Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 545/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2013

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., B., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. B.

F., vo veci namietaného porušenia , základných

práv podľa a , práv podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 14 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 47 Charty základných práv

Európskej únie postupom Okresného súdu Brezno a jeho uznesením sp. zn.

z 21. decembra 2011 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici a jeho uznesením sp.

zn. z 28. augusta 2012 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., vedené pod sp. zn. a sp. zn.

s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti P., s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti P., s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), sp. zn.

, ktorou namietala porušenie

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Brezno (ďalej len

„okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. a postupom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením sp. zn. z 28.

augusta 2012.

2. Dňa 5. decembra 2012 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky

sp. zn. , ktorou namietala porušenie , základných práv

podľa a , práv podľa dohovoru a podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) a čl. 14 dohovoru postupom okresného súdu a jeho uznesením

sp. zn. z 21. decembra 2011 a postupom krajského súdu a jeho uznesením

sp. zn. z 28. augusta 2012, t. j. proti postupu a uzneseniam všeobecných

súdov totožných ako vo veci vedenej pod sp. zn. .

3. Sťažnosťou vedenou pod sp. zn. a sťažnosťou vedenou pod

sp. zn. sťažovateľka namieta porušenie svojich práv v tom istom konaní

pred všeobecnými súdmi. V konaní vedenom pod sp. zn. sťažovateľka

namieta porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru tým, že všeobecné súdy nerozhodli o jej návrhu na prerušenie konania

podľa (ďalej aj „OSP“) na účely

predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie. V konaní vedenom pod

sp. zn. sťažovateľka namieta porušenie širšieho rozsahu práv (porušenie

a základných práv podľa a , práv podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 14 dohovoru) tým istým postupom

a uznesením všeobecných súdov, pričom zároveň uvádza širší rozsah dôvodov namietaného

porušenia práv ako vo veci sp. zn. , tak ako to je uvedené v bode 6 tohto

uznesenia.

4. Zo sťažností vyplýva, že sťažovateľka sa v rámci svojej podnikateľskej činnosti

zaoberá inter alia poskytovaním úverov z vlastných zdrojov. Sťažovateľka poskytla

na základe zmluvy o úvere uzavretej s dlžníkom úver, na zabezpečenie ktorého bola

účastníkmi zmluvného vzťahu spísaná notárska zápisnica. Súdny exekútor neskôr

na základe poverenia udeleného okresným súdom začal nútený výkon rozhodnutia,

t. j. exekúciu, pričom exekučným titulom bola notárska zápisnica. V priebehu exekučného

konania okresný súd napadnutým rozhodnutím exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil

ju. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil

okresným súdom vydané prvostupňové rozhodnutie.

5. V sťažnosti vedenej pod sp. zn. sťažovateľka uvádza, že po

podaní odvolania predložila „návrh na prerušenie konania podľa

a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ“. Sťažovateľka namieta, že všeobecné súdy do skončenia

exekučného konania nerozhodli o jej návrhu na prerušenie konania na účely predloženia

prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru.

6. V sťažnosti vedenej pod sp. zn. sťažovateľka vyjadruje nesúhlas

s napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktorým vytkla ich

nesprávnosť z hľadiska právneho posúdenia relevantných hmotnoprávnych ustanovení

príslušných právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú právnu vec, keď okresný súd

„... rozhodol nad rámec zverenej právomoci; svojím postupom odňal účastníkovi možnosť

konať pred súdom... “. Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd a krajský súd „nedostatočne zistil

skutkový stav, pretože nevykonal náležite dokazovanie..., svoje rozhodnutie formuloval na

základe nesprávneho právneho posúdenia a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie...“.

Sťažovateľka tiež uviedla, že „všeobecné súdy porušili právo sťažovateľa na súdnu

ochranu ( SR) ale aj právo na spravodlivé súdne konanie (

Dohovoru) tým, že nerešpektovali jeho právo na to, aby sa jeho právna vec pred

vnútroštátnym súdom rozhodovala na základe správneho a adekvátneho právneho základu.

Súčasťou takého právneho základu však po vstupe Slovenskej republiky do EU je aj výklad

práva EÚ podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke... Tvrdíme,

že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici Rady

93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve

o úvere práve splnomocnenie...“.

Sťažovateľka svoju sťažnosť okrem iného odôvodnila aj tým, že „Súdna prax je

jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre

poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá

tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením

o jeho vykonateľnosti... či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných

právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej... ako aj materiálnej... V rámci

tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť... . Exekučný

súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.“.

7. V doplneniach sťažností doručených ústavnému súdu 25. júla 2013 sťažovateľka

namietala aj porušenie základného práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej

únie (ďalej len „charta“) postupom a uznesením krajského súdu, pričom poukázala na

rozsudok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „Súdny dvor“) vo veci Banif

Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn. C-472/11 z 21. februára 2013, z ktorého má

vyplývať, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny

súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, nemusí na to, aby

mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať, či spotrebiteľ informovaný o svojich

právach navrhne, aby uvedená podmienka bola zrušená, avšak zásada kontradiktórnosti

vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý konštatoval v rámci preskúmavania ex

offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať účastníkov konania v spore a vyzvať

ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom, ktorý na tento účel stanovujú

vnútroštátne procesnoprávne predpisy.

8. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,

v ktorom vysloví porušenie a základných práv podľa

a , práv podľa dohovoru, dodatkového protokolu a

dohovoru postupom a uznesením okresného súdu a základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a , práv podľa dohovoru, dodatkového protokolu a práva

podľa čl. 47 charty postupom a uznesením krajského súdu, zrušil napadnuté uznesenie

okresného súdu a krajského súdu a veci vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a priznal

jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania. Okrem toho sa

sťažovateľka domáha, aby ústavný súd vydal aj dočasné opatrenie, ktorým by odložil

vykonateľnosť napádaného uznesenia krajského súdu.

II.

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov. V zmysle v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých

istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak

v súlade s citovaným možno v konaní o sťažnosti podľa

použiť na prípadné spojenie vecí primerane .

10. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.

a sp. zn. a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky,

okresného súdu a krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný

súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto

uznesenia.

III.

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

14. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

15. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

16. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

17. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

19. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom

sa musí zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie,

rasa, farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo

sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

20. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

21. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú

porušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok

nápravy pred súdom.

Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať

možnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.

Právna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,

ak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.

22. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky, že napadnutými uzneseniami

okresného súdu a krajského súdu, ktorými ???súd rozhodol o vyhlásení exekúcií

za neprípustné a o ich zastavení, boli porušené jej označené práva. Podľa tvrdení

sťažovateľky okresný súd a krajský súd vydali svoje rozhodnutia na základe nesprávneho

právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a zároveň

nedostatočne zistili skutkový stav bez aplikácie relevantnej právnej normy a bez vykonania

dokazovania a svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnili a nerozhodli o jej návrhu na

prerušenie konania na účely predloženia prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej

únie. Napadnutými rozhodnutiami malo dôjsť k ohrozeniu existujúcich pohľadávok

sťažovateľky a v konaní mala mať sťažovateľka výrazne nevýhodné postavenie

a zaobchádzalo sa s ňou odlišne.

A. K namietanému porušeniu a základných práv podľa

ods. 1 a , práv podľa dohovoru a dodatkového

protokolu a čl. 14 dohovoru napadnutým postupom a uznesením okresného súdu

sp. zn. z 21. decembra 2011

23. V je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , ). Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa zásad uvedených v

(, , ).

24. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané (, ).

25. Pokiaľ ide o napadnutý postup a uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 21. decembra 2011, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť,

že proti tomuto bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok

(čo sťažovateľka aj využila), a preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu podľa .

B. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1

a práv podľa dohovoru, dodatkového protokolu a

charty postupom a napadnutým uznesením krajského súdu sp. zn.

z 28. augusta 2012

26. Ústavný súd po preskúmaní sťažností zistil, že argumenty sťažovateľky sú

totožné s jej argumentmi, ktoré použila v stovkách sťažností, ktoré už riešil ústavný súd tak,

že ich odmietol vo vzťahu ku krajským súdom ako zjavne neopodstatnené. Sťažovateľka

označila len iné rozhodnutia krajského súdu v skutkovo a právne obdobných veciach,

v ktorých súd posudzoval relevantnosť exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku alebo

notárskej zápisnice), ktorými malo dôjsť k porušeniu jej označených práv.

Keďže ústavný súd predtým už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne

analyzoval dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažností sťažovateľky, nepovažoval

za potrebné uvádzať tie isté dôvody odmietnutia, ako to je v prípade týchto sťažností

sťažovateľky, pretože sú sťažovateľke dobre známe.

V tomto smere sa pri predbežnom prerokovaní týchto sťažností ústavný súd plne

stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, napr.

sp. zn. z 31. mája 2011, sp. zn. z 20. októbra 2011,

sp. zn. zo 7. septembra 2011, sp. zn. z 22. augusta 2012,

sp. zn. z 12. septembra 2012, sp. zn. z 22. augusta 2012,

sp. zn. z 22. augusta 2012, sp. zn. zo 7. februára 2013,

sp. zn. z 13. februára 2013, sp. zn. z 20. februára 2013, ako

aj o ďalších rozhodnutiach týkajúcich sa obdobných sťažností sťažovateľky, ktoré skončili

odmietnutím rovnakých a opakujúcich sa sťažností sťažovateľky z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti, pri akceptovaní právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov

o zastavení exekúcií v stovkách prípadov, pretože rozhodcovské rozsudky alebo notárske

zápisnice z rôznych dôvodov neboli spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.

Ústavný súd sa ďalej zaoberal ostatnými argumentmi sťažovateľky uvedenými

v predmetných sťažnostiach.

27. K sťažovateľkou namietanému konaniu o prejudiciálnej otázke ústavný súd

poukazuje na to, že tak ako uviedol napr. vo veci sťažovateľky , účelom

a podstatou konania o prejudiciálnej otázke je podľa stabilizovanej judikatúry Súdneho

dvora spolupráca vnútroštátneho súdu so Súdnym dvorom pri výklade práva EÚ. Konanie

podľa čl. 234 Zmluvy o ES je založené na deľbe úloh medzi vnútroštátnymi súdmi

a Súdnym dvorom. Je vecou len vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý nesie

zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť so zreteľom na konkrétne okolnosti veci

nevyhnutnosť rozsudku o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku vo veci samej, ako aj

relevantnosť otázok, ktoré položí Súdnemu dvoru. V dôsledku toho je Súdny dvor v zásade

povinný rozhodnúť, pokiaľ sa položené otázky týkajú výkladu práva EÚ (napríklad

rozsudok z 11. júla 2006, Chacón Navas, C 13/05, bod 32 a tam citovaná judikatúra).

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru podľa čl. 234 Zmluvy

o ES (resp. čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ) platí len pre taký vnútroštátny súd, ktorý je

súdom poslednej inštancie v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, t. j. súdom, proti

ktorého rozhodnutiu nemožno podať žiaden opravný prostriedok.

Ak taký súd, ktorý je súdom, proti ktorého rozhodnutiu už niet žiadneho opravného

prostriedku, nepredloží prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, hoci tak urobiť mal, otvára sa

otázka ústavnosti jeho postupu so zreteľom na a 4 a ,

pričom treba pripomenúť aj jeho povinnosť podľa v spojení s

zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania

(m. m. ).

Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku nevzniká v každom prípade. Súdy, ktoré sú

z dôvodu svojho postavenia vo vnútroštátnom súdnom systéme povinné predkladať

prejudiciálne otázky, sa môžu tejto povinnosti vyhnúť za splnenia niektorého alebo

viacerých nasledujúcich predpokladov:

a) ak by odpoveď na prejudiciálnu otázku nemala žiadny význam pre vytvorenie

právneho základu na rozhodnutie vo veci samej,

b) ak ide o otázku, ktorá bola v skutkovo a právne podobnom prípade vyriešená

Súdnym dvorom, alebo o právnu otázku, ktorá sa vyriešila v judikatúre Súdneho dvora bez

zreteľa na to, v akých konaniach bola predložená (princíp „acte éclairé“),

c) ak je výklad práva Spoločenstva alebo Únie taký jasný, že nevznikajú žiadne

rozumné pochybnosti o výsledku (princíp „acte clair“). (, podobne

)

28. Krajský súd v napadnutom uznesení sp. zn. z 28. augusta 2012

uviedol:

„Odvolací súd z návrhu na prerušenie konania zistil, že oprávnený navrhuje

predmetné exekučné konanie prerušiť podľa ust. pre nesúlad

ust. , veta prvá a druhá Exekučného poriadku s , veta prvá

Slovenskej republiky...

Z ustanovenia § 36 ods. 5 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučné konanie nie je

možné prerušiť z dôvodov, ktoré sú uvedené v tretej časti ,

napr. § 107, § 109 ako aj § 110. Dôvodom je tá skutočnosť, že účel, ktorý sa v základnom

konaní sleduje prerušením konania, je možné v exekučnom konaní dosiahnuť odkladom

exekúcie podľa § 56 Exekučného poriadku. Výnimkou je len situácia, ak osobitný zákon

priamo upravuje prerušenie exekučného konania. Takýmto osobitným zákonom je zákon

č. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (), zákon

č. o konkurze a reštrukturalizácii (), ako aj zákon

č. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ().

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že v predmetnom konaní nenastal žiadny

z dôvodov prerušenia konania podľa osobitného zákona, preto s poukazom na uvedené, ako

aj vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neumožňuje prerušiť exekučné konanie

podľa ods. I písm. b) odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania

zamietol... .

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul

počas celého exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi,

a to na návrh účastníka konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou

zo základných podmienok exekučného konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je

dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ teda súd zistí, že exekučný titul,

predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti, môže exekúciu

zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolacia námietku oprávneného,

podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej právomoci, keď posudzoval

súladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn.: -19 zo dňa 23. novembra 2011,... na ustálenú judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky,... sp. zn. z 27. januára 1997 publikovanom v

Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997...

Exekučným titulom v danej veci je notárska zápisnica spísaná zástupcom povinného

na základe splnomocnenie povinného (dlžníka), ktoré je súčasťou formulárového typu

zmluvy o úvere, ktorú uzavrel navrhovateľ a povinný ako dlžník v zmysle § 497 a nasl.

Obch. zák. Dlžník ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo v úverovej zmluve podľa § 31

a nasl. veriteľovi - oprávnenému ako splnomocnencovi na všetky právne úkony,

a to nielen v Stredisku cenných papierov SR, a. s., ale udelil plnomocenstvo aj priamo

advokátovi ... na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda aby

splnomocnený advokát v mene dlžníka - povinného uznal jeho záväzok z úveru obsiahnutého

v úverovej zmluve tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny

výkon rozhodnutia podľa alebo pre exekúciu podľa

Exekučného poriadku na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva... Pri uzatváraní zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť voľby výberu

zástupcu, pretože zmluva bola vyhotovená na predtlačí samotným oprávneným, v ktorej už

bola osoba splnomocnenca - advokáta presne určená. Udelenie takéhoto plnomocenstva

splnomocniteľom - povinným nerešpektuje základný predpoklad jeho udelenia, a to že

splnomocnenec bude presadzovať a brániť záujem povinného, v dôsledku čoho sú záujmy

splnomocneného advokáta v rozpore so záujmami povinného. Takáto dohoda

o plnomocenstve je preto podľa právnym úkonom absolútne

neplatným.

Na základe takéhoto splnomocnenia následne splnomocnený advokát... vyhlásil pred

notárom, že záväzok zo zmluvy o úvere za povinného uznáva a súhlasí v prípade

neuhradenia dlhu v lehote do 04. 07. 2003 s exekúciou podľa

Exekučného poriadku s tým, že notárska zápisnica bude použitá ako exekučný titul podľa

Exekučného poriadku.

Je treba uviesť, že ak zastupoval povinného advokát, ktorý je zároveň advokátom

oprávneného, ide nesporne o stret záujmov, ktoré sú v rozpore so záujmami

zastupovaného... ... preto sa na súhlas splnomocnenca s vykonateľnosťou notárskej

zápisnice namiesto povinného musí nahliadať ako na právny úkon, ktorý nemohol spôsobiť

platnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu tak, ako to vyžaduje ust. § 41

Exekučného poriadku.

Z vyššie uvedených dôvodov nie je možné v zmysle § 41 ods. 2 Exekučného poriadku

vykonať exekúciu na podklade notárskej zápisnice obsahujúcej právny záväzok vyznačenej

oprávnenej osoby, aj keď je tam označená ako osoba povinná, vrátane právneho dôvodu,

predmetu a času plnenia, pretože povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou

nesúhlasila. Uznanie dlhu splnomocneným advokátom, rovnako ako aj jeho vyhlásenie

o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony zástupcu, ktoré

sú vykonané v rozpore s , v dôsledku čoho sú podľa neplatné...

Odvolací súd sa ďalšími námietkami oprávneného, ktoré sa týkajú neprípustnosti

aplikácie cit. Smernice Rady ES a judikatúry Súdneho dvora ES, ako aj nesprávnosti

právneho posúdenia spotrebiteľského vzťahu nezaoberal, pretože nie sú pre posúdenie

správnosti rozhodnutia okresného súdu relevantné.“

29. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 28. augusta 2012 vyplýva, že v rámci preskúmavania existencie exekučného titulu

(notárskej zápisnice, pozn.) bolo z hľadiska právneho posudzovania rozhodujúce posúdenie

(ne)platnosti dohody o plnej moci z dôvodu existencie rozporu záujmov medzi

splnomocneným zástupcom povinného a povinným podľa príslušných ustanovení

vzťahujúcich sa na posúdenie platnosti tohto právneho úkonu, a nie

neprijateľnosť zmluvnej podmienky v nadväznosti na príslušné ustanovenia smernice Rady

93/13/EHS (). Vzhľadom na uvedené by tak predloženie prejudiciálnej

otázky Súdnemu dvoru bolo z hľadiska predmetu prieskumu krajského súdu irelevantné,

a preto je sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti zjavne neopodstatnená (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde; podobne napr. aj vo veci ).

30. Na uvedenom závere nemení nič ani argumentácia sťažovateľky o porušení práva

na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces zaručeného čl. 47 charty a z neho

vyplývajúcej zásady kontradiktórnosti konania tým, že konajúce súdy pred rozhodnutím

o posúdení zmluvnej podmienky (notárskej zápisnice) ako nekalej nedali účastníkom

konania príležitosť vyjadriť sa k týmto dôvodom, tak ako to sťažovateľka odvodzuje

z rozsudku Súdneho dvora vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Cipani a spol. sp. zn.

C 472/11 z 21. februára 2013. Ústavný súd v tejto súvislosti predovšetkým pripomína, že

z hľadiska právneho posúdenia bolo pre zastavenie exekúcie rozhodujúce zistenie

neplatnosti dohody o plnej moci, a nie neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Navyše, i keď by rozhodnutia v predmetných exekučných konaniach boli založené na

neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ústavný súd uvádza, že sťažovateľka mala

možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zastavenia exekučného konania a neprípustnosti exekúcie

z už uvádzaných dôvodov v uznesení okresného súdu, proti ktorému aj podala odvolanie,

v ktorom sa k týmto dôvodom vyjadrila. Obdobne aj povinný z exekúcie, ktorý mal

v zmluvnom vzťahu so sťažovateľkou postavenie spotrebiteľa, mal po doručení uznesení

prvostupňového súdu možnosť vyjadriť sa (prípadne podať odvolanie proti uzneseniu

okresného súdu) v tom smere, že si nepraje, aby bolo v jeho prípade vylúčené uplatnenie

nekalej zmluvnej podmienky. Sťažovateľkou uplatnenými argumentmi sa krajský súd

v napadnutom uznesení náležite zaoberal a vyložil svoje závery, pre ktoré vzhliadol

uznesenie okresného súdu ako vecne správne.

Pre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia krajského súdu bolo

podstatné, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v exekučnom konaní ako celku

(v posudzovanom prípade v konaní na oboch stupňoch), čo v predmetnej veci, tak ako už

bolo uvedené, dodržané bolo.

Na základe uvedeného preto ústavný súd dospel k záveru, že postupom krajského

súdu a jeho uznesením bol v danej veci princíp kontradiktórnosti súdneho konania, ktorý je

obsahom práv zaručených , dohovoru a charty,

dodržaný, čím k porušeniu označených práv dôjsť nemohlo.

31. K námietke sťažovateľky spočívajúcej v rozhodovacej činnosti tak okresného

súdu, ako aj krajského súdu v rozpore s § 57 ods. 5 Exekučného poriadku ústavný súd už

uviedol (napr. uznesenie sp. zn. ), že novelizácia Exekučného poriadku

zavedená , ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej

republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„novelizácia Exekučného poriadku“), zaviedla povinnosť prvostupňového súdu

rozhodujúceho o vyhlásení exekúcie za neprípustnú pre iný dôvod, pre ktorý exekúciu

nemožno vykonať podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nariadiť vo veci

pojednávanie. Táto povinnosť sa v zmysle obsahu dôvodovej správy k novelizácii

Exekučného poriadku má vzťahovať na konanie prvostupňového, nie druhostupňového súdu

(napadnuté rozhodnutia okresného súdu boli vydané pred účinnosťou novelizácie

Exekučného poriadku) a táto povinnosť prvostupňového súdu sa nevzťahuje na prípady,

v ktorých prvostupňový súd rozhodol len o zastavení exekučného konania.

Povinnosť krajského súdu ako súdu odvolacieho v odvolacom konaní nariadiť

pojednávanie za stanovených podmienok vyplýva z . Z ustanovenia

ods. 2 vyplýva fakultatívna, a nie obligatórna povinnosť odvolacieho súdu nariadiť

na prejednanie odvolania pojednávanie. Vzhľadom na túto skutočnosť podľa názoru

ústavného súdu aj za podmienky účinnosti novelizácie Exekučného poriadku účinnej

od 9. augusta 2012 bolo v kontexte citovanej právnej úpravy na samotnom rozhodnutí

krajského súdu ako súdu odvolacieho za predpokladu potvrdenia prvostupňového

rozhodnutia z vecnej stránky ako rozhodnutia správneho, či nariadi, alebo nenariadi

pojednávanie na prerokovanie odvolania. V prípade jeho nenariadenia sa tak podľa názoru

ústavného súdu krajský súd nedopustil porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a ani práva podľa dohovoru.

32. Keďže sťažovateľke sú už z predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavného

súdu notoricky známe dôvody, pre ktoré ústavný súd iné jej obdobné sťažnosti odmietol ako

zjavne neopodstatnené, nepovažuje za účelné uvádzať podrobnejšie argumenty, pre ktoré

dospel k rozhodnutiu vyplývajúcemu z 2. bodu výroku tohto uznesenia, a v tejto súvislosti

odkazuje na odôvodnenie predchádzajúcich rozhodnutí ústavného súdu vydaných

v obdobných sťažovateľkiných veciach.

33. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažností

sťažovateľky dospel k záveru, že medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom

základných práv podľa a a práv podľa

dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu a čl. 47 charty neexistuje taká príčinná súvislosť,

ktorá by zakladala možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie

konanie, a preto sťažnosti odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

34. Na základe uvedených dôvodov boli preto sťažnosti ako celok odmietnuté,

pričom ústavný súd už o ďalších návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2013