Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (28)558/383640.5cd554.pdf
PDF · 298.61 KB
No categories available
2Toš/5/2009
N a j v y š š í s ú d 2 Toš 5/2009
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu
JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci
obţalovaného B. A. a spol. pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 296 ods.1 Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí
13. septembra 2010 v Bratislave odvolania obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R. B., H.
H., M. T., J. P. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky, ktoré podali proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 24.februára 2009, sp.zn.
BB – 3T 3/2008 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R.
B., H. H., M. T., J. P. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 24.februára 2009, sp.zn. BB – 3T 3/2008
boli
v bode 1/
obţalovaní B. A., N. P., J. B., Š. S., M. P., R. B., H. H. a M. T. uznaní za vinných zo
zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného
zákona,
v bode 2/
boli obţalovaní B. A., N. P. a J. B. a Š. S. uznaní za vinných z trestného činu vraţdy
podľa § 219 ods. 1,ods. 2 písm. b/,písm. i/,písm. j/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. zák.), obţalovaní A., P., a B. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 Tr.
zák. a obţalovaný S. formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,
v bode 3/
boli obţalovaní B. A., N. P., a J. B. uznaní za vinných z trestného činu hrubého
nátlaku, formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2, § 235a ods. 1,ods. 2 písm. a/ zák. č.
140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.),
v bode 4/
bol obţalovaný N. P. uznaný za vinného z trestného činu hrubého nátlaku podľa
§ 235a ods.1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr .zák.)
v bode 5/
boli obţalovaní P. T. a J. P. uznaní za vinných z trestného činu vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2, obţalovaný T. aj samostatne podľa
§ 235 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.)
v bode 6/
boli obţalovaní M. P. a R. B. uznaní za vinných z trestného činu všeobecného
ohrozenia, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 179 ods. 1,ods. 2
písm. a/, písm. c/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.) a z trestného
činu poškodzovania cudzej veci, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1,ods. 4
zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.),
v bode 7/
boli obţalovaní M. P., R. B. a M. T. uznaní za vinných
zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/
v bode 8/
bol obţalovaný H. H. uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov ( Tr. zák.),
v bode 9/
bol obţalovaný H. H. uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov ( Tr. zák.), všetci obţalovaní na skutkovom základe, ţe
1/ v presne nezistenom čase najneskôr na prelome rokov 2003 - 2004 zosnoval B. A.
zločineckú skupinu, ktorú najneskôr v tom istom období zaloţil spolu s N. P., J. B. a jej
členmi sa postupne stali M. Č., Š. S., M. P., R. B., M. T., H. H. a ďalšie doteraz nestotoţnené
osoby predovšetkým z V. K. a okolia, v úmysle priamo alebo nepriamo získavať finančné a
rôzne iné výhody viacerými formami koordinovanej trestnej činnosti s cieľom páchať prečiny
a zločiny predovšetkým v regiónoch T., M., V. K., S. a Č. nad T. a príleţitostne aj na
ostatnom území S. okrem iného aj v ďalších bodoch skutkovej vety rozsudku popísanou
činnosťou smerujúcou najmä k zabezpečeniu podriadenosti poškodených subjektov nárokom
skupiny, pričom táto skupina je vertikálne a horizontálne štruktúrovaná tak, ţe jej vedúcim je
B. A., jeho zástupcom N. P., a vykonávanie jednotlivých protiprávnych činov a činnosti
smerujúcej k zachovaniu a ochrane skupiny majú na starosti J. B., Š. S., M. P., R. B., M. T.,
H. H., M. Č. a ďalšie doteraz nestotoţnené osoby.
2/ dňa 19. mája 2004 v čase po 17.00 h v priestoroch záloţne v Mestskom kultúrnom
stredisku vo V. K. na nám. I. D. B. A., N. P. a J. B. napadli, spútali a zabalili do posteľnej
plachty A. N. z dôvodu, ţe tento odmietal spoluprácu s uvedenými osobami pri nelegálnom
dovoze cigariet a takto sa odmietal podriadiť nárokom skupiny zosnovanej B. A., naloţili ho
do kufra bliţšie nestotoţneného osobného motorového vozidla zn. B.R.B., modrej farby a J.
B. ho odviezol na tomto vozidle do objektu bývalého poľnohospodárskeho druţstva v obci S.,
okres M., kde uţ čakal M. Č. a tohto spoločne obaja z vozidla vyloţili do jednej z maštali
uvedeného druţstva, kde ho poloţili do betónového ţľabu, následne J. B. z druţstva odišiel na
uvedenom motorovom vozidle a M. Č. ostal stráţiť Á. N., k nemu sa s časovým odstupom
niekoľkých minút pripojil aj Š. S., ktorý na uvedené druţstvo do obce S. priviezol osobné
motorové vozidlo zn. Š. F. modrej farby evidenčného čísla: M. patriace A. N., následne v čase
okolo 18.00 h uvedeného dňa prišli na uvedené druţstvo do obce S. B. A., N. P. a J. B. na
vyššie popísanom osobnom motorovom vozidle zn. B., neskôr Š. S. na príkaz B. A. na tom
istom vozidle odišiel z druţstva preč, potom B. A., N. P., J. B. a M. Č. vyniesli Á. N. zo ţľabu
a poloţili v maštali medzi ţľaby, následne pristúpil k nemu B. A. a po ich krátkom rozhovore
v maďarčine sa B. A. spýtal N. P., či sa má s N. pohrať noţom, na čo N. P. odvetil, ţe nechce,
aby tam bolo veľa krvi a nech ho A. zadusí, následne na to J. B. vybral z vozidla Á. N. ťaţné
lano, urobil na ňom slučku, prevliekol ju A. N. okolo krku a začal ho škrtiť tak, ţe rukami
sťahoval slučku na lane a nohou sa zapieral o jeho rameno, pričom súčasne B. A. Á. N.
striedavo zapchával nosné dierky so slovami „A., A.“ aţ ho nakoniec zadusili, čo trvalo
pribliţne 10 minút, potom všetci štyria telo Á. N. vyniesli von z budovy maštale k vopred
vykopanej jame, ktorú vykopali v noci z 18. na 19. mája 2004 na príkaz B. A. Š. S., J. B. a M.
Č.. B. A., N. P. a J. B. vyzliekli Á. N. donaha, jeho telo hodili do uvedenej jamy a túto aj s
telom zahrabali zeminou, následne B. A. prikázal M. Č., aby spálil lano, posteľnú plachtu,
šatstvo a doklady Á. N. a dal mu 8.000,- Sk (265,55 €), ktoré našiel v N. peňaţenke, potom B.
A., N. P. a J. B. z druţstva odišli preč a ešte v uvedený deň v neskorých večerných hodinách
Š. S. sa opätovne vrátil na uvedené druţstvo, odviezol odtiaľ motorové vozidlo A. N. a toto
nechal odparkované v T. na ulici S.,
3/ v presne nezistenom čase v jesenných mesiacoch roku 2004 na benzínovom
čerpadle S. vo V. K., okres M., sa po predchádzajúcom telefonickom dohovore s J. B. C. L.
stretol s N. P., ktorý mu bez verbálneho uvedenia dôvodov avšak pod zo situácie
vyplývajúcou hrozbou bliţšie nešpecifikovaného násilia a bliţšie nešpecifikovaných
negatívnych následkov s konkludentným návrhom na zabezpečenie ochrany pred týmito
následkami oznámil, ţe musí mesačne platiť sumu vo výške 10.000,- Sk (331,94 €) za
prevádzkovanie pneuservisu a baru T. v meste V. K., P. X., ktoré prevádzkuje jeho manţelka,
pričom v dňoch 01.01.2005 a 01.02.2005 v priestoroch vyššie uvedeného pneuservisu
odovzdal J. B. sumy po 10.000,- Sk (331,94 €), zároveň dňa 10.01.2005 po predchádzajúcom
telefonickom dohovore s N. P. sa C. L. stretol s ním a B. A. v priestoroch vyššie uvedeného
pneuservisu, ktorí od C. L. bez právneho dôvodu ţiadali zaplatenie sumy vo výške 500.000,-
Sk (16.596,96 €) ako „pokuty", na zaplatení ktorej sa dohodli do 10. marca 2005, následne v
presne nezistený deň po 1. februári 2005 sa C. L. opätovne po predchádzajúcom
telefonickom dohovore stretol s J. B. pred barom T., a tento od neho pod hrozbou násilia
ţiadal zaplatenie sumy vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 €) v čiastkach po 100.000,- Sk
(3.319,39 €) kaţdý nasledujúci týţdeň, pričom J. B. mu zvýšeným hlasom vulgárne vynadal a
asi o týţdeň na to v rámci vymáhania tej istej sumy v čase okolo 23.30 hod. vo vyššie
uvedenom bare B. A. oslovil tam sediaceho C. L. a tohto sa pýtal, či si myslí, ţe bude chodiť
po meste vo V. K. len tak a opýtal sa ho, či mu má tam „zajebať",
4/ v presne nezistený deň mesiaca august roku 2004 N. P. osobne navštívil V. H. v
mieste jeho pobytu v obci Č., okres T. a pred rodinným domom číslo 14 mu bez verbálneho
uvedenia dôvodov avšak pod zo situácie vyplývajúcou hrozbou bliţšie nešpecifikovaného
násilia a bliţšie nešpecifikovaných negatívnych následkov s konkludentným návrhom na
zabezpečenie ochrany pred týmito následkami povedal, ţe musí platiť 5.000.- Sk (165,97 €)
mesačne, keďţe nosí naftu z U., čo on aj štyrikrát vykonal proti svojej vôli, a to v mesiacoch
august aţ november 2004, pričom po týchto štyroch odovzdávkach V. H. odkázal, ţe ďalej
platiť nemieni,
5/ P. T. v priebehu mesiaca august roku 2004 povedal V. H., aby mu zaplatil dlh z
pôţičky v sume 27.000.- Sk (896,24 €), čo V. H. odmietol, následne P. T. a J. B. dňa
24.11.2004 na ceste medzi V. K. a obcou L., okres T. motorovým vozidlom skríţili jazdu
motorovému vozidlu, ktoré riadil V. H., donútili ho vozidlom zastaviť, cez pootvorené okno
dverí na strane vodiča udrel P. T. V. H. do tváre, prikázal mu z vozidla vystúpiť
a následne mu opäť povedal, aby zaplatil sumu vo výške 27.000,- Sk (896,24 €), ďalej dňa
11.12.2004 vo večerných hodinách v obci L. P. T. spoločne s J. P. sa pristavili pri A. H.,
bratovi V. H. a G. G., a to v momente, keď A. H. odpájal od motorového vozidla prívesný
vozík zakrytý plachtou, a po skontrolovaní obsahu vozíka P. T. niekoľkokrát udrel do tváre G.
G. a povedal mu, nech odkáţe V. H., aby splatil dlhovanú sumu,
6/ dňa 16.11.2005 v čase okolo 16.15 h prišli spoločne M. Č., R. B., M. P. a L. S. na
osobnom motorovom vozidle zn. P., ktoré riadil a ktorého majiteľom je L. S., na Z. Š. v časti
B. H., kde z vozidla vystúpili M. P. a R. B. aj s vopred pripravenými plastovými kanistrami s
obsahom benzínu s úmyslom podpáliť erotický salón s názvom A., pričom L. S. a M. Č. na
vozidle odišli preč s tým, ţe po podpálení salónu sa po nich vrátia, potom R. B. s M. P.
podišli k uvedenému erotickému salónu, kde jeden plastový kanister s obsahom benzínu
ponechali pred vchodovými dverami a ďalší plastový kanister po rozbití okna vhodili do
vnútorných priestorov, ktoré následne zapálili, pričom sa vznietil poţiar a tento sa rozšíril aj
do priestorov reštaurácie „B. H." a vedľajšieho bufetu, v dôsledku čoho došlo k úplnému
zhoreniu interiéru a exteriéru, čím takto vznikla škoda pre A. C. na zničenom a poškodenom
zariadení v sume 379.006,- Sk (12.580,69 €), na zničených elektrotechnických predmetoch
škoda v sume 445.291,- Sk (14.780,95 €) a na objekte budovy škoda v sume 4.063.591,-Sk
(134.886,50 6), v rámci ktorej škody bola spôsobená škoda pre spoločnosť A. - S. P. a.s. so
sídlom B., D. R.R. v sume 2.145.326,- Sk (71.211,78 €), pre spoločnosť C.-C. B. S., s.r.o., so
sídlom B., T. v sume 15.131,- Sk (502,26 €), pre spoločnosť P.-C. S., N., M. v sume 33.597.-
Sk (1.115,22 €), pre S. S., a.s., so sídlom B., S. M. v sume 10.895,- Sk (361,65 €) a pre
spoločnosť K., a.s., R. L., okres Ţ. vo výške 7.454,- Sk (247,43 €), čím takto spôsobili
celkovú škodu v sume 4.954.965,- Sk (164.474,70 €),
7/ dňa 09.01.2006 v čase od 04.30 h do 05.15 h na pokyn M. Č. prišli R. B., M. P. a
M. T. k objektu erotického salónu G. C. v M. na Š., kde za pouţitia duplikátu pravého kľúča
si otvorili dvere, vošli do objektu, kde spoločne so sebou prineseným benzínom popolievali
interiér salónu, ktorý následne podpálili, následkom čoho došlo k poţiaru interiéru, čím takto
Ing. J. Š. spôsobili škodu na zariadení v sume 137.133,- Sk (4.551,98 €), na zničených
elektrotechnických predmetoch škodu v sume 28.342,- Sk (940,78 €) a na budove manţelom
Ing. J. P. a H. P. škodu v sume 1.800.000.- Sk (59.749,05 €), čím takto spôsobili celkovú
škodu v sume 1.965.475,- Sk (65.241,82 €),
8/ H. H. si v bliţšie nezistenom čase a na bliţšie nezistenom mieste doposiaľ
neupresneným spôsobom zadováţil celkovo 6,5 kg funkčných priemyselných trhavín
PERUNIT 20 o hmotnosti 5 kg, DANUBIT 1 o hmotnosti 0,6 kg a DANUBIT 2 o hmotnosti
0,9 kg, 1 ks elektrickej rozbušky DEP-S, 1 ks elektrického iniciátora EPIC a 1 ks elektrického
iniciátora EPIM, ktoré ukryl v hospodárskej budove na pozemku patriacemu k jeho
rodinnému domu číslo 56 v obci S., okres M., tieto boli dňa 20.10.2005 zaistené príslušníkmi
Policajného zboru SR, pričom dňa 16.10.2005 vo večerných hodinách M. Č. s doteraz,
nestotoţnenými osobami z trhaviny Perunit 20 predtým tieţ prechovávanej H. H.
pripravili nefunkčný nástraţný výbušný systém pozostávajúci z 1,4 kg tejto trhaviny,
mobilného telefónu zn. E. a elektrických drôtov, ktorý v čase medzi 22.00 h dňa 16.10.2005
aţ do 02.00 h dňa 17.10.2005 doteraz nestotoţnené osoby po prekonaní visiaceho zámku na
parkovacom boxe na M. ulici v M. umiestnili pod osobné motorové vozidlo zn. Š. O. ev. č. M.
majiteľa Mgr. J. F. a zároveň pod uvedené vozidlo umiestnili aj výhraţný anonymný list
formátu A4 s textom „zaplať za cigarety, ktoré si zobral, lebo bude zle", následne túto
skutočnosť M. Č. za pomoci vchodového telefónu oznámil pracovníkovi televízie J. M. V. z
M. s úmyslom skompromitovať Mgr. J. F. ako funkcionára Úradu justičnej a kriminálnej
polície, Okresného riaditeľstva policajného zboru v M.,
9/ v bliţšie nezistenej dobe roku 2005, najpravdepodobnejšie v letných mesiacoch si
doteraz nestotoţnená osoba doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore
so Zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţila
hromadne účinné strelné zbrane, a to 4 ks ručné protitankové granáty, z ktorých dva kusy si
ponechala a o ukrytie zvyšných dvoch kusov poţiadala H. H., s čím H. H. súhlasil, tieto 2
kusy ručných protitankových granátov od tejto osoby prevzal a následne tieto zabalené v
cestovnej taške odniesol Š. J. do miesta jeho trvalého bydliska a poţiadal ho, aby tašku u seba
ukryl, ktorý tak urobil bez toho, aby vedel, čo je jej obsahom a túto následne dňa 25.05.2006
dobrovoľne vydal príslušníkom Policajného zboru SR.
Za to boli obţalovaným uloţené tieto tresty:
Obţalovanému B. A.
Podľa § 219 ods. 2, s pouţitím § 35 ods. 2, ods. 3 a § 29 ods. 3 zák. č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na
doţivotie.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c) zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2T 31/2001
z 28. júna.2007, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2 To 1/2008 z 11. novembra 2008, vo výroku o treste, vo vzťahu k obţalovanému B. A.,
a boli zrušené aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad.
Obţalovanému N. P.
Podľa § 219 ods. 2, s pouţitím § 35 ods. 2, a § 29 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
23 (dvadsaťtri) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c) zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovanému J. B.
Podľa § 219 ods. 2, s pouţitím § 35 ods. 2, a § 29 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní
22 (dvadsaťdva) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovanému Š. S.
Podľa § 219 ods. 2, s pouţitím § 35 ods. 2, a § 29 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať)
rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej)
nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovanému M. P.
Podľa § 179 ods. 2, s pouţitím § 35 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr.zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c) zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.)
bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej
skupiny.
Obţalovanému R. B.
Podľa § 179 ods. 2 ,s pouţitím § 35 ods. 2 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr. zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť)
mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. c) zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.)
bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej
skupiny.
Obţalovanému M. T.
Podľa § 245 ods. 4 Trestného zákona, s pouţitím § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, ods. 2
Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.
Zároveň súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp. zn. 3T 196/2005
z 13.marca 2007 vo výroku o treste, vo vzťahu k obţalovanému M. T., a boli zrušené aj
všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad.
Obţalovanému H. H.
Podľa § 185 ods. 5, s pouţitím § 35 ods. 2 a § 40 ods. 4 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr.zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.
Podľa § 39a ods. 3 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) bol
obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej
skupiny.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr.zák.) trest prepadnutia veci a to 7,9 kg funkčných priemyselných trhavín PERUNIT
20 (6,4 kg), DANUBIT 1 (0,6 kg) a DANUBIT 2 (0,9 kg), 1 ks elektrickej rozbušky DEP-S,
1 ks elektrického iniciátora EPIC a 1 ks elektrického iniciátora EPIM, mobilného telefónu
zn. E. a elektrických drôtov zaistených v rámci konania.
10 2 Toš 5/2009
Podľa § 55 ods. ods. 6 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) súd
vyslovil, ţe vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.
Obţalovanému P. T.
Podľa § 235 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ , § 59 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr.zák.) bol obţalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţený
na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť mesiacov).
Obţalovanému J. P.
Podľa § 235 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) trest
odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ , § 59 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov (Tr.zák.) bol obţalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţený
na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 73 ods. 1 písm. d/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr. zák.) súd uloţil aj ochranné opatrenie – zhabanie vecí a to dvoch kusov ručných
protitankových granátov RPG, podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu o dĺţke 271 mm
a priemere 30,5 mm, nedovolene upravenú brokovnicu zn. Theate Frerez kalibru 16/16
výrobného čísla S 4131, 55 ks rozličných brokových a guľových nábojov, nedovolene
upravenú opakovaciu guľovnicu zn. Mauser model 98 kalibru 7,92 mm Mauser, nedovolene
upravený samopal zn. Federal Engineering model XC900 kalibru 9 mm Luger (9x19)
výrobného čísla 1296/1272 vyrobený v USA, nedovolene vyrobenú jednovýstrelovú pištoľ
zhotovenú z hlavne pištole zn. „Z“ model Champion pôvodného kalibru 4 mm Flobert
výrobného čísla 12196 s tlmičom ,zaistených v tomto konaní.
11 2 Toš 5/2009
V odsudzujúcej časti rozsudok prvostupňového súdu uţ nadobudol právoplatnosť vo
vzťahu k obţalovanému P. T..
Konanie vo vzťahu k obţalovanému Š. S. a obţalovanému J. K. bolo vylúčené na
samostatné konanie.
Tým istým rozsudkom bol obţalovaný M. P. podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku
oslobodený spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin krádeţe podľa § 247
ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(Tr.zák.), ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ţe
dňa 04.novembra 2005 v čase okolo 19.00 hod., v priestoroch benzínového čerpadla E.
v Z., okres M. po tom, čo M. Č. pri barovom pulte stojaceho M.. G. udrel jedenkrát
baseballovou palicou do oblasti stredu temena hlavy zhora, následkom čoho tento upadol do
bezvedomia, pristúpil M. P. k leţiacemu M. G. a z nohavíc mu odcudzil finančnú hotovosť
v sume 40.000,- Sk (1.327,76 €) a mobilný telefón zn. E. v hodnote 6.075,- Sk (201,65 €),
čím mu takto spôsobil škodu v hodnote 46.075,-Sk (1.529,41 €).
Obţalovaní M. P. a R. B. boli podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodení
spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, ţe
dňa 16. októbra 2005 vo večerných hodinách M. Č. odovzdal M. P. nefunkčný
nástraţný výbušný systém pozostávajúci z 1,400 gramov funkčnej trhaviny Perunit 20,
mobilného telefónu zn. E. a elektrických drôtov,
ktorý v čase medzi 22.00 hod. dňa 16. októbra 2005 aţ do 02.00 hod. dňa 17. októbra 2005 M.
P. za prítomnosti R. B. a H. H. po prekonaní visiaceho zámku na parkovacom boxe na M.
ulici v M. umiestnili pod osobné motorové vozidlo zn. Š. O. ev., č. M. majiteľa Mgr. J. F.
a zároveň pod uvedené vozidlo M. P. umiestnil aj výhraţný anonymný list formátu A4
s textom „zaplať za cigarety, ktoré si zobral, lebo bude zle“, následne túto skutočnosť M. Č.
za pomoci vchodového telefónu, oznámil pracovníkovi televízie J. M. V. z M. s úmyslom
skompromitovať Mgr. J. F. ako funkcionára Úradu justičnej a kriminálnej polície. Okresného
riaditeľstva policajného zboru v M..
12 2 Toš 5/2009
Obţalovaný M. P. bol podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodený spod
obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods.1 písm. a/, písm. b/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, ţe
v bliţšie nezistený deň, najpravdepodobnejšie v mesiacoch marec alebo apríl roku
2005 si M. P. doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore
so zákonom č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţil
podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu o dĺţke 271 mm a priemere 30,5 mm, nedovolene
upravenú brokovnicu zn. Theate Frerez kalibru 16/16 výrobného čísla S 4131, 55 ks
rozličných brokových a guľových nábojov, nedovolene upravenú opakovaciu guľovnicu
zn. Mauser model 98 kalibru 7,92 mm Mauser, nedovolene upravený samopal zn. Federal
Engineering model XC900 kalibru 9 mm Luger (9x19) výrobného čísla 1296/1272 vyrobený
v USA, nedovolene vyrobenú jedno výstrelovú pištoľ zhotovenú z hlavne pištole zn. „Z“
model Champion pôvodného kalibru 4 mm Flobert výrobného čísla 12196 s tlmičom, pričom
tieto neoprávnene prechovával, následne v priestoroch autoservisu v M. na ulici P. poţiadal Š.
H. o uschovanie červenej športovej tašky, do ktorej predtým uloţil tieto zbrane, neuviedol mu
však obsah tašky, pričom Š. H. dňa 25.05.2006 túto tašku s obsahom uvedených zbraní vydal
vyšetrovateľovi PZ.
Obţalovaný N. P. bol podľa § 285 písm. c/ Trestného poriadku oslobodený spod
obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania
a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5 zák. č. 140/1961 Zb. v znení
neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ţe
v bliţšie nezistenej dobe roku 2005, najpravdepodobnejšie v letných mesiacoch
si N. P. doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore so zákonom
č.190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţil hromadne účinné
strelné zbrane, a to 4 ks ručné protitankové granáty, z ktorých dva kusy si ponechal a ukryl
na neznámom mieste, a o ukrytie zvyšných dvoch kusov poţiadal H. H.,
s čím H. H. súhlasil, tieto 2 kusy ručných protitankových granátov od N. P. prevzal a následne
tieto zabalené v cestovnej taške odniesol Š. J. do miesta jeho trvalého bydliska a poţiadal ho,
13 2 Toš 5/2009
aby tašku u seba ukryl, ktorý tak urobil bez toho, aby vedel, čo je jej obsahom a túto následne
dňa 25.05.2006 dobrovoľne vydal príslušníkom Policajného zboru SR.
O uplatnených nárokoch na náhradu škody prvostupňový súd rozsudkom rozhodol
takto:
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd zaviazal obţalovaných B. A., N. P., J. B.
a Š. S. spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej L. N., škodu vo výške 1.131,41 EUR (
jedentisícstotridsaťjeden eur, štyridsaťjeden centov) (t. j. 34.085,– Sk).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bola poškodená L. N. so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku bol poškodený M. G. s nárokom
na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku boli obţalovaní B. A., N. P. a J. B. zaviazaní
spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému C. L., škodu vo výške 663,88 EUR (
šesťstošesťdesiattri eur, osemdesiatosem centov) (t. j. 20.000,- Sk).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený C. L. so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku boli obţalovaní M. P. a R. B. zaviazaní
spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej A. C. škodu vo výške 63.674,73 EUR,
(šesťdesiattritisícšesťstosedemdesiatštyri eur, sedemdesiattri centov) (t. j. 1.918.265,- Sk)
poškodenej obchodnej spoločnosti A. – S. P., a.s. so sídlom B., D. R.R. škodu vo
výške 71.211, 78 EUR (sedemdesiatjedentisíc dvestojedenásť eur, sedemdesiatosem centov)
(t. j. 2.145.326,- Sk)
poškodenej obchodnej spoločnosti C.-C. B. S., s.r.o., so sídlom B., T. škodu vo výške
502,26 EUR ( päťstodva Eur, dvadsaťšesť centov) (t. j. 15.131,- Sk),
14 2 Toš 5/2009
poškodenej obchodnej spoločnosti P.-C. S. so sídlom N. M. škodu vo výške 1.115,22
EUR (jedentisícstopätnásť eur a dvadsaťdva centov, (t. j. 33.597,- Sk),
poškodenej obchodnej spoločnosti S. S. a.s., so sídlom B., S. M. škodu vo výške
361,65 EUR (tristošesťdesiatjeden eur, šesťdesiatpäť centov) (t. j. 10.895,- Sk),
poškodenej obchodnej spoločnosti K. a.s., so sídlom R. L., okres Ţ. škodu vo výške
247,43 EUR (dvestoštyridsaťsedem eur, štyridsaťtri centov) (t. j. 7.454,- Sk ).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku boli poškodení A. C. a obchodná spoločnosť
C.-C. B. S., s.r.o. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku boli obţalovaní M. P., R. B. a M. T. zaviazaní
spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Ing. J. Š. škodu vo výške 5492,76 EUR
(päťtisíc štyristodeväťdesiatdva eur, sedemdesiatšesť centov) (t. j. 165.475,- Sk).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku bol poškodený Ing. J. Š. so zvyškom nároku na
náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátor Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obţalovaným N. P., J. B. a M. P. čo do
výroku o treste a vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku a obţalovaní B. A., N. P., J. B.,
M. P., R. B., H. H., M. T. a J. P. vo vzťahu k odsudzujúcej časti rozsudku.
Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v písomných
dôvodoch odvolania, vo vzťahu k obţalovanému M. P. (oslobodzujúca časť rozsudku -
poškodený M. G.) uviedol, ţe tento bol usvedčovaný výpoveďou svedkyne D. Š. v
prípravnom konaní. Výpoveď zmenila aţ na hlavnom pojednávaní v prospech obţalovaného
P. s odôvodnením, ţe na usvedčujúcu výpoveď ju naviedol M. Č. a keďţe s ním ţila
v spoločnej domácnosti, nechcela mať s ním konflikty. V tejto súvislosti prokurátor
v dôvodoch odvolania dal do pozornosti skutočnosť, ţe svedkyňa Š. usvedčovala nielen
obţalovaného P. z krádeţe peňazí poškodenému G., ale predovšetkým usvedčovala M. Č. zo
spáchania trestného činu ublíţenia na zdraví so zbraňou, ktorého sa proti poškodeným
dopustil práve M. Č.. Je preto nelogické, aby svedkyňa v prípravnom konaní pravdivo
15 2 Toš 5/2009
usvedčovala svojho partnera M. Č. z fyzického útoku so zbraňou na dve osoby a súčasne
by nepravdivo usvedčovala pre ňu v podstate neznámu osobu z krádeţe peňazí. Poukázal
aj na výpoveď svedka S., ktorý potvrdil, ţe peniaze mu dal M. P., ktorému ich podala Š.. Táto
výpoveď potvrdzuje, ţe poškodený G. peniaze mal, tieto mu na pokyn obţalovaného P.
zobrala svedkyňa Š., ktorá ich dala P. a ten z nich následne 5 000,- Sk dal svedkovi S..
Obţalovaní M. P. a R. B. boli usvedčovaní výpoveďami svedkov L. S. a čiastočne D.
Š.. Svedok S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, ţe M. Č. mu hovoril o útoku
pripravovanom na osobné auto Mgr. F., povedal mu odkiaľ pochádza výbušnina a tieţ to, ţe
túto pod auto majú dať obţalovaní M. P. a R. B.. Poukázal na skutočnosť, ţe svedok S.
vypovedal aj k iným skutkom trestnej činnosti obţalovaného B. A. a spol., pričom jeho
výpovede korešpondovali aj s ďalšími dôkazmi zadováţenými v tejto trestnej veci, preto je
nelogické neveriť výpovedi tohto svedka práve v tomto bode a spochybniť účasť
obţalovaných P. a B. na spáchaní skutku.
Vo vzťahu k obţalovanému M. P. v oslobodzujúcej časti rozsudku prokurátor v
dôvodoch odvolania ďalej uviedol, ţe z hľadiska zistených dôkazov prezentovaných na
hlavnom pojednávaní moţno konštatovať záver, ţe obţalovanému H. H. zbrane priniesol
obţalovaný P.. O uschovanie zbraní ho poţiadal N. P.. Zbrane boli prenesené svedkom S.
a obţalovaným H. na jeho benzínovú stanicu a následne S. povedal obţalovanému P., aby ich
odniesol preč, ţe ich tam drţať nebude. Zbrane vyzdvihol obţalovaný P.. Svedkovi S. niet
dôvod neveriť, pretoţe popísal aké zbrane boli v taškách.
Konanie obţalovaného N. P. v oslobodzujúcej časti rozsudku potvrdzoval obţalovaný
H. H.. Jeho výpoveď zodpovedala aj ostatným dôkazom zadováţeným v konaní. Zmenu
výpovede obţalovaný H. na hlavnom pojednávaní nevysvetlil.
Pri rozhodovaní o treste obţalovanému M. P., podľa názoru prokurátora, prvostupňový
súd dostatočne nezohľadnil, ţe zainteresovanosť obţalovaného P. na páchaní trestnej činnosti
zločineckej skupiny bola širšia a miera jeho zavinenia vyššia, čo pri uznaní viny aj za skutky,
pre ktoré bol v tomto konaní oslobodený spod obţaloby, podmieňuje uloţenie dlhšieho trestu
odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obţalovaný P. sa dopustil
viacerých trestných činov, neboli u neho zistené ţiadne poľahčujúce okolnosti. Ako na
priťaţujúcu okolnosť je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, ţe obţalovaný trestnú činnosť
16 2 Toš 5/2009
páchal ako člen spolčenia, v trestnej činnosti pokračoval dlhší čas, v minulosti uţ bol
odsúdený. Ide teda u neho o kumuláciu viacerých priťaţujúcich okolností.
Vo vzťahu k obţalovanému N. P. špeciálny súd pri rozhodovaní o treste nevzal do
úvahy všetky okolnosti rozhodujúce pre uloţenie trestu. Obţalovaný sa trestnej činnosti
dopúšťal ako člen zločineckej skupiny, v skupine pôsobil ako druhá najvyššie postavená
osoba, plne rešpektoval pokyny vedúceho skupiny, obţalovaného A. a tieto prenášal na
podriadených. Sám sa aktívne zapájal do trestnej činnosti pri páchaní jednotlivých skutkov,
neprejavil ani najmenšiu ľútosť, z trestnej činnosti profitoval a príjmy z trestnej činnosti
tvorili u neho hlavný zdroj obţivy. V styku s poškodenými vystupoval arogantne,
bol si vedomý povesti zločineckej skupiny v ktorej pôsobil a z tejto ťaţil. Psychologickým
posudkom boli síce naznačené isté moţnosti jeho resocializácie, avšak záujem na ochrane
spoločnosti pred páchateľom takejto závaţnej trestnej činnosti vyţaduje jeho dlhodobú
elimináciu zo spoločnosti. Prokurátor v dôvodoch odvolania vyslovil presvedčenie,
ţe u obţalovaného sú splnené podmienky pre uloţenie výnimočného trestu podľa § 29 ods. 2
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005. U obţalovaného nemoţno vziať do úvahy ţiadne
poľahčujúce okolnosti, práve naopak aj u neho ide o kumuláciu priťaţujúcich okolnosti,
spočívajúcich v tom, ţe obţalovaný spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutia hodnej
pohnútky, surovým spôsobom, vyuţijúc niečiu bezbrannosť, ako člen spolčenia. V páchaní
trestnej činnosti pokračoval po dlhší čas, spáchal viac trestných činov a v minulosti uţ bol
odsúdený. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne podmieňujú uloţenie nepodmienečného
trestu odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby, čiţe 25 rokov.
Rovnaká situácia je aj u obţalovaného J. B.. Tento obţalovaný sa aktívne podieľal na
trestnej činnosti zločineckej skupiny, pôsobil ako pravá ruka obţalovaného A., bol ochotný
bez akéhokoľvek odporu a bez zbytočných otázok spáchať akýkoľvek trestný čin. Moţnosti
jeho resocializácie nie sú podľa znalcov úplne vymiznuté, avšak prevýchova obţalovaného
a ochrana spoločnosti pred ním vyţaduje jeho dlhodobú izoláciu
od spoločnosti. Taktieţ u tohto obţalovaného neboli zistené ţiadne poľahčujúce okolnosti.
Trestný čin spáchal z obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky surovým spôsobom, vyuţijúc
niečiu bezbrannosť, ako člen spolčenia. V trestnej činnosti pokračoval po dlhší čas, pričom
spáchal viac trestných činov a bol uţ aj v minulosti odsúdený. Všetky tieto skutočnosti
aj u tohto obţalovaného podmieňujú uloţenie nepodmienečného trestu odňatia slobody
na hornej hranici trestnej sadzby, čiţe 25 rokov.
17 2 Toš 5/2009
V závere, s poukazom na tieto dôvody prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky podľa § 317 ods.1,ods.2 Trestného poriadku a podľa § 321 ods. 1
písm. b/, písm. d/, písm. e/ Trestného poriadku v naznačenom rozsahu zrušil napadnutý
rozsudok a podľa § 322 ods. 1 vo vzťahu k obţalovaným N. P., M. P. a R. B. vrátil vec súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Vo vzťahu k obţalovanému J. B. navrhol, aby
odvolací súd sám rozhodol podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku a obţalovanému podľa §
219 ods. 2 Tr.zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţil nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 25 rokov, na výkon uloţeného trestu, aby zaradil obţalovaného do III.
nápravnovýchovnej skupiny a zároveň, aby obţalovaného zaviazal k náhrade alikvotnej časti
spôsobenej škody.
Obţalovaní B. A., N. P., J. B., M. P. a R. B. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré
podali prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. (č.l. 7394-7396,7399-7402) uviedli, ţe s
rozhodnutím špeciálneho súdu sa nestotoţňujú a povaţujú ho za nesprávne a najmä
nezákonné. Poukázali na záväzný pokyn dozorujúceho prokurátora, ktorým nariadil
vyšetrovateľovi skúmať, či v rámci zločineckej skupiny existoval nejaký vnútorný kódex,
alebo či v skupine boli stanovené nejaké sankcie za nevykonanie pokynov a len v prípade
preukázania týchto skutočností, bude moţné ustáliť záver, ţe išlo o zločineckú skupinu.
V tomto smere však neexistujú ţiadne dôkazy a zo zadokumentovaných výpovedí tieto
skutočnosti nevyplývajú. Dokazovaním tieţ nebola preukázaná deľba práce medzi jej
jednotlivými členmi a obţalovaní sa zdruţovali len z titulu dlhoročného kamarátstva.
Vyslovili názor, ţe dokazovaním nebola preukázaná ani časová existencia zločineckej
skupiny. Jediným usvedčujúcim dôkazom v tomto konaní je výpoveď svedka M. Č., ktorá je
však z mnohých aspektov nevierohodná. Ide o kontroverznú osobu, ktorá v snahe vyhnúť sa
trestnoprávnym dôsledkom spolupracovala so zloţkami polície a v priebehu konania menil
svoje výpovede. Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe M. Č. uţíval steroidy a drogy, ktorá
skutočnosť podstatným spôsobom zniţuje vierohodnosť jeho výpovedí a dlhodobé uţívanie
anabolík môţe mať vplyv na psychické a psychologické poruchy. Podstatnou z hľadiska
hodnotenia jeho výpovedí je aj jeho posledná výpoveď učinená v písomnej podobe s
podpisom overeným notárom, v ktorej svedok poprel všetky svoje predchádzajúce
usvedčujúce výpovede. V tomto smere v dôvodoch odvolania poukázali aj na výpoveď
svedka T., a na list medzi svedkami T. a Č. napísaný vo forme otázok a odpovedí vo väzbe,
podľa ktorého sa svedok Č. mal o vraţde A. N. dozvedieť len sprostredkovane a voči
18 2 Toš 5/2009
obţalovaným vypovedal len preto, lebo sa tak dohodol s vyšetrovateľmi. Tieţ výpoveď
svedka S. vykazuje mnoho znakov nevierohodnosti.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie.
Obţalovaný B. A. odvolanie odôvodnil aj sám, a to dvomi rozsiahlymi podaniami
z 20.mája 2009 (193 strán textu) a zo 7. apríla 2010 (49 strán textu), ku ktorým doplnil aj
ďalšie listinné dôkazy.
Uviedol, ţe jeho odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozsudku a tento rozsudok
povaţuje za nezákonný a nespravodlivý. Tvrdí, ţe ho odsúdil protiústavný súd, pričom
na siedmich stranách rozoberá dôvody, pre ktoré Špeciálny súd v Pezinku povaţuje za súd
protiústavný. V tomto smere ako dôkaz č.1 priloţil k svojmu tvrdeniu návrh skupiny
poslancov Národnej rady SR na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR.
V podaní, ktorým odvolanie doplnil na stranách 1-14 opätovne namietal, ţe bol odsúdený
protiústavným súdom a zaoberal sa rozhodnutím Pléna Ústavného súdu PL.ÚS 17/2008.
Konštatoval, ţe špeciálny súd nebol nezávislým súdom, lebo sudcovia sa museli podrobiť
bezpečnostnej previerke, ktorú vydáva orgán výkonnej moci. Poukázal tieţ na osobné
príplatky vyplácané sudcom. Ďalej namietal, ţe vo veci rozhodol senát v nezákonnom zloţení,
pretoţe vec pôvodne napadla do senátu v zloţení predseda senátu JUDr. G., a členovia senátu
JUDr. S. a JUDr M. Senát v tomto zloţení boli podľa jeho názoru zákonní sudcovia podľa čl.
48 Ústavy SR a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Poţiadal odvolací súd aby
preskúmal, či pridelenie veci v poradí druhému senátu bolo v súlade s Rozvrhom práce
Špeciálneho súdu v Pezinku. Ako dôkaz č.2 obţalovaný A. pripojil k odvolaniu zápisnicu
o hlavnom pojednávaní v trestnej veci obţalovaného M. P. vedenej na Špeciálnom súde
v Pezinku pod sp. zn. PK 2T 14/2007, z ktorej vyplýva,
ţe členom senátu v tejto veci bol aj JUDr. H., ktorá okolnosť bola podľa jeho názoru
dôvodom na vylúčenie JUDr. H. z prejednávania tejto trestnej veci. V písomných dôvodoch
odvolania na strane 13-16 namieta spôsob vedenia výsluchu vo vzťahu k svedkovi J. Š..
Postup predsedu senátu povaţuje za prejav subjektívnej aj objektívnej zaujatosti. Ďalšia
odvolacia námietka obţalovaného smeruje k tomu, ţe predseda senátu nerozhodol o námietke
19 2 Toš 5/2009
zaujatosti, ktorú vzniesol voči znalkyni MUDr. D. C. a na strane 17 aţ 24 uvádza podrobne
dôvody, pre ktoré nadobudol presvedčenie, ţe znalkyňa bola voči jeho osobe zaujatá,
spochybnil jej odbornosť a kompetentnosť, čo dokladoval dôkazmi č. 3 a 4. Ďalšou
skutočnosťou, pre ktorú má oprávnené pochybnosti o dostatočnej nezaujatosti senátu
rozhodujúceho vo veci je skutočnosť, ţe senát prišiel do styku s nezákonnými dôkazmi, resp.
s dôkazmi procesne nespôsobilými, a to s nezákonne získanými telefonickými odposluchmi
(nebol daný súhlas sudcu). Za nezákonné dôkazy povaţuje aj výpovede svedka Č. a
obţalovaného S., ktoré boli získané tak, ţe tieto osoby boli ovplyvňované vyšetrovateľmi, aby
vypovedali v jeho neprospech (dôkazy č. 5, 6 a 7). V doplnení podaného odvolania namietal,
ţe hoci bol predseda senátu disciplinárne stíhaný, NBÚ mu neodňal bezpečnostnú previerku,
hoci tak urobiť mal. Vyslovil podozrenie, ţe výkonná moc si takýmto spôsobom vynucuje od
JUDr. H. ţelané rozsudky. Podľa jeho názoru záujem výkonnej moci je o jeho osobu,
nepopierateľný o čom svedčia rôzne tlačové konferencie generálneho prokurátora
a policajného prezidenta. Okolnosť, ktorá tieţ u neho vzbudzuje pochybnosť o nezaujatosti
JUDr. H. voči jeho osobe, sú jeho konexie na politických predstaviteľov, konkrétne na
bývalého ministra L., s ktorým sú kamaráti. Ďalšia odvolacia námietka obţalovaného
smerovala k tomu, ţe súd v konaní neakceptoval jeho návrhy na doplnenie dokazovania
výsluchom napr. svedkov R. Š. - N., M. A., I. C., L. Č., A. Č., B. L.. Senát dal jasne najavo,
ţe sa ponáhľal s vyhlásením rozsudku, čo pochopil, keď sa dozvedel z médií, ţe 17. marca
2009 zasadalo plénum Ústavného súdu SR, ktoré malo rozhodnúť o tom, či Špeciálny súd bol
zriadený v súlade s ústavou. Tento názor zopakoval aj v doplnení podaného odvolania na
strane 17-20. Na stranách 33 - 41 obţalovaný A. dôvodí, ţe bola v jeho prípade porušená
zásada špeciality, k čomu predloţil dôkaz č.8. Ďalej obţalovaný v písomných dôvodoch
odvolania uviedol, ţe napadnutý rozsudok obsahuje mnoţstvo chýb logického druhu a tieţ je
otázna zákonnosť V. časti dôkazového materiálu. Vyslovil názor, ţe súd mal povinnosť zistiť
skutočný stav veci a napriek tomu ostali viaceré rozhodujúce skutočnosti neobjasnené.
Rozsudok podľa jeho názoru nie je v súlade s hmotnoprávnymi ani procesnoprávnymi
predpismi. Vo vzťahu ku skutku v bode 1 rozsudku namietal, ţe u neho i obţalovaného P.
bolo viackrát vznesené obvinenie pre ten istý skutok- dôkaz č.9. Okolnosť, ţe v roku 2003
bola zosnovaná zločinecká skupina, z ktorej boli následne obvinení vyvracia fakt, ţe on sám
bol v období od 1. marca 2001 do 27. januára 2004 vo väzbe a obţalovaný P. bol od 9.
októbra 2003 do 7. apríla 2004 vo väzbe – dôkaz č. 10. Namietal, ţe z ani jednej výpovede
vypočutých svedkov alebo spoluobţalovaných nevyplynulo, ţe zločinecká skupina bola
zaloţená na prelome rokov 2003 a 2004 ako to ustálil súd. V ďalšej časti písomne podaného
20 2 Toš 5/2009
odvolania obţalovaný A. namietal postup vyšetrovateľa, keď dočasne odloţil vznesenie
obvinenia P. T. a Z. B. pre zločin podľa § 269 Tr..zák., lebo na to neboli podľa jeho názoru
splnené zákonné podmienky (dôkaz č. 11). Prokurátor zas podľa neho porušil zákon, keď vec
týkajúcu sa vraţdy poškodeného M. Š. vylúčil na samostatné konanie. Jedná
sa o svojvoľné postupy orgánov činných v trestnom konaní a súd sa s nimi nevyporiadal.
V ďalšej časti odvolania obţalovaný podrobne rozoberá osoby spoluobţalovaných a svedkov
P. T., Z. B., Š. S., M. Č., L. S., dôvody pre ktoré podľa jeho názoru proti nemu vypovedali
a namieta spôsob vedenia ich výsluchov tak zo strany vyšetrovateľov ako i súdu. Listinnými
dôkazmi č. 15/1 a 15/2 namietal obţalovaný postup vyšetrovateľov pri vstupe do jeho bytu,
keď pouţili výbušninu a jeho druţku A. P. spútali, musela kľačať na zemi a mierili na ňu
samopalom. Na takýto postup sa sťaţoval. Na strane 129 aţ 192 obţalovaný A. podrobne, zo
svojho pohľadu, analyzuje dôkaznú situáciu vo vzťahu ku skutku v bode 2 - vraţda
poškodeného N.. Zaoberá sa osobou M. Č., rozpormi v jeho výpovedi a z toho vyplývajúcej
ţiadosti, aby bol s ním konfrontovaný čo súd odmietol. V tejto súvislosti poukazuje na rôzne
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ohľadne práva obvineného vypočuť alebo dať
vypočuť svedka a klásť mu otázky. Poukázal na skutočnosť, ţe svedok Č. uţíval anabolické
steroidy. Ďalej sa obţalovaný zaoberá osobou spoluobţalovaného S., svedka Z. B. a obsahom
ich výpovedí. Namietal, ţe súd vo vzťahu k tomuto skutku ignoroval výpoveď svedka Z. C.
(dôkaz č.17). Analyzuje výpovede svedkov Š., N. a policajta K.. Vo vzťahu ku skutku v bode
3 uviedol, ţe tento skutok sa nestal, vypovedal o ňom iba C. L. a ostatní svedkovia uvádzali
len to, čo sa dozvedeli od neho. Tvrdil, ţe od M. D. sa dozvedel, ţe za usvedčujúcu výpoveď
voči jeho osobe, bolo ako odmena zastavené trestné stíhanie vedené proti C. L. a M. D..
Obţalovaný N. P. odvolanie podané jeho obhajcom doplnil aj samostatným písomným
podaním (č.l. 7378-7386). Namieta, ţe v konaní nebolo dostatočne preukázané,
ţe by sa dopustil ţalovaných skutkov. Vyslovil názor, ţe celý súd sa niesol v duchu, čím skôr
ich všetkých odsúdiť. Skutky nespáchali a svedkovia, ktorí proti nim vypovedali, boli k tomu
donútení. Namietal tieţ, ţe v konaní boli porušené jeho práva obhajoby. Je nepochopiteľné,
ţe vo vzťahu ku skutkom, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie súd vyslovil procesné
pochybenia a zároveň zaujal stanovisko, ţe vo vzťahu ku skutkom, pre ktoré bol uznaný
za vinného procesné predpisy porušené neboli. Odvolacia námietka tohto obţalovaného
smerovala aj k tomu, ţe vyšetrovateľ mu neumoţnil dostatočné štúdium spisu, bol ukrátený
o právo oboznámiť sa so spisom a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Ďalej obţalovaný
namietal procesný postup vyšetrovateľov pri výsluchu svedka Č., pričom sa v tejto súvislosti
21 2 Toš 5/2009
odvolával na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 6 ods.1 písm. d/, ako
i na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. V ďalšej časti podaného
odvolania podrobne analyzoval výpovede svedkov Č., T., Z. B., J. Š. a spoluobvineného S..
Namietal, ţe neboli na súde vypočutí ním navrhovaní svedkovia, z čoho mal pocit, ţe súd
sa ponáhľa odsúdiť ich. Vyslovil presvedčenie, ţe v tomto prípade mala byť pouţitá zásada
trestného konania in dubio pro reo. Ţiadal preto, aby odvolací súd zrušil prvostupňový
rozsudok a vec vrátil späť súdu na ďalšie došetrenie.
Obţalovaný M. P. tieţ doplnil advokátom zdôvodnené odvolanie vlastným podaním
(č.l. 7248-7249), v ktorom uviedol, ţe v konaní mu nebolo preukázané, ţe by mal byť členom
zločineckej skupiny a nikto ho z tohto skutku neusvedčuje. Nikdy
od spoluobţalovaných nedostal a ani nemal sľúbené ţiadne finančné prostriedky. V konaní
tieţ nebolo dôkazmi preukázané, ţe by sa podieľal na podpálení erotických klubov A. a G. C..
Z tohto ho usvedčuje len svedok S., ktorý si to vymyslel, lebo sa sám chce vyhnúť trestnému
stíhaniu za rôznu trestnú činnosť. Po vypálení týchto dvoch erotických salónov sa jediným
vlastníkom erotického salónu v okrese M. stal práve svedok S., teda práve on mal motív na
vypálení týchto salónov. V čase keď bol vo väzbe, boli rovnakým spôsobom vypálené ďalšie
dva začínajúce erotické salóny v tomto regióne, mechanizmus ich podpálenia bol identický.
Poukázal na skutočnosť, ţe svedok S. bol v minulosti liečený na psychiatrii, bol usvedčovaný
aj z uţívania psychotropných látok. Za povšimnutia hodnú povaţoval tieţ informáciu, ţe
svedok teraz podniká s bývalým šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, svedkom
Mgr. S. R.. V závere podaného odvolania namietal aj procesný postup súdu, keď viaceré
vznášané námietky senát po krátkej prestávke vyriešil len konštatovaním, ţe sa necíti byť
zaujatý.
Obţalovaný H. H. odvolanie zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu
JUDr. O. T. (č.l. 7359-7364), ktorým napáda rozsudok vo všetkých jeho výrokoch o vine
a treste týkajúcich sa jeho osoby. Uviedol, ţe pokiaľ sa súd opieral pri rozhodovaní o jeho
vine o výpoveď spoluobţalovaného T., jeho výpoveď je nehodnoverná najmä v časti, ţe mal
robiť obţalovanému A. ochranku a tým sa zúčastňovať na činnosti skupiny a prechovávať
zbrane pre skupinu. Neobstojí najmä jeho tvrdenie, ţe tieto informácie mal mať od samotného
obţalovaného A.. Aj výpoveď svedka S. je taktieţ nevierohodná, pokiaľ hovorí
o organizačnej štruktúre zločineckej skupiny, rozdelení úloh v nej a celkove o jej činnosti,
lebo pokiaľ by tieto skutočnosti poznal, musel by sám byť v hierarchii skupiny na určitom
22 2 Toš 5/2009
stupni postavenia a poznať jej činnosť ako sa i sám podieľať na tejto činnosti. Výpoveď
svedka S. odmietol v dôvodoch odvolania ako nepravdivú a zavádzajúcu aj vo vzťahu ku
skutku v bode 8. V trestnej veci obţalovaného P., v konaní pred vojenským súdom, tento
svedok priznal kto bol iniciátorom celej akcie, kto pripravil výbušný nástraţný systém a kto
na jeho pozemku, bez jeho vedomia prechovával funkčné trhaviny. Vo vzťahu ku skutku
v bode 9 rozsudku má za to, ţe na hlavnom pojednávaní dostatočne vysvetlil za akých
okolností a od koho prevzal tašku, ktorú následne odovzdal Š. J., pričom o obsahu tašky sa
dozvedel aţ od vyšetrovateľa R.. Na zaistených zbraniach a trhavinách neboli zaistené ţiadne
jeho daktyloskopické stopy. V závere odvolania uviedol, ţe nedostával ţiadne pokyny ani od
A., ani od iných spoluobţalovaných. Nikdy nebol v štruktúre skupiny a nebol v nej ani ako
vojak -vykonávateľ. Nedostával ţiadne odmeny, ani nepoţíval iné výhody. Ţiadal preto,
aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý
rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Obţalovaný M. T. v dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajcu JUDr.
M. V. (č.l. 7243-7245) uviedol, ţe vo veci neexistuje jediný priamy alebo nepriamy
relevantný dôkaz, ktorý by ho bez akejkoľvek pochybnosti usvedčoval
zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Podľa jeho názoru nie je moţné vo veci
rozhodnúť inak, ako ho spod obţaloby oslobodiť. Prvostupňový súd sa pri hodnotení dôkazov
neriadil jednou zo základných zásad trestného konania, a to zásadou in dubio pro reo. Neriadil
sa ani zásadami trestného konania ustálenými v zákonných ustanoveniach § 2 ods. 10,12
Trestného poriadku. Navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku
obţalovaného spod obţaloby oslobodil, alternatívne, aby rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
V doplňujúcich dôvodoch odvolania (č.l. 7367-7375) obţalovaný T., prostredníctvom
svojho obhajcu uviedol, ţe ani jeden zo zabezpečených dôkazných prostriedkov nemoţno pri
ich hodnotení posúdiť ako dôkaz proti nemu. Z dôkazov nevyplýva ţiadna okolnosť, alebo
súvislosť, ktorá by bez akejkoľvek pochybnosti dávala moţnosť aplikovať vymedzenie
skutkovej podstaty zločinu podľa § 296 Trestného zákona, a to ani pri extenzívnom výklade
vo vzťahu k obţalovanému T.. Svedok M. Č. vo výpovedi, v ktorej podrobne popisuje
zločineckú skupinu výslovne označil troch obţalovaných, medzi nimi aj obţalovaného T.,
ktorí v zločineckej skupine neboli. V dôvodoch odvolania obţalovaný podrobne rozviedol kde
sa nachádzal a čo robil v období od roku 1998 aţ do roku 2006, z ktorých skutočností
23 2 Toš 5/2009
vyplýva, ţe nemal ani teoretickú moţnosť byť v ţalovanom období akýmkoľvek spôsobom
činný pre údajnú skupinu, alebo ju podporovať. Ţiadny z obţalovaných (A., P., B.) neuviedol
vo svojich výpovediach bliţší vzťah k obţalovanému T. a ani ho nespájali so ţiadnymi
aktivitami. Podľa výpovede svedka Č., iniciátorom vypálenia erotických salónov A. a G. C.
bol svedok S.. S výpoveďou tohto svedka sa súd dostatočne nevyporiadal, hoci ho sám
predseda senátu označil za problematického svedka. Poukázal na to, ţe pokiaľ nebol
iniciátorom ani organizátorom týchto skutkov a ani nič o nich nevedel obţalovaný A.,
nemoţno obţalovaného T. uznať za vinného zo spáchania skutku v bode 1, a to ani v prípade,
ak by súd bol predsa len toho názoru, ţe sa dopustil skutku v bode 7 rozsudku a ţe zločinecká
skupina bola preukázaná, nakoľko by v prípade obţalovaného T. absentoval akýkoľvek
skutok v súvislosti so zločineckou skupinou.
Obţalovaný J. P. v dôvodoch odvolania zdôraznil, ţe od začiatku trestného stíhania
spáchanie ţalovaného skutku popieral. Dôkazmi, ktoré súd vykonal nebolo preukázané, ţe by
poškodeného fyzicky napadol, alebo ţe by ho vydieral. Podľa jeho názoru súd neúplne zistil
skutkový stav a jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy, výlučne
len v jeho neprospech. Navrhol preto, aby odvolací súd po preskúmaní veci zrušil napadnutý
rozsudok podľa § 321 ods.1 písm. a/, b/, c/, d/ Trestného poriadku a vec vrátil
prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní primárne zistil,
ţe nie je daný dôvod pre ich zamietnutie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. (odvolania boli podané
včas a oprávnenými osobami) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316
ods. 3 Tr. por., preto postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, ţe podané
odvolania nie sú dôvodné
Po preskúmaní obsahu predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil,
ţe orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci,
o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, § 2
ods. 10 Tr. por.
24 2 Toš 5/2009
Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich hodnotil jednotlivo
i v ich súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia, zaloţeného na starostlivom uváţení
všetkých okolností prípadu, riadiac sa pri tom ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.
V súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd dôkladne v dôvodoch
rozsudku vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia
je zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a tieţ, akými právnymi úvahami
sa súd spravoval keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona
v otázke viny a uloţených trestov, pokiaľ ide o odsudzujúcu časť rozsudku a akými právnymi
úvahami sa riadil, keď obţalovaných pre určité skutky oslobodil spod obţaloby. S dôvodmi
rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotoţnil.
Podľa § 129 ods. 3 Tr.zák. (v znení účinnom do 31. augusta 2009, teraz odsek 4)
zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie
štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb,
ktorá existuje počas určitého časového obdobia a
koná koordinovane
s cieľom spáchať jeden, alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej
činnosti, podľa § 233, alebo niektorý z trestných činov korupcie, podľa ôsmej hlavy tretieho
dielu osobitnej časti
na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej, alebo inej výhody.
Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu zaloţenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., z ktorého uznal prvostupňový súd
za vinných v bode 1 rozsudku obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R. B., H. H. a M. T., je
nevyhnutné, aby boli splnené všetky zákonné znaky zločineckej skupiny v zmysle vyššie
citovaného ustanovenia § 129 ods.3 Tr.zák. (v znení účinnom v čase dokonania činu, teraz
odseku 4).
Prvostupňový súd sa veľmi dôsledne, vo vzťahu ku všetkým obţalovaným, zaoberal
naplnením týchto zákonných znakov.
25 2 Toš 5/2009
Správne ustálil, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ţe zločinecká skupina
v posudzovanej veci je štruktúrovanou skupinou najmenej siedmich osôb (o vine, resp.
nevine, obţalovaného Š. S. odvolací súd v tomto konaní nerozhodoval, vylúčil ho na
samostatné konanie).
Štruktúrovanosť skupiny znamená hierarchické rozdelenie jej členov z hľadiska
postavenia a vplyvu v skupine.
Z výpovedí svedkov M. Č., Z. B., L. S., C. S., C. L., V. G., ale i spoluobţalovaných P.
T., ktorý je uţ právoplatne odsúdený, Š. S., ktorého trestná vec je vylúčená
na samostatné konanie a H. H. vyplynulo, ţe z hľadiska štruktúry skupiny na jej čele stojí
obţalovaný B. A., mnohými označovaný ako „ šéf“, alebo „boss“. Z titulu tejto pozície,
obţalovaný A. rozdeľoval v skupine úlohy a v tomto smere vydával príkazy.
Jeho najbliţšími spolupracovníkmi boli obţalovaní N. P. a J. B.. Ďalší obţalovaní boli
akýmisi radovými členmi tejto skupiny, ktorí sa rôznym spôsobom podieľali na páchaní
trestnej činnosti na základe príkazov od B. A..
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe prvostupňový súd správne v dôvodoch
rozsudku konštatuje, ţe členstvo v zločineckej skupine neznamená, ţe páchateľ musí byť
do skupiny prijatý nejakým formálnym spôsobom a musí sa podieľať po celú dobu
jej existencie na kaţdej protiprávnej činnosti, pozná všetkých jej členov a ich postavenie
v skupine a pod. Postačí, ak sa obţalovaný začlení do organizačnej štruktúry skupiny, cíti
sa byť súčasťou skupiny a vykoná pre ňu čo i len jeden protiprávny čin.
Časovú existenciu zločineckej skupiny B. A., špeciálny súd správne ustálil na dobu
páchania ţalovanej trestnej činnosti – skutkov nadväzujúcich na tento trestný čin.
Prvostupňový súd sa v tomto smere vyporiadal i s obhajobou niektorých obţalovaných, ţe
nemohli byť členmi zločineckej skupiny pretoţe boli vo väzbe, alebo sa nachádzali
na inom mieste, neţ na ktorom pôsobila zločinecká skupina. Vzatie do väzby niektorého člena
skupiny neznamená rozbitie skupiny a skutočnosť, ţe by táto ukončila svoju činnosť. V tejto
súvislosti je treba konštatovať i to, ţe súd prvého stupňa správne posudzoval tento trestný čin
podľa trestného zákona účinného od 1. januára 2006, keďţe sa jedná o trváci trestný čin
a jeden skutok (konkrétne skutok v bode 7 rozsudku), bol spáchaný za účinnosti tohto zákona.
26 2 Toš 5/2009
Ďalším znakom zločineckej skupiny je koordinovanosť jej činnosti. Z vykonaného
dokazovania, výpovedí vyššie označených svedkov a spoluobţalovaných jasne vyplýva,
ţe zločinecká skupina operovala v juţnej časti východného Slovenska, ktoré územie chcela
mať plne pod svojou kontrolou tým spôsobom, ţe reagovala na podnikateľské aktivity,
prípadne na protiprávnu činnosť (pašovanie cigariet, nafty a pod.) rôznych subjektov,
ktoré zastrašovala, vyvíjala na ne nátlak s cieľom jednak udrţiavať stav akejsi podriadenosti
a strachu, ale i s jednoznačným cieľom získať finančné prostriedky (poškodený N., poškodený
C. L., podpálenie erotických salónov a pod). Aktivity skupiny boli sústavné, plánované
a koordinované.
Zločinecká skupina vyvíja svoje aktivity s cieľom spáchať jeden, alebo viacej zločinov
a s cieľom získať finančnú alebo inú výhodu.
Odvolací súd sa stotoţňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, ţe kaţdý
z obţalovaných, ktorí boli uznaní za vinných zo spáchania zločinu zaloţenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny sa dopustili minimálne jedného skutku trestného činu
uvedeného v ustanovení § 129 ods. 3 Tr. zák. (v jeho znení účinnom v čase dokonania činu).
Dôsledne sa zaoberal i obhajobou obţalovaného A., ţe on sa mal dopustiť len jedného zločinu
vo vzťahu k zločineckej skupine (vraţda poškodeného N. ), ale tento nebol spáchaný so
ziskuchtivým motívom.
Na základe uvedeného aj odvolací súd je toho názoru, ţe obţalovaní A., P., B., P., B.,
T. a H. naplnili svojim konaním popísaným v bode 1 rozsudku pojmové znaky zločinu
zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a ich konanie
bolo aj správne právne posúdené.
Obţalovaní B. A., J. B. a N. P. popierali spáchanie skutku ustáleného v bode 2
rozsudku. Napriek tejto skutočnosti, ich vinu mal nepochybne preukázanú i odvolací súd.
Vychádzal predovšetkým z výpovede svedka M. Č.. Tento svedok veľmi podrobne popísal, ţe
to boli práve obţalovaní A., B. a P., ktorí sa podieľali na vraţde poškodeného N.. Popísal
akým spôsobom ho zabili, kde zakopali jeho telo, ale i to čo bolo motívom ich konania.
Napriek tomu, ţe následne v priebehu ďalšieho konania bola vyvíjaná enormná snaha
obţalovaných o spochybnenie výpovede tohto svedka, ani odvolací súd nezistil dôvod
27 2 Toš 5/2009
usvedčujúcej výpovedi M. Č. neveriť. Výpovedi svedka M. Č. totiţ korešponduje celý rad
ďalších dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Práve na základe toho, ţe svedok
označil miesto kde bolo zakopané telo poškodeného N., toto bolo políciou nájdené a neskôr
bolo i znaleckým dokazovaním telo nájdenej mŕtvoly stotoţnené s nezvestným A. N.. Znalci
MUDr. L. a MUDr. V. v závere znaleckého posudku po súdnej pitve nebohého ustálili, ţe
mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tomu, ako ich popísal svedok Č.. Tieţ príčinu smrti
nebohého ustálili v zhode s výpoveďou tohto svedka. Motív spáchania vraţdy a spojitosť s
obţalovanými A., B. a P. ako i okolnosti, ktoré vraţde predchádzali zas potvrdili svedkovia L.
N., J. Š., M. K..
Špeciálny súd sa veľmi dôsledne zaoberal i obhajobou obţalovaných, ktorí sa snaţili
spochybniť usvedčujúcu výpoveď svedka Č. tvrdením, ţe jeho výpoveď bola ovplyvnená
skutočnosťou, ţe uţíval drogy a anabolické steroidy. V tomto smere bolo vykonané znalecké
dokazovanie MUDr. D. C., ktorého závery obhajobu obţalovaných vyvrátili. V súlade so
znaleckým záverom MUDr. C. je i odborné vyjadrenie Prof. MUDr. D. M., Phd. Aj podľa
jeho stanoviska, uţívanie takýchto, zjavne pre organizmus deštrukčných látok, nemá vplyv na
chorobné ovplyvnenie sklonov k fabulácii, alebo konfabulácii.
Obhajobné tvrdenia obţalovaných o nátlaku vyšetrovateľov pri výsluchu tohto svedka
zas boli vyvrátené výsluchmi svedkov JUDr. J. G., JUDr. J. T., Mgr. J. B., Mgr. S. R..
Prvostupňový súd tieţ veľmi podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetlil,
prečo vyhodnotil ako nevierohodné „prehlásenie„ svedka Č. ako i materiál spísaný počas
výkonu väzby so svedkom T.. Odvolací súd sa s takýmto vyhodnotením dôkazov plne
stotoţnil.
Konštatovanie súdu, ţe obrana obţalovaných je účelová a vyvrátená vykonanými
dôkazmi zodpovedá stavu veci.
Konanie obţalovaných A., P. a B. prvostupňový súd správne právne posúdil ako
trestný čin vraţdy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, i/, j/ Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005.
28 2 Toš 5/2009
Obţalovaní konali ako členovia organizovanej skupiny, spoločne, mali rozdelené
úlohy, ktorými sa podieľali na usmrtení poškodeného, konali obzvlášť trýznivým a surovým
spôsobom popísaným v skutkovej vete rozsudku, aj za veľmi surového sprievodného
verbálneho prejavu a konali jednoznačne so zištným motívom zastrašiť iných podnikateľov
na území kde operovali, aby im títo zo strachu o svoj vlastný ţivot odvádzali zisky
z podnikateľskej činnosti.
Aj v prípade skutku ustáleného v rozsudku v bode 3/ obţalovaní B. A., N. P. a J. B.
jeho spáchanie popierali. Ako to konštatoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí,
v opozícii k tejto skupine dôkazov boli výpovede svedkov C. L., manţelky I. L., B. L., C. S.,
A. S., V. V. a P. B., ktorí vypovedali viac menej zhodne,
ţe obţalovaní poţadovali od C. L., aby im platil za prevádzkovanie pneuservisu a baru.
Svedkovia vypovedali, ţe obţalovaných chápali ako skupinu okolo B. A., ktorá ţiada
„výpalné“ a hovorili o strachu a o sluţbách, ktoré v pneuservise pre ľudí zo skupiny B. A.
vykonávali bezplatne.
Úlohou súdu prvého stupňa preto bolo hodnotiť tieto dve proti sebe stojace skupiny
dôkazov a posúdiť vierohodnosť tej ktorej skupiny. Dospel k záveru, s ktorým sa stotoţnil
aj odvolací súd, ţe výpovediam svedkov manţelov L. - majiteľov servisu i baru, pracovníkom
týchto zariadení a zákazníkom, ktorí náhodne boli pri návštevách obţalovaných v týchto
prevádzkach, niet dôvodu neveriť, pretoţe si navzájom neodporujú, sú logické a hlavne nebol
zistený ţiadny motív, pre ktorý by proti obţalovaným vypovedali. Výpovede týchto svedkov
v celom kontexte zapadajú do obrazu o existencii zločineckej skupiny okolo obţalovaného A.
a jej činnosti na východnom Slovensku tak ako ho prezentovali aj iní svedkovia vypovedajúci
vo vzťahu k iným ţalovaným skutkom.
Špeciálny súd veľmi podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia konkretizuje právne
úvahy ktorými sa riadil, keď konanie obţalovaných v tomto bode právne posúdil ako trestný
čin hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005 a odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotoţnil.
Obţalovaný N. P. popieral spáchanie skutku ustáleného v bode 4 rozsudku.
Aj v tomto prípade nastala dôkazná situácia, keď proti výpovedi obţalovaného stoja
diametrálne odlišné, usvedčujúce výpovede vypočutých svedkov, v danom prípade
29 2 Toš 5/2009
poškodených V. H. a jeho druţky V. G.. Taktieţ bolo úlohou prvostupňového súdu posúdiť
vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacich dôkazov. Z výpovede svedka V. H. vyplýva,
ţe kšeftoval s naftou, a preto časť zisku z tejto činnosti mal dávať konkrétne obţalovanému
P.. Vypovedal tieţ, ţe obţalovaného P. vnímal ako člena skupiny, kam patrili aj A., P., B., T.
a iní. O všetkých sa hovorilo, ţe sú nebezpeční, bál sa ţe ho zbijú, a preto bol ochotný platiť.
Ani odvolací súd tak ako i prvostupňový súd nezistil dôvod neveriť výpovedi tohto
svedka, pretoţe sa jednak v nej sám usvedčuje z protizákonnej činnosti (kšeftovanie s naftou)
a určite by na úkor svojej osoby a rizika, ktorému sa vystavil, neusvedčoval obţalovaného P.,
pokiaľ by sa tento skutok nestal. Naviac, ako je to uvedené aj vo vzťahu k predchádzajúcemu
skutku, jeho výpoveď zapadá do kontextu výpovedí iných svedkov v posudzovanej veci, ktorí
hovoria o existencii zločineckej skupiny obţalovaného B. A. a jej pôsobení na východnom
Slovensku.
Právna kvalifikácia konania obţalovaného N. P. podľa § 235a ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005 zodpovedá zákonu.
Napadnutým rozsudkom boli zo skutku ustáleného v bode 5 uznaní za vinných
obţalovaní P. T. a J. P.. Rozsudok špeciálneho súdu ohľadne obţalovaného P. T. je uţ
právoplatný, pretoţe tento obţalovaný proti nemu nepodal odvolanie.
Obţalovaný J. P. vypovedal, ţe vedel o tom, ţe poškodený V. H. dlhuje odsúdenému
T. peniaze videl ho s naftou, preto volal T. čím, chcel dokázať, ţe poškodený má peniaze na
vrátenie dlţoby. Poprel však, ţe na poškodeného fyzicky zaútočil, čo bolo vlastne i
základom jeho odvolacej námietky. Odvolací súd však túto odvolaciu námietku akceptovať
nemohol s poukazom na výpovede svedkov V. a A. H., V. a G. G., ale najmä s ohľadom na
výpoveď uţ odsúdeného T., ktorý vypovedal, ţe to bol práve obţalovaný P., ktorý sledoval
motorové vozidlo poškodených. Potvrdil dve stretnutia s poškodenými v jednom prípade s B.
a v druhom prípade s P. a priznal i fyzickú inzultáciu poškodeného.
Aj o týchto obţalovaných hovoril ako o skupine okolo B. A., ktorej poškodený H. mal platiť
výpalné za to, ţe obchoduje s naftou (túto informáciu mal od obţalovaného P.).
Obţalovanému J. P. teda pri právnom posúdení jeho konania
ako trestného činu vydierania spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1
30 2 Toš 5/2009
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 nie je priamo kladené za vinu, ţe by fyzicky
inzultoval poškodeného, k facke sa priznal odsúdený T., ale spolu s odsúdeným T. vymáhali
dlh inak ako právnymi prostriedkami, a to násilím. On zablokoval auto poškodeného a T. ho
udrel. Dá sa povedať, ţe vlastne iniciátorom tohto skutku bol obţalovaný P., ktorý informoval
T. o pašovaní nafty poškodeným.
Podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ak bol trestný čin spáchaný
spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá kaţdá z nich, akoby kaţdá z nich
trestný čin spáchala sama.
Obţalovaní T. a P. sa konania voči poškodenému dopustili spoločne
ako spolupáchatelia, preto obţalovaný P. je trestne zodpovedný aj za priame násilie
obţalovaného T..
Tak ako v predchádzajúcich prípadoch aj vo vzťahu ku skutku ustálenému v bode 6
rozsudku, obţalovaní M. P. a R. B., spáchanie tejto trestnej činnosti popreli. Zhodne tvrdili,
ţe ide o výmysly svedka L. S., na podpálení erotického salónu sa nepodieľali.
Oboch obţalovaných však zo spáchania ţalovaného skutku usvedčoval svedok S..
Vzhľadom na osobu tohto svedka a obhajobné prednesy obţalovaných prvostupňový súd sa
veľmi dôsledne zaoberal posúdením vierohodnosti tohto dôkazu. Svedok L. S. uviedol, ţe na
podpálení erotického salónu A. sa podieľali spolu s obţalovanými P. a B. aj svedok Č. a on
sám. Podrobne popísal, priebeh a vykonanie skutku. V tejto časti nezistil dôvod neveriť
výpovedi tohto svedka ani odvolací súd, pretoţe mu korešponduje aj výpoveď svedkyne Š.,
ktorá taktieţ za páchateľov označila obţalovaných P. a B., a svedkov Č. a S., ale najmä jej
korešpondujú aj iné zákonne získané a objektívne dôkazy, ktorými sú zápisnica o ohliadke
miesta činu a príslušná fotodokumentácia. Poţiarno-technická expertíza a znalecký posudok
Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice okrem iného ustálili, ţe poţiar bol
zaloţený úmyselne, boli zistené tri ohniská poţiaru, potvrdili, ţe príčinou horenia bol benzín
a konštatovali, ţe na mieste činu boli nájdené zvyšky plastovej nádoby v ktorej bol benzín.
Tieto objektívne zadokumentované dôkazy potvrdzujú pravdivosť výpovede svedka S..
O tom, ţe prvostupňový súd skutočne dôsledne a do detailov hodnotil vierohodnosť
výpovede tohto svedka svedčí aj fakt, ţe neprevzal za pravdivé bez ďalšieho overenia všetky
31 2 Toš 5/2009
tvrdenia tohto svedka, ale stotoţnil sa len s tými, ktoré boli verifikované aj inými
nespochybniteľnými dôkazmi. Práve s poukazom na výpoveď svedkyne Š. súd nemal nad
akúkoľvek pochybnosť za preukázané tvrdenie svedka, ţe iniciátorom podpálenia erotického
salónu bol obţalovaný A. a v tomto smere potom aj upravil skutkovú vetu. S takýmto
postupom v hodnotení vierohodnosti výpovede svedka S. sa stotoţnil aj odvolací súd.
Výška spôsobenej škody bola ustálená znaleckým dokazovaním a výsluchmi svedkov,
preto ani odvolací súd nemal o jej základe a výške pochybnosti a ponechal tento výrok
nedotknutý.
Obţalovaní M. P., R. B. a M. T. spáchanie skutku ustáleného v bode 7 rozsudku
popreli. V rámci svojich obhajobných prednesov uviedli, ţe na podpálení erotického salónu
G. C. sa nezúčastnili a pokiaľ sú z toho usvedčovaní jedná sa o výmysly.
Vinu obţalovaných mal aj v tomto prípade za preukázanú aj odvolací súd,
a to na základe výpovede svedka S., vierohodnosťou ktorej sa aj v tomto prípade
prvostupňový súd dôsledne zaoberal.
Aj vo vzťahu k tomuto skutku boli zadováţené expertízne posudky, ktoré
nespochybniteľne určili príčinu poţiaru a znalecké posudky, ktoré preukázali výšku
spôsobenej škody.
V dôvodoch rozsudku špeciálny súd podrobne rozviedol právne úvahy, ktorými
sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona
v otázke viny všetkých troch obţalovaných.
Právna kvalifikácia konania obţalovaných zodpovedá zločinu poškodzovania cudzej
veci podľa § 245 ods.1 Tr. zák. Súd správne posúdil konanie všetkých troch obţalovaných
aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa ods. 3 písm. a/, pretoţe
svojim konaním spôsobili značnú škodu a podľa ods. 4 písm. b/, pretoţe sa skutku dopustili
ako členovia zločineckej skupiny, ktorú v zmysle § 141 písm. a/ Tr. zák. treba povaţovať
za nebezpečné zoskupenie.
32 2 Toš 5/2009
Vo vzťahu ku skutku ustálenému v bode 8 rozsudku, obţalovaný H. H.,
ktorý bol z jeho spáchania uznaný za vinného pripustil, ţe výbušniny, ktoré boli zaistené
políciou boli na jeho pozemku, popieral však, ţe by ich tam uloţil on, ale zároveň nevedel
vysvetliť, kto by ich na jeho pozemku uschoval.
Skutočnosť, ţe výbušniny identifikované v skutkovej vete rozsudku boli zaistené
políciou na pozemku obţalovaného H. bola objektívne preukázaná aj listinnými dôkazmi, a to
zápisnicou o ohliadke miesta činu a príslušnou fotodokumentáciou.
Záver, ţe sa jednalo o zbrane hromadnej účinnosti vyplynul nad akúkoľvek
pochybnosť zo záverov znaleckého posudku.
Konanie obţalovaného H. H. bolo v súlade so zákonom právne posúdené ako trestný
čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1
písm. a/, ods.5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.
Spáchanie skutku ustáleného v bode 9 rozsudku obţalovaný H. H. vlastne priznal, keď
vo svojej výpovedi uviedol, ţe ručné protitankové granáty mu priniesol svedok M. Č. a keďţe
on nechcel mať so zbraňami nič spoločné, odniesol ich svedkovi J., u ktorého boli následne
políciou aj nájdené.
Svedok Š. J. potvrdil vo výpovedi, ţe vojenskú tašku, v ktorej boli ručné protitankové
granáty, k nemu priniesol obţalovaný H. H.. Nevedel povedať, odkiaľ obţalovaný H. granáty
mal.
Aj týmto konaním obţalovaný H. H. naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.
K rôznym odvolacím námietkam obţalovaného B. A., ktoré deklaroval vo svojich
písomných podaniach a týkajú sa rôznych námietok voči predsedovi senátu
JUDr. H., členom senátu, ktorí vec rozhodovali, proti špeciálnemu súdu, ktorého rozhodnutie
vnímal vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ako protiústavné, týkajúce
sa ďalej príplatkov sudcov špeciálneho súdu, ich previerok NBÚ, zásady špeciality,
vznesených obvinení, námietok voči znalkyni MUDr. C. a pod., odvolací súd poukazuje na
33 2 Toš 5/2009
dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu. Obţalovaný A. tieto odvolacie námietky vznášal
priebeţne počas konania a súd prvého stupňa sa s nimi vţdy dôsledne zaoberal a v súlade
s procesnými predpismi o nich aj rozhodol.
Z hľadiska trestnej zodpovednosti všetkých obţalovaných sú významné závery
znalcov psychiatrov a psychológa, z ktorých vyplýva, ţe ani jeden
z vyšetrovaných obţalovaných netrpí duševnou chorobou alebo duševnou poruchou,
sú schopní plne chápať zmysel trestného konania a z psychiatrického hľadiska ich pobyt
na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť.
Pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestov prvostupňový súd správne primárne
ustálil, odkazujúc na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005, podľa ktorého
trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin
spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť
viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý
je pre páchateľa priaznivejší, ţe v prípade obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R. B., H.
H. a J. P. je priaznivejší ako celok trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších
predpisov, a preto im podľa tohto zákona i tresty ukladal.
Obţalovaný M. T. skutky, pre ktoré bol uznaný za vinného spáchal za účinnosti zák. č.
300/2005 Z.z., a preto jemu súd ukladal trest podľa tohto trestného zákona.
Vo všeobecnosti súd vo vzťahu ku všetkým obţalovaným pri ukladaní trestu dôsledne
zvaţoval všetky zákonom poţadované kritéria (§ 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005 a u obţalovaného T. § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona
č. 300/2005 Z.z.) a sledoval, aby tresty uloţené obţalovaným splnili účel individuálnej,
ale i generálnej prevencie.
Obţalovaným B. A., N. P. a J. B. súd ukladal trest za najprísnejší zo zbiehajúcich sa
trestných činov, ktorým je trestný vraţdy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
účinného do 31. decembra 2005 a za takýto trestný čin je moţné uloţiť iba trest výnimočný.
34 2 Toš 5/2009
Podľa § 29 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 výnimočným trestom
sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť aţ do dvadsiatich piatich rokov, jednak
trest odňatia slobody na doţivotie.
Prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, keď uloţenie výnimočného trestu
u týchto troch obţalovaných diferencoval tak, ţe obţalovanému A. uloţil trest odňatia
slobody na doţivotie, obţalovanému P. v trvaní 23 rokov a obţalovanému B. v trvaní 22
rokov.
V prípade obţalovaného B. A. bol trest v súlade s ustanovením § 35
ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 ukladaný ako trest súhrnný vo vzťahu
k rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2 T 31/2001, z 28. júna 2007 v spojení
s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 To 1/2008,
z 11. novembra 2008, ktorého výrok o treste bol zrušený, a preto súd bol povinný pri ukladaní
trestu v posudzovanom konaní prihliadať aj na skutok vraţdy poškodeného K.. Konanie
obţalovaného A., vo vzťahu k obom týmto skutkom – vraţda poškodeného K. i vraţda
poškodeného N., je mimoriadne vysoko nebezpečné pre spoločnosť,
s uţ nenapraviteľným následkom, skutky boli vykonané z obzvlášť zavrhnutia hodnej
pohnútky, pričom vraţdu poškodeného N. spáchal aj ako člen organizovanej skupiny
a obzvlášť trýznivým spôsobom.
Vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov znalcov psychiatrov a psychológov,
súd prvého stupňa správne ustálil i záver, ţe v prípade tohto obţalovaného nie je nádej,
ţe by ho mohol napraviť trest odňatia slobody uloţený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe
pre výnimočný trest 15 aţ 25 rokov, dokonca v jeho prípade, vzhľadom na aplikáciu
asperačnej zásady, upravenej sadzby v rozpätí 20 aţ 25 rokov.
S poukazom na mimoriadne vysoký stupeň nebezpečnosti konania obţalovaného
pre spoločnosť, spôsob akým sa trestnej činnosti dopúšťal, spôsobený následok, jeho osobu
a postoj k trestnej činnosti moţno nepochybne vyvodiť i záver, ţe v jeho prípade uloţenie
trestu odňatia slobody na doţivotie vyţaduje účinná ochrana spoločnosti.
V ustanovení § 29 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005, ktoré prvostupňový súd citoval vo svojom rozhodnutí, zakotvené
35 2 Toš 5/2009
podmienky boli u obţalovaného A. naplnené, preto uloţenie trestu odňatia slobody na
doţivotie je plne v súlade so zákonom.
K odvolacej námietke prokurátora, ţe i obţalovaným N. P. a J. B. mal byť uloţený
trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby podľa § 29 ods. 2 Tr. zák. účinného do
31. decembra 2005, odvolací súd uvádza, ţe konajúci súd veľmi dôsledne rozviedol svoje
úvahy, prečo týmto obţalovaným uloţil výnimočné tresty v trvaní 23 a 22 rokov. Prvým
momentom, ktorý ho k takémuto postupu viedol bola skutočnosť, ţe na rozdiel od
obţalovaného A., týmto obţalovaným ukladal tresty úhrnné, nie súhrnné, len za jednu vraţdu
- poškodeného A. N.. Druhý, nemenej významný moment bol ten, ţe títo obţalovaní trestnú
činnosť vykonávali na príkaz obţalovaného A., teda neboli oni iniciátormi jej páchania. Nádej
na resocializáciu u týchto obţalovaných, za splnenia určitých podmienok (izolácia od
spoločnosti, izolácia od spoluobţalovaných, ale najmä od obţalovaného A.) existuje. Ročná
diferenciácia pri určení výmery trestov u týchto obţalovaných je vyjadrením ich postavenia v
hierarchii zločineckej skupiny.
Odvolací súd zruší výrok o treste rozsudku len ak je trest pri posúdení všetkých
hľadísk príliš prísny, alebo príliš mierny. V posudzovanom prípade, u obţalovaného P.,
naviac aj s poukazom na skutočnosť, ţe odvolací súd nevyhovel odvolacej námietke
prokurátora vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku, dôvody budú rozvedené niţšie, nie je
moţné konštatovať, ţe by tresty uloţené obţalovaným P. a B. boli neprimerane mierne.
Odvolací súd povaţoval uloţené tresty za zákonné a primerané pre splnenie zákonom
poţadovaného účelu trestu.
V súlade so zákonom boli všetci traja obţalovaní na výkon uloţených trestov,
postupom podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, zaradení
do III. nápravnovýchovnej skupiny.
Obţalovaným M. P. a R. B. prvostupňový súd ukladal tresty podľa najprísnejšieho zo
zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým bol trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 179
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005. Výmeru trestov volil v rámci trestnej
sadzby upravenej v dôsledku aplikácie asperačnej zásady jedenásť rokov a šesť mesiacov, aţ
pätnásť rokov. Aj v prípade týchto dvoch obţalovaných súd prvého stupňa zvaţoval vysoký
stupeň spoločenskej nebezpečnosti ich konania, spôsobený následok, motív ich konania, ich
36 2 Toš 5/2009
postavenie v rámci zločineckej skupiny, predchádzajúcu trestnú minulosť oboch
obţalovaných. Tieto okolnosti vo svojom súhrne správne priviedli prvostupňový súd k záveru,
ţe obţalovaným je potrebné uloţiť tresty pri strede upravenej trestnej sadzby. Tresty v tejto
výmere povaţoval za zákonné a primerané aj odvolací súd.
Obţalovaní M. P. a R. B. boli na výkon uloţených trestov taktieţ v súlade so zákonom
zaradení do najprísnejšej III. nápravnovýchovnej skupiny, pretoţe boli odsúdení pre trestný
čin, ktorý je taxatívne uvedený v ustanovení § 62 Trestného zákona účinného do 31.
decembra 2005.
Aj v prípade obţalovaného H. H. súd pri voľbe výmery trestu bol povinný vychádzať z
trestnej sadzby upravenej aplikáciou asperačnej zásady v trvaní jedenásť rokov a šesť
mesiacov aţ pätnásť rokov. Pokiaľ však na rozdiel od vyššie spomenutých obţalovaných P.
a B. ukladal súd tomuto obţalovanému trest miernejší, za pouţitia zmierňujúceho ustanovenia
§ 40 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, správne vyhodnotil najmä tú skutočnosť,
ţe miera účasti obţalovaného H. na páchaní ţalovaných skutkov v rámci zločineckej skupiny
oproti iným jej členom bola menšia, v minulosti sa do rozporu so zákonom nedostal, ale
najmä prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť, ţe sa podieľal minimálne v rámci prípravného
konania na odhalení a objasnení trestnej činnosti zločineckej skupiny.
Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe všetky vyššie zmienené
okolnosti spolu s ohľadom na povahu a závaţnosť trestných činov spáchaných obţalovaným
H. dovoľujú urobiť záver, ţe moţno u neho účel trestu dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania,
ktorý vykoná v miernejšej druhej nápravnovýchovnej skupine, do ktorej ho špeciálny súd
zaradil na výkon trestu postupom podľa ustanovenia § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005.
Zákonu zodpovedá aj výrok o treste prepadnutia vecí, ktoré boli v konaní zaistené.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe veci patrili obţalovanému H. a tieto boli pouţité na
spáchanie trestného činu
Ako uţ bolo zmienené vyššie, jedinému obţalovanému v posudzovanej veci bol trest
ukladaný podľa trestného zákona účinného od 1. januára 2006, a to obţalovanému M. T.,
37 2 Toš 5/2009
pretoţe tento obţalovaný skutky, pre ktoré bol uznaný za vinného, spáchal
za účinnosti zák. č. 300/2005 Z.z.
Rozsudok prvostupňového súdu správne konštatuje, ţe obţalovanému T. bolo
potrebné ukladať trest súhrnný, pretoţe teraz ţalovanej trestnej činnosti sa dopustil skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (§ 42
ods. 1). Vo vzťahu k obţalovanému T. ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu
v Michalovciach z 13. marca 2007, sp. zn. 3T 196/2005. V zmysle zásad o ukladaní
súhrnného trestu aj tomuto obţalovanému bol trest správne ukladaný za najprísnejší
zo všetkých trestných činov, ktorým je trestný čin podľa § 245 ods. 4 Tr. zák. Výmeru trestu
bol súd povinný voliť v upravenej trestnej sadzbe v rozpätí desať rokov a dva mesiace
aţ trinásť rokov a štyri mesiace. Trest uloţený vo výmere jedenásť rokov povaţuje
aj odvolací súd vzhľadom na osobu obţalovaného a jeho podiel na páchaní ţalovanej trestnej
činnosti za primeraný a postačujúci pre splnenie účelu trest.
Odvolací súd sa stotoţnil aj so záverom súdu, ţe u tohto obţalovaného, vzhľadom
na mieru jeho narušenia a so zreteľom na závaţnosť trestného činu, z ktorého bol uznaný
za vinného, bude v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia jeho náprava lepšie
zaručená, neţ v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Zaradenie
obţalovaného T. na výkon uloţeného trestu podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon
trestu iného stupňa stráţenia, neţ do akého by mal byť zaradený, povaţuje za zákonné
aj odvolací súd.
Trest bol obţalovanému T. ukladaný ako trest súhrnný, preto i výrok o zrušení výroku
o treste rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13. marca 2007, sp. zn. 3T 196/2005, vo
vzťahu k tomuto obţalovanému zodpovedá zákonu.
Obţalovaný P. bol uznaný za vinného zo spáchania len jedného skutku, právne
posúdeného ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného
do 31. decembra 2005. Obţalovaný sa k trestnej činnosti čiastočne priznal, napomáhal
pri objasňovaní posudzovanej trestnej činnosti, v minulosti sa do rozporu so zákonom
nedostal, preto špeciálny súd postupoval v súlade so zákonom, keď po zohľadnení okolnosti
prípadu a osoby obţalovaného tomuto uloţil trest v dolnej polovici zákonom stanovenej
trestnej sadzby, nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Dĺţka skúšobnej doby,
38 2 Toš 5/2009
na ktorú obţalovanému výkon trestu podmienečne odloţil je taktieţ primeraná. Aj odvolací
súd má za to, ţe takýto druh trestu bude pre obţalovaného pre budúcnosť dostatočnou
výstrahou, aby sa trestnej činnosti vyhýbal.
Výroky o ochrannom opatrení zhabania veci a o uplatnených nárokoch na náhradu
škody zodpovedajú zákonu a niet na nich čo meniť.
Napadnutým rozsudkom bol obţalovaný M. P. podľa § 285 písm. c/ Tr. por.
oslobodený spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin krádeţe podľa § 247
ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorého
sa mal tento obţalovaný dopustiť vo vzťahu k poškodenému M. G. a odcudziť mu finančnú
hotovosť 40 000,- Sk (1327, 76 eur) a mobilný telefón.
Špeciálny súd správne konštatoval, ţe je nepochybné, ţe skutok sa stal, avšak nebolo
bez pochybnosti preukázané, ţe ho spáchal obţalovaný M. P.. Obţalovaný popieral, ţe by sa
skutku dopustil, tvrdil, ţe na miesto činu prišiel aţ keď tam bola polícia, čo vylučuje, aby
peniaze a mobil poškodenému odcudzil.
Samotný poškodený sa ku skutku vyjadriť nevedel, pretoţe bol inzultovaný svedkom
M. Č., úderom palicou do hlavy a stratil vedomie.
Svedkyňa Š., ktorá najskôr obţalovaného P. usvedčovala, na hlavnom pojednávaní
výpoveď zmenila a uviedla, ţe na usvedčujúcu výpoveď bola nahovorená svedkom Č..
Svedok L. S. vypovedal len toľko, ţe obţalovaný P. mu mal podávať 5 000,- Sk za
škody, ktoré mu mali byť spôsobené. Nevidel, ţe by peniaze a mobilný telefón poškodenému
odcudzil obţalovaný P..
Za takejto dôkaznej situácie aj odvolací súd je toho názoru, ţe vina obţalovaného M.
P. nebola preukázaná a bolo preto v zmysle zásady “v pochybnostiach v prospech
obţalovaného“ potrebné postupovať tak, ako postupoval prvostupňový súd.
Obţalovaní M. P. a R. B. boli podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod obţaloby
pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so
39 2 Toš 5/2009
zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorého
sa mali v podstate dopustiť uloţením nefunkčného nástraţného výbušného systému
a výhraţného anonymného listu pod auto poškodeného Mgr. J. F..
Tento skutok súvisí so skutkom ustáleným v bode 8 odsudzujúcej časti napadnutého
rozsudku vo vzťahu k obţalovanému H. H..
Odvolací súd sa aj v tomto prípade stotoţnil so záverom prvostupňového súdu,
ţe dôkazná situácia nedovoľuje, vzhľadom na značnú rozpornosť vo výpovediach svedkov,
konštatovať vinu oboch obţalovaných. Obţalovaní P. i B. spáchanie skutku popreli.
Obţaloba vo vzťahu k tomuto skutku vychádzala z výpovede vtedy obvineného M. Č.,
avšak v dôsledku zmeny procesného postavenia tejto osoby z obvineného
na svedka, neboli uţ všetky jeho výpovede v posudzovanej veci procesne pouţiteľné, a preto
nastala dôkazná situácia, ktorá nedovoľovala vysloviť vinu obţalovaných zo spáchania tohto
skutku.
Aj v tomto prípade bolo preukázané, ţe skutok sa stal, ale nebolo moţné vysloviť,
ţe ho spáchali obţalovaní M. P. a R. B..
Obţalovaný M. P. bol týmto rozsudkom oslobodený spod obţaloby
aj pre ďalší skutok, obţalobou právne kvalifikovaný ako trestný čin podľa § 185 ods. 1
písm. a/, písm. b /, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mal dopustiť
v podstate na skutkovom základe, ţe si mal neoprávnene zadováţiť tri zbrane, tlmič hluku
výstrelu a náboje, tieto mal neoprávnene prechovávať a následne ich uschovať u Š. H..
Obţalovaný P. spáchanie skutku poprel. Jediným usvedčujúcim dôkazom voči nemu
bola jediná výpoveď svedka Š. H., ktorú však následne uţ v prípravnom konaní zmenil a trval
na tom, ţe zbrane k nemu doniesol L. S..
V zmysle zásady trestného konania „in dubio pro reo“ preto prvostupňový súd prijal
zákonný záver, keď obţalovaného M. P. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodil spod
obţaloby.
40 2 Toš 5/2009
Obţalovaný N. P. bol taktieţ z dôvodu, ţe nebolo preukázané, ţe skutok spáchal on,
rozsudkom oslobodený spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5
Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mal dopustiť v podstate na skutkovom
základe, ţe si v rozpore so zákonom zadováţil 4 ručné protitankové granáty, dva si ponechal
a dva prostredníctvom obţalovaného H. uschoval u Š. J..
Skutok súvisí so skutkom ustálenom v bode 9 odsudzujúcej časti rozsudku vo vzťahu
k obţalovanému H. H..
Aj v tomto prípade, vzhľadom na značne rozpornú dôkaznú situáciu, pričom
ani výrazným úsilím súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní sa tieto rozpory nepodarilo
objasniť, nebolo moţné bez akejkoľvek pochybnosti ustáliť, ţe tohto skutku sa dopustil
obţalovaný N. P.. Postup súdu, keď ho v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech
obţalovaného“ spod obţaloby oslobodil je zákonný a správny.
Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku v ţiadnom jeho výroku,
povaţuje ho v celom rozsahu za zákonný a správny, preto postupom podľa § 319 Tr. por.
vo veci podané odvolania ako nedôvodné zamietol.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.
V Bratislave 13. septembra 2010
JUDr. M. K a r a b í n, v.r.
predseda senátu
Vypracovala: JUDr. J. Serbová
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková