Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 171/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Národnej rady Slovenskej republiky, Námestie Alexandra

Dubčeka 1, Bratislava, zastúpenej JUDr. Ľ. M., advokátom a konateľom Advokátskej

kancelárie R. s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a na zákonného sudcu podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I zo 7. januára 2013 v konaní vedenom pod

sp. zn. vo výroku, ktorým zamietol jej návrh na prerušenie konania a

predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Národnej rady Slovenskej republiky o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 18. marca 2013

faxom a 20. marca 2013 poštou doručená sťažnosť Národnej rady Slovenskej republiky

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) zo 7. januára 2013

v konaní vedenom pod sp. zn. v druhom výroku, ktorým zamietol jej návrh

na prerušenie konania a predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie

(ďalej len „Súdny dvor“).

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že „K porušeniu ústavne garantovaných

práv... došlo postupom a právoplatným rozhodnutím - výrokom č. 2 uznesenia vydaného

Okresným súdom Bratislava I... dňa 07. 01. 2013, sp. zn. -388, v právnej veci

žalobcu E... V., Rakúska republika..., proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená

Národnou radou Slovenskej republiky..., o zaplatenie 131.400.000 EUR s príslušenstvom,

ktorý rozhodoval vo veci ako prvostupňový súd“.

Zo sťažnosti tiež vyplýva, že okresný súd v prvom výroku zamietol návrh žalobcu

na prerušenie konania a postúpenie veci ústavnému súdu a v treťom a štvrtom výroku

zamietol návrhy sťažovateľky na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b a c)

(ďalej len „OSP“). Proti tretiemu výroku a štvrtému výroku

podala sťažovateľka odvolanie.

Sťažovateľka sa (okrem iného) návrhom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1

písm. c) domáhala prerušenia konania z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky

Súdnemu dvoru, pretože v priebehu konania podľa nej nastala situácia, ktorú nebol

prvostupňový súd oprávnený riešiť, keďže jej zodpovedanie spadá do výlučnej právomoci

Súdneho dvora.

Základ sporu a priebeh súdneho konania, v ktorom sťažovateľka predložila

prvostupňovému súdu návrh na prerušenie konania podľa , bol

takýto:

Žalobca podal návrh na začatie konania z dôvodu údajného porušenia Dohody medzi

Českou a Slovenskou Federatívnou republikou a Rakúskou republikou o podpore a ochrane

investícií (zverejnená v Zbierke ), pričom

od sťažovateľky sa domáha odškodnenia „za údajné porušenie povinností vyplývajúcich

z Dohody, ku ktorému malo dôjsť v príčinnej súvislosti s prijatím zmien

Z. z. v období rokov 2007 – 2008“.

Sťažovateľka „v rámci medzinárodných investičných arbitráži... (medzinárodných

dohôd o podpore a ochrane investícii, ktoré boli podpísané a uzavreté medzi členskými

štátmi EÚ v období pred vstupom jedného zo signatárskych štátov do EÚ) a aj v rámci

vnútroštátnych konaní a politických fór, presadzuje konzistentne stanovisko týkajúce sa

zániku, resp. neaplikovateľnosti takýchto intra-EU BIT, resp. rozhodcovských doložiek

v nich obsiahnutých z dôvodu ich rozporu s právom EÚ“.

Rozhodnutie vo veci podľa sťažovateľky „bezprostredne závisí od rozhodnutia

o predbežnej otázke, ktorou je platnosť právneho základu, z ktorého by mala táto povinnosť

vyplývať, t. j. platnosť samotnej Dohody“.

Dňa 29. februára 2012 predložila sťažovateľka prvostupňovému súdu návrh

na prerušenie konania podľa , v ktorom navrhla konanie prerušiť

a „požiadať SD EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke, ktorej obsahom mal byť výklad

práva EÚ, najmä jeho zlučiteľnosti vo vzťahu k Dohode ako celku, prípadne osobitnými

ustanoveniami...

Napriek nesprávnemu poučeniu súdu o možnosti odvolania v uznesení, ex lege bolo

ustanovením znemožnené sťažovateľovi ako neúspešnému

účastníkovi konania podať odvolanie voči zamietnutiu návrhu na prerušenie konania

z dôvodu predloženia prejudiciálnej otázky SD EÚ.“.

Sťažovateľka namieta porušenie svojich práv tým, že:

„... prvostupňový súd neposúdil sťažovateľkin návrh na skúmanie správneho

a adekvátneho právneho základu sporu a jeho platnosti vzhľadom na existenciu možného

rozporu s právom EÚ;

... rozhodnutie je okrem toho arbitrárne a zjavne neopodstatnené, pretože došlo

k rozhodnutiu bez akéhokoľvek posúdenia argumentov sťažovateľa a bez zohľadnenia

znenia a argumentov v návrhu na prerušenie konania podľa .

... rozhodnutie prvostupňového súdu je nedostatočné a nepresvedčivé, keďže

neodôvodňuje presvedčivým spôsobom, prečo vo veci nedošlo k predloženiu prejudiciálnej

otázky SD EÚ;“.

Sťažovateľka po obšírnej právnej argumentácii na základe uvedeného navrhuje, aby

ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa Slovenská republika, zastúpená Národnou radou

Slovenskej republiky, na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

a zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 a podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom č. 2 uznesenia Okresného

súdu Bratislava I, sp. zn. -388 zo dňa 7. 1. 2013 porušené boli.

Výrok č. 2 uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. -388 zo dňa

7. 1. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.“

II.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov

konania.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané

náležitosti sú upravené v , pričom nesplnenie niektorej z nich má

za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2

. Podľa návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon (čl. 46

ods. 4 ).

Podľa prvej vety nikoho nemožno odňať jeho zákonnému

sudcovi.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Sťažovateľka namieta v konaní pred ústavným súdom porušenie svojich základných

práv podľa a , ako aj práva podľa

dohovoru právoplatným rozhodnutím okresného súdu sp. zn. zo 7. januára

2013 vo výroku, ktorým zamietol jej návrh na prerušenie konania a predloženie predbežnej

otázky Súdnemu dvoru. Podľa nej ustanovenie vylučuje podať

proti uzneseniu okresného súdu odvolanie (a okresný súd ju neprávne poučil o tom, že proti

tomuto uzneseniu bolo možné podať odvolanie), preto sa so svojou sťažnosťou obrátila

priamo na ústavný súd.

Ústavný súd z namietaného uznesenia okresného súdu č. k. -388

zo 7. januára 2013 zistil, že v druhom výroku zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie

konania a predloženie predbežnej otázky Súdnemu dvoru. Okrem toho okresný súd v prvom

výroku zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a postúpenie veci ústavnému súdu

a v treťom a štvrtom výroku zamietol návrhy sťažovateľky na prerušenie konania podľa

a .

V tomto uznesení okresný súd v poučení okrem iného uviedol:

„Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I ku Krajskému súdu

v Bratislave...“.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že odvolanie podala iba proti tretiemu a štvrtému

výroku uznesenia okresného súdu z dôvodu, že sa domnievala, že ustanovenie § 202 ods. 3

písm. o) vylučuje podať proti uzneseniu okresného súdu odvolanie.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje...

Sťažnosť podľa sa vyznačuje okrem iného tým, že je založená

na princípe subsidiarity. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažovateľkinej sťažnosti

prihliadal na vymedzenie svojej právomoci v ustanovení , podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci namietaného porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých

prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

základného práva alebo slobody môže alebo mohol domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (, ,

).

Ústavný súd konštatuje, že v danom prípade mala sťažovateľka podľa poučenia

okresného súdu možnosť podať odvolanie, ale toto svoje právo iniciovať konanie v druhej

inštancii nevyužila, keďže sa domnievala, že ustanovenie

vylučuje podať odvolanie proti uzneseniu okresného súdu, ktorým v druhom výroku

zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie konania a predloženie predbežnej

(prejudiciálnej) otázky Súdnemu dvoru.

Ústavný súd po preskúmaní sťažnosti vychádzal zo svojej judikatúry a tiež judikatúry

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej k základným zásadám spravodlivého

procesu okrem požiadavky nezávislého a nestranného rozhodovania, vylúčenia ľubovôle

v súdnej jurisdikcii a pod. náleží tiež ústavná požiadavka preskúmania rozhodnutia súdu

nižšieho stupňa súdom vyššieho stupňa, pretože len tak sa naplňuje ústavne zaručené

základné právo na súdnu ochranu a z nej vyplývajúce právo na spravodlivý proces (napr.

m. m. ).

Dvojinštančnosť konania je ústavnoprocesný princíp, ktorému musí byť podriadená

aj organizačná sústava súdov so zákonom ustanovenou pôsobnosťou jednotlivých stupňov

súdov (m. m. ).

Zo sťažnosti vyplýva, že proti prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu mala

sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, možnosť podať odvolanie,

teda mala legálnu a zákonnú možnosť priameho prístupu k súdnej ochrane, ktorú však

nevyužila, ale priamo sa obrátila na ústavný súd [K danej veci pozri bližšie aj výklad

a komentár k ustanoveniam a )

v „ASPI“].

Krajský súd bol podľa názoru ústavného súdu oprávnený posudzovať aj otázku

prípustnosti odvolania – opravného prostriedku proti napádanému rozhodnutiu ( ),

a to ako otázku predbežnú v rámci skúmania podmienok konania. Je to tak preto,

že predovšetkým všeobecné súdy sú povolané na ochranu základných práv a slobôd

fyzických osôb a právnických osôb a až v prípade, ak nie je dosiahnutá náprava

v rámci režimu všeobecného súdnictva, môže sa uplatniť ochrana poskytovaná ústavným

súdom, ale aj to iba v obmedzenom rozsahu z hľadiska kritérií ústavnej akceptovateľnosti

(m. m. , ) sťažnosťou namietaného rozhodnutia, resp. postupu, ktorý

predchádzal jeho vydaniu.

Keďže pred ústavným súdom tu existoval krajský súd, ktorý mal ako príslušný

odvolací súd konať v tejto veci, ústavný súd vychádzajúc z princípu subsidiarity zakotvenej

v odmietol sťažnosť sťažovateľky pre nedostatok svojej právomoci

podľa bez toho, aby sa vecne zaoberal

opodstatnenosťou jej námietok vznesených v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. apríla 2013