Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
6ce/387424.5bd6e5.pdf
PDF · 120.83 KB
No categories available
2Tdo/3/2013
Najvyšší súd 2 Tdo 3/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci obvineného R. K., pre trestný čin ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
v znení účinnom pred 1. januárom 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí 26. februára 2013
v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 27. marca 2012,
sp. zn. 2 To 8/2012, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. K. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline (ďalej len krajský súd) podľa § 258
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v znení účinnom pred 1. januárom 2006 (ďalej len
Tr. por.) zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len okresný súd)
z 28. októbra 2011, sp. zn. 9 T 117/2010, a podľa § 259 ods. 3 Tr. por. obţalovaného R. K.
uznal vinného, ţe
1/ dňa 22.6.2003 okolo 04.00 hod. viedol bez vodičského oprávnenia osobné
motorové vozidlo značky Opel Kadett Combi, ev. č. C., ktorého hodnota bola 85.000,- Sk
(2.821,48 Eur) bez súhlasu vlastníkov vozidla – manţelov M. K., nar. X. a I. K., nar. X.
a ktoré vozidlo zobral dňa 21.6.2003 vo večerných hodinách z dvora rodinného domu č. X.
v obci S., po ceste II/520 z obce S. do obce N., okres Č., kde v km 14,200 v neprimeranej
rýchlosti po prejdení miernej pravotočivej zákruty predchádzal a zaradzoval sa do pravého
jazdného pruhu pred idúce vozidlo zn. Škoda Favorit, ev. č. C., ktoré viedol J. C., pričom
vodič R. K. nedodrţal bezpečný odstup pri zaraďovaní sa pred vozidlo Škoda Favorit a
narazil pravou časťou zadného nárazníka vozidla Opel do ľavého predného blatníka vozidla
Škoda, v dôsledku čoho vozidlo Škoda Favorit zišlo cez pravú krajnicu mimo vozovku, kde
narazilo do stromu a rozlomilo sa na dve časti, pričom vodič Škody Favorit J. C. a jeho
spolujazdec vpredu M. A., nar. X. utrpeli zranenia, ktorým na mieste podľahli a ďalší
spolujazdci, sediaci na zadných sedadlách vozidla Škoda, utrpeli tieto zranenia:
- P. C., nar. X., otras mozgu ľahšieho stupňa, zlomeninu očnice, zlomeninu
vonkajšieho členka, pomliaţdenie tváre s dobou liečenia do 22.7.2003, t. j. 30 dní,
- M. C., nar. X., zlomeniny stehenných kostí obojstranne s posunom kostných
úlomkov, zlomeninu ihlice v oblasti vonkajšieho členka vpravo, trţnú ranu v oblasti koreňa
nosa vľavo v dĺţke 1 cm, pomliaţdenie lebky v čelovej oblasti obojstranne s dobou liečenia
do 13.10.2003, t. j. 113 dní,
- M. P., nar. X., otras mozgu ľahšieho stupňa, pomliaţdenie
a trţnú ranu ľavého chodila, trţnú ranu v temennej oblasti hlavy, podkoţný krvný výron
na hlave vpravo, úrazové posunutie stavca V. driekového dopredu bez neurologických
výpadkov na periférii, s dobou liečenia do 22.9.2003, t. j. 93 dní,
a poškodením vozidla Škoda Favorit vznikla majiteľke E. C.,
nar. X., škoda vo výške 2.987,45 Eur, pričom po dopravnej nehode dňa 22.6.2003
o 6.39 hod. bolo policajtmi OO PZ Krásno nad Kysucou v dychu obţalovaného namerané
mnoţstvo alkoholu v objeme 0,47 mg/l a v ten istý deň o 8.11 hod. v objeme 0,37 mg/l
a takým konaním obţalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b), ods. 3
písm. b), § 14 ods. 3, § 15 ods. 1, § 68 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z. Z. v aktuálnom znení,
pričom po dopravnej nehode s vozidlom Opel bez váţneho dôvodu nezastavil a neprivolal ani
neposkytol potrebnú pomoc osobám, ktoré pri tejto dopravnej nehode utrpeli ujmu na zdraví,
ale s vozidlom Opel pokračoval ďalej v jazde smerom do obce N..
2/ dňa 22.2.2004 okolo 09.30 hod. prišiel do oploteného dvora pri rodinnom dome
č. X. v obci S., kde bývala manţelka jeho brata M. K., nar. X., začal búchať na zamknuté
vchodové dvere rodinného domu a tak sa domáhať vstupu do domu, pričom keď mu M. K.
odmietla otvoriť s tým, ţe u nej nemá čo robiť, tak jej cez zamknuté dvere vulgárne nadával
a vyhráţal sa jej, ţe keď ju stretne na ceste, tak ju dokope, doláme a nakoniec ju zabije s tým,
ţe mu to ani polícia nedokáţe, čím u M. K. vzbudil dôvodnú obavu,
čím spáchal,
v bode 1/
- trestný čin ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 3 Tr. zák., účinného
do 31.12.2005,
- trestný čin neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a
ods. 1,2 Tr. zák., účinného do 31.12.2005,
- trestný čin neposkytnutia pomoci podľa § 208 Tr. zák., účinného do 31.12.2005,
- trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Tr. zák.,
účinného do 31.12.2005
v bode 2/
trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1
Tr. zák., účinného do 31.12.2005.
Obţalovanému K. uloţil krajský súd podľa § 224 ods. 3, § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení
účinnom pred 1. januárom 2006 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov,
na výkon ktorého ho zaradil podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej
skupiny. Zároveň uloţil obţalovanému podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel na desať rokov a rozhodol o náhrade škody voči poškodeným
sčasti aj ich odkázaní vo veciach o občiansko-právnych veciach.
Proti rozsudku podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu doručeným
okresnému súdu 22. októbra 2012.
Ako právny dôvod dovolania označil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, f/, g/
a i/ Tr. por. v znení účinnom od 1. januára 2006.
Vecne (§ 374 ods. 1 Tr. por.) vyjadril dovolacie námietky (obsahovo) nasledovne:
Veľká časť námietok sa týka hodnotenia dôkazov a dostatočného nepreskúmania
obrany obvineného a v rámci toho najmä nepribratia Ústavu súdneho inţinierstva na podanie
„kontrolného“ znaleckého posudku oproti dvom v konaní podaným znaleckým posudkom
z odboru dopravy, nevypočutie svedka Ď., posúdenie výpovede poškodenej K. z prípravného
konania ako dôveryhodnej napriek jej duševnému stavu, to isté pokiaľ ide o svedka T. vo
vzťahu k jeho predchádzajúcim odsúdeniam.
Ďalšia skupina námietok sa týka tvrdených procesných pochybní súdu. Konkrétne
v tom smere, ţe úkony vykonané pred vznesením obvinenia neboli zopakované a svedok
Timek bol vypočutý bez prítomnosti obhajcu obvineného.
Skutok v bode 1/ obţaloby bol súdom prvého stupňa rozdelený na dva samostatné
skutky, čo však reparoval uţ odvolací súd, keď rozsudok okresného súdu zrušil a sám
rozhodol o dotknutom skutkovom deji ako o jednom skutku.
Obvinenému nebolo na hlavnom pojednávaní umoţnené osobne klásť otázky
vypočúvaním svedkom.
Osobitne je vyjadrená dovolacia námietka v tomto znení :
„Pokiaľ ide o skutok 1, súd nebral do úvahy to, ţe nebol daný súhlas poškodených
na trestné stíhanie obţalovaného podľa § 15b Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Ak nie je
v takomto prípade súhlas poškodeného, nejedná sa o protiprávne konanie. Odvolací súd
sa zaoberal touto otázkou asi v tom zmysle, ţe nebral do úvahy túto námietku preto,
lebo podľa jeho názoru ide o predmet BSM a teda súhlas na uţívanie motorového vozidla mi
nemohol dať len jeden z manţelov, v tomto prípade môj brat I. K., ale takýto súhlas mi mala
dať aj manţelka môjho brata, teda moja švagriná M. K..
V tejto súvislostí výslovne zdôrazňujem, ţe môj brat I. K. mi dal súhlas
na pouţívanie motorového vozidla, pričom som mal súhlas aj od M. K., ktorá o tomto vedela
a videla, ţe auto pouţívam a nenamietala to, to znamená, ţe som mal prinajmenšom jej
konkludentný súhlas. Tento v danej situácii vzhľadom na naše vzťahy, ktoré som mal
s bratom a jeho manţelkou, bol úplne jednoznačný a postačujúci. Preto mal orgán činný
v trestnom konaní – vyšetrovateľ PZ aplikovať § 15b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Bez
tohto súhlasu k stíhaniu som vôbec nemal byť trestne stíhaný.“
Dovolateľ namieta aj neprimeranosť uloţeného trestu, a to aj vzhľadom na dĺţku
konania a okolnosti týkajúce sa jeho osoby.
Na základe uvedeného navrhol obvinený napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín navrhol dovolanie ako nedôvodné
v celom rozsahu odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) vec predbeţne
preskúmal podľa § 378 Tr. por. a zistil, ţe nie je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodov
uvedených v § 382 písm. a/, b/, alebo d/ aţ f/ Tr. por. Zároveň však uţ pri predbeţnom
prieskume zistil, ţe je zrejmé, ţe nie sú splnené uplatňované dôvody dovolania uvedené
Ustanovenie pouţité dovolateľom ako právny dôvod dovolania, teda § 371 ods. 1
Tr. por. v príslušných častiach znie:
Dovolanie moţno podať, ak
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa
zákona vyţaduje,
g) rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom,
i) rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo
na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.
Najvyšší súd hodnotil vecné dovolacie námietky bez ohľadu na ich označenie podľa
jednotlivých písmen ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolateľom
(k tomu pozri rozhodnutie publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky 120 čiastka 6/2012). Podmienka skoršieho uplatnenia dotknutých
okolností v konaní uvedená v § 371 ods. 4 veta prvá Trestného poriadku je na účel moţnosti
pouţitia dôvodov dovolania zodpovedajúcich tomuto ustanoveniu splnená.
Ku skupine námietok zameraných na nesprávnosť hodnotenia dôkazov vrátane
nevykonania ďalších navrhovaných dôkazov, a teda v konečnom dôsledku smerujúcich proti
skutkovým zisteniam napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, ţe správnosť a úplnosť
zisteného skutku nemôţe dovolací súd skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného
poriadku). Také námietky teda nie sú uplatniteľné v dovolacom konaní, na rozdiel od konania
odvolacieho. To platí aj vo vzťahu ku dôkazným návrhom (výsluch svedka Ď., znalecký
posudok Ústavu súdneho inţinierstva), ktoré neboli súdom akceptované, keď bolo
na hlavnom pojednávaní 28. októbra 2011 podľa § 216 ods. 1 Tr. por. rozhodnuté,
ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (k tomu pozri rozhodnutie 7, publikované v zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2011).
Do tejto kategórie predmetu námietok spadá i hodnotenie výpovede svedkyne -
poškodenej M. K., pričom z hľadiska jej psychickej spôsobilosti reprodukovať preţité
udalosti sa súd prvého stupňa zaoberal príslušnými podkladovými lekárskymi správami, ako
je to uvedené na čl. 9 ods. 2 rozsudku okresného súdu. Autonómia hodnotenia dôkazov
konajúcimi súdmi oproti dovolaciemu prieskumu sa potom týka i výpovede svedka T..
Čo sa týka tvrdených procesných pochybení, tu platí nasledovné:
Otázkou opakovania skorších úkonov prípravného konania po vznesení obvinenia
sa zaoberal okresný súd (č.l. 4 ods. 5 aţ 7 a č.l. 5 ods. 1 jeho rozsudku) aj krajský súd (č.l. 15
ods. 5, č.l. 16 ods. 1 jeho rozsudku), a to v súlade so zákonom a zásadou kontradiktórnosti
v kontexte Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konajúcimi súdmi
popísaným spôsobom bolo moţné dôkazne porovnávať pri výsluchu svedkov na hlavnom
pojednávaní aj ich výsluchy z prípravného konania pred vznesením obvinenia a tak ich
inkorporovať medzi podklady meritórneho rozhodnutia.
Iná situácia nastáva u dovolaním dotknutého svedka T., ktorého výpoveď
z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní 27. apríla 2011 prečítaná podľa § 211
ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, keďţe zomrel 6. mája 2010. Taká náhrada výsluchu
svedka v konaní pred súdom bola moţná, keďţe o výsluchu v prípravnom konaní bol obhajca
obvineného upovedomený, čo generálne potvrdil pri oboznamovaní sa s vyšetrovacím spisom
28. septembra 2004 (pri dôkaznom pouţití výsluchu bola teda splnená poţiadavka prístupu
obhajoby k účasti na úkone).
Rozdelenie skutku v bode 1 obţaloby na dva skutky súdom prvého stupňa reparoval
vlastným meritórnym rozhodnutím odvolací súd a samotné dovolanie potom (obsahovo)
poníma túto otázku ako neaktuálnu.
Najvyšší súd rovnako ako predtým odvolací súd podľa obsahu zápisníc o hlavnom
pojednávaní nezistil dovolaním tvrdené obmedzenia obţalovaného pri vykonávaní dôkazov,
ako znemoţnenie mu klásť otázky svedkom. V toto smere platia údaje uvedené v dotknutých
zápisniciach, teda verejných listinách, keďţe nebol preukázaný opak.
Opačný princíp, teda potreba preukázania uvádzaných okolností platí pre súkromnú
listinu, ktorou je čestné prehlásenie M. K. a M. K. zo 4. mája 2009, z hľadiska naposledy
menovanej formulované ako späťvzatie trestného oznámenia. Taký úkon je v jeho doslovnom
vyjadrení procesne irelevantný, mohol by však mať podľa jeho obsahu (za určitých okolností)
iné procesné účinky, ako je uvedené ďalej. Prvostupňový i dovolací súd však nepreukázanie
skutočného prejavu vôle poškodenej, formálne deklarovaného v prehlásení, správne
vyhodnotili (č.l. 18 ods. 2 rozsudku krajského súdu). Toto hodnotenie má oporu aj v obsahu
výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní 28. októbra 2011, keď bez právneho dôvodu
odmietla vo veci vypovedať (nakoľko je chorá) a ďalej sa odmietla k takto nastalej situácii
vyjadrovať.
S tým súvisí dovolacia námietka, formulovaná tak, ţe nebol daný súhlas poškodených
na trestné stíhanie obţalovaného podľa § 15b Trestného zákona v znení účinnom
pred 1. januárom 2006, čo sa v konkrétnych súvislostiach má týkať súhlasu na pouţitie
predmetného motorového vozidla obvineným.
Táto námietka, viaţuca sa na označené hmotnoprávne ustanovenie (súhlas
poškodeného podľa § 15 b Trestného zákona v znení účinnom pred 1. januárom 2006), nie je
vo vykonávanom dovolacom prieskume uplatniteľná, a to z uţ uvedeného dôvodu viazanosti
dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného skutku.
Ak totiţ rozsudok krajského súdu u skutku v bode 1 konštatuje, ţe súhlas vlastníkov
vozidla nebol daný, nemôţe dovolací súd správnosť príslušného skutkového zistenia skúmať
ani meniť.
Je potrebné dodať, ţe ak by taký súhlas bol daný, neboli by ani naplnené znaky
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 249 a Trestného zákona v znení účinnom v čase
činu (nešlo by o „zmocnenie sa“ cudzieho motorového vozidla). Na absenciu trestnosti
konania páchateľa by teda nebolo potrebné dodatkovo aplikovať ustanovenie o súhlase
poškodeného ako o okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu (jeho účinky nastávajú
iba vtedy, ak sú zákonné znaky trestného činu naplnené).
Z hľadiska rozsudkom konštatovaného nedostatku súhlasu (vlastníkov) na pouţitie
vozidla obţalovaným by potom bolo dokonca nepodstatné, či vozidlo vlastnícky patrilo
do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov K., alebo bolo vo výlučnom vlastníctve len
niektorého z nich (tu ide o otázku právnu, nie skutkovú), keďţe skutkovo
sa uzavrelo, ţe súhlas nedala ţiadna z oboch dotknutých osôb (manţelov). V uţ uvedenom
čestnom prehlásení však obaja deklarujú, ţe sú spolumajiteľmi dotknutého vozidla. Odlišné
tvrdenia uvedené v rámci svedeckej výpovede I. K. vyhodnotili aj konajúce súdy ako účelové,
smerujúce ku dekriminalizácii konania obţalovaného. Je teda potrebné vychádzať z okolnosti
spoluvlastníctva k vozidlu.
V nadväznosti na uvedené je potom aktuálnou otázkou pouţite procesného inštitútu
súhlasu poškodeného s trestným stíhaním podľa § 163a Tr. por. (v znení účinnom
pred 1. januárom 2006), ktorý je spojený aj s kvalifikáciou (okrem iných) podľa § 249a
Trestného zákona v znení, pouţitom napadnutým rozsudkom (toto ustanovenie však nebráni
stíhaniu dotknutej osoby pre predmetný skutok, kvalifikovaný ako iný jednočinne
sa zbiehajúci trestný čin, resp. činy).
Príslušná kvalifikácia by musela byť vypustená, len ak by bol potrebný súhlas
všetkých (oboch) poškodených (ako spoluvlastníkov) a oboma by nebol daný alebo by bol
vzatý späť.
V zmysle § 163a Tr. por. by teda obaja poškodení museli byť v postavení, ktoré
je vo vzťahu k obvinenému v čase trestného stíhania podraditeľné pod ustanovenie § 100
ods. 2 Tr. por.
M. K. ako manţelka brata obvineného však do tejto kategórie osôb nepatrí, ako to
správne vyhodnotil okresný súd v súvislosti s právom menovanej odmietnuť svedeckú
výpoveď. Nejde v konkrétnom prípade o vymenovaný druh príbuzenstva ani o iný rodinný
alebo obdobný pomer, ktorý by podmieňoval oprávnený pocit zdieľania ujmy obvineného
poškodenou. Takému jej postoju zodpovedá i odôvodnenie z jej strany odmietnutia
vypovedať na hlavnom pojednávaní ako svedok (výslovne uviedla, ţe nie pre príbuzenstvo,
ale pre chorobu).
Súhlas poškodenej teda nebol na trestné stíhanie obvineného potrebný a nebol ani
procesne poţadovaný (bez ohľadu na túto okolnosť, ako uţ bolo uvedené, čestné prehlásenie
svedkyne by nebolo moţné povaţovať za váţne odopretie súhlasu na trestné stíhanie, ak by
taký súhlas potrebný bol). Tým sa stalo trestné stíhanie nezávislým od súhlasu druhého
poškodeného.
Z uvedeného vyplýva, ţe je irelevantné neposkytnutie súhlasu na trestné stíhanie
obvineného jeho bratom I. K., ktoré by na pouţití právnej kvalifikácie činu (aj) podľa § 249 a
Trestného zákona nič nezmenilo.
Čo sa týka uloţeného trestu, jeho primeranosť nemôţe dovolací súd skúmať. Ako
dovolací dôvod je zákonom definované jedine uloţenie trestu mimo zákonom ustanovenej
trestnej sadzby alebo uloţenie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin
nepripúšťa (§ 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku.
V súhrne uvedených okolností je zrejmé, ţe nie je splnený dôvod dovolania uvedený
v § 371 ods. 1 písm. c), f), g) alebo i) Trestného poriadku (dôvody označené v dovolaní),
ani iný dovolací dôvod. Preto najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol podľa § 382
písm. c) Trestného poriadku, rozhodujúc na neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa § 381
.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 26. februára 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková