Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoCsp/25/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Silvie Walterovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobkyne: J. J. Z. E. J. O. Z. R. Á. , F. C. XX.X.XXXX, Q. T. U. Q. Č.. XX, W. Q. P., F. C. X.X.XXXX, T. C. J., F.. J. Č.. XXX/XX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Bratislava, Pribinova č. 25, o zaplatenie 459,57 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. júla 2024, č. k. -49, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 4. júla 2024, č. k. -49, vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 4.7.2024, č. k. -49, zamietol žalobu žalobkyne o zaplatenie sumy 459,57 € s príslušenstvom (výrok I.) a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.). Rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ustanoveniami , o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej len „“), , , , , (ďalej len „“). Po vecnej stránke rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.2.2022, neskôr vylúčenou uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 3.7.2023, č. k. -215, na samostatné konanie, domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 459,57 € spolu s úrokmi z omeškania 7 % ročne zo sumy 179,57 € od 30.6.2005 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 23.4.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 26.4.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 40,- € od 29.4.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 20.5.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 22.5.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 24.5.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 40,- € od 20.6.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 25.6.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 19.7.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 23.7.2019 do zaplatenia, 7 % ročne zo sumy 20,- € od 18.7.2020 (správne má byť 18.6.2020, poznámka odvolacieho súdu) do zaplatenia a 7 % ročne zo sumy 20,- € od 19.9.2020 (správne má byť 18.9.2020, poznámka odvolacieho súdu) do zaplatenia. Tvrdila, že jej právny predchodca, nebohý Ľudovít Somsi, nar. 24.4.1948, v postavení dlžníka, uzatvoril dňa 25.8.2004 so žalovaným v postavení veriteľa, zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXX. Úver predchodca žalobkyne čerpal

a neskôr na tento úver splatil žalovanému sumu 843,45 €, no mal splatiť len sumu 663,88 €, pretože zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Žiadala preto vydať bezdôvodné obohatenie 179,57 €, ktoré činí rozdiel uvedených súm. Súčasne žiadala vydať (vrátiť) aj jednotlivé splátky, ktoré žalovanému zaplatila spolu v sume 280,- €; spolu teda žiadala vydať sumu 459,57 €. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. 1.2.1. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do spisu žalobkyňou, týkajúcimi sa žalovaného nároku, ktorými boli: dohoda o urovnaní (č. l. spisu 3 - 5), pokladničné doklady (č. l. spisu 21 - 24). Súd prvej inštancie podľa aj bez návrhu vykonal dokazovanie osvedčením o dedičstve, sp. zn. (č. l. spisu 6 - 9) a zmluvou o úvere č. 6111576 z pripojeného spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. (č. l. spisu 38 - 42). Z takto vykonaného dokazovania zistil súd prvej inštancie nasledovný skutkový stav veci. Z osvedčenia o dedičstve vydaného JUDr. C. U., notárkou so sídlom vo W., zo dňa 27.9.2010, sp. zn. , D not 102/2010, právoplatného dňa 13.10.2010, je preukázané, že žalobkyňa je dcérou nebohého Q. J., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a jeho dedičkou. Zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi predchodcom žalobkyne a žalovaným dňa 25.8.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“) je preukázané vyhlásenie žalovaného, ktorý sa ako veriteľ zaviazal poskytnúť predchodcovi žalobkyne ako dlžníkovi úver 20.000,- Sk a predchodca žalobkyne sa zaviazal zaplatiť žalovanému ako veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok 16.000,- Sk, t. j. celkovo sa zaviazal zaplatiť 36.000,- Sk v 10. mesačných splátkach po 3.600,- Sk, počnúc dňom 25.9.2004. Z listiny je tiež preukázaný podpis predchodcu žalobkyne v časti označenej ako „Potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti“, v ktorej je obsiahnuté vyhlásenie, že predchodca žalobkyne prevzal od žalovaného sumu úveru. Z dohody o urovnaní zo dňa 27.3.2019 je preukázané, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorila dohodu o urovnaní. Žalobkyňa v bode 1.1. tejto dohody zobrala na vedomie, že dlh jej predchodcu vyplývajúci zo zmluvy o úvere je v sume 2.011,72 € a zaviazala sa žalovanému splatiť túto sumu v mesačných splátkach po 80,- € od 28.4.2019, pričom súčasne tento dlh uznala čo do dôvodu a výšky. V bode 1.4. tejto dohody sa zaviazala, že od žalovaného v budúcnosti nebude požadovať žiadne plnenie zo zmluvy o úvere, ako aj z predchádzajúcich zmlúv uzavretých medzi jej predchodcom a žalovaným, či už vo forme náhrady škody, bezdôvodného obohatenia, finančného zadosťučinenia či neplatnosti zmluvy. Z pokladničných dokladov je preukázané, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 20,- € dňa 23.4.2019, 20,- € dňa 26.4.2019, 40,- € dňa 29.4.2019, 20,- € dňa 20.5.2019, 20,- € dňa 22.5.2019, 20,- € dňa 24.5.2019, 40,- € dňa 20.6.2019, 20,- € dňa 25.6.2019, 20,- € dňa 19.7.2019, 20,- € dňa 23.7.2019, 20,- € dňa 18.6.2020 a 20,- € dňa 18.9.2020. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobkyne je preukázané, že na predmetný úver plnil predchodca žalobkyne žalovanému sumu 843,45 €. Z ostatných vykonaných dôkazov nezistil súd prvej inštancie žiadne iné, pre rozhodnutie významné skutkové okolnosti. 1.2.2. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil nasledovne. Mal za preukázané, že z hľadiska obsahu medzi predchodcom žalobkyne a žalovaným došlo dňa 25.8.2004 k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa , v písomnej forme. Dospel k záveru, že zmluva o úvere uzatvorená medzi predchodcom žalobkyne a žalovaným je v rozpore s dobrými mravmi a je neplatná s poukazom na ustanovenie . Predmetom zmluvy bol záväzok žalovaného poskytnúť predchodcovi žalobkyne úver v sume 20.000,- Sk, za celkovú odplatu 16.000,- Sk so splácaním počas 10. mesiacov po 3.600,- Sk mesačne. To zodpovedá ročnej odplate 19.200,- Sk, čo zodpovedá odplate vo výške 96 % ročne (16.000,- Sk/10 × 12 = 19.200,- Sk; 19.200/20.000,- Sk = 0,96 = 96 %). Takúto vysokú odplatu, ktorú mal predchodca žalobkyne vrátiť žalovanému počas 10. mesiacov súd prvej inštancie považoval za v rozpore s dobrými mravmi a za úžeru. V texte zmluvy o úvere je uvedené, že všeobecné podmienky pre poskytnutie úveru sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. V bode 13. týchto podmienok sa uvádza, že tretinu poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. To by znamenalo, že náklady žalovaného (bez bližšej špecifikácie) na vypracovanie zmluvy predstavujú sumu 10.666,- Sk a úrok v sume 5.333,33 Sk. Išlo ale len o formálne dojednanie, ktoré takpovediac „opticky“ znížilo výšku úrokov. To ale nemá vplyv na celkovú odplatu a nákladovosť daného úveru pre predchodcu žalobkyne ako spotrebiteľa, pretože tá zohľadňuje celkové náklady, ktoré spotrebiteľ musí uhradiť a nie je relevantné, či sú tieto formálne rozdelené medzi poplatky, úroky, či iné plnenia spojené s úverom. Z pohľadu spotrebiteľa je podstatné, že za poskytnutý úver musí poskytnúť plnenie v zjavne neprimeranom pomere k výške čerpaného úveru. Takéto úžerné dojednanie postihuje absolútnou neplatnosťou celú zmluvu o úvere podľa . 1.2.3. Súd prvej inštancie v odôvodnení konštatoval, že podstata sporu v prejednávanej veci je, či má žalobkyňa nárok na to, aby jej žalovaný s ohľadom na konštatovanú neplatnosť zmluvy o úvere

vydal sumu, ktorú jej predchodca zaplatil žalovanému nad rámec čerpaného úveru (t. j. 179,57 €) a spolu s tým súčet splátok, ktoré žalovanému žalobkyňa uhradila po uzatvorení dohody o urovnaní dňa 27.32019 spolu v sume 280,- €. Súd prvej inštancie uviedol, že podľa súdnej praxe, pokiaľ ide o dohodu o urovnaní v zmysle , touto si účastníci záväzkového právneho vzťahu odstraňujú spornosť alebo pochybnosť vzájomných práv a povinností tým, že ich rušia a nahradzujú ich novými, t. j. doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený záväzkom novým, ktorý vyplýva z urovnania. Dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom - právnym dôvodom vzniku záväzku. Po uzavretí dohody o urovnaní sa už veriteľ nemôže domáhať plnenia z pôvodného záväzku, ale len plnenia z nového záväzku z dohody o urovnaní. Účelom urovnania v zmysle tohto ustanovenia je odstrániť spornosť alebo pochybnosť vznikajúcu napríklad o tom, či boli splnené predpoklady vzniku alebo zániku určitého práva, spornosť alebo pochybnosť týkajúcu sa výšky pohľadávky, jej splatnosti a podobne, pričom spornosť alebo pochybnosť môže byť skutková i právna, objektívna i subjektívna. Urovnaním môžu byť medzi účastníkmi upravené akékoľvek sporné práva, ktorými môžu disponovať. Spornosťou práva v zmysle sa nemienia súdne spory, ale rozdielny názor účastníkov na otázku existencie, platnosti záväzku, jeho kauzy, či obsahu (napríklad, v akom rozsahu má byť plnené, kedy a podobne). Stačí, že jednej zo strán sa určité právo, ktoré je súčasťou ich vzájomného právneho vzťahu, javí sporným bez ohľadu na to, či spor objektívne existuje. Môže ísť o pochybnosť subjektívnej povahy, ktorej príčinou môže byť aj omyl. Podmienkou platnosti dohody o urovnaní pritom nie je existencia pôvodného (urovnávaného) právneho vzťahu medzi účastníkmi tejto dohody. Účelom urovnania je predísť ďalším nezrovnalostiam alebo sporom tým, že pôvodný záväzok, v ktorom sa sporné právo vyskytlo, sa zruší a nahradí záväzkom novým. Urovnanie sa môže týkať len niektorých vzájomných práv a povinností, ohľadom ktorých účastníci neboli v zhode, ale tiež celého záväzku (záväzkového právneho vzťahu) alebo všetkých doterajších záväzkov medzi účastníkmi, avšak s výnimkou tých práv (a im zodpovedajúcich povinností), na ktoré niektorý z účastníkov nemohol pomýšľať v dobe, keď bola dohoda o urovnaní uzavretá. Doterajší záväzok, ktorý zanikol, je tak nahradený novo dojednaným, ktorý je obsiahnutý v dohode o urovnaní. Dohoda o urovnaní je potom samostatným zaväzovacím dôvodom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.6.2011, sp. zn. ). 1.2.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany uzatvorili dohodu o urovnaní podľa , ktorou sporné a pochybné práva týkajúce sa vzájomných nárokov, t. j. aj nárokov žalovaného voči žalobkyni v sume 179,57 €, ktoré na ňu prešli dedením po jej predchodcovi podľa , urovnali a nahradili v bode 1.2. dohody o urovnaní zo dňa 27.3.2019 novým záväzkom, a to záväzkom žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 2.011,72 € v dohodnutom splátkovom kalendári. Pôvodný záväzok žalovaného, ktorý podľa žalobkyne existoval v sume 179,57 € preto zanikol v dôsledku urovnania. Ako skonštatovala citovaná súdna prax, takto uzatvorená dohoda o urovnaní je samostatným zaväzovacím dôvodom. Ak teda následne, po uzatvorení dohody o urovnaní, plnila žalobkyňa žalovanému spolu sumu 280,- €, čo bolo z dokazovania preukázané, plnila záväzok z dohody o urovnaní, ktorým boli nahradené dovtedajšie sporné a pochybné nároky medzi stranami. Právnym základom tohto záväzku, ktorý plnila žalobkyňa žalovanému spolu v sume 280,- € je preto dohoda o urovnaní podľa , ktorá bola uzatvorená v písomnej forme rovnako ako pôvodná zmluva o úvere, čo je predpoklad platnosti takejto dohody o urovnaní v zmysle . Uzatvorením tejto dohody bol doterajší záväzok, ktorý na žalobkyňu prešiel dedením, nahradený novým záväzkom vyplývajúcim z bodu 1.2. dohody o urovnaní zo dňa 27.3.2019 v zmysle . S poukazom na ustanovenie súd prvej inštancie uviedol, že omyl strán, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana neplatnosti dohody o urovnaní dovolať. Žiadna lesť zo strany žalovaného však v danom prípade preukázaná, ani tvrdená nebola. Preto na tento prijatý záver súdu nemá vplyv ani to, že súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere. 1.2.5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre uloženie povinnosti žalovanému, aby podľa vydal žalobkyni bezdôvodné obohatenie plnené bez právneho dôvodu, pretože plnenia plnené žalobkyňou žalovanému v sume 280,- € mali právny základ a tým bola dohoda o urovnaní zo dňa 27.3.2019, ktorou bol nahradený pôvodný záväzok žalobkyne voči žalovanému, ktorý na ňu prešiel dedením. Nejde na strane žalovaného o bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol. 1.3. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný bol v spore v celom rozsahu úspešný, preto by mu v súlade s patrilo právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie ale zistil zo spisu, že žalovanému žiadne trovy nevznikli,

preto súd podľa z dôvodu hospodárnosti priamo rozhodol, že úspešnému žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho výroku I. (posudzujúc odvolanie podľa obsahu v súlade s ustanovením ) podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, dôvodiac zlým právnym posúdením žaloby a zlým použitím ustanovenia . Uviedla, že dňa 27.3.2019 podpísala dohodu o urovnaní ako jedna zo sestier, sprevádzaná J.. Bola pritlačená k tomu, aby podpísala dohodu, keďže žalovaný spomenul, že môže pristúpiť k výkonu záložného práva formou dražby, a vtedy neznalá zákona ju zo strachu podpísala, nakoľko na nehnuteľnosti a pozemku bývajú dve rodiny s maloletými deťmi, to bola zo strany žalovaného lesť s prvkami manipulácie na rodiny, ktoré v tom dome žijú. Preto konštatovanie súdu prvej inštancie, že lesť alebo omyl zo strany žalovaného neboli preukázané ani tvrdené, nie je správne. Týmto umožnil súd prvej inštancie žalovanému znovu vymáhať dlh. Odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že sa v rozhodnutí dostatočne nevenoval tomu, prečo bola dohoda o urovnaní uzatvorená. Tvrdenie o tom, prečo bola dohoda o urovnaní uzatvorená je obsiahnuté v žalobe. Za manipuláciu a lesť zo strany žalovaného žalobkyňa považuje aj skutočnosť, že žalovaný jej odmietol vydať originál úverovej zmluvy č. XXXXXXX. Rovnako žalovaný odmietol uviesť, koľko právny predchodca žalobkyne zaplatil titulom splatenia úveru. Odvolateľka odvolaciemu súdu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že právny predchodca žalobkyne so žalovaným uzatvorili dňa 25.8.2004 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 663,88 €. Žalobca svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojim podpisom, bol si vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich z predmetnej zmluvy o úvere. V zmluve č. XXXXXXX vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom zmluvy (vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa ju dodržiavať. Z toho dôvodu žalovaný považuje tvrdenia žalobkyne za účelové, s cieľom vyhnúť sa povinnostiam, ktoré pre ňu vyplývajú z predmetnej zmluvy č. XXXXXXX. Skutočnosť, na čo konkrétne bol žalobcom následne poskytnutý úver aj využitý, žalovaný neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Zmluva č. XXXXXXX bola uzatvorená a riadiaca sa ustanovením a nasl. v znení neskorších predpisov. Na základe všeobecných podmienok poskytnutia úveru bodu č. 19, v zmysle sa všetky právne vzťahy budú spravovať . Zmluvné strany sa môžu dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami . Zmluva sa uzatvorila v zmysle a nasl. , z čoho jasne vyplýva, že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. uvádza, že explicitne uvedené zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie: d) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte (). Preto je potrebné predmetný záväzkový vzťah zo zmluvy č. XXXXXXX posudzovať ako vzťah obchodnoprávny, a nie ako spotrebiteľský. Žalovaný uviedol, že predmetná zmluva č. XXXXXXX obsahuje všetky náležitosti v zmysle platných právnych predpisov, účinných v čase jej uzatvorenia. Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Zastáva názor, že zo zmluvy nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy, a podobne) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný poukázal aj na , podľa ktorého ,,Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil“. Podľa žalovaného samotné odvolanie žalobkyne je zmätočné a bez právneho základu. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa sa odvoláva na lesť, ktorú nijakým spôsobom nepreukázala. Ani argumentácia, že výpočet žalovaného bol robený „odoka“ neobstojí, nakoľko žalobkyňa neuviedla žiadne argumenty preukazujúce jej tvrdenia. Odvolaciemu súdu žalovaný navrhol, aby rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

4. Dňa 4.11.2024, po uplynutí lehoty na odvolanie, doručila žalobkyňa podanie, priložila k nemu kópiu žiadosti o splátkový kalendár zo dňa 27.2.2019, adresovanú žalovanému a ďalším veriteľom, uviedla, že žalovaný ju dňa 27.3.2019 predvolal na základe uvedenej žiadosti o splátkový kalendár, dohodu o uznaní záväzku mal vopred pripravenú. Žalobkyňa sa domnievala, že dohoda o uznaní je v poriadku a je odpoveďou na jej žiadosť o splátkový kalendár. Je rómskeho pôvodu a žalovaný zneužil jej vedomosť a schopnosť porozumieť podpísanej dohode, k jej podpísaniu bola dotlačená z emocionálnych a rodinných dôvodov, uvedených v odvolaní. Žalovaný ju ľsťou obral o jej právo domáhať sa pred súdom neplatnosti zmluvy. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. V podaní doručenom súdu dňa 26.3.2025 žalobkyňa poukázala na to, že záväzok podpísala sama za seba, nie za ostatné sestry, keďže od nich nemala splnomocnenie.

5. Ďalšie podania doručené do spisu neboli.

6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [, (ďalej len „“)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. novembra 2025; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (, ). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. potvrdil ( ods. l, ods. 2, ods. 3 ) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

7. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. S poukazom na vyššie citované ustanovenie , prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd, nezistiac v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi jeho rozsudku, ktorým žalobu žalobkyne zamietol. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s odôvodnil. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o zamietnutí žaloby. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a konštatuje jeho správnosť ( ).

10.1. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že urovnanie podľa je zmluva, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť, vzťahujúcu sa na ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Pritom stačí, ak je spornosť alebo pochybnosť celkom subjektívnej povahy, keď sa teda takou javí len niektorej zo strán, hoci inak je objektívne zrejmá. Môže sa zakladať aj na jednostrannom alebo obojstrannom omyle. Urovnaním

sa zo záväzkového vzťahu strán odstraňuje to, čo je medzi nimi sporné alebo pochybné, a to nie vyšetrením a zistením skutočného stavu sporného prvku v ich vzťahu, ale zrušením záväzku, ktorý má tieto nedostatky, a jeho nahradením novým záväzkom. K odstráneniu spornosti sa často dospeje na základe vzájomných ústupkov strán tak, že v novom záväzku si doterajšie vzájomné práva a povinnosti upravia podrobnejšie. Podľa majú strany povinnosť uzavrieť dohodu o urovnaní písomne, ak bol aj doterajší záväzok zriadený písomnou formou. Takisto je to aj v prípade, keď sa dohoda týka premlčaného dlhu. Ak by teda dohoda o urovnaní nemala písomnú formu, bola by neplatná ( ). 10.2. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že strany uzatvorili dohodu o urovnaní podľa , ktorou sporné a pochybné práva týkajúce sa vzájomných nárokov, t. j. aj nárokov žalovaného voči žalobkyni v sume 179,57 €, ktoré na ňu prešli dedením po jej predchodcovi podľa , urovnali a nahradili v bode 1.2. dohody o urovnaní zo dňa 27.3.2019 novým záväzkom, a to záväzkom žalobkyne zaplatiť žalovanému sumu 2.011,72 € v dohodnutom splátkovom kalendári. Pôvodný záväzok žalovaného, ktorý podľa žalobkyne existoval v sume 179,57 €, preto zanikol v dôsledku urovnania. Ak po uzatvorení dohody o urovnaní plnila žalobkyňa žalovanému spolu sumu 280,- €, plnila záväzok z dohody o urovnaní, ktorým boli nahradené dovtedajšie sporné a pochybné nároky medzi stranami. Právnym základom tohto záväzku, ktorý plnila žalobkyňa žalovanému spolu v sume 280,- €, je dohoda o urovnaní podľa , ktorú strany uzatvorili v písomnej forme, rovnako ako bola uzatvorená pôvodná zmluva o úvere. Na strane žalovaného tak nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohatenie podľa . 10.3. Pokiaľ odvolateľka v odvolaní namietala, že bola k podpísaniu dohody prinútená a bola voči nej zo strany žalovaného použitá lesť a manipulácia, uvedené žalobkyňa ničím v konaní nepreukázala, ale ani v žalobe netvrdila, ako to správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Rovnako v žalobe netvrdila a ani nepreukázala, že žalovaný jej odmietol vydať originál zmluvy o úvere, resp. jej odmietol oznámiť, koľko titulom splatenia úveru zaplatil jej právny predchodca. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že v súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník súdneho konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie Čl. 8 , v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom viedlo k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť a dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané, na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočnosti účastníkom tzv. bremeno tvrdenia, pričom medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi v spore rozdelené v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca a okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení prezentovaných v podanom odvolaní, a preto jej námietky sú právne irelevantné. 10.4. Pokiaľ odvolateľka poukázala na to, že záväzok podpísala sama za seba, nie za ostatné sestry, keďže od nich nemala splnomocnenie, odvolací súd uvádza, že splnomocnenie od sestier žalobkyne pri uzatvorení dohody o urovnaní nebolo potrebné, keďže, ako uviedla žalobkyňa, dohodu o urovnaní podpísala len sama za svoju osobu. 10.5. Keďže odvolacie dôvody žalobkyne nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), tento potvrdil napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne ( ).

11. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, ods. l, ods. 3, ods. l , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

12. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( veta druhá v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).