Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 298/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti M., Pozsonyi út 56,1133 Budapešť, Maďarská

republika, zastúpenej advokátskou kanceláriou Legal Counsels, s. r. o., Tallerova 10,

Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Gabriel Havrilla, vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. z 5. apríla 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 8. júna 2012

doručená sťažnosť spoločnosti M. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Co

15/2011 z 5. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v právnej veci navrhovateľa „G.,

Cyperská republika, proti odporcovi Slovenská republika – Ministerstvo hospodárstva

Slovenskej republiky“ sa v odvolacom konaní pred krajským súdom sťažovateľka domáhala

vstupu do konania ako vedľajší účastník na strane navrhovateľa, a to podaním z 28. marca

2012 doručeným krajskému súdu 4. apríla 2012 z dôvodu, že ako oprávnená má voči

navrhovateľovi ako povinnému v exekučnom konaní pohľadávku; exekučné konanie sa

vedie v súčasnosti na Okresnom súde Košice II a nie je právoplatne skončené.

Krajský súd ako prvostupňový súd o návrhu sťažovateľky rozhodol napadnutým

uznesením tak, že nepripustil sťažovateľku do konania ako vedľajšieho účastníka na strane

navrhovateľa, čím jej odňal možnosť zúčastniť sa konania ako vedľajšiemu účastníkovi,

a tým porušil jej označené základné právo. Krajský súd podľa sťažovateľky „rozhodoval

v jasnom rozpore s relevantnou právnou normou teda v rozpore s Občianskym súdnym

poriadkom“.

K tomu cituje ustanovenie a (ďalej aj

„OSP“), ako príklad uvádza judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) a cituje z jeho rozhodnutí sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. a tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej

republiky.

Podľa sťažovateľky sa krajský súd „uvedenými ustanoveniami zákona, ako ani

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôsledne neriadil, nakoľko o

neprípustnosti rozhodol bez toho, že by niektorý z účastníkov namietol neprípustnosť vstupu

sťažovateľa(ky) ako vedľajšieho účastníka do konania. Týmto zjavne porušil základné práva

navrhovateľa na súdnu ochranu.“.

V petite sťažnosti na základe uvedeného sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým

by ústavný súd vyslovil porušenie jej základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu s tým, aby bolo

napadnuté uznesenie zrušené a vec mu bola vrátená na nové konanie a rozhodnutie.

Sťažovateľka sa zároveň domáha náhrady trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Porušenie citovaných článkov a dohovoru vidí sťažovateľka v tom, že krajský

súd v rozpore s judikatúrou najvyššieho súdu jej odňal možnosť konať pred súdom, keď

nevyhovel jej návrhu na vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa

a nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia .

Podľa ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu

niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho

účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako

účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého

v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho

zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu, a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu

patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť

i zmeškaný úkon.

Podľa súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok

návrhu, aby sa odpustilo zmeškanie lehoty.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob

vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj

vedľajší účastník.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota

plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané

po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením

súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na

podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.

Podľa odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné,

ak ide o odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je

neplatné alebo že nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku 2 druhej vety.

V až 4 sú uvedené zákonné dôvody, kedy nie je odvolanie

prípustné.

Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd uznesením sp. zn. z 5. apríla 2012

rozhodol ako prvostupňový súd o návrhu sťažovateľky na vstup do odvolacieho konania

ako vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa tak, že ju nepripustil do konania. V

poučení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol: „Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je

prípustné.“.

Sťažovateľka sa preto obrátila v tejto veci na ústavný súd, aby posúdil, či krajský súd

postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami

a judikatúrou najvyššieho súdu.

Sťažnosť podľa sa vyznačuje okrem iného tým, že je založená

na princípe subsidiarity. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažovateľkinej sťažnosti

prihliadal na vymedzenie svojej právomoci v ustanovení , podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci namietaného porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Je to tak preto, že predovšetkým všeobecné súdy sú povolané na ochranu základných

práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb a až v prípade, ak nie je dosiahnutá

náprava v rámci režimu všeobecného súdnictva, môže sa uplatniť ochrana poskytovaná

ústavným súdom, ale aj to iba v obmedzenom rozsahu z hľadiska kritérií ústavnej

akceptovateľnosti (m. m. , ) sťažnosťou namietaného rozhodnutia,

resp. postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základného práva alebo slobody môže alebo mohol domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (, ,

).

Právomoc najvyššieho súdu v danom prípade preskúmať prvostupňové rozhodnutie

krajského súdu v rámci odvolacieho konania proti rozhodnutiu o nepripustení vedľajšieho

účastníka do konania vylučuje v zmysle ustanovenia právomoc

ústavného súdu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu vydanému v prvostupňovom konaní.

Na tom nemení nič skutočnosť, že krajský súd sťažovateľku nesprávne poučil, že

odvolanie v tejto veci nie je prípustné.

Je nepochybné, že sťažovateľka sa domáhala vstupu do konania ako vedľajší

účastník a krajský súd o jej návrhu rozhodol tak, že sťažovateľka nepreukázala právny

záujem na výsledku sporu v konaní vedenom pod sp. zn. („o určenie, že

odporca nemá voči navrhovateľovi právo na vrátenie majetku“) a do konania ju ako

vedľajšieho účastníka nepripustil. Keďže ide o prvostupňové rozhodnutie, v zmysle § 201

a je proti takémuto rozhodnutiu odvolanie prípustné, teda sťažovateľka sa mala

danými ustanoveniami riadiť a podať proti nemu odvolanie.

Ústavný súd pritom vychádzal aj zo svojej judikatúry a tiež judikatúry najvyššieho

súdu, pretože k základným zásadám spravodlivého procesu okrem požiadavky nezávislého

a nestranného rozhodovania, vylúčenia ľubovôle v súdnej jurisdikcii a pod. náleží tiež

ústavná požiadavka preskúmania rozhodnutia súdu nižšieho stupňa súdom vyššieho stupňa,

pretože len tak sa naplňuje ústavne zaručené základné právo na súdnu ochranu a z nej

vyplývajúce právo na spravodlivý proces. Pokiaľ teda výslovne

neustanovuje, že takéto uznesenie nie je možné napadnúť odvolaním, a ide o prvostupňové

rozhodnutie, ústavný súd je toho názoru, že proti takémuto rozhodnutiu je odvolanie možné

a prípustné, aj pokiaľ ide o osobu, ktorá sa považuje za vedľajšieho účastníka.

Dvojinštančnosť konania je ústavnoprocesný princíp, ktorému musí byť podriadená

aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou pôsobnosťou jednotlivých stupňov

súdov (m. m. ).

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje konkrétne aj na rozhodnutie najvyššieho

súdu sp. zn. z 24. januára 2008 (vydané v správnom súdnictve), ktorým

najvyšší súd konštatoval, že proti uzneseniu o nepripustení vedľajšieho účastníka je

prípustné odvolanie, aj keď prvostupňový súd v poučení tiež uviedol, že proti rozhodnutiu

odvolanie nie je prípustné (tak, ako to bolo aj v prípade sťažovateľky).

Najvyšší súd vecne tiež rozhodoval o odvolaniach iných vedľajších účastníkov,

ktorým krajské súdy ako prvostupňové súdy nevyhoveli a nepripustili ich vstup do konania

z rôznych dôvodov (pozri napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z

27. februára 2008 a sp. zn. z 12. marca 2008).

Vychádzajúc z uvedenej judikatúry ústavný súd je tiež toho istého právneho názoru

ako najvyšší súd, že proti prvostupňovému rozhodnutiu o nepripustení vedľajšieho

účastníka do konania je prípustné odvolanie, a hoci krajský súd nesprávne poučil

sťažovateľku o opravnom prostriedku v jej veci, táto, zastúpená kvalifikovaným právnym

zástupcom, mala rozhodne opravný prostriedok (odvolanie) proti prvostupňovému

rozhodnutiu krajského súdu podať na najvyšší súd, čo však z jej sťažnosti nevyplýva, ale

priamo sa obrátila so sťažnosťou na ústavný súd.

Keďže pred ústavným súdom tu existoval najvyšší súd, ktorý mal ako príslušný

odvolací súd konať v tejto veci, ústavný súd vychádzajúc z princípu subsidiarity zakotvenej

v odmietol jej sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci podľa

ods. 2 bez toho, aby sa vecne zaoberal opodstatnenosťou jej

námietok vznesených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. júna 2012