Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 451/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. novembra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

,

zastúpeného spoločnosťou JUDr. Marián Dzuroška, s. r. o., Hviezdoslavova 468/31,

Rimavská Sobota, konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. Mariána Dzuroška, ktorou

namietal porušenie svojich práv podľa , a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo 7. marca 2014,

rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. z 29. júla 2014

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. februára

2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 29. mája

2015 doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), v ktorej v petite namietal

porušenie svojich základných práv podľa , a

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn. zo 7. marca 2014 (ďalej

len ,,rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica (ďalej

len ,,krajský súd“) sp. zn. z 29. júla 2014 (ďalej len ,,rozsudok krajského

súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“)

sp. zn. z 24. februára 2015 (ďalej len ,,uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu uznaný

za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. c) a e)

a zločinu porušovania domovej slobody podľa a

a c) a ods. 3 písm. a) spáchaného formou spolupáchateľstva podľa

na skutkovom základe tam uvedenom. Za to mu bol rozsudkom

okresného súdu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 rokov, na výkon ktorého

bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súčasne mu bol

rozsudkom okresného súdu uložený ochranný dohľad v trvaní dvoch rokov a povinnosť

nahradiť škodu. Na základe odvolania prokurátora, ako aj sťažovateľa o veci rozhodoval

krajský súd, ktorý rozsudkom napadnutým touto sťažnosťou zrušil rozsudok okresného súdu

vo výroku o treste a sám sťažovateľovi uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov,

na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

V ostatných výrokoch ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý a odvolanie sťažovateľa

bolo zamietnuté. Dovolanie sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu a rozsudku

krajského súdu bolo napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietnuté.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že v jeho trestnej veci neboli splnené zákonné

podmienky na prijatie jeho vyhlásenia, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe, uvedené v ustanovení . Sťažovateľ najmä namieta, že

zo zápisnice z hlavného pojednávania nie je zistiteľné, či okresný súd splnil svoju

poučovaciu povinnosť podľa . V zmysle tohto ustanovenia

v zákonom ustanovených prípadoch obžalovaný musí byť poučený o tom, že namiesto

vyhlásenia, že je vinný, môže vyhlásiť, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného

v obžalobe, čo súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať za priznanie

spáchania skutku. Sťažovateľ ďalej namieta, že zo zápisnice z hlavného pojednávania nie je

zistiteľné ani stanovisko poškodeného k vyhláseniu sťažovateľa. Podľa názoru sťažovateľa

prijatiu jeho vyhlásenia o vine bránili aj pochybnosti o skutkových tvrdeniach,

na odstránenie ktorých sa javilo nevyhnutým vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie.

Sťažovateľ aj v sťažnosti doručenej ústavnému súdu popiera úmysel usmrtiť poškodenú

a tvrdí, že práve vo vzťahu k subjektívnej stránke ostalo v rámci prípravného konania

množstvo nezodpovedaných otázok. V tomto smere namieta, že jedine kontradiktórne

hlavné pojednávanie dávalo sťažovateľovi reálnu šancu na spravodlivý proces a uplatnenie

celej škály jeho práv na obhajobu.

4. Krajskému súdu sťažovateľ rovnako vytýka, že v rámci odvolacieho konania

nepreskúmal, či boli splnené zákonné podmienky pre prijatie jeho vyhlásenia, že je vinný

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, uvedené v .

Sťažovateľ uvádza, že tejto povinnosti nezbavuje krajský súd ani skutočnosť, že rozhodoval

o odvolaniach prokurátora a obžalovaného len čo sa týka výroku o treste. Vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ neuvádza žiadne konkrétne

skutočnosti, ktorými by odôvodňoval zásah do jeho označených práv.

5. V petite sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak, že jeho

označené práva boli porušené rozsudkom okresného súdu, rozsudkom krajského súdu, ako

aj uznesením najvyššieho súdu. Súčasne žiada, aby ústavný súd zrušil uznesenie

najvyššieho súdu, ako aj rozsudok krajského súdu a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie

konanie.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil

nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhovaného dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia

právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

9. Ustanovenie sa v celom rozsahu vzťahuje aj

na sťažnosť podľa a nasl. . Ústavný súd zdôrazňuje, že

viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania, ako aj zákonom výslovne

požadovanými ďalšími náležitosťami návrhu osobitne platí v prípadoch, v ktorých osoby

požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v presne

definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a zákona

o ústavnom súde).

10. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu,

ktorý koncipoval aj samotnú sťažnosť podanú ústavnému súdu, s návrhom nedoručil aj kópiu

napadnutého rozsudku okresného súdu, rozsudku krajského súdu ani uznesenia najvyššieho

súdu, proti ktorým sťažnosť smeruje, a to ani v období po doručení sťažnosti ústavnému

súdu. Nedoručenie rozhodnutí všeobecných súdov, proti ktorým ústavná sťažnosť smeruje,

je nesplnením explicitne ustanovenej podmienky konania v zmysle § 50 ods. 2 zákona o

ústavnom súde. V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie

je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej

činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok

zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkom konania (napr. , I. ÚS

368/2010, , , , , III. ÚS

206/2010, , , , , I. ÚS

561/2012, ). Ústavný súd v tejto súvislosti už vo svojom uznesení sp. zn. II.

ÚS 117/05 z 11. mája 2005 uviedol: „Podľa o

advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať

všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto

povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je

povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen

začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti

úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom.“ Aj v súvislosti s tým naďalej

zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to

zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).

11. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký

nedostatok náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len

procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu

odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

12. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa (zrušenie rozsudku krajského súdu

a uznesenia najvyššieho súdu, vrátenie veci na ďalšie konanie), ktoré sú viazané na to, že

sťažnosti by bolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2015