Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/3/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej

veci obvineného R. K., pre trestný čin ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

v znení účinnom pred 1. januárom 2006 a iné, na neverejnom zasadnutí 26. februára 2013

v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z 27. marca 2012,

sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. K. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Ţiline (ďalej len krajský súd) podľa § 258

ods. 1 písm. b) v znení účinnom pred 1. januárom 2006 (ďalej len

) zrušil rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len okresný súd)

z 28. októbra 2011, sp. zn. , a podľa obţalovaného R. K.

uznal vinného, ţe

1/ dňa 22.6.2003 okolo 04.00 hod. viedol bez vodičského oprávnenia osobné

motorové vozidlo značky Opel Kadett Combi, ev. č. C., ktorého hodnota bola 85.000,- Sk

(2.821,48 Eur) bez súhlasu vlastníkov vozidla – manţelov M. K., nar. X. a I. K., nar. X.

a ktoré vozidlo zobral dňa 21.6.2003 vo večerných hodinách z dvora rodinného domu č. X.

v obci S., po ceste II/520 z obce S. do obce N., okres Č., kde v km 14,200 v neprimeranej

rýchlosti po prejdení miernej pravotočivej zákruty predchádzal a zaradzoval sa do pravého

jazdného pruhu pred idúce vozidlo zn. Škoda Favorit, ev. č. C., ktoré viedol J. C., pričom

vodič R. K. nedodrţal bezpečný odstup pri zaraďovaní sa pred vozidlo Škoda Favorit a

narazil pravou časťou zadného nárazníka vozidla Opel do ľavého predného blatníka vozidla

2

Škoda, v dôsledku čoho vozidlo Škoda Favorit zišlo cez pravú krajnicu mimo vozovku, kde

narazilo do stromu a rozlomilo sa na dve časti, pričom vodič Škody Favorit J. C. a jeho

spolujazdec vpredu M. A., nar. X. utrpeli zranenia, ktorým na mieste podľahli a ďalší

spolujazdci, sediaci na zadných sedadlách vozidla Škoda, utrpeli tieto zranenia:

- P. C., nar. X., otras mozgu ľahšieho stupňa, zlomeninu očnice, zlomeninu

vonkajšieho členka, pomliaţdenie tváre s dobou liečenia do 22.7.2003, t. j. 30 dní,

- M. C., nar. X., zlomeniny stehenných kostí obojstranne s posunom kostných

úlomkov, zlomeninu ihlice v oblasti vonkajšieho členka vpravo, trţnú ranu v oblasti koreňa

nosa vľavo v dĺţke 1 cm, pomliaţdenie lebky v čelovej oblasti obojstranne s dobou liečenia

do 13.10.2003, t. j. 113 dní,

- M. P., nar. X., otras mozgu ľahšieho stupňa, pomliaţdenie

a trţnú ranu ľavého chodila, trţnú ranu v temennej oblasti hlavy, podkoţný krvný výron

na hlave vpravo, úrazové posunutie stavca V. driekového dopredu bez neurologických

výpadkov na periférii, s dobou liečenia do 22.9.2003, t. j. 93 dní,

a poškodením vozidla Škoda Favorit vznikla majiteľke E. C.,

nar. X., škoda vo výške 2.987,45 Eur, pričom po dopravnej nehode dňa 22.6.2003

o 6.39 hod. bolo policajtmi OO PZ Krásno nad Kysucou v dychu obţalovaného namerané

mnoţstvo alkoholu v objeme 0,47 mg/l a v ten istý deň o 8.11 hod. v objeme 0,37 mg/l

a takým konaním obţalovaný ako vodič porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b), ods. 3

písm. b), , , v aktuálnom znení,

pričom po dopravnej nehode s vozidlom Opel bez váţneho dôvodu nezastavil a neprivolal ani

neposkytol potrebnú pomoc osobám, ktoré pri tejto dopravnej nehode utrpeli ujmu na zdraví,

ale s vozidlom Opel pokračoval ďalej v jazde smerom do obce N..

2/ dňa 22.2.2004 okolo 09.30 hod. prišiel do oploteného dvora pri rodinnom dome

č. X. v obci S., kde bývala manţelka jeho brata M. K., nar. X., začal búchať na zamknuté

vchodové dvere rodinného domu a tak sa domáhať vstupu do domu, pričom keď mu M. K.

odmietla otvoriť s tým, ţe u nej nemá čo robiť, tak jej cez zamknuté dvere vulgárne nadával

a vyhráţal sa jej, ţe keď ju stretne na ceste, tak ju dokope, doláme a nakoniec ju zabije s tým,

ţe mu to ani polícia nedokáţe, čím u M. K. vzbudil dôvodnú obavu,

čím spáchal,

v bode 1/

3

- trestný čin ublíţenia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 3 Tr. zák., účinného

do 31.12.2005,

- trestný čin neoprávneného pouţívania cudzieho motorového vozidla podľa § 249a

ods. 1,2 Tr. zák., účinného do 31.12.2005,

- trestný čin neposkytnutia pomoci podľa § 208 Tr. zák., účinného do 31.12.2005,

- trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d) Tr. zák.,

účinného do 31.12.2005

v bode 2/

trestný čin násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197a ods. 1

Tr. zák., účinného do 31.12.2005.

Obţalovanému K. uloţil krajský súd podľa § 224 ods. 3, § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení

účinnom pred 1. januárom 2006 úhrnný trest odňatia slobody v trvaní osem rokov,

na výkon ktorého ho zaradil podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do prvej nápravnovýchovnej

skupiny. Zároveň uloţil obţalovanému podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. trest zákazu činnosti

vedenia motorových vozidiel na desať rokov a rozhodol o náhrade škody voči poškodeným

sčasti aj ich odkázaní vo veciach o občiansko-právnych veciach.

Proti rozsudku podal dovolanie obvinený písomným podaním obhajcu doručeným

okresnému súdu 22. októbra 2012.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, f/, g/

a i/ v znení účinnom od 1. januára 2006.

Vecne ( ) vyjadril dovolacie námietky (obsahovo) nasledovne:

Veľká časť námietok sa týka hodnotenia dôkazov a dostatočného nepreskúmania

obrany obvineného a v rámci toho najmä nepribratia Ústavu súdneho inţinierstva na podanie

„kontrolného“ znaleckého posudku oproti dvom v konaní podaným znaleckým posudkom

z odboru dopravy, nevypočutie svedka Ď., posúdenie výpovede poškodenej K. z prípravného

konania ako dôveryhodnej napriek jej duševnému stavu, to isté pokiaľ ide o svedka T. vo

vzťahu k jeho predchádzajúcim odsúdeniam.

4

Ďalšia skupina námietok sa týka tvrdených procesných pochybní súdu. Konkrétne

v tom smere, ţe úkony vykonané pred vznesením obvinenia neboli zopakované a svedok

Timek bol vypočutý bez prítomnosti obhajcu obvineného.

Skutok v bode 1/ obţaloby bol súdom prvého stupňa rozdelený na dva samostatné

skutky, čo však reparoval uţ odvolací súd, keď rozsudok okresného súdu zrušil a sám

rozhodol o dotknutom skutkovom deji ako o jednom skutku.

Obvinenému nebolo na hlavnom pojednávaní umoţnené osobne klásť otázky

vypočúvaním svedkom.

Osobitne je vyjadrená dovolacia námietka v tomto znení :

„Pokiaľ ide o skutok 1, súd nebral do úvahy to, ţe nebol daný súhlas poškodených

na trestné stíhanie obţalovaného podľa § 15b Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Ak nie je

v takomto prípade súhlas poškodeného, nejedná sa o protiprávne konanie. Odvolací súd

sa zaoberal touto otázkou asi v tom zmysle, ţe nebral do úvahy túto námietku preto,

lebo podľa jeho názoru ide o predmet BSM a teda súhlas na uţívanie motorového vozidla mi

nemohol dať len jeden z manţelov, v tomto prípade môj brat I. K., ale takýto súhlas mi mala

dať aj manţelka môjho brata, teda moja švagriná M. K..

V tejto súvislostí výslovne zdôrazňujem, ţe môj brat I. K. mi dal súhlas

na pouţívanie motorového vozidla, pričom som mal súhlas aj od M. K., ktorá o tomto vedela

a videla, ţe auto pouţívam a nenamietala to, to znamená, ţe som mal prinajmenšom jej

konkludentný súhlas. Tento v danej situácii vzhľadom na naše vzťahy, ktoré som mal

s bratom a jeho manţelkou, bol úplne jednoznačný a postačujúci. Preto mal orgán činný

v trestnom konaní – vyšetrovateľ PZ aplikovať § 15b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005. Bez

tohto súhlasu k stíhaniu som vôbec nemal byť trestne stíhaný.“

Dovolateľ namieta aj neprimeranosť uloţeného trestu, a to aj vzhľadom na dĺţku

konania a okolnosti týkajúce sa jeho osoby.

Na základe uvedeného navrhol obvinený napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť

súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Dolný Kubín navrhol dovolanie ako nedôvodné

v celom rozsahu odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd ( ) vec predbeţne

preskúmal podľa a zistil, ţe nie je dôvod na odmietnutie dovolania z dôvodov

uvedených v , , alebo d/ aţ f/ Zároveň však uţ pri predbeţnom

prieskume zistil, ţe je zrejmé, ţe nie sú splnené uplatňované dôvody dovolania uvedené

v

Ustanovenie pouţité dovolateľom ako právny dôvod dovolania, teda § 371 ods. 1

v príslušných častiach znie:

Dovolanie moţno podať, ak

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa

zákona vyţaduje,

g) rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom,

i) rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.

Najvyšší súd hodnotil vecné dovolacie námietky bez ohľadu na ich označenie podľa

jednotlivých písmen ustanovenia dovolateľom

(k tomu pozri rozhodnutie publikované v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky ). Podmienka skoršieho uplatnenia dotknutých

okolností v konaní uvedená v veta prvá je na účel moţnosti

pouţitia dôvodov dovolania zodpovedajúcich tomuto ustanoveniu splnená.

Ku skupine námietok zameraných na nesprávnosť hodnotenia dôkazov vrátane

nevykonania ďalších navrhovaných dôkazov, a teda v konečnom dôsledku smerujúcich proti

skutkovým zisteniam napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, ţe správnosť a úplnosť

zisteného skutku nemôţe dovolací súd skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i) Trestného

poriadku). Také námietky teda nie sú uplatniteľné v dovolacom konaní, na rozdiel od konania

odvolacieho. To platí aj vo vzťahu ku dôkazným návrhom (výsluch svedka Ď., znalecký

6

posudok Ústavu súdneho inţinierstva), ktoré neboli súdom akceptované, keď bolo

na hlavnom pojednávaní 28. októbra 2011 podľa rozhodnuté,

ţe sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (k tomu pozri rozhodnutie 7, publikované v zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky čiastka 1/2011).

Do tejto kategórie predmetu námietok spadá i hodnotenie výpovede svedkyne -

poškodenej M. K., pričom z hľadiska jej psychickej spôsobilosti reprodukovať preţité

udalosti sa súd prvého stupňa zaoberal príslušnými podkladovými lekárskymi správami, ako

je to uvedené na čl. 9 ods. 2 rozsudku okresného súdu. Autonómia hodnotenia dôkazov

konajúcimi súdmi oproti dovolaciemu prieskumu sa potom týka i výpovede svedka T..

Čo sa týka tvrdených procesných pochybení, tu platí nasledovné:

Otázkou opakovania skorších úkonov prípravného konania po vznesení obvinenia

sa zaoberal okresný súd (č.l. 4 ods. 5 aţ 7 a č.l. 5 ods. 1 jeho rozsudku) aj krajský súd (č.l. 15

ods. 5, č.l. 16 ods. 1 jeho rozsudku), a to v súlade so zákonom a zásadou kontradiktórnosti

v kontexte Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Konajúcimi súdmi

popísaným spôsobom bolo moţné dôkazne porovnávať pri výsluchu svedkov na hlavnom

pojednávaní aj ich výsluchy z prípravného konania pred vznesením obvinenia a tak ich

inkorporovať medzi podklady meritórneho rozhodnutia.

Iná situácia nastáva u dovolaním dotknutého svedka T., ktorého výpoveď

z prípravného konania bola na hlavnom pojednávaní 27. apríla 2011 prečítaná podľa § 211

ods. 1 písm. a) , keďţe zomrel 6. mája 2010. Taká náhrada výsluchu

svedka v konaní pred súdom bola moţná, keďţe o výsluchu v prípravnom konaní bol obhajca

obvineného upovedomený, čo generálne potvrdil pri oboznamovaní sa s vyšetrovacím spisom

28. septembra 2004 (pri dôkaznom pouţití výsluchu bola teda splnená poţiadavka prístupu

obhajoby k účasti na úkone).

Rozdelenie skutku v bode 1 obţaloby na dva skutky súdom prvého stupňa reparoval

vlastným meritórnym rozhodnutím odvolací súd a samotné dovolanie potom (obsahovo)

poníma túto otázku ako neaktuálnu.

7

Najvyšší súd rovnako ako predtým odvolací súd podľa obsahu zápisníc o hlavnom

pojednávaní nezistil dovolaním tvrdené obmedzenia obţalovaného pri vykonávaní dôkazov,

ako znemoţnenie mu klásť otázky svedkom. V toto smere platia údaje uvedené v dotknutých

zápisniciach, teda verejných listinách, keďţe nebol preukázaný opak.

Opačný princíp, teda potreba preukázania uvádzaných okolností platí pre súkromnú

listinu, ktorou je čestné prehlásenie M. K. a M. K. zo 4. mája 2009, z hľadiska naposledy

menovanej formulované ako späťvzatie trestného oznámenia. Taký úkon je v jeho doslovnom

vyjadrení procesne irelevantný, mohol by však mať podľa jeho obsahu (za určitých okolností)

iné procesné účinky, ako je uvedené ďalej. Prvostupňový i dovolací súd však nepreukázanie

skutočného prejavu vôle poškodenej, formálne deklarovaného v prehlásení, správne

vyhodnotili (č.l. 18 ods. 2 rozsudku krajského súdu). Toto hodnotenie má oporu aj v obsahu

výsluchu poškodenej na hlavnom pojednávaní 28. októbra 2011, keď bez právneho dôvodu

odmietla vo veci vypovedať (nakoľko je chorá) a ďalej sa odmietla k takto nastalej situácii

vyjadrovať.

S tým súvisí dovolacia námietka, formulovaná tak, ţe nebol daný súhlas poškodených

na trestné stíhanie obţalovaného podľa v znení účinnom

pred 1. januárom 2006, čo sa v konkrétnych súvislostiach má týkať súhlasu na pouţitie

predmetného motorového vozidla obvineným.

Táto námietka, viaţuca sa na označené hmotnoprávne ustanovenie (súhlas

poškodeného podľa b v znení účinnom pred 1. januárom 2006), nie je

vo vykonávanom dovolacom prieskume uplatniteľná, a to z uţ uvedeného dôvodu viazanosti

dovolacieho súdu správnosťou a úplnosťou zisteného skutku.

Ak totiţ rozsudok krajského súdu u skutku v bode 1 konštatuje, ţe súhlas vlastníkov

vozidla nebol daný, nemôţe dovolací súd správnosť príslušného skutkového zistenia skúmať

ani meniť.

Je potrebné dodať, ţe ak by taký súhlas bol daný, neboli by ani naplnené znaky

skutkovej podstaty trestného činu podľa a v znení účinnom v čase

činu (nešlo by o „zmocnenie sa“ cudzieho motorového vozidla). Na absenciu trestnosti

konania páchateľa by teda nebolo potrebné dodatkovo aplikovať ustanovenie o súhlase

8

poškodeného ako o okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu (jeho účinky nastávajú

iba vtedy, ak sú zákonné znaky trestného činu naplnené).

Z hľadiska rozsudkom konštatovaného nedostatku súhlasu (vlastníkov) na pouţitie

vozidla obţalovaným by potom bolo dokonca nepodstatné, či vozidlo vlastnícky patrilo

do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov K., alebo bolo vo výlučnom vlastníctve len

niektorého z nich (tu ide o otázku právnu, nie skutkovú), keďţe skutkovo

sa uzavrelo, ţe súhlas nedala ţiadna z oboch dotknutých osôb (manţelov). V uţ uvedenom

čestnom prehlásení však obaja deklarujú, ţe sú spolumajiteľmi dotknutého vozidla. Odlišné

tvrdenia uvedené v rámci svedeckej výpovede I. K. vyhodnotili aj konajúce súdy ako účelové,

smerujúce ku dekriminalizácii konania obţalovaného. Je teda potrebné vychádzať z okolnosti

spoluvlastníctva k vozidlu.

V nadväznosti na uvedené je potom aktuálnou otázkou pouţite procesného inštitútu

súhlasu poškodeného s trestným stíhaním podľa (v znení účinnom

pred 1. januárom 2006), ktorý je spojený aj s kvalifikáciou (okrem iných) podľa § 249a

v znení, pouţitom napadnutým rozsudkom (toto ustanovenie však nebráni

stíhaniu dotknutej osoby pre predmetný skutok, kvalifikovaný ako iný jednočinne

sa zbiehajúci trestný čin, resp. činy).

Príslušná kvalifikácia by musela byť vypustená, len ak by bol potrebný súhlas

všetkých (oboch) poškodených (ako spoluvlastníkov) a oboma by nebol daný alebo by bol

vzatý späť.

V zmysle by teda obaja poškodení museli byť v postavení, ktoré

je vo vzťahu k obvinenému v čase trestného stíhania podraditeľné pod ustanovenie § 100

ods. 2

M. K. ako manţelka brata obvineného však do tejto kategórie osôb nepatrí, ako to

správne vyhodnotil okresný súd v súvislosti s právom menovanej odmietnuť svedeckú

výpoveď. Nejde v konkrétnom prípade o vymenovaný druh príbuzenstva ani o iný rodinný

alebo obdobný pomer, ktorý by podmieňoval oprávnený pocit zdieľania ujmy obvineného

poškodenou. Takému jej postoju zodpovedá i odôvodnenie z jej strany odmietnutia

9

vypovedať na hlavnom pojednávaní ako svedok (výslovne uviedla, ţe nie pre príbuzenstvo,

ale pre chorobu).

Súhlas poškodenej teda nebol na trestné stíhanie obvineného potrebný a nebol ani

procesne poţadovaný (bez ohľadu na túto okolnosť, ako uţ bolo uvedené, čestné prehlásenie

svedkyne by nebolo moţné povaţovať za váţne odopretie súhlasu na trestné stíhanie, ak by

taký súhlas potrebný bol). Tým sa stalo trestné stíhanie nezávislým od súhlasu druhého

poškodeného.

Z uvedeného vyplýva, ţe je irelevantné neposkytnutie súhlasu na trestné stíhanie

obvineného jeho bratom I. K., ktoré by na pouţití právnej kvalifikácie činu (aj) podľa § 249 a

nič nezmenilo.

Čo sa týka uloţeného trestu, jeho primeranosť nemôţe dovolací súd skúmať. Ako

dovolací dôvod je zákonom definované jedine uloţenie trestu mimo zákonom ustanovenej

trestnej sadzby alebo uloţenie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin

nepripúšťa ( .

V súhrne uvedených okolností je zrejmé, ţe nie je splnený dôvod dovolania uvedený

v , , alebo i) (dôvody označené v dovolaní),

ani iný dovolací dôvod. Preto najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol podľa § 382

písm. c) , rozhodujúc na neverejnom zasadnutí, nariadenom podľa

.

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. februára 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vypracoval: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková