Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_8CoP-521-2012.pdf
PDF · 69.18 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/521/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci oprávneného C.. O. C. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v T. v K. XX C. place, T. zastúpeného JUDr. Ivetou Kalinovou advokátkou so sídlom v Bratislave na Cukrovej ul. č. 14 proti povinnej C. Mansour rod. D. nar. X.X.XXXX bývajúcej v T. č. XX zastúpenej advokátskou kanceláriou Doc. Adriána Švecová s.r.o. so sídlom v Bratislave na Kominárskej ul. č. 2,4 v konaní o výkon rozhodnutia o nariadení návratu mal. detí C., Yasmine nar. XX.XX.XXXX a C. nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce do krajiny ich obvyklého pobytu o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 18.10.2012 č. k. 17Em/1/2012 - 119 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh na súdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu mal. detí C..
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretože neboli splnené podmienky pre zamietnutie jeho návrhu na súdny výkon rozhodnutia. Prezentoval názor, že konajúci súd nesprávne vec právne posúdil podľa § 273 ods. 1 a 4 O. s. p., pretože vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa podľa medzinárodnej zmluvy sa majú primerane použiť len ustanovenia § 273 ods. 2 a 3 O. s. p., t.j. pristúpiť ihneď k odňatiu detí bez predchádzajúceho ukladania pokút. Namietal, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy ani účel ustanovení Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len nariadenie), ani ustanovení Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len dohovoru). Pripustil, že súd správne konštatoval, že tieto predpisy neurčujú, ako má znieť výrok súdu o nariadení návratu mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu, no nesprávne uviedol, že v rozhodnutí je potrebné určiť oprávnenú a povinnú osobu a určiť aj lehotu na zabezpečenie návratu detí. Poznamenal, že povinnej bola uložená povinnosť zabezpečiť návrat mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu a nie odovzdať mu deti. Kto je oprávnenou a povinnou osobou podľa jeho názoru, upravujú priamo ustanovenia nariadenia a dohovoru. Oprávnenou osobou je podľa jeho názoru rodič, od ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené a povinnou ten, kto dieťa neoprávnene premiestnil. Zdôraznil, že súd nemusel osobitne určovať lehotu, v ktorej je povinná povinná zabezpečiť návrat mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu, pretože tá priamo vyplýva z ustanovení nášho právneho poriadku a je daná vykonateľnosťou rozhodnutia, ktorá nastala 8.7.2011. Poznamenal, že, ak si povinná nesplní svoju povinnosť riadne a včas, súd je jej podľa § 273aa O. s. p. oprávnený odňať dieťa, ktoré sa u nej nachádza.
Povinná vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhla potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne. K odvolacím námietkam oprávneného uviedla, že nevidí dôvod, pre ktorý by súd nemal uvádzať
do odôvodnenia § 273 ods. 2 a 3 O. s. p. a v tejto súvislosti poznamenala, že konajúci súd vec vôbec podľa týchto ustanovení neposúdil, iba ich uviedol do odôvodnenia. Konštatovala, že výkon rozhodnutia sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a nie nariadením. Zdôraznila, že nariadenie, ani dohovor neustanovujú, kto je oprávnený a kto povinný pri výkone rozhodnutia. Uviedla, že súd prvého stupňa ani nemohol vo veci aplikovať § 273 ods. 2 O. s. p., pretože rozhodnutie o návrate mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu neustanovovalo, že deti s ňou nemajú byť, ani, že ich má vrátiť oprávnenému. Dodala, že rozhodnutie podľa dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva. Poukázala na to, že uznesením Okresného súdu Michalovce zo 16.5.2011 sp. zn. 17P/6/2011 jej boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti a v prípade, ak by súd rozhodol podľa § 273aa O. s. p. a odňal jej ich, postupoval by v rozpore s § 273c O. s. p.. Uviedla, že súd musí v každom štádiu výkonu rozhodnutia skúmať, či sú splnené predpoklady na jeho vedenie tak, ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.1.2012 č.k. 17CoE 363/2011-142.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol potvrdiť napadnuté uznesenie ako vecne správne.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania oprávneného preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, ak zamietol návrh na súdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami oprávneného uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a oprávnený ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na súdny výkon rozhodnutia. Odvolací súd po zohľadnení všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že neboli splnené podmienky pre súdny výkon rozhodnutia o nariadení návratu mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu, pretože odňatie mal. detí povinnej podľa § 273a ods. 2 O. s. p. by bolo v rozpore s uznesením Okresného súdu Michalovce zo 16.5.2011 sp. zn. 17P/6/2011, ktorým boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky (v tomto konaní povinnej) a rovnako aj s exekučným titulom. Tým nebolo rozhodnuté, že by mal. deti nemali byť v starostlivosti povinnej a že by ich mala odovzdať oprávnenému, ale bolo vyslovené, že mal. deti sa majú vrátiť do krajiny ich obvyklého pobytu. Z uvedených dôvodov súd nemôže v rámci súdneho výkonu rozhodnutia nariadiť odňatie mal. detí povinnej podľa § 273a ods. 2 O. s. p., pretože žiadnym rozhodnutím nebolo vyslovené, že deti u nej nemajú byť, a že majú byť podľa rozhodnutia zverené resp. vrátené oprávnenému. Navyše, uznesením Okresného súdu Michalovce zo 16.5.2011 sp. zn. 17P/6/2011 boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti matky (v tomto konaní povinnej - pozn. odvolacieho súdu), ktoré je rozhodnutím o opatrovníckom práve, ktoré v sebe zahŕňa aj právo určiť deťom miesto pobytu. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej aj materiálnej. Exekučný titul, ktorý je predmetom súdneho výkonu rozhodnutia nie je vykonateľný, pretože výkon rozhodnutia spôsobom, ktorý je vyjadrený v § 273a O. s. p. - odobratím detí matke (povinnej) a ich odovzdaním otcovi (oprávnenému) - by bol v rozpore s právom priznaným matke (v tomto konaní povinnej - pozn. odvolacieho súdu) predbežným opatrením, ktorým jej boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti. Vzhľadom k tomu, že súd v rámci súdneho výkonu rozhodnutia o nariadení návratu mal. detí do krajiny ich obvyklého pobytu v zmysle § 273a ods. 1 O. s. p. neukladá pokuty, ale priamo pristupuje k odňatiu detí tomu z rodičov, u ktorého dieťa nemá byť a tento spôsob bol uznaný za nevykonateľný, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.