Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 105 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (112)Rozsudok_4Co-114-2017.pdf
PDF · 87.05 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/114/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX M., o zaplatenie 2.000,- eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 10C/395/2015-89 zo dňa 25.11.2016 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania.
Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie poplatkov za poistenie vo výške 1,46 eura, úroku z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 3,58 eura, úroku z omeškania z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 1,45 eura a úroku z omeškania v sadzbe 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 3,58 eura od 03.04.2015 do zaplatenia zastavil. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.085,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.000,- eur od 13.04.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,08 %.
V odôvodnení poukázal na dôvody žaloby, obsah pripojených listinných dôkazov, citoval ust. § 1 ods. 2, ods. 8, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy k 05.12.2014 (ďalej len zákona č. 129/2010 Z.z.), ďalej ust. § 52 ods. 1 - 4, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že právny vzťah medzi stranami sporu vznikol na základe uzatvorenej úverovej zmluvy č. 176485 dňa 12.05.2014, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 2.000,- eur, ktoré sa zaviazal žalovaný splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach v počte 122 vo výške 29,89 eura splatných k 27. dňu kalendárneho mesiaca so splatnosťou prvej splátky 29.12.2014 a poslednej splátky 27.11.2024, a to buď inkasom z osobného účtu, resp. príkazom na úhradu z inkasného účtu. Žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal zaplatiť aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Celková čiastka, ktorú mal podľa zmluvy žalovaný zaplatiť bola vyčíslená vo výške 3.686,80 eura, pri ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len RPMN) vo výške 15,41 % a úrokovej sadzbe 12,90 % p.a. - fixnej do splatnosti, priemernej RPMN vo výške 17,33 %. V zmluve bol dojednaný úrok z omeškania vo výške 5 % p.a. Z predloženého výpisu z účtu (č.l. 5 a 12 spisu) vyplýva, že žalovanému bola na účet poskytnutá suma 2.000,- eur, z ktorej následne žalovaný čerpal výbermi sumu 1.950,- eur, zároveň mu bol vyúčtovaný poplatok za poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Žalobca tvrdil, že žalovaný už od prvej splátky splatnej dňa 29.12.2014 bol v omeškaní so splácaním úveru,
preto po nezaplatení štyroch splátok splatných dňa 29.12.2014, 27.01.2015, 27.02.2015 a 27.03.2015 bol úver v súlade so zmluvou predčasne zosplatnený. Z výpisu z hlavnej knihy žalobcu k 02.04.2015 tieto skutočnosti vyplývajú s tým, že k uvedenému dňu žalovaný meškal so splácaním splátok vo výške 120,35 eura. Listom zo dňa 02.04.2015 ( č.l. 10 spisu) žalobca oznámil žalovanému vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru a vyzval žalovaného na predčasné splatenie celého úveru na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť jednorázovo uhradiť žalobcovi celý dlh, t.j. k 12.04.2015 vo výške 2.146,82 eura. Ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola vo výške 2.085,36 eura a pozostávala z istiny vo výške 2.000,- eur, úroku vo výške 84,57 eura a úroku z omeškania vo výške 0,79 eura. Úverovú zmluvu uzavretú medzi stranami sporu súd prvej inštancie posúdil v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka ako zmluvu spotrebiteľskú. Po posúdení spotrebiteľskej zmluvy súd konštatoval, že v danom prípade zmluva obsahuje nevyhnutné, podstatné náležitosti v zmysle ust. § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a má aj predpísanú písomnú formu. Súd prvej inštancie posudzoval aj postup žalobcu v súvislosti s vyhlásením predčasnej splatnosti úveru v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca postupoval správne, nakoľko žalovaný bol v omeškaní so splácaním úveru, a preto celá suma nevráteného úveru sa stala splatná, ktorú na základe výzvy mal žalovaný uhradiť do 12.04.2015. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie 2.085,36 eura z titulu nevrátenej istiny úveru vo výške 2.000,- eur, dohodnutého úroku z neuhradených splátok do predčasnej splatnosti úveru vo výške 84,57 eura a úroku z omeškania z neuhradených splátok do predčasnej splatnosti úveru vo výške 0,79 eura. Zároveň súd prvej inštancie priznal 5 % úrok z omeškania od 13.04.2015 v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení od 01.02.2013. Z dôvodu, že vo výzve na predčasné splatenie úveru bola stanovená lehota na zaplatenie do 12.04.2015, súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný sa dostal do omeškania dňom 13.04.2015, a preto od uvedeného dátumu priznal 5 % úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti úroku z omeškania požadovaného za dobu pred 13.04.2015, súd prvej inštancie preto žalobu zamietol. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že nepriznal žalobcovi ním požadované úroky vo výške 12,90 % ročne zo sumy 2.000,- eur za dobu po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Uviedol, že veriteľovi patria len úroky do splatnosti dlhu, keďže následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Veriteľ má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne mu právo na dohodnutý úrok nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. Poukázal napr. na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98, uznesenie ústavného súdu sp. zn. IV 476/2012 z 18.09.2012. Ďalej súd prvej inštancie zamietol žalobu aj v časti požadovaného úroku z omeškania zo sumy predstavujúcej dlžné úroky. Vychádzal z definície príslušenstva pohľadávky v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu uvedenú v ust. § 488 Občianskeho zákonníka s tým, že uviedol, že úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku alebo iným jeho zánikom zaniká aj akcesorický záväzok úrokový, pretrváva len povinnosť zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, dostáva sa dlžník do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva veriteľ nemá preto, lebo ani Občiansky ani Obchodný zákonník túto možnosť nepriznávajú, nakoľko nezakotvujú majetkové sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 84,57 eura predstavujúcej vyčíslenú úroky s tým, že priznal iba pokračujúce úroky z omeškania z nevrátenej úrokovej istiny, t.j. zo sumy 2.000,- eur od 13.04.2015 do zaplatenia. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 67,08 %, ktorý pomer špecifikoval.
2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku - výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a súvisiacom výroku o trovách konania odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že ku dňu zosplatnenia bol vyčíslený 5 % úrok z omeškania z dohodnutého úroku vo výške 88,15 eura. Pri úrokoch z poskytnutého úveru je možné pri omeškaní požadovať z týchto zmeškaných úrokov aj úroky z omeškania. Taktiež namietal nepriznanie plnej náhrady trov konania. Poukázal na to, že ak sú úroky len príslušenstvom pohľadávky pri posudzovaní miery úspechu na ne neprihliada. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uplatnil si náhradu trov celého konania.
3. Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového poriadku na všetky prebiehajúce a začaté konania v súlade s princípom justifikácie účinkov procesných úkonov, ktorý znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktorých následky úkonu sa majú uznávať i vtedy, ak novšia procesná úprava už s týmto následkom nepočíta.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke dňa 12.04.2018 (§ 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
6. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie, ako aj následne uplatnenými odvolacími námietkami žalobcom odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k výroku o zamietnutí žaloby sčasti, vrátane súvisiaceho výroku o priznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi pomerne.
7. K odvolaniu žalobcu uvádza, že uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia nepovažoval za dôvodnú. Súd prvej inštancie vo vyhovujúcom výroku priznal okrem istiny vo výške 2.000,- eur aj úrok z úveru vo výške 84,75 eura a úrok z omeškania vo výške 0,79 eura podľa vyčíslenia žalobcom podaním zo dňa 11.11.2016 (v spise na č.l. 77 - 79). V podanom odvolaní žalobca namieta nepriznanie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 88,15 eura i napriek tomu, že v písomnej špecifikácii žaloby vyšpecifikoval nezaplatené úroky ku dňu predčasného zosplatnenia vo výške 84,57 eura s tým, že uviedol, že suma 88,15 eura bola chybne vyčíslená ku dňu podania žaloby. Vo vzťahu k nepriznaniu úroku z omeškania 5 % zo sumy dohodnutých úrokov ku dňu zosplatnenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobcovi úrok z omeškania z úroku nepatrí, lebo v zmysle ust. 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa jedná o príslušenstvo pohľadávky, na ktorú skutočnosť súd prvej inštancie správne poukázal. Z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý bol žalobcovi priznaný vyhovujúcim výrokom napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu v prevyšujúcej časti súd prvej inštancie správne žalobu v časti napadnutej odvolaním týkajúcej sa nepriznania 5 % úroku z omeškania z dohodnutých úrokov zamietol. Uplatnenú námietku odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
8. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku týkajúcu sa priznaného nároku na náhradu trov konania. Je nesporné, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strany v spore v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. V tejto časti uplatnená námietka nesprávneho právneho posúdenia bola taktiež nedôvodná. Úspech žalobcu nebol v rozsahu 100 %, a preto súd prvej inštancie správne stanovil jeho pomer úspechu vo veci.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnil, a preto odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý' rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.