Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 36 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (65)e89/365401.4923d8.pdf
PDF · 106.8 KB
No categories available
3Cdo/319/2009
Najvyšší súd 3 Cdo 319/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. H., bývajúcej v Z. M.,
zastúpenej JUDr. K. B., advokátom so sídlom v N., proti žalovanému I. H., bývajúcemu v Z.
M., za účasti M. h., a.s. so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. P. S., advokátom so
sídlom v B., ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, o určenie vlastníctva, vedenej
na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 7 C 15/2009, o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu
Krajského súdu v Nitre z 29. júla 2009 sp. zn. 25 Co 83/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa sa žalobou z 26. januára 2009 domáhala určenia, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území Z. M. zapísaných na liste vlastníctva
č. X., X. a X., ako aj nehnuteľností v katastrálnom území Č. zapísaných na liste vlastníctva
č. X.. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania jej
manželstva so žalovaným právnym titulom zakladajúcim vznik ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom
Okresného súdu Nitra z 30. mája 1994 č.k. 19 C 217/1993-32. Zánikom ich manželstva
zaniklo aj toto ich spoluvlastníctvo, k jeho vyporiadaniu ale nedošlo. V dôsledku uplynutia
lehoty uvedenej v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že sporné nehnuteľnosti sú
v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a podiely oboch spoluvlastníkov sú
rovnaké. Ako ich vlastník je ale v katastri nehnuteľností vedený iba žalovaný, čo žalobkyni
sťažuje preukazovanie a výkon jej spoluvlastníckych práv, predovšetkým práva nakladať
s predmetom (spolu)vlastníctva. Má preto naliehavý právny záujem na požadovanom určení
M. h., a.s. požiadal 31. marca 2009, aby bol pripustený jeho vstup do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom zo 14. januára 2009 sp. zn. 2 Obo 137/2008, 2 Obo 138/2008 zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 161 331,61 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Ako veriteľ
žalovaného má právny záujem na výsledku konania, lebo v prípade úspechu žalobkyne
v konaní dôjde k zmenšeniu majetkovej podstaty žalovaného a tým bude ohrozené vymáhanie
tejto pohľadávky voči žalovanému.
Účastníci konania nesúhlasili so vstupom M. h., a.s. do konania.
Okresný súd Nitra uznesením z 11. mája 2009 č.k. 7 C 15/2009-65 nepripustil vstup
M. h., a.s. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V odôvodnení tohto
rozhodnutia uviedol, že M. h., a.s. nemá právny záujem na výsledku konania, ani ako veriteľ
žalovaného. Toto uznesenie napadol odvolaním M. h., a.s.
Krajský súd v Nitre uznesením z 29. júla 2009 sp. zn. 25 Co 83/2009 napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že pripustil vstup M. h., a.s. do konania ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V odôvodnení uviedol, že k vedľajšiemu
účastníctvu môže dôjsť aj proti vôli toho účastníka, na strane ktorého má v konaní
vystupovať, a že jedinou zo zákona vyplývajúcou podmienkou, ktorú musí súd skúmať, je
existencia právneho záujmu na výsledku konania subjektu, ktorý chce vstúpiť do konania ako
vedľajší účastník. Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne pristúpil k skúmaniu, či
M. h., a.s. má z hmotnoprávneho hľadiska právny záujem na výsledku konania, uvedenú
otázku ale nevyriešil správne. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu M. h., a.s.,
domáhajúci sa vstupu do konania, v ktorom má byť vyriešená sporná otázka vlastníckeho
práva k dotknutým nehnuteľnostiam, má nesporný právny záujem na zamietnutí podanej
žaloby, lebo ak bude žalobe vyhovené, zmenší sa rozsah majetku žalovaného, z ktorého môže
uspokojiť svoju pohľadávku.
Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom
uviedla, že M. h., a.s. ju chce ukrátiť na jej majetkových právach tak, ako to už v minulosti
urobil. Poukázala na to, že M. h., a.s. „už nedisponuje proti žalovanému nijakým exekučným
titulom, na ktorý sa pôvodne odvolával“, lebo proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo 14. januára 2009 sp. zn. 2 Obo 137/2008, 2 Obo 138/2008 bolo podané
dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako súd dovolací) uznesením z 23. júla 2009
sp. zn. 1 ObdoV 19/2009 odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku. Je preto
spornou nielen otázka existencie vyššie uvedenej pohľadávky, ale tiež právneho postavenia
M. h., a.s. ako veriteľa žalovaného, ktorý za týchto okolností nemôže mať žiadny právny
záujem na výsledku konania v preskúmavanej veci.
Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.
Vedľajší účastník vo vyjadrení k dovolaniu poprel opodstatnenosť dovolacieho
dôvodu uplatneného žalobkyňou. Spochybňoval správnosť jej argumentácie, že už nie je
veriteľom žalovaného („nedisponuje exekučným titulom preukazujúcim jeho pohľadávku“).
Poukázal na to, že po odložení vykonateľnosti rozsudku, ktorý je v exekučnom konaní
exekučným titulom, podal žalovaný návrh na zastavenie exekúcie, exekučný súd ale tento
jeho návrh zamietol. Vedľajší účastník dodal, že v procesnom postavení vedľajšieho účastníka
nemôže zmeniť skutkové ani právne okolnosti významné pre posúdenie prejednávanej veci,
preto je nedôvodné tvrdenie žalobkyne, že ju chce svojím procesným pôsobením v konaní
ukrátiť na jej právach. Z týchto dôvodov žiadal neopodstatnené dovolanie zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním
(§ 239 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) dospel
k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.
Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo
k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O takú vadu ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla
najavo. Dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súdoch nižších stupňov
nevyskytol procesný nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Ani vada
tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa v tomto opravnom prostriedku uplatnila
dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Namieta, že napadnuté uznesenie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa tento dovolací dôvod vyvodzuje z toho, že
odvolací súd v rozpore s ustanovením § 93 ods. 1 a 2 O.s.p. vyhovel návrhu M. h., a.s. na
vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, i keď pre tento vstup do
konania neboli splnené predpoklady.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Do
konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93
ods. 3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).
Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov
konania. Do konania vstupuje tretia osoba ako vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy
(vedľajším účastníkom sa stáva tým, že súdu dôjde jej oznámenie o vstupe do konania) alebo
na výzvu niektorého z účastníkov konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje
súd len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce
vstúpiť do konania, na výsledku sporu (t.j. jeho právny záujem na úspechu účastníka, na
strane ktorého chce vstúpiť do konania). Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého
bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vždy však treba, aby sa jeho
záujem na úspechu účastníka sporu opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah
k niektorému z účastníkov (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 11. júna 2009 sp. zn. 5 Cdo 308/2008). V uznesení sp. zn. 3 Obo 21/1998, ktoré bolo
publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 17/1999, Najvyšší súd Slovenskej republiky
uviedol, že pri splnení zákonnej podmienky pre pripustenie vedľajšieho účastníka do konania,
ktorou je jeho právny záujem na výsledku konania, rozhodne súd o pripustení vedľajšieho
účastníctva aj proti vôli účastníka, vedľa ktorého sa má vedľajší účastník konania zúčastniť.
M. h., a.s. existenciu práva relevantného pre vyriešenie otázky jeho pripustenia do
konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vyvodzoval z toho, že je veriteľom
žalovaného a že možnosť uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške
161 331,61 € môže by znížená, pokiaľ bude predmetnej žalobe o určenie vlastníctva
vyhovené. V takom prípade by totiž rozhodnutie súdu malo za následok zmenšenie majetku
žalovaného o podiel priznaný žalobkyni. Odvolací súd takto prezentovaný a odôvodňovaný
záujem M. h., a.s. označil za nesporný. Dovolací súd tento právny záver odvolacieho súdu
považuje za správny.
Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na podanie dovolania proti rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo 14. januára 2009 sp. zn. 2 Obo 137/2008, 2 Obo 138/2008 a tiež
odloženie vykonateľnosti tohto rozsudku v dovolacom konaní vedenom na Najvyššom súde
Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 ObdoV 19/2009, je potrebné uviesť, že samo podanie
dovolania nemá dopad na právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
Podanie dovolania, ale ani neskoršie odloženie vykonateľnosti uvedeného rozsudku (ktorý je
exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou Mgr. M. Z. pod
sp. zn. Ex 263/2009) nemení nič na tom, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 1 O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) bolo potrebné M. h., a.s.
považovať za veriteľa žalovaného. So zreteľom na predmet konania v preskúmavanej veci
išlo pri tom o subjekt, ktorý má právny záujem na výsledku konania, konkrétne na zamietnutí
žaloby podanej žalobkyňou proti žalovanému; odvolací súd preto dôvodne pripustil jeho vstup
do konania na strane žalovaného.
Z dôvodov uvedených vyššie dovolací súd neopodstatnené dovolanie žalobkyne
zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní nebola dovolateľka procesne úspešná. Procesne úspešnému
vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5
O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.); dovolací súd mu nepriznal
náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 9. decembra 2010
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková