Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 102/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. marca 2012

predbežne prerokoval sťažnosť A. O., Ž., zastúpenej JUDr. M. P., s. r. o., Ž., konajúcou

prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. M. P., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a práva na

prejednanie svojej záležitosti veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. O. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra

2011 doručená sťažnosť A. O. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv a

slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že okresným súdom je pod sp. zn. vedené

občianskoprávne konanie v právnej veci o zdržanie sa zásahov do práv zodpovedajúcim

vecným bremenám; sťažovateľka je účastníčkou označeného konania v procesnom

postavení odporkyne (odporkyňou v 1. rade, pozn.).

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:

„Dňa 24. 10. 2007 navrhovatelia podali proti odporcom v rade 1-3 návrh, ktorým sa

domáhajú aby odporcovia boli povinní navrhovateľom v rade 1.2 počnúc právoplatnosťou

rozsudku umožniť a trpieť prechod cez pozemok pare. č. 378/1 - zast. plochy a nádvoria

o výmere 113 m2, zapísané na LV č. 40 a vstup do pivničných priestorov nachádzajúcich sa

pod rodinným domom č. s. 419 a zdržať sa zásahov, ktoré by navrhovateľov 1,2 výkon práv

vyplývajúcich z vecného bremena, zriadeného odporkyňou v rade 1 v prospech

navrhovateľov 1,2 zmluvou V 6171/04 znemožnil, a zároveň sa domáhajú , aby odporcovia

v rade 1-3 boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1,2 náhradu trov

konania do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku s platobným miestom v zmysle § 149

ods. 1 .

Od podania návrhu dňa 24. 10. 2007 súd do dnešného dňa teda za obdobie 4 rokov

nevydal prvostupňové rozhodnutie.

Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v konaní vedenom na Okresnom súde

v Žiline, č. k. , nakoľko súdne konanie prebieha už 4. rok, pričom neexistuje

žiadna zložitosť veci ktorá by ospravedlňovala takúto 4-ročnú dĺžku súdneho konania...

Pri uplatnení ochrany môjho základného práva som využila všetky právne

prostriedky, ktoré mi právne predpisy na jeho ochranu poskytujú. Dňa 17. 10. 2011 som

podala sťažnosť proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (zákon o súdoch) v znení neskorších predpisov

predsedovi Okresného súdu v Žiline, pričom na sťažnosť v zákonnej 30-dňovej lehote

predseda Okresného súdu v Žiline neodpovedal. Tým som splnila podmienku ustanovenú

v o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov.“

Sťažovateľka tvrdí, že «Okresný súd v Žiline porušil právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom na

Okresnom súde v Žiline, č. k. , nakoľko súdne konanie prebieha už 4. rok,

pričom neexistuje žiadna zložitosť veci ktorá by ospravedlňovala takúto 4-ročnú dĺžku

súdneho konania.

Žiadna zložitosť veci nemôže v tomto prípade ospravedlniť 4-ročnú dĺžku súdneho

konania.

Tento postup Okresného súdu v Žiline v prípade predmetného sporu je potrebné

klasifikovať ako neodborný a je z neho zrejmý nedostatok v činnosti súdu v zmysle

vyjadrenia Ústavného súdu v konaní sp. zn. , podľa ktorého:

„Nesprávna organizácia práce, ako aj iné nedostatky v činnosti súdu, ktoré boli

príčinou neprimeranej lehoty prerokovania konkrétnej veci, sú porušením základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“».

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný

súd takto rozhodol:

„Základné právo A. O. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.

48 ods. 2 , v Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd a v čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd Okresným súdom v

Žiline postupom v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. konať

bez zbytočných prieťahov.

A. O. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- € (slovom

štyritisíc Eur), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Žilina je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa

advokátskej kancelárii JUDr. M. P., s. r. o., Ž., vo výške 314,18 € na účet...“

Ústavný súd si v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti vyžiadal

z okresného súdu príslušný spis a zároveň požiadal predsedu okresného súdu o vyjadrenie

k sťažnosti. Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn.

zo 7. februára 2011, v ktorom okrem iného uviedol:

„Vo veci ústavnej sťažnosti A. O... Vám predkladáme vyjadrenie zákonnej sudkyne.

Vyjadrenie dopĺňam o informáciu, že sudkyňa na pojednávaní dňa 30. 01. 2012 vyhlásila

rozsudok. Ten sa v súčasnosti doručuje účastníkom konania.

S vyjadrením sudkyne sa stotožňujem, a preto ho považujte aj za stanovisko vedenia

Okresného súdu Žilina...“

V priloženom vyjadrení zákonnej sudkyne sa okrem iného uvádza: „Samotná

odporkyňa (sťažovateľka) vo veci podala vzájomný návrh, za ktorý následne nezaplatila

súdny poplatok, z ktorého dôvodu bolo konanie o vzájomnom návrhu zastavené, čím došlo

tiež k predĺženiu konania. Jedná sa o právne náročnú vec, účastníci konania nemajú medzi

sebou usporiadané vzťahy k svojim susediacim nehnuteľnostiam, tiež prejavili vôľu na

mimosúdne rokovanie, na čo im bola zo strany súdu poskytnutá lehota, avšak k mimosúdnej

dohode nedošlo.“

Z priloženého spisu okresného súdu ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu navrhovateľov Ing. R. V. a K. V.,

obaja bytom T. (ďalej len „navrhovatelia“), ktorým sa domáhajú proti odporcom (teda aj

sťažovateľke ako odporkyni v 1. rade, pozn.) uloženia povinnosti strpieť prechod cez

pozemok a zdržania sa zásahov do práv zodpovedajúcich vecným bremenám; návrh bol

okresnému súdu doručený 24. októbra 2007 a je vedený pod sp. zn. .

2. Dňa 6. novembra 2007 okresný súd zaslal návrh na vyjadrenie odporcom, ktorí sa

k nemu písomne vyjadrili 23. novembra 2007.

3. Dňa 19. novembra 2007 okresný súd nariadil termín pojednávania na 8. február

2008, ktoré bolo na žiadosť navrhovateľov preložené na 11. február 2008; na tomto

pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a pojednávanie

odročil na neurčito na účely vykonania ohliadky na mieste samom za účasti účastníkov

a navrhovaného svedka.

4. Pred vykonaním ohliadky na mieste samom okresný súd vyzval účastníkov

konania o predloženie listinných dôkazov (účastníci konania si povinnosť splnili až po

opakovanej výzve okresného súdu zo 6. augusta 2010, pozn.) a zároveň na návrh

navrhovateľov rozhodol o pripojení priestupkového spisu súvisiaceho s namietaným

konaním, ako aj spisu sp. zn. , ktorý sa týkal rozhodovania o nariadení

predbežného opatrenia.

5. Odporcovia podali 28. októbra 2008 vo veci vzájomný návrh na zrušenie vecného

bremena, ktoré vzniklo zápisom vkladu zmluvy č. V 6171/04; konanie o vzájomnom návrhu

okresný súd uznesením z 9. marca 2010 zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku

(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7. apríla 2010).

6. Dňa 22. septembra 2010 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom, na základe

ktorej malo dôjsť k pokusu o mimosúdne rokovanie medzi účastníkmi konania.

7. Dňa 21. októbra 2010 bol okresnému súdu doručený návrh navrhovateľov na

mimosúdnu dohodu, ktorý okresný súd doručil odporcom 2. decembra 2010; odporcovia sa

k tomuto návrhu vyjadrili podaním z 15. decembra 2010, ktorým návrh na mimosúdnu

dohodu odmietli.

8. Prípisom z 13. apríla 2011 okresný súd vyzval navrhovateľov, aby predložili

doklady k prístavbe rodinného domu – stavebné povolenie. Navrhovatelia požadované

doklady predložili 5. mája 2011.

9. Dňa 2. júna 2011 okresný súd nariadil termín pojednávania na 4. júl 2011;

pojednávanie sa uskutočnilo a bolo odročené na 18. august 2011 na účely výsluchu svedkov

– pôvodných vlastníkov nehnuteľnosti.

10. Navrhovatelia sa podaním zo 4. augusta 2011 domáhali rozšírenia návrhu proti

odporkyni v 1. rade (sťažovateľke).

11. Na pojednávaní uskutočnenom 18. augusta 2011 okresný súd vypočul svedkov

a pojednávanie odročil na účely odstránenia nedostatkov návrhu navrhovateľov

zo 4. augusta 2011; na odstránenie nedostatkov tohto návrhu boli navrhovatelia vyzvaní

uznesením okresného súdu z 22. augusta 2011 (navrhovatelia reagovali na výzvu okresného

súdu podaním doručeným 2. septembra 2011).

12. Uznesením z 11. novembra 2011 okresný súd rozhodol o nepripustení návrhu

navrhovateľov na rozšírenie návrhu na začatie konania (uznesenie nadobudlo právoplatnosť

6. decembra 2011, pozn.).

13. Okresný súd 15. decembra 2011 nariadil termín pojednávania na 30. január 2012,

na ktorom vo veci samej rozsudkom rozhodol (rozsudok dosiaľ nenadobudol právoplatnosť,

keďže tak navrhovatelia, ako aj odporcovia podali proti nemu odvolanie).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

Ústavný súd považoval za potrebné poukázať tiež na svoju judikatúru, podľa ktorej

poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ako aj právu podľa dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť pred

ústavným súdom uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte

mohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (m. m. ,

, , ). Ak v čase, keď sťažnosť bola ústavnému súdu

doručená, už nemohlo dochádzať k porušovaniu tohto základného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa

(napr. ).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a listiny, ako aj práva podľa

dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet (napr. , ).

V konaniach o sťažnostiach podľa , v ktorých sťažovatelia

namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou

vyžaduje preukázanie podania sťažnosti predsedovi príslušného súdu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa v spojení s a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť totiž ústavný súd považuje za účinný prostriedok

ochrany základného práva podľa (ako aj práva podľa

dohovoru), ktorý vzhľadom na subsidiárne postavenie ústavného súdu pri ochrane

základných práv a slobôd treba využiť pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (porovnaj

napr. , ). Účinnosť tohto právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa § 64 ods. 3 zákona

o súdoch „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za

vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre viackrát poukázal aj na to, že ak

orgán štátnej správy súdov uzná sťažnosť na prieťahy v konaní za dôvodnú, nemusí to viesť

bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa (

ods. 3 ) na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa

doterajšej judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na

prijatie opatrení s cieľom nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, , ).

V prípade, ak všeobecný súd, reagujúc na sťažnosť sťažovateľky podľa § 62 a nasl.

zákona o súdoch, prijme opatrenia smerujúce k zabezpečeniu ochrany jej základného práva,

zakladá to podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažnosti

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka sťažnosť na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu

podala 17. októbra 2011. Po podaní sťažnosti okresný súd po vykonaní procesných úkonov

dôležitých na zabezpečenie plynulého priebehu pojednávania 15. decembra 2011 nariadil

termín pojednávania vo veci sťažovateľky na 30. január 2012, na ktorom vo veci samej aj

rozsudkom rozhodol. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd po podaní sťažnosti začal

vo veci intenzívne konať, t. j. prostredníctvom tejto sťažnosti sa zabezpečila efektívna

ochrana jej základného práva podľa , ako aj práva podľa

dohovoru, pričom v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu (22. novembra 2011, pozn.)

k prieťahom v namietanom konaní už nedochádzalo.

Uvedené skutočnosti zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti. Na podporu tohto záveru ústavný súd vzal do úvahy aj doterajší priebeh

namietaného konania, ktoré považuje zo skutkového (časová náročnosť dokazovania,

potreba zadovážiť si listinné dôkazy a uskutočniť ohliadku na mieste samom) i právneho

hľadiska za pomerne zložité, pričom na jeho doterajšej dĺžke sa negatívne prejavila aj

nedostatočná súčinnosť účastníkov konania (predkladanie listinných dôkazov až po

opätovných výzvach) a procesné úkony, ktoré v jeho priebehu uplatnili; ide o procesné

návrhy, na ktorých uplatnenie mali právo, ale s ktorými sa okresný súd musel vysporiadať,

čo objektívne predĺžilo doterajšiu dĺžku konania (vzájomný návrh zo strany odporcov, návrh

navrhovateľov na rozšírenie návrhu na začatie konania, pokus o mimosúdnu dohodu, na

ktorý okresný súd poskytol po obojstrannom súhlase účastníkov po vykonaní ohliadky na

mieste samom mesačnú lehotu).

Na tomto základe ústavný súd konštatujúc, že doterajšia činnosť okresného súdu

v namietanom konaní síce nebola optimálna (keďže v jeho doterajšom priebehu došlo aj

k obdobiam krátkodobej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, pozn.), ale po podaní

sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch predsedovi okresného súdu došlo k náprave

(okresný súd za tri a pol mesiaca od jej podania vo veci meritórne rozhodol, pozn.), dospel

k záveru, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju pri predbežnom prerokovaní

z tohto dôvodu podľa odmietol.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považoval za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by krajský súd na základe odvolania účastníkov konania rozsudok

okresného súdu z 30. januára 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom jeho

ďalší postup v namietanom konaní by nesmeroval plynule a efektívne k jeho právoplatnému

skončeniu, nič by nebránilo sťažovateľke podať opätovne sťažnosť ústavnému súdu v tejto

veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2012