale vzhľadom na jej finančné možnosti chcela splatiť túto sumu vrátane trov konania a trov právneho zastupovania v splátkach. V žalobe ďalej tvrdila, že žalovaná navrhla jej uzavrieť dohodu o urovnaní, s tým, že žalobkyňa zoberie žalobu späť a tak sa aj stalo, žalobu žalobkyňa zobrala následne späť a súd uznesením zo dňa 11.06.2025 konanie zastavil. Žalobkyňa poukázala na to, že dohodou o urovnaní žalovaná uznala dlh vo výške 4.092,- eur pozostávajúci z istiny a trov právneho zastupovania a zároveň zaviazala sa splácať túto sumu v pravidelných mesačných splátkach po 200,- eur s prvou splátkou splatnou do 21.05.2025. Žalovaná podľa žalobkyne doposiaľ zaplatila len jednu splátku v máji vo výške 200,- eur, pričom medzi stranami bolo dohodnuté, že v prípade nezaplatenia niektorej splátky včas sa stáva celý dlh splatným. Tvrdila, že žalovaná sa obohatila o sumu 3.450,- eur, ktorú získala bez

právneho dôvodu a nakoľko sa dostala do omeškania podľa dohody o urovnaní, lebo okrem prvej splátky neuhradila nič, je žalobkyňa nútená opätovne domáhať sa svojho práva žalobou na súde.

3. Ako dôkaz na preukázanie svojich tvrdení v žalobe označila a pripojila k nej dohodu o urovnaní a za dôkaz svojich tvrdení označila tiež súdny spis tunajšieho súdu sp. zn. .

4. Žalovaná k žalobe písomne vyjadrila sa tak, že žalobkyňa dňa 18.12.2024 o 10:23 hod. poslala z účtu na jej účet sumu 3.450,- eur. Uviedla, že v čase pripísania peňazí na jej účet telefonoval jej maklér z Coin Makket Cap, aby uvedenú sumu vybrala a poslala cez bitcoinmat cez QR kód sumu 3.400,- eur a 50,- eur si ponechala za službu. Keďže ju prekvapilo meno osoby i jej číslo účtu, s ktorou nikdy predtým žiadnym spôsobom nekomunikovala, ani ju nepoznala, presunula sa ku bitcoinmatu do Košíc na Mäsiarsku ulicu a okolo 13.00 hod. odoslala po zaslaní QR kódu sumu 3.400,- eur, čo môže potvrdiť jej rodinný príslušník A. A. F., s ktorým tam bola. Tvrdila, že medzi manželom žalobkyne a maklérom došlo pravdepodobne k dohode navýšenia zisku, a tak odoslať peniaze do CMC a manžel tak učinil, neodkladne poslala peniaze tak, ako jej povedal maklér, pričom predpokladá, že manžel žalobkyne pristúpil na nákup kryptomien, a preto odoslal peniaze takýmto spôsobom. Žalovaná uviedla, že bola si vedomá, že peniaze jej nepatria, a preto konala tak, aby nebola podozrivá, že manipulovala s cudzími peniazmi, pričom podľa dokumentov jej dostupných je prekvapená, že manžel žalobkyne poslal peniaze na jej účet a ako sa o ňom dozvedel, už neuviedol. Tvrdila, že nakoľko bola zúfalá z neoprávneného konania voči svojej osobe v žalobe sp. zn. , podpísala so žalobkyňou Dohodu o splátkach a jednu aj uhradila vo výške 200,- eur. Následne sa informovala v Československej obchodnej banke, kde zistila, že dňa 18.12.2024 bola z účtu žalobkyne na jej účet pripísaná elektronicky odoslaná suma 3.450,- eur, následne dňa 23.01.2025 jej ČSOB banka oznámila, že jej boli na účet pripísané finančné prostriedky, ktoré nevrátila a že preto banka poskytla dňa 21.01.2025 platiteľovi jej bankové i osobné údaje. Poukázala na to, že dňa 27.01.2025 ju žalobkyňa vyzvala vrátiť sumu 3.450,- eur z dôvodu, že uvedená platba nebola realizovaná žalobkyňou, ale neznámou osobou, keď žalobkyňa i jej manžel určite vedeli, ako to na burze chodí, pričom neznáma osoba telefonovala manželovi a ten pustil peniaze okľukou maklérovi, ktorý je ochotný a možno už i vysporiadaný so žalobkyňou a jej manželom. V uvedenej súvislosti poukázala na maily od K. A.. Prehlásila, že žalobkyňu a jej manžela vôbec nepozná, nič neiniciovala, len preposlané peniaze na svoj účet poslala tam, manželia Olneroví ju telefonicky nekontaktovali. Žalovaná tvrdila, že manžel žalobkyne súhlasil a peniaze poslal isto po dohode s maklérom K. A., z ktorého e-mailu odoslaného A. F. jasne vyplýva, že manželia Olneroví spolupracovali s Coin Market Cap a vedeli, ako sa vkladajú peniaze na predaj alebo výmer kryptomien či rovno euro. Inak by podľa nej K. A. nekontaktoval A. A. F., ktorý o K. A. vedel od roku 2023. Uviedla, že jej ujo A. F. v tom čase spolupracoval s maklérskou spoločnosťou CMC a zistil ďalšie skutočnosti, ktoré súvisia s údajne „zle zaslanými peniazmi“ žalobkyňou, pričom K. A. volal ujovi na jeho telefón aj mail, že istý pán sa ho pýtal, či nemá niekoho známeho v L. A. L. a keďže mal, práve uvedeného K. A., že pošle uvedenú sumu na jej účet, o ktorom už vedel K. A. a že ona následne odošle eurá cez bitcoinmat formou QR kódu. Po pripísaní uvedenej sumy peňazí ona tieto vybrala zo svojho účtu a poslala ich K. A. v splátkach 3x 900,-eur, 1x 500,- eur a 1x 200,- eur, pričom 50,- eur si mala ponechať za službu, čo aj urobila. Na dôkaz svojich tvrdení označila dva dokumenty napísané a odoslané K. A. prostredníctvom e- mailu z 24.04.2025 o 9:47 hod., kde tento maklér priznal chybu a zaviazal sa ju napraviť tak, že to ihneď porieši, keď bude vrátená kryptomena, ktorú si od nich C. kúpila. S poukazom na uvedené žalovaná uviedla, že sa necíti byť vinná pri príjme a následnom skorom prevode finančných prostriedkov, ktoré jej boli pripísané a ktoré previedla okamžite tam, kam jej to bolo povedané, pričom nemala dôvod po rozhovore A. F. s K. A., ktorý počula na vlastné uši, tomu neveriť. Žiadala žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. K vyjadreniu k žalobe žalovaná ako dôkazy pripojila žalobu zo dňa 17.03.2025 vo veci sp. zn. a svoje vyjadrenie k danej žalobe, ako aj uznesenie o zastavení konania sp. zn. , bankomatové výpisy a listy, výzvu žalobkyne na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.01.2025 a svoju odpoveď na daný list A. B. C., Oznámenie ČSOB banky zo dňa 23.01.2025 a vyjadrenia tejto banky zo dňa 22.01.2025, 13.04.2025 a 22.04.2025 a e-mailovú správu K. A. A. A. F. zo dňa 24.04.2025.

6. Žalobkyňa v písomnej replike na žalobe trvala. Uviedla, že bola to žalovaná, ktorá po podaní žaloby kontaktovala prostredníctvom svojho strýka A. A. F. právneho zástupcu žalobkyne a požadovali (prosili), aby žalobkyňa zobrala žalobu späť, pričom žalovaná tvrdila, že aj ona je obeťou podvodu a chce peniaze vrátiť, ale v splátkach po 200,- eur, nakoľko nemá takú sumu na zaplatenie. Žalovaná teda

uznala, že peniaze, ktoré boli vlastníctvom žalobkyne a ktoré boli v sume 3.450,- eur pripísané na jej účet, jej nepatria. Žalobkyňa súhlasila so zaplatením predmetných peňazí v splátkach a následne bola vypracovaná dohoda, ktorú žalobkyňa aj žalovaná podpísali, žalovaná teda uznala dlh, zaplatila prvú splátku 200,- eur a následne z nepochopiteľných dôvodov už ďalšiu splátku nezaplatila, čo je neakceptovateľný a absolútne nepoctivý postup.

7. Žalovaná v písomnej duplike žalobu žiadala zamietnuť ako nedôvodnú a nespravodlivú. Poukázala na absenciu akéhokoľvek právneho a osobného vzťahu so žalobkyňou a absurdnosť žaloby, nakoľko žalobkyňu ani jej manžela nikdy v živote osobne nevidela, nikdy s nimi netelefonovala ani inak nekomunikovala a nebola s nimi v žiadnom právnom ani obchodnom vzťahu. Všetky záležitosti sa diali a realizovali výhradne cez tretiu osobu, K. A., a preto svojvoľné vykonštruovanie akéhokoľvek priameho dlhu voči žalobkyni považuje za účelové a protiprávne. Tvrdila absolútnu neplatnosť dohody o urovnaní pre kvalifikovaný omyl podľa a . Dohoda o urovnaní, na ktorej žalobkyňa zakladá svoj nárok je podľa žalovanej od počiatku absolútne neplatná, k čomu citovala a poukázala tiež na , podľa ktorého je právny úkon absolútne neplatný, ak ho osoba urobila v omyle, ktorý druhá strana vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Tvrdila, že dohodu podpísala pod hrubým nátlakom prebiehajúceho súdneho sporu a v zásadnom právnom omyle, keď právny zástupca žalobkyne ju prostredníctvom jej strýka A. F. telefonicky ubezpečoval, že si peniaze ponechala neoprávnene, a preto je povinná uzavrieť urovnanie a sumu zaplatiť. V strachu a pod vplyvom omylu dohodu podpísala a v dobrej viere uhradila prvých 200,- eur, pričom tento omyl bol kompletne vyvolaný zavádzajúcim konaním žalobkyne a jej advokáta, ktorí pred ňou utajili skutočný tok finančných prostriedkov. Tvrdila, že hneď po odhalení skutočného stavu jej strýkom, teda že peniaze nezostali u nej, ale cez jej osobu a jej bankový účet a bitcoinmat v Košiciach odoslala sumu 3.400,- eur do troch hodín podľa pokynov K. A., pravdepodobne dobre známeho žalobkyni a jej manželovi a po prvej platbe na dohodu zistila, že bola uvedená do omylu, preto jej strýko advokátovi žalobkyne oznámil, že viac nebudú žalobkyni splácať, lebo odpadol akýkoľvek dôvod plnenia dohody, ktorá je neplatná. Podľa žalovanej na jej strane k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu nikdy nedošlo, pretože finančné prostriedky bezodkladne odoslala tam, ako jej bolo povedané a potvrdené do mobilu maklérom K. A. v deň odoslania, pričom K. A. dňa 24.04.2025 v správe uistil ju aj jej strýka, že so žalobkyňou všetko vysporiada, keď im žalobkyňa vráti zakúpenú kryptomenu. Z uvedeného je podľa žalovanej zrejmé, že žalobkyňa a jej manžel pravdepodobne majú otvorený a prebiehajúci finančný vzťah výlučne s maklérom K. A. a žalobkyňa a K. A. sa pokúšajú spoločne, koordinovane a bezdôvodne obohatiť na jej úkor, keď sa žalobkyňa snaží získať tie isté finančné prostriedky duplicitne, jednak od K. A. z titulu kryptoinvestície a jednak od nej prostredníctvom tejto podvodnej žaloby o urovnanie. Takéto konanie je podľa nej v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Keďže dohoda o urovnaní bola podľa žalovanej uzatvorená v kvalifikovanom omyle vyvolanom žalobkyňou a na jej strane neexistuje žiaden skutočný dlh ani bezdôvodné obohatenie sa, žiadala žalobu zamietnuť. Okrem už predložených listín ako dôkaz predložila aj e-mailovú správu A. F. K. A. zo dňa 14.06.2026.

8. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobkyňa na žalobe trvala. Poukázala na to, že iniciatíva na uzavretie dohody o urovnaní vyšla od žalovanej, ktorá sama ich oslovila prostredníctvom svojho zástupcu. Uviedla, že žiaden obchod s kryptomenami tu neexistuje, s tým môže obchodovať len oprávnený subjekt pod dozorom Národnej banky, žalobkyni nič neprišlo, žiadne šeky, žiadne peniaze, bola tu pritom podvodná snaha získať peniaze nielen od nej, ale aj od jej manžela, na ktorého chcel niekto brať ešte aj spotrebný úver 10.000,- eur, ale to sa podarilo stopnúť. Poukázala na to, že dohoda o urovnaní bola uzatvorená tak, že najskôr ju podpisovala žalovaná, potom ona, posielala sa poštou, nebola uzatváraná ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, ale po jej riadnom prečítaní, ako je to v nej aj uvedené. Uviedla, že prípadné nároky voči K. A. si žalovaná musí uplatňovať voči nemu, s tým žalobkyňa nemá nič, ona K. A. vôbec nepozná a číslo účtu žalovanej zistila od banky až po tom, čo sa jej niekto nabúral do účtu a zmizli jej peniaze. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocnenca na pojednávaní zotrvala na tom, že ona sa neobohatila, len urobila to na čo ju nahovorila druhá strana prostredníctvom sprostredkovateľa K. A.. Nepoprela, že dohodu o urovnaní iniciovala ona prostredníctvom svojho uja, ani že ju podpisovala prvá, chceli to v tom čase urobiť a vybaviť promptne, myslí si, že žalobkyňa musí dlhodobejšie spolupracovať s K. A. a nevie, prečo by mala peniaze platiť ona, keď si ich nenechala. Žiadna polícia ju nekontaktovala, nič nespáchala, žiaden priestupok ani trestný čin, spôsobil to K. A., ona nemá takú sumu na zaplatenie. 9. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocnenca na záver pojednávania požiadala o „zrušenie konania“ alebo o odročenie pojednávania, aby sa vyžiadala alebo predložila správa z polície, na ktorú

sa žalobkyňa podľa svojich tvrdení mala v tejto veci obrátiť. Súd návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel. Keďže nebolo skutkovo sporné a žalovaná sama výslovne potvrdila, že prišla jej na účet od pre ňu dovtedy neznámej žalobkyne suma 3.450,- eur a že túto sumu žalobkyni nevrátila, pričom rovnako nebolo sporné uzavretie dohody o urovnaní žalovanej so žalobkyňou, z ktorej žalobkyňa uplatnila tu žalovaný nárok, ani okolnosti jej uzavretia, súd považoval za nedôvodné a nehospodárne odročenie pojednávania a za nedôvodné mal aj doplnenie dokazovania správou z polície, keďže ani to by v konkrétnych okolnostiach tejto veci na výsledku konania, ako bude podrobne uvedené ďalej, nič zmeniť nemohlo. Žalovaná poukazovala len na skutočnosti a žiadala doplniť dokazovanie len ohľadom skutočností, ktoré boli dávno známe, na ktoré poukazovala už v pôvodnom súdnom konaní sp. zn. a ktoré predchádzali uzavretiu dohody o urovnaní, ktorá založila, ako bude uvedené ďalej nový, samostatný záväzok žalovanej. Vzhľadom na právne následky dohody o urovnaní a zásady civilného sporového kontradiktórneho konania návrhy žalovanej na odročenie pojednávania, či doplnenie dokazovania na skutočnosti, týkajúce sa udalostí z času dávno pred uzavretím dohody o urovnaní neboli dôvodné a prípustné. Povinnosťou súdu vyplývajúcou mu z Základných princípov , ako aj z ust. je postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejedaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb a viesť konanie tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní. Znalosť uvedených zákonných ustanovení a princípov sa vzhľadom na zverejnenie v Zbierke zákonov SR u každého predpokladá. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov ( ) a strana o odročenie pojednávania musí žiadať bezodkladne po tom, čo sa o dôvode, pre ktorý tak mieni robiť, dozvedela alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať ( ). Na odročenie pojednávania neboli tu zákonné dôvody. Súd preto pojednávanie neodročil a v súlade s povinnosťou vyplývajúcou mu z ust. na ňom o žalobe aj rozhodol, a to tak, že v časti jej vyhovel a v časti ju zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov.

10. Je nepochybné, že žalobkyňa tu podanou žalobou uplatnila nárok z dohody o urovnaní uzavretej so žalovanou. Dohoda bola uzavretá po tom, čo žalobkyňa iniciovala proti žalovanej na tunajšom súde konanie pod sp. zn. . Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že v danom konaní sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia sumy 3.450,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 18.12.2024 došlo k podvodnej realizácii platby vo výške 3.450,- eur z účtu žalobkyne v prospech účtu žalovanej tak, že manžela žalobkyne kontaktovala neznáma osoba, ktorá mala zastupovať spoločnosť s kryptomenami, ktorá mu oznámila, že má na svojom kryptomenovom účte už 13.201,- eur a že ak ich chce vybrať, je potrebné si do svojho mobilného telefónu stiahnuť jemu neznáme aplikácie, prostredníctvom ktorých sa dostali k účtu žalobkyne, na ktorom disponentom bol aj jej manžel. Následne žalobkyňa zistila, že jej z účtu zmizla suma 3.450,- eur. Ešte v ten deň kontaktovala svoju banku, ktorá už ale transakciu nedokázala zrušiť a nakoľko žalovaná nevrátila platbu, na žiadosť žalobkyne banka podľa zákona o bankách poskytla jej identifikačné údaje majiteľa účtu, na ktorý bola platba zrealizovaná. V žalobe vo veci sp. zn. žalobkyňa poukázala na to, že žalovanej poslala výzvu na vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 27.01.202, na ktorú žalovaná reagovala písomne tak, že potvrdila pripísanie platby na jej účet a uviedla, že tieto peniaze vybrala, vycestovala s nimi do Košíc a podľa pokynov makléra ich odoslala. Žalovaná už vo veci sp. zn. v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2025 (č. l. 24 spisu sp. zn. ) uvádzala absolútne rovnaké skutočnosti, akými sa bráni aj v tomto konaní, keď uviedla, že žalobkyňa dňa 18.12.2024 o 10:23 hod. poslala z účtu na jej účet sumu 3.450,- eur. Uviedla, že v čase pripísania peňazí na jej účet telefonoval jej maklér z Coin Makket Cap, aby uvedenú sumu vybrala a poslala cez bitcoinmat cez QR kód sumu 3.400,- eur a 50,- eur si ponechala za službu. Keďže ju prekvapilo meno osoby i jej číslo účtu, s ktorou nikdy predtým žiadnym spôsobom nekomunikovala, ani ju nepoznala, presunula sa ku bitcoinmatu do Košíc na Mäsiarsku ulicu a okolo 13.00 hod. odoslala po zaslaní QR kódu sumu 3.400,- eur, čo môže potvrdiť jej rodinný príslušník A. A. F., s ktorým tam bola. Tvrdila, že medzi manželom žalobkyne a maklérom došlo pravdepodobne k dohode navýšenia zisku a tak odoslať peniaze do CMC a manžel tak učinil, neodkladne poslala peniaze tak, ako jej povedal maklér, pričom predpokladá, že manžel žalobkyne pristúpil na nákup kryptomien, a preto odoslal peniaze takýmto spôsobom. Žalovaná uviedla, že bola si vedomá, že peniaze jej nepatria, a preto konala tak, aby nebola podozrivá, že manipulovala s cudzími peniazmi, pričom podľa dokumentov jej dostupných je prekvapená, že manžel žalobkyne poslal peniaze na jej účet a ako sa o ňom dozvedel. Už vo veci sp. zn. žalovaná predložila ako dôkazy e-mail K. A. A. A. F. zo dňa 24.04.2025, odpoveď na výzvu žalobkyne zo dňa 27.01.2025, potvrdenia o platbách súm (č. l. 27 spisu sp. zn. ) a e-mail

banky zo dňa 22.04.2025. Žalobu vo veci sp. zn. vzala žalobkyňa písomným podaním zo dňa 06.05.2025 späť v celom rozsahu z dôvodu, že na návrh žalovanej došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody o urovnaní sporných nárokov v celom rozsahu vrátane trov konania, v dôsledku čoho súd uznesením zo dňa 11.06.2025, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 09.07.2025, konanie zastavil. 11. Z predloženej dohody o urovnaní uzatvorenej podľa a nasl. (č. l. 7 a 8 spisu) súd zistil, že táto po úvodnom ustanovení (článok I.) konštatujúcom vedené konanie na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. medzi stranami sporu o zaplatenie 3.450,- eur s prísl. z dôvodu poukázania sumy 3.450,- eur z účtu žalobkyne bez právneho dôvodu následne v článku II. označenom ako Urovnanie uvádza, že účastníci tejto dohody sa ohľadom medzi nimi sporných práv a povinností uvedených v článku I. tejto dohody, t. j. nároku žalobkyne, dohodli, že žalovaná zaplatí žalobkyni na tam uvedený účet sumu 4.092,- eur, čo je istina v predmetnom konaní špecifikovanom v článku I. a trovy právneho zastupovania, a to v pravidelných mesačných splátkach tak, že 20 splátok bude vo výške 200,- eur, posledná 21. splátka bude vo výške 92,- eur, pričom prvá splátka splatná bude do 21.05.2025, ďalšie splátky po 200,- eur splatné budú vždy do 21. dňa toho ktorého nasledujúceho mesiaca a posledná splátka vo výške 92,- eur splatná bude do 21.01.2027. Žalovaná bola oprávnená splniť svoj záväzok voči žalobkyni aj v skoršom termíne, s tým, že ak nezaplatí niektorú splátku riadne a včas, stane sa splatným celý dlh. Žalobkyňa sa v dohode o urovnaní zaviazala vziať žalobu vo veci sp. zn. v celom rozsahu späť do 7 dní od doručenia tejto dohody podpísanej žalovanou. Strany dohody vyhlásili, že dňom jej účinnosti budú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva a povinnosti týkajúce sa nároku žalobkyne, ktorý si uplatnila v konaní sp. zn. a zaviazali sa, že ohľadne sporných práv, ktoré boli predmetom urovnania podľa tejto dohody, ako aj v žiadnej inej veci dotýkajúcej sa predmetnej veci nepodajú voči druhému účastníkovi na súd či iný orgán žiaden návrh alebo podnet s výnimkou uplatnenia si svojho práva, ak si žalovaná nesplní povinnosti vyplývajúce z tejto dohody, t. j. zaplatenia dohodnutej sumy podľa vyššie uvedeného splátkového kalendára. Podľa článku III. dohody (Záverečné ustanovenia) táto predstavuje úplné a konečné dojednanie účastníkov a nahrádza všetku doterajšiu korešpondenciu, rokovania, alebo akékoľvek oznámenia či dokumenty v sporných právach a povinnostiach podľa článku I. a II. tejto dohody, platnosť a účinnosť nadobúda dňom jej podpisu oboma účastníkmi dohody a meniť či dopĺňať ju možno len na základe obojstranne podpísaných písomných dodatkov. V článku III. bod 5 dohody účastníci prehlásením potvrdili, že si dohodu dôkladne prečítali, jej obsah vzájomne vysvetlili a na znak súhlasu s ňou ju slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, nie v tiesni a nie za nápadne nevýhodných podmienok vlastnoručne podpísali. 12. Z obsahu dohody vyplýva, a strany to pred súdom aj výslovne potvrdili, že k podpisu dohody došlo po zaslaní poštou tak, že najskôr ju podpísala v Bardejove žalovaná dňa 29.04.2025 a následne žalobkyňa vo D. E. dňa 05.05.2025. Nebolo medzi stranami sporné, že iniciatíva na uzavretie dohody o urovnaní prišla od žalovanej a že žalovaná na jej základe zaplatila žalobkyni len jednu splátku, a to sumu 200,- eur v máji 2025. Nič viac doposiaľ žalobkyni nehradila. 13. Keďže žalobou uplatňuje sa nárok z dohody o urovnaní, súd pri právnom posúdení veci vychádzal z príslušných ustanovení upravujúcich inštitút urovnania. Tie sú obsiahnuté v prvej hlave ôsmej časti (záväzkové právo), ktorej šiesty oddiel upravuje Zánik záväzkov a práve tam, v ustanoveniach až 587 je upravené urovnanie.

14. Podľa až 3 (1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať. (2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. (3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

15. Podľa a (1) Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. (2) Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania nemala.

16. Podľa i keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka aj iných vzťahov.

17. Urovnanie je dohoda účastníkov záväzkového právneho vzťahu, ktorou účastníci odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností. Dochádza tak k zániku doterajšieho záväzku novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predpokladom urovnania je spornosť či pochybnosť doterajších práv a povinností. Zmyslom urovnania je odstrániť medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu spornosť (skutkovú či právnu) a predísť tak prípadnému súdnemu sporu. Účelom urovnania je odstránenie doterajšej právnej neistoty. Táto neistota môže spočívať napr. v tom, že je sporné, či nastali všetky skutočnosti potrebné k vzniku práva, alebo naopak, či nenastala skutočnosť, ktorá spôsobila jeho zánik, alebo sa môže vzťahovať aj na iné sporné skutočnosti, napr. na výšku pohľadávky a pod. Môže ísť aj o pochybnosť, ktorá má subjektívny charakter a ktorej príčinou môže byť dokonca omyl. Spornosť alebo pochybnosť môže spočívať na obojstrannom alebo jednostrannom omyle (porovnaj ). 18. Právne následky dohody o urovnaní sú nasledovné: a) zánik doterajšieho záväzku, b) vznik nového záväzku, c) zánik zabezpečovacích prostriedkov, ak nebolo dohovorené niečo iné. 19. Urovnaním zaniká pôvodný záväzok, ktorý bol medzi stranami sporný či pochybný. K zániku záväzku dochádza v momente, keď dohoda o urovnaní nadobudne platnosť, resp. účinnosť. „Ak došlo k platnému uzavretiu dohody o urovnaní, nemôže veriteľ žalovať dlžníka na splnenie povinnosti podľa pôvodnej zmluvy; súd je povinný takúto žalobu zamietnuť. Urovnaním vzniká nový záväzok. Nový záväzok je vždy záväzkom z nového právneho dôvodu alebo z novej právnej skutočnosti. Jeho obsah môže byť totožný s obsahom pôvodného záväzku, ktorý bol urovnaním zrušený.“ (citované z publikácie JUDr. Imrich Fekete, CSc. K. A. M., , prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 817 a 818, komentár k ) . 20. Vznik nového právneho vzťahu pri urovnaní má ten právny následok, že pre splnenie dlhu nastáva nová doba splatnosti s novou premlčacou dobou. 21. Pri posudzovaní spornosti či pochybnosti záväzku je značné nebezpečenstvo omylu o tom, čo je medzi stranami sporné či pochybné. Preto ustanovenie obsahuje osobitnú úpravu vplyvu omylu na urovnanie. Takýto omyl zásadne neprekáža platnosti urovnania. Z povahy urovnania (pokonávky) vyplýva, že sa na ňu nemôžu všeobecne vzťahovať ustanovenia o význame omylu pri uzavieraní zmlúv ( ). Pokonávka môže mať praktický význam len vtedy, ak ju zákon chráni proti sankcii neplatnosti pre omyl o tom, čo bolo medzi stranami pochybné alebo sporné (opäť viď publikácia JUDr. Imrich Fekete, CSc. K. A. M., , prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 819, komentár k ). 22. Ustanovenie teda chráni urovnanie pred sankciou neplatnosti v prípade, keď k urovnaniu došlo na základe omylu v tom, čo je medzi stranami sporné, či pochybné, t. j. v akom rozsahu malo dôjsť k urovnaniu vzájomných práv a povinností. Vzhľadom na to, že ust. je osobitným ustanovením, nemožno v tomto prípade aplikovať ustanovenie o neplatnosti právneho úkonu. Omyl zásadne neprekáža platnosti dohody o urovnaní, ibaže omyl vyvolala niektorá zo strán ľsťou / nevadilo by teda napr., keby omyl vyvolala ľsťou tretia osoba/. Omyl by za predpokladov v neprekážal platnosti urovnania ani vtedy, ak sa strany vôbec mýlili o existencii záväzku a ak záväzok, ktorý mal byť zrušený urovnaním, vôbec neexistoval.

23. Zo znenia ustanovenia pritom vyplýva (súd podporne opäť poukazuje na publikáciu JUDr. Imrich Fekete, CSc. K. A. M., , prehľadný komentár, EPOS, Bratislava 2012 strana 820, komentár k ), že urovnaním možno založiť právo aj tam, kde pôvodne nebolo. Ak totiž niektorá zo strán nemala dohodnuté právo v čase dojednania urovnania a ak to vyjde dodatočne najavo, nestráca urovnanie platnosť, ak bolo dojednané (obojstranne) v dobrej viere. Skutočnosť, že právo objektívne nevzniklo teda nevylučuje urovnanie domnelého práva, keď istota o jeho neexistencii nastala po urovnaní. 24. Urovnanie (pokonávka) tak plní nielen solučnú, ale aj obligačnú funkciu a je samostatným zaväzovacím dôvodom. Strany, prípadne aj bez zisťovania skutočného stavu veci, navzájom ustúpia zo svojich požiadaviek, aby sa vyhli možnému sporu alebo aby ukončili už začatý spor. V niektorých situáciách môže urovnanie pripomínať spojenie účinkov čiastočného odpustenia a čiastočného uznania dlhu. Pokiaľ ide o náležitosti dohody o urovnaní, z hľadiska určitosti jej obsahu je potrebné vymedziť, ktorý doterajší záväzok sa urovnáva a nahrádza. Predmetom urovnania môžu byť záväzky z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj záväzky zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných právnych dôvodov. Urovnanie nie je vylúčené ani v prípade, ak je záväzok súdne nevymáhateľný, neplatný alebo dokonca domnelý. Dohodou o urovnaní v zásade zaniká pôvodný záväzok (solučná funkcia) a vzniká nový, ktorý ho v zodpovedajúcom rozsahu nahrádza (obligačná funkcia). Keďže

podmienkou urovnania nevyhnutne nie je existencia pôvodného záväzku, uzavretie dohody o urovnaní môže mať v konečnom dôsledku za následok aj to, že dôjde iba k vzniku nového záväzku (k uvedenému podporne pozri Veľký komentár k autorov Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. -880, 2. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2019. 2216 s a 2217 s, komentár k ). 25. Vyššie uvedené ustálené a roky potvrdzované závery právnej teórie podporuje aj ustálená súdna prax najvyšších súdnych autorít, ktorú je súd vzhľadom na princíp právnej istoty v právnom štáte v zmysle základných princípov povinný rešpektovať. V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „Podmienkou platnosti dohody o urovnaní nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody.“ alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom, t. j. právnym dôvodom vzniku záväzku a po jej uzavretí sa veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku“. 26. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené preto obrana žalovanej nemohla tu obstáť. Poukazovala v nej totiž len na skutočnosti dávno jej známe v čase urovnania a táto vôbec nezohľadňuje tú skutočnosť, že dohoda o urovnaní, ktorú sama iniciovala a podpísala je samostatným zaväzovacím dôvodom, t. j. právnym dôvodom vzniku záväzku, a tak ako sa po jej uzavretí veriteľ (tu žalobkyňa) už nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ani žalovaná nemôže už účinne a úspešne až teraz dovolávať sa skutočností týkajúcich sa pôvodného záväzku (ako už bolo uvedené podmienkou platnosti dohody o urovnaní nie je existencia pôvodného urovnávaného právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody). Skutočnosti, na ktoré žalovaná pri svojej obrane poukazovala a dôkazy ktoré v tejto súvislosti predkladala, nie sú žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ale ide o tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré uvádzala už v pôvodnom konaní sp. zn. a ktoré predchádzali uzavretiu dohody o urovnaní a sú tak pre tu posudzovaný nárok uplatňovaný z dohody o urovnaní ako nového a samostatného zaväzovacieho dôvodu absolútne irelevantné a bezpredmetné. 27. Tvrdenia a dôkazy žalovanej, ktorými sa snažila preukázať, že pôvodný nárok žalobkyne voči nej uplatnený bol nedôvodne a ktoré navyše produkovala už v pôvodnom konaní sp. zn. , sú pre toto konanie nepoužiteľné. Inak by inštitút urovnania absolútne stratil zmysel. Dlžníci sa často až po uzavretí dohody o urovnaní snažia spochybniť pôvodný (urovnaním zaniknutý) záväzok, pričom súdna prax už podobné prípady opakovane riešila s jednoznačným záverom (viď napr. publikáciu JUDr. Jaroslav Krajčo, pre prax, komentár s judikatúrou, vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k , strana 2587 a tam citované rozhodnutie NS ČR ), že námietka neexistencie pôvodného nároku nemôže obstáť, nakoľko práve dohoda o urovnaní je podľa zmluvným titulom zakladajúcim záväzok žalovanej k úhrade a ak strana nesúhlasila s pôvodným nárokom, nemala na uzavretie dohody o urovnaní pristúpiť a ak tak urobila, nemôžu byť jej vnútorné výhrady vyjadrené po podpísaní dohody o urovnaní relevantné. 28. „Účelom urovnania nie je zistiť, ako sa veci v skutočnosti majú, ale predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí novým záväzkom.“ (opäť viď JUDr. Jaroslav Krajčo, pre prax, komentár s judikatúrou, vydavateľstvo EUROUNION, Bratislava 2015, komentár k , strana 2592 a tam citované rozhodnutie NS ČR a rozhodnutie Ústavného súdu ČR , podľa ktorého inštitút urovnania slúži predovšetkým k tomu, aby sa predišlo ďalším súdnym sporom, jeho účelom nie je zistenie, ako sa veci majú, ale odstránenie pochybností tým, že sa pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo ruší a nahrádza sa novým záväzkom). 29. Súd nemôže skúmať platnosť pôvodných hospodárskoprávnych záväzkov, ak tieto záväzky urovnaním zanikli a boli nahradené záväzkami vzniknutými na základe dohody o urovnaní uzatvorenej v zmysle . Námietka spočívajúca v tom, že obsahom urovnania sa stal záväzok, ktorý nevznikol alebo zanikol, je bezvýznamná, pretože táto okolnosť nie je z hľadiska platnosti urovnania podľa rozhodná a je vždy na účastníkovi, aby prípadnú absenciu dobrej viery u druhej zmluvnej strany preukázal (NS ČR ). 30. Vzhľadom na aktuálne námietky žalovanej a jej aktuálne tvrdenia o omyle súd poukazuje tiež na výstižné a tu plne použiteľné závery a zhrnutie, formulované Najvyšším súdom ČR vo veci (rozhodnutie vychádzalo z totožnej právnej úpravy urovnania ako platí u nás), kde ten pripomenul, že otázka, ktorá je medzi stranami predmetom sporu či pochybností, má objektívne vždy určité riešenie (právo buď existuje, alebo nie, je premlčané alebo nepremlčané, predmet plnenia má objektívne určitú výšku, miesto aj čas splnenia atď.), strany či niektorá z nich však toto riešenie nepoznajú alebo ich odmietajú pripustiť, a práve v dôsledku toho medzi nimi dochádza k sporu či pochybnosti. Spor alebo pochybnosť sú koncepčnými predpokladmi urovnania, ktoré práve tento spor

alebo pochybnosť rieši, nie je pritom podstatné, či sa niektorá zo strán pri vlastnom hodnotení predmetnej otázky mýli alebo nie (ostatne omyl aspoň jednej zo strán bude pravidlom, pokiaľ ide o otázky medzi stranami sporné; ak majú obe strany na vec iný názor, nemôže mať každá z nich pravdu). Omyl strán či niektorej z nich ohľadom okolností, ktoré sú predmetom sporu alebo pochybnosť, je v súlade s povahou urovnania, ktoré je určené práve na riešenie sporov na takom omyle založených. Z toho dôvodu § 586 ods. 1 veta prvá stanovuje, že omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní, takýto omyl teda nie je právne relevantný. Spor alebo pochybnosť o tom, či medzi účastníkmi existuje určité právo, je v súlade s povahou urovnania a nemá žiaden vplyv na platnosť dohody o urovnaní, ktorá je práve na odstránenie tohto sporu či pochybnosti uzavretá. Ak strany urovnaním rušia právo, ktorého existencia je medzi nimi sporná, je urovnanie platné bez ohľadu na to, či rušené právo existuje alebo nie. 31. Zhrnúc vyššie uvedené súd uzatvára, že námietky žalovanej a jej tvrdenia o omyle sú založené výlučne na skutočnostiach týkajúcich sa toho, čo bolo medzi stranami sporné alebo pochybné a prečo k dohode o urovnaní pristúpili, preto nespôsobujú vzhľadom na veta prvá neplatnosť dohody o urovnaní. 32. Právna úprava urovnania a jeho dôsledkov je založená na zásade, že je absolútne nežiaduce, aby bola omylu účastníkov o skutočnostiach, ktoré sú predmetom sporu alebo pochybnosti, priznaná právna relevancia. Účastník dohody o urovnaní by sa mohol po tom, čo zistí skutočný stav veci, špekulatívne domáhať jej neplatnosti ex post. Za týchto okolností by urovnanie nemalo žiaden praktický význam. Použitie všeobecných ustanovení o omyle je preto ustanovením vylúčené. 33. Tu navyše námietky žalovanej netýkajú sa žiadnych nových skutočností, ktorými by mala až po uzavretí dohody o urovnaní zistiť skutočný stav veci. Všetky námietky, tvrdenia žalovanej a dôkazy, na ktoré poukazovala, táto predkladala už v pôvodnom konaní, týkali sa skutočností, ktoré už vtedy jej boli známe, preto nimi nemožno zakladať neplatnosť dohody o urovnaní. 34. Tu nejde o prípad podľa vety druhej , podľa ktorého len ak omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Lesť spočíva zvyčajne v úmyselnom predstieraní druhej strane, že niečo existuje, resp. že neexistuje. Od omylu vyvolaného ľsťou treba odlíšiť omyl vyvolaný argumentáciou druhého účastníka, ktorý bez klamlivého predstierania či zastierania určitých okolností obhajuje svoj názor o spornom alebo pochybnom práve. Oklamaný účastník sa môže efektívne dovolať neplatnosti dohody o urovnaní, pričom ho v tejto súvislosti zaťažuje dôkazné bremeno. Neexistencia záväzku nespôsobuje neplatnosť urovnania ani keď vyjde najavo dodatočne, ak dojednali urovnanie dobromyseľne v presvedčení, že záväzok existuje. 35. Ako uvádza aj najnovší, aktuálny komentár k ( Dufalová, L. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2025) ustanovenie stanovuje osobitnú úpravu právnych následkov omylu v otázke, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné. Súčasťou takmer každej pokonávky je rozdielny pohľad jej účastníkov na to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, resp. majú rôzne názory na obsah záväzkov, ich vznik, trvanie či zánik práva. Komentované ustanovenie však nerieši omyl v právnom názore na to, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, ale výlučne tzv. skutkový omyl, teda v akom rozsahu malo dôjsť k urovnaniu vzájomných práv a povinností. 36. Žalovaná prostredníctvom svojho splnomocnenca na pojednávaní sama potvrdila, že ona iniciovala dohodu o urovnaní, že chcela to v tom čase urobiť a vybaviť promptne. Z tvrdení strán a samotného písomného vyhotovenia dohody vyplýva, že dohodu mala k dispozícii prvá, posielala sa poštou, mala ju teda v domácnosti, mala dostatok času sa s ňou oboznámiť a jej podpis a dôsledky premyslieť, poradiť sa. Nešlo o žiadne pokútne uzatváranie dohody pod nejakým časovým, či iným nátlakom. Právna úprava vychádza z princípu slobody, autonómie vôle subjektov práva, osobitne z princípu zmluvnej autonómie ( ) a je tak ponechané zásadne na rozhodnutí a uvážení samotných subjektov práva, či vôbec a s kým nejakú zmluvu či dohodu uzatvoria, aký bude jej obsah, aká bude jej forma a okrem iného aj aký typ zmluvy či dojednania subjekt pre konkrétny prípad zvolí. Obsah dohody o urovnaní tu bol jasný, stručný, zrozumiteľný, určitý, právne dôsledky vyplývajúce z nej pre žalovanú, ak sa po práve správať nebude boli z nej absolútne zrejmé a predvídateľné. Preto aktuálna snaha žalovanej zbaviť sa svojho záväzku tvrdeniami, že ona sa nijako neobohatila je irelevantná. Vzhľadom na slobodné a dobrovoľné uzavretie dohody o urovnaní, ktorá je samostatným zaväzovacím dôvodom a ktorá založila nový záväzok žalovanej je obrana žalovanej nedôvodná. Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Takým dôvodom je tu práve dohoda o urovnaní, preto žalovaná plneniu z nej nemôže sa brániť skutočnosťami, ktorými ešte pred jej dobrovoľným uzavretím pri plnom vedomí dôsledkov z toho plynúcich spochybňovala právo žalobkyne. Taký postup odporuje právnej úprave aj elementárnej logike, lebo ak žalovaná skutočne mala za to, že nárok žalobkyne

neexistuje, potom logicky natíska sa otázka, prečo uzavrela dohodu o urovnaní a túto dokonca sama iniciovala.

37. Aktuálne tvrdenia žalovanej, že prijatím peňazí od žalobkyne na svoj účet sa neobohatila, lebo ich preposlala na základe telefonického pokynu K. A. ďalej, sú vzhľadom na uzavretú dohodu o urovnaní bezpredmetné. Nedá sa navyše nepoukázať na to, že ak niekomu príde na účet značná suma od osoby, ktorú ako uvádzala žalovaná vôbec nepoznala, tak nielen zákonnej úprave ( o bezdôvodnom obohatení, či o predchádzaní škodám a o povinnosti každého počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku), elementárnej opatrnosti, ale aj zásadám zdravého rozumu zodpovedá jedine taký postup, že uvedená suma sa bezodkladne vráti tam odkiaľ prišla, alebo sa kontaktuje bezodkladne banka a nie postup, kedy sa na základe nejakých telefonických pokynov nejakej inej osoby dané peniaze vložia niekde inde (tu na účet volajúceho K. A.) a ešte si z nich človek 50,- eur ponechá „za službu“. Ak žalovaná namiesto toho, aby peniaze bezodkladne poukázala späť na účet, z ktorého prišli, na základe pokynov akéhosi makléra s týmito manipulovala tak, že cestovala do Košíc, aby ich vložila inde, potom dôsledkov za také svoje konanie nemôže sa vo vzťahu k žalobkyni zbaviť. Jej nároky voči K. A. nie sú tým dotknuté, avšak z hľadiska nároku žalobkyne na vrátenie peňazí je úplne bezpredmetné, či si žalovaná peniaze ponechala, minula ich alebo odovzdala niekomu tretiemu (tu K. A., ako uviedla vo vyjadrení k žalobe), nakoľko sama potvrdila, že ich na účet prijala a preto jediný správny postup bol ich v celej výške vrátiť priamo žalobkyni. Povinným na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom plnenia prijatého bez právneho dôvodu nie je osoba, ktorá predmet plnenia má aktuálne vo svojom držaní, alebo ktorá ho skutočne spotrebovala, ale ten, komu bolo bez právneho dôvodu plnené ( tu je to žalovaná). Ak žalovaná namiesto vrátenia peňažných prostriedkov žalobkyni tieto posunula ďalej, nič to v tu súdnej veci nemení na jej vlastnej zodpovednosti. Žalobkyňa za daných okolností nemohla sa plnenia domáhať na K. A., ale len na žalovanej. Plnenia na K. A. domáhať sa môže len žalovaná, lebo ona jemu na základe jeho pokynov poskytla sumu 3.400,- eur. Koniec koncov, aj predložený e-mail jej splnomocnenca K. A. zo dňa 14.06.2026 (č. l. 60 spisu) potvrdzuje, že žalovaná si je toho aj sama dobre vedomá, nakoľko v ňom sama správne uviedla, že prevedením peňazí podľa pokynov K. A. „celá vec prechádza právne“ priamo na neho.

38. Žalovaná tu v konaní tvrdila, že až po podpise dohody o urovnaní sa informovala v banke a zistila relevantné skutočnosti (viď jej vyjadrenie k žalobe na č.l.24 spisu). To však odporuje samotným ňou predloženým dôkazom, nakoľko sama v tejto súvislosti uvádzala a predložila dôkazy (oznámenie banky z 23.01.2025 na č. l. 35 spisu, kde ju banka upozornila, že peniaze nevrátila, a preto jej údaje poskytla platiteľovi, oznámenie banky z 22.01.2025 na č. l. 36 spisu, oznámenie banky z 13.04.2025 na č. l. 40 spisu, či e-mail banky z 22.04.2025 na č. l. 37 spisu) z času dávno pred uzavretím dohody o urovnaní, ktorú podpísala až dňa 29.04.2025.

39. Žalovaná tvrdila absurdnosť žaloby s poukazom na absenciu akéhokoľvek právneho a osobného vzťahu so žalobkyňou, keď nikdy s nimi nič nemala. Absolútne nelogický sa však naopak javí práve postup žalovanej, keď po pripísaní peňazí od, ako tvrdí úplne cudzích ľudí, tieto nevrátila, ale posielala ich ďalej. K jej tvrdeniam, že žalovanú dohodu podpísala pod hrubým nátlakom prebiehajúceho súdneho sporu a v zásadnom právnom omyle, treba uviesť, že ak by „nátlak prebiehajúceho súdneho sporu“ mal spôsobovať neplatnosť slobodne a dobrovoľne žalovanou iniciovanej a uzavretej dohody o urovnaní, potom by tento inštitút úplne stratil zmysel, nakoľko dohody o urovnaní sa často uzatvárajú práve počas prebiehajúcich súdnych konaní. Absolútne nedôvodná je aj obrana žalovanej o omyle, ktorý mali spôsobiť žalobkyňa a jej advokát utajením skutočného toku finančných prostriedkov, nakoľko samotná žalovaná už vo vyjadrení k žalobe vo veci sp. zn. zo dňa 23.04.2025 potvrdila, že poznala tok finančných prostriedkov, ktorý tam presne popísala tým istým spôsobom, ako aj v tomto spore, preto jej tvrdenia odporujú skutočnostiam vyplývajúcim z ňou samou predložených dôkazov. Žalobkyňa za dôkaz svojho omylu a neplatnosti dohody o urovnaní označila e-mailovú správu K. A. z 24.04.2025, avšak aj tu ide o dôkaz a skutočnosť dávno známu v čase uzavretia a podpisu dohody o urovnaní žalovanou, keďže aj tento e-mail žalovaná predložila v konaní sp. zn. k vyjadreniu k žalobe, preto nemôže ísť o žiadnu novú skutočnosť, či dôkaz spochybňujúci platnosť dohody o urovnaní podpísanej žalovanou až 29.04.2025. Prípadné uvedenie žalovanej do omylu treťou osobou, K. A. nemá žiaden vplyv na platnosť dohody o urovnaní so žalobkyňou, nakoľko relevantná je len „lesť“ druhej strany, nie tretej osoby ( veta druhá ). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na správu elektronickej pošty (e- mail), ktorú dňa 24.04.2025 o 10:57 hod. odoslal A. A. F. právnemu zástupcovi žalobkyne, kde potvrdil zaslanie sumy 3.450, -eur na účet žalovanej, s tým, že poslal právnemu zástupcovi žalobkyne list K.

A., ktorý uznal vinu a že verí, že sa postaví k veci férovo. Navrhol stiahnuť žalobu a spísať splátkový kalendár na vrátenie peňazí žalobkyni žalovanou. V ďalšej správe z 29.04.2025 o 11:36 A. A. F. uviedol, že skúseného makléra si podá.

40. Inými slovami, je absolútne jasné a zrejmé, že žalovaná uzatvárala dohodu o urovnaní a zaviazala sa žalobkyni dlžnú sumu vrátiť po tom, čo sama poukázala na list K. A., kde mal tento podľa nej uznať vinu, s tým, že si ho podá, teda sama veľmi dobre vedela, že vo vzťahu k žalobkyni je zodpovednou osobou za vrátenie peňazí ona a že len vo vzťahu k nej (žalovanej) môže byť zodpovednou osobou K. A., ak postupovala podľa jeho pokynov. Žalovaná tak sama vyvrátila svoju obranu o omyle, klamaní žalobkyne alebo jej advokáta, či o neplatnosti dohody o urovnaní.

41. Súd dohodu o urovnaní má za platný právny úkon. Nie je sporné a žalovaná sama potvrdila, že okrem jednej splátky vo výške 200,- eur v máji 2025 z nej nič viac neplnila. Preto pri splatnosti splátok vždy k 21. dňu v mesiaci sa nezaplatením splátky splatnej dňa 21.06.2025 stal jej dlh v súlade s dojednaním v článku II. na strane 3 dohody celý splatný a žalobkyňa preto dôvodne a po práve uplatnila zaplatenie sumy 3.250,- eur cestou súdu (3.450 eur – 200,-eur).

42. Vzhľadom na uvedené súd žalobu čo do zaplatenia doposiaľ žalovanou neuhradenej sumy 3.250,- eur mal za dôvodnú a preto jej vyhovel.

43. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené návrhy žalovanej na doplnenie dokazovania súd zamietol, keďže tieto dôkazné návrhy (napr. výsluch K. A., či manžela žalobkyne) týkali sa skutočností, ktoré neboli nijako relevantné pre posúdenie nároku z dohody o urovnaní, týkali sa pôvodného záväzku, spred jej uzavretia a v zmysle už uvedenej hmotnoprávnej úpravy neboli nijako spôsobilé zmeniť výsledok sporu. Také dokazovanie bolo by nehospodárne a dokazovali by sa ním skutočnosti pre tento konkrétny spor (o plnenie z dohody o urovnaní) nepodstatné. Z rovnakých dôvodov bol nedôvodný aj návrh na doplnenie dokazovania správou z polície, nakoľko aj taká správa týkala by sa stavu a skutočností dávno pred uzavretím dohody o urovnaní, nebola objektívne spôsobilá akokoľvek spochybniť jej platnosť a nemala by tu tak vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nijaký vplyv na výsledok sporu.

44. Žalobkyňa v žalobe uplatnila aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od 18.12.2024 do zaplatenia, preto súd posúdil aj tento jej nárok.

45. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

46. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

47. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia .

48. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Žalobkyňa začiatok omeškania určila na deň 18.12.2024, kedy žalovaná nemohla byť ešte v omeškaní. Ide o deň realizácie platby. V tu súdenej veci nekoná sa o nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (ani tam by nemohla byť žalovaná v omeškaní už v deň poukázania peňazí, ale až po márnom uplynutí doby určenej v požiadavke žalobkyne na ich vrátenie vzhľadom na ), ale o nároku z dohody o urovnaní ako samostatného zaväzovacieho dôvodu. Ako už súd uviedol, vznik nového právneho vzťahu pri urovnaní má ten právny následok, že pre splnenie dlhu nastáva nová doba splatnosti. Podľa dohody o urovnaní žalovaná bola povinná dlh splácať v pravidelných mesačných splátkach pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia

niektorej splátky riadne a včas, k čomu aj došlo, keď žalovaná nezaplatila splátku splatnú dňa 21.06.2025, čím sa jej dlh stal splatným v celom rozsahu. Preto súd mal za to, že do omeškania s plnením celej sumy 3.250,- eur sa žalovaná dostala dňa 22.06.2025, a preto úrok z omeškania priznal žalobkyni od tohto dňa. Sadzbou úroku z omeškania ku dňu 22.06.2025 určenou podľa vyššie uvedených normatívnych pravidiel bola sadzba 7,15 % ročne (základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 2,15 %, čo po zvýšení o päť percentuálnych bodov je 7,15 %). Preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania zo sumy 3.250,- eur za dobu od 22.06.2025 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. 50. Súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni dlžnú sumu v lehote stanovenej v veta prvá , t. j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže žalovaná mala možnosť splácať dlh v splátkach dojednaných v dohode o urovnaní, ktoré neplnila, preto vzhľadom na túto skutočnosť a už uplynutú dĺžku času, počas ktorého žalobkyňa nemôže disponovať svojimi peňažnými prostriedkami, súd má za to, že nebol dôvod na určenie inej ako základnej zákonnej trojdňovej lehoty na plnenie dlhu. Taký návrh žalovaná ani nepodala, keď akékoľvek plnenie absolútne odmietala. 51. O trovách konania súd rozhodol podľa a náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci. Vo vzťahu k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola zamietnutá, tak žalobkyňa ako i žalovaná boli teda v časti úspešní, v časti neúspešní. XX. Pri výpočte pomeru úspechu strán vo veci pre účel rozhodnutia o trovách konania súd za základ na jeho určenie vzal tak žalovanú pohľadávku - istinu, ako aj žalované príslušenstvo pohľadávky - úrok z omeškania (v tejto súvislosti viď napr. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp. zn. , Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005 alebo uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn.6Co/227/2011). Súd sa plne stotožňuje s právnym názorom prezentovaným aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach vyšších súdov, v zmysle ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“, ale za „čiastočný úspech" (citované z Rozsudku Najvyššieho súdu SR z 27.4.2004 sp.zn.1MCdo 1/2004, Zbierka Stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky SR 4/2005). 53. Pre úplnosť je treba uviesť, že i keď vyššie spomenuté súdne rozhodnutia vychádzajú z procesnej právnej úpravy obsiahnutej v , sú stále plne aktuálne a použiteľné aj na rozhodnutie o trovách konania v režime nového . K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 926 s, cit. “Nepatrný neúspech aktuálne nepozná, zohľadňuje sa teda každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky“. 54. Podporne v súvislosti s vyššie uvedeným záverom súd poukazuje tiež na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky -12 (už v súvislosti s výpočtom pomeru úspechu a neúspechu strán podľa aktuálneho ) alebo -9. Súd v súvislosti s názorom, že aj neúspech len v časti príslušenstva pohľadávky je nutné považovať za čiastočný neúspech a zohľadniť ho pri rozhodovaní o trovách konania dáva do pozornosti tiež rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. , resp. . 55. V danom prípade žalovaná istina s príslušenstvom kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( veta prvá ) činí 3.661,01 eur (3.250,- eur ako v petite žaloby žiadaná istina + 411,01 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 8 % ročne zo sumy 3.250,- eur od 18.12.2024). 56. Úspech žalobkyne reprezentovaný prisúdenou sumou 3.250,- eur s úrokom z omeškania kapitalizovaným ku dňu vyhlásenia rozsudku ( veta prvá ) činí 3.498,92 eur (3.250,- eur ako prisúdená istina + 248,92 eur ako ku dňu vyhlásenia rozsudku vypočítaný úrok z omeškania 7,15 % ročne zo sumy 3.250,- eur od 22.06.2025). 57. Žalobkyňa tak bola vo veci úspešná v rozsahu 95,57 %, žalovaná bola vo veci úspešná v rozsahu 4,43 %. 58. Po odpočítaní úspechu žalovanej v rozsahu 4,43 % od úspechu žalobkyne v rozsahu 95,57 % vznikol vo veci úspešnejšej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,14 %. 59. Postupujúc podľa preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil podľa pomeru úspechu strán vo veci a o nároku na náhradu trov konania v súlade s ust. v treťom

výroku rozsudku rozhodol tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 91,14 %. 60. O konkrétnej výške náhrady trov konania v súlade s ust. rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.