Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 561/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-53

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť N. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody a J. B.,

t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpených JUDr. M. K. K., vo veci namietaného

porušenia ich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 v

spojení s , a 2, , 3 a 6 , čl.

1 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 40 ods. 2, 3 a 6 Listiny

základných práv a slobôd, čl. 5 ods. 1 písm. a), čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a), b) a d) a čl. 7

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1, 2 a 3 písm.

a), b) a e) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach zásahmi a

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. mája 2012,

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. septembra 2010

a rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. z 24. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť N. P. a J. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. septembra 2012 doručená sťažnosť N. P. a J. B. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci

namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a

v spojení s , a 2, , 3 a 6 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), čl. 1 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods.

1 a 2, čl. 40 ods. 2, 3 a 6 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 5 ods. 1

písm. a), čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a), b) a d) a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 ods. 1, 2 a 3 písm. a), b) a e)

Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný

pakt“) zásahmi a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) sp. zn. z 29. mája 2012 (ďalej aj „dovolacie rozhodnutie najvyššieho

súdu“), uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 13. septembra 2010 (ďalej aj

„odvolacie rozhodnutie najvyššieho súdu“) a rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej

len „špeciálny súd“) sp. zn. z 24. februára 2009 (ďalej aj „rozsudok

špeciálneho súdu“).

2. Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom špeciálneho súdu

uznaní vinnými zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa

v znení neskorších predpisov a inej/ďalšej

trestnej činnosti predovšetkým násilného charakteru. Najvyšší súd rozhodol svojím

uznesením sp. zn. z 13. septembra 2010 o odvolaní sťažovateľov tak, že ho

zamietol. V ďalšom podali sťažovatelia dovolanie, ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu

sp. zn. z 29. mája 2012 odmietnuté, a v ostatnom podali sťažnosť

ústavnému súdu.

3. Sťažovatelia v podanej sťažnosti koncentrovali svoju argumentáciu na podľa nich

viaceré pochybenia v postupe a rozhodovacej činnosti tak orgánov činných v trestnom

konaní, ako aj v postupe súdov, ktoré zhrnuli do štyroch dovolacích dôvodov, o ktorých

rozhodol najvyšší súd vo svojom dovolacom rozhodnutí „Uznesením Najvyššieho súdu SR

sp. zn.: zo dňa 29. mája 2012 bolo podľa

odmietnuté nami podané dovolanie zo dňa 27. januára 2011..., v ktorom sme si uplatnili

dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b) písm. c) písm. e) písm. g) písm, i) Tr.

poriadku“. V ďalšom ku každému dovolaciemu dôvodu predostreli podrobnú argumentáciu

a poukázali na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1/ Základné práva N. P. a J. B. podľa čl. 1 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 2 v spojení s ods. 3, ods. 2, ods. 3 ods. 6 Slovenskej

republiky, čl. 1 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 1 ods. 2, čl. 40 ods.

2 ods. 3 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd, čl. 5 ods. 1 písm. a), čl. 6 ods. 1 ods. 2 ods.

3 písm. a), písm. b) písm. d) čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, čl. 14 ods. 1 ods. 2 ods. 3 písm. a), písm. b), písm. e) Medzinárodného paktu o

občianskych a politických právach bolo porušené postupom, zásahmi a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 5. 2012,

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. zo dňa 13. 9.

2010 a rozsudkom Špeciálneho súdu pod sp. zn. zo dňa 24. 2. 2009.

2/ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

29. 5. 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.

zo dňa 13. 9. 2010 a rozsudok Špeciálneho súdu pod sp. zn. zo dňa 24. 2.

2009 sa zrušujú a Najvyššiemu súdu Slovenskej republika prikazuje, aby prepustil N. P. a J.

B. z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.

3/ Sťažovateľom N. P. a J. B. priznáva primerané zadosťučinenie v celkovej výške

100.000,- €...

4/ Najvyšší súd... je povinný uhradiť sťažovateľom N. P. a J. B. trovy právneho

zastúpenia...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom. Podľa ústavný súd je viazaný

návrhom na začatie konania. Podľa k sťažnosti sa

pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

8. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania

osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv

a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave

a v presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na

splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127

ods. 1 , a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie

sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3

).

9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovaného

zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom

nedoručili žiadne z napádaných rozhodnutí ani bývalého špeciálneho súdu, ani najvyššieho

súdu vrátane dovolacieho rozhodnutia tohto súdu, proti ktorému ako poslednému v rade

sťažnosť smeruje, a to ani do rozhodovania o sťažnosti.

10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania (napr. , , ,

, , , , ,

, ). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení

sp. zn. z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva

v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,

ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní v danej veci zohľadnil, že právny zástupca

sťažovateľov bol v iných konaniach pred ústavným súdom vyzývaný písomnou výzvou

alebo telefonicky na doplnenie sťažností pod hrozbou ich odmietnutia pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí (pozri , , ,

, , a ), a to vo viacerých

prípadoch pre nezaslanie napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu. V okolnostiach danej

veci, keď ani po viacerých urgenciách v iných konaniach právny zástupca opätovne

nepriložil rozhodnutie, ktorého zrušenia sa domáha, ústavný súd s poukazom na uvedené

(pozri tiež ) konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí

predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri

jej predbežnom prerokovaní ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. novembra 2012