Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 116/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa), zo sudcov Petra

Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátkou

JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 5680/2B, Pezinok, vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2019

doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že pôvodný

žalobca sa návrhom doručeným 28. novembra 2006 Okresnému súdu Bratislava III domáhal

od sťažovateľa zaplatenia sumy 491,73 € s príslušenstvom z titulu neuhradenia odplaty

za ním vykonané právne služby. Dňa 1. januára 2008 bola vec po prechode výkonu

súdnictva pridelená okresnému súdu.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že stav „právnej neistoty, bezmocnosti,

prežitých psychických útrap z extrémne dlhého a nezákonného, protiústavného konania

Okresného súdu Pezinok o výsledok konania trval u sťažovateľa do 20.03.2019, kedy bolo

sťažovateľovi doručené zrušujúce a zastavujúce uznesenie Krajského súdu v Bratislave

č. k. -390 z 31.01.2019, právoplatné a vykonateľné dňa 20.03.2019... teda

konečné rozhodnutie vo veci samej.“.

Sťažovateľ uvádza, že v danej veci podal 15. januára 2013 sťažnosť na prieťahy

predsedovi okresného súdu, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná. Následne 8. marca 2013

podal ústavnú sťažnosť, ktorou namietal porušenie práv z dôvodu prieťahov v napadnutom

konaní. Ústavný súd jeho ústavnú sťažnosť uznesením č. k. -23 zo 14. mája

2013 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Sťažovateľ «... sa obrátil so žiadosťou o pomoc na Súd , ktorý v sťažnostnom konaní

č. 45308/13... medzi sťažovateľom a slovenskou vládou vydal dňa 28.01.2014 rozhodnutie

voči Slovenskej republiky, ktorým deklaroval porušenie „primeranej lehoty“ podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru, sťažovateľovi priznal odškodnenie nemajetkovej ujmy v sume 2.500 eur...

Sťažovateľ tvrdí, že konanie pri jeho posudzovaní ako celku teda od 28.11.2006

do 20.03.2019 trvalo extrémne dlho, na prieťahoch zavinených neefektívnou a nezákonnou

rozhodovacou činnosťou porušovateľa sa nepodieľal, voči nečinnosti a neefektívnemu

konaniu vnútroštátnych súdov do podania ústavnej sťažnosti a po arbitrárnom

odmietajúcom rozhodnutí ústavného súdu uznesením sp. zn. -23

z 14.05.2013 bol bezmocný, psychicky strádal, žil v utrpení a beznádeji o výsledok konania,

o to viac , že je invalidný dôchodca s nevyliečiteľnou chorobou a to všetko aj napriek tomu,

že vec bola po právnej stránke jednoduchá, nezložitá, tak bol obeťou šikany zo strany

pôvodného žalobcu a jeho nástupcu, ako aj okresného súdu (porušovateľa), vec mala a má

pre neho mimoriadny význam .

Rozhodovanie krajského súdu o odvolaní sťažovateľa z 06.05.2013... vinou

pochybení porušovateľa (viď. opravné uznesenie...) trvalo extrémne dlho do 31.01.2019,

teda viac ako 5 ROKOV a 8 MESIACOV, čo je z ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné

a neakceptovateľné, čo sa osvedčuje zrušujúcim a zastavujúcim uznesením Krajského súdu

v Bratislave č. k. -390 z 31.01.2019, doručeným sťažovateľovi dňa

20.03.2019...».

4. Na základe tejto argumentácie sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby ústavnú

sťažnosť prijal na ďalšie konanie a nálezom vyslovil porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. , priznal sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 € a priznal mu aj náhradu trov konania pred ústavným

súdom.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251.

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

11. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľa je možné kvalifikovať

ako sťažnosť podľa v spojení s a a nasl. zákona

o ústavnom súde a sťažovateľ je zároveň v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym

zástupcom v zmysle .

12. Z petitu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktoré trvalo viac ako 12 rokov.

13. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne

aplikovateľná i po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno

hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením

alebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. , , , ,

, , , ).

14. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru)

vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ).

16. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru (napr. ,

), v zmysle ktorej sa ochrana základnému právu podľa

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušovanie tohto základného práva označenými orgánmi (v tomto prípade okresným

súdom) ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už

nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva postupom všeobecného

súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie

o takejto ústavnej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. , ale aj Miroslav

Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie ESĽP z 3. 3. 2009, sťažnosť č. 16970/05).

17. Keďže v čase podania ústavnej sťažnosti (3. mája 2019) už bolo v napadnutom

konaní právoplatne rozhodnuté (20. marca 2019), ústavný súd dospel k záveru,

že k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu už nemohlo

reálne dochádzať.

18. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že keďže v čase podania ústavnej

sťažnosti už bolo napadnuté konanie na okresnom súde meritórne skončené, s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je zrejmé, že ústavná sťažnosť sťažovateľa proti postupu okresného súdu je

zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom

prerokovaní podľa .

19. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami uvedenými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2019