Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 604/2013
PDF · 211.65 KB
No categories available
I. ÚS 604/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., P., zastúpenej advokátom
JUDr. J. T., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7 Co 143/2012 zo 14. júna
2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra
2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 143/2011 zo 14.
júna 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).
Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:
«Spoločnosť K... ako kupujúca uzatvorila dňa 14. 5. 2010 zmluvu o kúpe
nehnuteľností... pričom kúpnu zmluvu za predávajúcu podpísal A. S... z titulu jeho
oprávnenia k predaju založených nehnuteľností na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej
záložným právom V 1441/2005 k predávaným nehnuteľnostiam zapísaného vkladom do
katastra dňa 19. 11. 2007 na základe záložnej zmluvy uzatvorenej s pôvodným vlastníkom L.
s. r. o. N.
Okresný súd v Nitre v konaní... o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, rozsudkom
č. k. 25C/64/2011 zo dna 27. 9. 2011 určil, že kúpna zmluva je neplatná...
Kupujúca K. s. r. o. v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku sa domáhala
zamietnutia žaloby z dôvodu, že predávajúca E. s. r. o. sa platne stala záložcom A. S. na
základe povolenia vkladu jeho záložného práva, pričom exekučné záložné právo Z
3275/2006 oprávneného I. S. nemôže byť posudzované ako prednostné záložné právo lebo
takýto postup je v rozpore s princípom prednosti zápisov práv do katastra podľa poradia
doručených listín.
Krajský súd v Nitre v odvolacom konaní 7Co/143/2011 potvrdil prvostupňový
rozsudok...
Meritom sťažnosti je ústavne nekonformná aplikácia zákonných ustanovení § 151k
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 ods. 2 a § 44 ods. 1, 2 katastrálneho zákona,
Krajským súdom v Nitre pri zisťovaní prednostného záložného veriteľa a prednosti zápisu
záložného práva do katastra nehnuteľností.
Z právneho názoru Krajského súdu v Nitre vyplýva, že súd posudzoval exekučné
záložné právo Z 3275/2006 oprávneného I. S. ako prednostného záložného veriteľa výlučne
podľa skoršieho času jeho zápisu do listu vlastníctva.
Všeobecné súdy v danej veci postupovali formalisticky pri zisťovaní prednostného
záložného veriteľa, pretože vychádzali iba podľa skoršieho času zápisu záložného práva
do listu vlastníctva a vôbec nevzali do úvahy čas zápisu záložného práva do katastra (§ 41
ods. 2 katastrálneho zákona) ktorý je určený dátumom zápisu uvedeného v príslušnom
protokole vkladov a záznamov.
Všeobecné súdy pri zisťovaní prednostného poradia zápisu záložného práva
do katastra nehnuteľností musia vychádzať z ustanovenia § 151k ods. 1 Obč. zákonníka
ktorým je určené jednotné kritérium v prednosti a to „dňom registrácie v osobitnom
registri“.
Za deň registrácie v osobitnom registri treba považovať deň zápisu v príslušnom
protokole správy katastra, a nie deň zápisu do listu vlastníctva ako to aplikuje súd. List
vlastníctva sám osebe nie je osobitným registrom. List vlastníctva je jednou z listín katastra
nehnuteľnosti plniacu funkciu publicity a obsahujúcu časť údajov katastra o konkrétnej
nehnuteľnosti, a v liste vlastníctva sa odzrkadľujú práva z listín zapísaných v príslušných
protokoloch registra vkladov, záznamov, atď. Aj právne účinky zo zmlúv vznikajú už
povolením vkladu a nie až zápisom práva do listu vlastníctva. Preto registráciu práv
v katastri nehnuteľností nemožno vykladať ako akt vpisu do listu vlastníctva, pretože vpis
do listu vlastníctva je len technickou formou publicity práv plynúcich z listín
zaregistrovaných v príslušných protokoloch katastra.
V českej aj slovenskej katastrálnej praxi platí, že poradie záložných práv na liste
vlastníctva vyjadruje iba čas zápisu do listu vlastníctva ale nevyjadruje poradie vzniku
záložných práv ani poradie zápisu záložných práv v katastri nehnuteľností. Poradie vzniku
záložných práv sa určuje podľa času ich vzniku (deň vzniku právnych účinkov vkladu
záložného práva do katastra nehnuteľností, deň právoplatnosti rozhodnutia o zriadení
záložného práva a pod.) a poradie ich zápisov do katastra nehnuteľnosti sa určuje podľa
dátumu zápisu uvedeného v protokole vkladov alebo záznamov.
Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, „Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú
v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny
o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.“
Právny názor Krajského súdu v Nitre v tom, že skorším zápisom záložného práva
oprávneného I. S. do listu vlastníctva sa tento veriteľ stal prednostným na uspokojenie pred
záložným právom A. S. ktorému právne účinky vznikli neskôr, je diskriminačný a
nespravodlivý, pretože záložné právo oprávneného I. S. posudzuje súd podľa dňa zápisu do
listu vlastníctva a záložné právo A. S. posudzuje súd podľa dňa vzniku právnych účinkov.
Takýto názor súdu je v príkrom rozpore s princípom prednosti zápisu práv do katastra „kto
skôr príde, ten skôr melie“. Súd svojim právnym názorom zvýhodňuje tých, ktorých práva
sa skôr zapísali do listu vlastníctva bez ohľadu na poradie doručenia listiny na zápis do
katastra.
Návrh na vklad záložného práva A. S. bol správe katastra doručený pred exekučným
príkazom oprávneného I. S., a preto musí byť posudzované ako prednostné právo na zápis a
teda aj na uspokojenie pred neskoršie doručeným exekučným príkazom, lebo „zmyslom
dodržania princípu prednosti je najmä ochrana práv účastníkov katastrálneho konania“.»
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„... rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7Co/143/2011 bolo porušené naše základné
právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
Súčasne žiadame, aby ústavný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre
7Co/143/2011, a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.
Súčasne žiadame, aby ústavný súd zaviazal porušovateľa základného práva zaplatiť
mi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 269,6 € (dva úkony
právnej pomoci á 127,17 €, príprava, prevzatie veci a podanie ústavnej sťažnosti, 1/6
z výpočtového základu = 763 €), režijný paušál 2 x 7,63 € – 1/100 z výpočtového základu,
na účet môjho právneho zástupcu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom
prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie
rozlišuje okrem iného aj osobitnú kategóriu návrhov, ktorými sú návrhy „zjavne
neopodstatnené“. Týmto zákon o ústavnom súde v záujme účelnosti a procesnej ekonómie
poskytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu predbežného prerokovania
sťažnosti (§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde) možnosť jej prípadného odmietnutia jednak
na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení
alebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd
navrhovateľa a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, a jednak tiež na základe
argumentácie, ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (I. ÚS 66/98, I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05,
Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu
predchádzajúcim postupom.
Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sa obchodná
spoločnosť E., s. r. o., domáhala voči sťažovateľke ako odporkyni určenia, že kúpna zmluva
uzatvorená 14. mája 2010 medzi obchodnou spoločnosťou E., s. r. o., a sťažovateľkou je
neplatná. O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 25 C 64/2011-489 z 27. septembra
2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti
rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd
napadnutým rozsudkom.
Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku uvádza: „... súd prvého
stupňa... mal za preukázané, že dňa 09. 03. 2005 bola medzi záložným veriteľom A. S. a
záložcom spoločnosťou L. spol. s r. o. uzatvorená záložná zmluva na nehnuteľnosti zapísané
v LV č. 1025 kat. úz. C., konkrétne parcely č. 1956/1 – zastavané plochy a nádvoria o
22
výmere 134 m, parc. č. 1956/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m, parc. č.
2
1957 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m, rozostavaný dom na parc. č. 1956/1
vrátane plotu okolo pozemku, pričom spoločnosť L. spol. s r. o. od záložnej zmluvy
odstúpila. Rovnako mal za preukázané, že na Okresnom súde Nitra sa viedlo konanie pod
sp. zn. 15C/77/05 o určenie neplatnosti odstúpenia od záložnej zmluvy medzi
navrhovateľom A. S. a odporcom LH Group spol. s r. o., v ktorom bolo ku dňu 03. 11. 2007
rozhodnuté o tom, že odstúpenie od záložnej zmluvy je neplatné. Ďalej súd zistil, že
spoločnosť L. spol. s r. o. mala dlh voči I. S., ktorý sa jeho vymoženia domáhal
prostredníctvom exekúcie vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/308/2006, v
ktorom konaní bol ku dňu 11. 12. 2006 právoplatne schválený príklep vydražiteľa E. s. r. o.
na predmetné nehnuteľnosti s tým, že v čase exekučného konania nebolo na predmetných
nehnuteľnostiach zapísané žiadne záložné právo a v rámci exekúcie sa nebolo potrebné so
žiadnym záložným právom vysporiadavať. Poukázal na to, že navrhovateľ nadobudol
predmetné nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu, teda ku dňu 25. 08. 2006 a navrhovateľ
bol ako vlastník nehnuteľností na základe príklepu do katastra nehnuteľností zapísaný dňa
10. 09. 2010, pričom k tomu dňu bolo záložné právo A. S. na predmetné nehnuteľnosti,
ktorého vklad bol povolený dňa 19. 11. 2007, vymazané. Ďalej mal súd za preukázané, že
dňa 14. 05. 2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi navrhovateľom a odporcom
na predmetné nehnuteľnosti, keď navrhovateľ bol podľa zmluvy zastúpený záložným
veriteľom A. S., na základe záložnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2005. V tejto súvislosti súd zistil,
že zmluvu autorizoval práv. zást. odporcu JUDr. J. T., avšak štatutárny zást. navrhovateľa
túto zmluvu nepodpisoval, ani žiadna ním poverená osoba. Následne dňa 19. 05. 2010 bol
na katastrálny úrad podaný návrh odporcom na zavkladovanie predmetnej zmluvy, ktoré
konanie katastrálny úrad prerušil do vyriešenia predbežnej otázky ohľadne platnosti alebo
neplatnosti kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že
kúpna zmluva uzatvorená zo dňa 14. 05. 2010 medzi účastníkmi ohľadne nehnuteľností
zapísaných na LV č. 1025 kat. úz. C., keď za predávajúceho podpisoval zmluvu A. S., je
neplatná, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ ku dňu 25. 08.
2006 nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, bez toho, aby na
nehnuteľnostiach viazli nejaké ťarchy alebo závady. Podľa názoru súdu ak by existovali
nejaké závady, napr. záložné právo, toto by muselo byť zo zákona v rámci exekučného
konania vysporiadané s tým, že akékoľvek vecné bremeno, prípadne aj také, ktoré vznikne
na základe osobitného právneho predpisu, čo nebol daný prípad, by muselo byť uvádzané v
znaleckom posudku pri oceňovaní nehnuteľností a v dražobnej vyhláške by museli byť
uvedené všetky závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať, bez započítania na najvyššie
podanie. Zastal názor, že ak by teda existovalo záložné právo A. S., s týmto by sa musel
exekútor v rámci exekučného konania vysporiadať, avšak v prípade, že by bolo zapísané v
katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že pre exekučné konanie bolo tak irelevantné,
ak A. S. alebo ním poverená osoba oznamovala, že má záložné právo na nehnuteľnosti,
keďže toto v čase exekúcie nevzniklo, nakoľko k zápisu záložného práva k predmetných
nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností došlo dňa 19. 11. 2007. Navrhovateľ tak ako
vydražiteľ oboznámiac sa s nehnuteľnosťami v rámci exekučného konania bol oprávnene
presvedčený, že na nehnuteľnostiach nevzniklo žiadne záložné právo a nadobudol
nehnuteľnosti bez akýchkoľvek záložného práva, v dôsledku čoho došlo k pochybeniu
katastrálneho úradu, keď záložné právo A. S. zapísal do katastra nehnuteľností, keďže po
tom, ako nadobudol navrhovateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam príklepom dňa 25. 08.
2006, už nebolo možné zapísať záložné právo A. S. k predmetným nehnuteľnostiam. O
uvedených skutočnostiach mal mať podľa názoru súdu vedomosť aj právnik, ktorý kúpnu
zmluvu autorizoval, keďže ako predávajúceho uvádza navrhovateľa i keď v tom čase bola v
katastri nehnuteľností ako vlastník evidovaná spoločnosť L. s. r. o., teda o nadobudnutí
vlastníctva príklepom navrhovateľ musel mať vedomosť. Napriek týmto skutočnostiam však
odporca, resp. jeho právny zástupca mal za to, že kúpna zmluva je uzatvorená platne a
odporca na základe toho podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že navrhovateľ mal naliehavý právny záujem na
podanom návrhu, keďže bolo potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi, teda vyriešiť
spornú otázku, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, resp. či je alebo nie je kúpna
zmluva platná, pričom na takéto konanie bol aj katastrálnym úradom odkázaný. Záverom
poukázal na to, že o platnosti kúpnej zmluvy nie je presvedčený ani A. S., ktorý sa voči
odporcovi a spoločnosti L. s. r. o. v konkurze návrhom zo dňa 27. 05. 2011 vedeného pod
č. k. 16C/113/2011 domáhal určenia, že na predmetných nehnuteľnostiach je ťarcha
záložného práva, zavkladovaná dňa 19. 11. 2007, ktorý návrh považoval súd v rozpore
s jeho konaním – uzatvorením kúpnej zmluvy za navrhovateľa dňa 14. 05. 2010, na základe
ktorej by logicky v prípade, že by bola kúpna zmluva v súlade so zákonom, záložné právo
zaniklo...
V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne
zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver
o tom, že posudzovaná kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania zo dňa 14. 05.
2010 je neplatná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10.
2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 249 ods. 2 OSP
odvolací súd uvádza, že rozhodnutia súdu prvého stupňa je treba považovať za správne
najmä s poukazom na tú skutočnosť, ktorú správne konštatoval súd prvého stupňa, že
posudzovaná kúpna zmluva, ktorú za navrhovateľa podpísal A. S., je neplatná. S
navrhovateľom t. j. so spoločnosťou E. s. r. o., so sídlom N... odporca ani A. S. žiadnu
záložnú zmluvu neuzatvoril a zo žiadnej zmluvy nevyplýva oprávnenie A. S. kúpnu zmluvu za
navrhovateľa uzatvoriť. Je totiž nesporné, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 09.
03. 2005, na ktorú sa A. S. pri uzatváraní posudzovanej kúpnej zmluvy odvolával, bola
uzatvorená A. S. so spoločnosťou L., spol. s r. o., N. a nie so spoločnosťou E. s. r. o., so
sídlom N..., ktorá vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudla príklepom v exekučnom konaní.
Ako správne súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, záložné právo ako
právo k nehnuteľnosti zo zmluvy vzniká až jeho vkladom do katastra nehnuteľností, pričom
v čase, keď navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti príklepom v dražbe (25. 08.
2006), na tejto žiadne záložné právo neviazlo.“
Vo svojej doterajšej judikatúre v nadväznosti na § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „OSP“) ústavný súd zdôrazňuje, že odôvodnenia rozhodnutí
prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane
(m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09), pretože prvostupňové
a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.
Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že
odvolací súd poukázal na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu a v plnom
rozsahu sa stotožnil s jeho právnym názorom a odôvodnením, t. j. postupoval v súlade
s § 219 ods. 2 OSP.
Zároveň sa krajský súd pre zdôraznenie správnosti v krátkosti vysporiadal
so všetkými námietkami sťažovateľky obsiahnutými v odvolaní proti rozsudku okresného
súdu, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu relevantné, a to ústavne akceptovateľným
spôsobom.
Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, podľa ktorého je čas zápisu
záložného práva do katastra nehnuteľností určený dátumom zápisu uvedeného v príslušnom
protokole vkladov a záznamov. Je potrebné uviesť, že slovenský právny poriadok nepozná
inštitút „protokol vkladov a záznamov“. Ide o inštitút, ktorý sa aplikuje v Českej republike.
Vzhľadom na uvedené nie je ani jednotná slovenská a česká katastrálna prax, ako to tvrdí
sťažovateľka. Preto nemožno prisvedčiť ani názoru sťažovateľky, že poradie zápisov
záložných práv sa určuje podľa dátumu zápisov uvedeného v protokole vkladov
a záznamov.
Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam
do katastra nehnuteľností. Vklad práva k nehnuteľnostiam má konštitutívny charakter,
čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú
vkladom do katastra.
Ústavný súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s názorom všeobecných súdov,
podľa ktorého je pre poradie vzniku záložného práva sťažovateľky rozhodujúci deň, ktorým
bol vklad záložného práva sťažovateľky do katastra nehnuteľností povolený, a nie deň, keď
bol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností doručený Správe katastra
Nitra.
Takýto názor všeobecných súdov je v plnom súlade s doteraz existujúcou judikatúrou
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa ktorej
„Povinnosťou správy katastra vo vkladovom konaní podľa §§ 31 a nasl. katastrálneho
zákona v rámci procesu skúmania platnosti zmluvy v intenciách § 31 ods. 1 je postupovať
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu pokiaľ je jej
doručené upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a zapíše ho podľa § 38
v spojení s § 39 ods. 1 katastrálneho zákona a v spojení s § 44 ods. 2 vyhlášky č. 79/1996
Z. z. ako poznámku, ktorá informuje o nehnuteľnosti, je jej povinnosťou pri skúmaní
platnosti zmluvy upovedomenie o začatí exekúcie vyhodnotiť v zmysle citovaných ustanovení
exekučného poriadku. Z právnej normy ustanovenej v § 47 ods. 1, písm. b) spojení s § 135
ods. 1 písm. c) exekučného poriadku vyplýva, že exekútor poverený exekúciou zakáže
povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil. Uloženie
zákazu povinnému, aby nehnuteľnosť, ktorá je predmetom exekúcie, previedol na niekoho
iného alebo aby ju zaťažil, je takou okolnosťou, ktorá bráni povinnému s nakladaním
nehnuteľnosti [§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2, písm. f) vyhlášky
č. 79/1996 Z. z.] a na ktorú musí správa katastra prihliadať v rámci celého procesu
vkladového konania (§ 31 ods. 2 ).
Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom k tomu, že správa katastra rozhoduje
na základe skutkových a právnych skutočností existujúcich v čase rozhodnutia [§ 31 ods. 2
katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 79/1996 Z. z.] bolo jej
povinnosťou v predmetnej veci skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení
vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu do katastra. Vydanie
upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti exekútorom povereným exekúciou
po jeho doručení správe katastra je takou skutkovou a právnou zmenou, na ktorú správa
katastra mala prihliadať vo vkladovom konaní v čase vydania rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra. Iný výklad by bol v rozpore so
zabezpečením práv oprávneného, v prospech ktorého začala exekúcia na základe
upovedomenia o začatí exekúcie vydaného exekútorom povereným súdom na jej vykonanie“
(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 1 Sžo 271/2008 z 21. júla 2009). Obdobný právny názor
je vyjadrený aj v rozsudkoch najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 101/2007 z 23. januára 2008
a sp. zn. 2 Sžo 142/2007 z 25. júna 2008.
Na základe sťažnosti sťažovateľky ústavný súd posúdil rozsudok krajského súdu
a dospel k záveru, že základné a iné práva sťažovateľky, ktorých porušenie namieta, neboli
porušené. Krajský súd, resp. okresný súd sa námietkami, ktoré sú predmetom sťažnosti,
zaoberali a odôvodnenie rozhodnutia opreli o konkrétne ustanovenia Katastrálneho zákona
a Exekučného poriadku.
Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že obsahom základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať
očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade
so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné
kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný
súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia
základných práv (m. m. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
V závere ústavný súd poznamenáva, že A. S. sa žalobou doručenou okresnému súdu
domáhal určenia, že jeho záložné právo, ktoré Správa katastra Nitra povolila 19. novembra
2007 pod sp. zn. V 1441/2005, stále trvá. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 16 C 113/2011 zo
4. novembra 2011 jeho žalobu zamietol. O jeho odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom
sp. zn. 8 Co 27/2012 z 31. mája 2012 tak, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 16 C
113/2011 zo 4. novembra 2011 potvrdil.
Rozsudok krajského súdu sp. zn. 8 Co 27/2012 z 31. mája 2012 napadol A. S.
sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. septembra 2012. Dôvody sťažnosti boli v
podstate totožné s dôvodmi sťažnosti sťažovateľky. O sťažnosti A. S. rozhodol ústavný súd
nálezom č. k. IV. ÚS 628/2012-35 zo 7. mája 2013, ktorým vyslovil, že základné a iné
práva A. S. rozsudkom krajského súdu č. k. 8 Co 27/2012-79 z 31. mája 2012 porušené
neboli.
Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. októbra 2013