Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 46/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2013

predbežne prerokoval sťažnosť M. S., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. K., T., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a čl. 20 ods. 1

uznesením Okresného súdu Košice II z 27. júla 2012,

č. k. Er -217 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

8. októbra 2012 doručená sťažnosť M. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Košice II v konaní

vedenom pod sp. zn. Er 4165/1999.

2. Vzhľadom na to, že k sťažnosti sťažovateľky okrem iného nebolo pripojené

splnomocnenie pre tohto zástupcu v zmysle kogentného ustanovenia § 20 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ústavný súd listom z 18. októbra 2012

vyzval sťažovateľku na odstránenie uvedených nedostatkov v lehote 5 dní od jeho

doručenia, a to pod následkom odmietnutia sťažnosti bez odôvodnenia (§ 25 ods. 2 in fine

).

3. Sťažovateľka listom zo 6. novembra 2012 oznámila, že dopĺňa rovnopisy sťažnosti

o potrebný počet a pripojila splnomocnenie na zastúpenie advokátom, a to „nielen

na zastupovanie pred ústavným súdom“.

4. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom... V splnomocnení musí

výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

5. Podľa ústavný súd návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Návrhy vo veciach..., ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom... , uznesením odmietne

bez ústneho pojednávania a bez odôvodnenia, ak bol na také nedostatky upozornený

( ).

6. Pretože kogentné ustanovenie od princípu

povinného zastúpenia navrhovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom nepripúšťa

žiadnu výnimku a sťažovateľka tento nedostatok v právnom zastúpení ani na výzvu

ústavného súdu doteraz neodstránila (zaslanie splnomocnenia zo 16. septembra 2010

je všeobecné, a najmä na nahliadnutie do exekučného spisu), ústavnému súdu neostala iná

možnosť, ako sťažnosť odmietnuť podľa in fine .

7. Z už citovaného vyplýva aj to, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu

().

8. Ústavný súd považoval za potrebné tiež poukázať na svoje ústavné postavenie,

z ktorého vyplýva, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou. Preto nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry

pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie

alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého z označených

základných práv.

9. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že okresný súd

sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,

že sťažovateľka v tomto konaní dostala odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo

účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. ). Z ústavnoprávneho hľadiska

preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého rozhodnutia, ktoré sú

dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

10. Ústavný súd teda v okolnostiach prípadu nezistil, že by rozhodnutie okresného

súdu bolo svojvoľné alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle

a v nesúlade s platnou právnou úpravou. Ústavný súd v takomto prípade nemá žiaden dôvod

a ani oprávnenie na prehodnocovanie záverov tohto súdu. Ústavný súd dospel k záveru,

že označené rozhodnutie okresného súdu, ako aj dôvody uvádzané sťažovateľkou

v sťažnosti neobsahujú také skutočnosti, ktoré by svedčili o porušení ústavnoprocesných

princípov podľa až , a teda ani základného práva sťažovateľky podľa

či .

11. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závery ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľky v tejto časti aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

12. Po odmietnutí sťažnosti ako celku nebol už právny dôvod zaoberať sa jej

ostatnými návrhmi, t. j. návrhom na zrušenie označeného uznesenia okresného súdu

a priznaním náhrady trov konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2013