Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 33/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. februára 2003

predbežne prerokoval sťažnosť Z. P., t. č. Ústav na výkon väzby, K., vo veci porušenia jeho

základných práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 14, čl. 17 ods. 1 a 2,

, a 2, a 3, a a 3 Slovenskej

republiky a podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom a rozhodnutiami orgánov činných v prípravnom konaní a postupom Okresného

súdu v Michalovciach v trestnej veci vedenej pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Z. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára

2003 doručená sťažnosť Z. P., t. č. Ústav na výkon väzby, K. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci porušenia jeho základných práv podľa čl. 1, čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl.

14, čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 22, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a 3, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 a 3

(ďalej len „“) a podľa a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom a rozhodnutiami

orgánov činných v prípravnom konaní a postupom Okresného súdu v Michalovciach (ďalej

len „okresný súd“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn. .

Podľa sťažovateľa v dôsledku postupu vyšetrovateľov, prokurátorov a predsedu

senátu konajúcich v jeho trestnej veci, ktorý podľa neho mal množstvo vád a procesných

chýb a pri ktorom išlo o zneužívanie právomoci verejného činiteľa alebo neplnenie si

povinností, bol závažným spôsobom poškodený na svojich právach obhajoby vyplývajúcich

z , a Dohovoru, jeho proces ako celok bol nespravodlivý, bola

opakovane porušená prezumpcia neviny, došlo k porušeniu základných zásad trestného

konania a spravodlivého procesu, najmä zásady rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania.

V tejto súvislosti konkrétne napadol uznesenie z „30. 12. 2001“ o vznesení obvinenia, ktoré

bolo nedostatočne odôvodnené a vydané v rozpore s , postup pri

doručovaní (nedoručení) jeho listu z „19. 2. 2001“, ktorý zaslal v nezalepenej obálke

advokátovi, nekonanie vo veci jeho trestných oznámení vrátane listu z 25. februára 2002,

nedostatky obžaloby, nečinnosť jeho advokáta pri zabezpečení kópie trestného spisu, postup

znalcov vrátane obsahu ich znaleckých posudkov a spôsob vykonania dokazovania týmito

posudkami na hlavnom pojednávaní a ich hodnotenie v rozsudku z 24. októbra 2002,

subjektívnu zaujatosť predsedu senátu, oneskorený prístup k spisu a v rozpore s princípom

rovnosti vrátane možnosti vyhotovenia jeho kópie, neoboznámenie s vykonanou

konfrontáciou svedkýň, nedostatočný čas a možnosť na prípravu obhajoby. Podľa

sťažovateľa bol v konečnom dôsledku okresným súdom vynesený nespravodlivý rozsudok.

Ďalej sťažovateľ uviedol, že 8. januára 2003 napísal doporučený list „na české

veľvyslanectvo“ a do 25. januára 2003 nedostal potvrdený podací lístok späť. Podľa

sťažovateľa mu bol tento list „niektorým z policajných orgánov v Košiciach vo väzbe

zadržaný“. Nakoniec sťažovateľ uviedol, že je vo väzbe už 13 mesiacov a pritom je

nevinný, resp. mu nebola zákonným spôsobom preukázaná vina, žiadneho z údajných

skutkov sa nedopustil. Z tohto dôvodu považuje sťažovateľ svoju sťažnosť za dôvodnú

a zákonnú. Zo sťažnosti nevyplýva, pre aký trestný čin je sťažovateľ stíhaný.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred

iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodu hodných osobitného zreteľa (ods. 2). Sťažnosť možno podať v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa

sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (ods. 3).

Podľa obsahu sťažnosti je jej predmetom tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho

základných práv podľa označených článkov a Dohovoru postupom okresného súdu

a ďalších orgánov činných v trestnom konaní, ktorého sa mali tieto štátne orgány dopustiť

v súvislosti s jeho trestným stíhaním.

Pokiaľ ide o namietané porušenie základných práv podľa označených článkov

a Dohovoru postupom orgánov činných v trestnom konaní pri vydaní uznesenia z „30. 12.

2001“, nedoručení listu z „19. 2. 2001“, podaní obžaloby 22. marca 2002, podaní

znaleckého posudku 24. októbra 2002, ústavný súd konštatuje, že podstatou tvrdení

sťažovateľa o porušení označených základných práv a slobôd v tejto časti jeho sťažnosti sú

skutočnosti, ku ktorým došlo najneskôr dňom 24. októbra 2002, a že v čase, keď bola

predmetná sťažnosť z 25. januára 2003 doručená ústavnému súdu, t. j. 30. januára 2003, už

uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. Z týchto dôvodov

bolo potrebné jeho sťažnosť v tejto časti posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Pokiaľ ide námietky týkajúce sa porušenia jednotlivých aspektov práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru, resp. podľa ustanovení siedmeho oddielu

druhej hlavy ( až 50), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ mohol podať proti

rozsudku okresného súdu z 24. októbra 2002 odvolanie (§ 246 ods. 1 písm. b) Trestného

poriadku). Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom

súde jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda i podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Zo sťažnosti však nevyplýva, že by sťažovateľ použil tento právny prostriedok, ktorý

mu poskytuje a ktorý ústavný súd považuje za účinný na ochranu tých

základných práv, ktorých porušenie sťažovateľ namietal vo svojej sťažnosti pred ústavným

súdom. Pokiaľ tak urobil, bola jeho sťažnosť podaná predčasne, čo je okolnosť, ktorá

vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného

súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených

základných práv. Všeobecné súdy, ktoré sú v súdnom konaní povinné vykladať a aplikovať

príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných

slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám alebo

právnickým osobám zaručuje (napr. ). Pokiaľ tak neurobil, ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by

bolo možné usúdiť, že preukázal, že podmienku vyčerpania tých právnych prostriedkov,

ktoré mu na ochranu jeho základných práv a slobôd poskytuje, nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Ústavný súd preto nebol oprávnený uplatniť postup

podľa . Na základe uvedeného ústavný súd dospel

k záveru, že v tejto časti jeho sťažnosti nemožno vyhovieť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu, resp. pre nevyčerpanie dostupných a účinných právnych prostriedkov

ochrany základných práv a slobôd.

Pokiaľ sťažovateľ namietal porušenie jeho základných práv podľa , resp.

podľa čl. 8 Dohovoru v dôsledku údajného nedoručenia korešpondencie určenej štátnym

orgánom Českej republiky (list z 8. januára 2003), ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa

mohol domáhať ochrany svojich práv podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o výkone

väzby“) a podľa o prokuratúre (ďalej len „“).

Sťažnosti a žiadosti obvinených podľa § 17 ods. 1 zákona o výkone väzby vrátane

žiadostí podľa § 17 ods. 2 zákona o výkone väzby sú právnymi prostriedkami, ktoré zákon

o výkone väzby v spojitosti s podnetom podľa § 18 a opakovaným podnetom podľa § 34

poskytuje obvineným na ochranu ich práv a právom chránených

záujmov (). Sťažovateľ neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala

ospravedlnenie nevyužitia všetkých právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na

ochranu jeho práv poskytuje.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom prerokovaní

v senáte odmietol podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2003