Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d45/383065.a16947.pdf
PDF · 156.31 KB
No categories available
5Obo/125/2010
Najvyšší súd 5 Obo 125/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,
v právnej veci ţalobcu: JUDr. I.A., H.B., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu C., a. s.,
v likvidácii, P.P., IČO: X., zastúpený: JUDr. M.Š., advokát, H.B. proti ţalovanému: JUDr.
I.G., H.D., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu S., a. s. „v konkurze“, N.B., IČO: X.,
zastúpený: Mgr. Ing. V.N., advokát, L.B., o vylúčenie náhradného peňažného plnenia,
o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. októbra 2009, č. k. 9
Cbi 168/2006-271, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 21. októbra 2009, č. k. 9 Cbi 168/06-271 p o t v r d z u j e.
Ţalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e:
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol a ţiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou doručenou
súdu 25. októbra 2006 domáhal vylúčenia náhradného peňaţného plnenia získaného
ţalovaným za speňaţenie nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 515, k. ú. Z. vo výške
11 480 000 Sk a za nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 13191 k. ú. T., obec K.K. vo výške
6 250 000, spolu 17 730 000 Sk. Súčasne ţiadal priznať trovy konania.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, ţe Zmluvou
o zmenečnom úvere č. 1998/132 a č. 1998/178 zo 4. júna 1998 a 10. augusta 1998 S., a. s.
„v konkurze“, N.B., IČO: X., (ďalej len „S., a. s.“) poskytla spoločnosti C., a. s., v likvidácii,
P.P., IČO: X., (ďalej len „C., a. s.“) na základe vystavenej zmenky z 3. júna 1998 a 3. augusta
1998 úver vo výške 4 000 000 Sk a 10 602 200 Sk. Lehota splatnosti v zmluve
č. 1998/132 bola dohodnutá k 3. augustu 1998, dodatkom č. 1, 2, 3 zmluvné strany upravili
podmienky splatnosti zmenky k 5. augustu 1998 a menili výšku úrokovej sadzby zvýšením
o 1%. Taktieţ v zmluve o zmenečnom úvere č. 1998/178 sa zmluvné strany dohodli
v dodatku č. 1, 2 ohľadom zvýšenej úrokovej sadzby o 1%. Zmluvou o zabezpečení záväzku
prevodom práva č. 1998/132/1 zo 4. novembra 1998 sa zmluvné strany podľa § 553
Občianskeho zákonníka dohodli, ţe na zabezpečenie pohľadávky 4 000 000 Sk a 10 602 000
Sk, spolu 14 602 000 Sk, dlţník C., a. s. prevádza do doby splnenia záväzkov vyplývajúcich
z úverových zmlúv vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV
č. 13191, kat. úz. K.K., por. č. 5489/19, súp. č. 155, budova. Zmluvou o zabezpečení záväzku
prevodom práva č. 1998/132/2 zo 4. augusta 1998 si zmluvné strany dohodli prevod majetku
dlţníka, zapísaný na LV č. 515, kat. úz. Z., par. č. 132,133,
za účelom zabezpečenia pohľadávky spolu vo výške 14 602 000 Sk s príslušenstvom.
Nakoľko dlţník C., a. s. poskytnuté finančné prostriedky v lehote splatnosti nevrátil
1. júla 1999, oznámil veriteľ S., a. s. odstúpenie od Zmluvy o zmenečnom úvere
č. 1998/132 a č. 1998/178. Následne 23. júla 1999 poţiadal návrhom na zápis práva
k nehnuteľnostiam príslušný katastrálny úrad. Z predloţeného LV č. 13191, kat. úz. K., obec
K.K., kat. úz. T., ako aj LV č. 515, je zrejmé ţe v časti B je zapísaný vlastník spornej
nehnuteľnosti S., a. s. s titulom nadobudnutia - Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom
práva č. 199/123/1 z LV č. 515 a z 21. marca 2002, 20. decembra 2004, taktieţ vyplýva zápis
o nadobudnutí vlastníctva nehnuteľnosti, súp. č. 91, par. č. 132, 133 v prospech S., a. s.
titulom nadobudnutia Zmluvy o zabezpečení prevodu práva.
Uviedol, ţe v konaní bolo nesporne preukázané, ţe zmluvné strany mali platne
uzatvorenú Zmluvu o zmenečnom úvere č. 1998/132 a č. 1998/178, ako aj Zmluvu
o zabezpečení záväzku prevodom práva. V čase uzatvorenia Zmluvy o zabezpečení záväzkov
prevodom práva vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam súd pri posúdení uplatneného nároku
ţalobcu vychádzal z ust. 553 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Je nesporné, ţe dlţník C., a.
s. splatný záväzok neuhradil v zmysle zmluvy č. 1998/132 a č. 1998/178. S., a. s. vzniklo
právo na zápis vyznačenia vlastníctva do LV č. 13197 a LV č. 515 a časti B, C. Ţalobca
namietal, ţe S., a. s. nedoručil Krajskému úradu v Banskej Bystrici, kat. úz. Z., príslušné
doklady na návrh na vyznačenie skutočnosti o nadobudnutí vlastníctva,
ako aj poukázal na neplatnosť Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva č. 1998/132/1
a č. 1998/132/2 z dôvodu, ţe ich obsah nesmeruje k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom
prevode práva, ale ide o Dohodu o prepadnom zálohu, nakoľko k prevodu vlastníckeho práva
z C., a. s. na S., a. s. malo dôjsť aţ po tom, čo sa C., a. s. ocitol v omeškaní. Ţalobca poukázal
na ust. § 39 Občianskeho zákonníka a mal za to, ţe tieto zmluvy
sú neplatné. Ţalobca nemohol z neplatného právneho úkonu podať vylučovaciu ţalobu.
K tejto námietke ţalobcu súd preskúmal obsah uzatvorených zmlúv v zmysle § 37, § 38
a § 39 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, ţe uzatvorené zmluvy neodporujú zákonu.
Napadnuté zmluvy boli uzatvorené oprávnenými osobami štandardným postupom a s presne
vymedzenými pojmami, preto povaţoval súd námietku ţalobcu za účelovú. Taktieţ výpisy
z LV č. 13191 a č. 515 za obdobie rokov 2000 aţ 2007 nasvedčujú tomu, ţe údaje vyznačené
v týchto LV boli obidvom účastníkom známe. Ţalobca 3. marca 2003 zaradil sporné
nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu C., a. s. Nakoľko ţalovaný
si konkurznou prihláškou z 22. januára 2001 prihlásil do konkurzného konania pohľadávku
vo výške 13 945 961,87 Sk bez nároku na oddelené uspokojenie, ţalobca mal za to, ţe nie je
dôvod zapísať do súpisu konkurznej podstaty k označeným nehnuteľnostiam poznámku
o nárokoch ţalovaného, s následným podaním ţaloby o vylúčenie majetku podľa ust. § 19
Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“). Naopak ţalobca má za to,
ţe zákonnú povinnosť zaradiť označené nehnuteľnosti do konkurznej podstaty úpadcu C., a. s.
si splnil. Vzhľadom na obdobie vyhlásenia konkurzu (7. júna 2000
a 4. júla 2000) vychádzal súd zo ZKV účinného do 1. augusta 2000. K zmene vo výpočte,
čo patrí do konkurznej podstaty úpadcu došlo tým, ţe v konaniach začatých od 1. augusta
2000 patrí do konkurznej podstaty aj majetok, ktorým dlţník zabezpečil svoj záväzok (§ 553
Občianskeho zákonníka). S poukazom na ust. § 70b ods. 2 ZKV ust. § 6 ods. 2, § 7 ods. 4,
§ 8 ods. 5, § 10, § 11 ods. 1, 2, § 28 ods. 1 a § 51 ods. 3 ZKV sa vzťahujú aj na konania podľa
ods. 1, právne účinky týchto úkonov zostávajú zachované. Taktieţ správca S., a. s., nakoľko
na LV č. 13191 a č. 515 boli sporné nehnuteľnosti zapísané vo vlastníctve S., a. s., zahrnul ich
do majetku konkurznej podstaty s následným odpredajom v roku 2006. Výzvou z 2. júna 2006
ţalobca poţiadal o vrátenie finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností
do konkurznej podstaty C., a. s. Následne podal ţalobu o vylúčenie náhradného peňaţného
plnenia podľa § 19 ods. 2 ZKV. Je nesporné, ţe úpadca S., a. s. od úverových zmlúv odstúpil
k 6. júlu 1999, t. j. 1 rok pred vyhlásením konkurzu. Z článku VIII. zmluvy vyplýva, ţe ak
dlţník porušuje svoje zmluvné povinnosti a veriteľ odstúpi od zmluvy, veriteľ sa stáva
vlastníkom nehnuteľnosti. Úkon, na základe ktorého sa veriteľ stáva úplným vlastníkom
nehnuteľnosti, je oznámenie veriteľa doručené príslušnému katastrálnemu úradu, takýto
oznam bol Správe katastra K. doručený, čo zakladá domnienku, ţe toto oznámenie bolo
realizované aj pre Správu katastra Z.. Z predloţených dokladov vyplýva, ţe S.,
a. s. sa v zmysle uzatvorených zmlúv stal vlastníkom nehnuteľností ešte pre vyhlásením
konkurzu na majetok C., a. s., a preto mal súd za to, ţe ţalovaný oprávnene zaradil označený
majetok do konkurznej podstaty úpadcu S., a. s. Uzatvorením predmetných zmlúv účastníci
mienili docieliť splnenie návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov v prípade
insolventnosti dlţníka. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu mal súd prvého
stupňa za to, ţe ţaloba je nedôvodná, a preto ju zamietol. O trovách konania rozhodol podľa §
150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie. Podľa ţalobcu súd prvého stupňa
neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.), na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, ţe pre vydanie
rozhodnutia v tomto konaní je potrebné, aby súd prejudiciálne riešil otázku existencie
a platnosti titulov, na základe ktorých došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
zapísaným na LV č. 13191 kat. úz. K.K. a LV č. 515 kat. úz. Z.. K prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam malo dôjsť na základe Zmlúv o zmenečnom úvere
zo 4. júna 1998 a 10. augusta 1998 č. 1998/132 a 1998/178 (ďalej len „úverové zmluvy“).
Na zabezpečenie záväzkov z uvedených úverov zmluvné strany uzatvorili 4. novembra 1998
Zmluvu o zabezpečení záväzku prevodom práva č. 1998/132/1 a 1998/132/2 (ďalej len
„zabezpečovacie zmluvy“). Súd prvého stupňa mal za to, ţe úverové a zabezpečovacie
zmluvy boli platne uzatvorené. Ţalobca povaţuje zabezpečovacie zmluvy za neplatné
pre rozpor s ust. § 39 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe ich obsah nesmeruje
k uzatvoreniu zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ale ide tu o dohodu o prepadnom
zálohu, ktorá je pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka a podporou platnej judikatúry
neplatná. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 15. októbra 2008,
sp. zn. 31 Odo 495/2006, v zmysle ktorého je sankciou absolútnej neplatnosti postihnuté
ustanovenie o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, podľa ktorého síce bola
dohodnutá rozväzovacia podmienka, avšak omeškanie dlţníka s riadnym a včasným splnením
pohľadávky má privodiť, aby sa veriteľ bez ďalšieho stal trvalým vlastníkom prevedeného
majetku pri súčasnom zániku pohľadávky. Obdobne je nutné povaţovať za neplatné
ustanovenie, podľa ktorého by mal rovnaký následok privodiť jednostranný úkon veriteľa
adresovaný dlţníkovi. Zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorá neobsahuje
dostatočne presnú dohodu o tom, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, ţe dlţník
zabezpečenú pohľadávku riadne a včas nesplní, je absolútne neplatná pre neurčitosť podľa
§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako podporne odvolateľ poukázal aj na rozsudok
Okresného súdu Ţiar nad Hronom, sp. zn. 5C 235/2007. Odvolateľ má za to, ţe ustanovenia
zabezpečovacích zmlúv majú znaky dojednania o prepadnom zálohu - k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam z C., a. s. na S., a. s. malo dôjsť aţ po tom, ako sa ţalobca ocitol
v omeškaní. Dojednanie prevodu práva má v zásade funkciu zabezpečovaciu,
nie uhradzovaciu, ustanovenia zabezpečovacích zmlúv umoţnili prevod vlastníckeho práva,
bez ohľadu na výšku nesplateného dlhu, v čase, keď sa prevod stal nepodmieneným, svojim
obsahom a účelom obchádzajú zákon a sú pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka neplatné.
Záver súdu, ţe zabezpečovacie zmluvy boli platne uzatvorené, povaţuje ţalobca
za nezákonný a chybný, ţalobca povaţuje zabezpečovacie zmluvy za neplatné, a preto
ako správca konkurznej podstaty nemohol ţalovať odporovateľnosť týchto právnych úkonov,
keďţe odporovať moţno právnym úkonom, ktoré sú platné. Záver súdu prvého stupňa o tom,
ţe predmetné zmluvy sú platné, nie je podloţený dostatočným skutkovým tvrdením, pretoţe
námietkami ţalobcu sa súd nezaoberal. Napadnuté rozhodnutie je preto z tohto pohľadu
nepreskúmateľné. Ďalej má ţalobca za to, ţe z vykonaného dokazovania nevyplynulo,
ţe ţalovaný splnil rozväzovaciu podmienku, t. j. ţe doručil správam katastra nehnuteľností
- Správa katastra Z. a Správa katastra K.K. odstúpenie od úverových zmlúv a oznámenie, ţe
sa stáva definitívnym vlastníkom nehnuteľností. Ţalovaný tvrdí (vyjadrenie z 30. júna 2006),
ţe len pri nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v K. bolo vykonané oznámenie o zápise
vlastníckeho práva v prospech S., a. s. Tvrdenie ţalovaného,
ţe v danom čase bolo zauţívané zasielať obdobné oznámenia len jednej zo správ katastra
neobstojí, nie je nijakým spôsobom podloţené dôkazmi.
Ţalobca na podporu svojich tvrdení navrhol vypočutie pôvodného správcu S., a. s.
- JUDr. T.. Súd k vykonaniu tohto dôkazu s poukazom na § 120 ods. 1 O. s. p. nepristúpil.
Ţalobca zaradil predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu C.,
a. s. v súlade s ust. § 18, § 19 a § 6 ZKV. V prípade, ţe dôjde k objaveniu nového majetku,
má správca konkurznej podstaty povinnosť zapísať tento majetok
ako novoobjavený. Správca konkurznej podstaty nemá zákonom určenú lehotu, dokedy
tak musí urobiť, môţe tak urobiť kedykoľvek, keď sa dozvie, ţe taký majetok existuje,
a to aj po skončení konkurzu. Ak ZKV sám ţiadne premlčacie či prekluzívne lehoty
pre činnosť správcu neustanovuje, znamená to, ţe výkon práv a povinností vykonávaných
správcom podľa ZKV zostáva správcovi zachovaný od vyhlásenia konkurzu do jeho zrušenia,
nepodlieha premlčacím lehotám upraveným v Občianskom či Obchodnom zákonníku.
Z týchto dôvodov sa nemôţe premlčať právo správcu konkurznej podstaty na zápis sporných
veci do súpisu konkurznej podstaty a taktieţ sa nemôţe premlčať lehota na podanie ţaloby
o vylúčenie náhradného plnenia. Poukázal na uznesenie Vrchního soudu v Praze z 2. februára
2005, sp. zn. 15Cmo 227/2004. K uvedenému došlo aj v prípade súpisu majetku konkurznej
podstaty úpadcu C., a. s. Ţalobca vykonal podaním z 3. marca 2003 v zmysle § 6 ZKV
zaradenie majetku do konkurznej podstaty, ktorým boli predmetné nehnuteľnosti. Ţalovaný
nepodal vylučovaciu ţalobu na vylúčenie predmetných nehnuteľností z konkurznej podstaty
úpadcu C., a. s. Ţalobca v čase zaradenia predmetných nehnuteľností do súpisu majetku
úpadcu S., a. s. nevedel o zaradení predmetných nehnuteľností do súpisu majetku úpadcu S.,
a. s. Predmetné nehnuteľnosti boli do súpisu zaradené s poznámkou, ţe ide
o zabezpečovací prevod, avšak ţalovaný nepoţiadal súd, aby vyzval ţalobcu na podanie
vylučovacej ţaloby a stanovil hmotnoprávnu lehotu na jej podanie. Ţalovaný si nesplnil svoje
povinnosti v zmysle ZKV. Ţalovaný zaradil predmetné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej
podstaty s poznámkou, ţe boli nadobudnuté na základe zabezpečovacieho prevodu. V rámci
konkurzného konania však ţalovaný nevyzval tretie osoby na podanie vylučovacej ţaloby
v zmysle § 19 ZKV. Ţalovaný sa teda nemohol k nehnuteľnostiam správať ako dobrovoľný
vlastník. Ţalobca v zmysle zákona zaradil sporný majetok do súpisu konkurznej podstaty,
nakoľko si ţalovaný ako veriteľ neuplatnil v konkurze svoju pohľadávku ako oddelený
veriteľ, ale len ako konkurzný veriteľ bez práva na oddelené uspokojenie. Ţalobca nemal
dôvod zapísať do súpisu podstaty poznámky o nárokoch neskôr uplatnených ţalovaným.
Ţalovaný si uplatnil pohľadávku vo výške 13 945 961,87 Sk bez bliţšej špecifikácie.
Po predaji veci vznikol ţalobcovi náhradný nárok, aby z podstaty úpadcu S., a. s. bola
vylúčená peňaţná hodnota, prijatá za scudzenú vec.
Ţalobca si právo na vylúčenie náhradného plnenia uplatnil včas. O nezákonnom
predaji nehnuteľností zo strany ţalovaného sa dozvedel v priebehu roku 2006 a pred
uplynutím premlčacej lehoty uplatnil svoj nárok na súde. Uplatnenie nároku na vylúčenie
z peňaţnej podstaty nahradzuje objektívnu nemoţnosť podať vylučovaciu ţalobu. V danom
prípade ţalobca nebol vyzvaný k podaniu takejto ţaloby, tzn., ţe nemôţe dôjsť k premlčaniu
hmotnoprávnej lehoty, ktorú určuje súd, premlčacia lehota ani nezačne plynúť. Z toho dôvodu
námietka ţalovaného nie je dôvodná. Súd nevykonal ţalobcom navrhovaný dôkaz a z vyššie
uvedených dôvodov dospel k neúplnému zisteniu skutkového stavu veci. Súd neprihliadol
k absolútnej neplatnosti právneho úkonu i bez návrhu, t. j. z úradnej moci. Zákon
neustanovuje lehotu, dokedy je potrebné k vade právneho úkonu prihliadať. Z takéhoto úkonu
nevznikne ţiadne právo, a teda ani právo, ktoré by sa mohlo premlčať. Právo namietnuť
absolútnu neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté
rozhodnutie zmenil a ţalobe vyhovel.
Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţalobcu uviedol, ţe sa stotoţňuje s rozhodnutím
súdu prvého stupňa. Poukázal na svoje predošlé vyjadrenia, podania a argumenty. Ţalobca
počas výkonu správy nezaradil nehnuteľnosti do majetku úpadcu C., a. s., pričom
mu v tom nemohlo byť zo strany správcov S., a. s. nijakým spôsobom bránené. Tvrdenie, ţe
správca C., a. s. nevedel o zaradení nehnuteľností do majetku S., a. s. je bez právneho
významu. Ak ţalobca dospel k záveru, ţe nejde o odporovacie úkony, v kaţdom prípade
vedomosť o týchto prevodoch musel mať a v kaţdom prípade ako zodpovedný správca
objektívne mohol i mal svoje práva uplatniť v trojročnej premlčacej lehote. Poukázal na § 42a
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje trojročnú premlčaciu lehotu a právny názor českej
odbornej literatúry SJ 180/2004. Preto ţalovaný zotrváva na námietke premlčania a má za to,
ţe ţalovaný nárok je premlčaný. Ďalej uviedol, ţe zmluvy na základe ktorých S., a. s.
nadobudla predmetné nehnuteľnosti, sú štandardné zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom
práva podľa Občianskeho zákonníka. Celková pohľadávka v účtovníctve S., a. s. bola 17 480
642,06 Sk. JUDr. T. poníţil celkovú pohľadávku v účtovníctve o hodnotu nehnuteľností vo
vlastníctve S., a. s. a prihlásil čiastku 13 945 961,87 Sk. Nárok zo strany S., a. s. na oddelené
uspokojenie nebol uplatnený, pretoţe k tomu neexistoval právny titul. Nehnuteľnosti boli vo
vlastníctve S., a. s., a preto nebolo moţné uplatňovať nárok
na oddelené uspokojenie z predaja svojich vlastných nehnuteľností. Nehnuteľnosti boli
vedené v majetku S., a. s. od roku 1999 a S., a. s. vystupovala ako riadny vlastník, tieto
skutočnosti oznámil úpadcovi C., a. s. a zaregistroval sa ako platca dane z nehnuteľností.
Ţalovaný zaradil nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu S., a. s. v zmysle ZKV.
Ţalobca sa nikdy nesprával ako vlastník. V roku 2004 predloţil súdu Konečnú správu, tzn.
ešte v tom čase sa nepovaţoval za vlastníka nehnuteľností. Ţalobca výšku ţalovaným
uplatnenej pohľadávky, bez práva na oddelené uspokojenie, akceptoval
bez akejkoľvek pochybnosti o nej. Ţalovaný pri predaji predmetného majetku nemohol mať
ţiadne pochybnosti o oprávnenom vlastníctve, keďţe okrem toho, ţe ako vlastník sa správal,
ţalobca nikdy jeho vlastníctvo nespochybnil a do svojho majetku tento nezaradil. Ţalovaný
predal tento majetok aţ v roku 2006. Ţalovaný má za to, ţe podaná ţaloba je zmätočná
a bezpredmetná. Podanie ţaloby je obchádzanie ZKV, kedy správca konkurznej podstaty C.,
a. s. hľadá spôsob, ako z konkurznej podstaty S., a. s. dosiahnuť plnenie,
na ktoré objektívne nemá nárok. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné vyhovieť
a vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa.
Predmetom odvolania je vylúčenie náhradného peňaţného plnenia, ktoré získal
ţalovaný speňaţením nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 515 v kat. úz. Z. v sume 11 480 000
Sk a nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 13191 v kat. úz. T., obec K.K. v sume 6 250 000 Sk,
spolu 17 730 000 Sk.
Podľa § 553 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, splnenie záväzku sa môţe
zabezpečiť prevodom práva dlţníka v prospech veriteľa (zabezpečovací prevod práva).
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzavrieť písomne.
Citované ustanovenie zakotvuje zabezpečovací inštitút, ktorý má dlţníka motivovať
splniť záväzok a veriteľovi dáva moţnosť pre prípad nesplnenia dlhu ťaţiť z prevedeného
práva. Tento spôsob zabezpečenia je zaloţený na tom, ţe dlţník prevedie svoje právo
na veriteľa s rozväzovacou podmienkou, ţe zabezpečený záväzok bude splnený, poprípade
môţe byť dohodnutý aj spätný prevod práva, ţe splnením dlhu prevedené právo prechádza
späť na dlţníka. Zabezpečenie záväzku prevodom práva teda spočíva na podmienenom
prevode práva z dlţníka na veriteľa. Zmluva o zabezpečenom prevode práva musí byť
uzavretá písomne a musí byť dostatočne určitá. Musí obsahovať vymedzenie zmluvných
strán, vymedzenie zabezpečeného záväzku a určenie práva, ktoré dlţník prevádza v prospech
veriteľa. Zmluvné strany rozväzovaciu podmienku nemusia výslovne dohodnúť, lebo jej
existencia je obsiahnutá v obsahu zmluvy a v jej názve, t. j., ţe účelom prevodu práva
je zabezpečenie splnenia záväzku.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, ţe na zabezpečenie dlhu z úveru S., a. s. ako
veriteľ a C., a. s. ako dlţník, t. č. obe spoločnosti v konkurze, v dvoch zmluvách
o zabezpečovacom prevode práva, a to v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva č.
1998/132/1 a v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva
č. 1998/132/2, presne určili zabezpečený záväzok a určili právo, ktoré dlţník prevádza
v prospech veriteľa. Ďalej sa dohodli na riešení situácie, keď dlţník nesplní svoje záväzky,
ktoré boli zabezpečené zabezpečovacím prevodom práva. V článku VIII. uvedených zmlúv
sa dohodli, ţe ak dlţník porušuje svoje zmluvné povinnosti vyplývajúce z úverových zmlúv
a veriteľ odstúpi úplne alebo sčasti od predmetných úverových zmlúv, alebo vyhlási celý úver
za okamţite splatný v celom rozsahu a dlţník nezaplatí svoj dlh, stáva sa veriteľ definitívne
vlastníkom nehnuteľností opísaných v čl. II tejto zmluvy. Úkonom, na základe ktorého
sa veriteľ stáva úplným vlastníkom nehnuteľností, je oznámenie veriteľa doručeného
príslušnému katastru nehnuteľností a dlţníkovi, ţe veriteľ odstúpil od úverových zmlúv,
a to úplne alebo sčasti a ţe veriteľ sa stáva definitívnym vlastníkom nehnuteľností.
Z uvedených ustanovení je zrejmé, ţe vôľa zmluvných strán smerovala k uzavretiu
zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva v zmysle § 553 Občianskeho zákonníka,
je dostatočne určitá a jasná a obsahuje podstatné náleţitosti zmluvy v zmysle ustanovenia
Správny je preto záver súdu prvého stupňa, ţe zmluvy o zabezpečovacom prevode
práva č. 1998/132/1 a č. 1998/132/2 sú platné.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, ţe dlţník - akciová spoločnosť C.
v stanovenej lehote nezaplatila dlţnú sumu, veriteľ S. dvoma podaniami z 1. júla 1999,
adresovanými dlţníkovi (č. l. 45 a 46) vyhlásila, ţe od 6. júla 1999 odstupuje od oboch
úverových zmlúv a vyzvala dlţníka, aby svoj dlh ku dňu odstúpenia zaplatil, v opačnom
prípade bude realizovať svoje právo zo zabezpečenia záväzku v súlade s článkom VIII.
Zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom vlastníckeho práva č. 1998/132/1 a č. 1998/132/2.
Dlţník dlh nezaplatil do odstúpenia od zmlúv.
Následne po odstúpení od úverových zmlúv, v zmysle článku VIII. Zmlúv
o zabezpečovacom prevode práva podal veriteľ správe katastra návrh na zápis vlastníckeho
práva k predmetným nehnuteľnostiam, čím sa veriteľ S., a. s. stala definitívne vlastníkom
nehnuteľností. Vyplýva to aj z LV č. 13191, kat. územie T. a z LV č. 515, kat. územie Z..
Je zrejmé, ţe veriteľ S. sa stala definitívne vlastníkom nehnuteľností pred tým, ako bol
na majetok veriteľa a na majetok dlţníka vyhlásený konkurz. (Uznesením Krajského súdu
v Bratislave zo 7. júna 2000 pod sp. zn. 7K 205/99 bol vyhlásený konkurz na C., a. s.
a uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 4. júla 2000
pod sp. zn. 1K 118/2000 bol vyhlásený konkurz na majetok S.).
Preto správca konkurznej podstaty úpadcu S., a. s. v súlade s ustanovením § 6 ods. 1,
ods. 2 Zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. vyhodnotil, ţe sporné nehnuteľnosti
patria do konkurznej podstaty tohto úpadcu a zapísal ich tam. Z uvedených dôvodov nebolo
moţné ţalobe o vylúčenie náhradného peňaţného plnenia
za sporné nehnuteľnosti vyhovieť. Súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď ţalobu
zamietol, preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 O. s. p. potvrdil.
Ţalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Ţalovanému vznikli trovy
za právne zastúpenie v odvolacom konaní (jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie
k odvolaniu). Právny zástupca si trovy nevyúčtoval, preto mu odvolací súd poukazom
na ustanovenie § 151 ods. 1, ods. 2 O. s. p. trovy odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 14. decembra 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová