Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 362/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou, Cukrová 14,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2, čl. 19

ods. 2, a a práv podľa ,

čl. 13 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

č. k.17 Em -315 z 15. apríla 2016 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -334

z 3. augusta 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. októbra

2016 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Kalinovou,

Cukrová 14, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich v záhlaví označených základných

práv zaručených (ďalej len „“) a práv zaručených

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -315 z 15. apríla 2016

a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. -334 z 3. augusta 2016.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol oprávneným v konaní

vedenom pred okresným súdom pod sp. zn. , ktorého predmetom bol

súdny výkon rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 1. júla 2011,

ktorým bol v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 26. októbra 2011 nariadený návrat maloletých detí ,

, a , (ďalej aj „maloleté deti“), do Írska ako

krajiny ich obvyklého pobytu. Uznesením č. k. -119 z 18. októbra 2012

okresný súd predmetný návrh na súdny výkon rozhodnutia o nariadenie návratu maloletých

detí zamietol. Krajský súd uznesením č. k. -145 z 26. júna 2013 uznesenie

prvostupňového súdu z 18. októbra 2012 potvrdil. Nálezom č. k. -49

z 27. mája 2015 ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa podanej ústavnému súdu

22. októbra 2013 tak, že uznesením krajského súdu č. k. -145 z 26. júna

2013 došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 19 ods. 2, čl. 41 ods. 1 a 4

a a práva podľa a dohovoru. Ústavný súd uznesenie

krajského súdu č. k. -145 z 26. júna 2013 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu uznesením

č. k. -175 z 3. augusta 2015 zrušil uznesenie okresného súdu

č. k. -119 z 18. októbra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd

uznesením č. k. -315 z 15. apríla 2016 návrh na súdny výkon rozhodnutia

o nariadenie návratu maloletých detí na územie a pod jurisdikciu krajiny ich obvyklého

pobytu do Írska zamietol. Krajský súd uznesením č. k. -334 z 3. augusta

2016 ako odvolací súd uznesenie č. k. -315 z 15. apríla 2016 potvrdil.

3. Sťažovateľ v sťažnosti namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodnil predovšetkým tým, že v odvolaní proti uzneseniu

okresného súdu č. k. -315 z 15. apríla 2016 poukázal na to, že mu neboli

doručené dôkazy, na základe ktorých okresný súd rozhodol, čím mu bola odňatá možnosť

konať pred súdom, pričom podľa sťažovateľa išlo o závažné dôkazy (správa

z psychologického vyšetrenia z 26. októbra 2015 a lekárska správa zo 4. marca 2016), ktoré

boli súdu predložené povinnou, t. j. matkou maloletých detí. Sťažovateľ zastáva názor,

že argumentácia krajského súdu ako súdu druhej inštancie týkajúca sa toho, že účastník

mohol nahliadnuť do spisu, a teda nedoručením namietaných dôkazov mu nebola odňatá

možnosť konať pred súdom, neobstojí. Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením

práva na spravodlivé súdne konanie v sťažnosti taktiež uviedol, že maloleté deti v konaní

pred okresným súdom neboli vypočuté, keďže z predložených dôkazov vyplýva, že tieto

správy (dôkazy) boli vypracované len na základe pohovorov s matkou.

Rozhodnutiami konajúcich súdov teda podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho

práva na spravodlivý proces, a to porušením zásady rovnosti zbraní, keďže sťažovateľ nebol

informovaný o dôkazoch, na základe ktorých okresný súd rozhodol a nemohol sa k nim

vyjadriť a krajský súd túto námietku sťažovateľa neakceptoval.

4. Okrem už uvedeného namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie

sťažovateľ v sťažnosti taktiež namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj práva na účinný prostriedok

nápravy zaručeného čl. 13 dohovoru, ktoré odôvodnil najmä skutočnosťou, že predmetné

konanie vedené pred okresným súdom pod sp. zn. sa začalo 1. februára 2012

a do vydania uznesenia krajského súdu č. k. -334 z 3. augusta 2016 uplynuli

4 roky a 6 mesiacov. K prieťahom podľa sťažovateľa dochádzalo aj po náleze ústavného

súdu č. k. -49 z 27. mája 2015, keďže od rozhodnutia krajského súdu

č. k. -175 z 3. augusta 2015, ktorým vec vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie, do rozhodnutia okresného súdu č. k. -315 z 15. apríla 2016 uplynulo

8 mesiacov. Súdom spôsobené prieťahy v konaní sú podľa sťažovateľa v tomto prípade

neospravedlniteľné.

5. Sťažovateľ v sťažnosti napokon namietal aj porušenie svojho základného práva na

ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19

ods. 2 a práva na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa

dohovoru a základného práva na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich výchovu

podľa a 4 , ku ktorému malo dôjsť taktiež postupom konajúcich súdov

odňatím možnosti starať sa osobne o svoje maloleté deti napriek právoplatnému

rozhodnutiu súdu. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na ochranu

rodičovstva a na starostlivosť o deti a ich výchovu podľa a 4 sťažovateľ

uviedol, že uvedené práva boli porušené postupom a rozhodnutiami okresného súdu a

krajského súdu tým, že sťažovateľ nemohol vykonávať svoje rodičovské práva a povinnosti

a k obnoveniu jeho opatrovníckeho práva nedošlo. Podľa sťažovateľa mu konajúce súdy

neposkytli účinnú ochranu pred neoprávneným zásahom do jeho súkromného a rodinného

života, a tak porušili jeho základné právo podľa a právo podľa

dohovoru.

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol nálezom takto:

„1. Právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6.

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Michalovce v konaní vedenom pod spis. zn. 17Em/l/2012 a postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa článku 48 ods. 2 a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 a práva na účinný prostriedok nápravy zaručený

čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Michalovce v konaní vedenom pod spis. zn. 17Em/l/2012 a postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

3. Právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa článku 19 ods. 2

a právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa článku 8. Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu rodičovstva a na

starostlivosť o deti a ich výchovu podľa a 4 SR postupom Okresného

súdu Michalovce v konaní vedenom pod spis. zn. 17Em/l/2012 a postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené bolo.

4. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 3.8.2016, č. k. -334

a uznesenie Okresného súdu Michalovce zo dňa 15.4.2016, č. k. -315 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresného súdu Michalovce na ďalšie konanie.

5. Okresnému súdu Michalovce sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

17Em/l/2012 konal bez zbytočných prieťahov.

6. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30.000,- €.

7. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 303,16 € na

účet advokátky JUDr. Ivety Kalinovej, Advokátska kancelária, Cukrová 14,

811 08Bratislava.“

II.

7. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

(každý) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd

navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

9. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z a , ako aj ďalších procesných

podmienok vyplývajúcich z .

10. Podľa sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon

na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , ).

12. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

III.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

14. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

15. Podľa manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom

a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.

Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana

detí a mladistvých.

16. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na

základe zákona.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

18. Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho

súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

19. Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva

zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné

v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti,

hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany

zdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.

20. Podľa § 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

21. Aj napriek tomu, že sťažovateľ v zmysle znenia bodu 1 petitu sťažnosti žiadal

vyslovenie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

a v zmysle bodu 3 petitu sťažnosti vyslovenie porušenia základného práva na ochranu pred

neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa ,

práva na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru

a základného práva na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a o ich výchovu podľa

čl. 41 ods. 1 a 4 iba postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , vychádzajúc

z bodu 4 petitu sťažnosti, v zmysle ktorého sťažovateľ žiadal uznesenie krajského súdu

z 3.augusta 2016, č. k. -334 a uznesenie okresného súdu č. k. 17 Em 1/2012-

315 z 15. apríla 2016 zrušiť, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ žiadal vysloviť

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj porušenie

základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného

života podľa , práva na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného

života podľa čl. 8 dohovoru a základného práva na ochranu rodičovstva a na starostlivosť

o deti a o ich výchovu podľa čl. 41 ods. 1 a 4 nielen postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , ale aj ich rozhodnutiami vydanými v týchto konaniach,

a to uznesením okresného súdu č. k. -315 z 15. apríla 2016 a tiež uznesením

krajského súdu č. k. -334 z 3. augusta 2016.

III. 1 K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa , práva na rešpektovanie

svojho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru a základného práva

na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a o ich výchovu podľa čl. 41 ods. 1 a 4

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -315 z 15. apríla 2016

22. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd automaticky nezakladá aj právomoc ústavného

súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej

osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tých základných práv alebo slobôd,

porušenie ktorých namieta, sa mohol sťažovateľ domôcť využitím jemu dostupných

a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným

spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť

odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. ,

, , , ).

23. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa , sú primárne

zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v (,

).

24. Z obsahu sťažnosti a jej príloh je zrejmé, že napadnuté uznesenie okresného súdu,

č. k. -315 z 15. apríla 2016 vrátane postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal,

boli predmetom súdneho prieskumu realizovaného krajským súdom na základe podaného

odvolania sťažovateľa. Odvolacie konanie bolo skončené napadnutým uznesením krajského

súdu č. k. -334 z 3. augusta 2016. Pre rozhodnutie ústavného súdu v časti

namietaného porušenia označených práv prvostupňovým uznesením okresného súdu je teda

podstatné, že existoval „iný súd“, na ktorý poukazuje . To vylučuje

právomoc ústavného súdu na prieskum sťažnosťou prezentovaného porušenia označených

práv zaručených a dohovorom namietaným uznesením okresného súdu, a preto bolo

potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

III. 2 K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním

do súkromného a rodinného života podľa , práva na rešpektovanie

svojho súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru a základného práva

na ochranu rodičovstva a na starostlivosť o deti a o ich výchovu podľa čl. 41 ods. 1 a 4

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho

uznesením č. k. -334 z 3. augusta 2016

25. Ústavný súd z okresného súdu zistil, že sťažovateľ 17. októbra 2016, t. j. ešte

pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podal proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-334 z 3. augusta 2016 dovolanie, 2. januára 2017 bol spis predložený

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie

o dovolaní a dosiaľ nebol okresnému súdu z najvyššieho súdu s rozhodnutím o dovolaní

vrátený.

26. Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na túto skutočnosť musela byť sťažnosť

sťažovateľa v tejto časti odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených

práv, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať

najvyšší súd ako súd dovolací.

27. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti ústavnému súdu totiž navodzuje situáciu,

keď princíp subsidiarity vyplývajúci z síce vylučuje právomoc

ústavného súdu, ale iba do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii

zodpovedá aplikácia , podľa ktorého sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

28. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. ,

, , a iné), že v prípade podania

mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej sťažnosti ústavnému

súdu je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní.

29. Ústavný súd sa v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd majúc na zreteli účel práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu

pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54). A contrario potom platí, že v prípade vecného

posúdenia a rozhodnutia najvyšším súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii

už iba podanie sťažnosti ústavnému súdu, čo sa týka tohto rozhodnutia, za obvyklých

podmienok.

III.3 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok

nápravy podľa čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

30. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a teda aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je odstránenie

stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len

vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného

práva ešte trvalo (napr. , , ). Ak v čase, keď došla

sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

31. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že napadnuté konania, t. j. konanie vedené

okresným súdom pod sp. zn. , ako aj odvolacie konanie vedené pred krajským

súdom pod sp. zn. boli právoplatne skončené 22. augusta 2016, t. j. dňom

nadobudnutia právoplatnosti uznesenia krajského súdu č. k. -334

z 3. augusta 2016, ktorým krajský súd ako súd odvolací potvrdil uznesenie okresného súdu

č. k. -315 z 15. apríla 2016 o zamietnutí návrhu na súdny výkon rozhodnutia

o nariadenie návratu maloletých detí na územie a pod jurisdikciu krajiny ich obvyklého

pobytu. Predmetné konania okresného súdu a krajského súdu boli teda právoplatne

skončené už pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V čase podania ústavnej sťažnosti

už teda porušenie označených práv sťažovateľa netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k označeným právam sťažovateľa.

32. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

33. Po odmietnutí sťažnosti ako celku už nebol právny dôvod zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2017