Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 473/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2011

predbežne prerokoval sťažnosť P. L., Ž., toho času vo výkone trestu, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na

účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť P. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 23. augusta

2011 doručená sťažnosť P. L. (ďalej len ,,sťažovateľ“) z 20. augusta 2011, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len ,a“), práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) a práva na účinný prostriedok nápravy podľa

čl. 13 dohovoru postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„konania okresného súdu“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ako navrhovateľ je účastníkom dosiaľ

prebiehajúcich konaní na okresnom súde, ktoré sa začali na jeho návrh v roku 2002

a ktorých predmetom je údajné „porušenie mojich práv v súvislosti s výkon väzby

a v súvislosti s pozbavením slobody zo strany polície a následne vykonaných úkonov“.

Sťažovateľ vytýka okresnému súdu, že nekoná dostatočne rýchlo a účinne, naopak, koná

a postupuje neúčinne a nesprávne, nepoučil ho o jeho právach a je doteraz nečinný,

v dôsledku čoho podľa jeho názoru boli porušené jeho označené práva.

3. Sťažovateľ v petite sťažnosti žiada ústavný súd, aby vyslovil, že postupom

okresného súdu boli porušené jeho označené práva, aby prikázal okresnému súdu ďalej konať

bez zbytočných prieťahov a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume

20 000 € z dôvodu „morálnej a emocionálnej ujmy, pocitu krivdy a nespravodlivosti,

dlhotrvajúceho stavu neistoty, stresu, duševného utrpenia a pod.“.

4. V závere sťažnosti sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby mu tak ako

v minulosti, aj na toto konanie ustanovil advokáta, pretože nemá prostriedky na jeho

zaplatenie.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd podľa ) je rozhodnúť o prijatí

návrhu na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred

ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Sťažovateľ bol okrem tohto konania opakovane v postavení sťažovateľa na

ústavnom súde, pričom dve jeho predchádzajúce sťažnosti sa týkali aj namietaného porušenia

základného práva podľa v súvislosti s rýchlosťou konania okresného súdu

v totožných veciach. Ústavný súd uzneseniami sp. zn. z 12. júna 2008 a sp. zn.

z 13. novembra 2009 sťažnosti v tejto časti pre zjavnú neopodstatnenosť

odmietol, pričom po chronologickom uvedení úkonov v týchto konaniach zvýraznil najmä

podiel samotného sťažovateľa na dĺžke konania okresného súdu v obidvoch uvedených

konaniach (nekvalifikovaný návrh, nedostatočná súčinnosť pri zabezpečovaní podkladov pre

rozhodnutie súdu, nedostatočná špecifikácia predmetu konania, rozpor medzi podaniami

sťažovateľa a jeho ustanoveného zástupcu, trestné oznámenie sťažovateľa na ustanoveného

advokáta a iné). Keďže sťažovateľ podanou sťažnosťou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote postupom okresného súdu v totožných konaniach a o tejto

veci už ústavný súd rozhodol uvedenými nálezmi, o v poradí tretej sťažnosti namietajúcej

porušenie tých istých práv postupom okresného súdu v čase predchádzajúcom týmto

rozhodnutiam ústavného súdu už nemožno znovu rozhodovať. Preto bola sťažnosť v tejto

časti (namietané prieťahy pred 13. novembrom 2009) odmietnutá pre neprípustnosť podľa

a .

8. Za týchto okolností ústavný súd pred predbežným prerokovaním tejto sťažnosti

vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k priebehu označených konaní. Predseda

okresného súdu v písomnom vyjadrení doručenom ústavnému súdu 14. novembra 2011

popísal priebeh konaní od ich začatia, pričom vzhľadom na skúmané obdobie konania

okresného súdu možno uviesť ku konaniu sp. zn. , v ktorom je žalovaným Ústav

na výkon väzby ... a predmetom konania je zaplatenie sumy 313 100 000 Sk, tieto

skutočnosti:

,,... 9. novembra 2011 bolo zistené, že podanie navrhovateľa, označené ako trestné

oznámenie na jeho právneho zástupcu JUDr. M. K. bolo postúpené Slovenskej advokátskej

komore. Úpravou z 25. novembra 2009 súd žiadal správu S. ohľadne stanoviska

k vybaveniu sťažnosti na advokáta JUDr. K., čo bolo potrebné pre posúdenie dôvodnosti

jeho žiadosti o zrušenie ustanovenia za zástupcu navrhovateľa. Následne súd uznesením č.

k. -250 z 5.2.2010 ustanovenie JUDr. K. zrušil a ustanovil navrhovateľovi za

zástupcu C. B. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia, súd uznesením z 19.3.2010

vyzval ustanoveného zástupcu na doplnenie návrhu. Centrum právnej pomoci podalo 16.

apríla 2010 žiadosť o zrušenie ustanovenia, ktoré odôvodnilo tým, že navrhovateľ nie je

ochotný komunikovať s právnikmi centra, podal na ich postup sťažnosť, čím sa narušila

dôvera medzi navrhovateľom a ustanoveným zástupcom. Z rovnakých dôvodov nebolo

možné doplniť žalobu, keďže nezískali od navrhovateľa potrebné informácie. Na žiadosť

súdu boli dňa 7.7.2010 z Centra právnej pomoci zaslané listinné doklady týkajúce sa

podanej sťažnosti i výsledku jej prešetrenia. Po zvážení návrhu centra právnej pomoci

o zrušenie jeho ustanovenia, súd uznesením z 4.11.2010 tento návrh zamietol, rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť 1.12.2010. Následne dňa 30.12.2010 súd vyzval centrum právnej

pomoci, aby súdu predložilo doplnený návrh v zmysle uznesenia z 19.3.2010. Dňa 3.2.2011

Centrum právnej pomoci súdu oznámilo, že nie je schopné riadne zabezpečiť zastupovanie

navrhovateľa, keďže odmieta s nimi komunikovať písomne a sám v inom konaní na

Okresnom súde v Piešťanoch žiada o zrušenie ich zastupovania. Podaním z 12.4.2011

Centrum právnej pomoci súdu oznámilo, že vyzvali navrhovateľa, aby sa vyjadril, či má

záujem o zastupovanie, na čo reagoval, že ich zastupovanie odmieta. Vzhľadom na uvedené

žiadajú, aby súd ich ustanovenie za zástupcu zrušil. Súd dňa 26.4.2011 vyzval Centrum

právnej pomoci na vyjadrenie, z akých dôvodov nie je možné vykonať osobný výsluch

navrhovateľa bez prítomnosti inej osoby. Nakoľko navrhovateľ sám 11.5.2011 súdu zaslal

upresnenie návrhu a 18.7.2011 oznámil, že nechce, aby ho ďalej zastupovalo Centrum

právnej pomoci, súd navrhovateľa 22.9.2011 vyzval, aby mu oznámil, či žiada ustanoviť

iného zástupcu, alebo chce zrušiť ustanovenia Centra právnej pomoci za zástupcu s tým, že

ďalej vo veci bude konať sám, bez právneho zástupcu. Navrhovateľ podaním z 9.10.2011

oznámil, že žiada ustanovenie iného právneho zástupcu. V súčasnej dobe súd rozhoduje

o ustanovení nového právneho zástupcu pre navrhovateľa.“

9. Vo vzťahu ku konaniu okresného súdu sp. zn. , v ktorom je žalovaným

Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre a predmetom konania je náhrada škody,

predseda súdu uviedol totožné skutočnosti ako pri konaní sp. zn. . V závere

predseda konajúceho okresného súdu uviedol:

„Z obsahu oboch spisov vyplýva, že podania sťažovateľa pôvodne nespĺňali

náležitosti riadneho návrhu v zmysle príslušných ustanovení , preto súd musel najskôr

odstraňovať ich nedostatky a postupom podľa vyzývať navrhovateľa na

odstránenie vád podaní. Nie z dôvodu nečinnosti súdu, ale najmä pre množstvo rôznych

procesných návrhov navrhovateľa, ktorými dopĺňal a upravoval predmet konania, domáhal

sa priznania oslobodenia od súdnych poplatkov, ustanovenia bezplatného právneho

zástupcu atď, doposiaľ nebolo možné začať konať v merite veci. Potom, ako súd ustanovil

navrhovateľovi bezplatného právneho zástupcu, ktorý mohol podania navrhovateľa

kvalifikovane upraviť, navrhovateľ začal namietať postup svojho právneho zástupcu a

opakovane sa domáhať jeho výmeny. Sám, bez vedomia svojho právneho zástupcu, robí

vlastné podania týkajúce sa veci samej, ktoré nie sú celkom v súlade s podaniami právneho

zástupcu, čo má za následok, že doposiaľ nedošlo k ujasneniu predmetu konania a

riadnemu vyšpecifikovaniu uplatnených nárokov navrhovateľa. Práve uvedené okolnosti

v podstatnej miere ovplyvňujú celkovú dĺžku konania, preto možno konštatovať, že k dĺžke

konania výraznou mierou prispel i sám navrhovateľ svojim prístupom k veci,

postojom k spolupráci s ustanoveným právnym zástupcom i svojimi častými zmätočnými

požiadavkami...“

10. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu jednoznačne vyplýva, že je to samotný

sťažovateľ, ktorý v procesnom postavení navrhovateľa v uvedených konaniach sám prispel

a v podstatnom rozsahu aj sám zapríčinil dĺžku ich trvania. Tento záver rovnako platí aj pre

konania okresného súdu v období po právoplatnosti už uvedených uznesení ústavného súdu

v jeho predchádzajúcich veciach. Ústavný súd v nadväznosti na svoje závery v uzneseniach

sp. zn. a sp. zn. , na ktoré sa odvoláva aj pri posudzovaní

aktuálnej sťažnosti, konštatuje, že ani v nasledujúcom období neboli zistené prieťahy

v postupe okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

, ktoré by odôvodňovali prijatie sťažnosti v tejto časti na ďalšie konanie. Trvanie

a priebeh konaní v tomto období boli determinované najmä postojom sťažovateľa, ktorý

odmietal spoluprácu s C., ktoré mu bolo ustanovené po tom, čo na skôr ustanoveného

advokáta podal trestné oznámenie pre marenie spravodlivosti, v dôsledku čoho tento

požiadal súd o zrušenie svojho ustanovenia za zástupcu. V dôsledku uvedeného si sám

sťažovateľ musel byť vedomý skutočnosti, že to bude mať vplyv na dĺžku uvedených

konaní, ktorú však nemožno pripísať okresnému súdu, naopak, toto obdobie v konaní

ide na ťarchu sťažovateľa. Z pohľadu ústavného súdu však nemožno neuviesť, že konanie

sťažovateľa vykazuje znaky účelového postupu, ktorý nesmeruje k účinnému a efektívnemu

uplatňovaniu jeho tvrdených nárokov, ale naopak, k vytváraniu akejsi ,,prekážkovej dráhy“

na ceste k odstráneniu jeho tvrdenej právnej neistoty. Ochrana poskytovaná ústavným

súdom sa však vzťahuje na práva konkrétne a účinné, ale nie na práva teoretické a iluzórne

(m. m. ).

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom súdu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

, ). Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním opodstatnenosti

sťažnosti poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. v primeranej lehote podľa

dohovoru. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že

„ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

(). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup

všeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , sťažnosť odmietne

ako zjavne neopodstatnenú (, , ). Ústavný súd

nezistil v postupe okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

také nedostatky, ktoré by po komplexnom posúdení všetkých okolností

v postupe okresného súdu umožňovali po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť

porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

12. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že nečinnosť okresného súdu, ktorý stále nezačal

vykonávať dokazovanie, viedla k porušeniu jeho práva na účinný prostriedok nápravy, aj

v tomto smere ústavný súd konštatuje, že sťažnosť, okrem toho že je predčasná, a teda

neprípustná, je aj zjavne neopodstatnená. Neprípustnosť sťažnosti vyplýva z toho, že obidve

konania sú v štádiu prvostupňového konania a sťažovateľ bude mať v prípade nespokojnosti

s rozhodnutím okresného súdu k dispozícii riadny opravný prostriedok – odvolanie, na

základe ktorého sa vecou bude môcť zaoberať (a ochranu v prípade zistenia porušenia práv

poskytnúť) odvolací súd. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti v tomto smere vyplýva z toho,

že doterajšia dĺžka konania bola tromi uzneseniami ústavného súdu pričítaná najmä na vrub

samotnému sťažovateľovi, v dôsledku čoho ide na jeho vrub aj nemožnosť súdu dosiaľ

začať vykonávať dokazovanie.

13. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľa (príkaz okresnému súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov, primerané

finančné zadosťučinenie), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti vyhovie.

Žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie advokáta na konanie pred ústavným súdom sa ústavný

súd tiež nezaoberal, pretože sťažnosť bola už pri jej predbežnom prerokovaní odmietnutá.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2011