Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 628/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. mája 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu Ladislava

Orosza o sťažnosti A. S., Rakúska republika, zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s a 2 a porušenia jeho práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. -79 z 31. mája

2012, za účasti Krajského súdu v Nitre, takto

rozhodol:

Základné právo A. S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 a

2 a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre

č. k. -79 z 31. mája 2012 p o r u š e n é n e b o l i .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra

2012 doručená sťažnosť A. S., Rakúska republika (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. T., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa v spojení s a 2 (ďalej

len „ústava“) a porušenia jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -79 z 31. mája 2012.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

«Dňa 9. marca 2005 bola Správe katastra N. doručená na vklad záložná zmluva

uzatvorená toho istého dňa medzi mnou ako záložným veriteľom a záložcom L. s. r. o.

Predmetom zálohu sa stali nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. 1025 k. ú.

C. Doručenie záložnej zmluvy sprava katastra zapísala do protokolu vkladov pod číslom V

1441/2005. Na základe doručenia tejto záložnej zmluvy správa katastra vyznačila v časti

ťarchy listu vlastníctva plombu V 1441/2005 o zmene práva. Konanie o vklade záložného

práva následne správa katastra prerušila do právoplatného ukončenia súdneho sporu o

neplatnosť odstúpenia záložcom od záložnej zmluvy. Počas prerušeného vkladového

konania správa katastra zapísala do protokolu záznamov pod číslom Z 3275/2006

doručenie exekučného príkazu EX 59/2006 o zriadení exekučného záložného práva v

prospech oprávneného I. S. k tým istým nehnuteľnostiam. Dňa 1. 6. 2006 správa katastra

vykonala zápis exekučného záložného práva oprávneného I. S. na liste vlastníctva. Dňa 25.

8. 2006 na dražbe v exekučnom konaní oprávneného I. S. boli vydražené nehnuteľností

spoločnosťou E. s. r. o. N. Okresný súd v Nitra uznesením č. k. -20 zo dňa 4.

12. 2006 schválil príklep udelený vydražiteľovi E. s. r. o. v exekučnom konaní oprávneného

I. S. Dňa 19. 11. 2007 správa katastra povolila vklad môjho záložného práva (po

právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Nitre o určení neplatnosti

odstúpenia od záložnej zmluvy) a nasledujúci deň 20. 11. 2007 správa katastra zapísala

moje záložné právo do listu vlastníctva. Dňa 10. 9. 2010 správa katastra zapísala nového

vlastníka do listu vlastníctva na základe doručeného uznesenia súdu o schválení príklepu

vydražiteľovi E. s. r. o., a súčasne vymazala z listu vlastníctva moje záložné právo.

Proti výmazu môjho záložného práva z listu vlastníctva som sa domáhal na

Okresnom súde v Nitre žalobou voči vydražiteľovi E. s. r. o. o určenie, že moje záložné

právo stále trvá pretože neexistujú žiadne právne dôvody k jeho výmazu. Okresný súd

v Nitre v konaní rozsudkom zo 4. 11. 2011 zamietol žalobu s odôvodnením,

že dňa 1. 6. 2006 bol správou katastra vykonaný zápis exekučného záložného práva pod

č. Z 3275/06 (exekúcia EX 59/2006 - oprávnený I. S.), a následne Okresný súd Nitra

uznesením č. k. -20 zo dňa 4. 12. 2006 schválil príklep udelený vydražiteľovi

E. s.r.o. na dražbe konanej v exekučnom konaní EX 59/2006, čím došlo k výkonu záložného

práva prednostného záložného veriteľa a záloh sa previedol nezaťažený záložnými právami

ostatných záložných veriteľov. Preto podľa súdu nie je možné na predmetnú nehnuteľnosť,

ku ktorej nadobudol vlastnícke právo vydražením tretí subjekt, zriadiť moje záložné právo.

Súd sa nezaoberal postupom správy katastra ohľadne zápisov poradia jednotlivých

záložných práv.

Krajský súd v Nitre v odvolacom konaní 8Co/27/20l2 potvrdil prvostupňový rozsudok

s odôvodnením, že sa v celom rozsahu stotožňuje so všetkými skutkovými a právnymi

závermi prvostupňového súdu a navyše uviedol, že pri povolení vkladu môjho záložného

práva nebolo možné neprihliadať na zmenu vlastníckeho práva v dražbe.

Nakoľko dlžník dlhodobo nespláca svoj záväzok ktorého výška presiahla 400.000 €

a nemá žiadny iný majetok, som odkázaný na uspokojenie svojej pohľadávky zo založeného

majetku ale toto mi je zo strany orgánov verejnej moci znemožňované. ...

Meritom sťažnosti je ústavne nekonformná aplikácia zákonných ustanovení § 151k

ods. 1 v spojení s a , katastrálneho zákona,

Krajským súdom v Nitre pri zisťovaní prednostného poradia zápisu záložného práva do

katastra nehnuteľností.

Z právneho názoru Krajského súdu v Nitre vyplýva, že I. S. ako oprávnený z

exekučného záložného práva Z 3275/2006 sa stal prednostným záložným veriteľom lebo

jeho záložné právo bolo zapísané do listu vlastníctva dňa 1. 6. 2006, a moje záložné právo

vzniklo až 19. 11. 2007 povolením vkladu. Preto podľa súdu, výkonom záložného práva I. S.

na dražbe sa previedli nehnuteľnosti bez zaťaženia mojim záložným právom ktorého vklad

nemal byť povolený.

Všeobecné súdy v danej veci postupovali formalisticky pri zisťovaní prednostného

záložného veriteľa, pretože vychádzali iba podľa času zápisu záložného práva do listu

vlastníctva a vôbec nevzali do úvahy čas zápisu záložného práva do katastra ktorý je určený

dátumom zápisu uvedeného v príslušnom protokole vkladov a záznamov.

Všeobecné súdy pri zisťovaní prednostného poradia zápisu záložného práva do

katastra nehnuteľností musia vychádzať z ustanovenia § 151k Obč. zákonníka ktorým je

určené jednotné kritérium v prednosti a to „dňom registrácie v osobitnom registri“.

Za deň registrácie v osobitnom registri treba považovať deň zápisu v príslušnom

protokole správy katastra, a nie deň zápisu do listu vlastníctva tak ako to aplikuje súd. List

vlastníctva sám osebe nie je osobitným registrom. List vlastníctva je jednou z listín katastra

nehnuteľnosti plniacu funkciu publicity a obsahujúcu časť údajov katastra o konkrétnej

nehnuteľnosti, a v liste vlastníctva sa odzrkadľujú práva z listín zapísaných v príslušných

protokoloch registra vkladov, záznamov, atď. Aj právne účinky zo zmlúv vznikajú už

povolaním vkladu a nie zápisom práva do listu vlastníctva. Preto registráciu práv v katastri

nehnuteľností nemožno vykladať ako akt vpisu do listu vlastníctva, pretože vpis do listu

vlastníctva je len technickou formou publicity práv plynúcich z listín zaregistrovaných

v príslušných protokoloch katastra.

V českej aj slovenskej katastrálnej praxi platí, že poradie záložných práv na liste

vlastníctva vyjadruje iba čas zápisu do listu vlastníctva ale nevyjadruje poradie vzniku

záložných práv ani poradie zápisu záložných práv v katastri nehnuteľností. Poradie vzniku

záložných práv sa určuje podľa času ich vzniku (deň vzniku právnych účinkov vkladu

záložného práva do katastra nehnuteľností, deň právoplatnosti rozhodnutia o zriadení

záložného práva a pod.) a poradie ich zápisov do katastra nehnuteľnosti sa určuje podľa

dátumu zápisu uvedeného v protokole vkladov alebo záznamov.

Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, „Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú

v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny

o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.“

Právny názor Krajského súdu, že skorší zápis záložného práva oprávneného I. S. do

listu vlastníctva je prednostným zápisom na uspokojenie pred mojim záložným právom

ktorému právne účinky vznikli neskôr, je pre mňa diskriminačný a nespravodlivý, pretože

záložné právo oprávneného I. S. posudzuje súd podľa dňa zápisu do listu vlastníctva a moje

záložné právo posudzuje súd podľa dňa vzniku právnych účinkov.

Takýto názor súdu je v príkrom rozpore s princípom prednosti zápisu práv do

katastra „kto skôr príde, ten skôr melie“. Súd svojím právnym názorom zvýhodňuje tých,

ktorí sú skôr zapísaní v liste vlastníctva bez ohľadu na to kedy doručili listiny na zápis do

katastra.

Návrh na vklad môjho záložného práva bol správe katastra doručený pred

exekučným príkazom, a preto moje záložné právo musí byť posudzované ako prednostné

právo na zápis a teda aj na uspokojenie pred neskoršie doručeným exekučným príkazom,

lebo „zmyslom dodržania princípu prednosti je najmä ochrana práv účastníkov

katastrálneho konania“.

Dávam do pozornosti Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. septembra 2002 zn. ...

Krajský súd v Nitre sa nijako nezaoberal mojou odvolacou námietkou opravných

účinkoch vyznačenej plomby V 1441 /2005 v zmysle § 44 ods. 1, 2 katastrálneho zákona.

Plomba v katastrálnom význame nemôže mať iba informačnú funkciu že dochádza k právnej

zmene, ale plomba má byť zárukou na poradie zápisu (ide o pozemnoknižný význam slova

„plomba“) a súčasne má predstavovať právnu prekážku v uprednostňovaní práv z neskoršie

doručených listín na úkor práv zo skoršie doručených listín. Vyznačenú plombu na liste

vlastníctva je možné posudzovať aj ako špecifickú ťarchu resp. bremeno na

nehnuteľnostiach (plomba sa vyznačuje v ťarchách listu vlastníctva). Plomba na liste

vlastníctva o zápise môjho záložného práva bola podľa správy katastra vyznačená správne

a v správnom poradí, a preto musí zaručovať prednosť zápisu môjho záložného práva pred

neskoršie doručeným exekučným príkazom. Správa katastra postupovala správne, keď

povolila vklad môjho záložného práva aj keď medzičasom došlo mimo katastra k zmene

vlastníka. Ale správa katastra postupovala nezákonne, keď moje záložné právo vymazala

z listu vlastníctva titulom zápisu nového vlastníka - vydražiteľa E. s. r. o. Uznesením

Okresného súdu v Nitre č. k. zo dňa 4. 12. 2006 sa rozhodlo iba o zmene

vlastníka nehnuteľností, ale nerozhodlo sa o prechode práv zo záložných zmlúv viaznucich

k nehnuteľnostiam. ...

Krajský súd nezákonne spochybňuje právoplatný vklad môjho záložného práva dňa

19. 11. 2007 a naznačuje, že vklad nemal byť povolený nakoľko došlo k zmene vlastníka na

dražbe, a nehnuteľnosti sa dražbou prevádzajú bez tiarch. Namietam tomuto záveru súdu,

pretože odporuje § 153 ods. 1, 4 Exekučného poriadku a § 41 ods. 2 katastrálneho zákona.

Ak exekútor dražil nehnuteľnosti plombované právnou zmenou zo skoršie doručenej

záložnej zmluvy, a vydražiteľ E. s. r. o. chcel tieto nehnuteľnosti vydražiť v tomto právnom

stave, tak ich nadobudol s vedomím rizika, že v budúcnosti na nehnuteľnosti môže vzniknúť

záložné právo z tejto záložnej zmluvy a to bez započítania na najvyššie podanie.»

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom

rozhodol, že „rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 5. 2012 bolo

porušené moje základné právo na ochranu pred diskrimináciou podľa čl. 12 ods. 1 a 2

v spojitosti so základným právom na súdnu a inú právnu

ochranu... zakotvené v článku 46 ods. 1 a právom na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Súčasne žiadam, aby ústavný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre 8

zo dňa 31. 5. 2012 a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.“.

Sťažovateľ súčasne navrhol, aby ústavný súd zaviazal krajský súd zaplatiť mu trovy

konania v celkovej sume 269,60 €.

Ústavný súd na predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie

konanie uznesením č. k. -15 zo 14. decembra 2012 [§ 25 ods. 1 a 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“)].

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 21. januára 2013

predsedníčku krajského súdu, aby sa vyjadrila k otázke vhodnosti ústneho pojednávania

a aby sa vyjadrila aj k sťažnosti a jej prijatiu na ďalšie konanie.

Predsedníčka krajského súdu sa vyjadrila k sťažnosti vo svojom stanovisku

z 11. februára 2013 doručenom ústavnému súdu 15. februára 2013 (sp. zn. Spr 111/13),

v ktorom okrem iného uviedla:

„... Sťažovateľ vo svojom odvolaní napadol rozsudok Okresného súdu Nitra pre

nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Namietal, že

prvostupňový súd neprihliadol na to, že v čase od 09. 03. 2005 bola na LV vyznačená

plomba V 1441/2005 o zmene práva, týkajúca sa prebiehajúceho vkladu jeho záložného

práva, a táto plomba bola vymazaná z LV až vkladom jeho záložného práva 09. 11. 2007.

Preto, ak žalovaný v 2. rade dražil nehnuteľnosť na základe výkonu záložného práva

Z 3275/2006 doručeného správe katastra na zápis až následne po vyznačení plomby

V 1441/2005, tak ich vydražil s touto vyznačenou plombou – ťarchou. Ďalej namietal, že ak

počas vkladového konania záložného práva s vyznačenou plombou V 1441/2005 došlo

k zápisu záznamom ďalšieho exekučného záložného práva Z 3275/2006 k tým istým

nehnuteľnostiam podľa § 168 ods. 3 Exekučného poriadku, tak tento skorší záznam

Z 3275/2006 druhej v poradí doručenej listiny je iba evidenčným úkonom správy katastra,

ktorým sa nevykonáva prednostná registrácia na uspokojenie zápisom práva mimo poradia

prvej v poradí doručenej listiny pod V 1441/2005. Podľa neho evidencia exekučného

záložného práva záznamom sama o sebe, pod číslom registra Z 3275/2006 do LV č. 1025,

počas už začatého vkladového konania o záložnom práve V 1441/2005 k tým istým

nehnuteľnostiam nezakladá právny dôvod prednostnej registrácie na uspokojenie pred

záložným právom V 1441/2005. Preto ani výkon exekučného záložného práva Z 3275/2006

predajom nehnuteľnosti nie je realizáciou prednostného záložného práva, ktorým sa

prevádzajú nehnuteľnosti bez zaťaženia jeho záložným právom V 1441/2005. Na základe

rozhodnutia Správy katastra N. o povolení vkladu záložnej zmluvy sa stal 19. 11. 2007

záložným veriteľom a toto rozhodnutie nebolo doteraz zrušené. Nenastala žiadna právna

skutočnosť, ktorá by spôsobila zánik jeho záložného práva, pretože touto skutočnosťou nie

je ani dražba v exekučnom konaní, ani zápis uznesenia o schválení príklepu. Preto výmaz

jeho záložného práva bol nezákonný. Sťažovateľ teda namietal nesprávny postup

katastrálneho úradu pri aplikácii ustanovenia , na ktorý

podľa jeho tvrdenia súd neprihliadol.

Odvolací súd sa stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi závermi súdu prvého

stupňa a rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil, pričom ustanovenie

ods. 2 mu dalo možnosť vypracovania tzv. skráteného rozhodnutia. Možnosť

vypracovania takého rozhodnutia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožní s dôvodmi rozhodnutia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu

stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa po skutkovej aj po právnej stránke.

Odvolací súd napriek aplikácii doplnil dôvody rozhodnutia, pre ktoré

považoval prvostupňové rozhodnutie za správne. Uviedol, že pri rozhodovaní musel

vychádzať zo zisteného stavu vec; pri výkone exekučného záložného práva prednostného

záložného veriteľa vydražiteľ nehnuteľnosti na dražbe nadobúda tieto do vlastníctva priamo

zo zákona (Exekučného poriadku) bez tiarch.

Závery vyjadrené odvolacím súdom v rozsudku z 31. 05. 2012 pod č. k.

-79 nie sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a z toho dôvodu z ústavného

hľadiska nie sú ani neospravedlniteľné a neudržateľné (). Písomné

odôvodnenie rozsudku považujeme za správne a spravodlivé, nemajúce za následok

porušenie základného práva sťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožnil s

právnym názorom súdu a najmä obsahom jeho odôvodnenia, nemôže samo o sebe viesť k

záveru o zjavnej arbitrárnosti tohto odôvodnenia. Rozsudkom odvolacieho senátu

Krajského súdu v Nitre z 31. 05. 2012 pod č. k. -79 neboli porušené základné

práva sťažovateľa namietané v jeho sťažnosti. Vzhľadom na to považujeme predmetnú

sťažnosť za neopodstatnenú a navrhujeme, aby Ústavný súd SR sťažnosti nevyhovel.“

Predsedníčka krajského súdu súčasne oznámila, že súhlasí s upustením od verejného

ústneho pojednávania v tejto veci.

Sťažovateľ vo vyjadrení k stanovisku krajského súdu doručenom ústavnému súdu

6. marca 2013 okrem iného uviedol:

„Uvádzam, že nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu je len jeden

z dôvodov mojej ústavnej sťažnosti.

Opätovne poukazujem na podstatu sťažnosti, ktorá spočíva v nesprávnej aplikácii

práva porušovateľom môjho základného práva. Katastrálny zákon ako lex specialis,

upravuje spôsob zápisu práv do katastra (§ 41 ods. 2), nepripúšťa pritom žiadnu výnimku

z poradia zápisu záložných práv do katastra. Poradie zápisu sa riadi podľa poradia

doručených listín, od čoho sa odvíja aj prednosť veriteľa (§ 151k Obč. zákonníka).

Exekučný poriadok stanovuje (§ 168 ods. 3) deň registrácie, teda určuje výlučne čas,

kedy má byť exekučné záložné právo zapísané v príslušnom katastri, nestanovuje poradie.

Porušovateľ môjho základného práva tieto normy nesprávne aplikoval a neprihliadol na

moje námietky.

Ako záložný veriteľ som diskriminovaný oproti inému záložnému veriteľovi

(z exekučného titulu), lebo aj keď som podal v skoršom poradí platný návrh na vklad – zápis

záložného práva, o ktorom bola na liste vlastníctva vyznačená plomba a táto bola zrušená

až po povolení vkladu, došlo k ukráteniu môjho záložného práva jeho nezákonným

výmazom. Pritom porušovateľ môjho základného práva, resp. práv, svojím rozhodnutím

tento postup schválil.

zaručuje rovnocennosť postavenia veriteľov zoo zmluvných a zákonných

záložných práv. Skorším časom zápisu exekučného záložného práva veriteľa I. S. do listu

vlastníctva bez ohľadu na poradie doručenia takejto listiny na zápis, nemožno zvýhodniť

jeho prednostné postavenie na úkor môjho postavenia ako veriteľa zo skoršie doručenej

záložnej zmluvy na zápis do katastra. Ja som splnil všetky zákonné podmienky na povolenie

vkladu môjho záložného práva, avšak pre nesprávnu aplikačnú prax mi vklad nebol

povolený.

Postavenie veriteľa I. S. nemožno hodnotiť ako prednostného veriteľa, a ním

predávané nehnuteľnosti na dražbe sa nepreviedli bez tiarch, ako to odôvodňuje súd.

Správa katastra musí splniť účel a zmysel prednosti zápisu práv k nehnuteľnostiam a za tým

účelom správne aplikovať hore uvedené ustanovenia katastrálneho zákona ako aj

exekučného poriadku.

Z uvedených dôvodov je rozhodnutie porušovateľa môjho základného práva

nespravodlivé a diskriminačné. ...

Navrhujem, aby Ústavný súd SR mojej sťažnosti v celom rozsahu vyhovel.“

Sťažovateľ ďalej súhlasil s upustením od verejného pojednávania, pretože od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Ústavný súd v nadväznosti na to využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože taktiež dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (, m. m. , ,

, ). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa v spojení s a 2 a práva podľa dohovoru

rozsudkom krajského súdu č. k. -79 z 31. mája 2012.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej

republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,

politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo

etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov

poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ) do obsahu

základného práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má

každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal výklad dotknutej právnej normy, ktorý je

v súlade s , čo je základným predpokladom pre ústavne konformnú aplikáciu tejto

právnej normy na zistený skutkový stav veci.

Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi

konania poskytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho

opravného prostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov,

ktorých uplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady

ustanovené zákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto

ochranu musí poskytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie

súdnej ochrany v takom konaní.

Ústavný príkaz konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,

ktorý ustanoví zákon, vyjadrený v zaväzuje všetky orgány verejnej moci

vrátane odvolacích súdov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich

akejkoľvek činnosti a zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu

základným právam a slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom

princípy právneho štátu ( prvá veta ).

Ústavnosť konaní pred orgánom verejnej moci predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu

predmetného konania. Ústavný súd v tomto smere osobitne pripomína objektivitu takého

postupu orgánu verejnej moci (m. m. , ). Len objektívnym

postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ktorej nebezpečenstvo spočíva

v potenciálnom uplatnení ničím (objektívne) nepodloženej úvahy orgánu verejnej moci bez

akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú v podmienkach právneho štátu okrem iného

garantované zákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu pre rozhodnutie.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale

aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré

preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade

s procesnými predpismi.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že neodmysliteľnou súčasťou

základného práva podľa a práva podľa dohovoru je aj právo

účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom

súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr.

, ). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež

vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,

neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou ().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

v napadnutej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich

skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska

akceptovateľná a udržateľná.

III.

Podstatou sťažnosti sťažovateľa je jeho zásadný nesúhlas s právnym názorom

Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) a krajského súdu týkajúcim sa určenia

prednosti z dvoch vzájomne kolidujúcich záložných práv. V tejto súvislosti namieta

nesprávnu aplikáciu v spojení s a a

o katastri nehnuteľností

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) krajským súdom, v dôsledku ktorej

malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv.

Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým rozsudkom krajského súdu

porušené základné právo sťažovateľa podľa a jeho právo podľa

ods. 1 dohovoru, teda otázky, či sťažovateľom označené rozhodnutie nie je zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého

rozsudku krajského súdu, ale aj okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej

odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať

izolovane (, , ), pretože prvostupňové a odvolacie

konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj

požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak

prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho

konania ().

Odvolací súd sa stotožnil so závermi okresného súdu, ktorý v odôvodnení svojho

rozsudku č. k. -60 zo 4. novembra 2011 okrem iného uviedol:

„Súd vo veci vykonal dokazovanie..., a zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ uzatvoril s L., s. r. o. dňa 9. 3. 2005 záložnú zmluvu na nehnuteľnosti

zapísané na správe katastra N. v LV č. 1025, kat. úz. C. Vklad bol povolený dňa 19. 11.

2007 pod V 1441/05. Na Okresnom súde sa pod sp. zn. viedlo konanie o

neplatnosť odstúpenia od záložnej zmluvy, ktoré bolo právoplatne skončené dňa 3. 11. 2007

s tým, že návrhu bolo vyhovené. Na základe exekučného príkazu EX 59/2006, EX 72/2006 a

EX 71/2006 boli správou katastra vykonané zápisy exekučného záložného práva dňa 1. 6.

2006 pod č. Z 3257/06, Z 4268/06 a Z 4269/06. Navrhovateľ sa domáhal na Správe katastra

N. opravy chyby v zápise záložných práv z dôvodu, že jeho záložné právo bolo zapísané do

poradia až po exekučných záložných právach. Správa katastra N. rozhodnutím č. X

443/2007-7, zo dňa 4. 3. 2008 v spojení s rozhodnutím Katastrálneho úradu v N. č. Xo

11/2008-2/Br, zo dňa 19. 5. 2008, návrh zamietla. Okresný súd Nitra, uznesením č. k. 25 Er

308/2006-20, zo dňa 4. 12. 2006 schválil príklep udelený vydražiteľovi – odporcovi v 2.

rade na dražbe konanej v exekučnom konaní sp. zn. EX 59/2006 na predmetné

nehnuteľnosti. ...

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný.

Odporca v 2. rade vydražil v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. EX 59/2006,

, nehnuteľnosti zapísané na Správe katastra N., kat. úz. C., v LV č. 1025.

Príklep bol schválený Okresným súdom Nitra, uznesením zo dňa 4. 12. 2006. Z vyššie

citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že na záložné práva k vydraženej nehnuteľnosti

sa vzťahujú ustanovenia , 151ma a 151md . Z dôvodu, že

došlo k výkonu záložného práva prednostným záložným veriteľom, záloh sa previedol

nezaťažený záložnými právami ostatných záložných veriteľov. Exekúcia je nezvratný stav,

nie je možné na predmetnú nehnuteľnosť, ku ktorej nadobudol vlastnícke právo vydražením

tretí subjekt, zriadiť záložné právo v prospech navrhovateľa. Súd sa nezaoberal postupom

Správy katastra N. ohľadne zápisov poradia jednotlivých záložných práv, pretože to nebolo

predmetom konania a ani neprináleží súdu prvého stupňa preskúmavať zákonnosť

rozhodnutia orgánov verejnej správy.

Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh zamietol.“

Krajský súd ako súd odvolací ďalej v odôvodnení svojho rozsudku č. k.

-79 z 31. mája 2012 okrem iného uviedol:

„... Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) prejednal vec na

nariadenom odvolacom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného

a právne zastúpeného navrhovateľa a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania...

dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 219

ods. 1 ako vecne správny potvrdiť...

Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so všetkými skutkovými

a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí, na tieto aj

ako na svoje pre ich správnosť len poukazuje a opakovať ich preto nebude (§ 219 ods. 2

). ...

Odvolací súd musel pri svojom rozhodovaní vychádzať zo zákonného stavu veci

a teda nielen zo stavu zápisov v katastri nehnuteľností a konaní – rozhodnutí katastrálnych

úradov, pričom mal za to, že súd prvého stupňa z vykonaného dokazovania dospel

k správnym skutkovým záverom, v dôsledku čoho bol viazaný skutkovým stavom veci tak,

ako ho zistil súd prvého stupňa ( ). Vklad záložného práva navrhovateľa

bol povolený až 19. 11. 2007, pričom pri účinkoch povolenia vkladu až dňom právoplatnosti

rozhodnutia príslušnej správy katastra o jeho povolení nebolo možné neprihliadať na zmeny

vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam – zálohu, ktoré dovtedy nastali.

Keďže exekučné záložné právo vzniká už rozhodnutím súdneho exekútora a do

katastra nehnuteľností sa zapisuje len záznamom s deklaratórnym účinkom, pri výkone

exekučného záložného práva predajom nehnuteľností dochádza k prechodu vlastníctva

dňom udelenia príklepu na dražbe, resp. dňom jeho schválenia súdom, ktorá právotvorná

skutočnosť o zmene vlastníctva sa opätovne do katastra nehnuteľností zapisuje len

záznamom. Pri výkone exekučného záložného práva prednostného záložného veriteľa

vydražiteľ nehnuteľnosti na dražbe nadobúda tieto do vlastníctva priamo zo zákona

(Exekučného poriadku) bez tiarch, logickým dôsledkom čoho potom je aj to, že jeho

vlastnícke právo nemôže byť proti tomuto zákonnému dôsledku dodatočne zaťažené.

Povolením záložného práva podľa záložnej zmluvy uzavretej ešte predchádzajúcim

vlastníkom zálohu (aj keď by záložná zmluva sama o sebe nebola v čase jej uzavretia

neplatným právnym úkonom), však zmluvné záložné právo v čase povoľovania vkladu

(v čase jeho vzniku) bolo rozporné s právnym – zákonným stavom vzniknutým už skôr na

základe zhora uvedenej dražby.“

Ústavný súd vo svojej stabilnej judikatúre uvádza, že postup a rozhodnutie súdu,

ktoré vychádzajú z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej úpravy, nemožno

hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd (, ). Za porušenie

základného práva pritom nemožno považovať neúspech v konaní (m. m. ).

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na

spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude

spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania, preto nemožno považovať nevyhovenie

návrhu v konaní pred všeobecným súdom za porušenie tohto práva ().

Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu

a odôvodnenia rozsudku okresného súdu dospel k záveru, že krajský súd, aplikujúc § 219

ods. 2 , odôvodnil svoj rozsudok primeraným spôsobom,

relevantné skutkové zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov, právne hodnotenie a právne

závery sú logické a predstavujú jeden z možných spôsobov právneho posúdenia zisteného

skutkového stavu. Toto právne posúdenie je založené na ústavne udržateľnej aplikácii

a výklade príslušných ustanovení Exekučného poriadku,

a katastrálneho zákona, pričom tento výklad je logický, zodpovedá zmyslu a účelu krajským

súdom a okresným súdom uvedených ustanovení. Krajský súd s poukazom na rozsudok

okresného súdu svoje závery primerane odôvodnil, nemožno ich teda považovať za zjavne

neodôvodnené s tým, že nemajú znaky arbitrárnosti, teda svojvôle.

Pretože ústavný súd nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali

tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať za svojvoľné

alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu

ochranu, rozhodol, že krajský súd svojím rozsudkom č. k. -79 z 31. mája 2012

neporušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 12

ods. 1 a 2 , resp. jeho právo podľa dohovoru.

V nadväznosti na to o ďalších návrhoch sťažovateľa už nerozhodoval, pretože tieto

sa viažu na vyslovenie porušenia základných práv a slobôd a na úspech v konaní pred

ústavným súdom.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2013