Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 433/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. októbra 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. V. V., P., zastúpenej advokátkou JUDr. A. D., S.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -32 zo 4. júna

2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. V. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2012 doručená sťažnosť Mgr. V. V. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -32 zo 4. júna 2012.

2. Zo sťažnosti a z k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľka je

v procesnom postavení povinnej v exekučnom konaní oprávneného (S. so sídlom v B.,

pobočky P.) o vymoženie 736,27 € s príslušenstvom, vedenom súdnou exekútorkou JUDr.

M. Š. na Exekučnom úrade P. pod sp. zn. Ex 427/2012. O námietkach sťažovateľky proti

exekúcii rozhodol okresný súd uznesením č. k. -32 zo 4. júna 2012, ktorým

námietky zamietol.

3. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „ako povinná som v námietkach proti

exekúcii namietala právoplatnosť a vykonateľnosť druhostupňového rozhodnutia ako

exekučného titulu..., že mi druhostupňové rozhodnutie nebolo doručené spôsobom, aký

ukladá § 212 ods. 1, 3 a 4, resp. § 213 zákona o sociálnom poistení...“. Uvedená skutočnosť

(spôsob doručovania, pozn.) „je dôvodom, ktorý upravuje a uznáva Exekučný poriadok

v § 50... a v § 57 ako dôvod na zastavenie exekúcie“. Rozhodnutie okresného súdu

nekorešpondujúce s jej názorom na „spôsob a postup“ doručovania malo spôsobiť

porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa . K porušeniu jej

práva na spravodlivé prejednanie veci podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa názoru

sťažovateľky „došlo práve v dôsledku nedostatočne odôvodneného výroku o zamietnutí

námietok proti exekúcii a ústavne nekonformného odôvodnenia najmä z hľadiska splnenia

formálnej a materiálnej stránky rozhodnutia“.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ňou

označených práv (zaručených a dohovoru) uznesením

okresného súdu č. k. -32 zo 4. júna 2012. Žiadala zrušiť toto uznesenie a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Súčasne požiadala o priznanie náhrady trov

konania „vo výške 159,16 €“.

5. Ako dôkazový materiál sťažovateľka k sťažnosti okrem iného pripojila návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie; upovedomenie o začatí exekúcie zo 14. marca 2012;

námietky z 28. marca 2012 proti exekúcii a uznesenie okresného súdu zo 4. júna 2012.

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

8. Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru uznesením okresného súdu

č. k. -32 zo 4. júna 2012.

10. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( tiež napr. , ). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať

záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,

resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo

rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi

okolnosťami prípadu (, m. m. ).

11. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový

stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo

za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

12. Uvedenými právnymi názormi sa ústavný súd riadil aj pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojich

a dohovorom garantovaných základných práv napadnutým uznesením okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že podľa názoru sťažovateľky okresný súd napadnutým

uznesením porušil označené základné právo (resp. právo) predovšetkým namietaným

postupom uvedeným v bode 3. Bolo preto úlohou ústavného súdu pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti posúdiť, či medzi odôvodnením napadnutého uznesenia okresného

súdu týkajúceho sa uvedených námietok a sťažovateľkou označeným základným právom

podľa , resp. právom podľa dohovoru existuje taká príčinná súvislosť, ktorá by

po eventuálnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie zakladala opodstatnené dôvody

na vyslovenie ich porušenia.

13. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

14. Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva podľa

(resp. práva podľa dohovoru) označeným rozhodnutím

okresného súdu, ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená

právomoc všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo iba posúdenie, či

účinky výkonu právomoci okresného súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím o námietkach

sťažovateľky proti exekúcii uznesením č. k. -32 zo 4. júna 2012 sú zlučiteľné

s označeným článkom (resp. dohovorom).

15. Po oboznámení sa s obsahom uznesenia okresného súdu ústavný súd dospel

k záveru, že okresný súd svoje rozhodnutie, ktorým zamietol námietky sťažovateľky proti

exekúcii, náležite odôvodnil, čo potvrdzuje jeho argumentácia vychádzajúca z v konaní

zisteného skutkového stavu a na tomto základe vyvodených právnych záverov.

V odôvodnení okresný súd [v podstatnom vo vzťahu k námietkam sťažovateľky (pozri tiež

bod 3)] oboznámil dovtedajší priebeh exekučného konania a najmä námietky sťažovateľky

proti začatiu exekúcie a písomné vyjadrenie oprávneného k nim:

«V priebehu konania, potom ako súdny exekútor dňa 14. 3. 2012 vydal

upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré dňa 19. 3. 2012 doručil povinnej do vlastných rúk,

povinná podala námietky proti začatiu exekúcie. V bode 1 námietok povinná namieta

právoplatnosť a vykonateľnosť druhostupňového rozhodnutia s odôvodnením, že jej toto

nebolo doručené, pretože dňa 16. 5. 2005 jej bol na vlastnú žiadosť pozastavený výkon

advokácie a dňom 28. 11. 2005 jej bol taktiež na vlastnú žiadosť pozastavené

prevádzkovanie živnosti, ale z podnikateľskej činnosti jej aj po tomto čase bola pošta

doručovala množstvo zásielok, a to aj doporučených - s doručenkou a poznámkou „do

vlastných rúk“, pretože v súvislosti s prerušením podnikateľskej činnosti, najmä v oblasti

právneho zastupovania klientov musela splniť veľa povinností voči súdom, prokuratúre,

daňovému orgánu a pod, a preto venovala sledovaniu a preberaniu poštových zásielok

primeranú pozornosť. Napriek tomu nemá poznatok o pokuse o doručení druhostupňového

rozhodnutia, ktoré by jej bolo doručované poštou.

V bode 2 námietok spochybnila správnosť označenia oprávneného a tým aj splnenie

náležitosti právneho úkonu.

V bode 3 námietok uviedla, že od novembra 2005 mesačnými splátkami splatila

pohľadávku oprávneného vo výške 42.310,00 Sk, ktorú si pobočka S. P. uplatnila návrhom

zo dňa 17. 5. 2005 a bola vymáhaná Ing. H. pod EX 113/05, a ktorú pohľadávku S.

postúpila zmluvou zo dňa 29. 7. 2008 spoločnosti B., s. r. o., B. (podľa oznámenie

spoločnosti zo dňa 26. 9. 2008) a preto má zato, že S. nemá oprávnenie nakladať s

pohľadávkou, ktorá tvorí predmet exekúcie EX 427/2012.

K týmto námietkam podal oprávnený písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že

rozhodnutie S. ústredie bolo oznamované v súlade s a Z.

z. o sociálnom poistení, doručovanie bolo vykonané 2x na adresu, ktorá je uvedená v

námietkach proti exekúcii, adresát si zásielku určenú do vlastných rúk neprevzal a táto sa

vrátila späť s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Rozhodnutie bolo

povinnej oznamované 2x aj napriek tomu, že jej to zákon neprikazuje, oznamovala na

adresu, ktorá je aj v súčasnej bode adresou bydliska povinnej a povinná nenamieta, že by sa

v čase oznamovania v jeho mieste nezdržiavala. Oprávnený preto námietky povinnej

považuje za nedôvodné a účelové. Čo sa týka označenia oprávneného v návrhu na

vykonanie exekúcie uviedli, že oprávnený je označený v súlade so

o sociálnom poistení, čoho dôkazom je i vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. K bodu

3 námietok oprávnený uviedol, že v exekučnom konaní č. 113/2005 vedenom súdnou

exekútorkou Ing. Mgr. O. H. pre vymoženie 42 610,- Sk v prospech S. B., pobočka P. bola

vymáhaná pohľadávka za obdobie január 2002 až december 2004 z rozhodnutí

454/2003/SZČO zo dňa 6. 8. 2003, č. 904072084 zo dňa 22. 9. 2004 a 700-0910091104-

GC04/04 zo dňa 29. 11. 2004, ktorá bola postúpená spoločnosti B., s. r. o., a platby, ktoré

povinná po postúpení pohľadávky uhradila priamo S. boli postúpené spoločnosti B., s. r. o.

S poukazom na uvedené oprávnený trvá na podanom návrhu na vykonanie exekúcie. Z

predložených fotokópií doručeniek je zrejmé, že rozhodnutie č. 332-194-GC-04/2006 bolo

prvý krát odovzdané na poštovú prepravu dňa 1. 3. 2006 s poznámkou „úložná doba 3 dni“,

uložené na pošte dňa 3. 3. 2006, s poznámkou doručovateľa 3. 3. - 6. 3.06 a „adresát

zásielku neprevzal v odbernej lehote“ s dátumom 6. 6. 06, ktorá zásielka sa vrátila

Sociálnej poisťovne ústredie dňa 10. 3. 2006. Následne dňa 14. 3. 2006 rozhodnutie bolo

podané na poštovú prepravu druhý krát taktiež s poznámkou „úložná doba 3 dni“, táto bola

dňa 17. 3. 2006 uložená na pošte s vyhradením dátumu uloženia 20. 3. 2006 a vrátená

Sociálnej poisťovne ústredie s poznámkou pošty „adresát zásielku neprevzal v odbernej

lehote“ zo dňa 20. 3. 2006.»

Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd takto:

„Súd sa oboznámil s obsahom podaných námietok, s vyjadrením oprávneného,

s príslušným spisovým materiálom a zistil, že predmetná exekúcia je vedená na základe

exekučných titulov - rozhodnutia S., pobočky P. č. 700-0910131705-GC04/05 zo dňa 7. 11.

2005 v spojitosti s rozhodnutím S., ako odvolacieho orgánu, č. 332-194-GC-04/2006 zo dňa

22. 2. 2006, ktorými bolo povinnej predpísané uhradiť v lehote 15 dní odo dňa

právoplatnosti poistné na nemocenské, invalidné, starobné poistenie a poistné do

rezervného fondu v celkovej sume 22.181,- Sk a to za obdobie od 1. 7. 2004 do 15. 3. 2005,

ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 20. 3. 2006 a vykonateľnosť dňa 4. 4. 2006.

Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu žiadal

vymôcť od povinnej sumu 736,27 €.

Podľa § 50 ods. 1 Ex. por. povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii,

ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku

alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia

neprípustná.

Na základe zistených skutočností súd zistil, že námietky povinnej nie sú dôvodné ani

v jednom bode námietok. Čo sa týka vykonateľnosti rozhodnutia, súd po preskúmaní

doručeniek dospel k záveru, že rozhodnutie odvolacieho orgánu bolo doručované v súlade

s ustanoveniami na adresu trvalého bydliska povinnej 2x (druhý

krát nad rámec zákona), ktorú zásielku obsahujúcu rozhodnutie č. 332-194-GC-04/2006 zo

dňa 22. 2. 2006 si povinná neprevzala a toto rozhodnutie sa posledným doručením a za

použitia fikcie doručenia stalo uplynutím lehoty na uloženie dňa 20. 3. 2006 právoplatným

tým istým dňom a následne po uplynutí 15-ich dní na odvolanie aj vykonateľným, a to dňa

4. 4. 2006.

Ďalej čo sa týka označenia oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie ako aj

oprávnenosti pobočky S. v P. na podanie návrhu, súd konštatuje, že označenie oprávneného

je v súlade s ustanoveniami , ktorý výslovne upravuje oprávnenosť

pobočky vymáhať pohľadávky, vystupovať a konať pred súdom.

Pokiaľ povinná namieta oprávnenosť oprávneného nakladať s pohľadávkou

vymáhanou v tejto exekúcii, pretože sa domnieva, že bola predmetom exekúcie EX 113/05,

ktorá bola vedená u exekútorky Ing. Mgr. H. a následne postúpená spoločnosti B., s. r. o.,

B. súd uvádza, že pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní pod značkou EX 113/05 u

Ing. Mgr. H. pochádzala z iných rozhodnutí S., bola vymožená, resp. povinnou uhradená,

poverenie exekútorka súdu vrátila a nemá žiadnu spojitosť s pohľadávkou vymáhanou v

predmetnej exekúcii vedenej u JUDr. Š. pod EX 427/2012.

Vzhľadom na zistené súd poukazuje na to, že exekučný súd v konaní o námietkach

proti exekúcii skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a námietky proti exekúcii

sa posudzujú v čase začatia exekučného konania, t. j. v čase podania návrhu na vykonanie

exekúcie u súdneho exekútora. Súd má za preukázané, že oprávnený podal návrh na

vykonanie exekúcie u súdneho exekútora dôvodne. Pretože povinná neuviedla skutočnosti

ani nepreukázala skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, ktoré by bránili

jeho vymáhateľnosti, ani iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, súd v súlade

s ustanovením § 50 ods. 1 Ex. por. rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.“

16. Predmetné rozhodnutie okresného súdu obsahuje podľa názoru ústavného súdu

dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad

a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu

nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne

tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

17. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku presvedčil, že okresný súd sa

námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. , ).

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní.

18. Ústavný súd na záver poznamenáva, že dôvody uznesenia okresného súdu č. k.

-32 zo 4. júna 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce

zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie

nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje

dostatočne zistený skutkový stav, k čomu okresný súd dospel na základe vlastných

myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný

nahrádzať (podobne aj , ). Ústavný súd ešte pripomína, že nie je

a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

19. Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti

medzi posudzovaným rozhodnutím okresného súdu a namietaným porušením základného

práva sťažovateľky podľa (resp. dohovoru). S prihliadnutím

na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu (a tiež aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je

právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo

na úspech v konaní (obdobne napr. , , ,

, ), ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

20. Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný

súd sa už jej ďalšími návrhmi uvedenými v petite nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. októbra 2012