Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 254/2013
PDF · 208.55 KB
No categories available
III. ÚS 254/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júna 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. K., R., zastúpeného advokátkou JUDr. Z. B., R., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl.
46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu podľa čl.
48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok sp. zn. 1 T/111/2011 z 5. októbra 2011 a uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Tdo/73/2012 zo 14. februára 2013 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. P. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2013
doručená sťažnosť Ing. P. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu
Ružomberok (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T/111/2011 z 5. októbra 2011 a uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Tdo/73/2012 zo
14. februára 2013.
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo
„vznesené obvinenie pod sp. zn. ČVS:PPZ-6/BOK-S-I-2005, na základe ktorého bola dňa
30. 08. 2010 podaná na Okresný súd...prokurátorom Okresnej prokuratúry v R. obžaloba č.
k. Pv 311/2009-417... Okresný súd... vydal dňa 09. 05. 2011 pod č. k. 1 T/125/2010-5523
Trestný rozkaz..., proti ktorému... obvinený podal bez meškania odpor.
Následne obvinený podaním zo dňa 23. 05. 2011 podal podnet k podaniu žiadosti
k Súdnemu dvoru Európskej únie o vydanie predbežného rozhodnutia.
Na hlavnom pojednávaní dňa 05. 10. 2011 Okresný súd... vydal uznesenie č. k.
1 T/125/2010-5772, ktorým vracia spis prokurátorke... na konanie podľa §§ 232 a 233 Tr.
poriadku.
Rozsudkom č. k. 1 T/111/2011-5598 zo dňa 05. 10. 2011 Okresný súd Ružomberok
schválil dohodu o vine a treste... medzi obvineným Ing. P. K. a prokurátorkou Okresnej
prokuratúry v R., pričom bol obv. Ing. P, K. uznaný za vinného pre trestný čin nedovolenej
výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s
nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, c/, d/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods.
2 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 4 roky, peňažný trest vo výške 3 000 EUR a
trest prepadnutia veci.
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 1 T/111/2011-5598 zo dňa 05. 10.
2011... nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť... dňom 05. 10. 2011; obvinenému bol
doručený dňa 11. 10. 2011.
Sťažovateľ... dňa 28. 08. 2012 podal prostredníctvom svojho obhajcu dovolanie proti
rozsudku okresného súdu.
O podanom dovolaní rozhodol Najvyšší súd... uznesením č. k. 6 Tdo/73/2012 zo dňa
14. 02. 2013, tak, že dovolanie obvineného odmietol...
Ako sťažovateľ uviedol v podanom dovolaní proti rozsudku okresného súdu, má za
to, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu /dovolací dôvod podľa §
371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku/. Porušenie práva na obhajobu vidí sťažovateľ v tom, že
verejnému zasadnutiu súdu, na ktorom bola schválená dohoda o vine a treste, predchádzalo
podanie zo dňa 23. 05. 2011, ktorým podnetom sťažovateľ žiadal Súdny dvor Európskej
únie o vydanie predbežného rozhodnutia. Porušenie svojho práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy... a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
Dohovoru... pred dovolacím súdom a v tomu predchádzajúcom prvostupňovom konaní vidí
sťažovateľ v postupe prvostupňového súdu, kedy súd schválil dohodu o vine a treste bez
toho, aby sa zaoberal podnetom obvineného k podaniu žiadosti k Súdnemu dvoru Európskej
únie o vydanie predbežného rozhodnutia...
Konanie pred Okresným súdom Ružomberok sp. zn. 1 T/111/2011 a tomu
predchádzajúce konanie sp. zn. 1 T/125/2010, ako aj konanie pred Najvyšším súdom SR
sp. zn. 6 Tdo/73/2012 sú nepochybne konaniami pred vnútroštátnym súdnym orgánom.
Nakoľko proti rozhodnutiu súdu vydanému v konaní, ktorým súd schváli dohodu o vine
a treste, ako i proti rozhodnutiu súdu v dovolacom konaní, nie je prípustný opravný
prostriedok, bolo povinnosťou súdneho orgánu obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie
ohľadom podnetu obvineného k podaniu sťažnosti k Súdnemu dvoru EÚ.
Konajúci prvostupňový súd, ako ani súd dovolací, však takto nepostupovali, nakoľko
napriek skutočnosti, že v konaní bola obvinením dňa 23. 05. 2011 položená otázka, súdy
svoju povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie nesplnili, čím došlo k porušeniu
ustanovenia § 241 ods. 3 Tr. poriadku s poukázaním na ustanovenie § 283 ods. 1 Tr.
poriadku s poukázaním na ustanovenie § 283 ods. 1 Tr. poriadku a článku 267
konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a tiež aj k porušeniu čl. 46
ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 1 Ústavy... a čl. 6 ods. 1 Dohovoru... Uvádzam, že ani sťažovateľ,
ani jeho obhajca podnet k podaniu žiadosti k Súdnemu dvoru Európskej únie o vydanie
predbežného rozhodnutia zo dňa 23. 05. 2011 pred vynesením rozhodnutia prvostupňového
súdu, konajúceho ako súd, ktorého rozhodnutie nemožno napadnúť opravným prostriedkom,
nevzali späť a ani súd sa nijak nedopytoval na toto konkrétne podanie /tiež ako ani na
žiadne z ďalších podaní/ a vyniesol rozhodnutie, voči ktorému nie je možné podať odvolanie
a aj dovolanie je zúžené na jediný dovolací dôvod...
Porušenie svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. Ústavy...
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru... v konaní o podanom
dovolaní pred Najvyšším súdom... sp. zn. 6 Cdo/311/2012 vidí sťažovateľ v odňatí možnosti
konať pred súdom, keď Najvyšší súd dovolanie odmietol s odôvodnením, že dospel k záveru,
že dovolanie je podané neoprávnenou osobou a z tohto dôvodu toto odmietol, nakoľko mal
za to, že obvinený sa tým, že zákonom predpísaným spôsobom prejavil súhlas so schválením
dohody o vine a treste okrem iného vzdal aj oprávnenia podať proti rozsudku súdu prvého
stupňa riadny opravný prostriedok /§ 334 ods. 4 Tr. por./, v dôsledku čoho stratil aj
možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu dovolanie. Najvyšší súd SR sa vôbec nezaoberal
skutočnosťou, že dovolanie proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste je
prípustné v prípadoch podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku /
Zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu/ a neskúmal, či k zásadnému
porušeniu práva na obhajobu v uvedenom postupe konajúceho súdu nedošlo. V odôvodnení
Najvyšší súd SR vyvodil, že obvinený môže podať dovolanie len proti rozhodnutiu súdu
druhého stupňa, ktorým bola vec právoplatne skončená. Týmto rozhodnutím Najvyšší súd
SR potvrdil, že prvostupňový súd - Okresný súd Ružomberok - konal ako súd, voči ktorého
rozhodnutiu účastník konania/obvinený nemá riadny a ani mimoriadny opravný
prostriedok, čím nepriamo naznačil porušenie ust. Článku 267 konsolidovaného znenia
Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež aj k porušeniu čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 Ústavy
SR, a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo súd, ktorého
rozhodnutie nie je možné napadnúť opravnými prostriedkami vnútroštátneho práva, je
povinný obrátiť sa na Súdny dvor Európskej únie.
Postupom Okresného súdu Ružomberok bolo sťažovateľovi odopreté, aby v jeho veci
rozhodol zákonný sudca, lebo o položenej prejudiciálnej otázke je príslušný a oprávnený
rozhodnúť jedine Súdny dvor Európskej únie. Tvrdenie prokuratúry uvedené vo vyjadrení
k podanému dovolaniu zo dňa 07. 09. 2012, ktoré je zopakované aj v odôvodnení
rozhodnutia Najvyššieho súdu..., že obvinený na podaní zjavne netrval, sa nezakladá na
pravde, lebo obvinený prejudiciálnu otázku položil Okresnému súdu v Ružomberku podaním
zo dňa 23. 05. 2011 a toto podanie je stále súčasťou spisového materiálu a nikdy tento
návrh, ktorý bol súdu doručený dňa 23. 05. 2011, nezobral naspäť a do dnešného dňa trvá
ma vyriešení prejudiciálnej otázky zákonným spôsobom. To, že považuje vyriešenie
položenej prejudiciálnej otázky za zásadné, dokazuje aj to, že podal i dovolanie k
Najvyššiemu súdu...
Tým, že sa obvinený vzdal práva na verejný súdny proces, neznamená, že sa vzdal
práva na spravodlivý súdny proces, ktorý sa bude riadiť Trestným poriadkom a v prípade
položenia prejudiciálnej otázky aj normami európskeho práva. Uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 02. 2013 sp. zn. 6 Tdo/73/2012, ktorým odmietol
dovolanie obvineného, došlo aj k porušeniu ústavného čl. 46 ods. 2...
Obhajca sťažovateľa opätovne výslovne pred schválením dohody o vine a treste
nepožadoval, aby súd vydávajúci rozhodnutie, proti ktorému neexistuje opravný
prostriedok, prihliadal na ním položenú prejudiciálnu otázku. Má za to, že postupom
obhajcu, tým, že nedostatočne predostieral návrhy obvineného, a striktne netrval na
zákonnom postupe plynúcom z takéhoto návrhu, bol ukrátený na svojom ústavou
garantovanom práve na spravodlivé súdne konanie.
Sťažovateľ v prejednávanej veci vyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený a preto sa o ochranu svojich práv
obracia na Ústavný súd...“.
Na základe uvedeného v petite sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
vyslovil, že:
„Právo Ing. P. K. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru..., právo na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy... a právo nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy... rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.
k. 1 T/111/2011-5598 zo dňa 05. 10. 2011 porušené boli.
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 1 T/111/2011-5598 zo dňa 05. 10. 2011
zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Ružomberok na ďalšie konanie, v ktorom sa Okresný
súd Ružomberok obráti s položenou prejudiciálnou otázkou na Súdny dvor Európskej únie.
Právo Ing. P. K. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru..., právo na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy... a právo nebyť odňatý svojmu
zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy... uznesením Najvyššieho súdu... zo dňa 14.
02. 2013 č. k. 6 Tdo 73/2012 porušené boli.
Uznesenie Najvyššieho súdu... č. k. 6 Tdo/73/2012 zo dňa 14. 02. 2013 zrušuje.
Okresný súd Ružomberok je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 275,94,- € na účet advokátky..., do jedného mesiaca od právoplatnosti
tohto nálezu.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých
nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
1. Sťažovateľ namietal najprv porušenie svojich označených práv podľa ústavy
a dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T/111/2011 z 5. októbra 2011, ktorým
schválil dohodu o vine a treste okrem iného medzi ním a prokurátorkou Okresnej
prokuratúry R. Takisto namieta porušenie svojich práv postupom okresného súdu v tomto
konaní, ktorý nerozhodol pred vynesením svojho rozhodnutia o jeho podaní z 23. mája 2011
na predloženie žiadosti k Súdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) o
vydanie predbežného rozhodnutia.
Pretože jedným zo zákonných predpokladov na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie
pri jej predbežnom prerokovaní je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde, ústavný súd sa musel zaoberať aj otázkou, či sťažnosť bola podaná včas.
Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia
opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj
zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď
sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu reálne dozvedieť. Podanie sťažnosti
po uplynutí tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako
oneskorene podanej (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zároveň je potrebné pripomenúť, že ustanovenie o lehote na podanie sťažnosti je
ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný súd nemôže zmeškanie tejto lehoty
odpustiť alebo ju predĺžiť (pozri napr. m. m. I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, IV. ÚS 14/03,
Z okolností prípadu vyplýva, že sťažovateľ podal 28. augusta 2012 proti rozsudku
okresného súdu sp. zn. 1 T/111/2011 z 5. októbra 2011 dovolanie, ale to bolo najvyšším
súdom odmietnuté [podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku proti tomuto rozsudku nie je
prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku; pozn.]. Sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však v zákonnej lehote
už nenapadol tento rozsudok okresného súdu, hoci bol na to nepochybne oprávnený.
Lehota dvoch mesiacov na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa § 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde by mala podľa názoru ústavného súdu vyjadrovať dobu, ktorá je
postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj
princíp právnej istoty (m. m. III. ÚS 186/02, IV. ÚS 287/09) a nemožno ju v tomto prípade
odvíjať od doručenia rozhodnutia dovolacieho súdu. Tu je potrebné uviesť, že sťažovateľ
musí venovať opatreniam alebo iným zásahom, ktorými mohli byť porušené jeho základné
práva alebo slobody, náležitú pozornosť.
Ústavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 1 T/111/2011 z 5. októbra
2011 nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, t. j. 5. októbra 2011, čím bolo právoplatne
skončené aj označené konanie a rozsudok bol doručený sťažovateľovi 11. októbra 2011.
Sťažovateľ doručil ústavnému súdu sťažnosť až 6. mája 2013.
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta.
Pokiaľ bol sťažovateľ zastúpený v priebehu konania pred orgánmi činnými
v trestnom konaní a pred súdom advokátom ako osobou znalou práva, bolo jeho
fundamentálnou povinnosťou využívať v záujme klienta všetky zákonné prostriedky a v ich
rámci uplatniť všetko, čo v súlade so svojím presvedčením považuje za potrebné. Ak tak
advokát nepostupoval, nemožno uplatňovať následky jeho pochybenia ex post ako dôvod na
posunutie začiatku plynutia lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu od rozhodnutia
najvyššieho súdu, ktorý navyše jeho dovolanie podané po viac ako 10 mesiacoch odmietol
ako podané zjavne neoprávnenou osobou.
Z uvedeného vyplýva, že sťažnosť bola ústavnému súdu doručená vo vzťahu
ku okresnému súdu zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde, preto ju ústavný súd odmietol v tejto časti ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2
2. K namietanému porušeniu v sťažnosti označených práv uznesením najvyššieho
súdu sp. zn. 6 Tdo/73/2012 zo 14. februára 2013, ktorým bolo odmietnuté dovolanie
sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku okresného súdu sp. zn. 1 T/111/2011 z 5. októbra
2011
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti skúma podľa ustanovenia
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj to, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti
pre zjavnú neopodstatnenosť okrem iného nezistenie žiadnej možnosti porušenia
označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí
na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 122/02), a tiež absencia priamej súvislosti medzi označeným
základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným
zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis
III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná judikatúra).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu
ochranu (podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) by došlo vtedy,
ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať
o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (II. ÚS 8/01), alebo ak by
v prípade opravných konaní všeobecný súd odmietol opravný prostriedok, alebo zastavil
o ňom konanie bez toho, aby ho meritórne preskúmal a rozhodol o ňom v spojitosti
s napadnutým súdnym rozhodnutím, čo však nie je evidentne prípad sťažovateľa.
Navyše otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže
uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie
do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je tiež otázkou
zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa
(m. m. IV. ÚS 35/02, I. ÚS 145/2010, II. ÚS 324/2010).
Z obsahu príloh sťažnosti a namietaného uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd
zistil, že sťažovateľ založil ním podaný mimoriadny opravný prostriedok na dovolacom
dôvode v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že „zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu“ v konaní pred okresným súdom. Ako jediný podstatný dôvod
uviedol sťažovateľ skutočnosť, že „verejnému zasadnutiu, na ktorom bola schválená
dohoda o víne a treste predchádzalo podanie zo dňa 23. mája 2011, a to podnet k podaniu
žiadosti na Súdny dvor Európskej únie o vydanie predbežného rozhodnutia“, o ktorom
okresný súd vôbec nerozhodol. Podľa sťažovateľa okresný súd nepostupoval „v súlade
s ust. čl. 267 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení Lisabonskej zmluvy (zákon
č. 489/2009 Z. z.) ako aj ust. § 7 ods. 3 a § 241 ods. 3 Tr. zák.“, a tým mu bolo „upreté
právo na spravodlivý a zákonný súdny proces, ktorého imanentnou súčasťou je právo na
obhajobu“.
Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu s. 3 až s. 5,
ktoré ústavný súd preskúmal, vyplýva, že nemá žiadny relevantný dôvod do tohto
rozhodnutia zasahovať, pretože je legitímne, jasné a zrozumiteľné. Ústavný súd je tiež toho
názoru, že z Trestného poriadku ani z ústavy takýto „nárok“, resp. „právo“ sťažovateľa
na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru a ani rozhodnutie o takomto nároku
nevyplýva a jej samotné vyriešenie ani nebolo potrebné pre rozhodnutie vo veci samej.
Ústavný súd k tomu poukazuje aj na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva,
že rozhodnutie o predložení prejudiciálnej otázky je vecou výlučnej kompetencie
všeobecného súdu, do ktorej ani ústavný súd nie je oprávnený zasahovať (III. ÚS 86/2012).
Na základe uvedeného ústavný súd námietky sťažovateľa vyhodnotil vo vzťahu
k namietanému porušeniu jeho označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu ako
nedôvodné a sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2
Z toho istého dôvodu odmietol ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa, v ktorej namietal
porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dochádzať
rozhodnutím okresného súdu v trestnom konaní, v ktorom bola právoplatne schválená
dohoda o vine a treste, a rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorý odmietol dovolanie
sťažovateľa v tejto veci.
Podstatou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2
ústavy je možnosť fyzických osôb a právnických osôb domáhať sa ochrany svojho práva
aj na inom orgáne ako na nezávislom a nestrannom súde.
Ústavný súd k tomu konštatuje, že k porušeniu označeného základného práva
na súdnu a inú právnu ochranu postupom všeobecných súdov podľa čl. 46 ods. 2 ústavy
už na prvý pohľad nemohlo vôbec dôjsť, a niet žiadnej príčinnej súvislosti medzi
označeným porušením základného práva a namietanými rozhodnutiami okresného súdu
a najvyššieho súdu, pretože všeobecné súdy nie sú orgánmi verejnej správy. Za orgány
verejnej správy sa považujú najmä ústredné a miestne orgány štátnej správy a orgány
územnej samosprávy (obdobne pozri napr. IV. ÚS 221/03 – uznesenie z 5. decembra 2003).
Ústavný súd na základe uvedených dôvodov preto sťažnosť v tejto časti odmietol tiež
ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
3. Čo sa týka namietaného porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy, ústavný súd konštatuje, že zo sťažnosti a jej príloh nevyplýva, že by
v konaní pred najvyšším súdom sťažovateľ namietal, že „postupom Okresného súdu
Ružomberok bolo sťažovateľovi odopreté, aby v jeho veci rozhodol zákonný sudca, lebo o
položenej prejudiciálnej otázke je príslušný a oprávnený rozhodnúť jedine Súdny dvor
Európskej únie“, čo zakladá odmietnutie jeho sťažnosti pre nedostatok právomoci
ústavného súdu. Taktiež z obsahu sťažnosti podanej ústavnému súdu nevyplýva, že by
sťažovateľ zaujatosť namietal porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu
podľa čl. 48 ods. 1 ústavy predtým v tzv. „základnom“ konaní o merite veci v konaní
pred okresným súdom.
Z princípu subsidiarity v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom súde
limitujúceho vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom vyplýva, že v prípade konania
pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných práv a slobôd vrátane
argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až následne v konaní pred
ústavným súdom. Pokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd
uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, avšak
nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá
právomoc (III. ÚS 90/03, III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04).
Z uvedeného dôvodu preto ústavný súd odmietol jeho sťažnosť v tejto časti
pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde.
K tomu ústavný súd ešte uvádza, že mohol sťažnosť v tejto časti odmietnuť aj pre iné
dôvody, napr. zjavnú neopodstatnenosť (neexistencia príčinnej súvislosti medzi namietaným
základným právom na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a rozhodnutím
najvyššieho súdu), alebo z dôvodu, že sťažnosť bola podaná aj neoprávnenou osobou
[„podnet k podaniu žiadosti k Súdnemu dvoru Európskej únie... o vydanie predbežného
rozhodnutia“ nepodal vo svojom mene samotný sťažovateľ, ale iná fyzická osoba (JUDr. P.
K.)].
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júna 2013