Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 561/2012
PDF · 147.58 KB
No categories available
I. ÚS 561/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra
2012 predbežne prerokoval sťažnosť N. P., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody a J. B.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpených JUDr. M. K. K., vo veci namietaného
porušenia ich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 v
spojení s čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 2, 3 a 6 Ústavy Slovenskej republiky, čl.
1 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 1 a 2, čl. 40 ods. 2, 3 a 6 Listiny
základných práv a slobôd, čl. 5 ods. 1 písm. a), čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a), b) a d) a čl. 7
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1, 2 a 3 písm.
a), b) a e) Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach zásahmi a
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 z 29. mája 2012,
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Toš 5/2009 z 13. septembra 2010
a rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku sp. zn. BB 3 T 3/2008 z 24. februára 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť N. P. a J. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
12. septembra 2012 doručená sťažnosť N. P. a J. B. (ďalej len „sťažovatelia“) vo veci
namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a
čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 1 a 2, čl. 50 ods. 2, 3 a 6 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), čl. 1 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods.
1 a 2, čl. 40 ods. 2, 3 a 6 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 5 ods. 1
písm. a), čl. 6 ods. 1, 2 a 3 písm. a), b) a d) a čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 14 ods. 1, 2 a 3 písm. a), b) a e)
Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný
pakt“) zásahmi a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 z 29. mája 2012 (ďalej aj „dovolacie rozhodnutie najvyššieho
súdu“), uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Toš 5/2009 z 13. septembra 2010 (ďalej aj
„odvolacie rozhodnutie najvyššieho súdu“) a rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej
len „špeciálny súd“) sp. zn. BB 3 T 3/2008 z 24. februára 2009 (ďalej aj „rozsudok
špeciálneho súdu“).
2. Z podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli rozsudkom špeciálneho súdu
uznaní vinnými zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa
§ 296 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a inej/ďalšej
trestnej činnosti predovšetkým násilného charakteru. Najvyšší súd rozhodol svojím
uznesením sp. zn. 2 Toš 5/2009 z 13. septembra 2010 o odvolaní sťažovateľov tak, že ho
zamietol. V ďalšom podali sťažovatelia dovolanie, ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu
sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 z 29. mája 2012 odmietnuté, a v ostatnom podali sťažnosť
ústavnému súdu.
3. Sťažovatelia v podanej sťažnosti koncentrovali svoju argumentáciu na podľa nich
viaceré pochybenia v postupe a rozhodovacej činnosti tak orgánov činných v trestnom
konaní, ako aj v postupe súdov, ktoré zhrnuli do štyroch dovolacích dôvodov, o ktorých
rozhodol najvyšší súd vo svojom dovolacom rozhodnutí „Uznesením Najvyššieho súdu SR
sp. zn.: 1 Tdo V 9/2011 zo dňa 29. mája 2012 bolo podľa § 382 písm. c) Tr. poriadku
odmietnuté nami podané dovolanie zo dňa 27. januára 2011..., v ktorom sme si uplatnili
dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b) písm. c) písm. e) písm. g) písm, i) Tr.
poriadku“. V ďalšom ku každému dovolaciemu dôvodu predostreli podrobnú argumentáciu
a poukázali na judikatúru ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva.
4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„1/ Základné práva N. P. a J. B. podľa čl. 1 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47
ods. 2 v spojení s ods. 3, čl. 48 ods. 1 ods. 2, čl. 50 ods. 2 ods. 3 ods. 6 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 1 ods. 1, čl. 8 ods. 2, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 1 ods. 2, čl. 40 ods.
2 ods. 3 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd, čl. 5 ods. 1 písm. a), čl. 6 ods. 1 ods. 2 ods.
3 písm. a), písm. b) písm. d) čl. 7 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, čl. 14 ods. 1 ods. 2 ods. 3 písm. a), písm. b), písm. e) Medzinárodného paktu o
občianskych a politických právach bolo porušené postupom, zásahmi a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo V 9/2011 zo dňa 29. 5. 2012,
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Toš 5/2009 zo dňa 13. 9.
2010 a rozsudkom Špeciálneho súdu pod sp. zn. BB 3 T 3/2008 zo dňa 24. 2. 2009.
2/ Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo V 9/52011 zo dňa
29. 5. 2012, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Toš 5/2009
zo dňa 13. 9. 2010 a rozsudok Špeciálneho súdu pod sp. zn. BB 3 T 3/2008 zo dňa 24. 2.
2009 sa zrušujú a Najvyššiemu súdu Slovenskej republika prikazuje, aby prepustil N. P. a J.
B. z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu.
3/ Sťažovateľom N. P. a J. B. priznáva primerané zadosťučinenie v celkovej výške
100.000,- €...
4/ Najvyšší súd... je povinný uhradiť sťažovateľom N. P. a J. B. trovy právneho
zastúpenia...“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon
neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie
pred ústavným súdom. Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný
návrhom na začatie konania. Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti sa
pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
8. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania
osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv
a slobôd sú zastúpené advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave
a v zákone o ústavnom súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na
splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127
ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie
sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3
9. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia prostredníctvom kvalifikovaného
zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom
nedoručili žiadne z napádaných rozhodnutí ani bývalého špeciálneho súdu, ani najvyššieho
súdu vrátane dovolacieho rozhodnutia tohto súdu, proti ktorému ako poslednému v rade
sťažnosť smeruje, a to ani do rozhodovania o sťažnosti.
10. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je
povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010,
II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010,
IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení
sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.
o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať
všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto
povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je
povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen
začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom
ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti
úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v tomto ohľade naďalej zostáva
v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť,
ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).
11. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní v danej veci zohľadnil, že právny zástupca
sťažovateľov bol v iných konaniach pred ústavným súdom vyzývaný písomnou výzvou
alebo telefonicky na doplnenie sťažností pod hrozbou ich odmietnutia pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí (pozri III. ÚS 56/06, III. ÚS 117/06, II. ÚS 195/08,
III. ÚS 223/08, II. ÚS 151/09, IV. ÚS 297/2011 a Rvp 2595/2011), a to vo viacerých
prípadoch pre nezaslanie napadnutého rozhodnutia všeobecného súdu. V okolnostiach danej
veci, keď ani po viacerých urgenciách v iných konaniach právny zástupca opätovne
nepriložil rozhodnutie, ktorého zrušenia sa domáha, ústavný súd s poukazom na uvedené
(pozri tiež I. ÚS 399/2012) konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok náležitostí
predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných
podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri
jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2012