Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Toš/5/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci

obţalovaného B. A. a spol. pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej

skupiny podľa § 296 ods.1 Tr. zák. a iné prerokoval na verejnom zasadnutí

13. septembra 2010 v Bratislave odvolania obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R. B., H.

H., M. T., J. P. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, ktoré podali proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku z 24.februára 2009, sp.zn.

BB – a rozhodol

t a k t o :

Podľa odvolania obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R.

B., H. H., M. T., J. P. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky sa z a m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku z 24.februára 2009, sp.zn. BB –

boli

v bode 1/

obţalovaní B. A., N. P., J. B., Š. S., M. P., R. B., H. H. a M. T. uznaní za vinných zo

zločinu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného

zákona,

v bode 2/

boli obţalovaní B. A., N. P. a J. B. a Š. S. uznaní za vinných z trestného činu vraţdy

podľa ,,, v znení neskorších

2

predpisov (Tr. zák.), obţalovaní A., P., a B. formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2 Tr.

zák. a obţalovaný S. formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.,

v bode 3/

boli obţalovaní B. A., N. P., a J. B. uznaní za vinných z trestného činu hrubého

nátlaku, formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods.2, § 235a ods. 1,ods. 2 písm. a/ zák. č.

v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.),

v bode 4/

bol obţalovaný N. P. uznaný za vinného z trestného činu hrubého nátlaku podľa

v znení neskorších predpisov (Tr .zák.)

v bode 5/

boli obţalovaní P. T. a J. P. uznaní za vinných z trestného činu vydierania

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2, obţalovaný T. aj samostatne podľa

v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.)

v bode 6/

boli obţalovaní M. P. a R. B. uznaní za vinných z trestného činu všeobecného

ohrozenia, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 179 ods. 1,ods. 2

písm. a/, písm. c/ v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.) a z trestného

činu poškodzovania cudzej veci, spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 257 ods. 1,ods. 4

v znení neskorších predpisov ( Tr. zák.),

v bode 7/

boli obţalovaní M. P., R. B. a M. T. uznaní za vinných

zo zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/

v bode 8/

bol obţalovaný H. H. uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa , v znení

neskorších predpisov ( Tr. zák.),

3

v bode 9/

bol obţalovaný H. H. uznaný za vinného z trestného činu nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa , v znení

neskorších predpisov ( Tr. zák.), všetci obţalovaní na skutkovom základe, ţe

1/ v presne nezistenom čase najneskôr na prelome rokov 2003 - 2004 zosnoval B. A.

zločineckú skupinu, ktorú najneskôr v tom istom období zaloţil spolu s N. P., J. B. a jej

členmi sa postupne stali M. Č., Š. S., M. P., R. B., M. T., H. H. a ďalšie doteraz nestotoţnené

osoby predovšetkým z V. K. a okolia, v úmysle priamo alebo nepriamo získavať finančné a

rôzne iné výhody viacerými formami koordinovanej trestnej činnosti s cieľom páchať prečiny

a zločiny predovšetkým v regiónoch T., M., V. K., S. a Č. nad T. a príleţitostne aj na

ostatnom území S. okrem iného aj v ďalších bodoch skutkovej vety rozsudku popísanou

činnosťou smerujúcou najmä k zabezpečeniu podriadenosti poškodených subjektov nárokom

skupiny, pričom táto skupina je vertikálne a horizontálne štruktúrovaná tak, ţe jej vedúcim je

B. A., jeho zástupcom N. P., a vykonávanie jednotlivých protiprávnych činov a činnosti

smerujúcej k zachovaniu a ochrane skupiny majú na starosti J. B., Š. S., M. P., R. B., M. T.,

H. H., M. Č. a ďalšie doteraz nestotoţnené osoby.

2/ dňa 19. mája 2004 v čase po 17.00 h v priestoroch záloţne v Mestskom kultúrnom

stredisku vo V. K. na nám. I. D. B. A., N. P. a J. B. napadli, spútali a zabalili do posteľnej

plachty A. N. z dôvodu, ţe tento odmietal spoluprácu s uvedenými osobami pri nelegálnom

dovoze cigariet a takto sa odmietal podriadiť nárokom skupiny zosnovanej B. A., naloţili ho

do kufra bliţšie nestotoţneného osobného motorového vozidla zn. , modrej farby a J.

B. ho odviezol na tomto vozidle do objektu bývalého poľnohospodárskeho druţstva v obci S.,

okres M., kde uţ čakal M. Č. a tohto spoločne obaja z vozidla vyloţili do jednej z maštali

uvedeného druţstva, kde ho poloţili do betónového ţľabu, následne J. B. z druţstva odišiel na

uvedenom motorovom vozidle a M. Č. ostal stráţiť Á. N., k nemu sa s časovým odstupom

niekoľkých minút pripojil aj Š. S., ktorý na uvedené druţstvo do obce S. priviezol osobné

motorové vozidlo zn. Š. F. modrej farby evidenčného čísla: M. patriace A. N., následne v čase

okolo 18.00 h uvedeného dňa prišli na uvedené druţstvo do obce S. B. A., N. P. a J. B. na

vyššie popísanom osobnom motorovom vozidle zn. B., neskôr Š. S. na príkaz B. A. na tom

istom vozidle odišiel z druţstva preč, potom B. A., N. P., J. B. a M. Č. vyniesli Á. N. zo ţľabu

a poloţili v maštali medzi ţľaby, následne pristúpil k nemu B. A. a po ich krátkom rozhovore

v maďarčine sa B. A. spýtal N. P., či sa má s N. pohrať noţom, na čo N. P. odvetil, ţe nechce,

4

aby tam bolo veľa krvi a nech ho A. zadusí, následne na to J. B. vybral z vozidla Á. N. ťaţné

lano, urobil na ňom slučku, prevliekol ju A. N. okolo krku a začal ho škrtiť tak, ţe rukami

sťahoval slučku na lane a nohou sa zapieral o jeho rameno, pričom súčasne B. A. Á. N.

striedavo zapchával nosné dierky so slovami „A., A.“ aţ ho nakoniec zadusili, čo trvalo

pribliţne 10 minút, potom všetci štyria telo Á. N. vyniesli von z budovy maštale k vopred

vykopanej jame, ktorú vykopali v noci z 18. na 19. mája 2004 na príkaz B. A. Š. S., J. B. a M.

Č.. B. A., N. P. a J. B. vyzliekli Á. N. donaha, jeho telo hodili do uvedenej jamy a túto aj s

telom zahrabali zeminou, následne B. A. prikázal M. Č., aby spálil lano, posteľnú plachtu,

šatstvo a doklady Á. N. a dal mu 8.000,- Sk (265,55 €), ktoré našiel v N. peňaţenke, potom B.

A., N. P. a J. B. z druţstva odišli preč a ešte v uvedený deň v neskorých večerných hodinách

Š. S. sa opätovne vrátil na uvedené druţstvo, odviezol odtiaľ motorové vozidlo A. N. a toto

nechal odparkované v T. na ulici S.,

3/ v presne nezistenom čase v jesenných mesiacoch roku 2004 na benzínovom

čerpadle S. vo V. K., okres M., sa po predchádzajúcom telefonickom dohovore s J. B. C. L.

stretol s N. P., ktorý mu bez verbálneho uvedenia dôvodov avšak pod zo situácie

vyplývajúcou hrozbou bliţšie nešpecifikovaného násilia a bliţšie nešpecifikovaných

negatívnych následkov s konkludentným návrhom na zabezpečenie ochrany pred týmito

následkami oznámil, ţe musí mesačne platiť sumu vo výške 10.000,- Sk (331,94 €) za

prevádzkovanie pneuservisu a baru T. v meste V. K., P. X., ktoré prevádzkuje jeho manţelka,

pričom v dňoch 01.01.2005 a 01.02.2005 v priestoroch vyššie uvedeného pneuservisu

odovzdal J. B. sumy po 10.000,- Sk (331,94 €), zároveň dňa 10.01.2005 po predchádzajúcom

telefonickom dohovore s N. P. sa C. L. stretol s ním a B. A. v priestoroch vyššie uvedeného

pneuservisu, ktorí od C. L. bez právneho dôvodu ţiadali zaplatenie sumy vo výške 500.000,-

Sk (16.596,96 €) ako „pokuty", na zaplatení ktorej sa dohodli do 10. marca 2005, následne v

presne nezistený deň po 1. februári 2005 sa C. L. opätovne po predchádzajúcom

telefonickom dohovore stretol s J. B. pred barom T., a tento od neho pod hrozbou násilia

ţiadal zaplatenie sumy vo výške 300.000,- Sk (9.958,18 €) v čiastkach po 100.000,- Sk

(3.319,39 €) kaţdý nasledujúci týţdeň, pričom J. B. mu zvýšeným hlasom vulgárne vynadal a

asi o týţdeň na to v rámci vymáhania tej istej sumy v čase okolo 23.30 hod. vo vyššie

uvedenom bare B. A. oslovil tam sediaceho C. L. a tohto sa pýtal, či si myslí, ţe bude chodiť

po meste vo V. K. len tak a opýtal sa ho, či mu má tam „zajebať",

5

4/ v presne nezistený deň mesiaca august roku 2004 N. P. osobne navštívil V. H. v

mieste jeho pobytu v obci Č., okres T. a pred rodinným domom číslo 14 mu bez verbálneho

uvedenia dôvodov avšak pod zo situácie vyplývajúcou hrozbou bliţšie nešpecifikovaného

násilia a bliţšie nešpecifikovaných negatívnych následkov s konkludentným návrhom na

zabezpečenie ochrany pred týmito následkami povedal, ţe musí platiť 5.000.- Sk (165,97 €)

mesačne, keďţe nosí naftu z U., čo on aj štyrikrát vykonal proti svojej vôli, a to v mesiacoch

august aţ november 2004, pričom po týchto štyroch odovzdávkach V. H. odkázal, ţe ďalej

platiť nemieni,

5/ P. T. v priebehu mesiaca august roku 2004 povedal V. H., aby mu zaplatil dlh z

pôţičky v sume 27.000.- Sk (896,24 €), čo V. H. odmietol, následne P. T. a J. B. dňa

24.11.2004 na ceste medzi V. K. a obcou L., okres T. motorovým vozidlom skríţili jazdu

motorovému vozidlu, ktoré riadil V. H., donútili ho vozidlom zastaviť, cez pootvorené okno

dverí na strane vodiča udrel P. T. V. H. do tváre, prikázal mu z vozidla vystúpiť

a následne mu opäť povedal, aby zaplatil sumu vo výške 27.000,- Sk (896,24 €), ďalej dňa

11.12.2004 vo večerných hodinách v obci L. P. T. spoločne s J. P. sa pristavili pri A. H.,

bratovi V. H. a G. G., a to v momente, keď A. H. odpájal od motorového vozidla prívesný

vozík zakrytý plachtou, a po skontrolovaní obsahu vozíka P. T. niekoľkokrát udrel do tváre G.

G. a povedal mu, nech odkáţe V. H., aby splatil dlhovanú sumu,

6/ dňa 16.11.2005 v čase okolo 16.15 h prišli spoločne M. Č., R. B., M. P. a L. S. na

osobnom motorovom vozidle zn. P., ktoré riadil a ktorého majiteľom je L. S., na Z. Š. v časti

B. H., kde z vozidla vystúpili M. P. a R. B. aj s vopred pripravenými plastovými kanistrami s

obsahom benzínu s úmyslom podpáliť erotický salón s názvom A., pričom L. S. a M. Č. na

vozidle odišli preč s tým, ţe po podpálení salónu sa po nich vrátia, potom R. B. s M. P.

podišli k uvedenému erotickému salónu, kde jeden plastový kanister s obsahom benzínu

ponechali pred vchodovými dverami a ďalší plastový kanister po rozbití okna vhodili do

vnútorných priestorov, ktoré následne zapálili, pričom sa vznietil poţiar a tento sa rozšíril aj

do priestorov reštaurácie „B. H." a vedľajšieho bufetu, v dôsledku čoho došlo k úplnému

zhoreniu interiéru a exteriéru, čím takto vznikla škoda pre A. C. na zničenom a poškodenom

zariadení v sume 379.006,- Sk (12.580,69 €), na zničených elektrotechnických predmetoch

škoda v sume 445.291,- Sk (14.780,95 €) a na objekte budovy škoda v sume 4.063.591,-Sk

(134.886,50 6), v rámci ktorej škody bola spôsobená škoda pre spoločnosť A. - S. P. a.s. so

sídlom B., D. R.R. v sume 2.145.326,- Sk (71.211,78 €), pre spoločnosť C.-C. B. S., s.r.o., so

6

sídlom B., T. v sume 15.131,- Sk (502,26 €), pre spoločnosť P.-C. S., N., M. v sume 33.597.-

Sk (1.115,22 €), pre S. S., a.s., so sídlom B., S. M. v sume 10.895,- Sk (361,65 €) a pre

spoločnosť K., a.s., R. L., okres Ţ. vo výške 7.454,- Sk (247,43 €), čím takto spôsobili

celkovú škodu v sume 4.954.965,- Sk (164.474,70 €),

7/ dňa 09.01.2006 v čase od 04.30 h do 05.15 h na pokyn M. Č. prišli R. B., M. P. a

M. T. k objektu erotického salónu G. C. v M. na Š., kde za pouţitia duplikátu pravého kľúča

si otvorili dvere, vošli do objektu, kde spoločne so sebou prineseným benzínom popolievali

interiér salónu, ktorý následne podpálili, následkom čoho došlo k poţiaru interiéru, čím takto

Ing. J. Š. spôsobili škodu na zariadení v sume 137.133,- Sk (4.551,98 €), na zničených

elektrotechnických predmetoch škodu v sume 28.342,- Sk (940,78 €) a na budove manţelom

Ing. J. P. a H. P. škodu v sume 1.800.000.- Sk (59.749,05 €), čím takto spôsobili celkovú

škodu v sume 1.965.475,- Sk (65.241,82 €),

8/ H. H. si v bliţšie nezistenom čase a na bliţšie nezistenom mieste doposiaľ

neupresneným spôsobom zadováţil celkovo 6,5 kg funkčných priemyselných trhavín

PERUNIT 20 o hmotnosti 5 kg, DANUBIT 1 o hmotnosti 0,6 kg a DANUBIT 2 o hmotnosti

0,9 kg, 1 ks elektrickej rozbušky DEP-S, 1 ks elektrického iniciátora EPIC a 1 ks elektrického

iniciátora EPIM, ktoré ukryl v hospodárskej budove na pozemku patriacemu k jeho

rodinnému domu číslo 56 v obci S., okres M., tieto boli dňa 20.10.2005 zaistené príslušníkmi

Policajného zboru SR, pričom dňa 16.10.2005 vo večerných hodinách M. Č. s doteraz,

nestotoţnenými osobami z trhaviny Perunit 20 predtým tieţ prechovávanej H. H.

pripravili nefunkčný nástraţný výbušný systém pozostávajúci z 1,4 kg tejto trhaviny,

mobilného telefónu zn. E. a elektrických drôtov, ktorý v čase medzi 22.00 h dňa 16.10.2005

aţ do 02.00 h dňa 17.10.2005 doteraz nestotoţnené osoby po prekonaní visiaceho zámku na

parkovacom boxe na M. ulici v M. umiestnili pod osobné motorové vozidlo zn. Š. O. ev. č. M.

majiteľa Mgr. J. F. a zároveň pod uvedené vozidlo umiestnili aj výhraţný anonymný list

formátu A4 s textom „zaplať za cigarety, ktoré si zobral, lebo bude zle", následne túto

skutočnosť M. Č. za pomoci vchodového telefónu oznámil pracovníkovi televízie J. M. V. z

M. s úmyslom skompromitovať Mgr. J. F. ako funkcionára Úradu justičnej a kriminálnej

polície, Okresného riaditeľstva policajného zboru v M.,

9/ v bliţšie nezistenej dobe roku 2005, najpravdepodobnejšie v letných mesiacoch si

doteraz nestotoţnená osoba doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore

7

so o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţila

hromadne účinné strelné zbrane, a to 4 ks ručné protitankové granáty, z ktorých dva kusy si

ponechala a o ukrytie zvyšných dvoch kusov poţiadala H. H., s čím H. H. súhlasil, tieto 2

kusy ručných protitankových granátov od tejto osoby prevzal a následne tieto zabalené v

cestovnej taške odniesol Š. J. do miesta jeho trvalého bydliska a poţiadal ho, aby tašku u seba

ukryl, ktorý tak urobil bez toho, aby vedel, čo je jej obsahom a túto následne dňa 25.05.2006

dobrovoľne vydal príslušníkom Policajného zboru SR.

Za to boli obţalovaným uloţené tieto tresty:

Obţalovanému B. A.

Podľa , s pouţitím , a

v znení neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný súhrnný trest odňatia slobody na

doţivotie.

Podľa v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Zároveň súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 28. júna.2007, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 11. novembra 2008, vo výroku o treste, vo vzťahu k obţalovanému B. A.,

a boli zrušené aj všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad.

Obţalovanému N. P.

Podľa , s pouţitím , a v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

23 (dvadsaťtri) rokov.

Podľa v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

8

Obţalovanému J. B.

Podľa , s pouţitím , a v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní

22 (dvadsaťdva) rokov.

Podľa v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Obţalovanému Š. S.

Podľa , s pouţitím , a v znení

neskorších predpisov (Tr. zák.) výnimočný úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať)

rokov.

Podľa v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej)

nápravnovýchovnej skupiny.

Obţalovanému M. P.

Podľa , s pouţitím v znení neskorších

predpisov (Tr.zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť)

mesiacov.

Podľa v znení neskorších predpisov (Tr.zák.)

bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej

skupiny.

Obţalovanému R. B.

9

Podľa ,s pouţitím v znení neskorších

predpisov (Tr. zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov a 6 (šesť)

mesiacov.

Podľa v znení neskorších predpisov (Tr.zák.)

bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do III. (tretej) nápravnovýchovnej

skupiny.

Obţalovanému M. T.

Podľa , s pouţitím , ,

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov.

Podľa bol obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu pre výkon trestu so stredným stupňom stráţenia.

Zároveň súd zrušil rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp. zn.

z 13.marca 2007 vo výroku o treste, vo vzťahu k obţalovanému M. T., a boli zrušené aj

všetky rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na

zmenu, ku ktorej došlo zrušením trestu, stratili podklad.

Obţalovanému H. H.

Podľa , s pouţitím a v znení

neskorších predpisov (Tr.zák.) úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) bol

obţalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do II. (druhej) nápravnovýchovnej

skupiny.

Podľa v znení neskorších predpisov

(Tr.zák.) trest prepadnutia veci a to 7,9 kg funkčných priemyselných trhavín PERUNIT

20 (6,4 kg), DANUBIT 1 (0,6 kg) a DANUBIT 2 (0,9 kg), 1 ks elektrickej rozbušky DEP-S,

1 ks elektrického iniciátora EPIC a 1 ks elektrického iniciátora EPIM, mobilného telefónu

zn. E. a elektrických drôtov zaistených v rámci konania.

10

Podľa ods. ods. 6 v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) súd

vyslovil, ţe vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Obţalovanému P. T.

Podľa v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) trest

odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa , v znení neskorších

predpisov (Tr.zák.) bol obţalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţený

na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok a 6 (šesť mesiacov).

Obţalovanému J. P.

Podľa v znení neskorších predpisov (Tr.zák.) trest

odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.

Podľa , v znení neskorších

predpisov (Tr.zák.) bol obţalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odloţený

na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa v znení neskorších predpisov

(Tr. zák.) súd uloţil aj ochranné opatrenie – zhabanie vecí a to dvoch kusov ručných

protitankových granátov RPG, podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu o dĺţke 271 mm

a priemere 30,5 mm, nedovolene upravenú brokovnicu zn. Theate Frerez kalibru 16/16

výrobného čísla S 4131, 55 ks rozličných brokových a guľových nábojov, nedovolene

upravenú opakovaciu guľovnicu zn. Mauser model 98 kalibru 7,92 mm Mauser, nedovolene

upravený samopal zn. Federal Engineering model XC900 kalibru 9 mm Luger (9x19)

výrobného čísla 1296/1272 vyrobený v USA, nedovolene vyrobenú jednovýstrelovú pištoľ

zhotovenú z hlavne pištole zn. „Z“ model Champion pôvodného kalibru 4 mm Flobert

výrobného čísla 12196 s tlmičom ,zaistených v tomto konaní.

11

V odsudzujúcej časti rozsudok prvostupňového súdu uţ nadobudol právoplatnosť vo

vzťahu k obţalovanému P. T..

Konanie vo vzťahu k obţalovanému Š. S. a obţalovanému J. K. bolo vylúčené na

samostatné konanie.

Tým istým rozsudkom bol obţalovaný M. P. podľa

oslobodený spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin krádeţe podľa § 247

ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ v znení neskorších predpisov

(Tr.zák.), ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ţe

dňa 04.novembra 2005 v čase okolo 19.00 hod., v priestoroch benzínového čerpadla E.

v Z., okres M. po tom, čo M. Č. pri barovom pulte stojaceho M.. G. udrel jedenkrát

baseballovou palicou do oblasti stredu temena hlavy zhora, následkom čoho tento upadol do

bezvedomia, pristúpil M. P. k leţiacemu M. G. a z nohavíc mu odcudzil finančnú hotovosť

v sume 40.000,- Sk (1.327,76 €) a mobilný telefón zn. E. v hodnote 6.075,- Sk (201,65 €),

čím mu takto spôsobil škodu v hodnote 46.075,-Sk (1.529,41 €).

Obţalovaní M. P. a R. B. boli podľa oslobodení

spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa , v znení

neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, ţe

dňa 16. októbra 2005 vo večerných hodinách M. Č. odovzdal M. P. nefunkčný

nástraţný výbušný systém pozostávajúci z 1,400 gramov funkčnej trhaviny Perunit 20,

mobilného telefónu zn. E. a elektrických drôtov,

ktorý v čase medzi 22.00 hod. dňa 16. októbra 2005 aţ do 02.00 hod. dňa 17. októbra 2005 M.

P. za prítomnosti R. B. a H. H. po prekonaní visiaceho zámku na parkovacom boxe na M.

ulici v M. umiestnili pod osobné motorové vozidlo zn. Š. O. ev., č. M. majiteľa Mgr. J. F.

a zároveň pod uvedené vozidlo M. P. umiestnil aj výhraţný anonymný list formátu A4

s textom „zaplať za cigarety, ktoré si zobral, lebo bude zle“, následne túto skutočnosť M. Č.

za pomoci vchodového telefónu, oznámil pracovníkovi televízie J. M. V. z M. s úmyslom

skompromitovať Mgr. J. F. ako funkcionára Úradu justičnej a kriminálnej polície. Okresného

riaditeľstva policajného zboru v M..

12

Obţalovaný M. P. bol podľa oslobodený spod

obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa , ,

v znení neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mali dopustiť na skutkovom základe, ţe

v bliţšie nezistený deň, najpravdepodobnejšie v mesiacoch marec alebo apríl roku

2005 si M. P. doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore

so o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţil

podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu o dĺţke 271 mm a priemere 30,5 mm, nedovolene

upravenú brokovnicu zn. Theate Frerez kalibru 16/16 výrobného čísla S 4131, 55 ks

rozličných brokových a guľových nábojov, nedovolene upravenú opakovaciu guľovnicu

zn. Mauser model 98 kalibru 7,92 mm Mauser, nedovolene upravený samopal zn. Federal

Engineering model XC900 kalibru 9 mm Luger (9x19) výrobného čísla 1296/1272 vyrobený

v USA, nedovolene vyrobenú jedno výstrelovú pištoľ zhotovenú z hlavne pištole zn. „Z“

model Champion pôvodného kalibru 4 mm Flobert výrobného čísla 12196 s tlmičom, pričom

tieto neoprávnene prechovával, následne v priestoroch autoservisu v M. na ulici P. poţiadal Š.

H. o uschovanie červenej športovej tašky, do ktorej predtým uloţil tieto zbrane, neuviedol mu

však obsah tašky, pričom Š. H. dňa 25.05.2006 túto tašku s obsahom uvedených zbraní vydal

vyšetrovateľovi PZ.

Obţalovaný N. P. bol podľa oslobodený spod

obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa , v znení

neskorších predpisov (Tr.zák.), ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ţe

v bliţšie nezistenej dobe roku 2005, najpravdepodobnejšie v letných mesiacoch

si N. P. doposiaľ nezisteným spôsobom a od nezistenej osoby, v rozpore so zákonom

č. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení, zadováţil hromadne účinné

strelné zbrane, a to 4 ks ručné protitankové granáty, z ktorých dva kusy si ponechal a ukryl

na neznámom mieste, a o ukrytie zvyšných dvoch kusov poţiadal H. H.,

s čím H. H. súhlasil, tieto 2 kusy ručných protitankových granátov od N. P. prevzal a následne

tieto zabalené v cestovnej taške odniesol Š. J. do miesta jeho trvalého bydliska a poţiadal ho,

13

aby tašku u seba ukryl, ktorý tak urobil bez toho, aby vedel, čo je jej obsahom a túto následne

dňa 25.05.2006 dobrovoľne vydal príslušníkom Policajného zboru SR.

O uplatnených nárokoch na náhradu škody prvostupňový súd rozsudkom rozhodol

takto:

Podľa súd zaviazal obţalovaných B. A., N. P., J. B.

a Š. S. spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej L. N., škodu vo výške 1.131,41 EUR (

jedentisícstotridsaťjeden eur, štyridsaťjeden centov) (t. j. 34.085,– Sk).

Podľa bola poškodená L. N. so zvyškom nároku na

náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Podľa bol poškodený M. G. s nárokom

na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Podľa boli obţalovaní B. A., N. P. a J. B. zaviazaní

spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému C. L., škodu vo výške 663,88 EUR (

šesťstošesťdesiattri eur, osemdesiatosem centov) (t. j. 20.000,- Sk).

Podľa bol poškodený C. L. so zvyškom nároku na

náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Podľa boli obţalovaní M. P. a R. B. zaviazaní

spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej A. C. škodu vo výške 63.674,73 EUR,

(šesťdesiattritisícšesťstosedemdesiatštyri eur, sedemdesiattri centov) (t. j. 1.918.265,- Sk)

poškodenej obchodnej spoločnosti A. – S. P., a.s. so sídlom B., D. R.R. škodu vo

výške 71.211, 78 EUR (sedemdesiatjedentisíc dvestojedenásť eur, sedemdesiatosem centov)

(t. j. 2.145.326,- Sk)

poškodenej obchodnej spoločnosti C.-C. B. S., s.r.o., so sídlom B., T. škodu vo výške

502,26 EUR ( päťstodva Eur, dvadsaťšesť centov) (t. j. 15.131,- Sk),

14

poškodenej obchodnej spoločnosti P.-C. S. so sídlom N. M. škodu vo výške 1.115,22

EUR (jedentisícstopätnásť eur a dvadsaťdva centov, (t. j. 33.597,- Sk),

poškodenej obchodnej spoločnosti S. S. a.s., so sídlom B., S. M. škodu vo výške

361,65 EUR (tristošesťdesiatjeden eur, šesťdesiatpäť centov) (t. j. 10.895,- Sk),

poškodenej obchodnej spoločnosti K. a.s., so sídlom R. L., okres Ţ. škodu vo výške

247,43 EUR (dvestoštyridsaťsedem eur, štyridsaťtri centov) (t. j. 7.454,- Sk ).

Podľa boli poškodení A. C. a obchodná spoločnosť

C.-C. B. S., s.r.o. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaní na občianske súdne konanie.

Podľa boli obţalovaní M. P., R. B. a M. T. zaviazaní

spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Ing. J. Š. škodu vo výške 5492,76 EUR

(päťtisíc štyristodeväťdesiatdva eur, sedemdesiatšesť centov) (t. j. 165.475,- Sk).

Podľa bol poškodený Ing. J. Š. so zvyškom nároku na

náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolania prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry SR vo vzťahu k obţalovaným N. P., J. B. a M. P. čo do

výroku o treste a vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku a obţalovaní B. A., N. P., J. B.,

M. P., R. B., H. H., M. T. a J. P. vo vzťahu k odsudzujúcej časti rozsudku.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v písomných

dôvodoch odvolania, vo vzťahu k obţalovanému M. P. (oslobodzujúca časť rozsudku -

poškodený M. G.) uviedol, ţe tento bol usvedčovaný výpoveďou svedkyne D. Š. v

prípravnom konaní. Výpoveď zmenila aţ na hlavnom pojednávaní v prospech obţalovaného

P. s odôvodnením, ţe na usvedčujúcu výpoveď ju naviedol M. Č. a keďţe s ním ţila

v spoločnej domácnosti, nechcela mať s ním konflikty. V tejto súvislosti prokurátor

v dôvodoch odvolania dal do pozornosti skutočnosť, ţe svedkyňa Š. usvedčovala nielen

obţalovaného P. z krádeţe peňazí poškodenému G., ale predovšetkým usvedčovala M. Č. zo

spáchania trestného činu ublíţenia na zdraví so zbraňou, ktorého sa proti poškodeným

dopustil práve M. Č.. Je preto nelogické, aby svedkyňa v prípravnom konaní pravdivo

15

usvedčovala svojho partnera M. Č. z fyzického útoku so zbraňou na dve osoby a súčasne

by nepravdivo usvedčovala pre ňu v podstate neznámu osobu z krádeţe peňazí. Poukázal

aj na výpoveď svedka S., ktorý potvrdil, ţe peniaze mu dal M. P., ktorému ich podala Š.. Táto

výpoveď potvrdzuje, ţe poškodený G. peniaze mal, tieto mu na pokyn obţalovaného P.

zobrala svedkyňa Š., ktorá ich dala P. a ten z nich následne 5 000,- Sk dal svedkovi S..

Obţalovaní M. P. a R. B. boli usvedčovaní výpoveďami svedkov L. S. a čiastočne D.

Š.. Svedok S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, ţe M. Č. mu hovoril o útoku

pripravovanom na osobné auto Mgr. F., povedal mu odkiaľ pochádza výbušnina a tieţ to, ţe

túto pod auto majú dať obţalovaní M. P. a R. B.. Poukázal na skutočnosť, ţe svedok S.

vypovedal aj k iným skutkom trestnej činnosti obţalovaného B. A. a spol., pričom jeho

výpovede korešpondovali aj s ďalšími dôkazmi zadováţenými v tejto trestnej veci, preto je

nelogické neveriť výpovedi tohto svedka práve v tomto bode a spochybniť účasť

obţalovaných P. a B. na spáchaní skutku.

Vo vzťahu k obţalovanému M. P. v oslobodzujúcej časti rozsudku prokurátor v

dôvodoch odvolania ďalej uviedol, ţe z hľadiska zistených dôkazov prezentovaných na

hlavnom pojednávaní moţno konštatovať záver, ţe obţalovanému H. H. zbrane priniesol

obţalovaný P.. O uschovanie zbraní ho poţiadal N. P.. Zbrane boli prenesené svedkom S.

a obţalovaným H. na jeho benzínovú stanicu a následne S. povedal obţalovanému P., aby ich

odniesol preč, ţe ich tam drţať nebude. Zbrane vyzdvihol obţalovaný P.. Svedkovi S. niet

dôvod neveriť, pretoţe popísal aké zbrane boli v taškách.

Konanie obţalovaného N. P. v oslobodzujúcej časti rozsudku potvrdzoval obţalovaný

H. H.. Jeho výpoveď zodpovedala aj ostatným dôkazom zadováţeným v konaní. Zmenu

výpovede obţalovaný H. na hlavnom pojednávaní nevysvetlil.

Pri rozhodovaní o treste obţalovanému M. P., podľa názoru prokurátora, prvostupňový

súd dostatočne nezohľadnil, ţe zainteresovanosť obţalovaného P. na páchaní trestnej činnosti

zločineckej skupiny bola širšia a miera jeho zavinenia vyššia, čo pri uznaní viny aj za skutky,

pre ktoré bol v tomto konaní oslobodený spod obţaloby, podmieňuje uloţenie dlhšieho trestu

odňatia slobody v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. Obţalovaný P. sa dopustil

viacerých trestných činov, neboli u neho zistené ţiadne poľahčujúce okolnosti. Ako na

priťaţujúcu okolnosť je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, ţe obţalovaný trestnú činnosť

16

páchal ako člen spolčenia, v trestnej činnosti pokračoval dlhší čas, v minulosti uţ bol

odsúdený. Ide teda u neho o kumuláciu viacerých priťaţujúcich okolností.

Vo vzťahu k obţalovanému N. P. špeciálny súd pri rozhodovaní o treste nevzal do

úvahy všetky okolnosti rozhodujúce pre uloţenie trestu. Obţalovaný sa trestnej činnosti

dopúšťal ako člen zločineckej skupiny, v skupine pôsobil ako druhá najvyššie postavená

osoba, plne rešpektoval pokyny vedúceho skupiny, obţalovaného A. a tieto prenášal na

podriadených. Sám sa aktívne zapájal do trestnej činnosti pri páchaní jednotlivých skutkov,

neprejavil ani najmenšiu ľútosť, z trestnej činnosti profitoval a príjmy z trestnej činnosti

tvorili u neho hlavný zdroj obţivy. V styku s poškodenými vystupoval arogantne,

bol si vedomý povesti zločineckej skupiny v ktorej pôsobil a z tejto ťaţil. Psychologickým

posudkom boli síce naznačené isté moţnosti jeho resocializácie, avšak záujem na ochrane

spoločnosti pred páchateľom takejto závaţnej trestnej činnosti vyţaduje jeho dlhodobú

elimináciu zo spoločnosti. Prokurátor v dôvodoch odvolania vyslovil presvedčenie,

ţe u obţalovaného sú splnené podmienky pre uloţenie výnimočného trestu podľa § 29 ods. 2

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005. U obţalovaného nemoţno vziať do úvahy ţiadne

poľahčujúce okolnosti, práve naopak aj u neho ide o kumuláciu priťaţujúcich okolnosti,

spočívajúcich v tom, ţe obţalovaný spáchal trestný čin z obzvlášť zavrhnutia hodnej

pohnútky, surovým spôsobom, vyuţijúc niečiu bezbrannosť, ako člen spolčenia. V páchaní

trestnej činnosti pokračoval po dlhší čas, spáchal viac trestných činov a v minulosti uţ bol

odsúdený. Všetky tieto skutočnosti vo svojom súhrne podmieňujú uloţenie nepodmienečného

trestu odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby, čiţe 25 rokov.

Rovnaká situácia je aj u obţalovaného J. B.. Tento obţalovaný sa aktívne podieľal na

trestnej činnosti zločineckej skupiny, pôsobil ako pravá ruka obţalovaného A., bol ochotný

bez akéhokoľvek odporu a bez zbytočných otázok spáchať akýkoľvek trestný čin. Moţnosti

jeho resocializácie nie sú podľa znalcov úplne vymiznuté, avšak prevýchova obţalovaného

a ochrana spoločnosti pred ním vyţaduje jeho dlhodobú izoláciu

od spoločnosti. Taktieţ u tohto obţalovaného neboli zistené ţiadne poľahčujúce okolnosti.

Trestný čin spáchal z obzvlášť zavrhnutia hodnej pohnútky surovým spôsobom, vyuţijúc

niečiu bezbrannosť, ako člen spolčenia. V trestnej činnosti pokračoval po dlhší čas, pričom

spáchal viac trestných činov a bol uţ aj v minulosti odsúdený. Všetky tieto skutočnosti

aj u tohto obţalovaného podmieňujú uloţenie nepodmienečného trestu odňatia slobody

na hornej hranici trestnej sadzby, čiţe 25 rokov.

17

V závere, s poukazom na tieto dôvody prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky podľa , a podľa

písm. b/, písm. d/, písm. e/ v naznačenom rozsahu zrušil napadnutý

rozsudok a podľa § 322 ods. 1 vo vzťahu k obţalovaným N. P., M. P. a R. B. vrátil vec súdu

prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Vo vzťahu k obţalovanému J. B. navrhol, aby

odvolací súd sám rozhodol podľa a obţalovanému podľa §

219 ods. 2 Tr.zák. účinného do 31. decembra 2005 uloţil nepodmienečný trest odňatia

slobody v trvaní 25 rokov, na výkon uloţeného trestu, aby zaradil obţalovaného do III.

nápravnovýchovnej skupiny a zároveň, aby obţalovaného zaviazal k náhrade alikvotnej časti

spôsobenej škody.

Obţalovaní B. A., N. P., J. B., M. P. a R. B. v písomných dôvodoch odvolania, ktoré

podali prostredníctvom obhajcu JUDr. M. K. (č.l. 7394-7396,7399-7402) uviedli, ţe s

rozhodnutím špeciálneho súdu sa nestotoţňujú a povaţujú ho za nesprávne a najmä

nezákonné. Poukázali na záväzný pokyn dozorujúceho prokurátora, ktorým nariadil

vyšetrovateľovi skúmať, či v rámci zločineckej skupiny existoval nejaký vnútorný kódex,

alebo či v skupine boli stanovené nejaké sankcie za nevykonanie pokynov a len v prípade

preukázania týchto skutočností, bude moţné ustáliť záver, ţe išlo o zločineckú skupinu.

V tomto smere však neexistujú ţiadne dôkazy a zo zadokumentovaných výpovedí tieto

skutočnosti nevyplývajú. Dokazovaním tieţ nebola preukázaná deľba práce medzi jej

jednotlivými členmi a obţalovaní sa zdruţovali len z titulu dlhoročného kamarátstva.

Vyslovili názor, ţe dokazovaním nebola preukázaná ani časová existencia zločineckej

skupiny. Jediným usvedčujúcim dôkazom v tomto konaní je výpoveď svedka M. Č., ktorá je

však z mnohých aspektov nevierohodná. Ide o kontroverznú osobu, ktorá v snahe vyhnúť sa

trestnoprávnym dôsledkom spolupracovala so zloţkami polície a v priebehu konania menil

svoje výpovede. Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe M. Č. uţíval steroidy a drogy, ktorá

skutočnosť podstatným spôsobom zniţuje vierohodnosť jeho výpovedí a dlhodobé uţívanie

anabolík môţe mať vplyv na psychické a psychologické poruchy. Podstatnou z hľadiska

hodnotenia jeho výpovedí je aj jeho posledná výpoveď učinená v písomnej podobe s

podpisom overeným notárom, v ktorej svedok poprel všetky svoje predchádzajúce

usvedčujúce výpovede. V tomto smere v dôvodoch odvolania poukázali aj na výpoveď

svedka T., a na list medzi svedkami T. a Č. napísaný vo forme otázok a odpovedí vo väzbe,

podľa ktorého sa svedok Č. mal o vraţde A. N. dozvedieť len sprostredkovane a voči

18

obţalovaným vypovedal len preto, lebo sa tak dohodol s vyšetrovateľmi. Tieţ výpoveď

svedka S. vykazuje mnoho znakov nevierohodnosti.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky zrušil napadnutý rozsudok podľa , , ,

a podľa vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie

a rozhodnutie.

Obţalovaný B. A. odvolanie odôvodnil aj sám, a to dvomi rozsiahlymi podaniami

z 20.mája 2009 (193 strán textu) a zo 7. apríla 2010 (49 strán textu), ku ktorým doplnil aj

ďalšie listinné dôkazy.

Uviedol, ţe jeho odvolanie smeruje proti všetkým výrokom rozsudku a tento rozsudok

povaţuje za nezákonný a nespravodlivý. Tvrdí, ţe ho odsúdil protiústavný súd, pričom

na siedmich stranách rozoberá dôvody, pre ktoré Špeciálny súd v Pezinku povaţuje za súd

protiústavný. V tomto smere ako dôkaz č.1 priloţil k svojmu tvrdeniu návrh skupiny

poslancov Národnej rady SR na začatie konania podľa SR.

V podaní, ktorým odvolanie doplnil na stranách 1-14 opätovne namietal, ţe bol odsúdený

protiústavným súdom a zaoberal sa rozhodnutím Pléna Ústavného súdu .

Konštatoval, ţe špeciálny súd nebol nezávislým súdom, lebo sudcovia sa museli podrobiť

bezpečnostnej previerke, ktorú vydáva orgán výkonnej moci. Poukázal tieţ na osobné

príplatky vyplácané sudcom. Ďalej namietal, ţe vo veci rozhodol senát v nezákonnom zloţení,

pretoţe vec pôvodne napadla do senátu v zloţení predseda senátu JUDr. G., a členovia senátu

JUDr. S. a JUDr M. Senát v tomto zloţení boli podľa jeho názoru zákonní sudcovia podľa čl.

48 SR a Listiny základných práv a slobôd. Poţiadal odvolací súd aby

preskúmal, či pridelenie veci v poradí druhému senátu bolo v súlade s Rozvrhom práce

Špeciálneho súdu v Pezinku. Ako dôkaz č.2 obţalovaný A. pripojil k odvolaniu zápisnicu

o hlavnom pojednávaní v trestnej veci obţalovaného M. P. vedenej na Špeciálnom súde

v Pezinku pod sp. zn. PK , z ktorej vyplýva,

ţe členom senátu v tejto veci bol aj JUDr. H., ktorá okolnosť bola podľa jeho názoru

dôvodom na vylúčenie JUDr. H. z prejednávania tejto trestnej veci. V písomných dôvodoch

odvolania na strane 13-16 namieta spôsob vedenia výsluchu vo vzťahu k svedkovi J. Š..

Postup predsedu senátu povaţuje za prejav subjektívnej aj objektívnej zaujatosti. Ďalšia

odvolacia námietka obţalovaného smeruje k tomu, ţe predseda senátu nerozhodol o námietke

19

zaujatosti, ktorú vzniesol voči znalkyni MUDr. D. C. a na strane 17 aţ 24 uvádza podrobne

dôvody, pre ktoré nadobudol presvedčenie, ţe znalkyňa bola voči jeho osobe zaujatá,

spochybnil jej odbornosť a kompetentnosť, čo dokladoval dôkazmi č. 3 a 4. Ďalšou

skutočnosťou, pre ktorú má oprávnené pochybnosti o dostatočnej nezaujatosti senátu

rozhodujúceho vo veci je skutočnosť, ţe senát prišiel do styku s nezákonnými dôkazmi, resp.

s dôkazmi procesne nespôsobilými, a to s nezákonne získanými telefonickými odposluchmi

(nebol daný súhlas sudcu). Za nezákonné dôkazy povaţuje aj výpovede svedka Č. a

obţalovaného S., ktoré boli získané tak, ţe tieto osoby boli ovplyvňované vyšetrovateľmi, aby

vypovedali v jeho neprospech (dôkazy č. 5, 6 a 7). V doplnení podaného odvolania namietal,

ţe hoci bol predseda senátu disciplinárne stíhaný, NBÚ mu neodňal bezpečnostnú previerku,

hoci tak urobiť mal. Vyslovil podozrenie, ţe výkonná moc si takýmto spôsobom vynucuje od

JUDr. H. ţelané rozsudky. Podľa jeho názoru záujem výkonnej moci je o jeho osobu,

nepopierateľný o čom svedčia rôzne tlačové konferencie generálneho prokurátora

a policajného prezidenta. Okolnosť, ktorá tieţ u neho vzbudzuje pochybnosť o nezaujatosti

JUDr. H. voči jeho osobe, sú jeho konexie na politických predstaviteľov, konkrétne na

bývalého ministra L., s ktorým sú kamaráti. Ďalšia odvolacia námietka obţalovaného

smerovala k tomu, ţe súd v konaní neakceptoval jeho návrhy na doplnenie dokazovania

výsluchom napr. svedkov R. Š. - N., M. A., I. C., L. Č., A. Č., B. L.. Senát dal jasne najavo,

ţe sa ponáhľal s vyhlásením rozsudku, čo pochopil, keď sa dozvedel z médií, ţe 17. marca

2009 zasadalo plénum Ústavného súdu SR, ktoré malo rozhodnúť o tom, či Špeciálny súd bol

zriadený v súlade s . Tento názor zopakoval aj v doplnení podaného odvolania na

strane 17-20. Na stranách 33 - 41 obţalovaný A. dôvodí, ţe bola v jeho prípade porušená

zásada špeciality, k čomu predloţil dôkaz č.8. Ďalej obţalovaný v písomných dôvodoch

odvolania uviedol, ţe napadnutý rozsudok obsahuje mnoţstvo chýb logického druhu a tieţ je

otázna zákonnosť V. časti dôkazového materiálu. Vyslovil názor, ţe súd mal povinnosť zistiť

skutočný stav veci a napriek tomu ostali viaceré rozhodujúce skutočnosti neobjasnené.

Rozsudok podľa jeho názoru nie je v súlade s hmotnoprávnymi ani procesnoprávnymi

predpismi. Vo vzťahu ku skutku v bode 1 rozsudku namietal, ţe u neho i obţalovaného P.

bolo viackrát vznesené obvinenie pre ten istý skutok- dôkaz č.9. Okolnosť, ţe v roku 2003

bola zosnovaná zločinecká skupina, z ktorej boli následne obvinení vyvracia fakt, ţe on sám

bol v období od 1. marca 2001 do 27. januára 2004 vo väzbe a obţalovaný P. bol od 9.

októbra 2003 do 7. apríla 2004 vo väzbe – dôkaz č. 10. Namietal, ţe z ani jednej výpovede

vypočutých svedkov alebo spoluobţalovaných nevyplynulo, ţe zločinecká skupina bola

zaloţená na prelome rokov 2003 a 2004 ako to ustálil súd. V ďalšej časti písomne podaného

20

odvolania obţalovaný A. namietal postup vyšetrovateľa, keď dočasne odloţil vznesenie

obvinenia P. T. a Z. B. pre zločin podľa § 269 Tr..zák., lebo na to neboli podľa jeho názoru

splnené zákonné podmienky (dôkaz č. 11). Prokurátor zas podľa neho porušil zákon, keď vec

týkajúcu sa vraţdy poškodeného M. Š. vylúčil na samostatné konanie. Jedná

sa o svojvoľné postupy orgánov činných v trestnom konaní a súd sa s nimi nevyporiadal.

V ďalšej časti odvolania obţalovaný podrobne rozoberá osoby spoluobţalovaných a svedkov

P. T., Z. B., Š. S., M. Č., L. S., dôvody pre ktoré podľa jeho názoru proti nemu vypovedali

a namieta spôsob vedenia ich výsluchov tak zo strany vyšetrovateľov ako i súdu. Listinnými

dôkazmi č. 15/1 a 15/2 namietal obţalovaný postup vyšetrovateľov pri vstupe do jeho bytu,

keď pouţili výbušninu a jeho druţku A. P. spútali, musela kľačať na zemi a mierili na ňu

samopalom. Na takýto postup sa sťaţoval. Na strane 129 aţ 192 obţalovaný A. podrobne, zo

svojho pohľadu, analyzuje dôkaznú situáciu vo vzťahu ku skutku v bode 2 - vraţda

poškodeného N.. Zaoberá sa osobou M. Č., rozpormi v jeho výpovedi a z toho vyplývajúcej

ţiadosti, aby bol s ním konfrontovaný čo súd odmietol. V tejto súvislosti poukazuje na rôzne

rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ohľadne práva obvineného vypočuť alebo dať

vypočuť svedka a klásť mu otázky. Poukázal na skutočnosť, ţe svedok Č. uţíval anabolické

steroidy. Ďalej sa obţalovaný zaoberá osobou spoluobţalovaného S., svedka Z. B. a obsahom

ich výpovedí. Namietal, ţe súd vo vzťahu k tomuto skutku ignoroval výpoveď svedka Z. C.

(dôkaz č.17). Analyzuje výpovede svedkov Š., N. a policajta K.. Vo vzťahu ku skutku v bode

3 uviedol, ţe tento skutok sa nestal, vypovedal o ňom iba C. L. a ostatní svedkovia uvádzali

len to, čo sa dozvedeli od neho. Tvrdil, ţe od M. D. sa dozvedel, ţe za usvedčujúcu výpoveď

voči jeho osobe, bolo ako odmena zastavené trestné stíhanie vedené proti C. L. a M. D..

Obţalovaný N. P. odvolanie podané jeho obhajcom doplnil aj samostatným písomným

podaním (č.l. 7378-7386). Namieta, ţe v konaní nebolo dostatočne preukázané,

ţe by sa dopustil ţalovaných skutkov. Vyslovil názor, ţe celý súd sa niesol v duchu, čím skôr

ich všetkých odsúdiť. Skutky nespáchali a svedkovia, ktorí proti nim vypovedali, boli k tomu

donútení. Namietal tieţ, ţe v konaní boli porušené jeho práva obhajoby. Je nepochopiteľné,

ţe vo vzťahu ku skutkom, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie súd vyslovil procesné

pochybenia a zároveň zaujal stanovisko, ţe vo vzťahu ku skutkom, pre ktoré bol uznaný

za vinného procesné predpisy porušené neboli. Odvolacia námietka tohto obţalovaného

smerovala aj k tomu, ţe vyšetrovateľ mu neumoţnil dostatočné štúdium spisu, bol ukrátený

o právo oboznámiť sa so spisom a navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov. Ďalej obţalovaný

namietal procesný postup vyšetrovateľov pri výsluchu svedka Č., pričom sa v tejto súvislosti

21

odvolával na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Čl. 6 ods.1 písm. d/, ako

i na konkrétne rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva. V ďalšej časti podaného

odvolania podrobne analyzoval výpovede svedkov Č., T., Z. B., J. Š. a spoluobvineného S..

Namietal, ţe neboli na súde vypočutí ním navrhovaní svedkovia, z čoho mal pocit, ţe súd

sa ponáhľa odsúdiť ich. Vyslovil presvedčenie, ţe v tomto prípade mala byť pouţitá zásada

trestného konania in dubio pro reo. Ţiadal preto, aby odvolací súd zrušil prvostupňový

rozsudok a vec vrátil späť súdu na ďalšie došetrenie.

Obţalovaný M. P. tieţ doplnil advokátom zdôvodnené odvolanie vlastným podaním

(č.l. 7248-7249), v ktorom uviedol, ţe v konaní mu nebolo preukázané, ţe by mal byť členom

zločineckej skupiny a nikto ho z tohto skutku neusvedčuje. Nikdy

od spoluobţalovaných nedostal a ani nemal sľúbené ţiadne finančné prostriedky. V konaní

tieţ nebolo dôkazmi preukázané, ţe by sa podieľal na podpálení erotických klubov A. a G. C..

Z tohto ho usvedčuje len svedok S., ktorý si to vymyslel, lebo sa sám chce vyhnúť trestnému

stíhaniu za rôznu trestnú činnosť. Po vypálení týchto dvoch erotických salónov sa jediným

vlastníkom erotického salónu v okrese M. stal práve svedok S., teda práve on mal motív na

vypálení týchto salónov. V čase keď bol vo väzbe, boli rovnakým spôsobom vypálené ďalšie

dva začínajúce erotické salóny v tomto regióne, mechanizmus ich podpálenia bol identický.

Poukázal na skutočnosť, ţe svedok S. bol v minulosti liečený na psychiatrii, bol usvedčovaný

aj z uţívania psychotropných látok. Za povšimnutia hodnú povaţoval tieţ informáciu, ţe

svedok teraz podniká s bývalým šéfom Úradu boja proti organizovanej kriminalite, svedkom

Mgr. S. R.. V závere podaného odvolania namietal aj procesný postup súdu, keď viaceré

vznášané námietky senát po krátkej prestávke vyriešil len konštatovaním, ţe sa necíti byť

zaujatý.

Obţalovaný H. H. odvolanie zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu

JUDr. O. T. (č.l. 7359-7364), ktorým napáda rozsudok vo všetkých jeho výrokoch o vine

a treste týkajúcich sa jeho osoby. Uviedol, ţe pokiaľ sa súd opieral pri rozhodovaní o jeho

vine o výpoveď spoluobţalovaného T., jeho výpoveď je nehodnoverná najmä v časti, ţe mal

robiť obţalovanému A. ochranku a tým sa zúčastňovať na činnosti skupiny a prechovávať

zbrane pre skupinu. Neobstojí najmä jeho tvrdenie, ţe tieto informácie mal mať od samotného

obţalovaného A.. Aj výpoveď svedka S. je taktieţ nevierohodná, pokiaľ hovorí

o organizačnej štruktúre zločineckej skupiny, rozdelení úloh v nej a celkove o jej činnosti,

lebo pokiaľ by tieto skutočnosti poznal, musel by sám byť v hierarchii skupiny na určitom

22

stupni postavenia a poznať jej činnosť ako sa i sám podieľať na tejto činnosti. Výpoveď

svedka S. odmietol v dôvodoch odvolania ako nepravdivú a zavádzajúcu aj vo vzťahu ku

skutku v bode 8. V trestnej veci obţalovaného P., v konaní pred vojenským súdom, tento

svedok priznal kto bol iniciátorom celej akcie, kto pripravil výbušný nástraţný systém a kto

na jeho pozemku, bez jeho vedomia prechovával funkčné trhaviny. Vo vzťahu ku skutku

v bode 9 rozsudku má za to, ţe na hlavnom pojednávaní dostatočne vysvetlil za akých

okolností a od koho prevzal tašku, ktorú následne odovzdal Š. J., pričom o obsahu tašky sa

dozvedel aţ od vyšetrovateľa R.. Na zaistených zbraniach a trhavinách neboli zaistené ţiadne

jeho daktyloskopické stopy. V závere odvolania uviedol, ţe nedostával ţiadne pokyny ani od

A., ani od iných spoluobţalovaných. Nikdy nebol v štruktúre skupiny a nebol v nej ani ako

vojak -vykonávateľ. Nedostával ţiadne odmeny, ani nepoţíval iné výhody. Ţiadal preto,

aby odvolací súd podľa , zrušil napadnutý

rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obţalovaný M. T. v dôvodoch odvolania podaného prostredníctvom obhajcu JUDr.

M. V. (č.l. 7243-7245) uviedol, ţe vo veci neexistuje jediný priamy alebo nepriamy

relevantný dôkaz, ktorý by ho bez akejkoľvek pochybnosti usvedčoval

zo spáchania skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu. Podľa jeho názoru nie je moţné vo veci

rozhodnúť inak, ako ho spod obţaloby oslobodiť. Prvostupňový súd sa pri hodnotení dôkazov

neriadil jednou zo základných zásad trestného konania, a to zásadou in dubio pro reo. Neriadil

sa ani zásadami trestného konania ustálenými v zákonných ustanoveniach § 2 ods. 10,12

. Navrhol, aby odvolací súd po zrušení napadnutého rozsudku

obţalovaného spod obţaloby oslobodil, alternatívne, aby rozsudok súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

V doplňujúcich dôvodoch odvolania (č.l. 7367-7375) obţalovaný T., prostredníctvom

svojho obhajcu uviedol, ţe ani jeden zo zabezpečených dôkazných prostriedkov nemoţno pri

ich hodnotení posúdiť ako dôkaz proti nemu. Z dôkazov nevyplýva ţiadna okolnosť, alebo

súvislosť, ktorá by bez akejkoľvek pochybnosti dávala moţnosť aplikovať vymedzenie

skutkovej podstaty zločinu podľa , a to ani pri extenzívnom výklade

vo vzťahu k obţalovanému T.. Svedok M. Č. vo výpovedi, v ktorej podrobne popisuje

zločineckú skupinu výslovne označil troch obţalovaných, medzi nimi aj obţalovaného T.,

ktorí v zločineckej skupine neboli. V dôvodoch odvolania obţalovaný podrobne rozviedol kde

sa nachádzal a čo robil v období od roku 1998 aţ do roku 2006, z ktorých skutočností

23

vyplýva, ţe nemal ani teoretickú moţnosť byť v ţalovanom období akýmkoľvek spôsobom

činný pre údajnú skupinu, alebo ju podporovať. Ţiadny z obţalovaných (A., P., B.) neuviedol

vo svojich výpovediach bliţší vzťah k obţalovanému T. a ani ho nespájali so ţiadnymi

aktivitami. Podľa výpovede svedka Č., iniciátorom vypálenia erotických salónov A. a G. C.

bol svedok S.. S výpoveďou tohto svedka sa súd dostatočne nevyporiadal, hoci ho sám

predseda senátu označil za problematického svedka. Poukázal na to, ţe pokiaľ nebol

iniciátorom ani organizátorom týchto skutkov a ani nič o nich nevedel obţalovaný A.,

nemoţno obţalovaného T. uznať za vinného zo spáchania skutku v bode 1, a to ani v prípade,

ak by súd bol predsa len toho názoru, ţe sa dopustil skutku v bode 7 rozsudku a ţe zločinecká

skupina bola preukázaná, nakoľko by v prípade obţalovaného T. absentoval akýkoľvek

skutok v súvislosti so zločineckou skupinou.

Obţalovaný J. P. v dôvodoch odvolania zdôraznil, ţe od začiatku trestného stíhania

spáchanie ţalovaného skutku popieral. Dôkazmi, ktoré súd vykonal nebolo preukázané, ţe by

poškodeného fyzicky napadol, alebo ţe by ho vydieral. Podľa jeho názoru súd neúplne zistil

skutkový stav a jednostranne vyhodnotil vykonané dôkazy, výlučne

len v jeho neprospech. Navrhol preto, aby odvolací súd po preskúmaní veci zrušil napadnutý

rozsudok podľa , , , a vec vrátil

prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe podaných odvolaní primárne zistil,

ţe nie je daný dôvod pre ich zamietnutie podľa (odvolania boli podané

včas a oprávnenými osobami) a nie je ani daný dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 316

ods. 3 , preto postupom podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, ţe podané

odvolania nie sú dôvodné

Po preskúmaní obsahu predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil,

ţe orgány činné v trestnom konaní postupovali tak, aby bol zistený skutkový stav veci,

o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie, § 2

ods. 10

24

Všetky dôkazy boli získané zákonným spôsobom a súd ich hodnotil jednotlivo

i v ich súhrne, podľa svojho vnútorného presvedčenia, zaloţeného na starostlivom uváţení

všetkých okolností prípadu, riadiac sa pri tom ustanovením

V súlade s ustanovením prvostupňový súd dôkladne v dôvodoch

rozsudku vyloţil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia

oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaného dokazovania. Z odôvodnenia

je zrejmé ako sa súd vyrovnal s obhajobou obţalovaných a tieţ, akými právnymi úvahami

sa súd spravoval keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona

v otázke viny a uloţených trestov, pokiaľ ide o odsudzujúcu časť rozsudku a akými právnymi

úvahami sa riadil, keď obţalovaných pre určité skutky oslobodil spod obţaloby. S dôvodmi

rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd stotoţnil.

Podľa § 129 ods. 3 Tr.zák. (v znení účinnom do 31. augusta 2009, teraz odsek 4)

zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie

štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb,

ktorá existuje počas určitého časového obdobia a

koná koordinovane

s cieľom spáchať jeden, alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej

činnosti, podľa § 233, alebo niektorý z trestných činov korupcie, podľa ôsmej hlavy tretieho

dielu osobitnej časti

na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej, alebo inej výhody.

Pre naplnenie zákonných znakov skutkovej podstaty zločinu zaloţenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák., z ktorého uznal prvostupňový súd

za vinných v bode 1 rozsudku obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R. B., H. H. a M. T., je

nevyhnutné, aby boli splnené všetky zákonné znaky zločineckej skupiny v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia § 129 ods.3 Tr.zák. (v znení účinnom v čase dokonania činu, teraz

odseku 4).

Prvostupňový súd sa veľmi dôsledne, vo vzťahu ku všetkým obţalovaným, zaoberal

naplnením týchto zákonných znakov.

25

Správne ustálil, vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ţe zločinecká skupina

v posudzovanej veci je štruktúrovanou skupinou najmenej siedmich osôb (o vine, resp.

nevine, obţalovaného Š. S. odvolací súd v tomto konaní nerozhodoval, vylúčil ho na

samostatné konanie).

Štruktúrovanosť skupiny znamená hierarchické rozdelenie jej členov z hľadiska

postavenia a vplyvu v skupine.

Z výpovedí svedkov M. Č., Z. B., L. S., C. S., C. L., V. G., ale i spoluobţalovaných P.

T., ktorý je uţ právoplatne odsúdený, Š. S., ktorého trestná vec je vylúčená

na samostatné konanie a H. H. vyplynulo, ţe z hľadiska štruktúry skupiny na jej čele stojí

obţalovaný B. A., mnohými označovaný ako „ šéf“, alebo „boss“. Z titulu tejto pozície,

obţalovaný A. rozdeľoval v skupine úlohy a v tomto smere vydával príkazy.

Jeho najbliţšími spolupracovníkmi boli obţalovaní N. P. a J. B.. Ďalší obţalovaní boli

akýmisi radovými členmi tejto skupiny, ktorí sa rôznym spôsobom podieľali na páchaní

trestnej činnosti na základe príkazov od B. A..

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe prvostupňový súd správne v dôvodoch

rozsudku konštatuje, ţe členstvo v zločineckej skupine neznamená, ţe páchateľ musí byť

do skupiny prijatý nejakým formálnym spôsobom a musí sa podieľať po celú dobu

jej existencie na kaţdej protiprávnej činnosti, pozná všetkých jej členov a ich postavenie

v skupine a pod. Postačí, ak sa obţalovaný začlení do organizačnej štruktúry skupiny, cíti

sa byť súčasťou skupiny a vykoná pre ňu čo i len jeden protiprávny čin.

Časovú existenciu zločineckej skupiny B. A., špeciálny súd správne ustálil na dobu

páchania ţalovanej trestnej činnosti – skutkov nadväzujúcich na tento trestný čin.

Prvostupňový súd sa v tomto smere vyporiadal i s obhajobou niektorých obţalovaných, ţe

nemohli byť členmi zločineckej skupiny pretoţe boli vo väzbe, alebo sa nachádzali

na inom mieste, neţ na ktorom pôsobila zločinecká skupina. Vzatie do väzby niektorého člena

skupiny neznamená rozbitie skupiny a skutočnosť, ţe by táto ukončila svoju činnosť. V tejto

súvislosti je treba konštatovať i to, ţe súd prvého stupňa správne posudzoval tento trestný čin

podľa účinného od 1. januára 2006, keďţe sa jedná o trváci trestný čin

a jeden skutok (konkrétne skutok v bode 7 rozsudku), bol spáchaný za účinnosti tohto zákona.

26

Ďalším znakom zločineckej skupiny je koordinovanosť jej činnosti. Z vykonaného

dokazovania, výpovedí vyššie označených svedkov a spoluobţalovaných jasne vyplýva,

ţe zločinecká skupina operovala v juţnej časti východného Slovenska, ktoré územie chcela

mať plne pod svojou kontrolou tým spôsobom, ţe reagovala na podnikateľské aktivity,

prípadne na protiprávnu činnosť (pašovanie cigariet, nafty a pod.) rôznych subjektov,

ktoré zastrašovala, vyvíjala na ne nátlak s cieľom jednak udrţiavať stav akejsi podriadenosti

a strachu, ale i s jednoznačným cieľom získať finančné prostriedky (poškodený N., poškodený

C. L., podpálenie erotických salónov a pod). Aktivity skupiny boli sústavné, plánované

a koordinované.

Zločinecká skupina vyvíja svoje aktivity s cieľom spáchať jeden, alebo viacej zločinov

a s cieľom získať finančnú alebo inú výhodu.

Odvolací súd sa stotoţňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, ţe kaţdý

z obţalovaných, ktorí boli uznaní za vinných zo spáchania zločinu zaloţenia, zosnovania

a podporovania zločineckej skupiny sa dopustili minimálne jedného skutku trestného činu

uvedeného v ustanovení § 129 ods. 3 Tr. zák. (v jeho znení účinnom v čase dokonania činu).

Dôsledne sa zaoberal i obhajobou obţalovaného A., ţe on sa mal dopustiť len jedného zločinu

vo vzťahu k zločineckej skupine (vraţda poškodeného N. ), ale tento nebol spáchaný so

ziskuchtivým motívom.

Na základe uvedeného aj odvolací súd je toho názoru, ţe obţalovaní A., P., B., P., B.,

T. a H. naplnili svojim konaním popísaným v bode 1 rozsudku pojmové znaky zločinu

zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a ich konanie

bolo aj správne právne posúdené.

Obţalovaní B. A., J. B. a N. P. popierali spáchanie skutku ustáleného v bode 2

rozsudku. Napriek tejto skutočnosti, ich vinu mal nepochybne preukázanú i odvolací súd.

Vychádzal predovšetkým z výpovede svedka M. Č.. Tento svedok veľmi podrobne popísal, ţe

to boli práve obţalovaní A., B. a P., ktorí sa podieľali na vraţde poškodeného N.. Popísal

akým spôsobom ho zabili, kde zakopali jeho telo, ale i to čo bolo motívom ich konania.

Napriek tomu, ţe následne v priebehu ďalšieho konania bola vyvíjaná enormná snaha

obţalovaných o spochybnenie výpovede tohto svedka, ani odvolací súd nezistil dôvod

27

usvedčujúcej výpovedi M. Č. neveriť. Výpovedi svedka M. Č. totiţ korešponduje celý rad

ďalších dôkazov, ktoré boli získané zákonným spôsobom. Práve na základe toho, ţe svedok

označil miesto kde bolo zakopané telo poškodeného N., toto bolo políciou nájdené a neskôr

bolo i znaleckým dokazovaním telo nájdenej mŕtvoly stotoţnené s nezvestným A. N.. Znalci

MUDr. L. a MUDr. V. v závere znaleckého posudku po súdnej pitve nebohého ustálili, ţe

mechanizmus vzniku zranení zodpovedá tomu, ako ich popísal svedok Č.. Tieţ príčinu smrti

nebohého ustálili v zhode s výpoveďou tohto svedka. Motív spáchania vraţdy a spojitosť s

obţalovanými A., B. a P. ako i okolnosti, ktoré vraţde predchádzali zas potvrdili svedkovia L.

N., J. Š., M. K..

Špeciálny súd sa veľmi dôsledne zaoberal i obhajobou obţalovaných, ktorí sa snaţili

spochybniť usvedčujúcu výpoveď svedka Č. tvrdením, ţe jeho výpoveď bola ovplyvnená

skutočnosťou, ţe uţíval drogy a anabolické steroidy. V tomto smere bolo vykonané znalecké

dokazovanie MUDr. D. C., ktorého závery obhajobu obţalovaných vyvrátili. V súlade so

znaleckým záverom MUDr. C. je i odborné vyjadrenie Prof. MUDr. D. M., Phd. Aj podľa

jeho stanoviska, uţívanie takýchto, zjavne pre organizmus deštrukčných látok, nemá vplyv na

chorobné ovplyvnenie sklonov k fabulácii, alebo konfabulácii.

Obhajobné tvrdenia obţalovaných o nátlaku vyšetrovateľov pri výsluchu tohto svedka

zas boli vyvrátené výsluchmi svedkov JUDr. J. G., JUDr. J. T., Mgr. J. B., Mgr. S. R..

Prvostupňový súd tieţ veľmi podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetlil,

prečo vyhodnotil ako nevierohodné „prehlásenie„ svedka Č. ako i materiál spísaný počas

výkonu väzby so svedkom T.. Odvolací súd sa s takýmto vyhodnotením dôkazov plne

stotoţnil.

Konštatovanie súdu, ţe obrana obţalovaných je účelová a vyvrátená vykonanými

dôkazmi zodpovedá stavu veci.

Konanie obţalovaných A., P. a B. prvostupňový súd správne právne posúdil ako

trestný čin vraţdy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/, i/, j/ Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005.

28

Obţalovaní konali ako členovia organizovanej skupiny, spoločne, mali rozdelené

úlohy, ktorými sa podieľali na usmrtení poškodeného, konali obzvlášť trýznivým a surovým

spôsobom popísaným v skutkovej vete rozsudku, aj za veľmi surového sprievodného

verbálneho prejavu a konali jednoznačne so zištným motívom zastrašiť iných podnikateľov

na území kde operovali, aby im títo zo strachu o svoj vlastný ţivot odvádzali zisky

z podnikateľskej činnosti.

Aj v prípade skutku ustáleného v rozsudku v bode 3/ obţalovaní B. A., N. P. a J. B.

jeho spáchanie popierali. Ako to konštatoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí,

v opozícii k tejto skupine dôkazov boli výpovede svedkov C. L., manţelky I. L., B. L., C. S.,

A. S., V. V. a P. B., ktorí vypovedali viac menej zhodne,

ţe obţalovaní poţadovali od C. L., aby im platil za prevádzkovanie pneuservisu a baru.

Svedkovia vypovedali, ţe obţalovaných chápali ako skupinu okolo B. A., ktorá ţiada

„výpalné“ a hovorili o strachu a o sluţbách, ktoré v pneuservise pre ľudí zo skupiny B. A.

vykonávali bezplatne.

Úlohou súdu prvého stupňa preto bolo hodnotiť tieto dve proti sebe stojace skupiny

dôkazov a posúdiť vierohodnosť tej ktorej skupiny. Dospel k záveru, s ktorým sa stotoţnil

aj odvolací súd, ţe výpovediam svedkov manţelov L. - majiteľov servisu i baru, pracovníkom

týchto zariadení a zákazníkom, ktorí náhodne boli pri návštevách obţalovaných v týchto

prevádzkach, niet dôvodu neveriť, pretoţe si navzájom neodporujú, sú logické a hlavne nebol

zistený ţiadny motív, pre ktorý by proti obţalovaným vypovedali. Výpovede týchto svedkov

v celom kontexte zapadajú do obrazu o existencii zločineckej skupiny okolo obţalovaného A.

a jej činnosti na východnom Slovensku tak ako ho prezentovali aj iní svedkovia vypovedajúci

vo vzťahu k iným ţalovaným skutkom.

Špeciálny súd veľmi podrobne v dôvodoch svojho rozhodnutia konkretizuje právne

úvahy ktorými sa riadil, keď konanie obţalovaných v tomto bode právne posúdil ako trestný

čin hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 a odvolací súd sa s nimi v celom rozsahu stotoţnil.

Obţalovaný N. P. popieral spáchanie skutku ustáleného v bode 4 rozsudku.

Aj v tomto prípade nastala dôkazná situácia, keď proti výpovedi obţalovaného stoja

diametrálne odlišné, usvedčujúce výpovede vypočutých svedkov, v danom prípade

29

poškodených V. H. a jeho druţky V. G.. Taktieţ bolo úlohou prvostupňového súdu posúdiť

vierohodnosť jednotlivých proti sebe stojacich dôkazov. Z výpovede svedka V. H. vyplýva,

ţe kšeftoval s naftou, a preto časť zisku z tejto činnosti mal dávať konkrétne obţalovanému

P.. Vypovedal tieţ, ţe obţalovaného P. vnímal ako člena skupiny, kam patrili aj A., P., B., T.

a iní. O všetkých sa hovorilo, ţe sú nebezpeční, bál sa ţe ho zbijú, a preto bol ochotný platiť.

Ani odvolací súd tak ako i prvostupňový súd nezistil dôvod neveriť výpovedi tohto

svedka, pretoţe sa jednak v nej sám usvedčuje z protizákonnej činnosti (kšeftovanie s naftou)

a určite by na úkor svojej osoby a rizika, ktorému sa vystavil, neusvedčoval obţalovaného P.,

pokiaľ by sa tento skutok nestal. Naviac, ako je to uvedené aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

skutku, jeho výpoveď zapadá do kontextu výpovedí iných svedkov v posudzovanej veci, ktorí

hovoria o existencii zločineckej skupiny obţalovaného B. A. a jej pôsobení na východnom

Slovensku.

Právna kvalifikácia konania obţalovaného N. P. podľa § 235a ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 zodpovedá zákonu.

Napadnutým rozsudkom boli zo skutku ustáleného v bode 5 uznaní za vinných

obţalovaní P. T. a J. P.. Rozsudok špeciálneho súdu ohľadne obţalovaného P. T. je uţ

právoplatný, pretoţe tento obţalovaný proti nemu nepodal odvolanie.

Obţalovaný J. P. vypovedal, ţe vedel o tom, ţe poškodený V. H. dlhuje odsúdenému

T. peniaze videl ho s naftou, preto volal T. čím, chcel dokázať, ţe poškodený má peniaze na

vrátenie dlţoby. Poprel však, ţe na poškodeného fyzicky zaútočil, čo bolo vlastne i

základom jeho odvolacej námietky. Odvolací súd však túto odvolaciu námietku akceptovať

nemohol s poukazom na výpovede svedkov V. a A. H., V. a G. G., ale najmä s ohľadom na

výpoveď uţ odsúdeného T., ktorý vypovedal, ţe to bol práve obţalovaný P., ktorý sledoval

motorové vozidlo poškodených. Potvrdil dve stretnutia s poškodenými v jednom prípade s B.

a v druhom prípade s P. a priznal i fyzickú inzultáciu poškodeného.

Aj o týchto obţalovaných hovoril ako o skupine okolo B. A., ktorej poškodený H. mal platiť

výpalné za to, ţe obchoduje s naftou (túto informáciu mal od obţalovaného P.).

Obţalovanému J. P. teda pri právnom posúdení jeho konania

ako trestného činu vydierania spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 235 ods. 1

30

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 nie je priamo kladené za vinu, ţe by fyzicky

inzultoval poškodeného, k facke sa priznal odsúdený T., ale spolu s odsúdeným T. vymáhali

dlh inak ako právnymi prostriedkami, a to násilím. On zablokoval auto poškodeného a T. ho

udrel. Dá sa povedať, ţe vlastne iniciátorom tohto skutku bol obţalovaný P., ktorý informoval

T. o pašovaní nafty poškodeným.

Podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ak bol trestný čin spáchaný

spoločným konaním dvoch alebo viacerých osôb, zodpovedá kaţdá z nich, akoby kaţdá z nich

trestný čin spáchala sama.

Obţalovaní T. a P. sa konania voči poškodenému dopustili spoločne

ako spolupáchatelia, preto obţalovaný P. je trestne zodpovedný aj za priame násilie

obţalovaného T..

Tak ako v predchádzajúcich prípadoch aj vo vzťahu ku skutku ustálenému v bode 6

rozsudku, obţalovaní M. P. a R. B., spáchanie tejto trestnej činnosti popreli. Zhodne tvrdili,

ţe ide o výmysly svedka L. S., na podpálení erotického salónu sa nepodieľali.

Oboch obţalovaných však zo spáchania ţalovaného skutku usvedčoval svedok S..

Vzhľadom na osobu tohto svedka a obhajobné prednesy obţalovaných prvostupňový súd sa

veľmi dôsledne zaoberal posúdením vierohodnosti tohto dôkazu. Svedok L. S. uviedol, ţe na

podpálení erotického salónu A. sa podieľali spolu s obţalovanými P. a B. aj svedok Č. a on

sám. Podrobne popísal, priebeh a vykonanie skutku. V tejto časti nezistil dôvod neveriť

výpovedi tohto svedka ani odvolací súd, pretoţe mu korešponduje aj výpoveď svedkyne Š.,

ktorá taktieţ za páchateľov označila obţalovaných P. a B., a svedkov Č. a S., ale najmä jej

korešpondujú aj iné zákonne získané a objektívne dôkazy, ktorými sú zápisnica o ohliadke

miesta činu a príslušná fotodokumentácia. Poţiarno-technická expertíza a znalecký posudok

Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice okrem iného ustálili, ţe poţiar bol

zaloţený úmyselne, boli zistené tri ohniská poţiaru, potvrdili, ţe príčinou horenia bol benzín

a konštatovali, ţe na mieste činu boli nájdené zvyšky plastovej nádoby v ktorej bol benzín.

Tieto objektívne zadokumentované dôkazy potvrdzujú pravdivosť výpovede svedka S..

O tom, ţe prvostupňový súd skutočne dôsledne a do detailov hodnotil vierohodnosť

výpovede tohto svedka svedčí aj fakt, ţe neprevzal za pravdivé bez ďalšieho overenia všetky

31

tvrdenia tohto svedka, ale stotoţnil sa len s tými, ktoré boli verifikované aj inými

nespochybniteľnými dôkazmi. Práve s poukazom na výpoveď svedkyne Š. súd nemal nad

akúkoľvek pochybnosť za preukázané tvrdenie svedka, ţe iniciátorom podpálenia erotického

salónu bol obţalovaný A. a v tomto smere potom aj upravil skutkovú vetu. S takýmto

postupom v hodnotení vierohodnosti výpovede svedka S. sa stotoţnil aj odvolací súd.

Výška spôsobenej škody bola ustálená znaleckým dokazovaním a výsluchmi svedkov,

preto ani odvolací súd nemal o jej základe a výške pochybnosti a ponechal tento výrok

nedotknutý.

Obţalovaní M. P., R. B. a M. T. spáchanie skutku ustáleného v bode 7 rozsudku

popreli. V rámci svojich obhajobných prednesov uviedli, ţe na podpálení erotického salónu

G. C. sa nezúčastnili a pokiaľ sú z toho usvedčovaní jedná sa o výmysly.

Vinu obţalovaných mal aj v tomto prípade za preukázanú aj odvolací súd,

a to na základe výpovede svedka S., vierohodnosťou ktorej sa aj v tomto prípade

prvostupňový súd dôsledne zaoberal.

Aj vo vzťahu k tomuto skutku boli zadováţené expertízne posudky, ktoré

nespochybniteľne určili príčinu poţiaru a znalecké posudky, ktoré preukázali výšku

spôsobenej škody.

V dôvodoch rozsudku špeciálny súd podrobne rozviedol právne úvahy, ktorými

sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona

v otázke viny všetkých troch obţalovaných.

Právna kvalifikácia konania obţalovaných zodpovedá zločinu poškodzovania cudzej

veci podľa § 245 ods.1 Tr. zák. Súd správne posúdil konanie všetkých troch obţalovaných

aj podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty tohto trestného činu podľa ods. 3 písm. a/, pretoţe

svojim konaním spôsobili značnú škodu a podľa ods. 4 písm. b/, pretoţe sa skutku dopustili

ako členovia zločineckej skupiny, ktorú v zmysle § 141 písm. a/ Tr. zák. treba povaţovať

za nebezpečné zoskupenie.

32

Vo vzťahu ku skutku ustálenému v bode 8 rozsudku, obţalovaný H. H.,

ktorý bol z jeho spáchania uznaný za vinného pripustil, ţe výbušniny, ktoré boli zaistené

políciou boli na jeho pozemku, popieral však, ţe by ich tam uloţil on, ale zároveň nevedel

vysvetliť, kto by ich na jeho pozemku uschoval.

Skutočnosť, ţe výbušniny identifikované v skutkovej vete rozsudku boli zaistené

políciou na pozemku obţalovaného H. bola objektívne preukázaná aj listinnými dôkazmi, a to

zápisnicou o ohliadke miesta činu a príslušnou fotodokumentáciou.

Záver, ţe sa jednalo o zbrane hromadnej účinnosti vyplynul nad akúkoľvek

pochybnosť zo záverov znaleckého posudku.

Konanie obţalovaného H. H. bolo v súlade so zákonom právne posúdené ako trestný

čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1

písm. a/, ods.5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.

Spáchanie skutku ustáleného v bode 9 rozsudku obţalovaný H. H. vlastne priznal, keď

vo svojej výpovedi uviedol, ţe ručné protitankové granáty mu priniesol svedok M. Č. a keďţe

on nechcel mať so zbraňami nič spoločné, odniesol ich svedkovi J., u ktorého boli následne

políciou aj nájdené.

Svedok Š. J. potvrdil vo výpovedi, ţe vojenskú tašku, v ktorej boli ručné protitankové

granáty, k nemu priniesol obţalovaný H. H.. Nevedel povedať, odkiaľ obţalovaný H. granáty

mal.

Aj týmto konaním obţalovaný H. H. naplnil pojmové znaky skutkovej podstaty

trestného činu podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005.

K rôznym odvolacím námietkam obţalovaného B. A., ktoré deklaroval vo svojich

písomných podaniach a týkajú sa rôznych námietok voči predsedovi senátu

JUDr. H., členom senátu, ktorí vec rozhodovali, proti špeciálnemu súdu, ktorého rozhodnutie

vnímal vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ako protiústavné, týkajúce

sa ďalej príplatkov sudcov špeciálneho súdu, ich previerok NBÚ, zásady špeciality,

vznesených obvinení, námietok voči znalkyni MUDr. C. a pod., odvolací súd poukazuje na

33

dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu. Obţalovaný A. tieto odvolacie námietky vznášal

priebeţne počas konania a súd prvého stupňa sa s nimi vţdy dôsledne zaoberal a v súlade

s procesnými predpismi o nich aj rozhodol.

Z hľadiska trestnej zodpovednosti všetkých obţalovaných sú významné závery

znalcov psychiatrov a psychológa, z ktorých vyplýva, ţe ani jeden

z vyšetrovaných obţalovaných netrpí duševnou chorobou alebo duševnou poruchou,

sú schopní plne chápať zmysel trestného konania a z psychiatrického hľadiska ich pobyt

na slobode nie je nebezpečný pre spoločnosť.

Pri úvahách o voľbe druhu a výmery trestov prvostupňový súd správne primárne

ustálil, odkazujúc na ustanovenie . 300/2005, podľa ktorého

trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, kedy bol čin

spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť

viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest ukladá podľa zákona, ktorý

je pre páchateľa priaznivejší, ţe v prípade obţalovaných B. A., N. P., J. B., M. P., R. B., H.

H. a J. P. je priaznivejší ako celok v znení neskorších

predpisov, a preto im podľa tohto zákona i tresty ukladal.

Obţalovaný M. T. skutky, pre ktoré bol uznaný za vinného spáchal za účinnosti zák. č.

, a preto jemu súd ukladal trest podľa tohto .

Vo všeobecnosti súd vo vzťahu ku všetkým obţalovaným pri ukladaní trestu dôsledne

zvaţoval všetky zákonom poţadované kritéria (§ 23 ods. 1, § 31 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005 a u obţalovaného T. ,

č. ) a sledoval, aby tresty uloţené obţalovaným splnili účel individuálnej,

ale i generálnej prevencie.

Obţalovaným B. A., N. P. a J. B. súd ukladal trest za najprísnejší zo zbiehajúcich sa

trestných činov, ktorým je trestný vraţdy podľa ,

účinného do 31. decembra 2005 a za takýto trestný čin je moţné uloţiť iba trest výnimočný.

34

Podľa § 29 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 výnimočným trestom

sa rozumie jednak trest odňatia slobody nad pätnásť aţ do dvadsiatich piatich rokov, jednak

trest odňatia slobody na doţivotie.

Prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, keď uloţenie výnimočného trestu

u týchto troch obţalovaných diferencoval tak, ţe obţalovanému A. uloţil trest odňatia

slobody na doţivotie, obţalovanému P. v trvaní 23 rokov a obţalovanému B. v trvaní 22

rokov.

V prípade obţalovaného B. A. bol trest v súlade s ustanovením § 35

ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005 ukladaný ako trest súhrnný vo vzťahu

k rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , z 28. júna 2007 v spojení

s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ,

z 11. novembra 2008, ktorého výrok o treste bol zrušený, a preto súd bol povinný pri ukladaní

trestu v posudzovanom konaní prihliadať aj na skutok vraţdy poškodeného K.. Konanie

obţalovaného A., vo vzťahu k obom týmto skutkom – vraţda poškodeného K. i vraţda

poškodeného N., je mimoriadne vysoko nebezpečné pre spoločnosť,

s uţ nenapraviteľným následkom, skutky boli vykonané z obzvlášť zavrhnutia hodnej

pohnútky, pričom vraţdu poškodeného N. spáchal aj ako člen organizovanej skupiny

a obzvlášť trýznivým spôsobom.

Vychádzajúc zo záverov znaleckých posudkov znalcov psychiatrov a psychológov,

súd prvého stupňa správne ustálil i záver, ţe v prípade tohto obţalovaného nie je nádej,

ţe by ho mohol napraviť trest odňatia slobody uloţený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe

pre výnimočný trest 15 aţ 25 rokov, dokonca v jeho prípade, vzhľadom na aplikáciu

asperačnej zásady, upravenej sadzby v rozpätí 20 aţ 25 rokov.

S poukazom na mimoriadne vysoký stupeň nebezpečnosti konania obţalovaného

pre spoločnosť, spôsob akým sa trestnej činnosti dopúšťal, spôsobený následok, jeho osobu

a postoj k trestnej činnosti moţno nepochybne vyvodiť i záver, ţe v jeho prípade uloţenie

trestu odňatia slobody na doţivotie vyţaduje účinná ochrana spoločnosti.

V ustanovení § 29 ods. 3 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005, ktoré prvostupňový súd citoval vo svojom rozhodnutí, zakotvené

35

podmienky boli u obţalovaného A. naplnené, preto uloţenie trestu odňatia slobody na

doţivotie je plne v súlade so zákonom.

K odvolacej námietke prokurátora, ţe i obţalovaným N. P. a J. B. mal byť uloţený

trest odňatia slobody na hornej hranici trestnej sadzby podľa § 29 ods. 2 Tr. zák. účinného do

31. decembra 2005, odvolací súd uvádza, ţe konajúci súd veľmi dôsledne rozviedol svoje

úvahy, prečo týmto obţalovaným uloţil výnimočné tresty v trvaní 23 a 22 rokov. Prvým

momentom, ktorý ho k takémuto postupu viedol bola skutočnosť, ţe na rozdiel od

obţalovaného A., týmto obţalovaným ukladal tresty úhrnné, nie súhrnné, len za jednu vraţdu

- poškodeného A. N.. Druhý, nemenej významný moment bol ten, ţe títo obţalovaní trestnú

činnosť vykonávali na príkaz obţalovaného A., teda neboli oni iniciátormi jej páchania. Nádej

na resocializáciu u týchto obţalovaných, za splnenia určitých podmienok (izolácia od

spoločnosti, izolácia od spoluobţalovaných, ale najmä od obţalovaného A.) existuje. Ročná

diferenciácia pri určení výmery trestov u týchto obţalovaných je vyjadrením ich postavenia v

hierarchii zločineckej skupiny.

Odvolací súd zruší výrok o treste rozsudku len ak je trest pri posúdení všetkých

hľadísk príliš prísny, alebo príliš mierny. V posudzovanom prípade, u obţalovaného P.,

naviac aj s poukazom na skutočnosť, ţe odvolací súd nevyhovel odvolacej námietke

prokurátora vo vzťahu k oslobodzujúcej časti rozsudku, dôvody budú rozvedené niţšie, nie je

moţné konštatovať, ţe by tresty uloţené obţalovaným P. a B. boli neprimerane mierne.

Odvolací súd povaţoval uloţené tresty za zákonné a primerané pre splnenie zákonom

poţadovaného účelu trestu.

V súlade so zákonom boli všetci traja obţalovaní na výkon uloţených trestov,

postupom podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, zaradení

do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Obţalovaným M. P. a R. B. prvostupňový súd ukladal tresty podľa najprísnejšieho zo

zbiehajúcich sa trestných činov, ktorým bol trestný čin všeobecného ohrozenia podľa § 179

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005. Výmeru trestov volil v rámci trestnej

sadzby upravenej v dôsledku aplikácie asperačnej zásady jedenásť rokov a šesť mesiacov, aţ

pätnásť rokov. Aj v prípade týchto dvoch obţalovaných súd prvého stupňa zvaţoval vysoký

stupeň spoločenskej nebezpečnosti ich konania, spôsobený následok, motív ich konania, ich

36

postavenie v rámci zločineckej skupiny, predchádzajúcu trestnú minulosť oboch

obţalovaných. Tieto okolnosti vo svojom súhrne správne priviedli prvostupňový súd k záveru,

ţe obţalovaným je potrebné uloţiť tresty pri strede upravenej trestnej sadzby. Tresty v tejto

výmere povaţoval za zákonné a primerané aj odvolací súd.

Obţalovaní M. P. a R. B. boli na výkon uloţených trestov taktieţ v súlade so zákonom

zaradení do najprísnejšej III. nápravnovýchovnej skupiny, pretoţe boli odsúdení pre trestný

čin, ktorý je taxatívne uvedený v ustanovení účinného do 31.

decembra 2005.

Aj v prípade obţalovaného H. H. súd pri voľbe výmery trestu bol povinný vychádzať z

trestnej sadzby upravenej aplikáciou asperačnej zásady v trvaní jedenásť rokov a šesť

mesiacov aţ pätnásť rokov. Pokiaľ však na rozdiel od vyššie spomenutých obţalovaných P.

a B. ukladal súd tomuto obţalovanému trest miernejší, za pouţitia zmierňujúceho ustanovenia

§ 40 ods. 4 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, správne vyhodnotil najmä tú skutočnosť,

ţe miera účasti obţalovaného H. na páchaní ţalovaných skutkov v rámci zločineckej skupiny

oproti iným jej členom bola menšia, v minulosti sa do rozporu so zákonom nedostal, ale

najmä prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť, ţe sa podieľal minimálne v rámci prípravného

konania na odhalení a objasnení trestnej činnosti zločineckej skupiny.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe všetky vyššie zmienené

okolnosti spolu s ohľadom na povahu a závaţnosť trestných činov spáchaných obţalovaným

H. dovoľujú urobiť záver, ţe moţno u neho účel trestu dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania,

ktorý vykoná v miernejšej druhej nápravnovýchovnej skupine, do ktorej ho špeciálny súd

zaradil na výkon trestu postupom podľa ustanovenia § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005.

Zákonu zodpovedá aj výrok o treste prepadnutia vecí, ktoré boli v konaní zaistené.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe veci patrili obţalovanému H. a tieto boli pouţité na

spáchanie trestného činu

Ako uţ bolo zmienené vyššie, jedinému obţalovanému v posudzovanej veci bol trest

ukladaný podľa účinného od 1. januára 2006, a to obţalovanému M. T.,

37

pretoţe tento obţalovaný skutky, pre ktoré bol uznaný za vinného, spáchal

za účinnosti

Rozsudok prvostupňového súdu správne konštatuje, ţe obţalovanému T. bolo

potrebné ukladať trest súhrnný, pretoţe teraz ţalovanej trestnej činnosti sa dopustil skôr,

ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (§ 42

ods. 1). Vo vzťahu k obţalovanému T. ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu

v Michalovciach z 13. marca 2007, sp. zn. . V zmysle zásad o ukladaní

súhrnného trestu aj tomuto obţalovanému bol trest správne ukladaný za najprísnejší

zo všetkých trestných činov, ktorým je trestný čin podľa § 245 ods. 4 Tr. zák. Výmeru trestu

bol súd povinný voliť v upravenej trestnej sadzbe v rozpätí desať rokov a dva mesiace

aţ trinásť rokov a štyri mesiace. Trest uloţený vo výmere jedenásť rokov povaţuje

aj odvolací súd vzhľadom na osobu obţalovaného a jeho podiel na páchaní ţalovanej trestnej

činnosti za primeraný a postačujúci pre splnenie účelu trest.

Odvolací súd sa stotoţnil aj so záverom súdu, ţe u tohto obţalovaného, vzhľadom

na mieru jeho narušenia a so zreteľom na závaţnosť trestného činu, z ktorého bol uznaný

za vinného, bude v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráţenia jeho náprava lepšie

zaručená, neţ v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia. Zaradenie

obţalovaného T. na výkon uloţeného trestu podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. do ústavu na výkon

trestu iného stupňa stráţenia, neţ do akého by mal byť zaradený, povaţuje za zákonné

aj odvolací súd.

Trest bol obţalovanému T. ukladaný ako trest súhrnný, preto i výrok o zrušení výroku

o treste rozsudku Okresného súdu Michalovce z 13. marca 2007, sp. zn. , vo

vzťahu k tomuto obţalovanému zodpovedá zákonu.

Obţalovaný P. bol uznaný za vinného zo spáchania len jedného skutku, právne

posúdeného ako trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. účinného

do 31. decembra 2005. Obţalovaný sa k trestnej činnosti čiastočne priznal, napomáhal

pri objasňovaní posudzovanej trestnej činnosti, v minulosti sa do rozporu so zákonom

nedostal, preto špeciálny súd postupoval v súlade so zákonom, keď po zohľadnení okolnosti

prípadu a osoby obţalovaného tomuto uloţil trest v dolnej polovici zákonom stanovenej

trestnej sadzby, nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody. Dĺţka skúšobnej doby,

38

na ktorú obţalovanému výkon trestu podmienečne odloţil je taktieţ primeraná. Aj odvolací

súd má za to, ţe takýto druh trestu bude pre obţalovaného pre budúcnosť dostatočnou

výstrahou, aby sa trestnej činnosti vyhýbal.

Výroky o ochrannom opatrení zhabania veci a o uplatnených nárokoch na náhradu

škody zodpovedajú zákonu a niet na nich čo meniť.

Napadnutým rozsudkom bol obţalovaný M. P. podľa

oslobodený spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin krádeţe podľa § 247

ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorého

sa mal tento obţalovaný dopustiť vo vzťahu k poškodenému M. G. a odcudziť mu finančnú

hotovosť 40 000,- Sk (1327, 76 eur) a mobilný telefón.

Špeciálny súd správne konštatoval, ţe je nepochybné, ţe skutok sa stal, avšak nebolo

bez pochybnosti preukázané, ţe ho spáchal obţalovaný M. P.. Obţalovaný popieral, ţe by sa

skutku dopustil, tvrdil, ţe na miesto činu prišiel aţ keď tam bola polícia, čo vylučuje, aby

peniaze a mobil poškodenému odcudzil.

Samotný poškodený sa ku skutku vyjadriť nevedel, pretoţe bol inzultovaný svedkom

M. Č., úderom palicou do hlavy a stratil vedomie.

Svedkyňa Š., ktorá najskôr obţalovaného P. usvedčovala, na hlavnom pojednávaní

výpoveď zmenila a uviedla, ţe na usvedčujúcu výpoveď bola nahovorená svedkom Č..

Svedok L. S. vypovedal len toľko, ţe obţalovaný P. mu mal podávať 5 000,- Sk za

škody, ktoré mu mali byť spôsobené. Nevidel, ţe by peniaze a mobilný telefón poškodenému

odcudzil obţalovaný P..

Za takejto dôkaznej situácie aj odvolací súd je toho názoru, ţe vina obţalovaného M.

P. nebola preukázaná a bolo preto v zmysle zásady “v pochybnostiach v prospech

obţalovaného“ potrebné postupovať tak, ako postupoval prvostupňový súd.

Obţalovaní M. P. a R. B. boli podľa oslobodení spod obţaloby

pre skutok právne posúdený ako trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so

39

zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorého

sa mali v podstate dopustiť uloţením nefunkčného nástraţného výbušného systému

a výhraţného anonymného listu pod auto poškodeného Mgr. J. F..

Tento skutok súvisí so skutkom ustáleným v bode 8 odsudzujúcej časti napadnutého

rozsudku vo vzťahu k obţalovanému H. H..

Odvolací súd sa aj v tomto prípade stotoţnil so záverom prvostupňového súdu,

ţe dôkazná situácia nedovoľuje, vzhľadom na značnú rozpornosť vo výpovediach svedkov,

konštatovať vinu oboch obţalovaných. Obţalovaní P. i B. spáchanie skutku popreli.

Obţaloba vo vzťahu k tomuto skutku vychádzala z výpovede vtedy obvineného M. Č.,

avšak v dôsledku zmeny procesného postavenia tejto osoby z obvineného

na svedka, neboli uţ všetky jeho výpovede v posudzovanej veci procesne pouţiteľné, a preto

nastala dôkazná situácia, ktorá nedovoľovala vysloviť vinu obţalovaných zo spáchania tohto

skutku.

Aj v tomto prípade bolo preukázané, ţe skutok sa stal, ale nebolo moţné vysloviť,

ţe ho spáchali obţalovaní M. P. a R. B..

Obţalovaný M. P. bol týmto rozsudkom oslobodený spod obţaloby

aj pre ďalší skutok, obţalobou právne kvalifikovaný ako trestný čin podľa § 185 ods. 1

písm. a/, písm. b /, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mal dopustiť

v podstate na skutkovom základe, ţe si mal neoprávnene zadováţiť tri zbrane, tlmič hluku

výstrelu a náboje, tieto mal neoprávnene prechovávať a následne ich uschovať u Š. H..

Obţalovaný P. spáchanie skutku poprel. Jediným usvedčujúcim dôkazom voči nemu

bola jediná výpoveď svedka Š. H., ktorú však následne uţ v prípravnom konaní zmenil a trval

na tom, ţe zbrane k nemu doniesol L. S..

V zmysle zásady trestného konania „in dubio pro reo“ preto prvostupňový súd prijal

zákonný záver, keď obţalovaného M. P. podľa oslobodil spod

obţaloby.

40

Obţalovaný N. P. bol taktieţ z dôvodu, ţe nebolo preukázané, ţe skutok spáchal on,

rozsudkom oslobodený spod obţaloby pre skutok právne posúdený ako trestný čin

nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 písm. a/, ods. 5

Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mal dopustiť v podstate na skutkovom

základe, ţe si v rozpore so zákonom zadováţil 4 ručné protitankové granáty, dva si ponechal

a dva prostredníctvom obţalovaného H. uschoval u Š. J..

Skutok súvisí so skutkom ustálenom v bode 9 odsudzujúcej časti rozsudku vo vzťahu

k obţalovanému H. H..

Aj v tomto prípade, vzhľadom na značne rozpornú dôkaznú situáciu, pričom

ani výrazným úsilím súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní sa tieto rozpory nepodarilo

objasniť, nebolo moţné bez akejkoľvek pochybnosti ustáliť, ţe tohto skutku sa dopustil

obţalovaný N. P.. Postup súdu, keď ho v zmysle zásady „v pochybnostiach v prospech

obţalovaného“ spod obţaloby oslobodil je zákonný a správny.

Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu napadnutého rozsudku v ţiadnom jeho výroku,

povaţuje ho v celom rozsahu za zákonný a správny, preto postupom podľa

vo veci podané odvolania ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok.

V Bratislave 13. septembra 2010

JUDr. M. K a r a b í n, v.r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. J. Serbová

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková