Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 195/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť P. L., nar..., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj

porušenia , a postupom

Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2012

doručená sťažnosť P. L., nar..., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na prejednanie veci v primeranej lehote a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

dohovoru, ako aj porušenie , a postupom Okresného

súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že opakovane podáva návrh, o ktorom

ústavný súd už rozhodol uznesením č. k. -16 zo 6. apríla 2011 tak, že ho

odmietol.

Sťažovateľ sťažnosťou namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu

v konaní o ochranu osobnosti, ktoré inicioval podaním návrhu proti vydavateľovi

týždenníka Plus 7 dní. V tejto veci už ústavný súd nálezom č. k. -50 zo 16. júla

2008 vyslovil porušenie práv sťažovateľa a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov. Sťažovateľ namieta, že ústavný súd vo svojom rozhodnutí nezohľadnil všetky

obdobia nečinnosti okresného súdu ani „obštrukcie, ktoré vznikli tým, že súd I. stupňa

vydával nesprávne rozhodnutia, keď sa v merite veci vôbec nemohlo konať, lebo odvolacie

súdy sa museli niekoľko rokov zaoberať nezákonnými rozhodnutiami súdu I. stupňa, ktoré

rušili a vec vracali na nové prejednanie“.

Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že okresný súd dosiaľ nevypočul svedkov, ktorí si

vzhľadom na časový odstup (konanie trvá už 10 rokov) „nebudú pamätať udalosti alebo aj

keď si spomenú, tak protistrana ich výpovede ľahko spochybní“, v súvislosti s čím namieta,

že týmto postupom okresný súd „marí dokazovanie“, v čom vidí porušenie svojich práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.

Namietané porušenie , a , základného práva podľa

a práv podľa a dohovoru sťažovateľ odôvodnil tým, že do

podania sťažnosti ústavnému súdu nebol vyrozumený o tom, ako bolo rozhodnuté o jeho

odvolaní, ktoré podal proti uzneseniu okresného súdu z 27. septembra 2011, ktorým bolo

zrušené ustanovenie JUDr. M. J. za právnu zástupkyňu sťažovateľovi a za zástupcu mu bolo

ustanovené Centrum právnej pomoci. Sťažovateľ si neželá byť zastúpený Centrom právnej

pomoci, a preto žiadal toto rozhodnutie zrušiť. Sťažovateľ za porušenie svojich práv

považuje skutočnosť, že „Buď súd I. stupňa neodstúpil odvolanie odvolaciemu súdu na

rozhodnutie alebo mi rozhodnutie odvolacieho súdu nedoručil.“. Sťažovateľ podal aj

„žiadosť o zrušenie právneho zastúpenia a to podaním zo dňa 13. 10. 2011“, o ktorej

nebolo podľa jeho tvrdenia rozhodnuté. Z toho dôvodu podal aj námietku zaujatosti proti

konajúcemu zákonnému sudcovi, ktorú Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“)

zamietol uznesením sp. zn. zo 16. septembra 2011, ako aj trestné oznámenie

na konajúceho sudcu.

Sťažovateľ odôvodňuje namietané porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru aj tým, že „mi uvedený súd znemožňuje už niekoľko rokov prístup –

preštudovanie si obsahu súdneho spisu . Po nespočetných sťažnostiach mi

súd námatkovo vybral niekoľko písomností a zaslal mi ich. Ide však stále ani nie o 10% z

celého súdneho spisu.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1.) Právo P. L. na konanie bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2

SR a na konanie v primeranej lehote, právo na spravodlivé súdne konanie a právo

na účinný opravný prostriedok, zaručené v čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru, v konaní č.

vedenom na OS-Nitra, porušené bolo.

2.) Právo P. L. zaručované v , , a SR a v čl.

6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru, v konaní vedenom na OS-Nitra pod sp. zn. ,

porušené bolo.

3.) Ústavný súd prikazuje OS Nitra aby v konaní č. konal bez

zbytočných prieťahov.

4.) Ústavný súd prikazuje OS-Nitra v k. č. aby umožnil P. L.

preštudovať si celý súdny spis a aby rozhodol o žiadostiach (návrhoch) P. L.

o zrušení právneho zastupovania jeho osoby v k. č. resp. rozhodol o jeho

žiadosti o zrušenie právneho zastupovania jeho osoby.

5.) OS-Nitra je povinný zaplatiť P. L. sumu vo výške 15.000,- € z titulu náhrady

nemajetkovej ujmy na účet... vedený v Poštovej Banke pobočka N., na meno P. L. a to do 14

dní od právoplatnosti tohto Nálezu.“

Súčasťou sťažnosti je aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie advokáta na zastupovanie

v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (,

, , , , ).

Ústavný súd považuje za potrebné najskôr uviesť, že obsah sťažnosti nekorešponduje

s jej petitom, keďže sťažovateľ v úvode sťažnosti označil ako porušovateľa svojich práv aj

Krajský súd v Nitre, Slovenskú republiku v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, v petite však

navrhol vysloviť porušenie svojich práv len postupom okresného súdu. Ústavný súd

vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že je viazaný petitom sťažnosti, z čoho vyplýva, že môže

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (, ,

, ). Ústavný súd preto posudzoval sťažovateľom

namietané porušenie jeho práv vo vzťahu len k okresnému súdu.

Vo vzťahu k ostatným subjektom, ktoré sťažovateľ označil za porušovateľov svojich

práv, sa ústavný súd sťažnosťou nezaoberal, okrem uvedeného aj z dôvodu absencie

odôvodnenia sťažnosti v tejto časti. Ústavný súd tak postupoval aj napriek tomu, že

sťažovateľ nie je právne zastúpený, a teda prípadný nedostatok odôvodnenia, resp. aj iné

nedostatky sťažnosti by bolo možné odstrániť, a to z dôvodu absencie príčinnej súvislosti

medzi sťažovateľom namietaným porušením jeho práv v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. a pôsobnosťou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,

resp. vymedzením postavenia Slovenskej republiky, ktorá nemôže byť priamym

porušovateľom základných práv alebo slobôd sťažovateľa, keďže systém ústavnoprávnej

ochrany poskytovanej podľa je založený na princípe zodpovednosti

konkrétneho orgánu verejnej moci, ktorý sa uplatnením svojej právomoci dopustí porušenia

základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy.

Sťažovateľ namieta v prvom rade porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov a práva podľa

ods. 1 dohovoru na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zbytočnými prieťahmi

v postupe okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , a to bez

vymedzenia časového úseku, a teda postupom okresného súdu od začatia konania.

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd už nálezom č. k. -50 zo 16. júla 2008 rozhodol, že

postupom okresného súdu v označenom konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa zaručeného v , a okresnému súdu prikázal, aby vo veci ďalej

konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľom namietané porušenie jeho práv (zbytočnými

prieťahmi) môže byť teda predmetom konania ústavného súdu len vo vzťahu k postupu

okresného súdu po vydaní označeného nálezu, pretože meritórne rozhodnutie ústavného

súdu zo 16. júla 2008 vytvára prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), a tým zakladá dôvod

na odmietnutie sťažnosti v tejto časti pre jej neprípustnosť. Ústavný súd už takto rozhodol

uznesením č. k. -16 zo 6. apríla 2011.

Pretože prekážka právoplatne rozhodnutej veci bráni opätovnému rozhodovaniu

o totožnom predmete konania, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. do

vydania nálezu č. k. -50 zo 16. júla 2008 odmietol podľa § 25 ods. 2 v spojení

s z dôvodu jej neprípustnosti.

Ústavný súd uznesením č. k. -16 zo 6. apríla 2011 odmietol sťažnosť

sťažovateľa týkajúcu postupu okresného súdu v namietanom konaní v čase po vydaní nálezu

zo 16. júla 2008 ako zjavne neopodstatnenú, pretože dospel k záveru, že okresný súd

v tomto období vykonával úkony, ktoré v zásade smerovali k odstráneniu stavu právnej

neistoty sťažovateľa, a nezistil také významné prieťahy, ktoré by si vyžadovali prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd sa preto v tomto konaní zaoberal posúdením postupu okresného súdu

v období po vydaní uznesenia zo 6. apríla 2011, berúc do úvahy doterajšiu dĺžku konania,

ako aj obdobia poznačené neefektívnou činnosťou okresného súdu zistené ústavným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z právneho

názoru, podľa ktorého účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (napr. ). Posúdenie otázky, či v konkrétnom prípade bolo

porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2

, ústavný súd skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka

konania a postup súdu (napr. ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že

nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(, ).

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil

v relevantnom období takýto priebeh napadnutého konania:

Dňa 15. apríla 2011 pred začatím pojednávania sťažovateľ namietal proti opatreniu,

na základe ktorého mu boli ponechané na rukách putá. Z tohto dôvodu namietol zaujatosť

sudcu a nesúhlasil s vykonaním pojednávania. Okresný súd odročil pojednávanie na

neurčito. Spis bol následne predložený krajskému súdu, ktorý uznesením zo 6. mája 2011

rozhodol, že sudca okresného súdu nie je vylúčený z prerokúvania a rozhodovania veci.

Okresnému súdu bol spis vrátený 6. mája 2011 a v rovnaký deň okresný súd zaslal

dožiadanie o vypočutie sťažovateľa Okresnému súdu Piešťany (okresnému súdu, v obvode

ktorého sa nachádza zariadenie, v ktorom sťažovateľ vykonával trest odňatia slobody).

Dňa 30. júna 2011 Okresný súd Piešťany vrátil spis okresnému súdu bez vybavenia

dožiadania s tým, že sťažovateľ odmietol vypovedať s odôvodnením, že výsluch

nevykonáva zákonný sudca, a preto ide o porušenie jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Dňa 18. júla 2011 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom

uviedol, že podal trestné oznámenie na konajúceho sudcu. Z toho dôvodu okresný súd zrušil

termín pojednávania nariadeného na 28. júl 2011 a predložil spis na rozhodnutie o námietke

zaujatosti krajskému súdu.

Dňa 17. augusta 2011 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu

z 28. júla 2011, ktorým rozhodol, že namietaný sudca okresného súdu nie je vylúčený

z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa 7. septembra 2011 okresný súd zrušil termín pojednávania nariadeného na

9. september 2011, pretože právna zástupkyňa sťažovateľa požiadala 30. augusta 2011

o zrušenie jej ustanovenia z osobných dôvodov s tým, že sťažovateľ nesúhlasí, aby bola

zastúpená advokátskym koncipientom, a 6. septembra 2011 sťažovateľ opäť podal námietku

zaujatosti proti konajúcemu sudcovi. O tejto námietke rozhodol krajský súd uznesením

zo 16. septembra 2011 tak, že namietaný sudca okresného súdu nie je vylúčený

z prerokúvania a rozhodovania veci.

Okresný súd uznesením z 27. septembra 2011 zrušil ustanovenie JUDr. M. J. za

právnu zástupkyňu sťažovateľovi a ustanovil mu za zástupcu Centrum právnej pomoci.

Sťažovateľ sa proti tomuto uzneseniu odvolal a žiadal o zrušenie uznesenia s tým, že sa

chce zastupovať sám. Okresný súd následne predložil spis krajskému súdu, ktorý rozhodol

uznesením z 30. novembra 2011 tak, že zrušil uznesenie okresného súdu v časti, ktorou

ustanovil sťažovateľovi za zástupcu Centrum právnej pomoci.

Dňa 29. februára 2012 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 2. marec 2012,

pretože zistil, že sťažovateľ bol premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody I.

Okresný súd dožiadal 26. marca 2012 o vypočutie sťažovateľa Okresný súd Trenčín.

Dňa 19. júna 2012 bol spis vrátený okresnému súdu po vybavení dožiadania s tým, že

sťažovateľ sa k veci nevyjadril a uviedol, že nevie, k čomu sa má vyjadriť, pretože výzva

okresného súdu je nejasná a nezrozumiteľná.

V decembri 2012 okresný súd dožiadal Okresný súd Bratislava II o spis a Okresný

súd Bratislava I o informácie z obchodného registra. Žiadosťou z 20. decembra 2012

okresný súd zisťoval náklady eskorty sťažovateľa.

Dňa 16. januára 2013 okresný súd zaslal Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) návrh, aby bola vec prikázaná z dôvodu vhodnosti Okresnému

súdu Trenčín, v obvode ktorého sa nachádza zariadenie, v ktorom sťažovateľ vykonáva trest

odňatia slobody. Najvyšší súd rozhodol uznesením zo 14. februára 2013 tak, že návrhu

nevyhovel.

Dňa 26. februára 2013 konajúci sudca oznámil predsedovi okresného súdu, že sa

dozvedel o skutočnostiach, ktoré sú dôvodom na jeho vylúčenie z prerokúvania

a rozhodovania veci (v súvislosti s konaním vedeným na základe trestného oznámenia

podaného sťažovateľom).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti vychádzal zo svojej doterajšej judikatúry,

podľa ktorej kritériom na jeho rozhodovanie musí byť najmä to, či namietaný postup (resp.

namietané nedostatky) všeobecného súdu v posudzovanom prípade dosahujú takú intenzitu,

ktorá už naznačuje, že nimi došlo k neprípustnému zásahu do alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd, t. j. musí ísť

o zistenie, že v danom prípade zjavne došlo k takému zásahu do právom chránenej sféry

sťažovateľa, ktorý predstavuje neprípustné obmedzenie, resp. odopretie jeho základných

práv alebo slobôd (m. m. , , ).

V kontexte uvedených skutočností ústavný súd konštatuje, že aj keď namietaný

postup okresného súdu v posudzovanom období nebol z hľadiska plynulosti konania

optimálny, bol v rozhodujúcej miere ovplyvnený správaním sťažovateľa. Nedostatky zistené

v postupe okresného súdu ústavný súd nevyhodnotil ako zásah takej intenzity, ktorý by po

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie opodstatňoval vyslovenie porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto

sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Sťažovateľ namieta v súvislosti s prieťahmi v postupe okresného súdu aj porušenie

svojich práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, a to z dôvodu ním predpokladaného

oslabenia dôkaznej situácie v jeho neprospech, keď neboli dosiaľ vypočutí všetci svedkovia.

Vzhľadom na to, že ústavný súd pričítal predĺženie konania v posudzovanom období na

vrub sťažovateľovi, z tohto dôvodu ide na jeho vrub aj nemožnosť okresného súdu vykonať

výsluchy sťažovateľom navrhnutých svedkov, z čoho vyplýva zjavná neopodstatnenosť

tejto námietky sťažovateľa (pozri ). Navyše, ide o hypotetickú námietku,

ktorá nemá základ v reálnom skutkovom stave, a preto ústavný súd odmietol sťažnosť aj

v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva podľa a práv

podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že do podania sťažnosti

ústavnému súdu nebol vyrozumený o tom, ako bolo rozhodnuté o jeho odvolaní proti

uzneseniu okresného súdu z 27. septembra 2011, ktorým došlo k zmene v osobe

ustanoveného právneho zástupcu  okresný súd zrušil výrok svojho uznesenia z 10. júla

2007, ktorým bola sťažovateľovi ustanovená zástupkyňa z radov advokátov JUDr. M. J.

a ustanovil mu za zástupcu Centrum právnej pomoci pre celé konanie, ani nebolo

rozhodnuté o jeho opakovaných žiadostiach o ustanovení mu právneho zástupcu.

Bez hodnotenia vecnej stránky tejto námietky ústavný súd v prvom rade konštatuje,

že sťažovateľom opísaný skutkový stav by mohol byť v príčinnej súvislosti so základným

právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (resp.

čl. 6 ods. 1 dohovoru), nie však so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, právom na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a právom na

účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru. Absencia príčinnej súvislosti medzi

odôvodnením sťažnosti a označenými právami je dôvodom na odmietnutie sťažnosti aj

v tejto časti ako zjavne neopodstatnenej. Navyše, ústavný súd zo spisu okresného súdu

zistil, že krajský súd rozhodol o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu

z 27. septembra 2011 uznesením č. k. -802 z 30. novembra 2011, ktoré mu

bolo doručené 15. augusta 2012, a teda sťažovateľova námietka, že o jeho odvolaní a aj

žiadostiach nebolo rozhodnuté, nezodpovedala skutočnosti ku dňu podania sťažnosti

(17. mája 2012) a svedčila skôr o prieťahoch v doručovaní rozhodnutia. Komplexným

posúdením namietaného porušenia základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa ústavný súd už zaoberal v tomto uznesení.

Pokiaľ ide o namietané porušenie , a , tieto

ustanovenia neobsahujú základné práva, ale sú základnými či všeobecnými ustanoveniami

limitujúcimi zásahy štátu vo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd, a preto možno

ich porušenie namietať len v spojení s konkrétnym základným právom (obdobne napr.

, , ). Keď ústavný súd nezistí možnosť vysloviť

porušenie základného práva, ktoré by odôvodňovalo následné uplatnenie ústavnoprávnej

ochrany, je vylúčená aj možnosť vysloviť porušenie uvedených ustanovení. V prípade

sťažovateľa je zjavná neopodstatnenosť konštatovaná v predošlom odseku dôvodom na

odmietnutie sťažnosti aj v tejto časti.

Sťažovateľ odôvodnil namietané porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

aj tým, že mu okresný súd neumožnil preštudovať si celý spisový materiál. Vzhľadom na to,

že súdne konanie je vedené súdom prvého stupňa, sťažovateľ bude mať možnosť v prípade

nespokojnosti s rozhodnutím o jeho veci domáhať sa ochrany svojich práv vo vzťahu k tejto

námietke v riadnom opravnom konaní. Vo veci sťažovateľa predchádza právomoci

ústavného súdu poskytnúť ochranu označenému právu sťažovateľa právomoc všeobecného

súdu, a preto ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu vyjadrený v ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa vrátane žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu stratilo

opodstatnenie a ústavný súd sa už nimi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. apríla 2013