Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/319/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. H., bývajúcej v Z. M.,

zastúpenej JUDr. K. B., advokátom so sídlom v N., proti žalovanému I. H., bývajúcemu v Z.

M., za účasti M. h., a.s. so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného JUDr. P. S., advokátom so

sídlom v B., ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, o určenie vlastníctva, vedenej

na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne proti uzneseniu

Krajského súdu v Nitre z 29. júla 2009 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa žalobou z 26. januára 2009 domáhala určenia, že je podielovou

spoluvlastníčkou nehnuteľností v katastrálnom území Z. M. zapísaných na liste vlastníctva

č. X., X. a X., ako aj nehnuteľností v katastrálnom území Č. zapísaných na liste vlastníctva

č. X.. Na odôvodnenie žaloby uviedla, že tieto nehnuteľnosti boli nadobudnuté za trvania jej

manželstva so žalovaným právnym titulom zakladajúcim vznik ich bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Nitra z 30. mája 1994 č.k. -32. Zánikom ich manželstva

zaniklo aj toto ich spoluvlastníctvo, k jeho vyporiadaniu ale nedošlo. V dôsledku uplynutia

lehoty uvedenej v platí, že sporné nehnuteľnosti sú

v podielovom spoluvlastníctve účastníkov konania a podiely oboch spoluvlastníkov sú

rovnaké. Ako ich vlastník je ale v katastri nehnuteľností vedený iba žalovaný, čo žalobkyni

sťažuje preukazovanie a výkon jej spoluvlastníckych práv, predovšetkým práva nakladať

s predmetom (spolu)vlastníctva. Má preto naliehavý právny záujem na požadovanom určení

( ).

M. h., a.s. požiadal 31. marca 2009, aby bol pripustený jeho vstup do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. Uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

rozsudkom zo 14. januára 2009 sp. zn. , zaviazal žalovaného

zaplatiť mu sumu 161 331,61 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Ako veriteľ

žalovaného má právny záujem na výsledku konania, lebo v prípade úspechu žalobkyne

v konaní dôjde k zmenšeniu majetkovej podstaty žalovaného a tým bude ohrozené vymáhanie

tejto pohľadávky voči žalovanému.

Účastníci konania nesúhlasili so vstupom M. h., a.s. do konania.

Okresný súd Nitra uznesením z 11. mája 2009 č.k. -65 nepripustil vstup

M. h., a.s. do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V odôvodnení tohto

rozhodnutia uviedol, že M. h., a.s. nemá právny záujem na výsledku konania, ani ako veriteľ

žalovaného. Toto uznesenie napadol odvolaním M. h., a.s.

Krajský súd v Nitre uznesením z 29. júla 2009 sp. zn. napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že pripustil vstup M. h., a.s. do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného. V odôvodnení uviedol, že k vedľajšiemu

účastníctvu môže dôjsť aj proti vôli toho účastníka, na strane ktorého má v konaní

vystupovať, a že jedinou zo zákona vyplývajúcou podmienkou, ktorú musí súd skúmať, je

existencia právneho záujmu na výsledku konania subjektu, ktorý chce vstúpiť do konania ako

vedľajší účastník. Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne pristúpil k skúmaniu, či

M. h., a.s. má z hmotnoprávneho hľadiska právny záujem na výsledku konania, uvedenú

otázku ale nevyriešil správne. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu M. h., a.s.,

domáhajúci sa vstupu do konania, v ktorom má byť vyriešená sporná otázka vlastníckeho

práva k dotknutým nehnuteľnostiam, má nesporný právny záujem na zamietnutí podanej

žaloby, lebo ak bude žalobe vyhovené, zmenší sa rozsah majetku žalovaného, z ktorého môže

uspokojiť svoju pohľadávku.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, v ktorom

uviedla, že M. h., a.s. ju chce ukrátiť na jej majetkových právach tak, ako to už v minulosti

urobil. Poukázala na to, že M. h., a.s. „už nedisponuje proti žalovanému nijakým exekučným

titulom, na ktorý sa pôvodne odvolával“, lebo proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo 14. januára 2009 sp. zn. , bolo podané

dovolanie a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ako súd dovolací) uznesením z 23. júla 2009

sp. zn. odložil vykonateľnosť dovolaním napadnutého rozsudku. Je preto

spornou nielen otázka existencie vyššie uvedenej pohľadávky, ale tiež právneho postavenia

M. h., a.s. ako veriteľa žalovaného, ktorý za týchto okolností nemôže mať žiadny právny

záujem na výsledku konania v preskúmavanej veci.

Žalovaný sa k dovolaniu nevyjadril.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k dovolaniu poprel opodstatnenosť dovolacieho

dôvodu uplatneného žalobkyňou. Spochybňoval správnosť jej argumentácie, že už nie je

veriteľom žalovaného („nedisponuje exekučným titulom preukazujúcim jeho pohľadávku“).

Poukázal na to, že po odložení vykonateľnosti rozsudku, ktorý je v exekučnom konaní

exekučným titulom, podal žalovaný návrh na zastavenie exekúcie, exekučný súd ale tento

jeho návrh zamietol. Vedľajší účastník dodal, že v procesnom postavení vedľajšieho účastníka

nemôže zmeniť skutkové ani právne okolnosti významné pre posúdenie prejednávanej veci,

preto je nedôvodné tvrdenie žalobkyne, že ju chce svojím procesným pôsobením v konaní

ukrátiť na jej právach. Z týchto dôvodov žiadal neopodstatnené dovolanie zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktoré možno napadnúť dovolaním

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie treba zamietnuť.

Podľa môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k vade konania v zmysle O takú vadu ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla

najavo. Dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súdoch nižších stupňov

nevyskytol procesný nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Ani vada

tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa v tomto opravnom prostriedku uplatnila

dovolací dôvod v zmysle Namieta, že napadnuté uznesenie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri

ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalobkyňa tento dovolací dôvod vyvodzuje z toho, že

odvolací súd v rozpore s ustanovením a vyhovel návrhu M. h., a.s. na

vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, i keď pre tento vstup do

konania neboli splnené predpoklady.

Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je ( ). Do

konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú

prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93

ods. 3 ). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní

podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( ).

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov

konania. Do konania vstupuje tretia osoba ako vedľajší účastník z vlastnej iniciatívy

(vedľajším účastníkom sa stáva tým, že súdu dôjde jej oznámenie o vstupe do konania) alebo

na výzvu niektorého z účastníkov konania. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje

súd len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.

Predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v konaní je právny záujem toho, kto chce

vstúpiť do konania, na výsledku sporu (t.j. jeho právny záujem na úspechu účastníka, na

strane ktorého chce vstúpiť do konania). Takýto záujem má ten, právne postavenie ktorého

bude rozhodnutím súdu priaznivo alebo nepriaznivo ovplyvnené. Vždy však treba, aby sa jeho

záujem na úspechu účastníka sporu opieral o konkrétne právo alebo právny vzťah

k niektorému z účastníkov (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 11. júna 2009 sp. zn. ). V uznesení sp. zn. , ktoré bolo

publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 17/1999, Najvyšší súd Slovenskej republiky

uviedol, že pri splnení zákonnej podmienky pre pripustenie vedľajšieho účastníka do konania,

ktorou je jeho právny záujem na výsledku konania, rozhodne súd o pripustení vedľajšieho

účastníctva aj proti vôli účastníka, vedľa ktorého sa má vedľajší účastník konania zúčastniť.

M. h., a.s. existenciu práva relevantného pre vyriešenie otázky jeho pripustenia do

konania ako vedľajšieho účastníka na strane žalovaného vyvodzoval z toho, že je veriteľom

žalovaného a že možnosť uspokojenia jeho pohľadávky voči žalovanému vo výške

161 331,61 € môže by znížená, pokiaľ bude predmetnej žalobe o určenie vlastníctva

vyhovené. V takom prípade by totiž rozhodnutie súdu malo za následok zmenšenie majetku

žalovaného o podiel priznaný žalobkyni. Odvolací súd takto prezentovaný a odôvodňovaný

záujem M. h., a.s. označil za nesporný. Dovolací súd tento právny záver odvolacieho súdu

považuje za správny.

Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na podanie dovolania proti rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky zo 14. januára 2009 sp. zn. , a tiež

odloženie vykonateľnosti tohto rozsudku v dovolacom konaní vedenom na Najvyššom súde

Slovenskej republiky pod sp. zn. , je potrebné uviesť, že samo podanie

dovolania nemá dopad na právoplatnosť ani vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

Podanie dovolania, ale ani neskoršie odloženie vykonateľnosti uvedeného rozsudku (ktorý je

exekučným titulom v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou Mgr. M. Z. pod

sp. zn. Ex 263/2009) nemení nič na tom, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 154

ods. 1 v spojení s a ) bolo potrebné M. h., a.s.

považovať za veriteľa žalovaného. So zreteľom na predmet konania v preskúmavanej veci

išlo pri tom o subjekt, ktorý má právny záujem na výsledku konania, konkrétne na zamietnutí

žaloby podanej žalobkyňou proti žalovanému; odvolací súd preto dôvodne pripustil jeho vstup

do konania na strane žalovaného.

Z dôvodov uvedených vyššie dovolací súd neopodstatnené dovolanie žalobkyne

zamietol ( ).

V dovolacom konaní nebola dovolateľka procesne úspešná. Procesne úspešnému

vedľajšiemu účastníkovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5

v spojení s a ); dovolací súd mu nepriznal

náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy

dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 9. decembra 2010

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková