Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 238/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného

advokátom Mgr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. novembra

2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2011

doručená sťažnosť Ľ. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mgr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 23. novembra 2010.

Sťažovateľ uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

sp. zn. z 10. novembra 2009 bol uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2

písm. e) , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov.

Sťažovateľ uviedol, že proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie týkajúce sa

výroku o vine vrátane konania, ktoré rozsudku predchádzalo. O odvolaní rozhodol Krajský

súd v Trnave (ďalej len „krajský súd) uznesením sp. zn. z 2. marca 2010 tak, že

ho ako nedôvodné zamietol.

Sťažovateľ ďalej argumentoval tým, že prostredníctvom svojho obhajcu podal proti

rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 23. novembra 2010 tak, že ho odmietol. Sťažovateľ dodal, že rozhodnutie

najvyššieho súdu bolo jeho právnemu zástupcovi doručené 1. februára 2011.

Vo vzťahu k namietanému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľ uviedol tieto

skutočnosti:

«V predmetnom konaní na ustálenie skutkového stavu a umožnenie rozhodnutia či

som svojim konaním naplnil znaky zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. alebo

obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 2 písm. e) Tr. zák. vyšetrovateľka K. podala N.

žiadosť o poskytnutie informácie k cenám drog, pričom žiadala uviesť cenu za ktorú sa na

čiernom trhu v čase a mieste spáchania skutku predáva jedna dávka daného druhu drogy.

Dňa 20. 02. 2009 N. poskytla informáciu č. p.:, ktorá sa týkala ceny jednej dávky

metamfetamínu a následne dňa 27. 02. 2009 podala N. informáciu k cene za jednu dávku m-

CPP...

V predmetnom konaní som vychádzajúc z údajov K. a N. nastolil nasledovnú

primárnu otázku: Ak postupujem súčinom počtu obvykle jednorazových dávok

metamfetamínu v počte od 387 do 775 podľa určenia K. a ceny za jednu dávku

metamfetamínu podľa určenia N. od 6,64,-Euro do 9,96,-Euro bude hodnota celého

množstva zadržaného metamfetamínu na minimálne 2.569,70,-Euro po maximálnu 7.719,-

Euro...

V zmysle §§ 124, 125 126 Tr. zák. sa hľadiská na určenie škody použijú aj na určenie

rozsahu činu. Rozsah činu tak predstavuje hodnotu za ktorú sa na čiernom trhu obvykle

predáva 20,973 gramu metamfetamínu alebo 387 až 775 dávok, ktoré je podľa K. možné z

tohto množstva (20,973 gramu) pripraviť. V prípade dvoch možných alternatív danej

hodnoty (rozsahu činu) nie je možné vzhľadom na základný princíp trestného práva „in

dubio pro reo“ bez ďalšieho odôvodnenia vychádzať v skutkovej vete rozhodnutia z vyššej

hodnoty...

Ani Okresný súd Trnava na I. stupni, ani Krajský súd v Trnave ako odvolací súd a už

vôbec nie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd mi v priebehu celého konania

nedal odpoveď na otázku z akého dôvodu, keď N. zverejní dva druhy cien, z ktorých jedna je

pre mňa priaznivá (pod 2.660,- Euro) a druhá nepriaznivá (nad 2.660,-Euro) je skutková

veta odsudzujúceho rozsudku postavená na vyššej a teda nepriaznivejšej cene a mojou

argumentáciou sa nezaoberal, keď na str. 7 uznesenia sp. zn. uviedol len, že

bol riadne vypočutý príslušník N. Ing. Š., ktorý vypovedal rovnako ako v prípravnom

konaní.

V predmetnom prípade bolo porušené právo účastníka konania na také odôvodnenie

súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetnom súdnej ochrany...

Vzhľadom na obsahovo prázdne konštatovanie súdov o naplnení kvalifikačného

znaku „vo väčšom rozsahu“ s citáciou zákonných ustanovení bez ohľadu na skutočný stav

veci a obhajobu obvineného je nutné považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne,

nedôvodné a z ústavného hľadiska neudržateľné a porušujúce základného práva na

spravodlivý súdny proces garantované v .»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa

23. 11. 2010 porušil základné právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces garantované

, Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Podľa o ústavnom súde zrušuje Ústavný súd SR

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa

23. 11. 2010.

Podľa o Ústavnom súde SR vracia

Ústavný súd SR vec vedenú pod sp. zn. Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania k rukám

advokáta Mgr. M. P., B. za dva úkony právnej pomoci á 123,50,-Euro spolu s režijným

paušálom á 7,41,-Euro v celkovej výške 261,82,-Euro.“

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho základného

práva podľa a práva podľa dohovoru uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 23. novembra 2010.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že označené uznesenie najvyššieho súdu bolo jeho

právnemu zástupcovi doručené 1. februára 2011, z čoho vyvodil záver, že lehota na podanie

sťažnosti ústavnému súdu zakotvená v je zachovaná.

Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol dátum, kedy bolo namietané rozhodnutie doručené

jemu. Ústavný súd zistil, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 23. novembra 2010 bolo sťažovateľovi doručené 17. decembra 2010.

Podľa uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa

priamo dotýka, ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu sa

oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením uznesenia v prítomnosti toho,

komu treba uznesenie oznámiť, alebo doručením rovnopisu uznesenia.

Podľa uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom

prostriedku, sa prokurátorovi, osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo týka, a osobe, ktorá

svojím návrhom dala na uznesenie podnet, vždy v rovnopise doručí.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

V rámci svojej judikatúry (napr. , , ) ústavný

súd vyslovil, že pri právoplatnom rozhodnutí podľa , ktoré sa

sťažovateľovi v odpise doručuje a ktorým mali byť porušené jeho základné práva alebo

slobody, je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa § 53 ods. 3 zákona

o ústavnom súde rozhodujúce doručenie odpisu tohto rozhodnutia sťažovateľovi, a nie jeho

právnemu zástupcovi.

Uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. z 23. novembra 2010 bolo

sťažovateľovi v zmysle v odpise doručené preto, lebo ním

bolo rozhodnuté o opravnom prostriedku (v danom prípade o dovolaní ako mimoriadnom

opravnom prostriedku) a sťažovateľa sa priamo dotýkalo.

Od doručenia tohto uznesenia (od 17. decembra 2010) mal sťažovateľ k dispozícii

lehotu dvoch mesiacov, ktorá bola postačujúca na uplatnenie účinnej ústavnej ochrany

(vrátane porady s právnym zástupcom) a rešpektovala tiež princíp právnej istoty.

Sťažovateľ však nepodal sťažnosť v lehote dvoch mesiacov od okamihu, kedy mu

bolo namietané uznesenie doručené, ale túto lehotu mylne počítal od doručenia tohto

uznesenia jeho právnemu zástupcovi (1. februára 2011).

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa je časovo obmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím na dátum doručenia namietaného

uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľovi (17. decembra 2010), ako aj so zreteľom na deň

doručenia sťažnosti ústavnému súdu (30. marca 2011) ústavný súd považoval za dostatočne

preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty

(obdobne napr. , ). Keďže zmeškanie lehoty na podanie

sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2011