Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 120/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., V., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., V., vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 v spojení s čl. 12

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Prešove v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28.

októbra 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára

2011 doručená sťažnosť M. H. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa a v spojení s

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v odvolacom konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 28. októbra 2010 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou pod sp. zn. sa viedlo konanie

o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu v ktorom som sa proti žalovanej, bývalej

manželke... domáhal zrušenia práva spoločného nájmu bytu s tým, že byt budem ďalej

užívať ja. Žiadal som aj priznanie náhrady trov konania.

Rozsudkom zo dňa 10. 4. 2007, č . k.: -77 súd mojej žalobe vyhovel, zrušil

právo spoločného nájmu bytu a určil, že ako výlučný člen družstva budem byt ďalej užívať.

Žalovanú zaviazal uhradiť mi trovy konania vo výške 10.849,- Sk.

Proti rozsudku okresného súdu žalovaná podala odvolanie.

Krajský súdu v Prešove uznesením zo dňa 6. 12. 2007, č. k.: -148

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ďalším rozsudkom zo dňa 3. 10. 2008 č. k. -217 okresný súd opakovane

vyhovel mojej žalobe a zaviazal žalovanú uhradiť mi trovy konania vo výške 26.526,50 Sk.

Proti rozsudku žalovaná podala odvolanie.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa č. k. -457 potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa okrem výroku o trovách konania. Zrušil rozsudok vo výroku o trovách

konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Zrušenie výroku súd odôvodnil tým, že prvostupňový súd náležité nezistil

skutkový stav a faktom, že žalovaná bola v priebehu konania oslobodená od platenia

súdnych poplatkov v celom rozsahu, a preto aj výrok o trovách konania nekorešponduje

s touto skutočnosťou. Proti rozsudku krajského súdu podala dňa 26. 3. 2010 žalovaná

dovolanie.

Uznesením okresného súdu zo dňa 4. 5. 2010 č. k. -475 mi súd nepriznal

náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil skutočnosťou, že už v predchádzajúcom

konaní bola žalovaná oslobodená od platenia súdnych poplatkov, pričom jej majetkové

pomery sa ani podľa súdu nezmenili a aj naďalej spĺňa predpoklady na oslobodenie od

súdnych poplatkov...

Proti uzneseniu okresného súdu som dňa 31. 5. 2010 podal odvolanie, ktorým som

navrhol zmenu napadnutého uznesenia a priznanie náhrady trov konania. Odvolanie som

okrem iného odôvodnil aj majetkovými pomermi žalovanej, keďže žalovaná dedením

nadobudla hnuteľný a nehnuteľný majetok o hodnote ktorého na účel oslobodenia od

súdnych poplatkov (aj v konaní o dovolaní) poskytla zavádzajúce informácie a súd pri

rozhodovaní o trovách neprihliadol na hodnotu tohto majetku.

Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 28. 10. 2010, č. k. -510

zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania, potvrdil uznesenie o nepriznaní trov

konania a zaviazal ma zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania vo výške 41,60 €...“

3. Podľa názoru sťažovateľa „Postupom okresného a krajského súdu pri zisťovaní

skutkového stavu veci, aplikácii právnych predpisov a vydaním napadnutých uznesení

vlastne došlo k značnému a bezdôvodnému znehodnoteniu môjho plného úspechu

v konaní.“.

4. Sťažovateľ tvrdí, že:

a) „Napadnutým uznesením okresného a krajského súdu mi bola odňatá možnosť

konať pred súdom ( ).“,

b) „Postupom Krajského súdu... a Okresného súdu... boli porušené moje ústavné

práva uvedené v Čl. 46 ods. 1 a Čl. 47 ods. 3 v spojení s porušením Čl. 12 ods. 1

Slovenskej republiky, ako aj právo podľa Čl.. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“.

5. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo M. H. na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 ...

základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa Čl. 47 ods. 3 ... v spojení s Čl.

12 ods. 1 ... a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru...

uznesením Krajského súdu... zo dňa 28. 10. 2010 v konaní vedenom pod sp. zn.

2010 porušené bolo.

Ústavný súd... zrušuje uznesenie Krajského súdu... zo dňa 28. 10. 2010, sp. zn.

a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na

neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na

ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj

vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

8. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

9. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie v petite označených práv napadnutým

rozhodnutím krajského súdu, ktorým „došlo k značnému a bezdôvodnému znehodnoteniu

môjho plného úspechu v konaní“ (pozri bod 3).

10. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Podľa čl. 46

ods. 1 každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Podľa všetci účastníci sú si v konaní pred súdmi...

rovní. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

11. Článkom 46 ods. 1 sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, predovšetkým

práva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces, ktorému ochranu poskytuje aj čl. 6

ods. 1 dohovoru. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného

práva podľa a práva podľa dohovoru by došlo vtedy, ak by

komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať

o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby () vrátane návrhu

o námietke zaujatosti, alebo v prípade opravných konaní by všeobecný súd odmietol

opravný prostriedok alebo zastavil o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal

a rozhodol o ňom v spojitosti s napadnutým súdnym rozhodnutím (,

).

12. V prípade sťažovateľa však nešlo o odmietnutie spravodlivosti majúce za

následok porušenie základných práv, ale o prípad, keď právo na súdnu a inú právnu ochranu

a právo na spravodlivé súdne konanie bolo v celom rozsahu realizované, aj keď nie podľa

subjektívnych názorov sťažovateľa. Nespokojnosť sťažovateľa s obsahom rozhodnutia

krajského súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Pri uplatňovaní tejto právomoci

ústavný súd nie je v zásade oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia zákonov. Úloha

ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach

a základných slobodách. Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve ().

14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa dohovoru napadnutým rozhodnutím krajského súdu,

ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v danej veci nebola vylúčená právomoc

všeobecných súdov. V právomoci ústavného súdu zostalo následne iba posúdenie, či účinky

výkonu právomoci krajského súdu v súvislosti s jeho rozhodnutím sú zlúčiteľné

s označeným článkom a dohovoru.

15. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu dospel

k záveru, že tento svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, čo vyplýva aj z jeho odôvodnenia.

Krajský súd v podstatnom uviedol:

„Napadnutým uznesením prvostupňový súd navrhovateľovi náhradu trov konania

nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Vranov n/Topľou

č. k. -217 bola odporkyňa zaviazaná nahradiť trovy konania navrhovateľovi. Po

tom, čo odporkyňa proti tomuto rozsudku podala odvolanie, Krajský súd v Prešove

rozsudkom zo dňa 4. 1. 2010... zrušil výrok rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania

a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Bolo úlohou prvostupňového súdu riadne zistiť skutkový stav s poukazom na to, že

odporkyňa bola v priebehu konania oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

V prejednávanej veci prvostupňový súd opätovne preskúmal, osobné a majetkové

pomery odporkyne. Zistil, že odporkyňa je zamestnaná ako predavačka, od januára do

marca 2010 dosiahla priemerný čistý mesačný príjem 71,56 eur. Z potvrdenia

zamestnávateľa vyplýva, že je zamestnaná na skrátený pracovný úväzok a výška jej čistého

príjmu za január až marec 2010 predstavuje 214,68 eur. Odporkyňa nie je poberateľkou

dávky a príspevkov v hmotnej núdzi. Prvostupňový súd poukázal na ustanovenie. § 150 ods.

1 a po opätovnom preskúmaní osobných, majetkových a zárobkových pomerov

odporkyne má za to, že aj napriek jej neúspechu v konaní by sa rozhodnutie o priznaní

náhrady trov konania navrhovateľovi odporkyňou voči nej javilo ako neprimerane tvrdé,

keďže odporkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov. Jej majetkové pomery sa

doposiaľ nezmenili, aj naďalej spĺňa predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Preto súd odporkyňu na úhradu trov úspešnému navrhovateľovi nezaviazal...

Podľa odporkyňa v priebehu konania bola oslobodená od platenia

súdnych poplatkov na návrh... Prvostupňový súd správne vyhodnotil podľa § 150 ods. 1

, že v prejednávanej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemusí súd

výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Bolo zistené, že dôvody na

oslobodenie od platenia súdnych poplatkov na strane odporkyne aj naďalej trvajú, je

pravdou, že dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa, avšak faktické právo nakladať

s týmto majetkom a užívať tento majetok a brať z neho úžitky vo svoj prospech, môže

odporkyňa len, pokiaľ bude právoplatne o dedičstve po jej nebohej matke rozhodnuté.

Doposiaľ však právoplatne o dedičstve nebolo rozhodnuté, o čom svedčí nakoniec aj

skutočnosť, že aj pre dovolacie konanie ju prvostupňový súd od platenia súdneho poplatku

z dovolania oslobodil. Pomery odporkyne sú nezmenené a úhrada finančnej čiastky, ktorá

zodpovedá trovám konania, na ktoré má navrhovateľ podľa nárok, by

mohla mať vážny vplyv na jej sociálnu situáciu a na spokojovanie jej najnevyhnutnejších

nákladov.

Preto odvolací súd napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa... potvrdil.“

16. Predmetné rozhodnutie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok

skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery

boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia

príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím

ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, II.

ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so

skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

17. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozhodnutia presvedčil, že krajský súd sa

námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ

v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už

ústavný súd uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne

dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,

postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na

spravodlivé súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho

hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého

odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom

dokazovaní. Pretože namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je

dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,

ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj

, ) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru

krajského súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť

ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

18. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde dospel k záveru, že účinky výkonu právomoci krajského súdu v danom

prípade sú zlúčiteľné so sťažovateľom označenými právami podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde ako zjavne neopodstatnenú.

19. Sťažovateľ namietal aj porušenie a . Ústavný súd

v nadväznosti na namietané porušenie konštatuje, že jednotlivé zásady

vymenované v vyjadrujú podstatu základných práv ako prirodzených

práv a zároveň majú univerzálny charakter. Treba ich chápať ako ústavné direktívy

adresované predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov.

Vzhľadom na tieto znaky nemôžu plniť poslanie priamo aplikovateľných ustanovení

v individuálnych záležitostiach (, ). Z týchto dôvodov bolo preto

potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú. Keďže sťažovateľ

namietal porušenie základného práva aj podľa len z dôvodu

svojvoľnosti a arbitrárnosti záverov napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ústavný súd

nepovažoval za potrebné zaoberať sa osobitne uvedeným článkom , ktoré mali byť

podľa neho taktiež porušené. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi

napadnutým rozhodnutím krajského súdu a možným porušením základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , resp. práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nemožno vzhľadom na to uvažovať ani o porušení

sťažovateľovho práva podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011