Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 458/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 46 ods. 1,

2 a 3, a a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť F. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. februára

2013 doručená sťažnosť F. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

v spojení s , 2 a 3, a (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 v spojení

s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol, že 29. novembra 2006 podal na

okresnom súde žalobu „... kde som žaloval ministerstvo spravodlivosti za zlý úradný postup

tak ako mi to prikazuje zákon 514 o náhrade škody za zlý úradný postup...

Okresný súd v Bratislave od podania mojej žaloby dňa 29. novembra 2006

nenariadil pojednávanie ani do dnešného dňa mi nepriznal oslobodenie od súdnych

poplatkov a nepridelil mi právneho zástupcu na ochranu mojich práv pred súdom... Nevydal

platobný rozkaz o čo som ho žiadal...

Od podania žaloby dňa 29. 11. 2006 do dnešného dňa je viac ako 6 roky a za

spomínaný čas Okresný súd v Bratislave 1 nevytýčil pojednávanie a nevídal súdne

rozhodnutie. To dokazuje že ide o neprimeraný čas na prerokovanie vecí bez zbytočných

prieťahov ktoré spôsobil a naďalej spôsobuje Okresný súd Bratislava 1. Porušuje sa

Slovenskej republiky v článku 46 v celom rozsahu aj preto že ako som už spomínal je

preukázateľný prieťah v konaní ktorí trvá na okresnom súde v Bratislave 1 viac než 6

roky...“.

3. Na základe už uvedeného sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v spojení s , 2 a 3, a

a práva podľa a dohovoru, a prikáže okresnému súdu „odstrániť

prieťah v konaní...“. Sťažovateľ ďalej žiada priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 497 908 €.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo

všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 citovaného zákona.

6. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ,

, , ).

8. Nosné dôvody sťažovateľovej sťažnosti spočívajú v namietaní porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru v spojení s , 2, 3, a

a čl. 13 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

čo odôvodnil tým, „... aby ústavný súd nariadil Okresnému súdu... odstrániť prieťah

v konaní, nečinnosť súdu a to tak aby jasne a zrozumiteľne určil za aký čas sa ma prieťah

a právna neistota odstrániť...“. Sťažovateľ teda namieta porušenie čl. 46 ods. 1, 2 a 3, čl. 47

ods. 2 a a dohovoru výlučne v spojitosti s porušením jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom.

10. Z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytu na okresnom súde, ako aj zo skutkových

zistení v predchádzajúcich konaniach po rozhodnutí ústavného súdu sp. zn.

zo 4. mája 2011 ústavný súd zistil, že okresný súd konal vo veci v podstate priebežne. Dňa

21. marca 2011 bola predložená vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“), aby rozhodol o podaných dovolaniach sťažovateľa. Najvyšší súd uznesením

sp. zn. , zo 6. apríla 2011 dovolacie konanie zastavil, pretože

nedošlo k splneniu prvého predpokladu na ustanovenie sťažovateľovi právneho zástupcu

z radov advokátov. Dňa 14. júla 2011 okresný súd vydal uznesenie č. k. -213,

ktorým návrh sťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu zamietol. Proti tomuto

rozhodnutiu podal sťažovateľ včas odvolanie a vec bola predložená Krajskému súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), aby rozhodol o podanom odvolaní. Krajský súd

uznesením sp. zn. z 13. septembra 2011 potvrdil napadnuté uznesenie

okresného súdu a spis vrátil okresnému súdu. Uvedené uznesenie sťažovateľ napadol

dovolaním. Dňa 26. januára 2012 okresný súd vydal uznesenie č. k. -268,

ktorým nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a neustanovil

sťažovateľovi zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konanie. Dňa 15. októbra 2012

okresný súd vyzval sťažovateľa, aby v lehote 10 dní odstránil vady dovolania. Najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 10. januára 2013 dovolanie sťažovateľa zamietol.

Okresný súd prevzal spis 16. januára 2013. Dňa 5. februára 2013 bolo súdu doručené

podanie sťažovateľa, ktorým žiadal voči odporcovi vydanie platobného rozkazu

na zaplatenie časti žalovanej sumy vo výške 55 026 € s príslušenstvom vyplývajúcej

z rozsudku sp. zn. zo 14. novembra 2002. Dňa 13. februára 2013 okresný súd

vydal uznesenie, ktorým bol odporca vyzvaný na vyjadrenie sa k návrhu sťažovateľa. Dňa

9. mája 2013 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcu a 3. júna 2013 bolo

predmetné vyjadrenie zaslané sťažovateľovi. Dňa 25. júna 2013 okresný súd nariadil termín

pojednávania na 24. september 2013.

11. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal prieťahy výslovne v konaní pred

okresným súdom, teda ich nenamietal voči krajskému (odvolaciemu) súdu, resp. voči

najvyššiemu (dovolaciemu) súdu, ktoré rozhodovali o opravných prostriedkoch podaných

sťažovateľom. Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania, ktorý smeruje len proti okresnému súdu, a preto nemohol preskúmavať

konanie, ktoré prebiehalo pred krajským súdom a najvyšším súdom.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ). Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne

vychádza z názoru, že účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu (mutatis mutandis ).

13. Z prehľadu procesných úkonov vykonaných vo veci je zrejmé, že všeobecné súdy

(napriek celkovej dĺžke prebiehajúceho súdneho konania) konali v podstate priebežne,

pričom sa postupne (tak okresný súd, krajský súd i najvyšší súd, pozn.) museli vysporiadať

s viacerými procesnými návrhmi sťažovateľa, ktoré sa ale v konečnom dôsledku ukázali ako

neodôvodnené (žiadosť sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov, žiadosť

o ustanovenie advokáta).

14. Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného chronologického prehľadu podstatných

úkonov všeobecných súdov sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú vzhľadom na to,

že podľa jeho názoru, aj keď doterajší priebeh konania okresného súdu nebol celkom bez

prieťahov, v zásade smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa

a nesignalizuje reálnu možnosť zbytočných prieťahov v konaní v takom rozsahu a intenzite,

ktoré by si vyžadovali prijatie sťažnosti na ďalšie konanie.

15. Ústavný súd zobral taktiež do úvahy, že rozhodovanie o procesných návrhoch,

o ktorých je podľa príslušných procesných kódexov (napr. )

všeobecný súd povinný rozhodnúť ešte pred vlastným prerokovaním a rozhodnutím o

merite veci, je okolnosťou, na ktorú sa musí prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení

základného práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o právo podľa

dohovoru), pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať a rozhodnúť vo veci samej,

a tým splniť účel tohto základného práva, ktorým je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu (,

). Využitie možností daných navrhovateľovi procesnými predpismi na

uplatňovanie a presadzovanie jeho práva v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce

predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom

sú zbytočné prieťahy (napr. ).

16. Sťažovateľ v napadnutom konaní nesporne prispel k celkovej dĺžke konania aj

svojimi procesnými návrhmi (napr. podávanie odvolaní proti procesným rozhodnutiam

okresného súdu a dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu), ktoré sa ukázali ako

neodôvodnené, preto musel takpovediac počítať s jeho predlžovaním.

17. Ústavný súd rovnako vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (, , ), pričom jednorazový

„výpadok“ v konaní súdu nesignalizuje bez ďalšieho možnosť zbytočných prieťahov

v konaní. Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny,

ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne

okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

(napr. ).

18. Okresný súd nemohol ovplyvniť dĺžku konania pred krajským súdom a najvyšším

súdom. Z toho dôvodu nemožno pričítať na ťarchu okresného súdu dobu konania pred

odvolacím a dovolacím súdom, ktoré rozhodovali o opravných prostriedkoch sťažovateľa.

19. V danom štádiu napadnutého konania neprichádza do úvahy, aby ústavný súd

mohol postup okresného súdu po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie

kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 dohovoru. Vzhľadom na to, že ústavný súd nevyslovil porušenie

a dohovoru, nepripadalo do úvahy ani vyslovenie porušenia

ďalších práv, ktoré sťažovateľ považoval za porušené „v spojení“ s uvedenými základnými

právami, teda , 2 a 3, a a dohovoru.

20. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa po jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa .

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

22. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2013