Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 204/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. Ing. J. S., L., zastúpeného advokátkou JUDr. E. K., P.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. Ing. J. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca 2013

doručená sťažnosť Mgr. Ing. J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že pôvodný navrhovateľ sa návrhom doručeným

28. novembra 2006 Okresnému súdu Bratislava III domáhal od sťažovateľa zaplatenia sumy

491,73 € s príslušenstvom z titulu neuhradenia odplaty za ním vykonané právne služby.

Sťažovateľ uvádza, že prvý úkon vo veci samej urobil porušovateľ až po viac ako 14

mesiacoch nečinnosti - 12. marca 2009 a konanie o návrhu na zámenu účastníkov konania

na strane navrhovateľa trvalo neprimerane dlho, a to od 27. marca 2009 do 24. augusta

2010. V nadväzujúcej časti sťažnosti opisuje dôvody, pre ktoré sa nemohli uskutočniť

pojednávania nariadené na 4. november 2010, 18. január 2011, 28. apríl 2011, 9. jún 2011,

4. október 2011 a 19. január 2012.

Sťažnosť pre zbytočné prieťahy v konaní „z dôvodu pokračujúceho stavu neistoty

konania od r. 2006“ podal sťažovateľ najskôr predsedovi okresného súdu, súčasne ho

žiadajúc o prijatie účinných opatrení smerujúcich k odstráneniu prieťahov zavinených

súdom. Na uvedenú sťažnosť odpovedal predseda súdu 12. februára 2013, keď vyhodnotil

podanú sťažnosť ako dôvodnú. Sťažovateľ ďalej v dôvodoch svojej sťažnosti podanej

ústavnému súdu uvádza:

„Porušovateľ ústavne nekonformne zatajil sťažovateľovi listinné dôkazy založené

pôvodným navrhovateľom do spisu v r. 2009 (č. l. 39, č. l. 41 spisu), tieto sťažovateľovi ani

ku dnešnému dňu nedoručoval a ani nedoručil, takže sa sťažovateľ nemohol k ním vyjadriť.

Postupom porušovateľa došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie v

primeranej lehote ( Dohovoru, SR), čo sťažovateľ zistil až

nazretím do spisu č. k. a jeho sfotením na Okresnom súde Pezinok v r. 2012.

Stav neistoty sťažovateľa o výsledok konania trvá už viac ako 6 rokov.

Vec je po právnej a skutkovej stránke nezložitá, je jednoduchá.

Sťažovateľ k prieťahom zavinených súdom neprispel...

Z obsahu spisu č. k. je nesporným, že úkony súdu doposiaľ nesmerovali

k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej, teda doposiaľ nesmerovali k odstráneniu stavu

neistoty sťažovateľa o výsledok konania. Sťažovateľ bol súdom vypočutý, porušovateľ však

doposiaľ nepredvolal k vypočutiu štatutára nového navrhovateľa E. s. r. o.“.

Žiadané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € za neefektívnu činnosť súdu

sťažovateľ odôvodňuje nemajetkovou ujmou vyplývajúcou z „pocitu neistoty, bezmocnosti,

obavy o výsledok konania, traumy z neprimerane dlhého súdneho konania (drobný spor),

tým mu vzniknutej morálnej ujmy v kontexte už viac ako 6 rokov, významu veci pre

sťažovateľa...“.

Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci takéto rozhodnutie:

„1. Základné právo Mgr. Ing. J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené podľa veta prvá a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní č. k. (pôvodne v konaní č. k. , následne pod č. k. 12C

36/2007 vedenom na Okresnom súde Bratislava III) porušené bolo

2. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje konať a rozhodnúť bez zbytočných

prieťahov

3. Mgr. Ing. J. S. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- €...,

ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu

4. Mgr. Ing. J. S. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €... ktoré

je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. E. K. do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,

pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie

konanie (napr. , , , ).

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

V tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že namietané konanie je nevyhnutné

posudzovať ako celok, t. j. vrátane obdobia, v ktorom bol vo veci príslušný konať Okresný

súd Bratislava III (t. j. od 28. novembra 2006 do 31. decembra 2007); vychádzajúc pritom

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej súčasťou prechodu výkonu súdnictva

(v danom prípade na základe , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona

č. v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov), je aj prenesenie zodpovednosti za prieťahy

v konaní z odovzdávajúceho súdu na nadobúdajúci súd (napr. ,

).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (i práva podľa dohovoru) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (),

pričom „k naplneniu práva na súdnu ochranu v rozhodovaní o veci samej dochádza zásadne

právoplatným rozhodnutím...“ ().

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu

pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-právnych inštitútov, ktoré sú štátne

orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať.

Zároveň však z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. , , , ).

Ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu vedeného na okresnom súde pod sp. zn.

zistil, že konanie začalo 28. novembra 2006 na Okresnom súde Bratislava III

doručením návrhu vtedy pôvodného navrhovateľa, na základe ktorého Okresný súd

Bratislava III už 30. novembra 2006 vydal platobný rozkaz pod sp. zn. , proti

ktorému však sťažovateľ podal odpor podaním doručeným 28. decembra 2006. Okresný súd

Bratislava III vydal 5. januára 2007 uznesenie, ktorým uložil odporcovi zaplatiť súdny

poplatok za podaný odpor. Vzhľadom na sťažovateľovu žiadosť o priznanie oslobodenia

od súdnych poplatkov Okresný súd Bratislava III 5. marca 2007 vyzval sťažovateľa

na preukázanie jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov.

Po prechode výkonu súdnictva na okresný súd 1. januára 2008 bola vec

elektronickou podateľňou pridelená 27. marca 2008 ako zákonnej sudkyni, ktorá vo veci

vykonala prvý úkon 12. marca 2009 (pokyn na doručenie rovnopisov podaní sťažovateľa

navrhovateľovi, poverenie vyššieho súdneho úradníka na rozhodnutie o oslobodení

od súdnych poplatkov). Okresný súd uznesením č. k. -47 zo 16. júna 2009

sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov a prípismi z toho istého dňa

žiadal pôvodného navrhovateľa a obchodnú spoločnosť E. s. r. o., ktorá mala pôvodného

navrhovateľa v konaní nahradiť (ďalej len „navrhovateľ“), na preukázanie podmienok na

pripustenie žiadanej zámeny účastníkov konania na strane navrhovateľa. Na ten istý účel

žiadal okresný súd pôvodného navrhovateľa o doplnenie listinných dôkazov aj výzvami z 5.

januára 2010, pričom medzi tým ho ešte uznesením č. k. -67 z 29. októbra

2009 vyzval na odstránenie neurčitosti návrhu na začatie konania. Následne uznesením č. k.

-77 z 30. marca 2010 okresný súd pripustil zámenu účastníkov konania na

strane navrhovateľa, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal a o jeho odvolaní rozhodol

Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -87 z 10. augusta 2010. Dňa 24.

augusta 2010 bolo vo veci nariadené prvé pojednávanie na 4. november 2010, ktoré bolo

rovnako ako pojednávanie nariadené na 18. január 2011 odročené pre ospravedlnenú

neúčasť sťažovateľa z dôvodu jeho práceneschopnosti. Pojednávanie nariadené na 28. apríl

2011 bolo zase odročené na základe ospravedlnenia sťažovateľa pre kolíziu s termínom

pojednávania vo veci vedenej Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.

a z rovnakého dôvodu (kolízia termínov pojednávania) bolo odročené aj pojednávanie

nariadené na 9. jún 2011. Pojednávania nariadené zákonnou sudkyňou na 4. október

2011, 19. január 2012 a 4. október 2012 boli zase odročené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne. K dokazovaniu vo veci došlo len na pojednávaniach konaných 26. apríla

2012 a 24. júla 2012. Dňa 7. februára 2013 po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu

bol zákonnou sudkyňou nariadený posledný termín pojednávania na 17. marec 2013, neskôr

opravený na 12. marec 2013, na ktorom okresný súd v neprítomnosti sťažovateľa (a s jeho

súhlasom) vykonal nariadené pojednávanie, ukončil dokazovanie vo veci a vyhlásil

rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie bolo expedované procesným stranám 8. apríla

2013.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to,

že ak orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to

pri sťažnosti podanej v nadväznosti na to podľa viesť bez ďalšieho k jej

prijatiu na ďalšie konanie ( ). Ak totiž všeobecný súd

reagujúc na sťažnosť sťažovateľa podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o súdoch“) prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jeho základného práva,

zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (napríklad , ).

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch podal predsedovi okresného súdu

15. januára 2013. Po podaní sťažnosti okresný súd nariadil pojednávanie na 12. marec 2013,

na ktorom vo veci samej aj rozsudkom rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd

po podaní sťažnosti predsedovi okresného súdu začal vo veci konať intenzívnejšie a konanie

na prvom stupni zavŕšil vydaním meritórneho rozhodnutia. Ústavný súd na základe

uvedeného dospel k záveru, že už prostredníctvom tejto sťažnosti sa zabezpečila efektívna

ochrana sťažovateľovho základného práva podľa , ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (8. marca 2012,

pozn.) k prieťahom v namietanom konaní už nedochádzalo.

Na podporu záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podanej podľa čl. 127

ods. 1 vzal ústavný súd do úvahy aj ustálenú judikatúru (pozri napr. ,

, ), podľa ktorej nedostatočné personálne obsadenie súdu

a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, môže vzniknuté

prieťahy ospravedlniť len dočasne, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas

adekvátne opatrenia. Zo spisu okresného súdu vyplýva, že priebeh namietaného konania bol

postihnutý nečinnosťou okresného súdu, resp. jeho predchodcu – Okresného súdu

Bratislava III najmä v úvodnom období (od mája 2007 do marca 2009), pričom následné

rozhodovanie o procesnom návrhu na zámenu účastníkov konania pred prvým

pojednávaním zase vykazovalo znaky neefektívneho konania (rozhodovanie o ňom trvalo

okresnému súdu od 3. apríla 2009 do 30. marca 2010). S prihliadnutím na uvedené zistenia,

ako aj na skutočnosť, že v rokoch 2008 až 2012 bol okresný súd postupne personálne

posilnený z počiatočného stavu 4 sudcov okresného súdu na súčasný stav 16 aktívnych

sudcov, možno vzhľadom na argumentáciu predsedu okresného súdu vyjadrenú v jeho

odpovedi sťažovateľovi z 12. februára 2013 o objektívnych dôvodoch vzniku zbytočných

prieťahov v úvodnom období po znovuzriadení okresného súdu (t. j. po 1. januári 2008)

v danom prípade dočasne ospravedlniť prieťahy vzniknuté v dôsledku nedostatočného

personálneho obsadenia okresného súdu.

Ústavný súd ďalej vzal zreteľ aj na skutočnosť, že v okolnostiach prípadu sa

na doterajšej dĺžke súdneho konania vo významnej miere negatívne prejavila nemožnosť

vykonať dokazovanie na pojednávaniach nariadených okresným súdom na 4. november

2010, 18. január 2011, 28. apríl 2011, 9. jún 2011, a to z dôvodov (aj keď objektívnych)

na strane sťažovateľa, za ktoré nemôže konajúci okresný súd niesť zodpovednosť.

Na tomto skutkovom základe ústavný súd konštatuje, že aj keď doterajšia činnosť

okresného súdu v namietanom konaní nebola po celú jeho dobu optimálna (keďže v jeho

doterajšom priebehu došlo aj k obdobiam neodôvodnenej nečinnosti, respektíve

neefektívnej činnosti okresného súdu, pozn.), ale po podaní sťažnosti podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch predsedovi okresného súdu došlo k náprave (okresný súd do dvoch

mesiacov od jej podania vo veci meritórne rozhodol, pozn.), dospel k záveru o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti, a preto ju z tohto dôvodu pri predbežnom prerokovaní

odmietol podľa .

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že

v prípade, ak by krajský súd na základe odvolania účastníkov konania rozsudok okresného

súdu z 12. marca 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, pričom jeho

ďalší postup v namietanom konaní by nesmeroval plynule a efektívne k jeho právoplatnému

skončeniu, sťažovateľovi nebude nič brániť opätovne podať v tejto veci ústavnému súdu

sťažnosť pre porušenie označených práv.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľa na ochranu ústavnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2013