Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/93/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa M. B., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. D. R., advokátom, so sídlom v P., proti odporkyni A. a.s., so sídlom v B.,

o 231 040 Sk (7 669,12 €) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn.

, o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 23.

apríla 2008 sp.zn. , takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Prešove z 23. apríla 2008 sp.zn.

a rozsudok Okresného súdu Prešov z 27. marca 2006 č.k. -179 a vec vracia

na ďalšie konanie Okresnému súdu Prešov.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov rozsudkom z 27. marca 2006 č.k. -179 návrh

navrhovateľa na zaplatenie 231 040 Sk zamietol a uloţil mu povinnosť nahradiť odporkyni

trovy konania 2 264,-- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, ţe účastníci uzavreli

13.9.2002 poistnú zmluvu č. X., predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla

navrhovateľa T. R.. V dôsledku poistnej udalosti z 26.2.2003 (likvidovanej ako totálna

škoda) odporkyňa vyplatila navrhovateľovi sumu 238 155,-- Sk vychádzajúc zo všeobecnej

hodnoty motorového vozidla vo výške 399 700,-- Sk (po odpočítaní zvyškov, spoluúčasti

a dlţného poistného), keď podľa tvrdenia navrhovateľa, ktoré nepreukázal, bola vo výške

550 000,-- Sk (predajná cena motorového vozidla). Navrhovateľ nesúhlasil ani s ohodnotením

pouţiteľných zvyškov vozidla na sumu 142 900,-- Sk a tvrdil, ţe ich reálna (predajná)

hodnota bola 50 000,-- Sk. Vykonaným dokazovaním mal preukázaný správny postup

odporkyne, keď podľa záverov znaleckého posudku znalca Ing. R. H. všeobecná hodnota

2

motorového vozidla, z ktorej bol vykonaný výpočet výšky škody, je 342 693,-- Sk, teda

niţšia ako všeobecná hodnota motorového vozidla podľa tvrdenia navrhovateľa. O trovách

konania rozhodol podľa

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 23. apríla 2008 sp.zn. na odvolanie

navrhovateľa rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal a nevyhovel návrhu navrhovateľa na ustanovenie mu zástupcu z radov

advokátov. Stotoţnil sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Zdôraznil,

ţe súd rozhoduje na základe skutkového stavu, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania

pred súdom prvého stupňa a podstatná je poučovacia povinnosť súdu podľa § 120 ods. 4

Odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním iba takých dôkazov, ktoré

účastníci konania navrhli, ale súd prvého stupňa ich nevykonal alebo, ak ide o dôkazy, ktoré

vôbec neboli navrhnuté pred súdom prvého stupňa ( ). V danej veci bolo

namietané len nesprávne vykonanie znaleckého posudku (vyhotoveného na ţiadosť

odporkyne ) a ustanovenie znalca bolo navrhované aţ v odvolacom konaní po uplynutí lehoty

na podanie odvolania ( ). Ţiadosti o ustanovenie zástupcu z radov

advokátov nevyhovel z dôvodu, ţe bola podaná aţ v priebehu odvolacieho konania a v tomto

štádiu konania uţ by právny zástupca nemohol predkladať ďalšie návrhy na dokazovanie

(poučovacia zásada podľa ). O trovách odvolacieho konania rozhodol

podľa v spojení s , a

(navrhovateľ úspech nemal a odporkyňa trovy nevyčíslila).

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie navrhovateľ. Jeho prípustnosť

vyvodzoval z Ţiadal, aby bol rozsudok odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu

zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Namietal, ţe v danej veci

rozhodoval vylúčený sudca ( ), pretoţe JUDr. E. S. (rozhodla na súde

prvého stupňa) prejednávala inú jeho vec, v ktorej Ústavný súd Slovenskej republiky

konštatoval prieťahy a v ktorej uţ rozhoduje iný sudca. Tieţ odňatie mu moţnosti konať

pred súdom postupom súdov niţších stupňov spočívajúcom v tom, ţe nebol dostatočne, úplne

a správne protokolovaný priebeh pojednávaní a do protokolácie neboli zahrnuté ním

navrhované dôkazy, tvrdené skutočnosti, fakty dôleţité pre správne rozhodnutie vo veci a

námietky proti protokolácii. Dňa 28.2.2007 súd prvého stupňa neoprávnene vykonal

pojednávanie v jeho neprítomnosti, i keď sa riadne ospravedlnil, čím mu znemoţnil vyjadriť

sa k svedeckým výpovediam a klásť svedkom otázky, nepripustil do konania navrhnutého

vedľajšieho účastníka (Mgr. J. B.) a ani neoveril, či nie je jeho zástupcom. Tieto nedostatky

neodstránil ani odvolací súd. Bez toho, aby u neho došlo k zmene majetkových a sociálnych

pomerov, odvolací súd nevyhovel návrhu na ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov ako

odborného subjektu na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. Namietal tieţ

nevykonanie znaleckého dokazovania a nesprávne právne posúdenie veci.

Odporkyňa navrhla dovolanie navrhovateľa zamietnuť, pretoţe rozhodnutie odvolacieho

súdu je vecne správne a dovolanie v danej veci nie je ani prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania ( ), skúmal najskôr, či tento opravný

prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl.

) a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel k záveru, ţe

dovolanie je dôvodné.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

právneho významu ( ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238

ods. 1 a 3 , pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého

odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani

podľa § 238 ods. 2 O.s.p z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Existencia vád konania uvedených v aţ e/ a v dovolacom

konaní nevyšla najavo.

Navrhovateľ v dovolaní namietal, ţe v danej veci rozhodoval vylúčený sudca (§ 237

písm. g/ ) a ţe (v dovolaní konkretizovaným ) postupom súdov niţších stupňov mu bola

odňatá moţnosť konať pred súdom ( ).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich zaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú

v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci (v znení účinnom do 15.10.2010) alebo v jeho

rozhodovaní v iných veciach (po doplnení Z.z účinným od 15.10.2010).

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa

uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe zo strany navrhovateľa bola vznesená námietka zaujatosti voči

sudkyni súdu prvého stupňa JUDr. E. S. so zreteľom na jej pomer k nemu ako účastníkovi

konania, keďţe rozhodovala v inej jeho veci (vedenej pod č.k. ), v ktorej

Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval prieťahy v konaní. Z prejednávania

a rozhodovania danej veci ale vylúčená nebola a Krajský súd v Prešove ani o uvedenej

námietke nerozhodoval z dôvodu (ako vyplýva z odôvodnenia jeho uznesenia z 27.9.2006

č.k. ) jej nekonkretizácie, keď dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti,

ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní.

Otázka naplnenia predpokladov pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci

sa posudzuje pre kaţdé konanie (aj dovolacie) osobitne, nie je moţné vyvodzovať ich len

na základe rozhodnutí v inej veci toho istého účastníka, keď z citovaného ustanovenia § 14

ods. 3 O s.p. (v znení účinnom od 15.10.2010) vyplýva, ţe dôvodom na vylúčenie sudcu nie

sú okolnosti spočívajúce v jeho rozhodovaní v iných veciach. Preto ani námietka vznesená

v dovolaní neobsahuje okolnosti spôsobilé zaloţiť dôvodné pochybnosti o nezaujatosti

JUDr. E. S. ako sudkyne súdu prvého stupňa.

Vzhľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe nezaujatosť uvedenej sudkyne

v čase jej rozhodovania spochybnená nebola a teda konanie pred súdmi niţších stupňov

nebolo postihnuté vadou uvedenou v

Navrhovateľ ďalej namietal odňatie mu moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/

) uvedeným postupom súdov niţších stupňov.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie stav, kedy účastník konania nemohol

pred súdom uplatniť svoje procesné práva, jednak pretoţe mu to súd znemoţnil postupom

odporujúcim , alebo tieţ z dôvodu existencie rozhodnutia

súdu, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva.

Právo byť v konaní pred súdom zastúpený advokátom je garantované Slovenskej

republiky ako súčasť práva na súdnu a inú ochranu ( Slovenskej

republiky). Toto právo sa realizuje buď tým, ţe si účastník konania zvolí advokáta, ktorého

poverí zastupovaním v konaní, alebo mu v prípade splnenia zákonných podmienok súd na

jeho návrh ustanoví zástupcu z radov advokátov ( ). Účastník konania má

moţnosť obrátiť sa na Centrum bezplatnej právnej pomoci podľa osobitného predpisu. Súd je

však povinný umoţniť účastníkovi realizáciu tohto práva, napríklad poučením podľa § 5 a 30

, poskytnutím primeranej lehoty na zvolenie si právneho zástupcu a i.

Odvolací súd o návrhu navrhovateľa na ustanovenie zástupcu z radov advokátov rozhodol

rozsudkom z 23. apríla 2008, ktorým súčasne rozhodol vo veci samej. Keďţe v predmetnej

veci krajský súd konal ako súd odvolací a nie ako súd prvostupňový ( ), nie je

voči tomuto jeho rozhodnutiu prípustné odvolanie.

Tým, ţe o návrhu navrhovateľa na ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov

rozhodol odvolací súd, ktorý túto ţiadosť zamietol, ocitol sa navrhovateľ v postavení, kedy

nemohol poţiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu,

t.j. podaním odvolania. Súd zároveň navrhovateľovi fakticky znemoţnil zvoliť si vo veci

advokáta alebo potrebu právneho zastúpenia riešiť cestou Centra bezplatnej právnej pomoci.

Navrhovateľ podaním z 26.2.2007 (čl. 133) navrhol pripustiť do konania na jeho strane

vedľajšieho účastníka Dr. J. B..

Podľa ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde

o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je.

Podľa ods. 2 (účinného do 15.10.2010) tohto ustanovenia do konania vstúpi buď

z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu.

O prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe o prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhoduje

len vtedy, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť jeho vstupu do konania.

O námietke neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania súd rozhoduje

uznesením. Proti uzneseniu súdu prvého stupňa je odvolanie prípustné (môţe ho podať aj

vedľajší účastník). Do doby, neţ bude o prípustnosti vedľajšieho účastníka právoplatne

rozhodnuté, nemoţno v konaní pokračovať.

Súd prvého stupňa o námietke odporkyne rozhodol uznesením na pojednávaní

28.2.2007 tak, ţe vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa nepripustil bez toho, aby

uznesenie vyhotovil a doručil ho účastníkom konania, ktorým postupom im odňal moţnosť

poţiadať o preskúmanie tohto rozhodnutia v rámci riadneho inštančného procesu, t.j. podaním

odvolania.

Uvedenými postupmi zaťaţili súdy niţších stupňov konanie vadou spočívajúcou v odňatí

moţnosti účastníka konať pred súdom ( ).

S ohľadom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, ţe je daná prípustnosť dovolania

podľa Zároveň je táto závaţná vada konania dôvodom, pre ktorý musí

dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale aj rovnakou vadou postihnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom

touto procesnou vadou nemoţno povaţovať za správne. Ďalšími dôvodmi dovolania

sa najvyšší súd nezaoberal, pretoţe uvedené vady samy osebe odôvodňujú podanie dovolania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozhodnutie

odvolacieho súdu aj rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie súdu

prvého stupňa (, ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. júla 2010

JUDr. Martin Vladik,v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová