Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 268/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2013

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. A. K., B., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 6, čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods. 1 a 3,

, a a 2 a práv podľa

ods. 1, čl. 5 ods. 1 písm. e), čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 18. júna 2012 a postupom príslušníkov

Policajného zboru v súvislosti s jeho zadržaním 14. júna 2012, a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. A. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júla 2012

doručená sťažnosť JUDr. A. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1 a 2, čl. 17 ods. 1, 2 a 6, čl. 19 ods. 2, čl. 21 ods.

1 a 3, , a a 2 (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 písm. e), čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 Pu

14/2012 a jeho uzneseniami z 18. júna 2012 a postupom príslušníkov Policajného zboru

v súvislosti s jeho zadržaním 14. júna 2012. Sťažovateľ v sťažnosti síce v návrhu na

rozhodnutie namietané konanie označil spisovou značkou „23 C 53/2010“, ale z obsahu

sťažnosti, z priloženej dokumentácie, z vyžiadaného spisu z okresného súdu, ako aj zo

zistenia na okresnom súde vyplýva, že ide o konanie vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že 14. júna 2012 vo večerných hodinách ho

zamestnanci záchrannej služby za účasti policajtov umiestnili na I. psychiatrickej klinike

Univerzitnej nemocnice v K. (ďalej aj „zdravotnícke zariadenie“). Sťažovateľ tvrdí, že

napriek tomu, že s takýmto konaním zásadne nesúhlasil, nakoniec vyjadril súhlas

s umiestnením v zdravotníckom zariadení, kde bol prijatý podľa jeho vyjadrenia okolo

22.30 h a absolvoval vstupnú lekársku prehliadku. Ďalej v sťažnosti uvádza, že „Následne

asi po 30 minútovom prijatí príslušný lekár vydal rozhodnutie o mojom zadržaní s

odôvodnením, že ja jednoducho trpím psychickou poruchou (službukonajúci lekár

skonštatoval pred ošetrovateľmi okamžité prijatie na kliniku s obmedzením práva volať

telefonicky napr. Právnemu zástupcovi alebo Slovenskej advokátskej komore alebo

rodinným príslušníkom - ja som sa na to pýtal no lekár to odmietol a to aj oznámil, keď sa

dobre pamätám). Domnievam sa, že službukonajúci lekár svojim protizákonným

rozhodnutím schválil jednak nezákonný postup zadržania veliaceho príslušníka PZ voči

mojej osobe a jednak hrubo zasiahol ako lekár do mojich ústavných a ľudských práv.

Oznámil som pánovi doktorovi, že nie je vydané písomné súdne rozhodnutie na zadržanie

resp. na obmedzenie osobnej slobody mojej osoby a už vôbec neexistujú tu rozhodnutia na

vzatia do príslušného ústavu na ústavné liečenie (psychiatrické). Dal som

službukonajúcemu lekárovi vedieť a to kľudne a pokojne, že absolútne nemá lekár právo

držať ma na oddelení, keďže som nebol ani pod vplyvom omamných látok a prekurzorov a

ani pod vplyvom alkoholu (pozrieť výstupnú lekársku správu o negatívnom hodnotení na

omamné a psychotropné látky). Keďže tento rozhovor sa odohrával vo vyšetrovni a

absolútne som nesúhlasil s postupom lekára, následne keď som opustil vyšetrovňu okamžite

som zavolal linku 158. Po príchode dvoch príslušníkov policajného zboru (pamätám sa na

meno iba jedného príslušníka PZ menom - P.) som oznámil príslušníkom formu

nezákonného postupu voči mojej osobe resp. môjho zadržania bez písomného rozhodnutia

súdu. Príslušník PZ menom P. mi oznámil, že v zmysle § 27 neoznámeného predpisu lekár

môže obmedziť údajne moju osobnú slobodu, keď existujú veľmi vážne podozrenie

psychickej poruchy (pred mojou izbou v mojom dome bolo mi oznámené nie existencia

choroby ako dôvod zadržania ale údajne ohrozovanie zdravia a telesnej integrity cudzích

osôb a vlastnej osoby), a to dovtedy, kým súd nevydá rozhodnutie o mojej osobe o prijatí na

psychiatrickú kliniku.“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že počas umiestnenia v zdravotníckom zariadení

v období od 19. júna 2012 do 21. júna 2012 sa sťažovateľ podrobil odbornému vyšetreniu

a 25. júna 2012 bol zo zdravotníckeho zariadenia prepustený. Prepúšťaciu správu podpísal

a prevzal, ale vyjadril nesúhlas s lekárskym nálezom týkajúcim sa jeho psychického

stavu; súhlasil však s ďalšou prehliadkou jeho zdravotného stavu v ambulantnom

zdravotníckom zariadení.

Podľa sťažovateľa prvé súdne „rozhodnutie bolo vydané sudkyňou okresného súdu

s dátumom 18. júna 2012“, s ktorým sťažovateľ nesúhlasil a chcel sa proti rozhodnutiu

nemu odvolať, avšak službukonajúci lekár mu oznámil, že právo na odvolanie nemá

„keďže... bol prijatý na I. psychiatrickú kliniku na 2-3 týždne“. V súvislosti s jeho snahou

podať odvolanie uvádza, že rozhodnutie okresného súdu nemal k dispozícii a nemohol sa

ani stretnúť s jemu ustanoveným opatrovníkom. Je toho názoru, že rozhodnutie okresného

súdu bolo nezákonné, tvrdiac, že ho vydal nepríslušný súd, čo oznámil službukonajúcemu

lekárovi, ako aj to, že jeho zadržanie v zdravotníckom zariadení je protiústavné a zasahuje

do jeho základných ľudských práv.

Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa JUDr. A. K., rod. K., narodeného..., r. č.:..., bytom

B., štátna príslušnosť SR,

- nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, ktorá je zaručená podľa čl. 16 ods. 1, nikoho

nemožno podrobiť neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu podľa čl. 16 ods. 2, osobná

sloboda sa zaručuje podľa čl. 17 ods. 1, nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody

podľa čl. 17 ods. 2, prevziať osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej

držať bez jej súhlasu možno vykonať len opatrením do 24 hodín oznámením súdu, ktorý

o tomto umiestnení rozhodne do piatich dní podľa čl. 17 ods. 6, každý má právo na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2,

obydlie je nedotknuteľné, nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva

podľa čl. 21 ods. 1, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba

vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo

majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia

verejného poriadku podľa čl. 21 ods. 3, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1, každý má právo na

právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy

od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom podľa čl. 47 ods. 2, nikoho

neodňať jeho zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1, na porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2.

- a nikoho nemožno podrobovať neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo

trestaniu, podľa čl. 3 ods. 1, každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho

nemožno pozbaviť slobody podľa čl. 5 ods. 1 písm. e), každý má právo na to, aby jeho vec

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený podľa čl. 6 ods. 1, každý má právo

na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny

orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade

so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti,

verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo

zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných podľa

čl. 8 ods. 1 a 2, každý koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, má

právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že

porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností podľa čl. 13. Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré po rozhodnutí o vykonaní zadržania

sťažovateľa príslušníkmi policajného zboru, ktoré sú zamestnancami resp. patria pod

velením Krajského riaditeľstva policajného zboru Slovenskej republiky a v konaní vedenom

na Okresnom súde Košice II. pod spisovou značnou - porušené bolo.

2. Ústavný súd sťažovateľovi JUDr. A. K., rod. K., narodeného..., r. č.:..., bytom B.

priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 450.000,- Euro (slovom: štyristopäťdesiatisíc

euro), ktoré je mu Okresný súd Košice II. a Krajské riaditeľstvo policajného zboru

Slovenskej republiky v K. povinný vyplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto

nálezu na bankový účet..., ktorý je vedený vo V. a. s.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak

namietaným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným rozhodnutím alebo postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný

súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť

reálne nepripúšťajú (, , , ,

, ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (mutatis

mutandis , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecných súdov, ani preskúmavať, či v konaní bol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil, ale je oprávnený posúdiť, či v konaní pred všeobecnými súdmi prípadne nedošlo

k porušeniu ústavnoprávnych princípov konania ( až ), a tým k porušeniu

základných práv alebo slobôd sťažovateľa. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže

ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne

nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,

a zároveň by malo za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis

, , ).

II.1 K namietanému porušeniu základných práv a práv postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uzneseniami z 18. júna 2012

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv a práv postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a uzneseniami vydanými v tomto konaní

v nadväznosti na jeho zadržanie a umiestnenie v zdravotníckom zariadení 14. júna 2012.

Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta tak porušenie svojich základných práv a práv

procesného charakteru [čl. 17 ods. 1, 2 a 6, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 1 a 2

a a dohovoru], ako aj porušenie svojich základných

práv a práv hmotného charakteru ( a 2, , a 3

a čl. 3 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2 a čl. 13 dohovoru).

Podľa zákon ustanoví, v ktorých prípadoch možno prevziať

osobu do ústavnej zdravotníckej starostlivosti alebo ju v nej držať bez jej súhlasu. Takéto

opatrenie sa musí do 24 hodín oznámiť súdu, ktorý o tomto umiestnení rozhodne do piatich

dní.

V súlade s domáhať sa základného práva na súdnu ochranu podľa

možno len spôsobom a v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej

priznanie.

Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách

súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neodkladná

zdravotná starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť

poskytovaná osobe pri náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej

život alebo niektorú zo základných životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej

starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie, spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť

alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne

ohrozuje seba alebo svoje okolie.

Podľa informovaný súhlas sa nevyžaduje

v prípade ambulantnej starostlivosti alebo ústavnej starostlivosti, ak ide o osobu, ktorá

v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje

okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu.

Podľa ak ide o ústavnú starostlivosť, na ktorú sa

nevyžaduje informovaný súhlas podľa § 6 ods. 9 písm. d), poskytovateľ je povinný

prevzatie osoby do ústavnej starostlivosti oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode sa

zdravotnícke zariadenie ústavnej starostlivosti nachádza. O zákonnosti dôvodov prevzatia

do ústavnej starostlivosti rozhodne súd. Do rozhodnutia súdu možno vykonávať len také

zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby alebo na

zabezpečenie jej okolia.

Podľa ak pominú dôvody na prevzatie osoby do

ústavnej starostlivosti, na ktorú sa nevyžaduje informovaný súhlas, poskytovateľ je povinný

osobu prepustiť z ústavnej starostlivosti alebo si vyžiadať informovaný súhlas (§ 6 ods. 4 až

6).

Podľa

Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

Policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života,

zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku.

Podľa Policajný zbor pri plnení svojich úloh

spolupracuje s orgánmi verejnej moci... s právnickými osobami a fyzickými osobami;

s orgánmi územnej samosprávy spolupracuje najmä pri určovaní priorít prevencie

kriminality, ochrany verejného poriadku a zamerania boja s kriminalitou.

Podľa o záchrannej zdravotnej službe a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov záchranná zdravotná služba

poskytuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa

Podľa (ďalej len „OSP“) ústav

vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len „ústav“), v ktorom sú umiestňované

osoby z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu,

v ktorého obvode ústav je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho

písomného súhlasu (ďalej len „chorý“).

Podľa ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej

starostlivosti so svojím písomným súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku

s vonkajším svetom až v priebehu liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa

odseku 1 do 24 hodín po tom, čo k takému obmedzeniu došlo.

Podľa o každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie

podľa § 191a, začne súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti

prevzatia do ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.

Podľa ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví

mu súd pre toto konanie opatrovníka.

Podľa súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu

(§ 191a ods. 1 a 2) došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára.

Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať.

Podľa do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa

§ 191a, súd uznesením rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a

ods. 1).

Podľa uznesenie podľa sa doručí umiestnenému,

ibaže podľa vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia,

ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa uznesenie doručí

do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich dní odo dňa, keď došlo

k obmedzeniu podľa § 191a. Ak sa rozhodnutie umiestnenému nedoručuje, musí byť

v ustanovenej lehote doručené jeho zástupcovi (opatrovníkovi).

Podľa odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok.

Odvolať sa môže aj ústav, ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade zo zákonnými

dôvodmi.

Podľa ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že

k prevzatiu došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.

Ústavný súd z vyžiadaného spisu sp. zn. , ako aj z príloh priložených

k sťažnosti zistil, že sťažovateľ bol zadržaný 14. júna 2012 o 23.00 h zamestnancami

záchrannej zdravotnej služby za účasti policajtov a umiestnený do zdravotníckeho

zariadenia. Zdravotnícke zariadenie 15. júna 2012 o 13.05 h oznámilo okresnému súdu

hospitalizáciu sťažovateľa.

Dňa 18. júna 2012 cca o 11.00 h bol sťažovateľ vypočutý ošetrujúcim lekárom.

Dňa 18. júna 2012 okresný súd uznesením č. k. -7 bez návrhu začal

konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej

starostlivosti vo veci sťažovateľa. Uznesením č. k. -8 mu ustanovil na účely

tohto konania pracovníčku zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bol sťažovateľ umiestnený,

za jeho opatrovníčku. Ďalším uznesením č. k. -9 okresný súd rozhodol, že

prevzatie sťažovateľa do zdravotníckeho zariadenia bolo dôvodné a upustil od doručenia

tohto uznesenia sťažovateľovi; svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil takto:

„Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 18. 6. 2012 bolo začaté konanie na podnet

I. Psychiatrickej kliniky U., K. o vyslovenie prípustnosti prevzatia JUDr. A. K., nar...,

bývajúceho v B., do ústavnej zdravotníckej starostlivosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom ošetrujúcej lekárky MUDr. I. L., pacienta a

zistil tento stav:

Ošetrujúca lekárka vo svojej výpovedi uviedla, že menovaný bol prijatý na

I. Psychiatrickú kliniku dňa 14. 6. 2012 o 23.00 hod., privezený RZP za asistencie polície

pre poruchy správania, pacient bol prijatý pre psychotické prejavy. Pri prijatí v popredí

prítomná paranoidita, paranoidno-perzekučné bludy, autistické myslenie, výrazná tenzia,

poruchy správania pod vplyvom psychotických zážitkov. Podľa objektívnych zistení, jeho

brat uviedol, že pacient tvrdil, že ho chcú zabiť, chcú zabiť jeho rodinu, má stále strach,

utiekol do Maďarska, lebo sa bál, že ho chcú zabiť, nikomu nedôveruje, myslí si, že ho chce

každý oklamať. Pacient je k svojmu stavu nekritický, nemá pocit choroby, avšak svojím

správaním ohrozuje seba aj svoje okolie. Hospitalizácia menovaného je nutná za účelom

vydiferencovania duševného stavu a nastavenia liečby, u pacienta sa jedná o podozrenie na

duševnú poruchu, po prijatí bol vyhodnotený ako akútna psychotická porucha, je potrebné

jeho komplexné psychologické vyšetrenie a psychopatologické nastavenie.

Vzhľadom na psychický stav pacient bol ponechaný v ústavnej starostlivosti i napriek

jeho nesúhlasu s hospitalizáciou. Ošetrujúca lekárka odporúča liečenie v trvaní cca 2-3

týždňov, teda hospitalizácia menovaného je nutná. Vzhľadom na súčasný stav pacienta

ošetrujúca lekárka neodporučila doručovať mu súdne rozhodnutia.

Z výpovede pacienta vyplýva, že s hospitalizáciou nesúhlasí, podľa jeho vyjadrenia

bolo jeho prevzatie nezákonné, taktiež polícia a záchranári, ktorí ho odviedli na

psychiatrickú kliniku, konali protizákonne, keď mu násilím vtrhli do domu bez rozhodnutia

súdu alebo prokurátora, nemali na to právny titul, aby došlo k jeho prevzatiu, neohrozuje

seba, ani okolie, už dlhší čas má problémy v rodine, preto si myslí, že jeho rodičia zavolali

záchranku, aby ho odviedli, nemá kontakt s vonkajším svetom, zobrali mu všetky veci, lekári

odmietajú poskytnúť mu informácie o jeho zdravotnom stave a nemajú dôkazy o tom, že trpí

duševnou poruchou, preto chce byť prepustený na slobodu a vyvodí z toho právne

následky. ...

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že menovaný bol prevzatý

do ústavu zo zákonných dôvodov a vzhľadom na súčasný zdravotný stav pacienta súd

rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Vzhľadom na odporúčanie ošetrujúceho lekára súd upustil od doručovania tohto

uznesenia pacientovi.“

Z uvedeného vyplýva, že okresný súd vo svojom rozhodovaní v namietanom konaní

postupoval v súlade s citovanými právnymi predpismi, rešpektujúc ,

a neprekročil oprávnenia na svoje konanie v danej veci limitované .

Podľa názoru ústavného súdu je citované uznesenie okresného súdu dostatočne

odôvodnené, je z neho zrejmé, na základe akých skutočností okresný súd rozhodol, nie je

svojvoľné ani arbitrárne, a preto je z ústavnoprávneho hľadiska akceptovateľné. Na základe

uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu

základného práva garantovaného v a práva garantovaného v

dohovoru je zjavne neopodstatnená. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa (ako aj práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať

očakávania a predstavy účastníka konania. Ústavný súd vo svojej judikatúre viackrát

konštatoval, že postup súdu vychádzajúci z aplikácie konkrétnej zákonnej procesnoprávnej

úpravy nemožno hodnotiť per se ako neústavný (, ) napriek tomu, že

nespĺňa očakávania účastníka konania. Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietnuť podľa pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Pokiaľ ide o namietané porušenie ďalších základných práv a práv procesného

charakteru sťažovateľa postupom okresného súdu v označenom konaní a jeho uzneseniami

vydanými v tomto konaní, ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ nijakým spôsobom

osobitne neodôvodnil ich porušenie, t. j. jeho argumenty sú pri namietaní porušenia jeho

základných práv a práv procesného charakteru rovnaké, ústavný súd predovšetkým posúdil,

či sú dôvodné predovšetkým vo vzťahu k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru, ktoré sú základom pre garanciu práv procesného

charakteru. Keďže ústavný súd nedospel k záveru, že by postup a rozhodnutia okresného

súdu nespĺňali požiadavky obsiahnuté v , resp. dohovoru,

neprichádzala do úvahy ani možnosť, že by postupom okresného súdu v označenom konaní

a jeho uzneseniami vydanými v tomto konaní mohli byť dotknuté jeho základné práva

a práva procesného charakteru, a preto aj v tejto časti je sťažnosť sťažovateľa zjavne

neopodstatnená, čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súd už pri jej predbežnom prerokovaní.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením základných práv a práv hmotného

charakteru považuje predovšetkým za potrebné poukázať na svoju stabilizovanú judikatúru,

súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým

nepochybne patria aj základné práva a práva označené sťažovateľom, ak toto porušenie

nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné princípy postupu

vyplývajúce z až , resp. z dohovoru. Keďže ústavný súd nezistil

možnosť porušenia , resp. dohovoru, nemohlo v danom

prípade dôjsť ani k porušeniu týchto základných práv a práv sťažovateľa. V opačnom

prípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym

orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s . Ústavný

súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach

všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základom na to, aby sa

vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpciu pod príslušné

právne normy (obdobne napr. , , , ).

Ústavný súd konštatuje, že z tohto dôvodu neexistuje taká príčinná súvislosť medzi

namietaným postupom okresného súdu a jeho uzneseniami vydanými v tomto konaní

a základnými právami a právami označenými sťažovateľom, ktorá by zakladala možnosť

vysloviť porušenie týchto základných práv a práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie,

a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú

podľa .

II.2 K namietanému porušeniu základných práv a práv sťažovateľa

príslušníkmi Policajného zboru v súvislosti s jeho zadržaním 14. júna 2012

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity. Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je

ústavným príkazom pre každú osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto

ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý

pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne , ,

, ).

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy

veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej

moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima

ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v ().

Z konania o sťažnosti podľa teda vyplýva, že ústavnému súdu

prislúcha právomoc zaoberať sa porušením základného práva alebo slobody za predpokladu,

že iná právna úprava takému právu neposkytuje účinnú ochranu ().

Sťažnosť podľa nepredstavuje právny prostriedok nápravy,

ktorý možno využiť súčasne popri iných prostriedkoch nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii; sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných

prostriedkov nápravy došlo podľa tvrdenia sťažovateľa k porušeniu jeho základných práv

alebo slobôd (m. m. , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa útvary Policajného zboru poskytujú

ochranu osobám povereným výkonom rozhodnutia súdu, alebo iného orgánu verejnej moci,

ak tieto osoby z dôvodu ohrozenia života alebo zdravia nemôžu výkon rozhodnutia

uskutočniť a ak o poskytnutie tejto ochrany písomne požiadal príslušný orgán, správca

konkurznej podstaty, predbežný správca alebo súdny exekútor.

Podľa a nasl. o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí... policajných orgánov... v rozsahu vymedzenom týmto zákonom aj na základe

podnetov podľa štvrtej časti tohto zákona.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že sťažovateľ mal pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu k dispozícii účinný právny prostriedok, ktorým sa mohol

domáhať ochrany svojich práv, ktorých porušenie namieta v súvislosti so svojím zadržaním,

a to na základe podnetu podaného podľa § 31 ods. 1 a nasl. zákona o prokuratúre, ktorý

však nevyužil. Bez ohľadu na túto skutočnosť ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou v súlade s v spojení s túto časť

sťažnosti odmietol ako neprípustnú.

Ústavný súd ďalej vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv a práv

sťažovateľa postupom príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s jeho zadržaním uvádza,

že sťažovateľ vo svojej sťažnosti pri popise svojho zadržania v súvislosti s jeho

umiestnením do zdravotníckeho zariadenia bez jeho súhlasu označuje len profesionálne

zaradenie osôb, ktoré jeho umiestnenie realizovali, a popri zamestnancoch záchrannej

zdravotnej služby označil ako prítomných pri jeho zadržaní aj dvoch príslušníkov

Policajného zboru, ktorých však bližšie neidentifikoval, rovnako ani nenamietal žiadnu

skutočnosť, ktorá by signalizovala možnosť porušenia jeho práv v súvislosti s ich postupom

pri jeho zadržaní. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ dostatočným spôsobom

nepreukázal príčinnú súvislosť medzi postupom príslušníkov Policajného zboru pri jeho

zadržaní a namietaným porušením jeho základných práv a práv. Vzhľadom na uvedené

ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol pri jej predbežnom prerokovaní aj ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal z dôvodu, že rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením

porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2013