Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 340/07
PDF · 143.8 KB
No categories available
III. ÚS 340/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. decembra
2007 prerokoval sťažnosť V. K., V., zastúpeného advokátom JUDr. P. M., Advokátska
kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práv zaručených čl. 6 ods. 1, 2 a čl. 14 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. Tp 50/2007
z 8. augusta 2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra
2007 doručená sťažnosť V. K., V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1, 2 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Martin (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. Tp 50/2007 z 8. augusta 2007.
Z obsahu podanej sťažnosti ústavný súd zistil, že podľa sťažovateľa došlo
k porušeniu uvedených práv v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe pre trestný čin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d) zákona č. 300/2005
Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v ktorom okresný súd podľa § 82 ods. 3
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov zamietol návrh
sťažovateľa „o zrušenie obmedzenia podľa § 82 ods. 1 Tr. por. spočívajúceho v zákaze viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktoré mu bolo uložené uznesením sudcu pre prípravné
konanie Okresného súdu v Martine sp. zn. Tp/50/2007 zo dňa 18.7.2007“.
Sťažovateľ v podanej sťažnosti argumentuje nasledovne: „Rozsudkom Okresného
súdu v Ružomberku zo dňa 10.4.2004, č. k. 8T/10/2005, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
3.11.2006 mi bol popri peňažnom treste uložený podľa § 49 ods. 1 TZ účinného do
31.12.2005 aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 roka.
Dňa 4.5.2007, po výkone polovice predmetného trestu zákazu činnosti som si podal
na Okresný súd v Ružomberku žiadosť o podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu
činnosti viesť mot. vozidlá, pričom na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.7.2007, mi
Okresný súd v Ružomberku podľa § 415 ods. 1 TP s poukazom na ustanovenie § 69 ods. 1
TP podmienečne upustil od výkonu trestu zákazu činnosti. S tým, že v ústnom odôvodnení
uznesenia konštatoval, že prijal aj záruku môjho budúceho zamestnávateľa A. K.
18.7.2007 mi sudca pre prípravné konanie Okresného súdu v Martine pri
rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby, popri prijatí písomného sľubu uložil aj
obmedzenie podľa § 82 ods. 1 TP spočívajúce v zákaze viesť motorové vozidlo akéhokoľvek
druhu.
Nakoľko som toho názoru, že vyššie spomenuté obmedzenie, zjavne stratilo
predmetným rozhodnutím Okresného súdu v Ružomberku svoj podklad, navyše vodičské
oprávnenie potrebujem pre výkon svojho zamestnania a celkové zaobstarávanie si príjmov
pre svoju rodinu, požiadal som Okresný súd v Martine dokonca 2x aby mi Okresný súd
v Martine podľa § 82 ods. 3 TP mne uložené obmedzenie viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu.
Dávam do pozornosti a uviedol som to vo svojich podaniach zo dňa 7.8.2007
a 20.8.2007 na Okresný súd Martin že zákaz činnosti, ktorý som mal údajne mariť, mi bol
v relevantnom čase uložený uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Ružomberku zo dňa
10.4.2004, č. k. 8T/10/2005 mi je zakázané viesť motorové vozidla len spomenutým
obmedzením nahradzujúcim väzbu vydaným Okresným súdom v Martine dňa 18.7.2007.
Podľa môjho názoru, súd by pri rešpektovaní zásady prezumpcie neviny s istou analógiou
podľa § 7 TP, mal rešpektovať vôľu Okresného súdu v Ružomberku, ktorý po vykonaní
príslušného dokazovania, vrátane dvoch ústnych pojednávaní došiel k záveru, že u mojej
osoby sú dôvody na podmienečné upustenie od zvyšku trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Ešte raz uvádzam že som podľa predmetných obvinení mal mariť rozhodnutie
Okresného súdu v Ružomberku. Aj na základe týchto skutočnosti, dovolím si vysloviť názor,
že nezrušením daného obmedzenia dochádza fakticky k mareniu rozhodnutia Okresného
súdu v Ružomberku, ktorý ma okrem iného aj takto chcel motivovať viesť riadny život a dať
mi možnosť živiť svoju rodinu.“
V závere podanej sťažnosti sťažovateľ uvádza: „Žiadam aby Ústavný súd Slovenskej
republiky vyslovil, že Okresný súd v Martine svojim rozhodnutím, zo dňa 8.8.2007 porušil
moje základné právo podľa čl 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že nebral náležitý
ohľad a podľa § 7 Trestného poriadku ani nerešpektoval uznesenie Okresného súdu
v Ružomberku zo dňa 30.7.2007 spis. zn. 8T/10/2005 a riadne nezvážil moju žiadosť podanú
dňa 7.8.2007 na Okresný súd v Martine o zrušenie obmedzenia nahradzujúceho väzbu
v konaní spis. zn. TP/50/2007 a zároveň porušil čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v znení protokol nakoľko z kontextu vyplýva, že Okresný súd
v Martine prezumuje moju vinu a odôvodňuje trvanie predmetného obmedzenia na možné
budúce potencionálne uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidla.a zároveň tým
porušil moje právo podľa čl. 14 dohovoru, tým že u mňa dôvodí trvanie obmedzenia aj
možným budúcim trestom, čím ma diskriminuje z dôvodu iného postavenia a to postavenie
obvineného, neberúc a nerešpektujúc rozhodnutie iného súdu rovnakého stupňa, ktorého
rozhodnutie som mal mariť.
Žiadam aby ústavný súd zároveň zrušil uznesenie Okresného súdu v Martine zo dňa
8.8.2007 vydanom v konaní spis. zn. TP/50/2007 a prikázal Okresnému súdu v Martine
zrušiť bez zbytočných prieťahov v mojom prípade obmedzenie podľa vydané v Okresným
súdom v Martine konaní TP/50/2007 spočívajúce v zákaze vedenia motorových vozidiel.
Žiadam priznanie primeraného zadosťučinenia v sume Sk 20 000 z dôvodu, že mi
postupom Okresného súdu v Martine, ktorý prezumoval moju vinu vznikla strata na zárobku
a moja rodina aj ja tým dosť trpíme.
Žiadam tiež priznať náhradu trov právnej pomoci.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného
práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pričom zákon o ústavnom súde
neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, III. ÚS 124/04).
V zmysle judikatúry ústavného súdu pri právoplatnom rozhodnutí vydanom
v trestnom konaní je pre začiatok plynutia lehoty dvoch mesiacov podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde rozhodujúci moment náležitého oznámenia
rozhodnutia sťažovateľovi, ktorým je buď vyhlásenie rozhodnutia v prítomnosti sťažovateľa
alebo doručenie rovnopisu rozhodnutia (napr. III. ÚS 186/02, III. ÚS 90/03).
Ústavný súd zistil, že odpis uznesenia okresného súdu sp. zn. Tp 50/2007
z 8. augusta 2007 (právoplatné 8. augusta 2007) bol sťažovateľovi doručený 15. augusta
2007. Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 31. októbra 2007, pričom na
poštovú prepravu bola podaná 29. októbra 2007. Z uvedeného vyplýva, že dvojmesačná
lehota na podanie sťažnosti uplynula najneskôr 15. októbra 2007, a teda sťažnosť bola
ústavnému súdu doručená zjavne po uplynutí stanovenej lehoty.
Na základe toho ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. decembra 2007