Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 604/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., P., zastúpenej advokátom

JUDr. J. T., P., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo 14. júna

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. novembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti K., s. r. o., P. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. T., P., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 14.

júna 2012 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

Zo sťažnosti a z k nej pripojených príloh vyplýva:

«Spoločnosť K... ako kupujúca uzatvorila dňa 14. 5. 2010 zmluvu o kúpe

nehnuteľností... pričom kúpnu zmluvu za predávajúcu podpísal A. S... z titulu jeho

oprávnenia k predaju založených nehnuteľností na uspokojenie pohľadávky zabezpečenej

záložným právom V 1441/2005 k predávaným nehnuteľnostiam zapísaného vkladom do

katastra dňa 19. 11. 2007 na základe záložnej zmluvy uzatvorenej s pôvodným vlastníkom L.

s. r. o. N.

Okresný súd v Nitre v konaní... o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, rozsudkom

č. k. zo dna 27. 9. 2011 určil, že kúpna zmluva je neplatná...

Kupujúca K. s. r. o. v odvolaní proti prvostupňovému rozsudku sa domáhala

zamietnutia žaloby z dôvodu, že predávajúca E. s. r. o. sa platne stala záložcom A. S. na

základe povolenia vkladu jeho záložného práva, pričom exekučné záložné právo Z

3275/2006 oprávneného I. S. nemôže byť posudzované ako prednostné záložné právo lebo

takýto postup je v rozpore s princípom prednosti zápisov práv do katastra podľa poradia

doručených listín.

Krajský súd v Nitre v odvolacom konaní potvrdil prvostupňový

rozsudok...

Meritom sťažnosti je ústavne nekonformná aplikácia zákonných ustanovení § 151k

ods. 1 v spojení s a , katastrálneho zákona,

Krajským súdom v Nitre pri zisťovaní prednostného záložného veriteľa a prednosti zápisu

záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z právneho názoru Krajského súdu v Nitre vyplýva, že súd posudzoval exekučné

záložné právo Z 3275/2006 oprávneného I. S. ako prednostného záložného veriteľa výlučne

podľa skoršieho času jeho zápisu do listu vlastníctva.

Všeobecné súdy v danej veci postupovali formalisticky pri zisťovaní prednostného

záložného veriteľa, pretože vychádzali iba podľa skoršieho času zápisu záložného práva

do listu vlastníctva a vôbec nevzali do úvahy čas zápisu záložného práva do katastra (§ 41

ods. 2 katastrálneho zákona) ktorý je určený dátumom zápisu uvedeného v príslušnom

protokole vkladov a záznamov.

Všeobecné súdy pri zisťovaní prednostného poradia zápisu záložného práva

do katastra nehnuteľností musia vychádzať z ustanovenia § 151k ods. 1 Obč. zákonníka

ktorým je určené jednotné kritérium v prednosti a to „dňom registrácie v osobitnom

registri“.

Za deň registrácie v osobitnom registri treba považovať deň zápisu v príslušnom

protokole správy katastra, a nie deň zápisu do listu vlastníctva ako to aplikuje súd. List

vlastníctva sám osebe nie je osobitným registrom. List vlastníctva je jednou z listín katastra

nehnuteľnosti plniacu funkciu publicity a obsahujúcu časť údajov katastra o konkrétnej

nehnuteľnosti, a v liste vlastníctva sa odzrkadľujú práva z listín zapísaných v príslušných

protokoloch registra vkladov, záznamov, atď. Aj právne účinky zo zmlúv vznikajú už

povolením vkladu a nie až zápisom práva do listu vlastníctva. Preto registráciu práv

v katastri nehnuteľností nemožno vykladať ako akt vpisu do listu vlastníctva, pretože vpis

do listu vlastníctva je len technickou formou publicity práv plynúcich z listín

zaregistrovaných v príslušných protokoloch katastra.

V českej aj slovenskej katastrálnej praxi platí, že poradie záložných práv na liste

vlastníctva vyjadruje iba čas zápisu do listu vlastníctva ale nevyjadruje poradie vzniku

záložných práv ani poradie zápisu záložných práv v katastri nehnuteľností. Poradie vzniku

záložných práv sa určuje podľa času ich vzniku (deň vzniku právnych účinkov vkladu

záložného práva do katastra nehnuteľností, deň právoplatnosti rozhodnutia o zriadení

záložného práva a pod.) a poradie ich zápisov do katastra nehnuteľnosti sa určuje podľa

dátumu zápisu uvedeného v protokole vkladov alebo záznamov.

Podľa § 41 ods. 2 katastrálneho zákona, „Práva k tej istej nehnuteľnosti sa zapisujú

v poradí, v akom sa správe katastra doručili zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny

o vzniku, zmene alebo zániku práva k nehnuteľnosti na zápis do katastra.“

Právny názor Krajského súdu v Nitre v tom, že skorším zápisom záložného práva

oprávneného I. S. do listu vlastníctva sa tento veriteľ stal prednostným na uspokojenie pred

záložným právom A. S. ktorému právne účinky vznikli neskôr, je diskriminačný a

nespravodlivý, pretože záložné právo oprávneného I. S. posudzuje súd podľa dňa zápisu do

listu vlastníctva a záložné právo A. S. posudzuje súd podľa dňa vzniku právnych účinkov.

Takýto názor súdu je v príkrom rozpore s princípom prednosti zápisu práv do katastra „kto

skôr príde, ten skôr melie“. Súd svojim právnym názorom zvýhodňuje tých, ktorých práva

sa skôr zapísali do listu vlastníctva bez ohľadu na poradie doručenia listiny na zápis do

katastra.

Návrh na vklad záložného práva A. S. bol správe katastra doručený pred exekučným

príkazom oprávneného I. S., a preto musí byť posudzované ako prednostné právo na zápis a

teda aj na uspokojenie pred neskoršie doručeným exekučným príkazom, lebo „zmyslom

dodržania princípu prednosti je najmä ochrana práv účastníkov katastrálneho konania“.»

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... rozsudkom Krajského súdu v Nitre bolo porušené naše základné

právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa zakotvené v článku 46 ods. 1 Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Súčasne žiadame, aby ústavný súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre

, a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.

Súčasne žiadame, aby ústavný súd zaviazal porušovateľa základného práva zaplatiť

mi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 269,6 € (dva úkony

právnej pomoci á 127,17 €, príprava, prevzatie veci a podanie ústavnej sťažnosti, 1/6

z výpočtového základu = 763 €), režijný paušál 2 x 7,63 € – 1/100 z výpočtového základu,

na účet môjho právneho zástupcu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každú sťažnosť predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Z vyplýva, že uvedené zákonné ustanovenie

rozlišuje okrem iného aj osobitnú kategóriu návrhov, ktorými sú návrhy „zjavne

neopodstatnené“. Týmto v záujme účelnosti a procesnej ekonómie

poskytuje ústavnému súdu príležitosť preskúmať v štádiu predbežného prerokovania

sťažnosti ( ) možnosť jej prípadného odmietnutia jednak

na základe obsahu namietaných právoplatných rozhodnutí, charakteru namietaných opatrení

alebo iných zásahov, ktorými malo dôjsť k porušeniu základných práv alebo slobôd

navrhovateľa a z nich vyplývajúcich skutkových zistení, a jednak tiež na základe

argumentácie, ktorú proti nim sťažovateľ v návrhu uplatnil.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov (, , ,

, ).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu a jemu

predchádzajúcim postupom.

Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sa obchodná

spoločnosť E., s. r. o., domáhala voči sťažovateľke ako odporkyni určenia, že kúpna zmluva

uzatvorená 14. mája 2010 medzi obchodnou spoločnosťou E., s. r. o., a sťažovateľkou je

neplatná. O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -489 z 27. septembra

2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Proti

rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd

napadnutým rozsudkom.

Krajský súd v relevantnej časti odôvodnenia rozsudku uvádza: „... súd prvého

stupňa... mal za preukázané, že dňa 09. 03. 2005 bola medzi záložným veriteľom A. S. a

záložcom spoločnosťou L. spol. s r. o. uzatvorená záložná zmluva na nehnuteľnosti zapísané

v LV č. 1025 kat. úz. C., konkrétne parcely č. 1956/1 – zastavané plochy a nádvoria o

22

výmere 134 m, parc. č. 1956/2 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 264 m, parc. č.

2

1957 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 147 m, rozostavaný dom na parc. č. 1956/1

vrátane plotu okolo pozemku, pričom spoločnosť L. spol. s r. o. od záložnej zmluvy

odstúpila. Rovnako mal za preukázané, že na Okresnom súde Nitra sa viedlo konanie pod

sp. zn. o určenie neplatnosti odstúpenia od záložnej zmluvy medzi

navrhovateľom A. S. a odporcom LH Group spol. s r. o., v ktorom bolo ku dňu 03. 11. 2007

rozhodnuté o tom, že odstúpenie od záložnej zmluvy je neplatné. Ďalej súd zistil, že

spoločnosť L. spol. s r. o. mala dlh voči I. S., ktorý sa jeho vymoženia domáhal

prostredníctvom exekúcie vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , v

ktorom konaní bol ku dňu 11. 12. 2006 právoplatne schválený príklep vydražiteľa E. s. r. o.

na predmetné nehnuteľnosti s tým, že v čase exekučného konania nebolo na predmetných

nehnuteľnostiach zapísané žiadne záložné právo a v rámci exekúcie sa nebolo potrebné so

žiadnym záložným právom vysporiadavať. Poukázal na to, že navrhovateľ nadobudol

predmetné nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu, teda ku dňu 25. 08. 2006 a navrhovateľ

bol ako vlastník nehnuteľností na základe príklepu do katastra nehnuteľností zapísaný dňa

10. 09. 2010, pričom k tomu dňu bolo záložné právo A. S. na predmetné nehnuteľnosti,

ktorého vklad bol povolený dňa 19. 11. 2007, vymazané. Ďalej mal súd za preukázané, že

dňa 14. 05. 2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi navrhovateľom a odporcom

na predmetné nehnuteľnosti, keď navrhovateľ bol podľa zmluvy zastúpený záložným

veriteľom A. S., na základe záložnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2005. V tejto súvislosti súd zistil,

že zmluvu autorizoval práv. zást. odporcu JUDr. J. T., avšak štatutárny zást. navrhovateľa

túto zmluvu nepodpisoval, ani žiadna ním poverená osoba. Následne dňa 19. 05. 2010 bol

na katastrálny úrad podaný návrh odporcom na zavkladovanie predmetnej zmluvy, ktoré

konanie katastrálny úrad prerušil do vyriešenia predbežnej otázky ohľadne platnosti alebo

neplatnosti kúpnej zmluvy. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd dospel k záveru, že

kúpna zmluva uzatvorená zo dňa 14. 05. 2010 medzi účastníkmi ohľadne nehnuteľností

zapísaných na LV č. 1025 kat. úz. C., keď za predávajúceho podpisoval zmluvu A. S., je

neplatná, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ ku dňu 25. 08.

2006 nadobudol vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, bez toho, aby na

nehnuteľnostiach viazli nejaké ťarchy alebo závady. Podľa názoru súdu ak by existovali

nejaké závady, napr. záložné právo, toto by muselo byť zo zákona v rámci exekučného

konania vysporiadané s tým, že akékoľvek vecné bremeno, prípadne aj také, ktoré vznikne

na základe osobitného právneho predpisu, čo nebol daný prípad, by muselo byť uvádzané v

znaleckom posudku pri oceňovaní nehnuteľností a v dražobnej vyhláške by museli byť

uvedené všetky závady, ktoré musí vydražiteľ prevziať, bez započítania na najvyššie

podanie. Zastal názor, že ak by teda existovalo záložné právo A. S., s týmto by sa musel

exekútor v rámci exekučného konania vysporiadať, avšak v prípade, že by bolo zapísané v

katastri nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva, že pre exekučné konanie bolo tak irelevantné,

ak A. S. alebo ním poverená osoba oznamovala, že má záložné právo na nehnuteľnosti,

keďže toto v čase exekúcie nevzniklo, nakoľko k zápisu záložného práva k predmetných

nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností došlo dňa 19. 11. 2007. Navrhovateľ tak ako

vydražiteľ oboznámiac sa s nehnuteľnosťami v rámci exekučného konania bol oprávnene

presvedčený, že na nehnuteľnostiach nevzniklo žiadne záložné právo a nadobudol

nehnuteľnosti bez akýchkoľvek záložného práva, v dôsledku čoho došlo k pochybeniu

katastrálneho úradu, keď záložné právo A. S. zapísal do katastra nehnuteľností, keďže po

tom, ako nadobudol navrhovateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam príklepom dňa 25. 08.

2006, už nebolo možné zapísať záložné právo A. S. k predmetným nehnuteľnostiam. O

uvedených skutočnostiach mal mať podľa názoru súdu vedomosť aj právnik, ktorý kúpnu

zmluvu autorizoval, keďže ako predávajúceho uvádza navrhovateľa i keď v tom čase bola v

katastri nehnuteľností ako vlastník evidovaná spoločnosť L. s. r. o., teda o nadobudnutí

vlastníctva príklepom navrhovateľ musel mať vedomosť. Napriek týmto skutočnostiam však

odporca, resp. jeho právny zástupca mal za to, že kúpna zmluva je uzatvorená platne a

odporca na základe toho podal návrh na vklad do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na

uvedené skutočnosti bol súd toho názoru, že navrhovateľ mal naliehavý právny záujem na

podanom návrhu, keďže bolo potrebné upraviť pomery medzi účastníkmi, teda vyriešiť

spornú otázku, kto je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, resp. či je alebo nie je kúpna

zmluva platná, pričom na takéto konanie bol aj katastrálnym úradom odkázaný. Záverom

poukázal na to, že o platnosti kúpnej zmluvy nie je presvedčený ani A. S., ktorý sa voči

odporcovi a spoločnosti L. s. r. o. v konkurze návrhom zo dňa 27. 05. 2011 vedeného pod

č. k. domáhal určenia, že na predmetných nehnuteľnostiach je ťarcha

záložného práva, zavkladovaná dňa 19. 11. 2007, ktorý návrh považoval súd v rozpore

s jeho konaním – uzatvorením kúpnej zmluvy za navrhovateľa dňa 14. 05. 2010, na základe

ktorej by logicky v prípade, že by bola kúpna zmluva v súlade so zákonom, záložné právo

zaniklo...

V prejednávanej veci podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne

zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver

o tom, že posudzovaná kúpna zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania zo dňa 14. 05.

2010 je neplatná. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, a preto s poukazom na ust. (v znení účinnom od 15. 10.

2008) sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle ust.

odvolací súd uvádza, že rozhodnutia súdu prvého stupňa je treba považovať za správne

najmä s poukazom na tú skutočnosť, ktorú správne konštatoval súd prvého stupňa, že

posudzovaná kúpna zmluva, ktorú za navrhovateľa podpísal A. S., je neplatná. S

navrhovateľom t. j. so spoločnosťou E. s. r. o., so sídlom N... odporca ani A. S. žiadnu

záložnú zmluvu neuzatvoril a zo žiadnej zmluvy nevyplýva oprávnenie A. S. kúpnu zmluvu za

navrhovateľa uzatvoriť. Je totiž nesporné, že Zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 09.

03. 2005, na ktorú sa A. S. pri uzatváraní posudzovanej kúpnej zmluvy odvolával, bola

uzatvorená A. S. so spoločnosťou L., spol. s r. o., N. a nie so spoločnosťou E. s. r. o., so

sídlom N..., ktorá vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudla príklepom v exekučnom konaní.

Ako správne súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, záložné právo ako

právo k nehnuteľnosti zo zmluvy vzniká až jeho vkladom do katastra nehnuteľností, pričom

v čase, keď navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti príklepom v dražbe (25. 08.

2006), na tejto žiadne záložné právo neviazlo.“

Vo svojej doterajšej judikatúre v nadväznosti na § 219 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“) ústavný súd zdôrazňuje, že odôvodnenia rozhodnutí

prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane

(m. m. , , , ), pretože prvostupňové

a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok.

Z citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva, že

odvolací súd poukázal na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu a v plnom

rozsahu sa stotožnil s jeho právnym názorom a odôvodnením, t. j. postupoval v súlade

s .

Zároveň sa krajský súd pre zdôraznenie správnosti v krátkosti vysporiadal

so všetkými námietkami sťažovateľky obsiahnutými v odvolaní proti rozsudku okresného

súdu, ktoré sú podľa názoru ústavného súdu relevantné, a to ústavne akceptovateľným

spôsobom.

Ústavný súd sa nestotožňuje s názorom sťažovateľky, podľa ktorého je čas zápisu

záložného práva do katastra nehnuteľností určený dátumom zápisu uvedeného v príslušnom

protokole vkladov a záznamov. Je potrebné uviesť, že slovenský právny poriadok nepozná

inštitút „protokol vkladov a záznamov“. Ide o inštitút, ktorý sa aplikuje v Českej republike.

Vzhľadom na uvedené nie je ani jednotná slovenská a česká katastrálna prax, ako to tvrdí

sťažovateľka. Preto nemožno prisvedčiť ani názoru sťažovateľky, že poradie zápisov

záložných práv sa určuje podľa dátumu zápisov uvedeného v protokole vkladov

a záznamov.

Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam

do katastra nehnuteľností. Vklad práva k nehnuteľnostiam má konštitutívny charakter,

čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú

vkladom do katastra.

Ústavný súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s názorom všeobecných súdov,

podľa ktorého je pre poradie vzniku záložného práva sťažovateľky rozhodujúci deň, ktorým

bol vklad záložného práva sťažovateľky do katastra nehnuteľností povolený, a nie deň, keď

bol návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností doručený Správe katastra

Nitra.

Takýto názor všeobecných súdov je v plnom súlade s doteraz existujúcou judikatúrou

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa ktorej

„Povinnosťou správy katastra vo vkladovom konaní podľa §§ 31 a nasl. katastrálneho

zákona v rámci procesu skúmania platnosti zmluvy v intenciách § 31 ods. 1 je postupovať

v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu pokiaľ je jej

doručené upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a zapíše ho podľa § 38

v spojení s § 39 ods. 1 katastrálneho zákona a v spojení s § 44 ods. 2 vyhlášky č. 79/1996

Z. z. ako poznámku, ktorá informuje o nehnuteľnosti, je jej povinnosťou pri skúmaní

platnosti zmluvy upovedomenie o začatí exekúcie vyhodnotiť v zmysle citovaných ustanovení

exekučného poriadku. Z právnej normy ustanovenej v § 47 ods. 1, písm. b) spojení s § 135

ods. 1 písm. c) exekučného poriadku vyplýva, že exekútor poverený exekúciou zakáže

povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil. Uloženie

zákazu povinnému, aby nehnuteľnosť, ktorá je predmetom exekúcie, previedol na niekoho

iného alebo aby ju zaťažil, je takou okolnosťou, ktorá bráni povinnému s nakladaním

nehnuteľnosti [§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona v spojení s § 36b ods. 2, písm. f) vyhlášky

č. ] a na ktorú musí správa katastra prihliadať v rámci celého procesu

vkladového konania (§ 31 ods. 2 ).

Podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom k tomu, že správa katastra rozhoduje

na základe skutkových a právnych skutočností existujúcich v čase rozhodnutia [§ 31 ods. 2

katastrálneho zákona v spojení s vyhlášky č. ] bolo jej

povinnosťou v predmetnej veci skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení

vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu do katastra. Vydanie

upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti exekútorom povereným exekúciou

po jeho doručení správe katastra je takou skutkovou a právnou zmenou, na ktorú správa

katastra mala prihliadať vo vkladovom konaní v čase vydania rozhodnutia o povolení

vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra. Iný výklad by bol v rozpore so

zabezpečením práv oprávneného, v prospech ktorého začala exekúcia na základe

upovedomenia o začatí exekúcie vydaného exekútorom povereným súdom na jej vykonanie“

(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 21. júla 2009). Obdobný právny názor

je vyjadrený aj v rozsudkoch najvyššieho súdu sp. zn. z 23. januára 2008

a sp. zn. z 25. júna 2008.

Na základe sťažnosti sťažovateľky ústavný súd posúdil rozsudok krajského súdu

a dospel k záveru, že základné a iné práva sťažovateľky, ktorých porušenie namieta, neboli

porušené. Krajský súd, resp. okresný súd sa námietkami, ktoré sú predmetom sťažnosti,

zaoberali a odôvodnenie rozhodnutia opreli o konkrétne ustanovenia Katastrálneho zákona

a Exekučného poriadku.

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že obsahom základného práva na súdnu

ochranu podľa nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade

so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné

kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný

súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenia

základných práv (m. m. , ).

V závere ústavný súd poznamenáva, že A. S. sa žalobou doručenou okresnému súdu

domáhal určenia, že jeho záložné právo, ktoré Správa katastra Nitra povolila 19. novembra

2007 pod sp. zn. V 1441/2005, stále trvá. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo

4. novembra 2011 jeho žalobu zamietol. O jeho odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 31. mája 2012 tak, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 16 C

113/2011 zo 4. novembra 2011 potvrdil.

Rozsudok krajského súdu sp. zn. z 31. mája 2012 napadol A. S.

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. septembra 2012. Dôvody sťažnosti boli v

podstate totožné s dôvodmi sťažnosti sťažovateľky. O sťažnosti A. S. rozhodol ústavný súd

nálezom č. k. -35 zo 7. mája 2013, ktorým vyslovil, že základné a iné

práva A. S. rozsudkom krajského súdu č. k. -79 z 31. mája 2012 porušené

neboli.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. októbra 2013