Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 593/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-161

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 10. decembra 2013 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. L. M., Česká republika, zastúpeného advokátom

Mgr. M. M., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom

pod sp. zn. , postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod

sp. zn. a sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní

vedenom pod sp. zn. , ako aj namietaného porušenia základného práva na

vlastníctvo a jeho ochranu podľa a 4 a základného

práva na spravodlivé súdne konanie podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo 16. mája 2012

a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ) a sp. zn. (predtým sp. zn. 17 Rob

1361/96) p o r u š i l základné právo Ing. L. M., aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, zaručené v a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Krajskému súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. L. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom

tisícpäťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. L. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 545,52 € (slovom

päťstoštyridsaťpäť eur a päťdesiatdva centov), ktorú j e Krajský súd v Košiciach

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. M. M., Č., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti Ing. L. M. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-30 z 13. decembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. L. M., Česká republika (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Vranov nad Topľou (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „Krajský súd KE“)

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. a postupom Krajského

2

súdu v Prešove (ďalej aj „Krajský súd PO“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

ako aj porušenie základného práva na vlastníctvo a jeho ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a 4

a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo 16. mája 2012.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh predovšetkým vyplýva: „(…) Stížnost se týká

a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Okresním soudem Vranov nad

Toplou pod č. k. oprávněného Ing. L. M. a povinné Obce H. o uhrazení

vykonatelného dluhu 86.513 Sk s přísl. (…)

V uvedené věci Er 3159/97 byla exekuce zahájená 6. 11. 1997 a trvá již 15. rokem.

Exekuci dosud měl vykonávat Exekutorský úrad Vranov n. Toplou exekutora JUDr. Š. Š.

č. k. EX 1020/97, který je však delší dobu nečinný. Exekučním titulem je Platební rozkaz KS

Košice č. k. ze dne 1. 7. 1997, který je vykonatelný dnem 1. 8. 1997.

Exekutor Š. ačkoli měl podle zákona vykonávat exekuci v letech 1997-2012, tedy 14,5 roku

nestranně a zákonně v pořadí došlých exekucí, vymohl dosud pouze cca 3 % vykonatelné

pohledávky a od roku 1999 je de facto nečinný a dluh povinného, který tak narůstá,

nevymáhá, ačkoli k 30. 9. 2011 dluh povinného činil již 1.532.808 Euro (4 6.177.391,- Sk).

Navíc již v roce 1999 oprávněný požádal OS Vranov, aby provedením exekuce pověřil

exekutora JUDr. Ing. Š. V., Exekutorský úrad Trebišov, avšak OS Vranov tento návrh

opravného zamítl a uložil exekutorovi Š., aby exekuci EX 1020/97 dokončil on. (…)

Protože je exekutor Š. nečinný několik roku bylo potřebné, aby oprávněný nyní

v souladu s a exekutorského poriadku č. Požádal OS Vranov

o změnu exekutora. (…)

Stěžovatel jako oprávněný v souladu se zákonem proto podal 25. 1. 2012 u OS

Vranov nad Toplou návrh na změnu exekutora(…) a požádal soud, aby exekutora

JUDr. Š. Š.(…) z řízení z OS Vranov n. Toplou č. k. odvolal a vykonáním

exekuce č. k. u OS Vranov pověřil ve lhůtě 30 dnů soudního exekutora JUDr.

Ing. K. M.(…).

OS Vranov, ačkoli ze zákona je povinen o návrhu na změnu exekutora rozhodnout ve

lhůtě 30 dnů, dosud, ačkoli již uplynulo víc než 100 dnů od podaní návrhu na změnu,

3

nerozhodl, bráni řádnému provedení exekuce a nic nekoná ani proti nesprávnému úřednímu

postupu exekutora Š., který je nečinný od 6/1999 již 13 roků a exekuce trvá 15. rokem. (…)

Stěžovatel již vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu

a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů a v zákonné lhůtě vydal rozhodnutí

o změně exekutora. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnost k předsedovi Okresného

súdu Vranov nad Toplou, i to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračují. Následná žádost

k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstala zcela bez odpovědi. (…)

Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním porušovatele, tedy Okresným

súdem Vranov nad Toplou popsaným v stížnosti bylo mimo už v stížnosti uvedených

základních práv a svobod porušené i základní právo stěžovatele na soudní ochranu podle

SR a základní právo stěžovatele, aby se jeho věc projednala bez

zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit ke všem prováděným

důkazům podle Slovenské republiky.

Porušením základních práv stěžovatele stěžovatel utrpěl i nemajetkovou ujmu, kterou

požaduje ve výši 500 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel délkou

a průběhem bezvýsledného řízení po dobu již více než 3 měsíců (více než 100 dnů), ačkoli

zákonná lhůta činí 30 dnů, což je zcela v rozporu SR a zákony SR i Dohovorem

o ochrane ludských práv a svobod článek 6 ods. 1. (...)“

3. Ďalej podľa sťažovateľa: «Porušovatelem namítaného porušení základních

lidských práv a svobod je Krajský súd Prešov. (…)

Stížnost se tyká a směruje proti nezákonnému rozhodnutí a nesprávnému úřednímu

postupu soudu ve věci řešené Krajským soudem Prešov pod č. k. . Krajský

soud Prešov vydal dne 12. 4. 2012 v uvedených věcech usnesení, kterým potvrdil usnesení

ve spojení s opravným usnesením ve výroku o poukázaní nerozvrhnutého výtěžku dražby

v sumě 62.779,84 Eur povinnému a zrušil usnesení ve výroku o povinnosti nahradit trovy

exekucie súdnému exekutorovi JUDr. Ing. Š. V. a v rozsahu zrušení věc vrací soudu

1. stupně na další řízení. (…)

KS Prešov totiž nevzal v úvahu, že exekuční titul, kterým je vykonatelný platební

rozkaz KS Košice č. k. -24 ze dne 27. 6. 1997 je stále platným exekučním

titulem, na základě něhož byla od 6. 11. 1997 vedená exekuce u OS Vranov pod č. k.

4

. Usnesením OS Vranov č. k. z 7. 7. 2009 byla sice exekuce

zastavená, což potvrdil KS Prešov usnesením z 4. 11. 2009 č. k. a následně

dovolaní bylo odmítnuto Nejvyšším soudem SR usnesením z 7. 10. 2010 č. k.

bez věcného přezkumu a následně podaná ústavní stížnost byla odmítnuta v roce 2011

s odůvodněním, že již oprávněný podal dovolaní. (…)

Krajský soud Prešov tak zcela bez vysvětlení opomenul řadu zásadních skutečností

a důkazů, které svědčí o tom, že exekuční titul je dosud vykonatelný a nebyl zrušen. Osud

platebního rozkazu vydaného KS Košice 27. 6. 1997 byl totiž takový, že

na návrh povinného z 12. 6. 1999 bylo vedeno u KS Košice řízení o povolení obnovy řízení,

které bylo usnesením Nejvyššího soudu SR z 23. 11. 2006 právoplatně

zamítnuto. Pár dnů po obdržení uvedeného v 2/2007 usnesení však povinný dlužník Obec H.

podal u KS Košice dne 16. 2. 2007 zmatečnou kvazižalobu na zrušení platebního rozkazu

. Krajský soud Košice porušil zákon a začal kvazižalobu na zrušení

platebního rozkazu projednávat, ačkoli mu to žádný zákon Slovenské republiky neumožňuje

a nemá k tomu žádnou pravomoc. 11. 10. 1997 KS Košice usnesením platební rozkaz

dokonce zcela nezákonně zrušil, po kasaci Nejvyšším soudem pak dne 15. 10. 2008 KS

Košice zaslal platební rozkaz povinnému dlužníkovi ZNOVU po 11 letech a povinný dlužník

si po 11 letech podal odpor. KS Košice po tomto excesu převedl věc do řízení č. k.

. KS Košice tak porušil zásady SR i zákonu SR a umele v roce 2008

vykonstruoval kvazidůvody pro zrušení 11 roku právoplatného platebního rozkazu

, jež byl vydán dne 27. 6. 1997 a pravoplatným se stal dne 1. 8. 1997. (…)

Ve věci žalobce Ing. L. M. a žalované Obce H. o uhrazení 99.997 Sk

s přísl. vydal Krajský súd Košice dne 2. 2. 2009 usnesení č. k. -169(…), kterým

rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu č. k.

-24 ze dne 27. 6. 1997 se zamítá a dále zamítl odpory ze dne 1. 3. 2006

a 20. 10. 2008 proti platebnímu rozkazu vydanému KS Košice dne 27. 6. 1997 č. k.

-24. (…)

Uvedené usnesení z 2. 2. 2009 bylo zrušeno usnesením Nejvyššího súdu SR č. k.

(…) ze dne 27. 5. 2009 a věc vrácena ke Krajskému soudu Košice dne

5. 6. 2009. Nejvyšší soud SR o věci sám nerozhodl, pouze ji zrušil a se svým právním

názorem věc vrátil Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. V této situaci je zřejmé, že

5

ve věci není dosud od 2. 2. 2009 ani po uplynutí 3 roku a 3 měsíců právoplatně

rozhodnuto o Žalobě odpůrce z 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu

z 27. 6. 1997, ani o odporech odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008. (…)

Přitom je evidentní, že Krajský soud Košice, podobně jako v ústavnímu soudu známe

a již zmíněné věci řešené KS Košice pod č. k. již dávno mohl a měl rozhodnout

„o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po

doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené

pod sp. zn. (…), která se tyká předmětného doručovaní platebního rozkazu

a pohledávky uplatněné v tomto konání ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím.“ (…), protože

zmíněné rozhodnutí OS Vranov v trestní věci vedené pod sp. zn. již

právoplatně vyřešilo otázku doručování nejen platebního rozkazu , ale také

doručovaní a převzetí platebního rozkazu . A státní orgány jsou povinný toto

právoplatní soudní rozhodnutí, tedy otázku řádného doručení platebního akceptovat a

vycházet z něho jako z otázky res judicata vyřešenou. (…)

I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 2. 2. 2009 již více než 3 roky a Krajský

soud Košice již dávno obdržel jím vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou

v trestní věci vedené pod sp. zn. , tak stále nebylo Krajským soudem Košice

vydáno rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas či

opožděně. Vyřešení této otázky je přitom esenciálni záležitostí, která má zcela zásadní vliv

na to zda platební rozkaz KS Košice ze dne 27. 6. 1997 který se stal

vykonatelným a pravoplatným dne 1. 8. 1997, zůstal vykonatelným a pravoplatným i po

podaní odporů povinného dlužníka z 1. 3. 2007 a z 20. 10. 2008. (…)

Stěžovatel vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu a dosažení

ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce byli

podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi Krajského súdu

Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následné žádosti

k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský súd

Košice o uvedených průtazích ví, bylo pouhé stručné sdělení Krajského súdu Košice

Okresnému súdu Vranov nad Toplou ze dne 5. 5. 2010 ve věci -260

a (…), ve kterém krajský soud informoval okresný súd o tom, že proti

platebnímu rozkazu č. k. 18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě

6

není rozhodnuto. Zcela bezvýsledné tak byly opakované žádosti senátu KS Košice

, aby o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 právoplatně rozhodl, stejně

bezvýsledné byly stížnosti ke správě krajského soudu. V této krajský soudem zcela

zablokované a tudíž neústavní situaci je proto nutno požádat o nápravu Ústavní soud

Slovenské republiky. (…)

Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním nejen porušovatele, tedy

Krajského súdu Prešov, ale také Krajského súdu Košice, popsaným v ústavní stížnosti bylo

mimo už v ústavní stížnosti uvedených základních práv a svobod porušené i základní právo

stěžovatele na soudní ochranu podle SR a základní právo stěžovatele,

aby se jeho věc projednala bez zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl

vyjádřit ke všem prováděným důkazům podle Slovenské republiky.

Uvedené ovšem plně souvisí s tím, že stejná základní práva stěžovatele logicky porušuje

i stížností právě napadené usnesení KS Prešov č. k. a č. k.

ze dne 12. 4. 2012, které ostentatívne ignoruje, že výše uvedená esenciální otázka

o včasnosti či opožděnosti odporu povinného dlužníka z 1. 3. 2007 a z 20. 10. 2010 je stále

Krajským soudem Košice či Krajským soudem Prešov právoplatně nevyřešena (ač to

krajskému soudu uložil i Nejvyšší soud SR) a tudíž je minimálně předčasné, aby bez

vyřešení této esenciální otázky KS Prešov řešil v roce 2012 následnou otázku v exekučním

řízení komu vlastně má připadnout výtěžek z rozvrhu dražby z roku 2004 a zda exekuční

titul, tedy platební rozkaz KS Košice z 27. 6. 1997 zanikl či nezanikl

podáním odporu dne 1. 3. 2007 a dne 20. 10. 2008.»

4. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že «Porušovatelem

namítaného porušení základních lidských práv a svobod je Krajský súd Košice. (…)

Stížnost se tyká a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským

soudem Košice od 6/1996 pod č. k. stěžovatele jako žalobce Ing. L. M.

a žalované Obce H. o uhrazení 86.513 Sk s přísl. V této věci vydal KS Košice dne 1. 7. 1997

platební rozkaz č. k. , který byl žalovanému doručen dne 11. 7. 1997

a právoplatným se stal 1. 8. 1997. Na základě tohoto exekučního titulu pak stěžovatel jako

oprávněný vedl od 6. 11. 1997 exekuci u Exekutorského úradu Vranov č. k. EX 1020/98,

tato exekuce je stále, i když už uplynulo cca 15 roků od jejího zahájení neskončená, resp.

7

vymoženo byl jen cca 3 % pohledávky zbývajících 97 % exekutor Š. přestal vymáhat v roce

1999. (…)

Ačkoli byl exekuční titul již 10 roků řádným vykonatelným titulem a žalovaný jako

povinný podal v roce 1999 návrh na obnovu řízení, která byla právoplatně zamítnuta v roce

2006 Nejvyšším soudem SR a to jeho usnesením z 23. 11. 2006, tak dne

16. 2. 2007 podal žalovaný dlužník u KS Košice kvazižalobu na zrušení pravoplatného

platebního rozkazu č. k. z 1. 7. 1997. Žalovaný tedy v situaci, kdy v letech

1997 - 2006 vyčerpal všechny své opravné prostředky řádné (odvolaní, odpor) i mimořádné

(obnova řízení) přišel ke KS Košice 16. 2. 2007 se svým paaktem, který nazval Žalobou na

zrušení pravoplatného platebního rozkazu. Je zarážející, že KS Košice tuto kvazižalobu

přijal a začal se jí věcně zabývat, ačkoli k tomu neměl a nemá žádnou pravomoci KS Košice

je povinen respektovat zákony i Ústavu. On však flagrantně porušil práva stěžovatele dle

článku 46 a 48 SR i článku 6 ods. 1 Dohovoru a přes res judicata uzavřenou otázku

řádného doručení platebního rozkazu se vlámal po 11 letech... do pravoplatného platebního

a nezákonným znovurozesláním platebního rozkazu žalovanému mu vytvořil kvazipodmínky

pro podání odporu z 1. 3. 97 a z 20. 10. 08. (…)

Překročením své pravomoci tak KS Košice dnem 16. 2. 2007 kvaziobnovil řízení

o návrhu na vydání platebního rozkazu z roku 1996 a dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008

dokonce rozeslal žalovanému dlužníkovi ZNOVU po 10, resp. 11 letech platební rozkaz

a ten podal dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008 odpory, o jejichž včasnosti či opožděnosti

dosud není stále rozhodnuto. KS Košice po 20. 10. 2008 celé řízení převedl pod č. k.

, které dosud není skončeno a řízení tak již trvá 16,5 roků. (…)

V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 27. 3. 2009 usnesení č. k.

168(…), kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu

č. k. -22 ze dne 1. 7. 1997 se zamítá. Dále v tomto usnesení rozhodl, „že

o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po

doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené

pod sp. zn. …, která se tyká předmětného doručování platebního rozkazu

a pohledávky uplatněné v tomto konaní ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím.“ (…)

I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 27. 3. 2009 již více než 3 roky a Krajský

soud Košice již dávno obdržel jím vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou

8

v trestní vedené pod sp. zn. , stále nebylo a není Krajským soudem Košice vydáno

rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas. Také je

nutno zdůraznit, že uvedená povinnost krajského soudu je zakotvená i v usnesení Nejvyššího

soudu SR ze dne 6. 6. 2008 č. k. -80(…), kterým dovolací soud zrušil

usnesení odvolacího soudu č. k. ze dne 16. 1. 2008 a také usnesení KS

Košice jako soudu 1. stupně č. k. -52 z 11. 10. 2007, kterým Krajský súd

Košice zrušil platební rozkaz č. k. -22 ze dne 1. 7. 1997. (…)

Stěžovatel již vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu

a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory

odpůrce byli podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi

Krajského súdu Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následné

žádosti k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský

súd Košice o uvedených průtazích ví, bylo sdělení Krajského súdu Košice Okresnému súdu

Vranov nad Toplou ze dne 5. 5. 2010 ve věci -260 a …, ve kterém

krajský soud informoval okresný súd o tom, že proti platebnímu rozkazu č. k.

18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě není rozhodnuto. (…)

Porušením základních práv stěžovatele v řízení původně , pak

dosud trvajícím 16,5 roků(...) stěžovatel utrpěl i nemajetkovou ujmu, jejiž

odškodnění požaduje ve výši 16.500 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel

abnormální délkou řízení 16,5 roků trvajícím a průběhem dosud bezvýsledného řízení

po dobu od 3/1996 zatím do 5/2012, kdy KS Košice dnem 16. 2. 2007 se spojil s povinným

dlužníkem a za bílého dne jako inkviziční soud uloupil 10 roků právoplatně vyřešenou věc.

KS Košice tak flagrantně překročil svou pravomoc a pomohl žalovanému dlužníkovi

znegovat rozsáhlý dluh činící k 30. 9. 2011 částku ve výši 1.532.808 EUR (46.177.391 Sk).

Tato nemajetková újma spočívající v nezákonném a nesprávném úředním postupu zničením

právoplatného soudního rozhodnutí, průtazích soudu 16,5 roků ůsobila stěžovateli stres,

pocity tísně, bezvýchodnosti a obav o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké

nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik druhotné platební neschopnosti stěžovatele i jeho

pětičlenné rodiny, což se projevilo nedobře i v rodinných vztazích. Výše požadované

nemajetkové újmy 16.500 odpovídá judikatuře ESLP, např. Ve věci Apicella versus Itálie,

což odpovídá vyřešení věci bez podávání stížnosti k Evropskému soudu pro lidská práva.».

9

5. Napokon sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv Krajským

súdom v Košiciach aj v konaní vedenom pod sp. zn. : «Stížnost se tyká

a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským soudem Košice č. k.

od 7/1996 pod č. k. stěžovatele jako žalobce Ing. L. M.

a žalované Obce H. o uhrazení 99.997 Sk s přísl. V této věci vydal KS Košice dne

27. 6. 1997 platební rozkaz č. k. , který byl žalovanému doručen dne

14. 7. 1997 a právoplatným se stal 1. 8. 1997. Na základě tohoto exekučního titulu pak

stěžovatel jako oprávněný vedl od 6. 11. 1997 exekuci u Exekútorského úradu Vranov č. k.

EX 1021/97 a pak u Exekútorského úradu Trebišov č. k. EX 586/99. Tato exekuce byla

zastavená usnesením OS Vranov z 7. 7. 2009 č. k. ačkoli o tom zda odpory

žalovaného povinného z 1. 3. 2007 a z 20. 10. 2008 byly podány včas či opožděně dosud

soudy nerozhodly a nevyřešily tak tuto primární esenciální otázku celé věci. Vymoženo bylo

jen cca 1 % pohledávky. (…)

Ačkoli byl exekuční titul již 10 roků řádným vykonatelným titulem a žalovaný jako

povinný podal v roce 1999 návrh na obnovu řízení, která byla pravoplatně zamítnuta v roce

2006 Nejvyšším soudem, tak dne 16. 2. 2007 podal žalovaný u KS Košice Žalobu na zrušení

pravoplatného platebního rozkazu č. k. z 27. 6. 1997. Žalovaný tedy

v situaci, kdy v letech 1997-2006 vyčerpal všechny své opravné prostředky řádné (odvolaní,

odpor) i mimořádné (obnova řízení) přišel ke KS Košice 16. 2. 2007 se svým paaktem, který

nazval Žalobou na zrušení právoplatného platebního rozkazu. Je zarážející, že KS Košice

tuto kvazižalobu přijal a začal se jí věcně zabývat, ačkoli k tomu neměl a nemá žádnou

pravomoc. (…)

Překročením své pravomoci tak KS Košice dnem 16. 2. 2007 kvaziobnovil řízení

o návrhu na vydaní platebního rozkazu z roku 1996 a dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008

dokonce rozeslal žalovanému dlužníkovi ZNOVU po 10, resp. 11 letech platební rozkaz

a ten podal dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008 odpory, o jejichž včasnosti či opožděnosti

dosud není stále rozhodnuto. KS Košice po 20. 10. 2008 celé řízení převedl pod č. k.

, které dosud není skončeno a toto řízení tak již trvá také 16,5 roků(...) podobně

jako věc . (...)

10

V obdobné věci vydal Krajský súd Košice dne 27. 3. 2009 usnesení č. k.

168(…), kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu

č. k. -22 ze dne 1. 7. 1997 se zamítá. Dále v tomto usnesení rozhodl, „že

o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po

doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené

pod sp. zn. (…), která se tyká předmětného doručování platebního rozkazu

a pohledávky uplatněné v tomto konaní ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím.“ (Viz

3. strana nahoře uvedeného usnesení z 27. 3. 2009, které stěžovatel obdržel 7. 4. 2009)

a stěžovatel poznamenává, že toho stejného se tyká také doručování platebního rozkazu

a pohledávky uplatněné ve věci ve výši 99.997 Sk s přísl. (…)

I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 27. 3. 2009 již více než 3 roky a Krajský

soud Košice již dávno obdržel jim vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou

v trestní vedené pod sp. zn. , stále nebylo a není Krajským soudem Košice vydáno

rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas. Také je

nutno zdůraznit, že uvedená povinnost krajského soudu je zakotvená i v usnesení Nejvyššího

soudu SR ze dne 6. 6. 2008 č. k. -80(…), kterým dovolací soud zrušil

usnesení odvolacího soudu č. k. ze dne 16. 1. 2008 a také usnesení KS

Košice jako soudu 1. stupně č. k. -52 z 11. 10. 2007, kterým Krajský súd

Košice zrušil platební rozkaz č. k. -22 ze dne 1. 7. 1997. (…)

Stěžovatel již vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu

a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory

odpůrce byli podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi

Krajského súdu Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následně

žádosti k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský

súd Košice o uvedených průtazích ví, bylo sdělení Krajského súdu Košice Okresnému súdu

Vranov nad Toplou ze dne 5. 5. 2010 ve věci -260 a (…),

ve kterém krajský soud informoval okresný súd o tom, že proti platebnímu rozkazu č. k.

18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě není rozhodnuto. (…)

Porušením základních práv stěžovatele v řízení původně , pak

dosud trvajícím 16,5 roků... stěžovatel utrpěl i nemajetkovou újmu, kterou

požaduje ve výši 17.000 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel délkou

11

a průběhem bezvýsledného řízení po dobu od 4/1996 zatím do 5/2012, tedy 16,5 roků. Tato

nemajetková újma spočívající v nesprávném úředním postupu, průtazích soudů ůsobila

stěžovateli stres, pocity tísně a obav o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké

nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik druhotné platební neschopnosti stěžovatele i jeho

pětičlenné rodiny, což se projevilo nedobře i v rodinných vztazích, poškozuje to dobré

jméno stěžovatele a následkem je také ztráta zakázek.

Výše požadované nemajetkové újmy 16.500 EUR odpovídá judikatuře ESLP, napr.

Ve věci Apicella versus Itálie, což odpovídá vyřešení věci bez podávání stížnosti

k Evropskému soudu pro lidská práva. (…)

V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 2. 2. 2009 usnesení č. k. 3Cb/4/2008-

169(…), kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu

č. k. -24 ze dne 27. 6. 1997 se zamítá a dále zamítl odpory ze dne

1. 3. 2006 a 20. 10. 2008 proti platebnímu rozkazu vydanému KS Košice dne 27. 6. 1997

č. k. -24. Uvedené usnesení z 2. 2. 2009 bylo zrušeno usnesením Nejvyššího

súdu SR č. k. (…) ze dne 27. 5. 2009 a věc vrácena ke Krajskému soudu

Košice dne 5. 6. 2009. Nejvyšší soud SR o věci sám nerozhodl, pouze ji zrušil a se svým

právním názorem věc vrátil Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. (…)

V této situaci je zřejmé, že ve věci není dosud od 2. 2. 2009 ani po

uplynutí 3 roků a 3 měsíců pravoplatně rozhodnuto o návrhu odpůrce z 16. 2. 2007

na zrušení platebního rozkazu z 27. 6. 1997, ani o odporech odpůrce ze dne

1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008. Přitom je evidentní, že Krajský soud Košice, podobně jako

v bodě III. Výše zmíněné věci již dávno mohl a měl rozhodnout „o tom, či

odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po doručení

vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené pod sp. zn.

(…), která se tyká předmětného doručování platebního rozkazu a pohledávky

uplatněné v tomto konání ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím“(…), protože zmíněné

rozhodnutí OS Vranov v trestní věci vedené pod sp. zn. již pravoplatně vyřešilo

otázku doručování nejen platebního rozkazu , ale také doručování a převzetí

platebního rozkazu . (…)

I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 2. 2. 2009 již více než 3 roky a Krajský

soud Košice již dávno obdržel jím vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou

12

v trestní vedené pod sp. zn. , stále nebylo Krajským soudem Košice vydáno

rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas. (…)

Stěžovatel vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu a dosažení

ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce byli

podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi Krajského súdu

Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následné žádosti

k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský súd

Košice o uvedených průtazích ví, bylo pouhé stručné sdělení Krajského súdu Košice

Okresnému súdu Vranov nad Toplou ze dne 5. 5. 2010 ve věci -260

a (…), ve kterém krajský soud informoval okresný súd o tom, že proti

platebnímu rozkazu č. k. 18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě

není rozhodnuto. Zcela bezvýsledné tak byly opakované žádosti senátu KS Košice

, aby o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 pravoplatně rozhodl, stejně

bezvýsledné byly stížnosti ke správě krajského soudu. V této krajský soudem zcela

zablokované a tudíž neústavní situaci je proto nutno požádat o nápravu Ústavní soud

Slovenské republiky. (…)

Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním porušovatele, tedy Krajským

súdem Košice popsaným v stížnosti bylo mimo už v stížnosti uvedených základních práv

a svobod porušené i základní právo stěžovatele na soudní ochranu podle čl. 46 ods. 1

SR a základní právo stěžovatele, aby se jeho věc projednala bez zbytečných průtahů

a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit ke všem prováděným důkazům podle čl. 48

ods. 2 Slovenské republiky. (…)

Porušením základních práv stěžovatele v řízení původně , pak

dosud trvajícím 16,5 roků... stěžovatel utrpěl i nemajetkovou ujmu, jejíž

odškodnění požaduje ve výši 16.500 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel

abnormální délkou řízení 16,5 roků trvajícím a nezákonným a neústavním průběhem dosud

bezvýsledného řízení po dobu od 3/1996 zatím do 5/2012, kdy KS Košice dnem 16. 2. 2007

se spojil s povinným dlužníkem a za bílého dne jako inkviziční soud uloupil 10 roků již

pravoplatně vyřešenou věc. KS Košice tak flagrantně překročil svou pravomoc a pomohl

žalovanému dlužníkovi znegovat rozsáhlý vykonatelný dluh činící k 30. 9. 2011 částku

ve výši 3.083.838 EUR (92.903.716 Sk). Tato nemajetková újma spočívající v nezákonném

13

a nesprávném úředním postupu zničením pravoplatného soudního rozhodnutí, průtazích

soudů 16,5 roků ůsobila stěžovateli stres, pocity tísně, bezvýchodnosti a obav o budoucno

a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik druhotné

platební neschopnosti stěžovatele i jeho pětičlenné rodiny, což se projevilo nedobře

i v rodinných vztazích. Výše požadované nemajetkové újmy 16.500 KČ odpovídá judikatuře

ESLP, např. Ve věci Apicella versus Itálie, což odpovídá vyřešení věci bez podávaní

stížnosti k Evropskému soudu pro lidská práva. (…)»

6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ po viacerých doplneniach

a spresneniach napokon (21. novembra 2012) navrhol, aby ústavný súd o jeho prijatej časti

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„a) vyhověl stížnosti

b) vyslovil

- porušení základního práva stěžovatele, aby se jeho věc veřejně prerokovala bez

zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit ku všetkým vykonaným

důkazům zaručeného v článku 48 odsek 2 ,

- porušení základního práva stěžovatele, aby se mohl domáhat zákonem stanoveným

spůsobem svého práva na nezávislém a nestranném soudu dle článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky,

- porušení základního práva stěžovatele, aby jeho záležitost byla spravedlivě, veřejně

a v přiměřené lhůtě projednaná nezávislým a nestranným soudem zřízeným zákonem

zaručeného v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane lidských práv a základních svobod,

- (…),

- (…),

- porušení článku 20 ods. 1 (Každý má právo vlastnit majetek. Vlastnícké

právo všech vlastníků má stejný obsah a ochranu.), ods. 4 (Vyvlastnení anebo nucené

omezení vlastnického práva je možné jen v nevyhnutné míře a ve veřejném zájmu, a to na

základě zákona a za přiměřenou náhradu).

postupom Okresného súdu Vranov nad Toplou v konaní ,

postupem Krajského súdu Prešov v konaní ,

postupem Krajského súdu Košice v konaní a v konaní

14

c) zrušil usnesení Krajského súdu Prešov č. k.

d) uložil porušovateli povinnost ve lhůtě jednoho měsíce rozhodnout

- Okresnému súdu Vranov nad Toplou ve věci o návrhu stěžovatele

z 25. 1. 2012 na změnu exekútora,

- Krajskému súdu Košice ve věci o tom, zda odpory odpůrce ze dne

1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008 byly doručeny soudu včas či opožděně s přihlédnutím

k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad Toplou ze dne 24. 8. 2005 sp. zn. ,

- Krajskému súdu Košice ve věci o tom, zda odpory odpůrce ze dne

1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008 byly doručeny soudu včas či opožděně s přihlédnutím

k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad Toplou ze dne 24. 8. 2005 sp. zn. ,

- Krajskému súdu Košice zastavit řízení a pro nedostatek své

soudní pravomoci.

e) uložil porušovateli Okresnímu soudu Vranov nad Toplou povinnost uhradit

stěžovateli odškodnění nemajetkové újmy 25.000 EUR za nesprávný úřední postup v konaní

OS Vranov č. k. .

f) uložil porušovateli Krajskému súdu Košice povinnost uhradit stěžovateli

odškodnění nemajetkové újmy za nesprávný úřední postup v konaní KS Košice č. k.

16.500 EUR a v konaní KS Košice č. k. 17.000 EUR a také

náhradu trov konania ve výši 254,88 EUR do dvou měsíců od právoplatnosti tohoto

nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn.

zo 4. februára 2013, Krajský súd PO, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn.

Spr 10017/2013 z 13. februára 2013, Krajský súd KE, zastúpený jeho predsedom, listom

sp. zn. z 1. októbra 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom

k uvedeným vyjadreniam súdov zo 14. októbra 2013.

2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej

veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:

«Po oboznámení sa s obsahom Vašej žiadosti, zistení v oddelení „Er“ tunajšieho

súdu, že spis spisovej značky , ktorého sa sťažnosť sťažovateľa týka, sa

15

nachádza v dôsledku odvolania od 15. 01. 2013 na Krajskom súde v Prešove, Vám

oznamujem, že bližšie vyjadrenie vzhľadom k tomu, že spis, ktorého sa sťažnosť týka, sa na

tunajšom súde, ako už bolo uvedené, nenachádza, tunajší súd k jednotlivým tvrdeniam

pochopiteľne podať nemôže.

K veci však považujem za potrebné podotknúť, že sťažovateľovi boli tunajším súdom

zasielané v súvislosti s jeho častými podaniami odpovede(...)

Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní Ústavného súdu

a taktiež Vám nezapožičiavam spis tunajšieho súdu spisovej značky , keďže

ako už bolo uvedené, nachádza sa od 15. 01. 2013 na Krajskom súde v Prešove, odkiaľ je

ho možné si vyžiadať.»

2.2 Predsedníčka Krajského súdu PO uviedla tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Sťažovateľ namieta nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, ktoré

porušenie videl v tom, že napriek vykonateľnému exekučnému titulu potvrdil Krajský súd

v Prešove uznesenie súdu prvého stupňa o poukázaní nerozvrhnutého výťažku dražby

povinnému.

Sťažnosť sťažovateľa Ing. L. M. považujem za nedôvodnú. Nie je pravdivé jeho

tvrdenie, že exekučný titul je doposiaľ vykonateľný a nebol zrušený. Ako sám vo svojej

sťažnosti uvádza, exekúcia vedená na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.

bola právoplatne zastavená po realizácii dražby, v dôsledku čoho bolo

nevyhnutné vyporiadať finančné prostriedky získané dražbou. Za týmto účelom bolo vydané

uznesenie, ktorého zákonnosť sťažovateľ namieta.

Preto okolnosti uvádzané navrhovateľom v ústavnej sťažnosti považujeme za

nedôvodné a predmetnú sťažnosť navrhujeme zamietnuť. (...)

Zároveň súhlasíme s tým, aby bolo Ústavným súdom v predmetnej veci rozhodnuté

bez našej účasti.“

2.3 Predseda Krajského súdu KE vo svojom vyjadrení uviedol tieto skutočnosti:

„(...) Podľa obsahu sťažnosti sťažovateľ namieta, že postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. dochádza

k porušovaniu(...), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

16

zaručeného v a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Stanovisko vo vzťahu k veci evidovanej pod sp. zn. :

Konanie v uvedenej veci začalo na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 11. 1996

a kľúčovou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti návrhu bolo to, či platobný rozkaz sp.

zn. vydaný Krajským súdom v Košiciach 27. 06. 1997 bol odporcovi

riadne doručený.

Dávame do Vašej pozornosti, že sťažovateľ nerešpektuje právne názory Najvyššieho

súdu SR, nakoľko podľa sťažovateľa vyššie uvedený platobný rozkaz nebol zrušený, stále

existuje a je právoplatný.

Súd vo veci napriek rôznym obštrukciám zo strany sťažovateľa konal a jednoznačne

zistil, že platobný rozkaz sp. zn. vydaný Krajským súdom v Košiciach

neprevzal starosta obce. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR

zo dňa 27. 05. 2007, sp. zn. a zo dňa 17. 12. 2012 sp. zn. .

Krajský súd v Košiciach rešpektujúc právny názor odvolacieho ako aj dovolacieho súdu

doručil odporcovi platobný rozkaz do rúk starostu obce.

Pretože odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, súd vo veci

v súlade s ust. nariadil pojednávanie.

Po nariadení pojednávania vzniesol sťažovateľ na konajúcich sudcov námietky

zaujatosti a žaloby v súvislosti s ich procesným postupom.

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Viazaný právnym názorom odvolacieho, ako aj dovolacieho súdu Krajský súd

v Košiciach, napriek procesným obštrukciám sťažovateľa, vo veci konal.

Sťažovateľ využívajúc platné procesné pravidlá upravené Občianskym súdnym

poriadkom neustále vznáša nové námietky zaujatosti vo veci voči zákonným sudcom, čím

úmyselne predlžuje konanie, a bráni vo veci konajúcim zákonným sudcom konať v súlade

so zákonom a riadne rozhodnúť vo veci v primeranej lehote, tak ako to v konečnom

dôsledku vyplýva z obsahu spisu.

17

Sťažovateľ naviac podáva na zákonných sudcov konajúcich vo veci trestné

oznámenia, resp. žaloby na náhradu škody na rôznych súdoch prvého stupňa v obvode

Krajského súdu v Košiciach.

Totožný stav evidujeme vo veci sp. zn. .

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 13. 09. 2013 č. k. rozhodol, že

zatiaľ nie sú z prejednávania uvedenej veci vylúčení 4 sudcovia obchodného úseku

Krajského súdu v Košiciach.

Súčasný stav v obidvoch konaniach je taký, že uvedené veci boli v súlade s platným

Rozvrhom práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2013 pridelené sudkyni Krajského súdu

v Košiciach JUDr. G. V., ktorá oznámila orgánom riadenia správy súdu svoju zaujatosť

s tým, že Najvyšším súdom SR nebola vylúčená z konania a rozhodovania vo vyššie

uvedených veciach.

Z horeuvedeného je teda zrejmé, že zo strany sudcov obchodného úseku Krajského

súdu v Košiciach nedošlo k žiadnemu nezákonnému postupu v uvedených veciach, ako sa to

nesprávne domnieva sťažovateľ. Jedinou príčinou neukončenia predmetných vecí sú vyššie

naznačené vznášané námietky zaujatosti sťažovateľa a zneužívanie procesných predpisov

strany v konaní.

Ústavné sťažnosti sťažovateľa preto považujem v plnom rozsahu za neopodstatnené.

Zároveň ústavnému súdu oznamujeme, že vo veci sťažnosti sťažovateľa na ústnom

pojednávaní netrváme.“

2.4 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenia zaujal toto

stanovisko:

«(...) Všetky všeobecné súdy doposiaľ, najmä však Krajský súd v Košiciach ako

vyplýva z jeho vyjadrenia, prehliadajú a opomínajú neopomenuteľné skutočnosti a dôkazy.

Vyjadrenia všeobecných súdov neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na

rozhodnutie v tejto veci.

1. V súvislosti s touto vecou si dovoľujem poukázať na Rozhodnutie Európskeho súdu

pre ľudské práva Viskupová a ďalší proti Slovenskej republike. Zákonnými aj nezákonnými

a praktickými prekážkami bolo zo strany súdov zabránené prístupu sťažovateľa k súdu

a sťažovateľ tak nemohol dosiahnuť exekučné vymoženie pohľadávky, hoci právoplatný

18

a vykonateľný platobný rozkaz je vôbec jedným z najsilnejších exekučných titulov, aké

existujú v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právoplatný platobný rozkaz môže byť

zrušený len rozhodnutím dovolacieho súdu na základe mimoriadneho dovolania

generálneho prokurátora (nebolo podané) alebo povolením obnovy konania (povinný bol

právoplatne neúspešný - spis Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ).

2. Hmotné subjektívne práva sa v Slovenskej republike, ale aj v ostatných štátoch

celého sveta uplatňujú na súde prostredníctvom procesných prostriedkov na to určených

zákonom, ako sú žaloby, opravné prostriedky a iné. Nie je teda prípustné, aby súd konal na

podklade neexistujúceho, a teda neprípustného procesného prostriedku, ktorý si „vymyslí“

účastník konania („návrh na zrušenie platobného rozkazu“).

3. Je v rozpore s princípom právneho štátu a právnej istoty, ak súd koná a rozhodne

o zrušení právoplatného platobného rozkazu na základe neexistujúceho procesného

prostriedku alebo ho znova doručuje (po niekoľkých rokoch a po využití všetkých zákonných

procesných prostriedkov) odporcovi, hoci je viazaný právoplatným rozhodnutím trestného

súdu o doručení platobného rozkazu. Ide o neprípustné, nezákonné a nepredvídateľné

konanie. Predvídateľnosť a zákonnosť sú základné atribúty súdneho konania v členskom

štáte Európskej únie, ktoré napĺňajú právo účastníka na súdnu a inú právnu ochranu

a právo na spravodlivý proces a taktiež aj princíp právneho štátu.

4. Je pravdou, že púhe vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí súdu

neznamená, že rozhodnutie je právoplatné. Pre právoplatnosť súdneho rozhodnutia musia

byť splnené dve materiálne podmienky, a to, že rozhodnutie je riadne (účinne) doručené a

že márne uplynie lehota na podanie opravného prostriedku. Z trestného spisu OS Vranov

nad Topľou je zrejmé, že právoplatný trestný rozsudok (priamo jeho výrok),

ktorým je civilný súd viazaný, jednoznačne uzaviera, že starosta povinného prevzal riadne

platobný rozkaz (exekučný titul), čo bolo nakoniec aj jedným z podstatných skutkových

zistení zakladajúcich jeho právoplatné odsúdenie. Tento skutkový stav trestný súd uzavrel

na základe viacerých výpovedí samotného odsúdeného starostu povinného v priebehu

celého trestného konania a na základe ostatných vykonaných dôkazov. Obchádzanie tohto

základného faktu súdmi je nesprávne a je porušovaním princípu právnej istoty.

5. Potom je nesprávne, aby v civilnom konaní riešil súd po niekoľkých rokoch otázku

doručenia platobného rozkazu, pričom výpoveď starostu povinného v civilnom konaní, že

19

neprevzal platobný rozkaz (po niekoľkých rokoch) je zjavne nedôveryhodná, nehovoriac

o skutočnosti, že oprávnený sa nemohol zúčastniť výsluchu starostu povinného, pretože

nebol súdom na tento výsluch svedka predvolaný a nemohol mu klásť otázky a uplatniť

ostatné svoje procesné práva. Taký výsluch je nezákonný dôkaz, na ktorý nemožno

prihliadať. Nie je možné na základe nezákonného dôkazu ďalej konať nabaľovať ďalšiu

nezákonnosť. Toto exemplárny protiústavný postup všeobecných súdov, spôsobujúci odňatie

možnosti konať pred súdom.

6. Nie je zrejmé, ako dospel predseda Krajského súdu v Košiciach vo svojom

vyjadrení k tvrdeniu, že „Súd vo veci napriek rôznym obštrukciám zo strany sťažovateľa

konal a jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. vydaný Krajským

súdom v Košiciach neprevzal starosta obce.“ Uvedené mohol krajský súd „jednoznačne

zistiť“ len z nezákonného dôkazu výsluchu bývalého starostu povinného O. vykonanému bez

upovedomenia sťažovateľa, ktorému tým hrubým spôsobom odňal možnosť konať pred

súdom a realizovať svoje procesné práva, najmä klásť svedkovi otázky a vyjadrovať sa

k jeho výpovedi. Uvedená nezákonnosť výsluchu v spojení s jeho zjavnou nepravdivosťou

(viď spis Okresného súdu Vranov nad Topľou ) musí byť Krajskému súdu

v Košiciach zrejmá, preto nie je zrejmé, že na základe akých skutočností a dôkazov dospel

k tvrdeniu, že „Súd vo veci napriek rôznym obštrukciám zo strany sťažovateľa konal

a jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. vydaný Krajským súdom

v Košiciach neprevzal starosta obce.“,, navyše, keď oproti tomuto nezákonnému dôkazu -

výsluchu stojí trestný spis Okresného súdu Vranov nad Topľou a právoplatný

odsudzujúci trestný rozsudok, ktorým bol bývalý starosta odsúdený práve za to, že prevzal

platobné rozkazy a nepodal voči nim odpor. Uvedené je tak absurdné, že žiadam, aby si

ústavný súd tento spis zabezpečil vrátane konceptu (priepisu) vyšetrovacieho spisu od

príslušného Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky. Odkazy

krajského súdu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú bezpredmetné,

keďže najvyšší súd neriešil skutkové otázky.

7. Okolnosti, ktoré by mali celkom zjavne brániť Krajskému súdu v Košiciach

vyjadriť sa, že „jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. vydaný

Krajským súdom v Košiciach neprevzal starosta obce“ sú nielen celkom zjavná

nezákonnosť výsluchu bývalého starostu povinného Obce H. sudcom Krajského súdu

20

Košice, na ktorom výsluchu ako dôkaze je založené skutkové tvrdenie Krajského súdu v

Košiciach o „údajnom“ neprevzatí platobných rozkazov starostom povinného, ale aj

skutočnosť, že (i) výsluch bývalého starostu povinného sa konal po vyčerpaní všetkých

opravných prostriedkov (obnova konania), (ii) na základe neexistujúceho procesného

prostriedku povinného („návrh na zrušenie platobného rozkazu“) a (iii) mimo

pojednávania. Uvedený postup je ústavne neakceptovateľný a zakladá dôvodné pochybnosti

o nezaujatosti konajúceho sudcu, čo ešte zvýrazňuje nulitnosť a ničotnosť výsluchu

bývalého starostu povinného, na ktorom sa zakladá celý ďalší nezákonný postup všetkých

všeobecných súdov konajúcich vo veci.

8. Pri zachovaní základnej podstaty občianskeho a trestného súdneho konania,

ktorou je zisťovanie materiálnej pravdy a skutkového stavu, je neprípustné, aby podľa

rozhodnutia v trestnom konaní bol platobný rozkaz riadne doručený a podľa rozhodnutia

a opatrenia (zásahu) v občianskom súdnom konaní nebol doručený, a preto bol následne

doručovaný súdom znova na základe nedôveryhodnej výpovede starostu, pri ktorého

výsluchu, skrz zavinený postup súdu, nemohol byť prítomný sťažovateľ, ktorý nemohol

realizovať svoje procesné práva, napr. klásť vypočúvanému otázky, čo vzbudzuje oprávnené

pochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu a nestrannosti a zákonnosti výpovede,

na základe ktorej sa ďalej „rieši“ exekučný titul. Výsluch svedka, na ktorý nie sú predvolaní

všetci účastníci konania, nie je nestranný a zákonný.

9. Spôsobenie nevymožiteľnosti právoplatne priznanej pohľadávky zákonnými aj

nezákonnými a praktickými nepredvídateľnými prekážkami je porušením základných práv

garantovaných a dohovorom, čo konštatuje vo svojom rozhodnutí aj Európsky súd

pre ľudské práva. Sťažovateľ sa oprávnene bráni zákonnými prostriedkami, a preto nemôže

byť v jeho neprospech dĺžka konania, ani výška vymáhaného nároku k dnešnému dňu, ktorý

rastie. Rozhodujúce by malo byť len pozitívne právo. Cieľom sťažovateľa je vymôcť svoju

pohľadávku, na čo má legitímny nárok.

10. Arbitrárnosť rozhodnutí súdov, nevysporiadanie sa s námietkami účastníka

konania, nedostatočné zistenie skutkového stavu a opomenutie podstatných a právne

významných skutočností sa vždy považuje za odňatie možnosti konať pred súdom, teda za

vadu podľa a za porušenie základného práva každého účastníka

súdneho konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa a

21

Slovenskej republiky. Súdy sa v celom konaní nevysporiadali s námietkami sťažovateľa,

prehliadli podstatné skutočnosti relevantné pre vec (doručenie platobných rozkazov

bývalému starostovi povinného Ing. O.) a odmietli vykonať dôkazy bez odôvodnenia, čo je

rovnako odňatie možnosti konať pred súdom, keď účastník nemá možnosť sa reagovať na

dôvody odmietnutia návrhov na vykonanie dokazovania.

11. Odvolací súd (Krajský súd v Prešove) vo veci rozhodol uznesením

, z 19. 11. 2012 inak, než svojím prvším rozhodnutím v tej

istej veci ( z 22. 10. 2009), a to bez zmeny skutkového a právneho stavu a bez

náležitého odôvodnenia odklonu od svojho rozhodnutia, čo sa v praxi ústavného súdu, ale

aj v praxi všeobecných súdov považuje za odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie

práva na súdnu a inú ochranu podľa a Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd.

12. Diametrálny odklon v rozhodovaní rovnakého súdu v rovnakej veci bez

náležitého zdôvodnenia a bez zásadnej zmeny skutkového a právneho stavu je neprípustný a

v rozpore s princípom právneho štátu a právnej istoty a v rozpore s právom účastníka

konania na súdnu a inú právnu ochranu. Zastavenie exekúcie bolo celkom zjavne nezákonné

aj z dôvodu, že bol povolený odklad exekúcie do skončenia konania Krajského súdu

v Košiciach a z dôvodu pochybností o nezaujatosti konajúcich sudcov.

13. Ak exekučný titul nebol zrušený v predpísanom konaní, iný ďalší nezákonný

postup súdu ohľadne exekučného titulu (opätovné doručovanie exekučného titulu Krajským

súdom v Košiciach povinnému, ďalší postup súdu v rozpore so zásadou res iudicata, teda

ako keby exekučný titul neexistoval) nemôže byť dôvodom na odklad alebo zastavenie

exekúcie, pretože nezákonnosť sa nemôže „nabaľovať“ na seba. Preto by nemohlo obstáť

ani rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo odklade exekúcie, založené len

na postupe iného súdu (Krajský súd v Košiciach), ktorý je celkom zjavne nesprávny

a nezákonný. Exekučné tituly - platobné rozkazy sú právoplatné a vykonateľné, pretože boli

povinnému riadne doručené, čo je zrejmé zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou

a príslušného vyšetrovacieho spisu, kde bol odsúdený práve starosta ako

štatutárny orgán povinného, za to, že platobné rozkazy prevzal a po porade s právnikom

nepodal odpory za povinného odpory. Prevzatie exekučných titulov bývalým starostom

22

povinného Ing. O. priznal niekoľkokrát samotný bývalý starosta povinného Ing. O. v cit.

trestnom konaní a uzaviera to právoplatne aj skutková veta odsudzujúceho rozsudku

Okresného súdu Vranov nad Topľou .

14. Nevyjadrovanie sa súdov k podstate veci (doručeniu platobných rozkazov)

a k relevantným námietkam účastníka konania je závažnou vadou konania a rozhodnutia

majúcou za následok zrušenie akéhokoľvek rozhodnutia.

15. Exekučný súd nemá právomoc posudzovať vec samú správnosť priznaného

nároku; išlo by o opätovné posudzovanie už raz právoplatne rozhodnutej veci. Exekučný

súd je oprávnený posudzovať len splnenie formálnych podmienok pre exekúciu, a formálne

náležitosti exekučného titulu. Exekučný súd je teda oprávnený skúmať splnenie podmienok

pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.

16. Prvým predpokladom pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti

rozhodnutia vo veci samej je účinné doručenie exekučného účastníkom konania. V tomto

prípade došlo k splneniu všetkých predpokladov vyžadovaných zákonom pre nadobudnutie

právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov - platobných rozkazov. Exekučné tituly

boli riadne a účinne doručené povinnému, keď ich prevzal štatutárny orgán povinného -

bývalý starosta O., čo je celkom zjavne zrejmé zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou

. Po riadnom a účinnom doručení exekučných titulov došlo k splneniu ďalšieho

predpokladu pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov, a to

k márnemu uplynutiu lehoty na podanie zákonom predpísaného opravného prostriedku

(odporu), keď povinný nepodal odpory proti exekučným titulom, za čo bol vtedajší

štatutárny orgán povinného - starosta právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu

Vranov nad Topľou . Zároveň tiež došlo k splneniu predpokladu pre

nadobudnutie vykonateľnosti, a to k márnemu uplynutiu lehoty na plnenie (paričnej lehoty)

podľa exekučných titulov.

17. Len skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto podania sú právne

významné pre rozhodnutie exekučných súdov vo veci exekúcie, nie nesprávny a nezákonný

postup súdu v inom konaní/iných konaniach. Zastavenie exekúcie je pre oprávneného krajne

nespravodlivé a nesprávne. Pokiaľ sa exekučné súdy odvolávajú na iné konania, mali

nanajvýš prerušiť konanie v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi,

avšak je celkom zjavne zrejmé, že v exekúcii možno pokračovať, keď sú splnené všetky

23

formálne podmienky pre výkon exekúcie a exekučné tituly sú právoplatné a vykonateľné,

keď doposiaľ neboli žiadnym predpísaným a zákonným spôsobom zrušené.

18. Vzhľadom na uvedené je potrebné sťažnosť vyhodnotiť ako opodstatnenú

a vyhovieť petitu sťažnosti v znení doplnení a zmien.

19. Zdvorilo žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky prelomiť prehliadanie faktov

uvedených v tejto sťažnosti ohľadne doručenia platobných rozkazov všeobecnými súdmi na

všetkých stupňoch a nevyjadrovanie sa k námietkam sťažovateľa ohľadne doručenia

platobných rozkazov a zaviazať všetky dotknuté všeobecné súdy právnym názorom, že

platobné rozkazy boli riadne doručené povinnému, ktorý voči nim nepodal odpor, za čo bol

bývalý starosta povinného Obce H. Ing. O. právoplatne odsúdený Okresným súdom Vranov

nad Topľou v konaní a že opätovné doručovanie platobných rozkazov

po nezákonnom výsluchu bývalého starostu povinného Obce H. Ing. O. Krajským súdom

v Košiciach po viac ako 10 rokoch od právoplatnosti platobných rozkazov bolo celkom

zjavne nezákonné a neopodstatnené.

20. Žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel sťažnosti v znení doplnení

a zmien, priznal sťažovateľovi požadovanú náhradu škody aj nemajetkovej ujmy a uložil

porušovateľom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov

konania vo výške 269,10 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. M. M.(...)

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie

a príprava 123,50 € + 7,63 €, 2. stanovisko 130,16 € + 7,81 €).»

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav

napadnutých konaní:

A. Vec vedená na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.

Dňa 14. novembra 1997 podal oprávnený Ing. L. M., Česká republika, na Krajskom

súde KE návrh na začatie exekučného konania proti povinnému – obci H., na vymoženie

sumy 2 871,71 € s prísl. (86 513 Sk s prísl.). V ďalšom bude oprávnený označovaný ako

24

„sťažovateľ“ napriek tomu, že označenie oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie nie

je totožné s označením sťažovateľa na podanej ústavnej sťažnosti zo 7. mája 2012.

Dňa 12. decembra 1997 Krajský súd KE uvedený návrh na exekúciu postúpil

okresnému súdu, kde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 20. mája 2010 okresný súd uznesením č. k. -615 povolil odklad

exekúcie „až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Krajskom súde

v Košiciach pod sp. zn. “.

Okresný súd následne vykonával procesné úkony spojené s exekúciou až do

2. septembra 2011, keď uznesením č. k. -666 rozhodol tak, že exekúciu

zastavil, pričom sa tiež uzniesol na tom, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora

JUDr. Š. Š. rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ

v zákonnej lehote odvolanie, preto okresný súd predložil spis Krajskému súdu PO

na rozhodnutie o podanom odvolaní.

Dňa 19. novembra 2012 Krajský súd PO uznesením sp. zn. ,

o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že napadnuté uznesenie

č. k. -666 potvrdil.

Dňa 20. decembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 27. decembra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zmenu

súdneho exekútora.

Dňa 2. januára 2013 samosudkyňa okresného súdu JUDr. A. Z. oznámila predsedovi

okresného súdu možné dôvody jej vylúčenia z predmetného konania v zmysle § 15

, pričom uviedla: „v uvedenej právnej veci sa cítim byť

zaujatá, nakoľko som zistila, že menovaný oprávnený Ing. L. M. podal na tun. súde žalobu

voči SR zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR o náhradu škody, ktorá mu mala byť

spôsobená konaním sudcov na tunajšom súde.“

Dňa 3. januára 2013 nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu č. k.

-666 (v spojení s uznesením Krajského súdu PO sp. zn. ,

z 19. novembra 2012), ktorým bolo exekučné konanie sp. zn.

zastavené.

25

Dňa 7. januára 2013 exekútor JUDr. Š. Š. požiadal okresný súd o vrátenie

„exekučného spisu EX 1020/97 z dôvodu zastavenia exekúcie“.

Dňa 11. januára 2013 sudcovia okresného súdu navrhli, „aby táto vec bola pridelená

inému vecne príslušnému súdu“.

Dňa 14. januára 2013 bol spis predložený krajskému súdu PO, aby rozhodol

o oznámení predpojatosti JUDr. A. Z. a o prikázaní veci inému súdu.

Dňa 28. januára 2013 bol spis zaevidovaný na Krajskom súde PO pod sp. zn.

.

Dňa 31. januára 2013 Okresný súd Bardejov požiadal okresný súd o zapožičanie

spisu sp. zn. .

Dňa 31. januára 2013 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „Spis Okresného

súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. je od 15. 1. 2013 na Krajskom súde

v Prešove na rozhodovanie o námietke zaujatosti.“

Dňa 4. februára 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „3 Er 3159/97 dovolání“ proti „uznesení Krajského súdu v Prešove č. k. ,

137/2012 z 19. 11. 2012“.

Dňa 6. marca 2013 Krajský súd PO uznesením sp. zn. rozhodol tak, že

„Sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou sú vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.

. Vec prikazuje na konanie Okresnému súdu Humenné.“.

Dňa 11. marca 2013 Okresný súd Bardejov urgoval zaslanie spisu okresného súdu

sp. zn. .

Dňa 11. marca 2013 okresný súd oznámil Okresnému súdu Bardejov, že „spis

Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. bol dňa 15. 1. 2013 zaslaný

Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Do dnešného dňa súdu

nebol vrátený.“.

Dňa 20. marca 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 28. marca 2013 Okresný súd Košice I požiadal okresný súd o zaslanie spisu

sp. zn. .

Dňa 8. apríla 2013 do spisu nahliadol Mgr. M. F.

26

Dňa 16. mája 2013 bol spis doručený Okresnému súdu Humenné, kde bol

zaevidovaný pod sp. zn. .

Dňa 6. augusta 2013 Okresný súd Humenné uznesením č. k. -873

návrh sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora zamietol.

B. Vec vedená na Krajskom súde v Košiciach v súčasnosti pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. )

Dňa 25. novembra 1996 navrhovateľ Ing. L. M., Česká republika, podal na krajskom

súde proti obci H. (ďalej aj „odporca“) návrh na začatie konania o zaplatenie sumy

86 513 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. . V ďalšom bude

navrhovateľ označovaný ako „sťažovateľ“ napriek tomu, že označenie navrhovateľa

v uvedenom žalobnom návrhu nie je totožné s označením sťažovateľa na podanej ústavnej

sťažnosti zo 7. mája 2012.

Dňa 26. februára 1997 krajský súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnych

poplatkov za podaný návrh.

Dňa 4. marca 1997 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.

Dňa 19. júna 1997 sťažovateľ požiadal krajský súd o vydanie platobného rozkazu.

Dňa 1. júla 1997 krajský súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -22,

ktorý nadobudol právoplatnosť 1. augusta 1997.

Dňa 17. júna 1999 obec H. podala na krajskom súde návrh na obnovu konania

vedeného pod sp. zn. .

Dňa 24. júna 1999 bol spis predložený sudcovi JUDr. J. S.

Dňa 13. januára 2000 si predmetný spis vyžiadal Okresný súd Vranov nad Topľou,

k spisu sp. zn. .

Dňa 3. februára 2000 bol predmetný spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad

Topľou.

Dňa 21. júla 2003 odporca požiadal krajský súd o vyhotovenie kópií zo súdneho

spisu.

Dňa 31. júla 2003 bolo v spise zaznamenané, že sa do kancelárie obchodného úseku

krajského súdu dostavil zástupca odporcu „za účelom prevzatia kópie návrhu, platobného

rozkazu -22 zo dňa 1. 7. 1997 so súhlasom sudkyne JUDr. L. M.“.

27

Dňa 18. marca 2005 krajský súd uznesením č. k. -88 povolil obnovu

konania vo veciach sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, preto bol spis predložený

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), aby rozhodol o tomto

opravnom prostriedku.

Dňa 29. novembra 2006 najvyšší súd uznesením sp. zn. napadnuté

uznesenie krajského súdu č. k. -88 z 18. marca 2005 zmenil tak, že návrh na

obnovu konania zamietol.

Dňa 16. februára 2007 odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k.

-22 vydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo

doručené do vlastných rúk.

Dňa 19. februára 2007 bol v spise uskutočnený záznam, podľa ktorého „spis sp. zn.

18 Rob 1357/1996 bol dňa 18. 9. 2001 zapožičaný tunajšiemu súdu k sp. zn. .

Tento bol vrátený dňa 19. 2. 2007“.

Dňa 26. februára 2007 konajúci sudca JUDr. V. H. vydal opravné uznesenie č. k.

-34 k platobnému rozkazu vydanému 1. júla 1997.

Dňa 1. marca 2007 odporca podal odpor proti opravnému uzneseniu č. k.

-34.

Dňa 15. marca 2007 sťažovateľ podal proti opravnému uzneseniu č. k.

-34 „ve lhůte odvolání“.

Dňa 22. marca 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom

opravnom prostriedku.

Dňa 26. júla 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. opravné uznesenie

krajského súdu č. k. -34 zrušil v podstate preto, že „Platobný rozkaz vydaný

krajským súdom netrpí žiadnou chybou, ktorú by bolo potrebné odstraňovať vydaním

opravného uznesenia s použitím ust. “.

Dňa 11. septembra 2007 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 27. septembra 2007 krajský súd vyzval odporcu, aby oznámil, kto bol v roku

1997 oprávnený preberať poštu adresovanú do vlastných rúk a „kto prevzal za Obecný

úrad H. platobný rozkaz č. k. -22 dňa 11. 7. 1997“.

28

Dňa 4. októbra 2007 odporca oznámil krajskému súdu, že oprávnený preberať poštu

do vlastných rúk „bol jedine štatutár obce-starosta obce“ pričom „platobný rozkaz č. k.

18 Rob/1357/1996-22 dňa 11. 7. 1997 jednoznačne neprevzal vtedajší starosta obce“.

Dňa 11. októbra 2007 krajský súd uznesením č. k. -52 zrušil svoj

platobný rozkaz č. k. -22 z 1. júla 1997.

Dňa 26. novembra 2007 sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-52 odvolanie.

Dňa 28. novembra 2007 krajský súd odvolanie sťažovateľa zaslal odporcovi s tým,

aby sa k tomuto vyjadril.

Dňa 14. decembra 2007 odporca doručil krajskému súdu svoje vyjadrenie

k odvolaniu sťažovateľa.

Dňa 27. decembra 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol

o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 16. januára 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. zrušil

napadnuté uznesenie č. k. -52, pretože „nemožno dospieť k záveru, že

platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk v zmysle “.

Dňa 14. februára 2008 odporca podal dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu

sp. zn. .

Dňa 26. februára 2008 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k dovolaniu

odporcu.

Dňa 6. marca 2008 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa

k dovolaniu odporcu.

Dňa 17. marca 2008 bol najvyššiemu súdu doručený spis, aby rozhodol o dovolaní

odporcu.

Dňa 6. júna 2008 najvyšší súd uznesením č. k. -80 zrušil

napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 7. júla 2008 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 4. augusta 2008 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd o zapožičanie

predmetného spisu.

Dňa 14. októbra 2008 bol do zápisnice vypočutý svedok Ing. J. O. a svedkyňa M. S.

29

Dňa 20. októbra 2008 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu krajského súdu

č. k. -22 z 1. júla 1997.

Dňa 23. októbra 2008 bola vec zaevidovaná na krajskom súde pod sp. zn.

.

Dňa 24. októbra 2008 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k podanému

odporu.

Dňa 4. novembra 2008 zákonný sudca JUDr. V. H. oznámil predsedovi súdu

skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z rozhodovania v danej veci. Sťažovateľ totiž podal proti

nemu žalobu o náhradu škody. Vec bola na pokyn predsedu krajského súdu náhodným

výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. J. K.

Dňa 10. novembra 2008 sa sťažovateľ písomne vyjadril k podanému odporu. Navrhol

aj vylúčenie sudcu JUDr. V. H. z konania a namietol aj nepríslušnosť krajského súdu.

Dňa 10. novembra 2008 zákonná sudkyňa JUDr. J. K. oznámila predsedovi súdu

skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z rozhodovania v danej veci. Sťažovateľ totiž podal proti

nej žalobu o náhradu škody.

Dňa 11. novembra 2008 sťažovateľ doručil krajskému súdu rozsiahle doplnenie

svojich podaní.

Dňa 12. novembra 2008 bola vec na pokyn predsedu krajského súdu náhodným

výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. K. P.

Dňa 8. decembra 2008 sa odporca vyjadril k veci a zaslal súdu písomnosti.

Dňa 12. decembra 2008 Okresné riaditeľstvo PZ Vranov nad Topľou (ďalej len

„okresné riaditeľstvo“) požiadalo krajský súd „o podanie správy zaslanie rozhodnutí“.

Dňa 30. decembra 2008 krajský súd reagoval na uvedenú požiadavku okresného

riaditeľstva.

Dňa 21. januára 2009 súdny exekútor JUDr. Š. Š. požiadal krajský súd o súčinnosť.

Dňa 22. januára 2009 sťažovateľ podal vo veci písomné vyjadrenie. V rovnaký deň

bolo postúpené z najvyššieho súdu na krajský súd podanie sťažovateľa z 18. augusta 2003,

v ktorom analyzuje danú vec.

Dňa 3. februára 2009 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. Z. K.

Dňa 13. februára 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Bratislava I, že „náš

súd vo veci koná, preto nie je možné Vám celý spis zapožičať“. V rovnaký deň sa krajský

30

súd dopytoval na okresnom riaditeľstve, že v akom štádiu sa nachádza konanie vedené proti

sťažovateľovi a Ing. J. O.

Dňa 3. marca 2009 okresné riaditeľstvo reagovalo na uvedený dotaz krajského súdu,

pričom oznámilo, že okresná prokuratúra 18. marca 2008 zrušila vznesené obvinenie proti

sťažovateľovi a Ing. J. O., preto sa ďalej konanie vedie „iba vo veci“.

Dňa 27. marca 2009 krajský súd uznesením č. k. -168 „návrh odporcu

zo dňa 16. 2. 2007 na zrušenie platobného rozkazu č. k. -22 zo dňa

1. 7. 1997“ zamietol.

Dňa 27. marca 2009 krajský súd požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o zaslanie

právoplatného rozhodnutia sp. zn. . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

23. apríla 2009.

Dňa 8. apríla 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou doručil krajskému súdu

právoplatný rozsudok sp. zn. .

Dňa 1. júna 2009 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval, v akom štádiu sa

nachádza napadnuté konanie krajského súdu.

Dňa 5. júna 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že

rozhodnutie č. k. -52 dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.

Dňa 12. júna 2009 odporca doručil krajskému súdu súvisiace rozhodnutie

najvyššieho súdu.

Dňa 30. septembra 2009 krajský súd uznesením č. k. -193 prerušil

konanie do rozhodnutia najvyššieho súdu „o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky č. k. “.

Dňa 20. októbra 2009 sťažovateľ písomne namietal prerušenie napadnutého konania.

Dňa 6. novembra 2009 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol

o opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu o prerušení konania.

Dňa 9. decembra 2009 najvyšší súd uznesením č. k. -199 zrušil

uznesenie krajského súdu č. k. -193 o prerušení napadnutého konania.

Dňa 28. decembra 2009 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 3. februára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. marec 2010.

Dňa 23. februára 2010 a 25. februára 2010 sťažovateľ písomne doplnil svoje

skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo veci.

31

Dňa 2. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že sťažovateľ v určenej lehote doplní svoje námietky zaujatosti, ktoré

vzniesol proti zákonnej sudkyni.

Dňa 4. marca 2010 a 8. marca 2010 sťažovateľ doplnil svoje dôvody námietok

zaujatosti voči sudkyni JUDr. Z. K.

Dňa 12. marca 2010 sťažovateľ navrhol prerušenie konania vzhľadom na to, že

vo veci podal ústavnú sťažnosť (ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. mája 2009 a sp. zn. zo 17. decembra 2009).

Sťažovateľ sa v rovnaký deň obrátil sťažnosťou aj na predsedu krajského súdu, ktorý

postúpil jeho podanie na ďalší procesný postup súvisiaci s námietkou zaujatosti.

Dňa 12. marca 2010 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti.

Dňa 24. marca 2010 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o námietke

zaujatosti.

Dňa 7. apríla 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. konanie

o vylúčenie sudkyne JUDr. Z. K. z prerokúvania a rozhodovania veci krajského súdu sp. zn.

zastavil.

Dňa 14. apríla 2010 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 4. mája 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou (v súvislosti s vecou sp. zn.

) požiadal krajský súd o informáciu o stave konania.

Dňa 5. mája 2010 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že proti

platobnému rozkazu č. k. -22 z 1. júla 1997 bol podaný odpor, o ktorom ešte

nie je rozhodnuté.

Dňa 2. júna 2010 odporca požiadal krajský súd o prehodnotenie svojho oznámenia

z 5. mája 2010.

Dňa 7. júna 2010 krajský súd na základe podnetu odporcu doplnil svoje oznámenie

z 5. mája 2010; túto skutočnosť dal na vedomie aj odporcovi.

Dňa 5. augusta 2010 sťažovateľ doručil krajskému súdu rozsiahle vyjadrenie vo veci.

Dňa 10. augusta 2010 krajský súd vyzval sťažovateľa na predloženie dôkazu o tom,

že podal ústavnú sťažnosť, aby mohol posúdiť návrh sťažovateľa na prerušenie konania.

Dňa 13. augusta 2010 sa sudkyňa vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa na zbytočné

prieťahy v konaní z 31. júla 2010.

32

Dňa 19. augusta 2010 sťažovateľ doručil krajskému súdu vyjadrenie vo veci.

Dňa 9. septembra 2010 sťažovateľ vo svojom vyjadrení oznámil krajskému súdu, že

na prerušení konania netrvá.

Dňa 17. septembra 2010 sudkyňa JUDr. Z. K. oznámila predsedovi krajského súdu

skutočnosti na vylúčenie z prerokúvanej veci.

Dňa 21. septembra 2010 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie JUDr. J. V.

Dňa 5. novembra 2010 sťažovateľ vo svojom podaní navrhol krajskému súdu, aby

„o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 projednal okr. soud Vranov jako soud

exekuční v rámci řízení Er 3159/1997“.

Dňa 23. decembra 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou (v súvislosti s vecou sp. zn.

) požiadal krajský súd o informáciu o stave konania.

Dňa 10. januára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. január 2011.

V rovnaký deň krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že vo veci je

nariadené pojednávanie.

Dňa 19. januára 2011 sťažovateľ zo zdravotných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť

na nariadenom pojednávaní.

Dňa 25. januára 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 22. február 2011.

Dňa 11. februára 2011, 15. februára 2011 a 18. februára 2011 bolo krajskému súdu

doručené podanie sťažovateľa označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu –

námitka soudní nepravomoci“.

Dňa 16. februára 2011 boli účastníci konania upovedomení o odročení nariadeného

pojednávania „z dôvodu PN sudcu“.

Dňa 13. apríla 2011 krajský súd žiadal o pripojenie súvisiacich rozhodnutí.

Dňa 11. mája 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. jún 2011.

Dňa 21. júna 2011 bolo pojednávanie odročené na neurčito na účely pripojenia spisu

sp. zn. z Okresného súdu Vranov nad Topľou.

Dňa 7. júla 2011 sťažovateľ podal námietku zaujatosti zákonného sudcu JUDr. J. V.

Dňa 13. júla 2011 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že spis

sp. zn. mu nemôže zapožičať, pretože je vo veci podaná námietka zaujatosti.

33

Dňa 8. septembra 2011 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd

o zapožičanie spisu sp. zn. .

Dňa 22. septembra 2011 sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť

a „otevřený dopis dr. V. a Mgr. K.“.

Dňa 12. októbra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu – námitka soudní nepravomoci“.

Dňa 2. novembra 2011 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že

v súčasnosti nie je možné zapožičať spis sp. zn. , lebo „konanie nie je skončené

a žalobca podáva sťažnosti, ktoré treba vybavovať“. Krajský súd súčasne urgoval uvedený

okresný súd o zapožičanie spisu sp. zn. .

Dňa 2. novembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. december 2011.

Dňa 21. novembra 2011 Okresný súd Vranov nad Topľou oznámil krajskému súdu,

že spis sp. zn. nie je možné zapožičať, pretože „nie je nášho súdu“.

Dňa 1. decembra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu – námitka soudní nepravomoci“, ku ktorému

bola pripojená aj „žaloba na omluvu ze dne 25. 11. 2011“, ktorá smeruje aj proti

JUDr. J. V., JUDr. V. H. a Mgr. Z. K.

Dňa 6. decembra 2011 bol zrušený termín pojednávania nariadeného na

13. decembra 2011 „z dôvodu námietky zaujatosti sudcu podanej žalobcom“.

Dňa 13. decembra 2011 sudca JUDr. J. V. oznámil predsedovi krajského súdu

skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vylúčenie sudcu.

Dňa 21. decembra 2011 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie JUDr. J. S. Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd aj

o zapožičanie spisu sp. zn. .

Dňa 17. februára 2012 bol spis krajského súdu sp. zn. zapožičaný

Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

Dňa 23. februára 2012 sťažovateľ podal krajskému súdu aj „návrh na zastavení

zřízení“.

Dňa 16. apríla 2012 sťažovateľ zaslal „predsedovi senátu“ svoje písomné stanovisko

vo veci a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. .

34

Dňa 18. mája 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil krajskému súdu spis

sp. zn. .

Dňa 28. mája 2012 sťažovateľ adresoval písomné dopyty na zákonného sudcu.

Dňa 29. mája 2012 sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na

zbytočné prieťahy v konaní.

Dňa 18. júna 2012, 21. júna 2012 a 26. júna 2012 sťažovateľ podal na krajskom súde

vyjadrenie a podanie označené ako „dotazy a návrh na zastavení zřízení pro nedostatek

soudní pravomoci“.

Dňa 26. júna 2012 sťažovateľ oznámil krajskému súdu, že „v době od 4. 7. 2012 do

30. 7. 2012 se mohu účastnit jednání u KS Košice mimo 25. 7. a 27. 7. 2012“.

Dňa 3. júla 2012 krajský súd požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou

o zapožičanie spisu sp. zn. a zároveň o vrátenie spisu sp. zn. .

V rovnaký deň krajský súd oznámil účastníkom konania, že „vo veci vzhľadom na

protichodné stanoviská účastníkov sporu, bude vytýčený termín pojednávania po 1. 9. 2012,

keďže súd zabezpečuje listinné dôkazy“.

Dňa 9. júla 2012 sťažovateľ vo svojom podaní krajskému súdu naliehal, aby

„jednání bylo ihned nařízeno“.

Dňa 16. júla 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou oznámil krajskému súdu, že spis

sp. zn. nemôže byť vrátený, lebo so súvisiacim spisom bol zapožičaný

Okresnému súdu Bratislava I.

Dňa 24. júla 2012 sťažovateľ zaslal krajskému súdu rozsudok Okresného súdu

Vranov nad Topľou sp. zn. .

Dňa 27. augusta 2012 sťažovateľ požiadal krajský súd o oznámenie termínu

pojednávania.

Dňa 30. augusta 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd aj

o zaslanie spisu sp. zn. .

Dňa 4. septembra 2012 krajský súd zapožičal Okresnému súdu Vranov nad Topľou

svoj spis sp. zn. „s tým, aby ste ho vrátili do 1. 12. 2012“.

Dňa 24. septembra 2012 bol doručený krajskému súdu „procesný návrh na odmítnutí

odporu“.

35

Dňa 28. septembra 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil krajskému súdu spis

sp. zn. .

Dňa 30. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Oprava vadného procesního postupu soudu – Žádost o nařízení jednání a výslech

svedků“.

Dňa 31. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Ďalší procesný návrh na odmítnutí odporu“.

Dňa 5. novembra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „návrh na zastavení zŕízení“. V rovnaký deň podal sťažovateľ predsedovi krajského

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Dňa 6. novembra 2012 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie Mgr. J. F.

Dňa 20. novembra 2012 sudkyňa Mgr. J. F. oznámila predsedovi krajského súdu, že

sťažovateľ aj na ňu podal žalobu o ochranu osobnosti, preto žiadala, aby bola v danej veci

vylúčená z jej prerokovania a rozhodovania.

Dňa 6. decembra 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou zapožičal krajskému súdu

spis sp. zn. .

Dňa 11. decembra 2012 a 13. decembra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie

sťažovateľa označené ako „Důkaz spisem , návrh na zastavení zŕízení“

Dňa 17. decembra 2012 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie JUDr. J. S.

Dňa 16. januára 2013 sťažovateľ nahliadol do spisu.

Dňa 16. januára 2013 sťažovateľ namietol zaujatosť sudkyne JUDr. S. M. a navrhol,

„aby JUDr. S. M. byla z věci i vyloučena a věc byla pŕedána

z důvodu vhodnosti k vyŕízení ke Krajskýmu soudu Žilina“.

Dňa 28. januára 2013 sa sudkyňa JUDr. S. M. vyjadrila „k vznesenej námietke

zaujatosti vo veci sp. zn. “. V rovnaký deň krajský súd vrátil Okresnému súdu

Vranov nad Topľou spis sp. zn. .

Dňa 1. februára 2013 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „4Cb 1/2008 urg. rozhodnutí o proces. návrzích“.

36

Dňa 5. februára 2013 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol

o námietkach zaujatosti sťažovateľa.

Dňa 11. februára 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

sudkyňa JUDr. S. M. je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom

súde pod sp. zn. a sp. zn. .

Dňa 28. februára 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. návrhu

sťažovateľa na prikázanie veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. a sp. zn.

nevyhovel.

Dňa 12. marca 2013 bol spis sp. zn. vrátený krajskému súdu.

Dňa 13. marca 2013 bol spis sp. zn. opäť vrátený najvyššiemu súdu,

„pretože pri vyhotovovania uznesenia č. k. a došlo k zrejmej

nesprávnosti“.

Dňa 25. marca 2013 bol krajskému súdu vrátený spis s opraveným výrokom

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. .

Dňa 14. mája 2013 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok

„za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti“.

Dňa 14. mája 2013 sudcovia krajského súdu JUDr. G. V., Mgr. M. H., JUDr. R. R.

a JUDr. D. B. doručili predsedovi krajského súdu svoje „oznámenie o zaujatosti“ v danej

veci.

Dňa 6. júna 2013 bol spis sp. zn. predložený najvyššiemu súdu

„na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“. Podanie bolo na najvyššom súde zaevidované pod

sp. zn. .

Dňa 26. júna 2013 bol spis sp. zn. vrátený krajskému súdu bez

rozhodnutia, pretože „nebol dodržaný správny postup pri predkladaní veci nadriadenému

súdu vyplývajúci z ust. a “.

Dňa 26. júna 2013 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie JUDr. G. V.

Dňa 19. júla 2013 bol spis sp. zn. predložený najvyššiemu súdu

„na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“. Podanie bolo na najvyššom súde zaevidované pod

sp. zn. .

37

Dňa 8. augusta 2013 bol spis sp. zn. vrátený krajskému súdu bez

rozhodnutia, pretože „opätovne nebol dodržaný správny postup pri predkladaní veci

nadriadenému súdu vyplývajúci z ust. a “.

Dňa 27. augusta 2013 sudkyňa krajského súdu JUDr. G. V. doručila predsedovi

krajského súdu svoje „oznámenie o zaujatosti“ v danej veci.

Dňa 5. septembra 2013 bol spis sp. zn. znovu predložený najvyššiemu

súdu „na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“. Podanie bolo na najvyššom súde zaevidované

pod sp. zn. .

Dňa 13. septembra 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

sudcovia krajského súdu JUDr. G. V., Mgr. M. H., JUDr. R. R. a JUDr. D. B. nie sú

vylúčení z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.

.

Dňa 25. septembra 2013 bol spis sp. zn. vrátený krajskému súdu.

C. Vec vedená na Krajskom súde v Košiciach v súčasnosti pod sp. zn.

(predtým pod sp. zn. ).

Dňa 27. novembra 1996 navrhovateľ Ing. L. M., Česká republika, podal na krajskom

súde proti obci H. (ďalej aj „odporca“) návrh na začatie konania o zaplatenie sumy

99 997 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. . V ďalšom bude

navrhovateľ označovaný ako „sťažovateľ“ napriek tomu, že označenie navrhovateľa

v uvedenom žalobnom návrhu nie je totožné s označením sťažovateľa na podanej ústavnej

sťažnosti zo 7. mája 2012.

Dňa 4. februára 1997 krajský súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnych

poplatkov za podaný návrh.

Dňa 20. februára 1997 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.

Dňa 7. marca 1997 a 19. júna 1997 sťažovateľ požiadal krajský súd o vydanie

platobného rozkazu.

Dňa 27. júna 1997 krajský súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k.

24, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. augusta 1997.

Dňa 17. júna 1999 obec H. podala na krajskom súde návrh na obnovu konania sp. zn.

.

38

Dňa 21. júna 1999 si predmetný spis vyžiadal Okresný súd Vranov nad Topľou

k spisu sp. zn. .

Dňa 23. júna 1999 bol predmetný spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad

Topľou.

Dňa 28. septembra 1999 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil predmetný spis

krajskému súdu.

Dňa 4. októbra 1999 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby predložil výpis

zo živnostenského registra.

Dňa 26. októbra 1999 sťažovateľ predložil krajskému súdu kópiu svojho

živnostenského listu.

Dňa 8. novembra 1999 bola v spise zaznamenaná úprava „Spis predložiť JUDr. S.

Čl. 28 – návrh na obnovu konania“.

Dňa 13. januára 2000 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval na krajskom

súde, či bol v danej veci podaný návrh na obnovu konania.

Dňa 21. júla 2003 odporca požiadal krajský súd o vyhotovenie kópií zo súdneho

spisu.

Dňa 31. júla 2003 bolo v spise zaznamenané, že sa do kancelárie obchodného úseku

krajského súdu dostavil zástupca odporcu „za účelom prevzatia kópie návrhu, platobného

rozkazu -24 zo dňa 27. 6. 1997 so súhlasom sudkyne JUDr. L.M.“.

Dňa 5. septembra 2003 bol predmetný spis sp. zn. pripojený k spisu

krajského súdu sp. zn. .

Dňa 18. marca 2005 krajský súd uznesením č. k. -88 povolil obnovu

konania vo veciach sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. .

Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, preto bol spis predložený

najvyššiemu súdu, aby rozhodol o tomto opravnom prostriedku.

Dňa 29. novembra 2006 najvyšší súd uznesením sp. zn. napadnuté

uznesenie krajského súdu č. k. -88 z 18. marca 2005 zmenil tak, že návrh na

obnovu konania zamietol.

Dňa 16. februára 2007 odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k.

-24 vydaného 27. júna 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo

doručené do vlastných rúk.

39

Dňa 19. februára 2007 bol v spise uskutočnený záznam, podľa ktorého „spis sp. zn.

17 bol dňa 5. 9. 2001 zapožičaný tunajšiemu súdu k sp. zn. .

Tento bol vrátený dňa 19. 2. 2007“.

Dňa 26. februára 2007 predseda senátu JUDr. V. H. vydal opravné uznesenie č. k.

-41 k platobnému rozkazu vydanému 27. júna 1997.

Dňa 1. marca 2007 odporca podal odpor proti opravnému uzneseniu č. k.

-41.

Dňa 15. marca 2007 sťažovateľ podal proti opravnému uzneseniu č. k.

-41 „odvolání“.

Dňa 22. marca 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom

opravnom prostriedku.

Dňa 5. apríla 2007 súdny exekútor Mgr. Ing. Š. V. zaslal krajskému súdu „žiadosť

o poskytnutie súčinnosti“.

Dňa 10. apríla 2007 krajský súd oznámil súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Š. V., že

„požadovanú informáciu Vám nemôžeme poskytnúť, pretože spis sa nachádza na

Najvyššom súde SR“.

Dňa 25. apríla 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. opravné

uznesenie krajského súdu č. k. -41 zrušil.

Dňa 30. mája 2007 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 12. júna 2007 odporca podal dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

.

Dňa 21. júna 2007 bol najvyššiemu súdu doručený spis, aby rozhodol o dovolaní

odporcu.

Dňa 29. mája 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. V 50/2007 dovolanie

odporcu odmietol.

Dňa 7. júla 2008 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 1. augusta 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „další vyjádření navrhovatele“.

Dňa 8. augusta 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „3. vyjádření navrhovatele“, ako aj „4. vyjádření navrhovatele“. V rovnaký deň podal

sťažovateľ sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.

40

Dňa 11. augusta 2008 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či vo svojom

ostatnom podaní vznáša „námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. V. H.“.

Dňa 19. augusta 2008 sťažovateľ oznámil krajskému súdu, že jeho uvedené podanie

„je námitkou podjatosti soudce JUDr. V. H.“.

Dňa 2. septembra 2008 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol

o námietke zaujatosti sťažovateľa.

Dňa 9. septembra 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

sudca JUDr. V. H. nie je vylúčený z prerokovania a rozhodovania veci vedenej na krajskom

súde pod sp. zn. .

Dňa 3. októbra 2008 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval na krajskom

súde, v akom štádiu sa nachádza napadnuté konanie krajského súdu. V rovnaký deň krajský

súd odpovedal, že „vo veci návrhu na zrušenie platobného rozkazu 17 Rob/1361/1966 bude

po doplnení dokazovania rozhodnuté do 20. 10. 2008“.

Dňa 14. októbra 2008 sa „do zápisnice“ uskutočnil výsluch Ing. J. O. a M. S.

Dňa 20. októbra 2008 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu krajského súdu

č. k. -24 z 27. júna 1997.

Dňa 30. októbra 2008 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd o zaslanie

rozhodnutia č. k. -24 z 27. júna 1997. V rovnaký deň krajský súd na

uvedený dopyt odpovedal, že „vo veci neexistuje rozhodnutie, pretože proti platobnému

rozkazu bol podaný odpor“.

Dňa 3. novembra 2008 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd,

„o poskytnutie informácie v akom stave je konanie o návrhu na zrušenie platobného

rozkazu 17 . V prípade ak v rámci konania bolo vydané rozhodnutie žiadame

o jeho zaslanie“.

Dňa 10. novembra 2008 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou,

že „vec sp. zn. nie je právoplatne skončená, pretože proti platobnému

rozkazu bol podaný odpor“.

Dňa 10. novembra 2008 bola vec preradená do registra Cb a náhodným výberom bola

pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. J. F.

Dňa 10. novembra 2008 sťažovateľ nahliadol do spisu.

41

Dňa 10. novembra 2008 sťažovateľ navrhol vylúčenie sudcu JUDr. V. H. z konania

a namietol aj nepríslušnosť krajského súdu v danej veci.

Dňa 12. novembra 2008 krajský súd vyzval Poštu H., aby „zaslali plnú moc, platnú

v čase doručovania uvedenej zásielky, ktorá upravovala doručenie zásielok, na základe

ktorej bola zásielka dňa 14. 7. 1997 doručená Obci H.“. V rovnaký deň krajský súd vyzval

odporcu, aby predložil relevantný štatút obce na preberanie zásielok.

Dňa 14. novembra 2008 sťažovateľ doručil krajskému súdu rozsiahle doplnenie

svojich podaní.

Dňa 24. novembra 2008 Okresný súd Vranov nad Topľou opätovne požiadal krajský

súd „o oznámenie, či exekučný titul z 27. 6. 1997, ktorý je titulom v tomto

konaní (, pozn.) o vykonanie exekúcie bol zrušený“.

Dňa 24. novembra 2008 odporca zaslal krajskému súdu „ŠTATÚT OBCE H.“.

Dňa 25. novembra 2008 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou aj

to, že „v súčasnosti sa robí dokazovanie na zistenie, či platobný rozkaz bol dňa 14. 7. 1997

platne prevzatý“ odporcom.

Dňa 26. novembra 2008 krajský súd vyzval odporcu, aby predložil „Organizačný

poriadok Obecného úradu v H., platný v čase doručenia platobného rozkazu“.

Dňa 1. decembra 2008 pošta oznámila krajskému súdu, že jeho žiadosti nemožno

vyhovieť, pretože zo žiadaného obdobia sú doklady už skartované.

Dňa 8. decembra 2008 odporca reagoval na výzvu krajského súdu.

Dňa 12. decembra 2008 okresné riaditeľstvo požiadalo krajský súd „o podanie

správy a zaslanie rozhodnutí“.

Dňa 19. decembra 2008 krajský súd reagoval na žiadosť okresného riaditeľstva.

Dňa 2. januára 2009 krajský súd vyzval odporcu, aby oznámil, či svedkyňa „M. S. aj

v r. 1997 vykonávala iba upratovacie práce na polovičný úväzok, prípadne či a od kedy

a aké práce vykonávala na celý úväzok“.

Dňa 16. januára 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal o informácie, najmä

„či došlo nejakým spôsobom k anulovaniu právoplatnosti vydaného platobného rozkazu

zo dňa 27. 6. 1997 a akým spôsobom“.

Dňa 22. januára 2009 sťažovateľ podal vo veci rozsiahle písomné vyjadrenie.

42

Dňa 23. januára 2009 krajský súd vyzval odporcu, aby oznámil „deň, od ktorého bol

vo funkcii starosta obce H. Mgr. M. F.“. Odporca v rovnaký deň reagoval na uvedenú

výzvu.

Dňa 2. februára 2009 krajský súd uznesením č. k. -169 návrh na zrušenie

platobného rozkazu zamietol a odmietol odpory z 1. marca 2007 a 20. októbra 2008 proti

platobnému rozkazu vydanému krajským súdom 27. júna 1997 pod č. k.

24.

Dňa 11. februára 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou urgoval podanie informácie

najmä o tom, „či došlo nejakým spôsobom k anulovaniu právoplatnosti vydaného

platobného rozkazu zo dňa 27. 6. 1997 a akým spôsobom“.

Dňa 12. februára 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že

v danej veci boli odpory z 1. marca 2007 a 20. októbra 2008 proti platobnému rozkazu

vydanému krajským súdom 27. júna 1997 č. k. -24 zatiaľ neprávoplatne

odmietnuté.

Dňa 16. februára 2009 bol krajskému súdu doručený (opakovane) odpor odporcu

proti platobnému rozkazu krajského súdu č. k. -24 z 27. júna 1997.

Dňa 23. februára 2009 odporca podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k.

-169 z 2. februára 2009.

Dňa 2. marca 2009 krajský súd uvedené opravné prostriedky (odpor a odvolanie)

odporcu zaslal na vyjadrenie sťažovateľovi.

Dňa 27. marca 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd

o oznámenie, či je jeho uznesenie č. k. -169 z 2. februára 2009 právoplatné.

V rovnaký deň bolo uvedenému okresnému súdu oznámené, že proti tomuto uzneseniu bolo

podané odvolanie.

Dňa 2. apríla 2009 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby

rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa.

Dňa 27. mája 2009 najvyšší súd uznesením sp. zn. uznesenie

krajského súdu č. k. -169 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 5. júna 2009 bol spis vrátený krajskému súdu.

43

Dňa 8. júna 2009 krajský súd „pre informáciu“ zaslal Okresnému súdu Vranov nad

Topľou a okresnému riaditeľstvu uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. mája 2009.

Dňa 8. júna 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. jún 2009.

Dňa 18. júna 2009 bolo krajskému súdu doručené ospravedlnenie sťažovateľa

z neúčasti na nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov a jeho dovolanie proti

uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 27. mája 2009.

Dňa 19. júna 2009 bolo odporcovi telefonicky oznámené, že sa pojednávanie

neuskutoční.

Dňa 22. júna 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 23. júna 2009 bolo odporcovi zaslané dovolanie sťažovateľa na vyjadrenie.

Dňa 29. júna 2009 krajský súd vyzval sťažovateľa na predloženie plnej moci

k svojmu dovolaniu, pretože dovolateľ musí byť zastúpený advokátom.

Dňa 2. júla 2009 krajský súd uznesením č. k. -217 prerušil konanie do

právoplatného rozhodnutia o dovolaní sťažovateľa. Toto rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 25. júla 2009.

Dňa 6. júla 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd o zaslanie

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 27. mája 2009.

Dňa 7. júla 2009 krajský súd vyhovel uvedenej žiadosti Okresného súdu Vranov nad

Topľou.

Dňa 8. júla 2009 sa odporca vyjadril k dovolaniu sťažovateľa.

Dňa 13. júla 2009 sťažovateľ doručil krajskému súdu plnú moc pre advokátku

v dovolacom konaní.

Dňa 27. júla 2009 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom

dovolaní sťažovateľa.

Dňa 17. decembra 2009 najvyšší súd uznesením sp. zn. V 36/2009 dovolanie

sťažovateľa zamietol.

Dňa 20. januára 2010 bol spis vrátený krajskému súdu. V rovnaký deň bolo

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zaslané účastníkom konania a taktiež

Okresnému súdu Vranov nad Topľou.

44

Dňa 2. februára 2010 bolo z najvyššieho súdu odstúpené podanie sťažovateľa

z 28. januára 2010.

Dňa 23. februára 2010 sťažovateľ písomne doplnil svoje skutkové tvrdenia a dôkazné

návrhy vo veci.

Dňa 1. marca 2010 bolo Okresnému súdu Vranov nad Topľou zaslané uznesenie

najvyššieho súdu sp. zn. , ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. februára

2010.

Dňa 4. marca 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. marec 2010. Krajský

súd vyzval odporcu, aby predložil vo veci ďalšie dôkazy.

Dňa 12. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa z 3. marca

2010, zo 4. marca 2010 a z 9. marca 2010.

Dňa 12. marca 2010 sťažovateľ navrhol prerušenie konania vzhľadom na to, že

vo veci podal ústavnú sťažnosť (ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.

z 27. mája 2009 a sp. zn. zo 17. decembra 2009).

Dňa 15. marca 2010 boli krajskému súdu z Okresného súdu Košice I odstúpené

podania ako im nepatriace.

Dňa 16. marca 2010 bolo pojednávanie nariadené na 22. marec 2010 odročené na

neurčito.

Dňa 16. marca 2010 sťažovateľ doručil „znovu zaslal“ krajskému súdu ústavnú

sťažnosť, ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. z 27. mája

2009 a sp. zn. zo 17. decembra 2009.

Dňa 17. marca 2010 boli do predmetného spisu krajského súdu odstúpené podania

z iných spisov ako tam nepatriace.

Dňa 18. marca 2010 odporca reagoval na výzvu krajského súdu zo 4. marca 2010.

Dňa 19. marca 2010 Krajský súd v Prešove zaslal krajskému súdu žiadanú fotokópiu

návrhu a platobného rozkazu vo veci sp. zn. .

Dňa 5. augusta 2010 sa sťažovateľ obrátil na krajský súd svojimi podaniami, ktoré

boli v rovnaký deň zaslané odporcovi. Krajský súd tiež dožiadal ústavný súd, či boli

rozhodnuté súvisiace ústavné sťažnosti sťažovateľa. Sťažovateľ podal predsedovi krajského

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

45

Dňa 11. augusta 2010 bolo z ústavného súdu doručené uznesenie sp. zn.

, ktorým bola ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá.

Dňa 11. augusta 2010 sa krajský súd dopytoval na ústavnom súde, ako bolo

rozhodnuté o ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ napadol rozhodnutia najvyššieho súdu

sp. zn. a sp. zn. V 36/2009.

Dňa 12. augusta 2010 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k sťažnosti na prieťahy v konaní.

Dňa 2. septembra 2010 ústavný súd oznámil krajskému súdu, že ústavná sťažnosť

sťažovateľa, ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. a sp. zn.

1 Obdo V 36/2009, bola uznesením sp. zn. odmietnutá.

Dňa 9. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. október 2010.

Odporca bol vyzvaný na predloženie dôkazov.

Dňa 14. septembra 2010 boli do predmetného spisu krajskému súdu odstúpené

podania z iných spisov ako tam nepatriace.

Dňa 16. septembra 2010 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa

z 10. septembra 2010.

Dňa 23. septembra 2010 odporca reagoval na výzvu krajského súdu z 9. septembra

2010.

Dňa 24. septembra 2010 boli do predmetného spisu krajského súdu odstúpené

podania z iných spisov ako tam nepatriace. Z podania sťažovateľa z 21. septembra 2010 tiež

vyplynulo, že „vyslovuji námitku podjatosti soudkyně Mgr. J. F.“.

Dňa 4. októbra 2010 bolo pojednávanie nariadené na 11. október 2010 odročené na

neurčito.

Dňa 18. októbra 2010 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol

o uvedenej námietke zaujatosti, ktorú podal sťažovateľ.

Dňa 29. októbra 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

zákonná sudkyňa Mgr. J. F. je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci sp. zn.

. Konanie na prikázanie veci inému súdu bolo zastavené.

Dňa 8. novembra 2010 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 5. novembra 2010 sťažovateľ vo svojom podaní navrhol krajskému súdu, aby

„o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 projednal okr. soud Vranov jako soud

exekuční v rámci řízení Er 3159/1997“.

46

Dňa 24. novembra 2010 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie

a rozhodnutie sudkyni JUDr. S. M.

Dňa 13. apríla 2011 Okresný súd Košice I si zapožičal predmetný spis.

Dňa 14. apríla 2011 krajský súd odpovedal na sťažnosť sťažovateľa.

Dňa 29. apríla 2011 bol zapožičaný spis Okresným súdom Košice I vrátený.

Dňa 6. mája 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.

Dňa 10. mája 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako

„námitka nepříslušnosti krajského soudu - námitka soudní nepravomoci“.

Dňa 15. júla 2011 bol spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad Topľou s tým, že

musí byť obratom vrátený.

Dňa 27. júla 2011 bol zapožičaný spis z Okresného súdu Vranov nad Topľou

vrátený.

Dňa 21. septembra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.

Dňa 12. októbra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu - námitka soudní nepravomoci“.

Dňa 2. januára 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd

o zapožičanie predmetného spisu. Krajskému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa

označené ako „vyjádření a žádost“.

Dňa 23. februára 2012 sťažovateľ podal krajskému súdu aj „návrh na zastavení

řízení“.

Dňa 19. apríla 2012 bolo založené do spisu podanie sťažovateľa zo 16. apríla 2012.

Dňa 26. apríla 2012 bolo do spisu založené podanie sťažovateľa z 20. apríla 2012,

ku ktorému bol pripojený rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.

.

Dňa 18. júna 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako

„návrh na zastavení řízení pro nedostatek soudní právomoci“.

Dňa 13. júla 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom trval

na zastavení konania pre nedostatok právomoci.

Dňa 27. júla 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa z 20. júla

2012.

Dňa 1. augusta 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.

47

Dňa 7. augusta 2012 bolo krajskému súdu doručené dožiadanie Okresného súdu

Bratislava I týkajúce sa jeho veci sp. zn. .

Dňa 31. augusta 2012 krajský súd zaujal stanovisko k veci Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. . Krajský súd vyzval Okresný súd Vranov nad Topľou

na okamžité vrátenie spisu sp. zn. .

Dňa 20. septembra 2012 bol krajskému súdu vrátený zapožičaný spis sp. zn.

.

Dňa 2. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Procesní návrh na odmietnutie odporu“.

Dňa 31. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „Oprava vadného procesního postupu soudu – Žádost o nařízení jednání a výslech

svědků“.

Dňa 6. novembra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „návrh na zastavení řízení“. Sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní.

Dňa 13. novembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. január 2013.

Sťažovateľ doručil krajskému súdu podanie.

Dňa 6. decembra 2012 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd o zapožičanie

predmetného spisu. Z odpovede krajského súdu na uvedený dopyt vyplýva, že tento spis nie

je možné zapožičať, pretože je vo veci nariadené pojednávanie.

Dňa 15. januára 2013 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené

ako „návrh na rozhodnutí o odporech odpůrce“.

Dňa 16. januára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito. Sťažovateľ vo svojom písomnom podaní namietol zaujatosť zákonnej sudkyne.

Dňa 28. januára 2013 sa zákonná sudkyňa JUDr. S. M. vyjadrila k námietke

zaujatosti.

Dňa 28. januára 2013 Okresný súd Bratislava I znovu požiadal krajský súd

o zapožičanie predmetného spisu.

Dňa 31. januára 2013 krajský súd oznámil Okresnému súdu Bratislava I, že

predmetný spis nie je možné zapožičať „z dôvodu jej odoslania na Najvyšší súd SR na

rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti“.

48

Dňa 5. februára 2013 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o námietke

zaujatosti.

Dňa 12. februára 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

sudkyňa JUDr. S. M. nie je vylúčená z prerokovania a rozhodovania veci vedenej na

krajskom súde pod sp. zn. .

Dňa 4. marca 2013 bol spis vrátený krajskému súdu.

Dňa 28. marca 2013 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.

Dňa 18. apríla 2013 krajský súd uznesením č. k. -693 a č. k.

-694 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie námietky

zaujatosti a za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.

Dňa 18. apríla 2013 sudkyňa JUDr. S. M. doručila predsedovi krajského súdu svoje

„oznámenie o zaujatosti“ v danej veci.

Dňa 9. mája 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniam o povinnosti uhradiť

súdny poplatok.

Dňa 14. mája 2013 sudcovia krajského súdu JUDr. D. B., JUDr. G. V., JUDr. Z. K.,

JUDr. R. R., Mgr. M. H., JUDr. J. V., JUDr. J. K. a JUDr. V. H. doručili predsedovi

krajského súdu svoje oznámenia o zaujatosti v danej veci.

Dňa 27. mája 2013 bol spis sp. zn. predložený najvyššiemu súdu

„na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“.

Dňa 3. júna 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. rozhodol, že

sudcovia krajského súdu JUDr. S. M., JUDr. Z. K., JUDr. J. V., JUDr. J. K. a JUDr. V. H.,

sú vylúčení z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.

a sudcovia krajského súdu JUDr. D. B., JUDr. G. V., JUDr. R. R. a Mgr. M. H.

nie sú vylúčení z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.

. Návrhu sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu nebolo vyhovené.

Dňa 12. júna 2013 bol spis sp. zn. vrátený krajskému súdu.

D. Vec vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.

Dňa 6. februára 2012 bol spis predložený Krajskému súdu PO, aby rozhodol

o odvolaniach sťažovateľa a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad

49

Topľou č. k. -799 z 21. decembra 2009 v spojení s opravným uznesením č. k.

-802 z 28. decembra 2009.

Dňa 16. mája 2012 Krajský súd PO uznesením sp. zn. potvrdil

„uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku o poukázaní nerozvrhnutého výťažku

dražby v sume 62.779,84,- Eur povinnému“. Zároveň zrušil napadnuté uznesenie vo výroku

o povinnosti uhradiť trovy súdnej exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Š. V.

a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

E. Napadnuté uznesenie Krajského súdu PO sp. zn. zo 16. mája

2012

Už z bodu II./D tohto nálezu vyplýva, že 16. mája 2012 Krajský súd v Prešove

uznesením sp. zn. potvrdil „uznesenie v spojení s opravným uznesením

vo výroku o poukázaní nerozvrhnutého výťažku dražby v sume 62.779,84,- Eur povinnému“,

a to najmä z týchto dôvodov:

«(...) Krajský súd v Prešove(...) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10

ods. 1 v znení neskorších právnych predpisov(...),

preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad

vyplývajúcich z ust. a bez nariadenia pojednávania ( )

zistil aj po pripojení vyjadrenia súdneho exekútora, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je

čiastočne správne a dôvodné je len odvolanie povinného.

Keďže dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu z dôvodu

procesnej vady (absencia doručenia odvolaní súdnemu exekútorovi) odvolací súd po

vykonanom úkone doručenia a podanom vyjadrení súdneho exekútora opätovne posudzoval

odvolacie dôvody uvádzané oprávneným.

(...) pri preskúmavaní rozhodnutia v časti trov exekučného konania odvolací súd

nezistil dôvod na odchýlenie sa od názoru uvedeného v pôvodnom rozhodnutí č. k.

, -830 zo dňa 19. 3. 2010 a poukazuje na to, že

v predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor JUDr. Ing. Š. V. vykonal dražbu

nehnuteľností dňa 4. 3. 2003, v dôsledku ktorej bola získaná suma 62.779084,-Eur.

V konečnom dôsledku však exekúcia nebola ukončená uspokojením oprávneného, ale

50

zastavením exekučného konania, pričom ešte pred týmto rozhodnutím bol súdny exekútor

JUDr. Ing. Š. V. z vykonávania exekúcie vylúčený. Naviac odvolací súd dodáva, že

z ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho

exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie (v prejednávanej

veci išlo o takúto exekúciu) je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí

v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16 vyhlášky určuje inak. „Inak“ (odlišne než v § 4

ods. 1 vyhlášky) upravuje určenie odmeny súdneho exekútora ustanovenie § 14 ods. 1

vyhlášky aj v prípade, že súd zastaví exekúciu. Odmena súdneho exekútora za výkon

exekučnej činnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky [či už ide o 20 %

zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk (§ 5 ods. 1

vyhlášky), alebo 50 % z takto vypočítanej odmeny (§ 5 ods. 2 vyhlášky)], ale podľa a) podľa

počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony

exekučnej činnosti. V zmysle vyššie citovaných ustanovení je preto potrebné pri priznávaní

odmeny tomuto exekútorovi vychádzať z hodinovej a paušálnej odmeny a nie z odmeny

stanovenej percentuálne v zmysle vyhlášky MS SR č. Súd prvého stupňa

preto v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, preto výrok o trovách exekúcie bol zrušený

odvolacím súdom s odkazom na ust. Úlohou súdu prvého

stupňa bude posúdiť účelnosť hodín vynaložených na exekúciu, ako aj počet úkonov

podliehajúcich paušálnej odmene. Pri rozhodovaní o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku), správne súd prvého stupňa posudzoval

zavinenie oprávneného v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku. Pokiaľ bude dôvodné

priznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Š. V., tak je potrebné vychádzať

predovšetkým z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.»

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

51

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či

a) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn.

,

b) postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ,

(predtým pod sp. zn. ),

c) postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. ,

(predtým sp. zn. ),

d) postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn.

dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

e) ako aj posúdenie namietaného porušenia základného práva na vlastníctvo a jeho

ochranu podľa a 4 a základného práva na spravodlivé súdne konanie

podľa a práva podľa dohovoru uznesením Krajského súdu

v Prešove sp. zn. zo 16. mája 2012.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov(...)

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)

52

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

, ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie

základného práva podľa (a rovnako aj práva podľa

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.

K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným

zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako

právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa

, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné

rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho

súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento

právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani a ani procesné predpisy

upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti

konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana

().

Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v (a obdobne aj v dohovoru), sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ).

Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

53

a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v daných prípadoch.

A. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného v dohovoru postupom Okresného súdu Vranov

nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn.

Ako to už bolo uvedené, podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou,

účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte

trvalo (napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť

ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný

súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( )

bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Zo súdneho spisu, ktorý si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že napadnuté exekučné

konanie bolo na okresnom súde 2. septembra 2011 uznesením č. k. -666

zastavené, pričom okresný súd sa uzniesol aj na tom, že o náhrade trov exekúcie súdneho

exekútora JUDr. Š. Š. rozhodne samostatným uznesením. Sťažovateľ sa napriek tomu na

ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním zo 7. mája 2012, t. j. v čase, keď

porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka

konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé

naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis mutandis ).

Je síce faktom, že proti rozhodnutiu okresného súdu o zastavení konania sťažovateľ

v zákonnej lehote podal odvolanie, avšak Krajský súd PO uznesením sp. zn.

, o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že

napadnuté uznesenie č. k. -666 o zastavení exekučného konania potvrdil, teda

k obživeniu napadnutého konania okresného súdu dosiaľ nedošlo.

54

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

bola odstránená jeho právna neistota, do úvahy pripadalo v danom štádiu konania

nevyhovenie ústavnej sťažnosti v tejto časti, ktorou sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy

v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. , a preto ústavný súd rozhodol

v tejto časti sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.

B. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného v dohovoru postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým pod sp. zn.

)

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka

tohto konania nebola závislá od jej právnej alebo skutkovej zložitosti, pričom ani predseda

Krajského súdu KE vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť tejto veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie

úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II./B tohto nálezu),

k predĺženiu napadnutého konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že i keď

oprávnene, opakovane 6x podal opravné prostriedky v konaní, vo veci sa uplatnil až 15x

inštitút námietky zaujatosti, spis musel byť 10x predložený nadriadenému alebo inému súdu

a sťažovateľ požiadal aj o odročenie nariadeného pojednávania. Sťažovateľ síce

v posudzovanom konaní využil viaceré možnosti podľa

(opravné prostriedky, námietky predpojatosti, atď.), avšak využitie možností daných

navrhovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva

v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho

však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ).

Samozrejme, sťažovateľ si za takýchto okolností musel uvedomiť, že dôjde k predĺženiu

predmetného konania, pričom na uvedené skutočnosti nemohol ústavný súd neprihliadnuť

55

pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Využitím práv na podanie

opravných prostriedkov teda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným

prieťahom v konaní, avšak musel si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza

k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania, najmä od 16. februára

2007, keď odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. -22

vydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk,

teda trvanie tohto konania už viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané.

Ďalej možno konštatovať, že krajský súd bol v predmetnej veci nečinný aj od

21. septembra 2010 do 10. januára 2011 (štyri mesiace) a neefektívne činný (napr. v období

od 22. marca 2007 do 11. septembra 2007). Faktom je, že aj najvyšší súd uznesením sp. zn.

opravné uznesenie krajského súdu č. k. -34 zrušil v podstate

preto, že „Platobný rozkaz vydaný krajským súdom netrpí žiadnou chybou, ktorú by bolo

potrebné odstraňovať vydaním opravného uznesenia s použitím ust. “, teda

najvyšší súd jednoznačne potvrdil nesprávnosť postupu krajského súdu v napadnutom

konaní. Dôsledkom tohto nesprávneho postupu súdu prvého stupňa bolo zbytočné

predĺženie tohto konania asi o pol roka, počas ktorého najvyšší súd rozhodoval o uvedenom

opravnom prostriedku. Krajský súd teda počas minimálne jedného roka nevykonal vo veci

žiadne úkony alebo vykonával neefektívne úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v danej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr.

). K týmto prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania

účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

56

C. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného v dohovoru postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. (predtým pod sp. zn.

)

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka

tohto konania nebola závislá od jej právnej alebo skutkovej zložitosti, pričom ani predseda

Krajského súdu KE vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť tejto veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanom konaní, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie

úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II./C tohto nálezu),

k predĺženiu napadnutého konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že i keď

oprávnene, opakovane 9x podal opravné prostriedky v konaní, vo veci uplatnil až 12x

inštitút námietky zaujatosti, spis musel byť 11x predložený nadriadenému alebo inému

súdu, sťažovateľ požiadal aj o odročenie nariadeného pojednávania zo zdravotných

dôvodov. Na uvedené skutočnosti nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia. Využitím práv na podanie opravných prostriedkov

teda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musel

si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania, najmä od 16. februára

2007, keď odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. -22

vydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk,

teda trvanie tohto konania už viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané.

Ďalej možno konštatovať, že krajský súd bol v predmetnej veci nečinný aj od

24. novembra 2010 do 13. novembra 2012. Krajský súd teda počas takmer dvoch rokov

nevykonal vo veci žiadne úkony alebo vykonával neefektívne úkony, ktoré nesmerovali

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v danej veci počas súdneho konania

nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch

57

a dohovoru (pozri napr. ). K týmto prieťahom pritom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 1.

D. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva zaručeného v dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove

v konaní vedenom pod sp. zn.

Postup Krajského súdu PO v konaní vedenom pod sp. zn. sa

v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje žiadnymi prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle a dohovoru.

Obdobie od 6. februára 2012 do 16. mája 2012 (tri mesiace), ktoré Krajský súd PO

potreboval na rozhodnutie v danej veci, bolo skutočne krátke a ešte ho nemožno považovať

za porušenie práva sťažovateľa garantovaného v citovanom článku a dohovoru, preto

ústavný súd sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 4 tohto nálezu.

E. K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a 4

a a práva zaručeného v dohovoru uznesením Krajského

súdu v Prešove sp. zn. zo 16. mája 2012

Z obsahu sťažnosti ústavný súd ustálil, že sťažovateľ nenamieta ani tak proti

nedostatočnému odôvodneniu uznesenia Krajského súdu PO ako skôr proti jeho právnemu

názoru, pretože považuje za minimálne predčasné, aby bez vyriešenia esenciálnej otázky, či

„odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas či opožděně“, riešil krajský

súd PO „v roce 2012 následnou otázku v exekučním řízení komu vlastně má připadnout

výtěžek z rozvrhu dražby z roku 2004 a zda exekuční titul, tedy platební rozkaz KS Košice

58

z 27. 6. 1997 zanikl či nezanikl podáním odporu“, a práve týmto

nesprávnym postupom a výkladom malo byť zasiahnuté do označených práv sťažovateľa.

Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu zaručiť

každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať

a rozhodnúť (). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym

názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené

procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným

spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle

, , , ), najmä s ustanovením § 157

ods. 2 , v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia

rozsudku.

Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle ochrana ústavnosti, nie je

alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci

všeobecných súdov (podobne , ). V dôsledku toho sa úloha

ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov

všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s alebo medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (zhodne napríklad ,

). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto

predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, , ).

Právnu argumentáciu krajského súdu v napadnutom uznesení Krajského súdu PO

považuje ústavný súd za ústavne korektnú. V žiadnom prípade ju preto nemožno označiť za

arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom

Krajského súdu PO nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd nie je

opravným súdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu

tejto právomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s

alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Ústavný súd aj keby nesúhlasil

59

s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánom zákonov“, v zmysle

citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba

v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,

že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny

výklad Krajským súdom PO takéto nedostatky nevykazuje, a preto nebolo možné sťažnosti

v tejto časti vyhovieť.

4. V nadväznosti na vyslovenie označených základných práv sťažovateľa a v záujme

efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia

v bode 2 prikázal krajskému súdu podľa a zákona

o ústavnom súde konať v predmetných veciach bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať aj primerané finančného zadosťučinenie, pretože

zbytočné prieťahy súdov „způsobila stěžovateli stres, pocity tísně, bezvýchodnosti a obav

o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik

druhotné platební neschopnosti stěžovatele i jeho pětičlenné rodiny, což se projevilo

nedobře i v rodinných vztazích“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za

odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím aj na povahu veci a na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na podiel sťažovateľa na

vzniknutých zbytočných prieťahoch považuje vo vzťahu ku Krajskému súdu KE za

primerané vo výške 500 € () a 1 000 € ().

60

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 7. mája 2012, podanie sťažnosti

7. mája 2012 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu ostatných účastníkov konania

zo 14. októbra 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po

127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí

odmena 130,16 € a režijný paušál 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy

právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 545,52 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2013

61