Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 638/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. decembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť P. B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. P.

P., H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra

2012 doručená sťažnosť P. B., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. P. P., H., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (ďalej len „“) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietaný postup

krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je obžalovaný zo spáchania

viacerých trestných činov. Trestné konanie je vedené Okresným súdom Trnava (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. .

Žiadosťou z 31. augusta 2012 sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby na slobodu.

Okresný súd na hlavnom pojednávaní uznesením z 11. septembra 2012 žiadosť sťažovateľa

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol; proti označenému uzneseniu podal sťažovateľ

sťažnosť.

Písomné vyhotovenie uznesenia okresného súdu z 11. septembra 2012 obsahujúce

dôvody, pre ktoré okresný súd žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu

nevyhovel (zamietol ju), bolo sťažovateľovi doručené 24. septembra 2012. Následne

sťažovateľ v podaní z 26. septembra 2012 písomne odôvodnil svoju sťažnosť proti

označenému uzneseniu okresného súdu, pričom toto podanie podal na poštovú prepravu

27. septembra 2012. Dňa 27. septembra 2012 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie

krajského súdu sp. zn. z 20. septembra 2012, ktorým bola jeho sťažnosť

proti uzneseniu okresného súdu z 11. septembra 2012 zamietnutá.

Sťažovateľ zastáva názor, že postupom krajského súdu, ktorý mu (vzhľadom na už

uvedené) vôbec nedal možnosť odôvodniť jeho sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu

okresného súdu z 11. septembra 2012, došlo k neprípustnému zásahu do jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti žiada, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd Trnava v konaní č. k. svojím konaním a postupom

porušil základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky na spravodlivý proces a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000 Eur,

ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 471,27 Eur

vrátane DPH, ktorú je porušovateľ povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. P. P.

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom na

začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného

súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa

ústavný súd považoval za potrebné v zhode so svojou doterajšou

judikatúrou (m. m. , , ) poukázať na vzťah

ustanovení a 5 týkajúcich sa špecificky základného práva na osobnú

slobodu k . Z obsahu vyplýva, že tento vo svojich

ustanoveniach zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú

slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody

väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie spravodlivého súdneho

konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto sú na konanie

a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia a 5

o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie .

Obdobne vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným postupom krajského súdu ústavný súd považoval

za potrebné v zhode so svojou doterajšou judikatúrou uviesť, že konania všeobecných

súdov, v rámci ktorých sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení a ani

konaniami o občianskych právach alebo záväzkoch, ako to predpokladá označený článok

dohovoru. Postupom všeobecného súdu v takýchto konaniach podľa názoru ústavného súdu

nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru aj z toho dôvodu, že túto oblasť ochrany

práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru. O oprávnenosti trestného obvinenia

sa rozhoduje v trestnom konaní, s ktorým súvisí, predchádza mu alebo po ňom nasleduje rad

konaní alebo rozhodnutí, ktoré sa priamo netýkajú oprávnenosti trestného obvinenia,

a spravidla tieto konania, okrem iného aj konanie o rozhodnutí o väzbe, nepodliehajú

režimu čl. 6 dohovoru. Článok 6 dohovoru upravuje právo na spravodlivý proces. Pre

konanie o rozhodovanie o väzbe platí špeciálna a pritom v zásade prísnejšia právna úprava

obsiahnutá v čl. 5 dohovoru upravujúcom právo na slobodu a bezpečnosť (napr.

). Ústavný súd v tomto smere poukazuje aj na stabilnú rozhodovaciu prax

Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej osobnú slobodu chráni čl. 5 dohovoru

(napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva de Wilde et al. v. Belgicko z 18. júna

1971, AČ. 12, § 65, § 67, § 71 – § 77 atď.).

Sumarizujúc dosiaľ uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že ochrana práv a slobôd

súvisiaca s rozhodovaním všeobecných súdov o osobnej slobode fyzickej osoby (zákonnosti

väzby, resp. jej ďalšieho trvania) spadá (ratione materiae) pod ustanovenia

a pod ustanovenia čl. 5 dohovoru, ktoré obsahujú základné hmotné a tiež procesné atribúty

osobnej slobody vrátane práva na súdnu ochranu pri jej pozbavení (obdobne pozri

, ). Porušenie práv garantovaných týmito článkami

a dohovoru však sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nenamietal,

preto s prihliadnutím na viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3

) ústavný súd dospel k záveru, že namietaným postupom krajského

súdu nemohlo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vzhľadom na ich neaplikovateľnosť v posudzovanej veci,

a preto sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2012