Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoKR/8/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu Insolvenčný správca, k. s., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 50 269 976, SKP úpadcu Futsalclub Patrik Senica, s. r. o., so sídlom Kolónia 542, 905 01 Senica, IČO: 36 225 134, právne zast. Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Nám. SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548 proti žalovanému KASATKIN Recovery, k. s., Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 382 888, SKP úpadcu BBK AGRO, s.r.o. ,,v konkurze", so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, právne zast. JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M. advokát, s.r.o., so sídlom advokátskej kancelárie Čajakova 13, 811 05 Bratislava, IČO: 47 255 021 v konaní o vylúčenie majetku zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -156 zo dňa 24. septembra 2020 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -156 zo dňa 24. septembra 2020 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím v celom rozsahu žalobu zamietol a žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 21.10.2019 sa žalobca domáhal vylúčenia majetku zo súpisu konkurznej podstaty vo veci vyhláseného konkurzu na majetok úpadcu BBK AGRO, s. r. o. ,,v konkurze", so sídlom Rudohorská 33, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 44 095 066, zapísaných pod položkou č.2, č. 3, č. 8 až 11, a to: a) pozemok parcela registra "C" č. 3271/3, výmera: 195 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, b) pozemok parcela registra "C" č. 3271/5, výmera: 209 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, c) pozemok parcela registra "C" č. 3271/6, výmera: 25 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, d) pozemok parcela registra "C" č. 3271/7, výmera: 146 m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/1 k celku, e) stavba so súpisným č. 542, postavená na pozemku parcela č. 3271/7, popis stavby: herňa- Casino -Bar, f) stavba so súpisným č. 1487, postavená na pozemku parcela č. 3271/6, popis stavby: príst. Jockey klubu. Všetky nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území O., Obec O., Okres O., zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senica (ďalej všetky špecifikované nehnuteľnosti spolu aj "Nehnuteľnosti").

3. Okresný súd zrekapituloval tvrdenia žalobcu, ktorý v žalobe uviedol, že uznesením Okresného súdu Trnava č. - 134 zo dňa 14.05.2019, zverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 27.05.2019 pod č. 100/2009 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., Senica a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená spoločnosť Insolvenčný správca, k.s., so sídlom v Trnave. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica v konaní zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 11.06.2018 pod č. 111/2018 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti BBK AGRO, s.r.o., Banská Bystrica a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený žalovaný. Dňa 16.08.2018 bol v konkurze vyhlásenom na majetok spoločnosti BBK AGRO, s.r.o. zverejnený v Obchodnom vestníku pod sp. zn. 158/2018 súpis oddelenej podstaty veriteľa: Mediačné Centrum SR, s.r.o., Bratislava, ktorý zahrňoval pod súpisovými zložkami č. 238 až 311 Nehnuteľnosti. Žalobca si podaním zo dňa 11.06.2019 uplatnil podľa , právo, ktoré vylučuje zápis nehnuteľnosti v súpise majetku oddelenej podstaty v konkurze vyhlásenom na majetok spoločnosti BBK AGRO, s.r.o.. Dňa 20.09.2019 bolo žalobcovi doručené uznesenie OS Banská Bystrica, sp. zn. - 1201 zo dňa 18.09.2019, ktorým mu súd uložil povinnosť v lehote 30 dní od doručenia uvedeného uznesenia podať voči žalovanému žalobu o vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa: Mediačné Centrum SR, s.r.o., Bratislava.

4. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že spoločnosť Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. ešte pod obchodným menom Stajňa Patrik s.r.o., ako dlžník uzavrela dňa 26.06.2006 s veriteľom Y.. M. V. H. o zabezpečovacom prevodu práva k nehnuteľnostiam, ktorej predmetom zabezpečovacieho prevodu boli Nehnuteľnosti. Na základe predmetnej zmluvy boli tieto nehnuteľnosti prevedené zo strany spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. na Y.. M. V., pričom vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 17.07.2006 pod č. V1393/06. Y.. M. V. predmetné nehnuteľnosti následne previedol na X. D. a jeho manželku B. D., ktorí previedli nehnuteľnosť ďalej na pána Y.. M. C., ktorý je spoločníkom v spoločnosti BBK AGRO, s.r.o.. Y.. M. C. nehnuteľnosti napokon previedol na spoločnosť BBK AGRO, s.r.o.. Podľa čl. V bod 6 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bolo dohodnuté, že ak bude dlžník v omeškaní s uhradením záväzku, veriteľ sa prvým dňom omeškania stáva neobmedzeným vlastníkom nehnuteľnosti a vstupuje do skutočného užívania a držby nehnuteľnosti, je oprávnený bez obmedzenia disponovať nehnuteľnosťou. Okresný súd uviedol, že žalobca tvrdil, že v tomto ustanovení si strany zmluvy dohodli prepadný záloh, z ktorého dôvodu je zabezpečovacia zmluva obsahujúca takéto ustanovenie absolútne neplatná. Tvrdil, že už v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva obsahoval ust. týkajúce sa síce záložného práva, avšak analogicky aplikovateľné aj vo vzťahu k zabezpečovaciemu prevodu práva, podľa ktorého akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú hodnotu, na ktorej je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak. K tejto skutočnosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a ČR. Na základe nich mal za to, že Zmluva o zabezpečovacom práve obsahovala vo vzťahu k nehnuteľnostiam ustanovenie o tzv. prepadnom zálohu a preto ide o absolútne neplatný právny úkon, na základe ktorého nedošlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. V žalobe poukazoval aj na účel právnych úkonov, ktoré odporujú dobrým mravom a smerujú k obchádzaniu zákona, keďže Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, ako aj všetky následne právne úkony týkajúce sa nehnuteľnosti boli vykonané za účelom, aby sa dostali z majetkovej sféry spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. až na spoločnosť BBK AGRO, s.r.o., ktorá je spriaznenou osobou spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. s cieľom, aby nehnuteľnosti nemohli byť prostriedkom uspokojenia pohľadávok veriteľov spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o.. Žalobca uviedol, že v spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. vystupovali v čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva A. A. a M. A. ako konatelia a A. A., M. A., U. I., O. H., A. C. boli spoločníkmi. V spoločnosti C.V.S. Senica s.r.o., ku ktorej údajnému záväzku mala pristúpiť spoločnosť Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. a za účelom jeho zabezpečenia mala byť uzavretá Zmluva o zabezpečovacom prevode práva, vystupovali a tiež aktuálne vystupujú osoby M. A. ako konateľ a A. A. a M. A. ako spoločníci. V spoločnosti BBK AGRO, s.r.o., ktorý je aktuálne evidovaný v katastri nehnuteľnosti ako výlučný vlastník nehnuteľností, vystupujú nasledovné osoby: M. A., Y.. M. C. ako konatelia a Y.. M. C., U. I., O. H., ako spoločníci. Z uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že všetky tieto spoločnosti sú navzájom spriaznené osoby. Vzhľadom na túto skutočnosť konštatoval, že nehnuteľnosti boli nepriamo, prostredníctvom majetkovej účasti na spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. vo vlastníctve osôb A. A., M. A., U. I., O. H., A. C. a tento stav sa fakticky nezmenil, resp. zmenil len formálne tak, že uvedené osoby naďalej vlastnia nehnuteľnosti nepriamo, a to prostredníctvom účasti na spoločnosti BBK AGRO, s.r.o. s malými nepodstatnými

obmenami. Žalobca pritom poukázal, že spoločnosť úpadcu Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. má záväzky po splatnosti, ktorým zodpovedajú neuspokojené verejnoprávne ako aj súkromnoprávne pohľadávky vo vysokej výške, pričom uvedené záväzky vznikli alebo majú základ v období, kedy boli nehnuteľnosti prevedené zo spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Pritom všetky právne úkony počnúc Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, ktorých predmetom mal byť prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam až na spoločnosť BBK AGRO, s.r.o., boli vykonané v pomerne krátkom čase, v čase, kedy mala spoločnosť Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. záväzky po splatnosti so znalosťou, že vzniknú ďalšie a že nehnuteľnosti sa dostali po realizácií všetkých uvedených právnych úkonov do majetkovej a inej sféry tých istých osôb. V súvislosti s týmito tvrdeniami žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu č. zo dňa 29.01.2008. Mal za to, že zmena vlastníka nehnuteľností evidovaného v katastri nehnuteľnosti bola účelová tak, aby nehnuteľnosti nemohli byť prostriedkom uspokojenia pohľadávok veriteľov spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. a takto sťažiť jeho veriteľom vymáhanie ich pohľadávok. Účelom predmetných právnych úkonov bolo podľa žalobcu obchádzanie zákona, resp. mal za to, že účel bol namierený proti dobrým mravom. Keďže Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je podľa žalobcu absolútne neplatná z dôvodov ktoré uviedol, potom i všetky následne scudzovacie právne úkony, ako aj právne úkony, na základe ktorých vznikli na nehnuteľnostiach ťarchy, sú absolútne neplatné podľa zásady nemo plus iuris. Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností bez akejkoľvek ťarchy na nich viaznucich, keďže Zmluva o zabezpečovacom prevode je absolútne neplatný právny úkon, keďže nebola preukázaná existencia pohľadávky voči spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., ako dlžníkovi, ktorá mala byť zabezpečená zabezpečovacím prevodom práva na základe zmluvy. V čl. V. bod 6 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bol dohodnutý prepadný záloh a účel právnych úkonov bol v rozpore s dobrými mravmi a smeruje k obchádzaniu zákona.

5. Okresný súd uviedol, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu a žalobu žiadal zamietnuť. Žalovaný tvrdil, že dňa 26.06.2006 uzavrela spoločnosť C.V.S. Senica, spol. s.r.o., Senica, ako dlžník a pán Y.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, S., ako veriteľ H. o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi pôžičku vo výške 9.500.000,- Sk a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi pôžičku v celosti, a to v lehote 100 dní. Úpadca v danom čase vystupoval pod obchodným menom Stajňa Patrik, spol. s.r.o. a tento pristúpil k záväzku spoločnosti C.V.S. Senica spol. s.r.o. na základe Zmluvy o pristúpení k záväzku zo dňa 26.06.2006. Na základe tejto zmluvy sa úpadca zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi (Y.. M. V.) peňažný záväzok spoločnosti C.V.S. Senica spol. s.r.o.. Na oba vyššie popísané záväzky boli uzavreté Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti zo dňa 26.06.2006, v ktorých ako dlžník vystupovali spoločnosť C.V.S. Senica spol. s.r.o. a úpadca a na strane veriteľa Ing. M. Galla. Predmetom zabezpečovacieho prevodu podľa týchto zmlúv boli Nehnuteľnosti patriace do výlučného vlastníctva spoločnosti C.V.S. Senica, spol. s.r.o. a úpadcu, pričom tieto Nehnuteľnosti sú v súčasnosti zapísané v majetku úpadcu BBK AGRO, s.r.o.. Na základe týchto skutočností je podľa žalovaného evidentné, že pohľadávka veriteľa Y.. M. V. voči úpadcovi riadne vznikla. Dňa 26.06.2006 prevzal konateľ spoločnosti C.V.S. Senica, spol. s.r.o. M. A. od veriteľa Ing. Petra V. peňažné prostriedky v výške 9.500.000,- Sk, titulom poskytnutej pôžičky zo Zmluve o pôžičke, čo preukazuje predložená písomná zmluva zo dňa 26.06.2006. Následne mal tieto finančné prostriedky konateľ spoločnosti C.V.S. Senica, spol. s.r.o. vložiť na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s.. O tejto skutočnosti svedčí, že v roku 2006 boli na príslušných nehnuteľnostiach zriadené záložné práva zo strany SLSP, a.s. a následne uhradením sumy 9.500.000,- Sk požičaných od Y.. M. V., došlo k výmazu tohto záložného práva na daných nehnuteľnostiach. Úpadca Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., Senica svoj záväzok zo Zmluvy o pristúpení k záväzku a zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nesplnil riadne a včas a po splatnosti pohľadávky nastúpila uhradzovacia funkcia a realizácia zabezpečovacieho prevodu práva. Na tieto skutočnosti predložil H. o pôžičke a H. o pristúpení k záväzku zo dňa 26.06.2006. Žalovaný predložil rovnako súdu Čestné vyhlásenia M. A. a A. A., ktorí v ňom potvrdili skutočnosti tvrdené žalovaným o poskytnutí pôžičky, ktorá bola použitá následne na splatenie kontokorentného úveru dlžníka

- C.V.S. Senica, spol. s.r.o., poskytnutého zo strany SLSP, a.s.. Pán M. A. potvrdil, že poskytnuté prostriedky vložil priamo na účet v SLSP, a.s., čím bol úver splatený a nehnuteľnosti C.V.S. Senica, spol. s.r.o., ako aj spoločnosti Stajňa Patrik, spol. s.r.o. v súčasnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., so sídlom Senica, boli uvoľnené od záložného práva SLSP, a.s.. Potvrdil tiež, že k záväzku C.V.S. Senica, spol. s.r.o., pristúpil Zmluvou o pristúpení k záväzku zo dňa 26.06.2006 ďalší dlžník, a to Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., čím sa stal solidárnym dlžníkom popri spoločnosti C.V.S. Senica, spol. s.r.o.. M. A. rovnako potvrdil, že oba vyššie popísané záväzky boli zabezpečené zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vymedzené v príslušných zmluvách o zabezpečovacom prevode

práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.06.2006. Keďže pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke nebola riadne uhradená Y.. M. V., a to ani zo strany C.V.S. Senica, spol. s.r.o., ani zo strany úpadcu Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., došlo k výkonu zabezpečovacieho práva po splatnosti pohľadávky. Realizovalo sa tak, že vlastníkom predmetu zabezpečenia sa stal veriteľ Ing. M. V.. Tieto skutočnosti potvrdila v Čestnom vyhlásení i A. A., ktorá konala ako konateľka úpadcu Futsalclub Patrik Senica, s.r.o..

6. Žalovaný poukazoval na H. o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu zo dňa 14.08.2002 uzavretú medzi SLSP, a.s., ako záložným veriteľom a Stajňou Patrik, spol. s.r.o., ako záložcom, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k Nehnuteľnostiam záložcu v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky a predmetom Mandátnej zmluvy bolo udelenie poverení záložcom záložnému veriteľovi ako mandatárovi, pre vykonanie úkonov v súvislosti s realizáciou záložného práva. Podľa Záložnej zmluvy sa zabezpečovanými pohľadávkami záložného veriteľa voči záložcovi rozumela okrem ďalších v Záložnej zmluve popísaných úverová pohľadávka, vrátane jej príslušenstva podľa Úverovej zmluvy na splatenie úverovej linky poskytnutej vo výške 10.000.000,- Sk záložným veriteľom dlžníkovi C.V.S. Senica, spol. s.r.o. so sídlom Senica na základe Úverovej zmluvy č. 97/AÚ/OC/2002, uzavretej medzi záložným veriteľom, ako veriteľom a dlžníkom dňa 14.08.2002 v znení neskorších dodatkov. Záložca v Záložnej zmluve vyslovil súhlas s tým, aby sa záložné právo, ktoré vzniklo na základe Záložnej zmluvy vzťahovalo aj na zabezpečenie pohľadávky v prípade akejkoľvek zmluvy Úverovej zmluvy, ktorá bude dohodnutá medzi záložným veriteľom a záložcom na základe písomného dodatku k Úverovej zmluve. Vklad záložného práva v prospech záložného veriteľa bol povolený dňa 22.08.2002 pod č. V-1462/2002. Uvedené nehnuteľnosti boli v danom čase evidované na LV č. 3577. Dňa 11.07.2006 vystavil záložný veriteľ - SLSP, a.s., kvitanciu, z ktorej vyplýva, že dňa 07.07.2006 dlžník poskytnutý úver v plnom rozsahu záložnému veriteľov, t. j. SLSP, a.s. splatil, na základe čoho došlo k zániku úverovej pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi jej splnením. Z kvitancie vyplynulo, že na účely zabezpečenia úverovej pohľadávky C.V.S. Senica, spol. s.r.o., ako dlžníka, uzavrela SLSP, a.s. s úpadcom, ako záložcom H. o zriadení záložného práva. Potom v súlade s ust. , záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam zánikom zabezpečenej pohľadávky zaniklo. Záložný veriteľ súhlasil, aby Katastrálny úrad v Trnave, správa katastra Senica, vymazal záložné právo zriadené v prospech záložného veriteľa viažuce sa k nehnuteľnostiam. Konanie o výmaze záložného práva na základe kvitancie bolo zapísané pod č. Z-1437/2006. Žalovaný vo svojich podaniach predložil žalobcovi aj Historický list vlastníctva č. 3518, z ktorého vyplýva, že v roku 2006 bolo vymazané záložné právo SLSP, a.s. z nehnuteľností patriacich v danom čase spoločnosti C.V.S. Senica, spol. s.r.o., a to pod Z1438/06, keďže v danom čase vydala SLSP, a.s. kvitanciu. V prípade, že by úver vo výške 9.500.000,- Sk nebol splatený, SLSP, a.s. by uvedenú kvitanciu nevydala a záložné právo by nebolo z evidencie katastra nehnuteľnosti vymazané. Podľa týchto dôkazov vyplýva, že záložné právo k nehnuteľnostiam i úpadcu Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. boli vymazané na základe splatenia úveru prostredníctvom pôžičky poskytnutej veriteľom Ing. M. Gallom. Žalovaný uviedol, že z týchto tvrdení a dôkazov, ktoré súdu predložil je potom nespochybniteľné, že pôžička bola poskytnutá Y.. M. V. a jeho pohľadávka reálne zo Zmluvy o pôžičke existovala a je preukázaná. Za účelom preukázania tvrdených skutočností navrhol žalovaný vykonať výsluch svedkov Ing. Petra V., X. D., B. D., Y.. M. C., M. A. a A. A.. 7. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o prepadnom zálohu poukázal ust. účinné v čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, v zmysle ktorého - splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva). Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Táto právna úprava v danom čase neustanovovala žiadne zvláštne obsahové náležitosti pre zabezpečovací prevod práva. Žalovaný mal za to, že uzavretá zmluva je i dostatočne určitá, čo vyhovuje všeobecným požiadavkám. V danom prípade posudzovanom súdom nejde o výkon záložného práva na základe Záložnej zmluvy, ale o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva a jeho výkon, keďže predmetom zabezpečenia nebol záloh. Právna úprava platná a účinná v čase uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva umožňovala výkon prevodu práva spôsobom, aký bol v danej zmluve dohodnutý. V žiadnom prípade sa nejedná o dojednanie prepadného zálohu, pričom odkázal i na ust. , v zmysle ktorého, sa môžu zmluvné strany dohodnúť na nadobudnutí vlastníckeho práva k veci po splatnosti pohľadávky. Žalovaný tvrdil, že táto skutočnosť vyplýva z Čestných prehlásení nim predložených, že zmluvné strany sa dohodli na nadobudnutí vlastníckeho práva Ing. M. V. až po splatnosti pohľadávky. Žalovaný upozornil, že ani v prípade neplatnosti ust. čl. V bod 6 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nie je tým daná neplatnosť zmluvy ako celku, ale len predmetného ustanovenia (čl. VI bod 3 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva). Zotrval na stanovisku, že po splatnosti pohľadávky došlo k výkonu zabezpečovacieho práva tak,

že vlastníkom nehnuteľnosti sa stal na základe dohody dlžníka a pristupujúceho dlžníka pán Ing. M. V.. V závere vyslovil názor, že judikatúra, na ktorú odkazoval žalobca, je neaplikovateľná na uvedenú právnu vec. Poukázal, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva obsahovala všetky potrebné náležitosti a teda i dojednanie zmluvných strán o tom, ako sa vysporiadajú v prípade, že dlžník neuhradí pohľadávku riadne a včas.

8. Žalovaný poukázal na to, že úpadca Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. bol vlastníkom nehnuteľností už v roku 2006, t. j. pred 13 rokmi. Ak by mal úpadca úmysel ukrátiť veriteľov v danom čase, musel by byť v úpadku už vtedy. Pre napadnutie takéhoto právneho úkonu podľa príslušných ustanovení ZoKR sú časové limity a táto skutočnosť sa nemôže riešiť vylučovacou žalobou, ale odporovacou. Žalovaný namietol, že žalobca svoje tvrdenia ohľadne času vzniku pohľadávok veriteľov voči úpadcovi Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. žiadnym spôsobom nepreukázal. Nepreukázal ani právny dôvod vzniku týchto pohľadávok. Žalobcom predložený sumárny prehľad veriteľov týmto zoznamom pohľadávok nie je a tieto náležitosti neobsahuje. Žalovaný uviedol, že žalobca mal povinnosť predložiť zoznam pohľadávok súdu podľa § 31 ods. 3 ZoKR najneskôr 5 dní pred konaním prvej schôdze veriteľov. Z tohto dôvodu ho nemôže predložiť do tohto konania. Rovnako naň žalobca nemôže len odkazovať, keď je zrejmé, že v konkurznom konaní vedenom na jeho majetok, dotknutý zoznam pohľadávok mal povinnosť predložiť súdu, a to ešte v čase pred podaním tejto žaloby. Rovnako tvrdenie žalobcu o spriaznenosti osôb nemôže obstáť ako dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. To by obstálo len v konaní o odporovacej žalobe.

9. Žalovaný upozornil, že je dobromyseľným vlastníkom nehnuteľností pod dobu viac ako 10 rokov, pričom za tieto riadne zaplatil kúpnu cenu v čase ich nadobudnutia. Podľa žalovaného úpadcovi BBK AGRO, s.r.o. preto svedčí aj právo vydržania podľa ust. a nasl. . K tvrdenej absolútnej neplatnosti právnych úkonov, vrátane všetkých nasledujúcich nadobúdacích titulov dobromyseľných nadobúdateľov odkázal žalovaný rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorým bola daná zásada nemo plus iuris prelomená ( - 33 zo dňa 16.03.2016). V závere tohto Nálezu je zrejmé, že vyššie riziko má nie nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný nijako dozvedieť sa o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na List vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom katastrálnom konaní. Poukázal aj na Nález - 50 zo dňa 07.02.2013. Žalovaný pritom potvrdil zmenu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako ich popísal žalobca. Poukázal na dobromyseľnosť nadobúdateľa úpadcu BBK AGRO, s.r.o., ktorý nadobudol uvedené nehnuteľnosti korektne, dobromyseľne a platne. Po nadobudnutí vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam od úpadcu Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., Senica Y.. M. V., tento na základe Kúpnej zmluvy V2379/07 zo dňa 17.09.2007 previedol vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam na manželov D.. Žalovaný poprel, že by tieto osoby boli spriaznené. Manželia D. previedli vlastnícke právo na Y.. M. C. Kúpnou zmluvou č. V-2916/08 zo dňa 10.10.2008, a to za kúpnu cenu 6.500.000,- Sk. Ing. M. C. uhradil kúpnu cenu prostredníctvom úveru poskytnutého Tatrabankou, a.s., cez vinkulovaný účet zriadený v tejto banke. Tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu Kúpnej zmluvy, ktorú súdu predložil. Následne Ing. M. C. Zmluvou o kúpe nehnuteľnosti zo dňa 20.10.2008 previedol nehnuteľnosti do vlastníctva úpadcu BBK AGRO, s.r.o. za kúpnu cenu 6.500.000,- Sk, na ktorú finančné prostriedky úpadca BBK AGRO, s.r.o. získal od spoločnosti Fond Seed Capital, k.s., Bratislava, ktorý mu poskytol pôžičku na vyplatenie tejto kúpnej ceny s tým, že vstúpil následne do spoločnosti úpadcu BBK AGRO, s.r.o., ako jej spoločník s výškou vkladu zodpovedajúcou tejto pôžičke. Tieto skutočnosti je možné overiť i z úplného výpisu z Obchodného registra na úpadcu BBK AGRO, s.r.o..

10. Okresný súd uviedol, že žalobca vo vzťahu ku skutkovým tvrdeniam žalovaného ohľadne existencie pohľadávky zotrval na závere, že pohľadávka nie je preukázaná. Tvrdenia žalovaného podľa neho nie sú vierohodné, vzhľadom na výšku pôžičky 9.500.000,- Sk a spôsob jej poskytnutia v hotovosti. Toto považuje za neštandardné. Rovnako mal za to, že predložené listinné dôkazy žalovaným - Čestné vyhlásenia Petra A. a A. A. v znení, v akom boli predložené, sú v ich záujme, v ich prospech, nejde o objektívne a nestranné tvrdenia. Rovnako tvrdil, že nemá preukázané vloženie peňažných prostriedkov z titulu pôžičky na účet SLSP, a.s. a že úhrada záväzku bola vykonaná vďaka peňažným prostriedkom získaným od Ing. M. V.. Zotrval na tom, že článok V. bod 6 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 26.06.2006 jednoznačne obsahuje dohodu o prepadnom zálohu, ktorá robí uvedenú zmluvu neplatnou. Mal za to, že keďže podstatná náležitosť zmluvy je neplatná, neplatná je následne celá zmluva. Poukázal, že i dňa 18.06.2003 bola vystavená blankozmenka, v ktorej spoločnosť Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., vystupovala ako avalista na zabezpečenie záväzku spoločnosti C.V.S. Senica,

ktorá bola a stále je spriaznenou osobou spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o.. Následne bola v blankozmenke vyplnená zmenková suma 15.082.221,25 Sk a na jej základe je judikovaná zmenková pohľadávka aj voči spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., ktorá nebola doteraz uspokojená. Rovnako Okresný súd Senica vydal dňa 15.11.2007 platobný rozkaz, ktorým uložil spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. povinnosť zaplatiť spoločnosti Tanaco Trans and Sped, a.s. sumu vo výške 690.000,- Sk s príslušenstvom, ktorá doteraz nebola uspokojená. Zotrval na tom, že účelom Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a všetkých následných právnych úkonov bola účelová zmena vlastníka sporných nehnuteľností evidovaného v katastri nehnuteľností tak, aby nehnuteľnosti nemohli byť prostriedkom uspokojenia pohľadávok veriteľov spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o.. Žalobca zároveň poprel tvrdenia žalovaného, že sporné nehnuteľnosti boli nadobudnuté dobromyseľne. Poukázal na to, že v roku 2015 bola na Okresnom súde Senica podaná žaloba aj voči BBK AGRO, s.r.o. ako žalovanému 2/, ktorou sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o., na obdobnom skutkovom a právnom základe, ako je uvádzaný v tomto konaní (). To vyvracia tvrdenie žalovaného tom, že bol minimálne 10 rokov dobromyseľným vlastníkom sporných nehnuteľností. Z tohto dôvodu žiadal pripojiť súdny spis vedený na Okresnom súde Senica č. . Odôvodňoval to i tým, že v spoločnosti BBK AGRO, s.r.o. participovali v čase nadobudnutia sporných nehnuteľností tie isté osoby a blízke osoby osôb, ktoré participovali v spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s.r.o. v čase prevodu sporných nehnuteľností na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a tieto osoby mohli a mali vedieť o tom, že Zmluva o zabezpečovacom práve je neplatná. Na svoje tvrdenia predložil zmenku citovanú v podaní, ako i zmenkový platobný rozkaz č. - 70 vydaný Okresným súdom Trnava zo dňa 02.04.2008, platobný rozkaz vydaný Okresnom súdom Senica dňa 15.11.2007, žalobu podanú na Okresný súd Senica ním citovanú v podaní.

11. Žalovaný k podaniu žalobcu uviedol, že v čase poskytnutia pôžičky v roku 2006 nebolo zakázané poskytnúť finančné prostriedky v hotovosti. Takýto zákon bol účinný až od 01.01.2013. Vďaka týmto finančným prostriedkom bol vyplatený úver v SLSP, a.s., čím došlo k výmazu záložného práva na nehnuteľnostiach spoločnosti C.V.S. Senica, spol. s.r.o. aj na nehnuteľnostiach úpadcu Futsalclub Patrik Senica, s.r.o.. Išlo o profesionálneho veriteľa, ktorý by bez platenia nim poskytnutého úveru neuvoľnil predmetné nehnuteľnosti. Zároveň sa vyjadril k tomu, že pán A. a pani A. nebudú mať z tohto súdneho konania vzhľadom na ich predložené vyhlásenie žiaden prospech. Sporný majetok zostane v súpise BBK AGRO, s.r.o. a výťažok zo speňaženia pôjde pre veriteľov úpadcu a nie osobám, ktoré za účelom pravdivého opisu skutočnosti poskytli tieto vyhlásenia. V prípade pochybnosti žiadal súd, aby požiadal veriteľa o potvrdenie o vklade peňažných prostriedkov vo výške 9.500.000,- Sk na účty vedené na spoločnosť C.V.S. Senica, spol. s.r.o. v období mesiaca jún 2006 na splatenie úveru. Rovnako zotrval na svojom tvrdení, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je platný právny úkon učinený podľa právnej úpravy v čase jeho vykonania podľa . Žalovaný tvrdenie žalobcu súvisiace s blankozmenkou označil za právne irelevantné, keďže sa týka iného vzťahu a upozornil, že na Okresnom súde Senica sa v konaní riešia úplné iné skutočnosti vyplývajúce z úplne iných zmluvných vzťahov, ktoré nesúvisia so spochybňovaním Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Nárok v danom konaní je odvodzovaný od neplatne nadobudnutej pohľadávky, kde žalobcom je spoločnosť MLZ Invest, s.r.o. a nesúvisí s týmto sporom. Existencia tohto súdneho sporu však nemôže spochybniť dobromyseľnosť nadobúdateľa. Pri prevodoch nehnuteľnosti vždy bola uhradená kúpna cena a zotrval na tom, že žalovaný úpadca nadobudol nehnuteľnosť dobromyseľne. Rovnako spriaznenosť subjektov na začiatku a konci reťazca prevodu sporných nehnuteľností nebráni nadobúdaniu nehnuteľnosti medzi subjektmi, keďže nimi bola uhradená kúpna cena. Mal za to, že nejde o spriaznené osoby. V prípade, že by aj boli, nezakladá to dôvod pre absolútnu neplatnosť Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.

12. Okresný súd uviedol, že na pojednávaní vo veci samej predložil žalovaný doklad o zaplatení kúpnej ceny žalovaným úpadcom predávajúcemu, na základe čoho nadobudol vlastnícke právo k predmetným Nehnuteľnostiam. Žalobca netrval na doložení scudzovacích zmlúv, ani na pripojení spisu z Okresného súdu Senica tak, ako to navrhoval v podaniach., žiadal však, aby súd vykonal dôkaz výsluchom svedka Ing. V. a manželov A.ch. Tieto návrhy žalovaný považoval za uplatnené po uplynutí lehoty danej súdom (sudcovskej koncentrácie konania), keďže tak mohol žalobca učiniť už v podanej žalobe, resp. k vyjadreniam žalovaného, ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, keďže všetky listinné dôkazy, na ktoré poukazoval žalovaný v konaní a ktoré aj predložil, boli žalobcovi oznámené a predložené pred začatím tohto súdneho konania. Okresný súd preto návrhom žalobcu vzneseným na pojednávaní dňa 24.09.2020 nevyhovel, vzhľadom na uplynutie sudcovskej koncentrácie

konania tieto zamietol a keďže ani žalovaný netrval na výsluchu ním navrhnutých svedkov, okresný súd vo veci rozhodol.

13. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca nepreukázal, že mu svedčí právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Mediačné Centrum SR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, v konkurze úpadcu BBK AGRO, s.r.o. ,,v konkurze", Banská Bystrica k Nehnuteľnostiam ním špecifikovaným v žalobnom návrhu.

14. Okresný súd uviedol, že z týchto listinných dôkazov predložených v konaní žalovaným mal preukázanú existenciu pohľadávky Y.. M. V., ako veriteľa voči úpadcovi na strane žalobcu vo výške 9.500.000,- Sk s príslušenstvom v zmysle Zmluvy o pristúpení k záväzku spoločnosti C.V.S. Senica, spol. s.r.o., Senica zo dňa 26.06.2006, keďže finančné prostriedky v danej výške neboli veriteľovi vrátené v stanovenej lehote.

15. Na základe preukázania existencie pohľadávky potom okresný súd skúmal platnosť Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti uzavretej podľa uzavretej medzi Ing. M. Gallom a Stajňou Patrik, spol. s.r.o., Senica (žalobca) zo dňa 26.06.2006. Okresný súd poukázal na to, že podľa ust. , účinného v čase vykonania predmetného úkonu, splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa, pričom táto musí sa uzavrieť písomne. Citované ustanovenie zakotvuje zabezpečovací inštitút, ktorý má dlžníka motivovať splniť záväzok a veriteľovi dáva možnosť pre prípad nesplnenia dlhu ťažiť z prevedeného práva. Tento spôsob zabezpečenia je založený na tom, že dlžník prevedie svoje právo na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, že zabezpečený záväzok bude splnený. Poprípade môže byť dohodnutý aj spätný prevod práva tak, že s plnením dlhu prevedené právo prechádza späť na dlžníka. Zabezpečenie záväzku prevodom práva teda spočíva na podmienenom prevode práva z dlžníka na veriteľa. Zmluva o zabezpečenom prevode práva musí byť uzavretá písomne a musí byť dostatočne určitá. Musí obsahovať vymedzenie zmluvných strán, vymedzenie zabezpečeného záväzku a určenie práva, ktoré dlžník prevádza v prospech veriteľa. Zmluvné strany rozväzovaciu podmienku nemusia výslovne dohodnúť, lebo jej existencia je obsiahnutá v obsahu zmluvy a v jej názve, t. j. že účelom prevodu práva je zabezpečenie splnenia záväzku.

16. Okresný súd zistil, že na zabezpečenie dlhu v zmysle Zmluvy o pôžičke, ku ktorému žalobca pristúpil, uzavrel zmluvu s veriteľom o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti v okrese Senica, obec Senica, kat. ú. Senica nad B. zapísané na LV č. XXXX, vedeného správou katastra Senica, presne v čl. III. tejto zmluvy konkretizované. Okresný súd zistil, že v zmluve si strany presne určili zabezpečený záväzok v čl. 1 zmluvy a určili právo, na ktoré dlžník prevádza v prospech veriteľa v čl. IV tejto zmluvy (prevádza touto zmluvou vlastnícke právo k nehnuteľnosti na veriteľa a veriteľ nadobúda vlastnícke právo k nehnuteľnosti na zabezpečenie záväzku špecifikovaného v čl. 1 tejto zmluvy). Zároveň sa strany dohodli na riešení situácie, keď dlžník nesplní svoje záväzky, ktoré boli zabezpečené zabezpečovacím prevodom práva, a to v čl. V bod 6 zmluvy (ak bude dlžník v omeškaní s uhradením záväzku, veriteľ sa prvým dňom omeškania stáva neobmedzeným vlastníkom nehnuteľnosti a vstupuje do skutočného užívania a držby nehnuteľnosti, je oprávnený bez obmedzenia disponovať s nehnuteľnosťou, iba že sa zmluvné strany dohodnú písomne na niečom inom). V čl. V bod 7 si upravili situáciu, kedy sa veriteľ stane neobmedzeným vlastníkom nehnuteľnosti. Oznámením veriteľa katastru nehnuteľnosti o nesplnení dlhu a predložením Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva katastru nehnuteľnosti sa veriteľ Y.. M. V. stal definitívnym vlastníkom nehnuteľnosti a to prvým dňom omeškania dlžníkov uhradiť dlh voči nemu. Z obsahu predmetnej zmluvy medzi veriteľom Y.. M. V. a úpadcom na strane žalobcu je podľa okresného súdu zrejmé, že vôľa zmluvných strán smerovala k uzavretiu Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva podľa vyššie citovaného ust. , táto je dostatočne určitá a jasná, obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy v zmysle ust. . Súd preto túto zmluvu považoval za platný právny úkon.

17. Okresný súd k námietke žalobcu voči platnosti zmluvy v zmysle uviedol, že žalobca vychádzal pri svojich právnych záveroch o neplatnosti z neskoršieho znenia ustanovení , v ktorom sa už konštatuje dočasný prevod tohto práva dlžníka alebo tretej osoby v prospech veriteľa a povinnosť veriteľa oznámiť dočasnosť tohto prevodu v katastri nehnuteľnosti alebo v inom verejnom registri. V následných ustanoveniach - , ktoré nadobudli účinnosť až dňom 01.01.2008 sa vyžadujú ďalšie náležitosti tohto zabezpečovacieho prostriedku, ktoré však

nemožno aplikovať na daný spor (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR, č. zo dňa 14. 12. 2011). Okresný súd pripomenul, že v Zmluve o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti v čl. V. bod 5 bol dohodnutý i zánik zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva dňom zániku pohľadávky veriteľa zo Zmluvy o pôžičke uvedenej v čl. 1 tejto zmluvy a v takom prípade bol veriteľ povinný v lehote 5 dní odo dňa uhradenia záväzku vydať dlžníkovi písomné potvrdenie o uhradení záväzku s úradne overeným podpisom. Toto potvrdenie by dalo možnosť dlžníkovi právo požiadať príslušnú správu katastra o zápis vlastníckeho práva dlžníka k nehnuteľnosti.

18. Okresný súd upozornil, že v rozhodnutí, na ktoré odkazoval žalobca v žalobe, konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, č. zo dňa 01.11.2009 vychádzal súd z iného skutkového stavu, keď nebola dohodnutá možnosť obnovy pôvodného stavu, z ktorého dôvodu nevyplývala dočasnosť takéhoto zabezpečovacieho inštitútu, čo bolo zrejme v rozpore s účelom tohto zavedeného inštitútu v (Nález Ústavného súdu SR, č. zo dňa 08. 12. 2010). Rovnako ďalšie rozhodnutia, na ktoré odkazoval žalobca v žalobe, posudzovali skutkový stav po 01.01.2008, kedy došlo k novelizácií ust. . Okresný súd preto k uvedeným rozhodnutiam pri rozhodovaní vo veci neprihliadol.

19. Okresný súd sa vzhľadom na vyššie uvedené stotožnil s právnou argumentáciou žalovaného o tom, že v danom prípade sa nejedná o dojednanie prepadného zálohu, ale ide o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, kde uhradzovacia funkcia tohto zabezpečovacieho inštitútu bola v roku 2006 v súlade s , pričom odkázal aj na ust. . Z jeho obsahu vyplýva, že sa môžu zmluvné strany dohodnúť na nadobudnutí vlastníckeho práva k veci po splatnosti pohľadávky, čo v danom prípade bolo naplnené, keď Y. nadobudol vlastnícke právo k veci až po uplynutí lehoty / splatnosti/ na vrátenie pôžičky dlžníkmi ( teda aj žalobcom). Okresný súd rovnako považoval ust. čl. V bod 6 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 26. 06. 2006 medzi Y.. M. V. a úpadcom na strane žalobcu za platné ustanovenie tejto zmluvy.

20. Okresný súd v konaní nezistil skutočnosti tvrdené žalobcom o tom, že prevodom predmetných nehnuteľností až na úpadcu na strane žalovaného, tieto odporovali dobrým mravom, resp., že by sa nimi obchádzal zákon. Žalobca podľa okresného súdu vo svojich podaniach nepreukázal ani svoje tvrdenia ohľadne existencie záväzkov, ktoré mal voči svojim veriteľom v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a rovnako tieto žiadnym spôsobom ani nezdokladoval. Sumárny prehľad veriteľov ním predložený v konaní týmto zoznamom nie je. Ani tvrdenia žalobcu o spriaznenosti osôb nie sú dôvodom zakladajúcim absolútnu neplatnosť Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Žalobca podľa okresného súdu nepreukázal ani tvrdenia o tom, že by úpadca na strane žalovaného sa nestal dobromyseľným vlastníkom nehnuteľností na základe uzatvorenej kúpnej zmluvy s predávajúcim, pričom prihliadol k tomu, že žalovaný preukázal riadne zaplatenie kúpnej ceny za Nehnuteľnosti.

21. Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že v prípade, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatná, potom možno neplatnosť automaticky stiahnuť aj na všetky nasledujúce nadobúdacie tituly dobromyseľných nadobúdateľov. Súd sa stotožnil k týmto skutočnostiam s právnym názorom žalovaného, ako i s judikatúrou, na ktorú odkazoval v konaní žalovaný. Z predložených listinných dôkazov predložených žalovaným v konaní (kúpnych zmlúv, listov vlastníctva) je zrejmé, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam v zmysle príslušného LV č. 3518, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senica, svedčí v prospech žalovaného úpadcu. Žalobca v konaní nepreukázal spornosť tohto zápisu v katastri nehnuteľnosti žiadnym relevantným dôkazom a vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti súdom a stranami sporu je evidentné, že žalovaný postupoval v súlade s ust. , vzhľadom na uplatnenú spornosť zápisu zo strany žalobcu. Žalobca však v tomto konaní nepreukázal, že mu svedčí právo vylučujúce zapísanie nim špecifikovaného majetku do súpisu majetku oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Mediačné Centrum SR, Bratislava v konkurze vedenom na žalovaného, ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec Senica, okres Senica, zapísané na LV č. XXXX, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Senica.

22. Okresný súd uviedol, že námietkam žalobcu tvrdených v žalobe ohľadne zápisu týchto nehnuteľností do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Mediačné Centrum SR, s.r.o., Bratislava, v konkurze vedenom na žalovaného úpadcu nevyhovel, listinné dôkazy predložené žalovaným považoval za dostatočné na preukázanie jeho tvrdení o správnosti jeho postupu, ako i o vlastníctve úpadcu k predmetným nehnuteľnostiam. Návrhy na dokazovanie, ktoré žalobca predniesol na pojednávaní dňa

24.09.2020 označil okresný súd za neskoro podané v zmysle ust. . Okresný súd uviedol, že ich nevykonal z dôvodu oneskoreného predloženia súdu žalobcom, keďže všetky skutočnosti a dôkazy uvádzané žalovaným boli žalobcovi známe už z jeho skorších vyjadrení a mu predložených pred začatím tohto súdneho konania a preto mal súd za to, že v prípade, ak by žalobca konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, tieto by navrhoval a predložil už v žalobe, resp. v rámci svojich písomných vyjadrení k vyjadreniam žalovaného, resp. najneskôr do prvého pojednávania v danej veci. Keďže pre navrhované dôkazy žalobcom až na pojednávaní by bolo nutné odročiť pojednávanie vo veci samej, resp. by to vyžadovalo vykonanie ďalších úkonov súdu, tieto súd nevykonal a ich vykonanie zamietol. Súd pritom poukázal na to, že návrh svedka Y. navrhoval žalovaný v prípade pochybností súdu o listinných dôkazoch k tvrdeným skutočnostiam o existencií pohľadávky, resp. v spojitosti s prevodmi vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam. Na vykonaní dôkazu následne počas pojednávania v danej veci žalovaný netrval, keďže Ing. M. V. sa na pojednávanie z adresy trvalého bydliska na pojednávanie dňa 24.09.2020, ani nedostavil napriek vykázanému doručeniu termínu pojednávania. Jedná sa aj o dôvod podľa , pre ktorý súd nemusí vykonať navrhovaný dôkaz .

23. Okresný súd upozornil, že pri odôvodňovaní tohto rozhodnutia sa zaoberal len tými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré považoval za rozhodné pre vydanie rozhodnutia v danej veci.

24. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ustanovenia tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

25. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca v celom rozsahu z dôvodov podľa ust. , , a .

26. Žalobca namietol, že na prvom a jedinom pojednávaní vo veci potom, ako súd prvej inštancie uviedol svoje predbežné právne posúdenie, navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, najmä Ing. M. V. a ďalších osôb, ktoré boli už priamo alebo nepriamo zaangažované na prevodoch nehnuteľností až na úpadcu. Uviedol, že žalobca navrhol uvedené dôkazy za účelom verifikovania a ozrejmenia skutočností týkajúcich sa najmä vzniku údajnej pohľadávky voči spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s. r. o., ktorá bola zabezpečená zmluvou o zabezpečovacom prevode práva, keďže táto podľa vyjadrenia žalovaného a ním predložených dôkazov údajne vznikla titulom pôžičky poskytnutej spoločnosti C.V.S. Senica, s.r.o. v hotovosti vo výške 9.500.000,- Sk. Podľa žalobcu existujú dôvodné pochybnosti vo vzťahu k existencii uvedenej pôžičky a úkonom týkajúcich sa nehnuteľností najmä vzhľadom na poskytnutie pôžičky vo vysokej nominálnej hodnote v hotovosti a spriaznenosť spoločnosti C.V.S. Senica, s.r.o. ako primárneho dlžníka spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s. r. o. ako pristupujúceho dlžníka a spoločnosti BBK AGRO s.r.o., ktorá ostatne nadobudla nehnuteľnosti. Žalobca v odvolaní zopakoval tvrdenia, ktoré prezentoval pred súdom prvej inštancie, keď pohľadávku zabezpečenú zmluvou o zabezpečovacom prevode práva označil za fiktívnu a neexistujúcu, ktorej účelom malo byť dostať nehnuteľnosti z vlastníctva spoločnosti úpadcu na strane žalobcu na spriaznenú spoločnosť a teda úpadcu na strane žalovaného. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu navrhnuté dokazovanie zo strany žalobcu v podobe výsluchov osôb spojených so vznikom zabezpečenej pohľadávky a s prevodmi nehnuteľností bolo opodstatnené a sledovalo legitímny cieľ. Pripomenul, že výsluch rovnakých osôb vo svojej replike navrhol aj žalovaný. Žalobca namietol záver okresného súdu, že by návrhy na vykonanie dôkazov výsluchom označených osôb boli uplatnené po uplynutí lehoty danej súdom v zmysle sudcovskej koncentrácie konania a poprel, že by nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a výkon právomoci prvoinštančného súdu v rámci sudcovskej koncentrácie označil za nezákonný. Poukázal na ust. a uviedol, že citované ustanovenie je normatívnym vyjadrením základného princípu zakotveného v , podľa ktorého súdu môže v rozsahu ustanovenom zákonom odmietnuť procesné úkony, ktoré vedú k nedôvodným prieťahom v konaní. Procesný úkon pritom nie je vykonaný včas, ako strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Podľa žalobcu procesný návrh žalobcu na ďalšie dokazovanie prednesený na pojednávaní dňa 24.09.2020 nebol porušením jeho povinnosti procesnej diligencie, nakoľko žalobca zo svojho subjektívneho hľadiska konal v objektívnom ponímaní starostlivo, procesný návrh žalobcu neviedol k prieťahom v konaní a bol reakciou na skutočnosť, ktorá vyplynula z vývoja sporu, nariadenie ďalšieho pojednávania nebolo v dôsledku tohto procesného návrhu žalobcu a súd prvej inštancie konal prekvapivo, resp. nepredvídateľne, a to všetko na základe skutočností uvedených ďalej v odvolaní. Podľa žalobcu to, že návrh na vykonanie výsluchov označených svedkov navrhol žalovaný a nie žalobca nie je prekvapivé, nakoľko skutkové tvrdenia žalobcu mali charakter negatívnych skutočností (zabezpečená

pohľadávka neexistuje, zainteresované subjekty na prevodoch nehnuteľností neboli dobromyseľné), ktoré sa v zásade nedokazujú, pretože existenciu toho čo nie je, nie je možné dokázať. Naopak bolo v záujme žalovaného vyvrátiť uvedené skutkové tvrdenia žalobcu, tzn. preukázať existenciu pozitívnych skutočností (zabezpečená pohľadávka existuje, zainteresované subjekty na prevodoch nehnuteľností boli dobromyseľné). Vzhľadom na uvedené postup žalobcu, ktorý nenavrhol duplicitne popri žalovanom vykonanie výsluchov tých istých svedkov, ktorých už navrhol vypočuť ako svedkov žalovaný za účelom popretia skutkových tvrdení žalobcu nie je možné označiť ako postup strany sporu, ktorá nekoná starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

27. Žalobca namietol záver okresného súdu, že návrh na vykonanie výsluchu svedkov žalobca neurobil včas, resp. mal ho urobiť už vo svojich písomných vyjadreniach pred pojednávaním konaným dňa 24.09.2020 a včasné nepredloženie uvedeného procesného návrhu žalobcom spôsobilo potrebu vytýčenia ďalšieho pojednávania. Žalobca uviedol, že ak by naozaj urobil návrh na vykonanie výsluchov tých istých svedkov podobne ako žalovaný už vo svojom písomnom podaní pred pojednávaním, situácia by bola rovnaká, ako reálne aj nastala pri realizovanom postupe súdu prvej inštancie. Svedok Ing. M. V. sa na pojednávanie konané dňa 24.09.2020 nedostavil, hoci podľa prvoinštančného súdu bol riadne predvolaný. Z uvedeného vyplýva, že ak by aj procesný návrh žalobcu bol vykonaný podľa predstáv prvoinštančného súdu už pred pojednávaním dňa 24.09.2020, bolo by potrebné pojednávanie odročiť na ďalší termín z dôvodu, že predvolaný svedok sa nedostavil. Preto možno konštatovať, že procesný návrh žalobcu nespôsobil prieťahy v konaní, resp. potrebu vytýčenia ďalšieho pojednávania. Už len touto skutočnosťou samostatne nie je daný predpoklad na aplikáciu sudcovskej koncentrácie.

28. Žalobca označil postup prvoinštančného súdu za prekvapivý a nepredvídateľný. Pripomenul, že žalovaný na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť svedkov označených na str. 6 repliky žalovaného. Súd prvej inštancie reflektoval uvedený návrh a na pojednávanie vytýčené na deň 24.09.2020 predvolal prvého z označených svedkov Y.. Prvoinštančný súd dokonca bez návrhu z vlastnej iniciatívy kontaktoval banku za účelom verifikovania tvrdenia žalovaného, podľa ktorého peniaze získané ako pôžička, ktorej zodpovedala zabezpečená pohľadávka, boli vložené na bankový účet a slúžili na úhradu inej zabezpečenej pohľadávky. Banka v tomto prípade odpovedala, že uvedenými dokladmi už nedisponuje. Vzhľadom na vývoj sporu a postup prvoinštančného súdu sa žalobca dôvodne domnieval, že ním uvádzané skutkové tvrdenia napr. o neexistencii zabezpečenej pohľadávky neboli zatiaľ žalovaným podľa názoru prvoinštančného súdu preukázateľne vyvrátené, keďže prvoinštančný súd akceptoval návrhy žalovaného na vykonanie výsluchov svedkov a dokonca vykonal z vlastnej iniciatívy dôkazné preukázanie tvrdenia žalovaného. Bolo preto prekvapením pre žalobcu, keď sudkyňa na prvom pojednávaní vo veci v rámci prezentovania predbežného právneho posúdenia uviedla, že za aktuálneho stavu veci sa jej žaloba javí ako nedôvodná a skutkové tvrdenia žalovaného za preukázané na základe doteraz vykonaných dôkazov. Predbežný právny názor prvoinštančného súdu bol podľa žalobcu v zjavnom rozpore s jeho dovtedajším procesným postupom. Ak na základe dovtedy v spise založených dôkazov považoval skutkové tvrdenia žalovaného za preukázané, resp. postačujúce na zamietnutie žaloby, nie je zrejmé, prečo akceptoval ním navrhnuté ďalšie dokazovanie v podobe výsluchu svedkov, ktorých predvolal na pojednávanie a dokonca bez návrhu vykonal ďalší dôkaz na preukázanie skutkového tvrdenia žalovaného kontaktovaním banky.

29. Podľa žalobcu predloženie dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné, ak je bezprostrednou reakciou na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania. Žalobca uviedol, že predloženým procesným návrhom na vykonanie výsluchu svedkov reagoval na vykonané dokazovanie a jeho hodnotenie súdom, resp. na predbežný právny názor súdu vyslovený na prvom pojednávaní vo veci. Takýto procesný postup žalobcu nie je možné hodnotiť ako oneskorený, resp. nie je možné tvrdiť, že by žalobca nekonal starostlivo, ak predložený procesný návrh bol bezprostrednou reakciou na novú skutočnosť v rámci vývoja súdneho sporu. V tomto kontexte žalobca zdôraznil, že si riadne splnil svoju zákonnú povinnosť uviesť všetky skutkové tvrdenia, ktorými odôvodňoval uplatnený nárok včas, resp. všetky uviedol hneď v žalobe a dodatočne ich nijako nedopĺňal. Na základe uvedeného podľa žalobcu tento neporušil svoju procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu, naopak súd prvej inštancie svojim nesprávnym výkladom ust. , resp. nezákonným výkonom právomoci v rámci sudcovskej koncentrácie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Procesný úkon žalobcu v podobe návrhu na vykonanie dôkazov vykonaný na pojednávaní dňa 24.09.2020 neviedol k prieťahom v konaní.

30. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na čl. V bod 6 Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a uviedol, že dohoda o zabezpečovacom prevode práva, pri ktorej sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s plnením záväzku má uspokojiť trvalým ponechaním vlastníctva k predmetu zabezpečenia nesie všetky znaky prepadného zálohu. Podľa žalobcu zmluva o zabezpečovacom prevode práva obsahuje tzv. prepadnú klauzulu. Keďže spôsob výkonu zabezpečovacieho práva v prípade neuspokojenia zabezpečenej pohľadávky veriteľa riadne a včas je z povahy veci podstatná náležitosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, musí byť dohodnutý platne. Ak nie je, zmluva o zabezpečovacom prevode práva nie je platne uzavretá pre absenciu platne dohodnutej podstatnej náležitosti zmluvy. Za platne spôsobilý výkon zabezpečovacieho inštitútu na plnenie uhradzovacej funkcie, a to aj podľa právnej úpravy účinnej do 01.01.2008 nie je možné považovať na plnenie prepadnej klauzuly. Práve naopak, veriteľ ktorý postupuje podľa prepadnej klauzuly, vytvára podľa žalobcu protiprávny stav. Podľa žalobcu tento názor potvrdzuje pomerne rozsiahla judikatúra a tá sa vzťahuje aj na zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzavreté za právnej úpravy účinnej do 01.01.2008.

31. Žalobca namietol aj záver okresného súdu, ktorý uviedol, že žalobca nepreukázal, že by úpadca na strane žalovaného sa nestal dobromyseľným vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobca upozornil, že to bol žalovaný, kto argumentoval s poukazom na dobromyseľnosť nadobúdateľov nehnuteľností, pričom právna úprava nepozná/neupravuje prezumpciu dobromyseľnosti nadobúdateľa veci. Bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať, že úpadca na strane žalovaného aj napriek tomu, že je spriaznenou osobou úpadcu na strane žalobcu, bol dobromyseľný pri nadobúdaní nehnuteľností a nehnuteľnosti neboli prevedené prostredníctvom fiktívnej zabezpečenej pohľadávky podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nesprávne vytkol žalobcovi nepreukázanie nedobromyseľnosti, keďže ide o negatívnu skutočnosť a túto nie je možné preukázať a bol to žalovaný, kto tvrdil dobromyseľnosť všetkých nadobúdateľov nehnuteľností. Podľa žalobcu tak okresný súd nesprávne vytkol neunesenie dôkazného bremena vo veci nedobromyseľnosti nadobúdateľov nehnuteľností žalobcovi, ktorý ju nebol povinný preukazovať.

32. Podľa žalobcu okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pokiaľ mal za preukázanú existenciu zabezpečenej pohľadávky Y.. M. V. voči úpadcovi na strane žalobcu, ku ktorej bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva akcesorickým vzťahom. Pripomenul, že žalovaný preukazoval jej existenciu čestným vyhlásením M. A. a A. A., štatutárov dlžníka (C.V.S. Senica s.r.o.) a spoločnosti úpadcu na strane žalobcu ako pristupujúceho dlžníka a kvitanciou potvrdzujúcou úhradu záväzku C.V.S. Senica s.r.o. voči SLSP, na ktorú mali byť podľa tvrdenia žalovaného použité peniaze získané pôžičkou od Ing. M. V.. Podľa žalobcu uvedené dôkazy boli nepostačujúce na preukázanie existencie pohľadávky z titulu pôžičky, ktorá je reálnym kontraktom, to znamená musí reálne dôjsť k jej poskytnutiu. Čestné vyhlásenie M. A. a A. Šedivej treba podľa žalobcu vnímať v tom kontexte, že M. A. je konateľ spoločnosti BBK AGRO s.r.o. (úpadcu na strane žalovaného), ktorá je aktuálne evidovaná ako výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu. Spoločnosť BBK AGRO s.r.o. nadobudla nehnuteľnosti práve aj vďaka spornej pohľadávke z titulu pôžičky, keďže nehnuteľnosti mali byť jedenkrát prevedené úpadcom na strane žalobcu a prestali byť jeho vlastníctvom v rámci zabezpečovacieho prevodu práva realizovaného práve za účelom zabezpečenia uvedenej spornej pohľadávky z titulu pôžičky. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že čestné vyhlásenia M. A. a A. A. v znení, v akom ich poskytli, sú vlastne v ich záujme a v ich prospech, nejde o objektívne a nestranné tvrdenia.

33. Žalobca namietol, že doklad o zániku nejakého záväzku spoločnosti C.V.S. Senica s.r.o. voči SLSP taktiež nemôže byť postačujúcim dôkazom o existencii spornej zabezpečenej pohľadávky z titulu pôžičky. V konaní nebolo preukázané, že peňažné prostriedky z titulu pôžičky boli vložené na účet SLSP a použité na úhradu záväzku C.V.S. Senica s.r.o. voči SLSP, taktiež nebolo preukázané, aká bola výška záväzku C.V.S. Senica s.r.o. voči SLSP. To, že bol uhradený záväzok spoločnosti C.V.S. Senica s.r.o. voči SLSP ešte neznamená a nepreukazuje, že úhrada záväzku bola vykonaná vďaka peňažným prostriedkom údajne získaným prostredníctvom pôžičky od Ing. M. V..

34. Žalobca namietol konštatovanie okresného súdu, že žalobca údajne nepreukázal ani existenciu záväzkov úpadcu na strane žalobcu voči veriteľom v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s tým, že sumárny prehľad veriteľov skoncipovaný v konkurze nepostačuje. Podľa žalobcu je takéto tvrdenie okresného súdu v rozpore s obsahom spisu a je nepravdivé. Uviedol, že žalobca predložil ako prílohu dupliky zo dňa 21.01.2020 zmenku vystavenú v prospech veriteľa Factoring

Slovenskej sporiteľne, a.s. obsahujúcu zmenkovú sumu vo výške 15.082.221,25 Sk, v ktorej spoločnosť Futsalclub Patrik Senica, s. r. o. (úpadca na strane žalobcu) vtedy pod obchodným menom Stajňa Patrik s.r.o. vystupovala ako avalista na zabezpečenie záväzku spoločnosti C.V.S. Senica s.r.o. Z dôvodu neuhradenia uvedenej zmenkovej pohľadávky bola táto judikovaná zmenkovým platobným rozkazom, ktorý bol taktiež prílohou dupliky. Zmenka bola vystavená dňa 18.06.2003 cca 3 roky pred uzavretím zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Žalobca poukázal aj na prílohu dupliky, ktorou bol platobný rozkaz, ktorým Okresný súd Senica dňa 15.11.2007 uložil spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s. r. o. povinnosť zaplatiť spoločnosti TANACO TRANS & SPED, a.s. sumu vo výške 690.000,- Sk s príslušenstvom, ktorá nebola doteraz uspokojená. Pohľadávka bola splatná krátko po uzavretí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Podľa žalobcu spoločnosť Futsalclub Patrik Senica, s. r. o. si bola vedomá v období, kedy boli nehnuteľnosti prevedené zo spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s. r. o. na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva záväzkov vo vysokej výške, ktoré nebudú uhradené, resp. nebol zámer ich uhradiť, pričom nehnuteľnosti po ich speňažení mohli byť použité na ich úhradu. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu tento preukázal existenciu pohľadávok voči úpadcovi na strane žalobcu v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, a to listinnými dôkazmi, ktoré zrejme unikli pozornosti súdu prvej inštancie.

35. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

36. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril, že tento v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mohli spochybniť rozsudok, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil. K tvrdeniu žalobcu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy je potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností žalovaný upozornil, že podaním doručeným žalobcovi dňa 20.11.2019 okresný súd vyzval žalobcu, aby sa v lehote 10 dní vyjadril k vyjadreniu žalovaného doručenému súdu dňa 15.11.2019. Žalobca bol súdom poučený, že na neskôr predložené a označené dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Následne žalobca dňa 04.12.2019 požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dupliky do 20.12.2019 z dôvodu iných neodkladných pracovných povinností. Napokon žalobca predložil súdu dupliku dňa 21.01.2020. Žalovaný uviedol, že žalobca mal dostatok času oboznámiť sa so všetkými dôkazmi, ktorými disponoval žalovaný či už pred iniciovaním tohto súdneho konania, ako aj v rámci neho, nakoľko ich žalovaný v rámci svojich úkonov riadne a včas predkladal a zároveň navrhoval na preukázanie svojich tvrdení dôkazy. Nakoľko súd na pojednávaní dňa 24.09.2020 predostrel svoj predbežný názor na tento súdny spor, žalovaný netrval na ním navrhnutom dôkaze, a to výsluchu svedka Y.. Zároveň považoval za potrebné uviesť, že žalovaný na pojednávaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, o ktorých by žalobca nebol riadne oboznámený už pred nariadeným pojednávaním. Nejednalo sa o žiadne novoty v konaní, na ktoré by bolo potrebné zo strany žalobcu zareagovať novými navrhovanými dôkazmi. Keďže žalovaný na vykonaní navrhnutého dôkazu netrval, nebolo potrebné vo veci opäť nariaďovať pojednávanie. Návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka Y.. V. bol dispozíciou žalovaného. Taktiež bolo k jeho dispozícii zobrať tento návrh späť, keď súd nepotreboval na riadne rozhodnutie vo veci vzhľadom na množstvo dôkazov, ktoré mu boli predložené žalovaným, vykonať výsluch aj Y.. V.. Na základe uvedeného a vzhľadom na hospodárnosť a efektívnosť konania zobral žalovaný vykonanie tohto dôkazu späť. Žalobca mal byť bdelý a iniciovať návrhy na vykonanie svojich dôkazov, keď bol súdom vyzvaný a mal túto možnosť, z uvedeného dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Navyše obrana žalobcu pozostávala z jednoduchého spochybňovania všetkých dôkazov, ktoré žalovaný predložil a jeho tvrdení, že keď niečo neexistuje, tak to nemožno ani preukázať, na čom postavil svoju obranu aj v odvolaní proti rozsudku.

37. Žalovaný označil tvrdenie žalobcu, že si súd vyžiadal potvrdenie zo SLSP a.s. na základe vlastnej iniciatívy za nepravdivé. Pripomenul, že obstaranie tohto dôkazu žiadal žalovaný, nakoľko sa k dokumentom nevedel dostať vlastnou činnosťou.

38. Žalovaný uviedol, že neexistujú pochybnosti vo vzťahu k existencii pôžičky a úkonom týkajúcim sa nehnuteľností zapísaných v súpise žalovaného. Zrekapituloval dokumenty, ktoré žalovaný na podporu svojich tvrdení do konania predložil. Mal za to, že predložené dôkazy preukázali, že tvrdenia žalobcu, na základe ktorých si uplatnil právo vylučujúce zapísanie majetku zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu BBK AGRO s.r.o. nemajú oporu v zákone, sú účelové a v rozpore s dôkladným posúdením všetkých relevantných skutočností. Žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný, nakoľko ide iba o domnienky, ktoré sú nepodložené, akademické, hypotetické a umelo vykonštruované. Žalovaný pritom zhrnul, že podľa

neho je nad mieru pochybností jasné, že pôžička zo strany veriteľa Y.. M. V. bola riadne poskytnutá do spoločnosti C.V.S. Senica s.r.o., táto bola riadne použitá na úhradu záväzkov voči SLSP a.s., k pôžičke pristúpila spoločnosť Futsalclub Patrik Senica, s. r. o., Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 26.06.2006 je platná a výkon zabezpečovacieho práva bol platný a korektný a úpadca BBK AGRO s.r.o. nadobudol nehnuteľnosti dobromyseľne a je ich skutočným, platným a nespochybniteľným vlastníkom. S uvedenými argumentmi žalovaného sa stotožnil aj okresný súd, nakoľko ich žalovaný riadne zdôvodnil a podložil dôkazmi.

39. K tvrdeniu žalobcu, že bolo pre neho prekvapením, keď sudkyňa na prvom pojednávaní prezentovala predbežné právne posúdenie, v zmysle ktorého sa jej žaloba javila ako nedôvodná a skutkové tvrdenia žalovaného mala za preukázané na základe doteraz vykonaných dôkazov uviedol, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, teda ani žalobcu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strane sporu pred všeobecným súdom úspešná, to znamená, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia dôkazov. Z uvedeného dôvodu mal za to, že žalobca mal dostatok priestoru na predloženie alebo navrhnutie vlastných dôkazov, na pojednávaní nebol oboznámený so žiadnymi novými skutočnosťami, ktoré by boli pre neho prekvapujúce a vyžadovali si odročenie pojednávania na vykonanie ďalších procesných úkonov, z uvedeného dôvodu je tvrdenie žalobcu, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností zavádzajúce a nemôže byť dôvodom na zrušenie rozsudku.

40. K tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci zotrval žalovaný na právnom názore odôvodnenom v konaní pred súdom prvej inštancie, v zmysle ktorého právna úprava platná v čase uzavretia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva v roku 2006 neustanovovala žiadne zvláštne obsahové náležitosti pre zabezpečovací prevod práva. Uzavretá zmluva je podľa žalovaného dostatočne určitá, s čím sa stotožnil aj súd prvého stupňa. Žalovaný zopakoval, že v danom prípade sa nejedná o dojednanie prepadného zálohu, ale o zabezpečovací prevod vlastníckeho práva, kde uhradzovacia funkcia tohto zabezpečovacieho inštitútu bola v roku 2006 v súlade s . Mal za to, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatným právnym úkonom, že by v nej dojednaný prepadný záloh alebo že účel právnych úkonov je v rozpore s dobrými mravmi a smeruje k obchádzaniu zákona. Vyjadrenie žalobcu zostalo len v rovine tvrdenia bez jeho riadneho preukázania. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že jeho právny názor potvrdzuje pomerne rozsiahla judikatúra, tú v odvolaní nešpecifikoval. Ak mal na mysli judikatúru, na ktorú sa odvolával v konaní pred prvým stupňom, žalovaný vo svojich vyjadreniach uviedol, že žalobcom citovaná judikatúra nie je aplikovateľná na túto právnu vec a s názorom žalovaného sa stotožnil aj prvostupňový súd.

41. K tvrdeniu žalobcu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, žalovaný naďalej zotrval na tvrdení, že pohľadávka veriteľa Y.. M. V. voči úpadcovi riadne vznikla. Zdôraznil, že dňa 26.06.2006 prevzal konateľ spoločnosti C.V.S. Senica s.r.o. M. A. od veriteľa Ing. M. V. peňažné prostriedky vo výške 9.500.000,- Sk titulom poskytnutej pôžičky zo Zmluvy o pôžičke. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje Zmluva o pôžičke zo dňa 26.06.2006. Následne tieto finančné prostriedky konateľ spoločnosti C.V. S. Senica s.r.o. vložil na účet vedený v SLSP a.s. O skutočnosti, že pôžička bola poskytnutá svedčí aj fakt, že vďaka tejto pôžičke bol vyplatený úver v SLSP a.s., čím došlo k výmazu záložného práva na nehnuteľnostiach spoločnosti C.V. S. Senica s.r.o., ako aj na nehnuteľnostiach úpadcu Futsalclub Patrik Senica, s. r. o. Uviedol, že tvrdenia žalobcu, ktoré spochybňujú existenciu pohľadávky, nie sú ničím podložené.

42. K spochybneniu čestných prehlásení M. A. a A. A. z dôvodu, že sú v ich záujme a v ich prospech, teda že nejde o objektívne a nestranné tvrdenia žalovaný zopakoval, že p. M. A. sa v čestnom vyhlásení vyjadril ku skutočnostiam, kedy ešte nebol konateľom úpadcu BBK AGRO, ktorým sa stal až v roku 2011. Zároveň tieto osoby nemajú a ani nebudú mať z tohto súdneho konania žiadny prospech. V prípade, ak sporný majetok zostane v súpise úpadcu BBK AGRO, výťažok zo speňaženia pôjde pre veriteľov úpadcu, v prvom rade pre zabezpečeného veriteľa, v žiadnom prípade nie osobám, ktoré za účelom pravdivého opisu skutočností poskytli čestné prehlásenia. Žalobca na spochybnenie čestných prehlásení nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by tvrdenia uvedené v čestných prehláseniach vyvrátil.

43. K tvrdeniu žalobcu, že doklad o zániku nejakého záväzku spoločnosti C.V. S. Senica s.r.o. voči SLSP a.s. taktiež nemôže byť postačujúcim dôkazom o existencii spornej zabezpečenej pohľadávky z titulu pôžičky uviedol, že úhrada záväzku bola vykonaná vďaka peňažným prostriedkom získaným prostredníctvom pôžičky od Ing. M. V., nakoľko spoločnosť C.V. S. Senica s.r.o. v danom čase nedisponovala žiadnymi inými prostriedkami, ktorými by bola schopná splatiť úver v SLSP a.s. Vzhľadom na výmaz záložného práva na daných nehnuteľnostiach je podľa žalovaného nespochybniteľné, že peňažné prostriedky vo výške 9.500.000,- Sk boli poskytnuté na účet SLSP za účelom splatenia úveru v spoločnosti C.V. S. Senica s.r.o.

44. Žalovaný zotrval na svojich vyjadreniach aj ohľadom preukázania existencie záväzku úpadcu na strane žalobcu voči veriteľom v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Tvrdenie žalobcu, že účelom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a všetkých nasledovných úkonov bola účelová zmena vlastníka nehnuteľností, aby tieto nemohli byť prostriedkom uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu Futsalclub Patrik Senica, s. r. o. označil za nepodložené, nezakladajúce sa na pravde. Pripomenul, že žalobca nemôže presúvať svoje dôkazné bremeno tvrdenia na žalovaného, na čom pozostávala celá obrana žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa. Spoločnosť úpadcu BBK AGRO nadobudla nehnuteľnosti prostredníctvom právnych skutočností, ktoré boli žalovaným objasnené pred súdom prvého stupňa korektne, riadne, dobromyseľne a platne. Za tieto nehnuteľnosti riadne zaplatila a riadne a platne tieto nehnuteľnosti nadobudla do svojho výlučného vlastníctva.

45. Vzhľadom na uvedené mal žalovaný za to, že predložil dostatok dôkazov, ktoré vylučujú nárok žalobcu na vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu BBK AGRO, stotožnil sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu a navrhol, aby odvolací súd tento potvrdil v celom rozsahu.

46. Žalobca v replike zotrval na predchádzajúcich tvrdeniach uvedených v konaní.

47. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

48. Odvolací súd bol v zmysle viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd:

49. Spoločnosť C.V.S. Senica, spol. s.r.o., Senica, ako dlžník, uzavrela dňa 26.06.2006 H. o pôžičke s Y.. M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, S., ako veriteľom. Veriteľ podľa Zmluvy poskytol dlžníkovi C.V.S. Senica, spol. s.r.o., Senica pôžičku vo výške 9.500.000,- Sk, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť v celosti v lehote 100 dní.

50. Zo Zmluvy o pôžičke vyplýva, že peňažná pôžička mala byť vyplatená dlžníkovi pri podpise zmluvy. V čl. 5 písomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dlžník sa zaväzuje vrátiť peňažnú pôžičku v lehote 100 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy, a to vyplatením v hotovosti veriteľovi alebo na účet veriteľa na číslo účtu tam uvedenom, pričom dokladom preukazujúcim vrátenie peňažnej pôžičky je kvitancia podpísaná veriteľom, pričom podpis musí byť úradne overený alebo výpis z bankového účtu veriteľa. V čl. 7 si dohodli zmluvné strany zabezpečenie tohto záväzku, a to na základe Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, ďalej dohodou o pristúpení k záväzku spoludlžníkom a Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnosti uzavretých medzi veriteľom a spoločnosťou Stajňa Patrik, spol. s.r.o., Senica.

51. Na základe Zmluvy o pristúpení k záväzku, uzavretej medzi Y.. M. Gallom a spoludlžníkom Stajňa Patrik, spol. s.r.o., Senica (úpadca na strane žalobcu) spoludlžník pristúpil k záväzku dlžníka C.V.S. Senica, spol. s.r.o., Senica, s ktorým sa zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť peňažný záväzok dlžníka vyplývajúci zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 26.06.2006, uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom. Peňažný záväzok tvoril povinnosť dlžníka vrátiť veriteľovi pôžičku vo výške 9.500.000,- Sk, prípadne aj všetky ostatné záväzky dlžníka voči veriteľovi, vyplývajúce zo Zmluvy o pôžičke, a to zaplatiť aj príslušenstvo.

52. M. A., konateľa spoločnosti C.V.S. Senica, spol. s.r.o. a A. A., konateľka spoločnosti Stajňa Patrik, spol. s.r.o. v čase uzavretia Zmluvy o pôžičke s Y.. M. V., potvrdili Čestným vyhlásením, že od Y.. M. V. bola prevzatá hotovosť v danej výške na splatenie kontokorentného úveru poskytnutého zo strany Slovenskej sporiteľni, a.s. a to ich vložením konateľom C.V.S. Senica, spol. s.r.o., Senica priamo na účet Slovenskej sporiteľni, a.s., čím bol tento úver splatený.

53. V roku 2006 boli na Nehnuteľnostiach zriadené záložné práva zo strany SLSP, a.s. a až uhradením sumy 9.500.000,- SK požičaných od Y.. M. V., došlo k výmazu tohto záložného práva na danej nehnuteľnosti. SLSP, a.s., vydalo kvitanciu, z ktorej vyplýva, že dňa 07.07.2006 dlžník poskytnutý úver v plnom rozsahu záložnému veriteľovi, a to SLSP, a.s. splatil. Potom v súlade s ust. , záložné právo v prospech SLSP, a.s. k predmetným nehnuteľnostiam zaniklo zánikom zabezpečenej pohľadávky. SLSP, a.s. ako záložný veriteľ preto súhlasil, aby Katastrálny úrad v Trnave, správa katastra Senica vymazala záložné právo zriadené v prospech tohto záložného veriteľa viažuce sa k Nehnuteľnostiam. Konanie o výmaze záložného práva na základe kvitancie bolo zapísané pod č. Z-1437/2006. Uvedené vyplýva aj z historického LV č. XXXX.

54. Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava oznámila, že v zmysle § 42 ods. 1 Zákona o bankách, archivuje informácie o uskutočnených bankových obchodoch počas 5 rokov, pričom táto doba začína plynúť od ukončenia bankového obchodu. Z tohto dôvodu nemôže predložiť doklady z roku 2006.

55. Podľa o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ), ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

56. Podľa v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len ""), splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).

57. Podľa , zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.

58. Žalobca v odvolaní namietol, že súd prvej inštancie mu svojim nesprávnym výkladom ust. , resp. nezákonným výkonom právomoci v rámci sudcovskej koncentrácie, odňal možnosť konať pred súdom a porušil tak jeho právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou žalobcu nestotožnil, pretože zistil, že okresný súd postupoval striktne v súlade so zmyslom, účelom aj doslovným znením , keď odmietol ďalšie dokazovanie vo vzťahu k dôkaznému návrhu prednesenému žalobcom po prvýkrát až na pojednávaní konanom dňa 24.09.2020.

59. Pokiaľ sa žalobca v odvolaní domáha toho, že uvedené dôkazy boli navrhnuté za účelom verifikovania a ozrejmenia skutočností týkajúcich sa vzniku pohľadávky voči spoločnosti Futsalclub Patrik Senica, s. r. o. a že navrhnuté dokazovanie v podobe výsluchov osôb dotknutých so vznikom zabezpečenej pohľadávky bolo opodstatnené a sledovalo legitímny cieľ, v takom prípade nič nebránilo žalobcovi, aby vykonanie dôkazu v podobe výsluchu Ing. M. V. ako osoby dotknutej v súvislosti so vznikom zabezpečenej pohľadávky (prípadne ďalších osôb) navrhol zároveň so svojimi skutkovými tvrdeniami. Odvolateľ má v prejednávanom spore postavenie žalobcu. Žalobca je tou sporovou stranou, ktorá iniciuje začatie súdneho konania podaním žaloby. V žalobe je povinný uviesť všetky skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú uplatneného nároku a tieto podporiť prípadnými návrhmi na vykonanie dokazovania, z ktorého by malo potvrdenie uplatneného nároku vyplynúť. V zmysle sú totiž strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti podľa pokynov súdu. Zo strany žalobcu je tak nevyhnutné, aby všetky podstatné skutkové tvrdenia boli uvedené už v žalobe, rovnako ako všetky návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré majú podporiť uvedené skutkové tvrdenia, boli uvedené v žalobe. Civilný sporový proces pre prípad uvedenia zásadných skutkových tvrdení zo strany žalovaného vo vyjadrení k žalobe umožňuje žalobcovi podanie repliky, v ktorej stále má dostatok priestoru na to, aby doplnil svoje skutkové tvrdenia, prípadne navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Odhliadnuc od toho, že žalobca je v konaní kvalifikovane právne zastúpený, okresný súd vo výzve žalobcovi, aby sa vyjadril k podaniu žalovaného, ktorým žalovaný reagoval na žalobu, výslovne žalobcu upozornil, že na neskôr

predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadať. V pomerne rozsiahlom poučení okresný súd odcitoval aj ust. v spojení s ust. s informáciou, že na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

60. Návrh na vykonanie dôkazov vzťahujúcich sa ku skutočnostiam tvrdeným konkrétnou sporovou stranou pritom dáva tá sporová strana, ktorá predkladá skutkové tvrdenia. Žalobca sa tak nemôže domáhať skutočnosti, že dôkazný prostriedok ohľadom výsluchu Y.. M. V., prípadne ďalších osôb navrhol pred konaním pojednávania žalovaný. Žalovaný tento dôkazný prostriedok navrhol na podporu svojich skutkových tvrdení, nie na podporu skutkových tvrdení žalobcu. Pokiaľ vzhľadom na vývoj konania žalovaný usúdil, že nie je dôvodné navrhovaný dôkaz vykonať, bolo plne v jeho dispozícii, aby návrh na vykonanie tohto konkrétneho dôkazu vzal späť. Žiadnym spôsobom tým nebolo zasiahnuté do práva žalobcu na navrhovanie dôkazov, išlo o dispozíciu s právom navrhovať dôkazy vzhľadom na skutkové tvrdenia žalovaného, a to priamo žalovaným.

61. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Pokiaľ ide o rýchlosť a hospodárnosť konania, žalobu podal žalobca dňa 22.10.2019, pričom z vývoja súdneho sporu nevyplýva, že by ku dňu podania žaloby žalobcovi niečo bránilo v tom, aby navrhol vykonanie dôkazu prostredníctvom výsluchu Ing. M. V.. Rovnako v replike žalobcu na vyjadrenie žalovaného, ktorú žalobca doručil okresnému súdu dňa 22.01.2020 nie sú uvedené okolnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalobcovi bránilo niečo navrhnúť dôkaz v podobe výsluchu Ing. M. V. Žalobca naopak svoju repliku využil za účelom doplnenia skutkových tvrdení a predloženia ďalších písomných dôkazov (zmenka, zmenkový platobný rozkaz, platobný rozkaz, žaloba zo dňa 02.09.2015). Okresný súd vo veci rozhodol dňa 24.09.2020, t.j. 11 mesiacov po podaní žaloby a v priebehu tohto času mal žalobca priestor na to, aby sledujúc rýchlosť a hospodárnosť konania navrhol vykonanie všetkých dôkazov.

62. Zmyslom a účelom ohľadom úpravy návrhov na dokazovanie bolo práve predchádzanie tým situáciám, kedy podľa nič nebránilo sporovým stranám, aby na každom pojednávaní vznášali nové a nové návrhy na dokazovanie, čím docielili procesné prieťahy v konaní. Úprava v súvislosti čl. 8 a ust. preto zaviedla možnosť tzv. sudcovskej koncentrácie konania, ktorá pre sudcu nepredstavuje povinnosť, ale možnosť rozhodnúť tak, že k tým prostriedkom procesného útoku a prostriedkom procesnej obrany (vrátane návrhov na vykonanie dokazovania), ktoré strana nepredložila včas (teda nepredložila ich vtedy, keď mala možnosť v rámci žaloby - vyjadrenia k žalobe - repliky k vyjadreniu - dupliky k replike), pričom strane k takémuto podaniu návrhu nič nebránilo, súd nemusí prihliadnuť. Osobitne by k takémuto návrhu ani prihliadnuť nemal za predpokladu, že by vykonanie dôkazu vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, alebo ďalších úkonov súdu. Uvedená konštrukcia sleduje aj možnosť protistrany, aby sa procesne pripravila na vykonávanie dôkazov navrhnutých na preukázanie skutkových tvrdení, v tomto prípade skutkových tvrdení žalobcu.

63. Z uvedeného vyplýva, že žalobca návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedka nepodal včas v rámci žaloby, resp. v rámci repliky k vyjadreniu žalovaného k žalobe.

64. Žalobca namietol, že procesný návrh na vykonanie dôkazu výsluchom osôb by neviedol k prieťahu v konaní, čo je objektívne v rozpore so skutočnosťou, že ak by na pojednávaní konanom dňa 24.09.2020 sudkyňa vyhovela návrhu žalobcu na vykonanie dôkazu výsluchom Y.. M. V., musela by pojednávanie odročiť, vo veci by rozhodnúť nemohla a teda oproti situácii, kedy vo veci bolo rozhodnuté dňa 24.09.2020 by nevyhnutne došlo k prieťahu v konaní. Argumentácia žalobcu, čo by bolo, keby bolo, ak by na vykonaní dôkazu výsluchom Y.. M. V. bol trval žalovaný, ktorý tento dôkaz pôvodne navrhol, je pritom zavádzajúca a účelová. Z pohľadu vykonania dôkazov žalovaný vzal návrh na vykonanie tohto dôkazu späť, preto skutočnosť, že tento návrh ku rozhodnutiu súdu 24.09.2020 zo strany žalovaného podaný nebol, by nepredstavoval situáciu, kedy by pojednávanie bolo nutné odročiť. Rovnako situácia, čo by bolo, ak by bol býval žalobca návrh na vykonanie tohto dôkazu uviedol už v žalobe, resp. v replike je v danom prípade irelevantná, pretože žalobca tak jednoducho neurobil a teda súd mohol rozhodnúť už na pojednávaní 24.09.2020. Ak by okresný súd akceptoval návrh žalobcu podaný až 24.09.2020, k rozhodnutiu okresného súdu v tento deň by dôjsť nemohlo a konanie by sa nevyhnutne predĺžilo.

65. Žalobca v odvolaní uviedol, že jeho procesný návrh na vykonanie výsluchov svedkov bol reakciou na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vývoja sporu, avšak takéto tvrdenie nekorešponduje s priebehom pojednávania konaného dňa 24.09.2020. Primárne je treba zdôrazniť, že predbežné právne posúdenie uvedené sudkyňou nie je novou skutočnosťou označenou vo veci samej. Ako vyplýva z názvu „predbežné právne posúdenie“, ide o právne posúdenie tých skutočností, ktoré sporové strany uviedli pred konaním pojednávania a s ktorými sa súd mohol oboznámiť z ich písomných podaní. Právne posúdenie tak nepredstavuje novú skutkovú skutočnosť, predstavuje iba aplikáciu platných právnych noriem na ten skutkový stav, ktorý sa súdu predbežne javí ako pravdepodobný. Keďže súd vykonáva dokazovanie až po predbežnom právnom posúdení, nie je vylúčené, že jeho skutkové závery neskôr budú v rozpore s tými, ktoré prezentoval v rámci predbežného právneho posúdenia. Stále však ide iba o právne posúdenie skutočností tvrdených stranami, teda zo strany súdu nedochádza k novej skutočnosti, ktorá by vyplynula z vývoja sporu.

66. Na pojednávaní konanom dňa 24.09.2020 pritom už nebolo zo strany žalovaného predložené žiadne také skutkové tvrdenie, s ktorým by žalobca nebol oboznámený, vzhľadom na pomerne rozsiahle vyjadrenia žalovaného v priebehu prípravy na pojednávanie (vyjadrenie k žalobe, duplika k replike žalobcu). Takže i keď je možné súhlasiť so všeobecnou zásadou, že predloženie dôkazného návrhu na pojednávaní môže byť v konkrétnom prípade dôvodné, pokiaľ je bezprostrednou reakciou na skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, s takouto formuláciou je možné súhlasiť za predpokladu, že z vykonaného dokazovania vyplynuli také skutočnosti, s ktorými nebola sporová strana pred pojednávaním oboznámená a že ide o podanie takého dôkazného návrhu, ktorý sporová strana nemohla predložiť pred konaním pojednávania. Zásada sudcovskej koncentrácie totiž pôsobí vzhľadom na obidve sporové strany. Situácia, kedy by náhle v priebehu dokazovania vyplynula nová skutočnosť (teda skutkové tvrdenie), ktoré nebolo možné zistiť z predchádzajúcich vyjadrení strán, by malo dochádzať len výnimočne a v týchto prípadoch by bolo možné pripustiť, aby obe sporové strany na novozistenú skutočnosť mohli zareagovať, prípadne aj návrhmi na vykonanie nového dokazovania. V prejednávanom prípade však k takejto situácii nedošlo, skutkové tvrdenia neboli doplnené ani zmenené a dokazovanie prebehlo tými dôkazmi, ktoré žalovaný navrhoval a označoval v priebehu svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení.

67. Žalobca namietol, že súd prvej inštancie konal prekvapivo, resp. nepredvídateľne, keď uviedol, že vzhľadom na vývoj sporu a postup prvoinštančného súdu sa žalobca dôvodne domnieval, že ním uvádzané skutkové tvrdenia neboli zatiaľ žalovaným podľa názoru prvoinštančného súdu preukázateľne vyvrátené, keďže prvoinštančný súd akceptoval návrhy žalovaného na vykonanie výsluchov svedkov a dokonca vykonal z vlastnej iniciatívy dôkaz na preukázanie tvrdenia žalovaného.

68. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho sa žalobca „dôvodne domnieval“, že pozná názor prvoinštančného súdu skôr, než ho tento prezentoval na pojednávaní. Skutočnosť, že súd prvej inštancie akceptoval návrhy žalovaného na vykonanie výsluchov svedkov súvisela s tým, že žalovaný (na rozdiel od žalobcu) vykonanie výsluchov svedkov riadne navrhol na preukázanie svojich skutkových tvrdení, a to včas v podaniach, ktoré predchádzali konaniu pojednávania. Nie je pravda, že by okresný súd konal z vlastnej iniciatívy, pokiaľ sa snažil zabezpečiť dôkaz navrhnutý žalovaným od Slovenskej sporiteľne, a.s. Tento dôkaz nebol žalovaný schopný zabezpečiť, preto navrhol aby uvedený dôkaz zabezpečil súd. Ako vyšlo najavo, označený dôkaz nemohol získať ani súd, keďže už objektívne neexistuje. Skutkové tvrdenie žalovaného (vloženie finančných prostriedkov na účet Slovenskej sporiteľne, a.s.) tak týmto navrhovaným dôkazom potvrdené nebolo, čo nebránilo žalovanému, aby toto skutkové tvrdenie preukazoval iným spôsobom.

69. Zo skutočnosti, že okresný súd akceptoval návrhy žalovaného na vykonanie dokazovania, (rovnako ako akceptoval tie návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania, ktoré žalobca riadne a včas predložil v žalobe a v replike na vyjadrenie žalovaného), neznamenali vyjadrenie názoru prvoinštančného súdu pred konaním pojednávania. Umožnením vykonania dôkazov navrhnutých stranami včas umožňuje súd sporovým stranám, aby preukázali svoje skutkové tvrdenia, nevyjadruje tým svoj právny názor. V zmysle súd až na pojednávaní podľa ust. uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Žiadna sporová strana pritom nemá nárok na to, aby súd nevyhnutne súhlasil s jej predkladanými skutkovými tvrdeniami. Súd je naopak povinný tvrdenia sporových strán objektívne posúdiť, aplikovať na ne platnú právnu úpravu a na základe toho uviesť, ako sa súdu javí predbežne právne posúdenie veci v súvislosti s tým, ktoré tvrdenia medzi stranami považuje za sporné, ktoré

považuje za nesporné a v súvislosti s tým, ako doposiaľ navrhované dôkazné prostriedky podľa názoru súdu preukazujú alebo nepreukazujú tvrdenia strán uvedené v ich podaniach. Za prekvapivé by mohlo byť predbežné právne posúdenie označené v prípade, ak by súd postupoval v zrejmom rozpore napr. s ustálenou judikatúrou. V danom prípade však k ničomu podobnému nedošlo, súd uviedol predbežné právne posúdenie vzhľadom na skutočnosti tvrdené stranami v ich písomných podaniach a vzhľadom na tie dôkazy, ktoré boli stranami navrhnuté pred pojednávaním. Čakať na predbežné právne posúdenie a až potom sa operatívne zariadiť vzhľadom na taktiku vedenia konania a začať navrhovať nové dôkazy je postup, ktorý odmieta a sporovým stranám ho už neumožňuje. Preto nie je možné dospieť k záveru, že bezprostredne po uvedení predbežného právneho posúdenia súdu je vytvorený priestor na to, aby strany začali nanovo navrhovať vykonanie nových dôkazných prostriedkov.

70. Nie je preto zrejmé, prečo mal byť postup okresného súdu prekvapivý, keď sudkyňa na prvom pojednávaní vo veci prezentovala predbežný právny názor, i keď tento bol v rozpore s tvrdeniami žalobcu. V prebiehajúcom súdnom konaní ide o „spor“, to znamená ide o protichodné tvrdenia a protichodné ciele sporových strán a je zrejmé, že súd sa môže prikloniť v prípade protichodných tvrdení buď k jednej alebo k druhej sporovej strane. V danom prípade predbežný právny názor prvoinštančného súdu nemal prečo byť v zjavnom rozpore s jeho dovtedajším procesným postupom, keďže jeho dovtedajší procesný postup smeroval k príprave pojednávania na základe toho, že okresný súd akceptoval tie návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré boli predložené riadne a včas a v tom prípade, kedy vykonanie dôkazu nebolo možné zabezpečiť sporovou stranou (žalovaným), súd participoval na zabezpečení toho dôkazu (kontaktovanie banky Slovenskej sporiteľne, a.s.), čím smeroval k príprave pojednávania.

71. Námietka žalobcu, že ak okresný súd na základe dôkazov založených dovtedy v spise považoval skutkové tvrdenia žalovaného za preukázané, resp. postačujúce na zamietnutie žaloby, nie je zrejmé, prečo akceptoval ním navrhnuté ďalšie dokazovanie v podobe výsluchu svedkov, ktorého aj privolal na pojednávanie a bez návrhu vykonal ďalší dôkaz na preukázanie skutkového tvrdenia žalovaného kontaktovaním banky, je tak účelové. Súd nemal žiaden vážny dôvod, prečo by neakceptoval navrhnuté dokazovanie, pokiaľ strana dokazovanie navrhne a jeho vykonanie nie je v rozpore s hospodárnosťou alebo náročnosťou zabezpečenia, má možnosť tento dôkaz vykonať a súd po vykonaní dôkazu ho vyhodnotí ako relevantný alebo irelevantný. Iba v tých prípadoch, kedy je zrejmé, že vykonanie dôkazu je vzhľadom na prednesené skutkové tvrdenia úplne irelevantné, súd má možnosť rozhodnúť o tom, že konkrétny dôkaz nevykoná (ust. ), preto postup súdu bol plne v súlade s a smeroval k riadnej príprave pojednávania tak, aby súd mohol rozhodnúť na prvom pojednávaní, čo je aj úlohou súdu v súlade s .

72. Záverom teda odvolací súd konštatuje, že postup žalobcu, ktorý až po podaní žaloby, po podaní repliky žalobcu k vyjadreniu žalovaného k žalobe a najmä až po predbežnom právnom posúdení súdu predniesol taký návrh na vykonanie dôkazu výsluchom svedkov, ktorý mal možnosť navrhnúť pred pojednávaním, bol v rozpore s hospodárnosťou ako jednou zo základných zásad a na následky v podobe možnosti odmietnuť vykonanie takéhoto dôkazu bol žalobca upozornený. Vykonanie dôkazu prostredníctvom výsluchu svedkov je totiž v zmysle upravené tým spôsobom, že pokiaľ strana výsluch svedka navrhne, tak je v zmysle ust. povinná aj zabezpečiť jeho prítomnosť na pojednávaní, pričom zároveň má o tejto skutočnosti vopred upovedomiť súd aj protistranu. Za predpokladu, že strana nie je schopná zabezpečiť prítomnosť svedka sama, môže požiadať súd o jeho predvolanie. Z uvedeného vyplýva, že úkony sporovej strany smerujúce k tomu, aby na preukázanie jej skutkových tvrdení bol na konaní vypočutý svedok, musia byť vykonané s dostatočným časovým predstihom na to, aby súd mohol svedka označeného v podaní strany predvolať. V zmysle ust. , ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch svedka zamietne. Inak povedané, pokiaľ súd včas pred pojednávaním zistí, že nie je schopný zabezpečiť prítomnosť svedka, nie je dôvod odročovať pojednávanie na nové opätovné pokusy zabezpečovania prítomnosti svedka, ale procesným následkom takejto situácie je to, že súd návrh na výsluch svedka zamietne. tak ohľadom výsluchu svedka preniesol ťažisko iniciatívy na sporové strany, a to v zmysle úvahy, že ide o dôkaz, ktorý navrhli sporové strany a ktorý má byť vykonaný v prospech tvrdení sporových strán. Nie je preto možné iba všeobecným spôsobom navrhnúť výsluch určitého svedka a očakávať, že celý ďalší proces zabezpečí súd bez akejkoľvek ingerencie a iniciatívy sporovej strany osobitne s prihliadnutím na časové hľadisko zabezpečenia prítomnosti svedka.

73. Vzhľadom na uvedené okresný súd svojim procesným postupom rešpektoval ustanovenia procesnej právnej normy a aplikáciou sudcovskej koncentrácie naplnil oprávnenie, ktoré mu vyplýva z ust. . Právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie tým porušené nebolo, keďže žalobca si tohto následku neskorého podania návrhu na vykonanie dokazovania mohol a mal byť vedomý. Opačný postup okresného súdu by bol naopak popretím procesného práv žalovaného na rýchle a hospodárne vedenie procesu, v zmysle .

74. Žalobca v odvolaní namietol nesprávne právne posúdenie veci, keď sa naďalej domáhal toho, že dohoda o zabezpečovacom prevode práva, pri ktorej sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s plnením záväzku má uspokojiť trvalým ponechaním vlastníctva k predmetu zabezpečenia nesie všetky znaky prepadného zálohu.

75. Žalobca v tomto prípade zamenil dva rôzne právne inštitúty, ktoré oba slúžia ako zabezpečovacie inštitúty v prípade plnenia záväzku dlžníka. Doktrinálna teória pre zabezpečenie záväzkov (z občianskych aj obchodných vzťahov) rozoznáva rôzne spôsoby zabezpečenia, pričom niektoré zabezpečovacie inštitúty iba motivujú dlžníka k tomu, aby svoj záväzok splnil riadne a včas prostredníctvom neželanej finančnej sankcie (napr. zmluvná pokuta), iné zabezpečovacie inštitúty majú aj tzv. uhradzovaciu funkciu, kedy v prípade, ak nie je záväzok dlžníka splnený, dôjde priamo k uspokojeniu nároku veriteľa (napr. záložné právo, zabezpečenie záväzku prevodom práva).

76. Zabezpečenie záväzkov prevodom práva bolo pôvodne aj v slovenskom právnom poriadku upravené veľmi jednoduchým spôsobom s tým, že tento právny inštitút motivoval dlžníka k zaplateniu svojho záväzku na základe toho, že v súvislosti so vznikom záväzku previedol dlžník právo k jeho veci na veriteľa a pokiaľ chcel vec získať späť, bol nútený svoj záväzok voči veriteľovi riadne a včas splniť. Naplnenie uhradzovacej funkcie je v prípade zabezpečenia záväzku prevodom práva zhodné s realizáciou záložného práva k veci, zásadný rozdiel je však v tom, že pri zriadení záložného práva k veci nezískava záložný veriteľ vlastnícke právo k predmetu zálohu. V prípade nesplnenia pohľadávky je záložný veriteľ oprávnený záložné právo zrealizovať, teda predmet zálohu predať, uspokojiť sa z výťažku a v prípade, ak predmet zálohu mal vyššiu hodnotu ako bola pohľadávka záložného veriteľa voči dlžníkovi, zvyšok výťažku z predmetu zálohu dlžníkovi vrátiť. V súvislosti so záložným právom žalobca správne upozorňuje na skutočnosť, že v zmysle platnej judikatúry nie je prípustná prepadná klauzula v prípade zriadenia záložného práva na predmet zálohu, teda záložný veriteľ nenadobúda záloh (neprepadne mu) a zo zálohu sa uspokojuje len formou výťažku z jeho predaja. Naopak pôvodná právna úprava zabezpečenia záväzkov prevodom práva smerovala práve k tomu, že ak dlžník svoj záväzok neuhradil, tak veriteľ právo k veci nadobudol. V prípade zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva sa mohol stať dokonca vlastníkom veci, teda sa mohol uspokojiť už tým, že vec sa stala jeho vlastníctvom. Nebol tak nútený realizovať jej predaj s neistým výťažkom. Mohol, ale nemusel, pokiaľ dal prednosť nadobudnutiu veci. Až novela modifikovala tento inštitút v tom smere, že ho pripodobnila zriadeniu záložného práva z hľadiska následkov nesplnenia povinnosti dlžníka. Od 01.01.2008 tak v zmysle platí, že ak záväzok dlžníka nie je riadne a včas splnený, veriteľ je oprávnený predmet zabezpečovacieho prevodu práva speňažiť dohodnutým spôsobom, ale nemôže si predmet zabezpečovacieho prevodu práva ponechať. Aj keby dlžník s veriteľom výslovne uzavreli dohodu, ktorá by smerovala k tomu, že si veriteľ môže predmet zabezpečovacieho prevodu práva ponechať, táto by v zmysle účinného od 01.01.2008 nebola platná. Tým sa výrazne posunul pôvodný zmysel a účel zabezpečovacieho prevodu práva.

77. Dôvodom, pre ktorý bola prijatá novela bolo najmä zneužívanie zabezpečenia záväzkov prevodom práva v oblasti spotrebiteľských vzťahov. V dôsledku toho došlo k zmene ustanovení , v rámci ktorej boli ustanovenia ohľadom zabezpečenia záväzkov prevodom práva doplnené a bližšie špecifikované. Ku dňu uzavretia Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 26.06.2006, ktorá je predmetom sporu, sa však na zriadenie zabezpečenia záväzkov prevodom práva vzťahovalo iba ust. a v pôvodnom znení, v zmysle ktorého splnenie záväzku sa môže zabezpečiť prevodom práva dlžníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva) a zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne. Preto pokiaľ okresný súd vyhodnocoval platnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, mohol vychádzať výlučne z citovaných ustanovení ods.1 a 2 v znení účinnom ku 26.06.2006. Je to dané tým, že v rámci prechodných záverečných ustanovení k úpravám účinným od 01.01.2008 novela 568/2007 Z.Z. zaviedla do , v zmysle ktorého sa síce ustanoveniami

tohto zákona spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že ak Zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola uzavretá 26.06.2006, na posúdenie jej vzniku - teda aj posúdenie jej platnosti z hľadiska zákonom vyžadovaných náležitostí - sa aplikuje znenie účinné pred 01.01.2008. Rovnaký záver platí pre tie nároky, ktoré zo Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vznikli pred 01.01.2008.

78. Cieľom tohto inštitútu bol pôvodne prevod práva dlžníka v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia zaplatenia záväzku dlžníkom veriteľovi. Zaplatením záväzku voči veriteľovi by tak nastala rozväzovacia podmienka prevodu práva a právo by opätovne svedčalo dlžníkovi, ktorý sa svojho dlhu zbavil splatením. Keďže tento inštitút bol zákonom priamo upravený, bol prípustný a nie je možné domáhať sa toho, že bol v rozpore s dobrými mravmi. Išlo o dispozičnú autonómiu zmluvných strán, ktoré mali možnosť dohodnúť svoj vzájomný právny vzťah tak, že pre prípad nesplnenia povinnosti dlžníka tento si musel byť vedomý skutočnosti, že nenadobudne späť právo prevedené na veriteľa v rámci zabezpečenia záväzku prevodom práva. Pokiaľ ide o zákonnú úpravu výslovne umožnenú zmluvným stranám, nie je možné sa domáhať ani toho, že takýto postup by bol v rozpore s alebo že by obchádzal zákon, ak je v súlade so zákonom upraveným spôsobom zabezpečenia.

79. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva v zmysle právnej úpravy platnej ku dňu 26.06.2006, zákon vyžadoval iba písomnú formu a osobitne jednotlivé náležitosti neupravoval, čo znamená, že z právneho úkonu muselo byť zrejmé, ktoré subjekty ho uzatvárajú, čo je predmetom tohto právneho úkonu aj čo je objektom tohto právneho úkonu. Predložená zmluva o zabezpečení záväzkov práva tieto náležitosti spĺňa a preto okresný súd správne dospel k záveru, že žalobca neoznačil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by bránila vyhodnoteniu tejto zmluvy ako zmluvy platnej.

80. Žalobca v odvolaní uviedol, že to bol žalovaný, kto argumentoval s poukazom na dobromyseľnosť nadobúdateľov nehnuteľností, pričom právna úprava nepozná prezumpciu dobromyseľnosti nadobúdateľa nehnuteľnosti a bolo preto povinnosťou žalovaného preukázať, že úpadca na strane žalovaného aj napriek tomu, že je spriaznenou osobou úpadcu na strane žalobcu, bol dobromyseľný pri nadobúdaní nehnuteľností a tieto neboli prevedené prostredníctvom fiktívnej zabezpečenej pohľadávky podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Žalobca pritom vôbec neuviedol, na základe čoho by bolo povinnosťou žalovaného preukazovať dobromyseľnosť pri nadobudnutí nehnuteľností, resp. aký vplyv na nadobudnutie nehnuteľností prostredníctvom zabezpečenia záväzku prevodom práva má skutočnosť, že je uzavretá medzi spriaznenými osobami. V prípade posúdenia platnosti právneho úkonu súd nepostupuje ako v prípade odporovateľnosti právneho úkonu, kedy je v zmysle konkurzného práva povinný vyhodnocovať aj ďalšie aspekty, a to vrátane otázky spriaznenosti osôb, resp. otázky dobromyseľnosti nadobúdania. Keďže predmetom konania je vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu na strane žalovaného v dôsledku tvrdenia žalobcu o neplatnosti právneho úkonu, teda o neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, súd bol povinný vyhodnocovať platnosť alebo neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Otázka spriaznenosti subjektov uzatvárajúcich právny úkon je z hľadiska platnosti právneho úkonu pritom irelevantná. Nebol preto dôvod, aby ho ktorákoľvek sporová strana dokazovala.

81. Pokiaľ ide o „dobromyseľnosť nadobudnutia“, odvolací súd predpokladá, že tento výraz bol použitý v súvislosti s vyhodnotením nadobudnutia vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby takáto zmluva bola uzavretá. Z iného dôvodu sa totiž dobromyseľnosť nemala dôvod vyhodnocovať, keďže nejde ani o odporovanie právnemu úkonu, ani o preskúmanie vydržania nehnuteľností v konaní, súd preskúmaval výlučne otázku platnosti tohto právneho úkonu, ktorým bola zmluva o zabezpečovacom prevode práva. Keďže tento posúdil v rozsahu tvrdení žalobcu ako platný, všetky ďalšie prípadné argumenty vznášané stranami (prípadné vydržanie) tvrdené žalovaným už boli irelevantné, pretože pokiaľ nadobudol žalovaný vlastnícke právo v dôsledku zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, nebol dôvod vyhodnocovať prípadné tvrdenie o jeho neskoršom nadobudnutí vlastníckeho práva prostredníctvom vydržania. Práve vo vzťahu k prípadnému rozporu s dobrými mravmi, ktorý tvrdil žalobca, kde namietal aj spriaznenosť osôb a teda účelovosť nadobudnutia nehnuteľností žalovaným, by sa „dobromyseľnosť“ v tomto zmysle mohla preskúmavať v kontexte s ust. (teda v kontexte s dobrými mravmi), a v tejto súvislosti mal okresný súd pravdu, že žalobca neuviedol také tvrdenie, ktoré by zároveň preukázal a ktoré by viedlo k zisteniu, že uzavretie zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bolo zo strany žalovaného zlomyseľné a v rozpore so zákonom.

Žalovaný, rovnako ako jeho zmluvný partner v súlade s využili zákonom garantovanú možnosť zabezpečiť svoj záväzok prevodom práva.

82. Takže i keď okresný súd nesprávne v odôvodnení uviedol, že „žalobca nepreukázal, že úpadca na strane žalovaného sa nestal dobromyseľným vlastníkom nehnuteľností“, pretože tak by okresný súd zaťažil žalobcu vykonaním negatórneho dôkazu, čo nie je objektívne možné a preto ani procesne prípustné, z celkového kontextu vyjadrenia okresného súdu je zrejmé, že sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaný bol zlomyseľným (čiže nebol dobromyseľným) vlastníkom nehnuteľností. K takémuto tvrdeniu žalobca skutočne nepredložil žiaden relevantný dôkaz.

83. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak mal za preukázanú existenciu zabezpečenej pohľadávky Ing. M. V.. Napriek tomu, že zrekapituloval, že žalovaný preukazoval existenciu tejto pohľadávky čestným vyhlásením M. A. a A. A., naďalej mal za to, že tento dôkaz nepostačuje na preukázanie existencie pohľadávky. Na preukázanie podľa žalovaného nepostačuje ani doklad o zániku záväzku spoločnosti C.V.S. Senica s.r.o. voči SLSP. V oboch prípadoch tak žalobca všeobecným spôsobom poprel závery, ktoré vyplynuli z tých skutkových tvrdení žalovaného, na ktoré žalovaný reálne aj predložil dôkazy. Keďže zo strany žalobcu ide o negatívne tvrdenia (pohľadávka nevznikla, peniaze vložené neboli), žalovaný správne poukázal na skutočnosť, že tým spôsobom presunul dôkazné bremeno na žalovaného. Žalovaný však následne svoje dôkazné bremeno uniesol.

84. Žalobcovi je nutné prisvedčiť v tom, že v zmysle práva negatórny dôkaz nie je prípustný. Žalobca pritom opomína, že pokiaľ žalovaný negatívne tvrdenie žalobcu vyvráti predloženým dôkazom, následne je to žalobca, kto musí tvrdenie žalovaného vyvrátiť, pokiaľ má za to, že nie je pravdivé. V opačnom prípade súd vychádza z toho, že žalovaný uniesol dôkazné bremeno ku svojmu skutkovému tvrdeniu. Samotné popretie skutku žalobcom nie je považované za vyvrátenie tvrdenej skutočnosti. Preto ak sa žalobca domáha toho, že určitý právny následok nenastal (zmluva uzavretá nebola, záväzok splnený nebol), pričom žalobca opačné skutkové tvrdenie (zmluva uzavretá bola, peniaze zaplatené boli) podloží reálnymi dôkazmi, žalobca má stále možnosť tieto reálne dôkazy vyvrátiť vlastnými tvrdeniami a vlastnými dôkazmi (preukázať neplatnosť zmluvy ktorej existenciu preukázal žalovaný, predložiť dôkazy vyvracajúce dôkaz o zaplatení predložený žalovaným). Samotné popretie predložených dôkazov žalovaným na to nepostačuje. Žalobca však dôkazné bremeno v tomto smere neuniesol a v tom je správny aj záver okresného súdu.

85. V prípade popretia pravdivosti čestného vyhlásenia M. A. a A. A., žalobca iba všeobecným spôsobom namieta, že tieto nie sú dôveryhodné. M. A. a A. A. pritom vzhľadom na ich postavenie v čase uzatvárania zmluvy o pôžičke boli tými osobami, ktoré sa na danom procese zúčastnili a teda boli schopné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia o tom, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke a k poskytnutiu peňazí reálne došlo. Dôveryhodnosť navrhovaného dôkazu súd posudzuje v kontexte všetkých skutkových tvrdení a vykonaných dôkazov. Dejová následnosť poskytnutia pôžičky, uhradenia záväzku spoločnosti C.V.S. Senica s.r.o., v súvislosti s hodnotou poskytnutej pôžičky a následným prevodom nehnuteľností sa z hľadiska chronologickej následnosti, ako aj dosiahnutia účelu javí vnútorne konzistentná a odvolací súd sa stotožnil s okresným súdom v tom, že žalovaný uvedením skutkových okolností a predložením písomných dôkazov uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že zo strany Y.. M. V. bola poskytnutá pôžička. Pre konanie je v zásade irelevantné, za akým účelom bola táto pôžička poskytnutá, napriek tomu sa javí ako vysoko pravdepodobné, že bola poskytnutá za účelom uhradenia záväzku spoločnosti C.V.S. Senica s.r.o. voči SLSP a.s. práve z toho dôvodu, aby nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom zabezpečovacieho prevodu práva ostali očistené od zriadeného záložného práva. V konečnom dôsledku však dôvody, pre ktoré pôžička poskytnutá bola nie sú v danom prípade podstatné. Podstatné je, že k jej poskytnutiu došlo a zároveň nebolo preukázané, že by došlo k jej splateniu, ktoré by bolo považované za rozväzovaciu podmienku v prípade zriadenia zabezpečovacieho záväzku prevodom práva.

86. K námietkam žalobcu v súvislosti s preukázaním existencie záväzku úpadcu na strane žalobcu voči veriteľom v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva odvolací súd konštatuje, že tieto sú v danom prípade irelevantné, pretože na rozdiel od posúdenia odporovateľnosti právneho úkonu, kedy súd vyhodnocuje aj to, či namietnutý právny úkon ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, v tom prípade, kedy sa vylúčenia predmetu z majetku konkurznej podstaty domáha žalobca na základe tvrdenia o neplatnosti právneho úkonu, je otázka posúdenia množstva

veriteľov irelevantná. Okresný súd sa preto uvedenými námietkami ani zaoberať nemal dôvod. Okresný súd v ostatnom vo veci rozhodol vecne správne, keď posúdil to, čo bolo pre spor podstatné a relevantné.

87. Odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu preto odvolací súd preskúmal iba v rozsahu podstatných dôvodov uvedených žalovanými v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

88. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že mu svedčí také právo, ktoré by odôvodňovalo vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty žalovaného a preto rozhodnutie okresného súdu v celom rozsahu podľa potvrdil.

89. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

90. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).