Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 267/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2013

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. R. M., D., Írsko, zastúpeného advokátkou JUDr. I.

K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do rodinného života podľa

a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie a prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a na rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupmi Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom

pod sp. zn. , Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod

sp. zn. a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. R. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. mája 2013

doručená sťažnosť MUDr. R. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“).

V sťažnosti sa okrem iného uvádza:

„Sťažovateľ je otcom maloletých detí Y. M... a M. M..., obe štátne občianky Írskej

republiky...

Dňa 6. 1. 2011 matka maloleté deti neoprávnene premiestnila z Írska, krajiny ich

obvyklého pobytu na Slovensko a odmieta sa vrátiť. Otec nedal matke súhlas s

vysťahovaním na Slovensko.

Dňa 31. 1. 2011 sťažovateľ doručil Okresnému súdu Bratislava I návrh na

nariadenie návratu maloletých detí... na územie ich obvyklého pobytu do Írska.

Prvostupňový súd uznesením zo dňa 1. 7. 2011, č. k. nariadil návrat maloletých

detí M. do Írska...

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 26. 10. 2011, č. k.

uznesenie prvostupňového súdu potvrdil...

Keďže matka na žiadosť sťažovateľa, aby mu odovzdala deti nereagovala a

dobrovoľne neplnila vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I., dňa 1. 2. 2012

poslal sťažovateľ Okresnému súdu Michalovce návrh na súdny výkon rozhodnutia o

nariadenie návratu maloletých detí...

Dňa 13. 2. 2012 Okresný súd Michalovce vyzval matku na podrobenie sa a

rešpektovanie povinností vyplývajúcich z rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I zo dňa

1. 7. 2011 č. k. v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa

26. 10. 2011 č. k. . Matka na výzvu nereagovala.

Dňa 1. 3. 2012 matka podala návrh na prerušenie konania... s odôvodnením, že

podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania na Najvyšší súd..., Generálnym

prokurátorom...

Okresný súd Michalovce konanie o výkon rozhodnutia prerušil uznesením zo dňa

26. 3. 2012.

Dňa 19. 6. 2012 sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy Generálnej prokuratúre SR...

Generálna prokuratúra dňa 22. 6. 2012 na túto sťažnosť oznámila sťažovateľovi, že

podnet matky na podanie mimoriadneho dovolania bol odložený dňa 20. 2. 2012.

Sťažovateľ podal na Okresný súd... dňa 12. 7. 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní.

Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že v čase, keď Okresný súd Michalovce konanie o súdny

výkon rozhodnutia prerušil (dňa 26. 3. 2012), bol podnet na podanie mimoriadneho

dovolania už odložený (dňa 20. 2. 2012)...

Zároveň podal sťažovateľ Okresnému súdu... dňa 12. 7. 2012 návrh na pokračovanie

v konaní.

Dňa 14. 8. 2012 Okresný súd... uznesením zrušil uznesenie o prerušení výkonu

rozhodnutia vydané Okresným súdom Michalovce dňa 26. 3. 2012 pod č. k. .

Dňa 18. 10. 2012 Okresný súd... uznesením zamietol návrh na súdny výkon

rozhodnutia o nariadenie návratu maloletých detí...

Proti tomuto uzneseniu sa sťažovateľ odvolal dňa 15. 11. 2012.

Dňa 5. 4. 2013 podal sťažovateľ Krajskému súd... sťažnosť na prieťahy v konaní.

Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že v tejto veci ide o súdny výkon rozhodnutia o nariadenie

návratu maloletých detí na základe Dohovoru č. o občianskoprávnych

aspektoch medzinárodných únosov detí a Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej

právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach

rodičovských práv a povinností (Brusel II bis), a podľa týchto ustanovení má súd, ktorému

sa podala žiadosť o návrat dieťaťa, konať o žiadosti urýchlene najrýchlejšími postupmi,

ktoré mu poskytuje vnútroštátny právny poriadok, pričom vydá rozsudok najneskôr do

šiestich týždňov od podania žiadosti. Od podania odvolania uplynulo päť mesiacov, Krajský

súd... však žiadne pojednávanie nenariadil a ani vo veci nerozhodol...“

Sťažovateľ tiež uviedol, že „postupom Okresného súdu... dňa 26. 3. 2012 pod č. k.

17 Em/l/2012 vo veci uznesenia o prerušení konania o výkon rozhodnutia a postupom

Generálnej prokuratúry SR vo veci podaného podnetu na podanie mimoriadneho

dovolania“ bolo porušené jeho „právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6

Dohovoru...

Sťažovateľ sa o podanom podnete na podanie mimoriadneho dovolania dozvedel až z

uznesenia o prerušení konania o výkon rozhodnutia. Keďže dôvody na prerušenie konania

uvedené v tomto uznesení považoval za odôvodnené, odvolanie proti nemu nepodal.

Sťažovateľ nemohol vedieť, že takého dôvody v čase vydania uznesenia prvostupňovým

súdom neexistujú...“.

Sťažovateľ poukazuje v sťažnosti ďalej na to „že bolo porušené jeho právo na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním rodinného života podľa článku čl. 19 ods. 2

... a právo na rešpektovanie rodinného života podľa článku 8 Dohovoru...“ tým,

že „sťažovateľovi bola odňatá možnosť starať sa osobne o svoje maloleté deti napriek

právoplatným rozhodnutiam súdov. Keďže matka neumožňuje sťažovateľovi styk s deťmi,

a to ani telefonicky, s deťmi sa nemôže žiadnym spôsobom kontaktovať...“, a takisto

namieta aj porušenie svojho „základného práva na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v ... a práva na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“, pretože „od podania návrhu na výkon rozhodnutia

na Okresnom súde Michalovce dňa 4. 2. 2012 do dnešného dňa uplynulo 15 mesiacov...

Okresný súd... sa predtým ako vydal uznesenie o prerušení konania o výkon

rozhodnutia neinformoval na generálnej prokuratúre o stave konania vo veci podnetu na

podanie mimoriadneho dovolania, a Generálna prokuratúra SR ani mesiac po tom ako

rozhodla o odložení podnetu matky, neinformovala prvostupňový súd o tomto rozhodnutí.

Nečinnosť a nespolupráca orgánov, ktoré sa majú podieľať na výkone, spôsobili prieťahy v

dĺžke 5 mesiacov.

Krajský súd... napriek tomu, že nejde o zložitú vec a vec sa týka maloletých detí, od

novembra 2012 až doteraz nerozhodol.

Samotné deklarovanie porušenia základných práv a slobôd ústavným súdom

nemožno považovať v tomto prípade za dostatočné, pretože zásah do rodičovských práv za

obdobie od 4. 2. 2012, kedy bol podaný návrh súdu na výkon rozhodnutia o nariadenie

návratu maloletých detí, sa už nedá napraviť ani odstrániť.

Postupom súdov bola sťažovateľovi odňatá možnosť osobne sa starať o svoje deti,

vychovávať ich, tráviť s nimi voľné chvíle, čo je pre otca frustrujúce. Deti tak vyrastali bez

jeho vplyvu a vzájomnej lásky.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

„1. Právo MUDr. R. M. na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru...

postupom Okresného súdu Michalovce vedenom pod spis. zn. , a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky porušené bolo.

2. Právo MUDr. R. M. na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného

života podľa článku 19 ods. 2 ... a právo na rešpektovanie svojho rodinného života

podľa článku 8 Dohovoru... postupom Okresného súdu Michalovce vedenom pod spis. zn.

, postupom Generálnej prokuratúry... a postupom Krajského súdu v Košiciach

v konaní vedenom pod spis. zn. porušené bolo.

3. Základné právo MUDr. R. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 ... a právo na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod spis.

zn. porušené bolo.

4. Krajskému súdu v Košiciach sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.“

Okrem toho sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 60 000 €

a úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

1. K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do rodinného

života podľa a práva na rešpektovanie svojho rodinného života podľa

čl. 8 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 26. marca 2012, ktorým prerušil konanie „o výkon

rozhodnutia“

Ústavný súd z namietaného uznesenia okresného súdu zistil, že proti nemu bolo

možné „podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach

cestou tunajšieho súdu“.

Sťažovateľ v sťažnosti aj uviedol, že odvolanie proti uzneseniu nepodal, „keďže

dôvody na prerušenie konania uvedené v tomto uznesení považoval za odôvodnené“.

Sťažnosť podľa sa vyznačuje okrem iného tým, že je založená

na princípe subsidiarity. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažovateľovej sťažnosti

prihliadal na vymedzenie svojej právomoci v ustanovení , podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci namietaného porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základného práva alebo slobody môže alebo mohol domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (, ,

).

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti v tejto časti vychádzal zo svojej judikatúry

a tiež judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej k základným

zásadám spravodlivého procesu okrem požiadavky nezávislého a nestranného

rozhodovania, vylúčenia ľubovôle v súdnej jurisdikcii a pod. náleží tiež ústavná požiadavka

preskúmania rozhodnutia súdu nižšieho stupňa súdom vyššieho stupňa, pretože len tak sa

naplňuje ústavne zaručené základné právo na súdnu ochranu a z nej vyplývajúce právo

na spravodlivý proces (napr. m. m. ).

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade mal sťažovateľ podľa poučenia

okresného súdu možnosť podať odvolanie, ale toto svoje právo iniciovať konanie v druhej

inštancii nevyužil, ale priamo sa obrátil na ústavný súd. Právo odvolacieho súdu preskúmať

na základe opravného prostriedku postup okresného súdu a jeho uznesenie o prerušení

konania a poskytnúť tak ochranu sťažovateľovým právam vylučuje právomoc ústavného

súdu bezprostredne preskúmavať prvostupňové rozhodnutie všeobecného súdu.

Vzhľadom na uvedené bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (obdobne napr. m. m.

, , ).

2. Čo sa týka postupu generálnej prokuratúry v bližšie neoznačenom konaní

a porušenia označených práv sťažovateľa podľa a dohovoru, ústavný súd konštatuje,

že túto časť sťažnosti ústavný súd odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí podľa .

Sťažnosť v tejto časti neobsahuje jasný návrh rozhodnutia vo veci samej (petit),

ktorého vydania sa sťažovateľ od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne a takým spôsobom, aby mohol byť

východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci. Formulácia návrhu

na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a nezrozumiteľná, keďže neobsahuje najmä

konkrétne opatrenie smerujúce k náprave porušenia ústavnosti v súlade s

a (petit a odôvodnenie sťažnosti totiž neobsahuje označenie

konania, v ktorom malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, základného práva podľa a tiež práva podľa

dohovoru).

Ústavný súd v tejto súvislosti opätovne pripomína, že nedostatky zákonom

predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať

z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Okrem toho sťažovateľ v sťažnosti porušenie svojho základného práva podľa čl. 19

ods. 2 a práv podľa a dohovoru vecne neodôvodnil, nevymedzil

žiadne relevantné obdobie v konaní, v ktorom malo dochádzať k zbytočným prieťahom,

a preto ústavný súd s prihliadnutím na uvedené sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2

vo vzťahu ku generálnej prokuratúre odmietol pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn.

Pokiaľ mal sťažovateľ výhrady voči rýchlosti rozhodovania krajského súdu v jeho

veci a namietal, že v zmysle „nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci

a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv

a povinností a dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí“ mal

vydať krajský súd rozhodnutie „najneskôr do šiestich týždňov od podania žiadosti“,

ústavný súd konštatuje, že od predloženia spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľa (13. december 2012) aj krátkodobá nečinnosť krajského súdu po dobu viac ako

piatich mesiacov ešte neznamená, že došlo v danom prípade k porušeniu označených práv

sťažovateľa, ak navyše krajský súd v odpovedi na jeho sťažnosť v podaní z 3. mája 2013

ubezpečil sťažovateľa, že je predpoklad skončenia predmetnej veci najneskôr v júni 2013.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru

(, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie

základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne

návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , a ).

Z okolností veci je taktiež zrejmé, že sťažnosť podľa

pre porušenie práv zaručených a dohovoru sťažovateľ podal

v tom istom mesiaci (máj 2013), v ktorom sa vyjadril k sťažnosti sťažovateľa aj predseda

krajského súdu podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo znamená, že sťažovateľ ani nedal

krajskému súdu dostatočný priestor, aby sám napravil prípadné porušovanie jeho práv.

Ústavný súd v okolnostiach danej veci sa tiež stotožnil so stanoviskom krajského

súdu k tomu, že nie je možné jednoznačne uplatniť pre rozhodnutie šesťtýždňovú lehotu

zakotvenú „v nariadení rady (ES) č. 2291/2003 a dohovore o občianskoprávnych aspektoch

medzinárodných únosov detí“ a krajský súd síce ešte nerozhodol o odvolaní sťažovateľa, ale

výslovne neupravuje žiadnu konkrétnu procesnú lehotu na výkon

rozhodnutia „vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa“.

Vzhľadom na dĺžku namietaného konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

(iba od 13. decembra 2012), nezáväznosť výkladu k posudzovaniu

urýchleného konania podľa „nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 v „Praktickej príručke“

pre justičné orgány v Slovenskej republike, ktorý argument uznal aj samotný sťažovateľ, a

tiež predpoklad skončenia a rozhodnutia veci v júni 2013 ústavný súd konštatuje, že v

danom prípade ústavný súd nezistil porušenie označených práv sťažovateľa, reálnosť

ktorého by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, preto jeho sťažnosť podľa

odmietol ako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr.

, a ).

Nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd považuje za potrebné uviesť,

že v prípade, ak by krajský súd na základe odvolania sťažovateľa uznesenie okresného súdu

z 18. októbra 2012 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a prípadne ďalší

postup všeobecných súdov v namietanom konaní by nesmeroval plynule a efektívne k jeho

právoplatnému skončeniu, sťažovateľovi nebude nič brániť opätovne podať v tejto veci

ústavnému súdu opätovne sťažnosť pre porušenie označených práv.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami, ktoré v nej sťažovateľ nastolil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2013