Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 31/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2014

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti CFP., B., zastúpenej advokátom

JUDr. S. J., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa , ako aj práva na spravodlivý proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 2. júla 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti CFP., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. septembra 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CFP., ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivý proces zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 2. júla 2013 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný

súd“) podala 18. júna 2012 návrh, ktorým sa proti odporkyni domáhala zaplatenia

sumy 1 321,17 € s príslušenstvom, ktorú tvoril zmluvne dohodnutý úrok z omeškania

vo výške 0,8-násobku minimálnej mzdy, t. j. 261,76 € za každý aj začatý mesiac omeškania

od 11. mája 2012 do zaplatenia. Okresný súd uložil odporkyni do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku zaplatiť navrhovateľke (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľke, pozn.)

sumu 1 321,17 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy

od 11. mája 2012 do zaplatenia, vo zvyšnej časti návrh zamietol (v časti uplatnených

úrokov z omeškania v súlade s ustanovením pre rozpor

so zásadami poctivého obchodného styku) a odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Sťažovateľka podala 13. marca 2013 proti rozsudku odvolanie, a aj keď bola toho názoru,

že rozsudok bol napadnuteľný ako celok, z dôvodu procesnej hospodárnosti ho podala iba

proti výroku o trovách konania s odôvodnením, že postup okresného súdu pri výpočte trov

konania nebol správny, keďže tento vec nesprávne posúdil a na základe vykonaného

dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Sťažovateľka žiadala, aby krajský

súd zmenil výrok v časti trov konania, resp. aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie. Krajský súd napadnutým uznesením rozsudok okresného súdu v napadnutom

výroku potvrdil a žalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. Podľa tvrdení sťažovateľky postupom a rozhodnutím krajského súdu došlo

k porušeniu jej v bode 1 označených základných práv a slobôd s odvolaním sa na judikatúru

ústavného súdu, podľa ktorej „každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore

so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu.

Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae aj právo

na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom.“

(). Sťažovateľka tvrdí, že nepriznanie jej nároku na náhradu trov konania bolo

v rozpore so zákonom, keďže mala úspech v celej žalovanej istine a určitý neúspech

v súvislosti s príslušenstvom pohľadávky nie je možné považovať za čiastočný neúspech,

ale za neúspech v nepatrnej časti. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 27. apríla 2004, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, kedy je

potrebné považovať procesný výsledok za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“,

resp. „čiastočný úspech“, pričom však podľa tvrdení sťažovateľky neuviedol, v čom podľa

jeho názoru spočíva odôvodnenosť nepriznania trov konania sťažovateľke v uvedenom

prípade. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že krajský súd bez toho, aby skúmal okolnosti

uvedené v odvolaní, skonštatoval, že odvolaním bol napadnutý iba výrok o trovách konania

a v podstatnom prevzal odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu. Sťažovateľka poukazuje

na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. , v ktorom najvyšší súd vyslovil

právny záver v prípadoch aplikovania ustanovenia o „neúspechu

v pomerne nepatrnej časti“. Takýto záver bol odôvodnený aj v jej prípade a jeho neprijatím

došlo k porušeniu práv sťažovateľky na spravodlivé prerokovanie veci.

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej

základného práva podľa a dohovoru postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , zruší uznesenie krajského súdu

sp. zn. z 2. júla 2013 a vec vráti krajskému súdu na nové konanie

a sťažovateľke prizná náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa

ustanovenia až vrátane okolností, ktoré by mohli byť

dôvodom na jeho odmietnutie.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podstatou sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 2. júla 2013 je odlišný názor sťažovateľky na nepriznanie zmluvne dohodnutých úrokov

z omeškania, ktoré malo následne vplyv na posúdenie oprávnenosti nároku sťažovateľky

na náhradu trov konania.

8. Podľa každý sa môže zákonom ustanoveným postupom

domáhať svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa (ďalej len „OSP“) ak mal

účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa odseku 3 aj keď mal účastník

vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal

neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo

od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej

odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

9. Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd

pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže postupom, ktorý nie je

v súlade so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka

konania na súdnu ochranu (obdobne ).

K rovnakému záveru dospel Európsky súd pre ľudské práva vo vzťahu

k aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru na konanie o trovách (rozsudok z 23. septembra

1997 vo veci Robins v. Veľká Británia, § 28, č. 22410/93, resp. rozsudok zo 6. februára

2001 vo veci Beer v. Rakúsko, § 13, č. 30428/96).

Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol, že

formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

10. Ústavný súd pripomína, že podľa svojej ustálenej judikatúry vo všeobecnosti

úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je chrániť občana

pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho

práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ().

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že

ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov (napr. ).

Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä intenzita, akou malo byť

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým zistenie, že v okolnostiach prípadu ide

o zásah, ktorý zjavne viedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv alebo slobôd

(, ).

11. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka vo svojej sťažnosti rovnako ako

v odvolaní namieta argumentáciu všeobecných súdov pri odôvodnení nepriznania nákladov

trov konania v súvislosti s výškou priznaných úrokov z omeškania ako príslušenstva

uplatnenej istiny s odvolaním sa na judikát najvyššieho súdu.

Ako už bolo uvedené, rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou

občianskeho súdneho konania. Otázka náhrady trov konania však dosahuje ústavnoprávnu

dimenziu len vtedy, pokiaľ by v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení

všeobecne záväzného právneho predpisu zo strany všeobecného súdu bol obsiahnutý prvok

svojvôle alebo extrémny rozpor s princípom spravodlivosti či celkom nedostatočného

odôvodnenia vydaného rozhodnutia ().

K uvedenej situácii v prípade sťažovateľky nedošlo. Krajský súd napadnutým

uznesením rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania potvrdil,

pričom vo svojom odôvodnení uviedol, že bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

sťažovateľky, v dôsledku čoho argumenty sťažovateľky smerujúce k výrokovej časti

rozsudku okresného súdu nemohli tvoriť relevantný základ na posúdenie výrokovej časti

o trovách prvostupňového konania. Krajský súd preskúmal, či v súvislosti s rozhodovaním

o trovách prvostupňového konania postupoval okresný súd vecne správne a či nedošlo

k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako to tvrdila sťažovateľka vo svojom odvolaní.

Vo svojom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový súd aplikoval správny právny predpis,

ktorým je , a podrobne rozviedol okolnosti rozhodujúce

na stanovenie záveru o úspešnosti v súdnom konaní a následne o správnosti výpočtu pomeru

úspešnosti žalovanej v percentách. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že odkaz okresného

súdu v odôvodnení rozhodnutia na , ktorý mal správne znieť na

ods. 2 prvú časť vety , nemal vplyv na správnosť

rozhodnutia a na podporu uvedeného záveru odkázal na rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 27. apríla 2004.

Ústavný súd po posúdení obsahu napadnutého rozhodnutia z ústavne významných

hľadísk dospel k záveru, že krajský súd primeraným spôsobom reagoval na odvolacie

námietky sťažovateľky a vysporiadal sa s okolnosťami podstatnými pre rozhodnutie

o trovách konania.

12. K poukazu sťažovateľky na odlišné rozhodnutie najvyššieho súdu

(sp. zn. ) od rozhodnutia, na ktoré odkazuje krajský súd vo svojom

rozhodnutí (sp. zn. ), ústavný súd uvádza, že v zmysle svojej konštantnej

judikatúry nie je orgánom oprávneným zjednocovať právne názory všeobecných súdov,

keďže táto úloha prináleží najvyššiemu súdu (, , )

a v konkrétnych prípadoch posudzuje ústavný súd len ich ústavnú akceptovateľnosť

(, ).

Podľa názoru ústavného súdu právny záver krajského súdu v napadnutom uznesení

nie je takým, o ktorom by bolo možné tvrdiť, že je svojvoľný či arbitrárny. Uplatnenie

ustanovenia prvej časti vety (po korekcii krajským súdom) nepoprelo účel

a zmysel tohto ustanovenia. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu postupoval v súlade

so zásadou ústavne konformného výkladu, pretože nepoužil taký výklad dotknutých

ustanovení, ktorý by poprel realizáciu garantovaných základných práv

sťažovateľky.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti už opakovane vyslovil, že skutočnosť,

že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným ().

Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľovho

základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov ().

13. Na základe uvedených skutočností bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky

odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú už

po jej predbežnom prerokovaní.

14. Vzhľadom na uvedené sa ústavný súd už ďalšími nárokmi sťažovateľky

nezaoberal.

15. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že sťažovateľka je v konaní zastúpená právnym

zástupcom JUDr. S. J., avšak kvalifikované splnomocnenie pre neho (§ 20 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) k sťažnosti nepriložila.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014