Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 419/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. septembra 2013

predbežne prerokoval sťažnosť R. K., N., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. I.,

Š., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

, základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupmi a rozsudkami Okresného súdu Dolný Kubín z 28. októbra 2011

v konaní vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu v Žiline z 27. marca 2012 v

konaní vedenom pod sp. zn a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26. februára 2013 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2013

doručená sťažnosť R. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi a rozsudkami Okresného súdu

Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) z 28. októbra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 9

, Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z 27. marca 2012 v konaní

vedenom pod sp. zn a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 26.

februára 2013 (ďalej aj „namietané postupy a rozsudky okresného súdu a krajského súdu a

postup a uznesenie najvyššieho súdu“). Sťažnosť bola doplnená na základe výzvy ústavného

súdu 16. júla 2013.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako obžalovaný bol

rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 28. októbra 2011 uznaný za vinného „z

trestného činu ublíženia na zdraví... neoprávneného používania cudzieho motorového

vozidla..., neposkytnutia pomoci..., ohrozenia pod vplyvom návykovej látky... a z trestného

činu násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi...“ podľa

účinného do 31. decembra 2005.

Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu sp. zn. z 28. októbra

2011 odvolanie.

Krajský súd rozsudkom z 27. marca 2012 sp. zn. odvolaním sťažovateľa

napadnutý rozsudok okresného súdu podľa účinného do 31. decembra

2005 (ďalej len „“) zrušil, avšak zároveň sťažovateľa uznal „vinným

v celom rozsahu“ a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a zákaz činnosti

vedenia motorových vozidiel na desať rokov.

Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu mimoriadny opravný prostriedok –

dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd tak, že ho odmietol.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem podrobnej citácie právnych predpisov a judikatúry

ústavného súdu (na s. 3 až s.11) uviedol: „V mojom prípade došlo ku skutkom ešte dňa

21. a 22. 06. 2003.Vec bola právoplatne skončená až 27. 03. 2013...

... Mám za to, že namietané porušenie mojich práv spočíva v tom, že súdy nesprávne

vyhodnotili dôkazy, nesprávne zistili skutkový stav a nesprávne rozhodli.“

Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu vydať tento nález:

„Okresný súd v Dolnom Kubíne v dôsledku svojej procesnej nečinnosti v konaní

vedenom pod čís. porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantované SR.

Okresný súd v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod čís. a svojim

rozsudkom zo dňa 28. 10. 2011 porušil základné právo sťažovateľa R. K. na spravodlivé

súdne konanie zaručené v , 2 Dohovoru... a SR.

Krajský súd v Žiline v konaní vedenom pod čís. a svojim rozsudkom zo

dňa 27. 03. 2012 porušil základné právo sťažovateľa R. K. na spravodlivé súdne konanie

zaručené v , 2 Dohovoru... a SR.

Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod čís. 2 a svojim rozhodnutím zo

dňa 26. 02. 2013 porušil základné právo sťažovateľa R. K. na spravodlivé súdne konanie

zaručené v čl. 6 odsek 1, 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46

odsek 1 SR.

Ústavný súd v súlade s ustanovením SR zrušuje napadnuté

rozhodnutia všeobecných súdov a to rozhodnutie Okresného súdu v Dolnom Kubíne čís.

zo dňa 28. 10. 2011, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline čís. zo

dňa 27. 03. 2012 a vec vracia Okresnému súdu v Dolnom Kubíne na ďalšie konanie.

Okresný súd v Dolnom Kubíne je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

-právneho zastupovania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. I...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v petite sťažnosti označil námietku porušenia označených základných

práv zaručených a práva zaručeného dohovorom vo vzťahu k namietaným

postupom a rozsudkom okresného súdu, krajského súdu a postupom a uznesením

najvyššieho súdu.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Pri právoplatnom rozhodnutí vydanom

v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa ustanovení zákona

o ústavnom súde rozhodujúci moment náležitého oznámenia rozhodnutia sťažovateľovi,

ktorým je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa, alebo doručenie rovnopisu

rozhodnutia (napr. , , ).

Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa . V prípade

podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom

súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde neumožňuje (, ).

1. K namietanému postupu a rozsudkom okresného súdu a krajského súdu

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 2. júla

2013 (podaná na poštovú prepravu 1. júla 2013) a namietaný rozsudok krajského súdu

z 27. marca 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorý preskúmaval namietaný

postup a rozsudok okresného súdu z 28. októbra 2011 v konaní vedenom pod sp. zn.

nadobudol právoplatnosť ešte 27. marca 2012. V tento deň bolo rozhodnutie

krajského súdu aj oznámené sťažovateľovi na verejnom zasadnutí a rovnopis tohto

rozhodnutia mu bol doručený ešte v roku 2012, keďže proti nemu podal sťažovateľ

dovolanie 22. októbra 2012 na najvyššom súde, čím mu nepochybne uplynula zákonná

lehota podľa (t. j. dva mesiace) na podanie sťažnosti

ústavnému súdu vo vzťahu k postupu a rozsudkom okresného súdu a krajského súdu

(obdobne napr. a ).

2. K namietanému postupu a uzneseniu najvyššieho súdu

Sťažovateľ v sťažnosti tiež namietal porušenie svojich označených základných práv

podľa a dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu z 26. februára 2013

v konaní vedenom pod sp. zn. a splnenie zákonnej lehoty na podanie svojej

sťažnosti vo vzťahu k najvyššiemu súdu odvíjal od doručenia napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu, t. j. 10. mája 2013.

Ústavný súd však zo spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľ (podľa doručenky)

namietané rozhodnutie najvyššieho súdu prevzal osobne už 2. apríla 2013.

V rámci svojej judikatúry (napr. , , ) ústavný

súd viackrát vyslovil, že pri právoplatnom rozhodnutí podľa , ktoré sa

sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť porušené jeho základné práva alebo

slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde rozhodujúce doručenie odpisu tohto rozhodnutia sťažovateľovi, a nie jeho

právnemu zástupcovi (pozri tiež , , ).

Keďže sťažovateľ nepodal sťažnosť v zákonnej lehote nielen proti postupu

a rozsudkom okresného súdu a krajského súdu, ale ani vo vzťahu k najvyššiemu súdu,

ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene v zmysle ustanovenia § 25

ods. 2 .

Nad rámec k tomu ústavný súd poznamenáva, že oneskorenosť podania sťažnosti je

základnou a neodstrániteľnou prekážkou konania, a ústavný súd už nepovažoval za dôvodné

v rámci predbežného prerokovania sťažnosti skúmať existenciu ďalších možných dôvodov

brániacich prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie vyplývajúcich z ustanovenia § 25 ods. 2

(napr. pre zjavnú neopodstatnenosť), čo sa týka namietaného

porušenia jeho základného práva podľa postupom okresného súdu,

pretože sťažnosť bola podaná ústavnému súdu dávno po právoplatnom skončení konania

na okresnom súde, t. j. v čase, keď porušenie označených práv na okresnom súde už

netrvalo a keď konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a obdobne aj k právu podľa

dohovoru (mutatis mutandis , ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa preto ostatnými návrhmi

sťažovateľa vo veci ďalej nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. septembra 2013