Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (12)II. ÚS 593/2012
PDF · 947.14 KB
No categories available
II. ÚS 593/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 593/2012-161
Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 10. decembra 2013 v senáte
zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. L. M., Česká republika, zastúpeného advokátom
Mgr. M. M., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Er 3159/97, postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod
sp. zn. 4 Cb 1/2008 a sp. zn. 3 Cb 4/2008 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní
vedenom pod sp. zn. 15 CoE 3/2012, ako aj namietaného porušenia základného práva na
vlastníctvo a jeho ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a základného
práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 3/2012 zo 16. mája 2012
a takto
rozhodol:
1. Krajský súd v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Cb 1/2008
(predtým pod sp. zn. 18 Rob 1357/96) a sp. zn. 3 Cb 4/2008 (predtým sp. zn. 17 Rob
1361/96) p o r u š i l základné právo Ing. L. M., aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd.
2. Krajskému súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Cb 1/2008
a sp. zn. 3 Cb 4/2008 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. L. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom
tisícpäťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. L. M. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 545,52 € (slovom
päťstoštyridsaťpäť eur a päťdesiatdva centov), ktorú j e Krajský súd v Košiciach
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta Mgr. M. M., Č., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti Ing. L. M. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 593/2012-30 z 13. decembra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. L. M., Česká republika (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Vranov nad Topľou (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 3159/97,
postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „Krajský súd KE“)
v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a sp. zn. 3 Cb 4/2008 a postupom Krajského
2
súdu v Prešove (ďalej aj „Krajský súd PO“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 CoE 3/2012,
ako aj porušenie základného práva na vlastníctvo a jeho ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a 4
ústavy a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 3/2012
zo 16. mája 2012.
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh predovšetkým vyplýva: „(…) Stížnost se týká
a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Okresním soudem Vranov nad
Toplou pod č. k. 3Er 3159/97 oprávněného Ing. L. M. a povinné Obce H. o uhrazení
vykonatelného dluhu 86.513 Sk s přísl. (…)
V uvedené věci Er 3159/97 byla exekuce zahájená 6. 11. 1997 a trvá již 15. rokem.
Exekuci dosud měl vykonávat Exekutorský úrad Vranov n. Toplou exekutora JUDr. Š. Š.
č. k. EX 1020/97, který je však delší dobu nečinný. Exekučním titulem je Platební rozkaz KS
Košice č. k. 18Rob 1357/96 ze dne 1. 7. 1997, který je vykonatelný dnem 1. 8. 1997.
Exekutor Š. ačkoli měl podle zákona vykonávat exekuci v letech 1997-2012, tedy 14,5 roku
nestranně a zákonně v pořadí došlých exekucí, vymohl dosud pouze cca 3 % vykonatelné
pohledávky a od roku 1999 je de facto nečinný a dluh povinného, který tak narůstá,
nevymáhá, ačkoli k 30. 9. 2011 dluh povinného činil již 1.532.808 Euro (4 6.177.391,- Sk).
Navíc již v roce 1999 oprávněný požádal OS Vranov, aby provedením exekuce pověřil
exekutora JUDr. Ing. Š. V., Exekutorský úrad Trebišov, avšak OS Vranov tento návrh
opravného zamítl a uložil exekutorovi Š., aby exekuci EX 1020/97 dokončil on. (…)
Protože je exekutor Š. nečinný několik roku bylo potřebné, aby oprávněný nyní
v souladu s § 44 ods. 8 a 9 exekutorského poriadku č. 233/1995 Z. z. Požádal OS Vranov
o změnu exekutora. (…)
Stěžovatel jako oprávněný v souladu se zákonem proto podal 25. 1. 2012 u OS
Vranov nad Toplou návrh na změnu exekutora(…) a požádal soud, aby exekutora
JUDr. Š. Š.(…) z řízení z OS Vranov n. Toplou č. k. 3Er 3159/97 odvolal a vykonáním
exekuce č. k. 3Er 3159/97 u OS Vranov pověřil ve lhůtě 30 dnů soudního exekutora JUDr.
Ing. K. M.(…).
OS Vranov, ačkoli ze zákona je povinen o návrhu na změnu exekutora rozhodnout ve
lhůtě 30 dnů, dosud, ačkoli již uplynulo víc než 100 dnů od podaní návrhu na změnu,
3
nerozhodl, bráni řádnému provedení exekuce a nic nekoná ani proti nesprávnému úřednímu
postupu exekutora Š., který je nečinný od 6/1999 již 13 roků a exekuce trvá 15. rokem. (…)
Stěžovatel již vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu
a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů a v zákonné lhůtě vydal rozhodnutí
o změně exekutora. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnost k předsedovi Okresného
súdu Vranov nad Toplou, i to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračují. Následná žádost
k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstala zcela bez odpovědi. (…)
Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním porušovatele, tedy Okresným
súdem Vranov nad Toplou popsaným v stížnosti bylo mimo už v stížnosti uvedených
základních práv a svobod porušené i základní právo stěžovatele na soudní ochranu podle
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základní právo stěžovatele, aby se jeho věc projednala bez
zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit ke všem prováděným
důkazům podle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenské republiky.
Porušením základních práv stěžovatele stěžovatel utrpěl i nemajetkovou ujmu, kterou
požaduje ve výši 500 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel délkou
a průběhem bezvýsledného řízení po dobu již více než 3 měsíců (více než 100 dnů), ačkoli
zákonná lhůta činí 30 dnů, což je zcela v rozporu ústavou SR a zákony SR i Dohovorem
o ochrane ludských práv a svobod článek 6 ods. 1. (...)“
3. Ďalej podľa sťažovateľa: «Porušovatelem namítaného porušení základních
lidských práv a svobod je Krajský súd Prešov. (…)
Stížnost se tyká a směruje proti nezákonnému rozhodnutí a nesprávnému úřednímu
postupu soudu ve věci řešené Krajským soudem Prešov pod č. k. 15 CoE 3/2012. Krajský
soud Prešov vydal dne 12. 4. 2012 v uvedených věcech usnesení, kterým potvrdil usnesení
ve spojení s opravným usnesením ve výroku o poukázaní nerozvrhnutého výtěžku dražby
v sumě 62.779,84 Eur povinnému a zrušil usnesení ve výroku o povinnosti nahradit trovy
exekucie súdnému exekutorovi JUDr. Ing. Š. V. a v rozsahu zrušení věc vrací soudu
1. stupně na další řízení. (…)
KS Prešov totiž nevzal v úvahu, že exekuční titul, kterým je vykonatelný platební
rozkaz KS Košice č. k. 17 Rob/1361/1996-24 ze dne 27. 6. 1997 je stále platným exekučním
titulem, na základě něhož byla od 6. 11. 1997 vedená exekuce u OS Vranov pod č. k.
4
3Er 3196/967. Usnesením OS Vranov č. k. 3Er 3196/97 z 7. 7. 2009 byla sice exekuce
zastavená, což potvrdil KS Prešov usnesením z 4. 11. 2009 č. k. 15 CoE 1/2009 a následně
dovolaní bylo odmítnuto Nejvyšším soudem SR usnesením z 7. 10. 2010 č. k. 5Cdo 231/2010
bez věcného přezkumu a následně podaná ústavní stížnost byla odmítnuta v roce 2011
s odůvodněním, že již oprávněný podal dovolaní. (…)
Krajský soud Prešov tak zcela bez vysvětlení opomenul řadu zásadních skutečností
a důkazů, které svědčí o tom, že exekuční titul je dosud vykonatelný a nebyl zrušen. Osud
platebního rozkazu 17Rob 1361/96 vydaného KS Košice 27. 6. 1997 byl totiž takový, že
na návrh povinného z 12. 6. 1999 bylo vedeno u KS Košice řízení o povolení obnovy řízení,
které bylo usnesením Nejvyššího soudu SR 1 Obo 223/05 z 23. 11. 2006 právoplatně
zamítnuto. Pár dnů po obdržení uvedeného v 2/2007 usnesení však povinný dlužník Obec H.
podal u KS Košice dne 16. 2. 2007 zmatečnou kvazižalobu na zrušení platebního rozkazu
17Rob 1361/96. Krajský soud Košice porušil zákon a začal kvazižalobu na zrušení
platebního rozkazu projednávat, ačkoli mu to žádný zákon Slovenské republiky neumožňuje
a nemá k tomu žádnou pravomoc. 11. 10. 1997 KS Košice usnesením platební rozkaz
dokonce zcela nezákonně zrušil, po kasaci Nejvyšším soudem pak dne 15. 10. 2008 KS
Košice zaslal platební rozkaz povinnému dlužníkovi ZNOVU po 11 letech a povinný dlužník
si po 11 letech podal odpor. KS Košice po tomto excesu převedl věc do řízení č. k.
3Cb 4/2008. KS Košice tak porušil zásady Ústavy SR i zákonu SR a umele v roce 2008
vykonstruoval kvazidůvody pro zrušení 11 roku právoplatného platebního rozkazu
17Rob 1361/97, jež byl vydán dne 27. 6. 1997 a pravoplatným se stal dne 1. 8. 1997. (…)
Ve věci 3Cb/4/2008 žalobce Ing. L. M. a žalované Obce H. o uhrazení 99.997 Sk
s přísl. vydal Krajský súd Košice dne 2. 2. 2009 usnesení č. k. 3Cb/4/2008-169(…), kterým
rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu č. k.
17Rob/1361/1996-24 ze dne 27. 6. 1997 se zamítá a dále zamítl odpory ze dne 1. 3. 2006
a 20. 10. 2008 proti platebnímu rozkazu vydanému KS Košice dne 27. 6. 1997 č. k.
17Rob 1361/96-24. (…)
Uvedené usnesení z 2. 2. 2009 bylo zrušeno usnesením Nejvyššího súdu SR č. k.
20bo 40/2009(…) ze dne 27. 5. 2009 a věc vrácena ke Krajskému soudu Košice dne
5. 6. 2009. Nejvyšší soud SR o věci sám nerozhodl, pouze ji zrušil a se svým právním
názorem věc vrátil Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. V této situaci je zřejmé, že
5
ve věci 3Cb 4/2008 není dosud od 2. 2. 2009 ani po uplynutí 3 roku a 3 měsíců právoplatně
rozhodnuto o Žalobě odpůrce z 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu 17Rob 1361/96
z 27. 6. 1997, ani o odporech odpůrce ze dne 1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008. (…)
Přitom je evidentní, že Krajský soud Košice, podobně jako v ústavnímu soudu známe
a již zmíněné věci řešené KS Košice pod č. k. 4Cb 1/2008 již dávno mohl a měl rozhodnout
„o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po
doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené
pod sp. zn. 1T 197/04(…), která se tyká předmětného doručovaní platebního rozkazu
a pohledávky uplatněné v tomto konání ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím.“ (…), protože
zmíněné rozhodnutí OS Vranov v trestní věci vedené pod sp. zn. 1T 197/2004 již
právoplatně vyřešilo otázku doručování nejen platebního rozkazu 18Rob 1357/96, ale také
doručovaní a převzetí platebního rozkazu 17Rob 1361/96. A státní orgány jsou povinný toto
právoplatní soudní rozhodnutí, tedy otázku řádného doručení platebního akceptovat a
vycházet z něho jako z otázky res judicata vyřešenou. (…)
I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 2. 2. 2009 již více než 3 roky a Krajský
soud Košice již dávno obdržel jím vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou
v trestní věci vedené pod sp. zn. 1T 197/04, tak stále nebylo Krajským soudem Košice
vydáno rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas či
opožděně. Vyřešení této otázky je přitom esenciálni záležitostí, která má zcela zásadní vliv
na to zda platební rozkaz KS Košice 17Rob 1361/96 ze dne 27. 6. 1997 který se stal
vykonatelným a pravoplatným dne 1. 8. 1997, zůstal vykonatelným a pravoplatným i po
podaní odporů povinného dlužníka z 1. 3. 2007 a z 20. 10. 2008. (…)
Stěžovatel vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu a dosažení
ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce byli
podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi Krajského súdu
Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následné žádosti
k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský súd
Košice o uvedených průtazích ví, bylo pouhé stručné sdělení Krajského súdu Košice
Okresnému súdu Vranov nad Toplou ze dne 5. 5. 2010 ve věci 4Cb/1/2008-260
a 3Er/3159/1997(…), ve kterém krajský soud informoval okresný súd o tom, že proti
platebnímu rozkazu č. k. 18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě
6
není rozhodnuto. Zcela bezvýsledné tak byly opakované žádosti senátu KS Košice
3Cb/4/2008, aby o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 právoplatně rozhodl, stejně
bezvýsledné byly stížnosti ke správě krajského soudu. V této krajský soudem zcela
zablokované a tudíž neústavní situaci je proto nutno požádat o nápravu Ústavní soud
Slovenské republiky. (…)
Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním nejen porušovatele, tedy
Krajského súdu Prešov, ale také Krajského súdu Košice, popsaným v ústavní stížnosti bylo
mimo už v ústavní stížnosti uvedených základních práv a svobod porušené i základní právo
stěžovatele na soudní ochranu podle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a základní právo stěžovatele,
aby se jeho věc projednala bez zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl
vyjádřit ke všem prováděným důkazům podle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenské republiky.
Uvedené ovšem plně souvisí s tím, že stejná základní práva stěžovatele logicky porušuje
i stížností právě napadené usnesení KS Prešov č. k. 15 CoE 12/2010 a č. k. 15 CoE 13/2010
ze dne 12. 4. 2012, které ostentatívne ignoruje, že výše uvedená esenciální otázka
o včasnosti či opožděnosti odporu povinného dlužníka z 1. 3. 2007 a z 20. 10. 2010 je stále
Krajským soudem Košice či Krajským soudem Prešov právoplatně nevyřešena (ač to
krajskému soudu uložil i Nejvyšší soud SR) a tudíž je minimálně předčasné, aby bez
vyřešení této esenciální otázky KS Prešov řešil v roce 2012 následnou otázku v exekučním
řízení komu vlastně má připadnout výtěžek z rozvrhu dražby z roku 2004 a zda exekuční
titul, tedy platební rozkaz KS Košice 17Rob 1361/96 z 27. 6. 1997 zanikl či nezanikl
podáním odporu dne 1. 3. 2007 a dne 20. 10. 2008.»
4. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ poukazuje na to, že «Porušovatelem
namítaného porušení základních lidských práv a svobod je Krajský súd Košice. (…)
Stížnost se tyká a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským
soudem Košice od 6/1996 pod č. k. 18Rob 1357/96 stěžovatele jako žalobce Ing. L. M.
a žalované Obce H. o uhrazení 86.513 Sk s přísl. V této věci vydal KS Košice dne 1. 7. 1997
platební rozkaz č. k. 18Rob 1357/96, který byl žalovanému doručen dne 11. 7. 1997
a právoplatným se stal 1. 8. 1997. Na základě tohoto exekučního titulu pak stěžovatel jako
oprávněný vedl od 6. 11. 1997 exekuci u Exekutorského úradu Vranov č. k. EX 1020/98,
tato exekuce je stále, i když už uplynulo cca 15 roků od jejího zahájení neskončená, resp.
7
vymoženo byl jen cca 3 % pohledávky zbývajících 97 % exekutor Š. přestal vymáhat v roce
1999. (…)
Ačkoli byl exekuční titul již 10 roků řádným vykonatelným titulem a žalovaný jako
povinný podal v roce 1999 návrh na obnovu řízení, která byla právoplatně zamítnuta v roce
2006 Nejvyšším soudem SR a to jeho usnesením 1 Obo 223/05 z 23. 11. 2006, tak dne
16. 2. 2007 podal žalovaný dlužník u KS Košice kvazižalobu na zrušení pravoplatného
platebního rozkazu č. k. 18Rob 1357/96 z 1. 7. 1997. Žalovaný tedy v situaci, kdy v letech
1997 - 2006 vyčerpal všechny své opravné prostředky řádné (odvolaní, odpor) i mimořádné
(obnova řízení) přišel ke KS Košice 16. 2. 2007 se svým paaktem, který nazval Žalobou na
zrušení pravoplatného platebního rozkazu. Je zarážející, že KS Košice tuto kvazižalobu
přijal a začal se jí věcně zabývat, ačkoli k tomu neměl a nemá žádnou pravomoci KS Košice
je povinen respektovat zákony i Ústavu. On však flagrantně porušil práva stěžovatele dle
článku 46 a 48 Ústavy SR i článku 6 ods. 1 Dohovoru a přes res judicata uzavřenou otázku
řádného doručení platebního rozkazu se vlámal po 11 letech... do pravoplatného platebního
a nezákonným znovurozesláním platebního rozkazu žalovanému mu vytvořil kvazipodmínky
pro podání odporu z 1. 3. 97 a z 20. 10. 08. (…)
Překročením své pravomoci tak KS Košice dnem 16. 2. 2007 kvaziobnovil řízení
o návrhu na vydání platebního rozkazu z roku 1996 a dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008
dokonce rozeslal žalovanému dlužníkovi ZNOVU po 10, resp. 11 letech platební rozkaz
a ten podal dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008 odpory, o jejichž včasnosti či opožděnosti
dosud není stále rozhodnuto. KS Košice po 20. 10. 2008 celé řízení převedl pod č. k.
4Cb 1/2008, které dosud není skončeno a řízení tak již trvá 16,5 roků. (…)
V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 27. 3. 2009 usnesení č. k. 4Cb/1/2008-
168(…), kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu
č. k. 18Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997 se zamítá. Dále v tomto usnesení rozhodl, „že
o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po
doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené
pod sp. zn. 1T 197/04…, která se tyká předmětného doručování platebního rozkazu
a pohledávky uplatněné v tomto konaní ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím.“ (…)
I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 27. 3. 2009 již více než 3 roky a Krajský
soud Košice již dávno obdržel jím vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou
8
v trestní vedené pod sp. zn. 1T 197/04, stále nebylo a není Krajským soudem Košice vydáno
rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas. Také je
nutno zdůraznit, že uvedená povinnost krajského soudu je zakotvená i v usnesení Nejvyššího
soudu SR ze dne 6. 6. 2008 č. k. 1ObdoV 21/2008-80(…), kterým dovolací soud zrušil
usnesení odvolacího soudu č. k. 6Obo/262/2007 ze dne 16. 1. 2008 a také usnesení KS
Košice jako soudu 1. stupně č. k. 18Rob/1357/1996-52 z 11. 10. 2007, kterým Krajský súd
Košice zrušil platební rozkaz č. k. 18Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997. (…)
Stěžovatel již vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu
a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory
odpůrce byli podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi
Krajského súdu Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následné
žádosti k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský
súd Košice o uvedených průtazích ví, bylo sdělení Krajského súdu Košice Okresnému súdu
Vranov nad Toplou ze dne 5. 5. 2010 ve věci 4Cb/1/2008-260 a 3Er/3159/1997…, ve kterém
krajský soud informoval okresný súd o tom, že proti platebnímu rozkazu č. k.
18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě není rozhodnuto. (…)
Porušením základních práv stěžovatele v řízení původně 18Rob 1357/96, pak
4Cb 1/2008 dosud trvajícím 16,5 roků(...) stěžovatel utrpěl i nemajetkovou ujmu, jejiž
odškodnění požaduje ve výši 16.500 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel
abnormální délkou řízení 16,5 roků trvajícím a průběhem dosud bezvýsledného řízení
po dobu od 3/1996 zatím do 5/2012, kdy KS Košice dnem 16. 2. 2007 se spojil s povinným
dlužníkem a za bílého dne jako inkviziční soud uloupil 10 roků právoplatně vyřešenou věc.
KS Košice tak flagrantně překročil svou pravomoc a pomohl žalovanému dlužníkovi
znegovat rozsáhlý dluh činící k 30. 9. 2011 částku ve výši 1.532.808 EUR (46.177.391 Sk).
Tato nemajetková újma spočívající v nezákonném a nesprávném úředním postupu zničením
právoplatného soudního rozhodnutí, průtazích soudu 16,5 roků způsobila stěžovateli stres,
pocity tísně, bezvýchodnosti a obav o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké
nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik druhotné platební neschopnosti stěžovatele i jeho
pětičlenné rodiny, což se projevilo nedobře i v rodinných vztazích. Výše požadované
nemajetkové újmy 16.500 odpovídá judikatuře ESLP, např. Ve věci Apicella versus Itálie,
což odpovídá vyřešení věci bez podávání stížnosti k Evropskému soudu pro lidská práva.».
9
5. Napokon sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv Krajským
súdom v Košiciach aj v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 4/2008: «Stížnost se tyká
a směruje proti bezdůvodným průtahům ve věci řešené Krajským soudem Košice č. k.
17Rob 1361/96 od 7/1996 pod č. k. 17Rob 1361/96 stěžovatele jako žalobce Ing. L. M.
a žalované Obce H. o uhrazení 99.997 Sk s přísl. V této věci vydal KS Košice dne
27. 6. 1997 platební rozkaz č. k. 17Rob 1361/96, který byl žalovanému doručen dne
14. 7. 1997 a právoplatným se stal 1. 8. 1997. Na základě tohoto exekučního titulu pak
stěžovatel jako oprávněný vedl od 6. 11. 1997 exekuci u Exekútorského úradu Vranov č. k.
EX 1021/97 a pak u Exekútorského úradu Trebišov č. k. EX 586/99. Tato exekuce byla
zastavená usnesením OS Vranov z 7. 7. 2009 č. k. Er 3196/97 ačkoli o tom zda odpory
žalovaného povinného z 1. 3. 2007 a z 20. 10. 2008 byly podány včas či opožděně dosud
soudy nerozhodly a nevyřešily tak tuto primární esenciální otázku celé věci. Vymoženo bylo
jen cca 1 % pohledávky. (…)
Ačkoli byl exekuční titul již 10 roků řádným vykonatelným titulem a žalovaný jako
povinný podal v roce 1999 návrh na obnovu řízení, která byla pravoplatně zamítnuta v roce
2006 Nejvyšším soudem, tak dne 16. 2. 2007 podal žalovaný u KS Košice Žalobu na zrušení
pravoplatného platebního rozkazu č. k. 17Rob 1361/96 z 27. 6. 1997. Žalovaný tedy
v situaci, kdy v letech 1997-2006 vyčerpal všechny své opravné prostředky řádné (odvolaní,
odpor) i mimořádné (obnova řízení) přišel ke KS Košice 16. 2. 2007 se svým paaktem, který
nazval Žalobou na zrušení právoplatného platebního rozkazu. Je zarážející, že KS Košice
tuto kvazižalobu přijal a začal se jí věcně zabývat, ačkoli k tomu neměl a nemá žádnou
pravomoc. (…)
Překročením své pravomoci tak KS Košice dnem 16. 2. 2007 kvaziobnovil řízení
o návrhu na vydaní platebního rozkazu z roku 1996 a dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008
dokonce rozeslal žalovanému dlužníkovi ZNOVU po 10, resp. 11 letech platební rozkaz
a ten podal dne 1. 3. 2007 a pak dne 20. 10. 2008 odpory, o jejichž včasnosti či opožděnosti
dosud není stále rozhodnuto. KS Košice po 20. 10. 2008 celé řízení převedl pod č. k.
3Cb 4/2008, které dosud není skončeno a toto řízení tak již trvá také 16,5 roků(...) podobně
jako věc 4Cb 1/2008. (...)
10
V obdobné věci vydal Krajský súd Košice dne 27. 3. 2009 usnesení č. k. 4Cb/1/2008-
168(…), kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu
č. k. 18Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997 se zamítá. Dále v tomto usnesení rozhodl, „že
o tom, či odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po
doručení vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené
pod sp. zn. 1T 197/04(…), která se tyká předmětného doručování platebního rozkazu
a pohledávky uplatněné v tomto konaní ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím.“ (Viz
3. strana nahoře uvedeného usnesení z 27. 3. 2009, které stěžovatel obdržel 7. 4. 2009)
a stěžovatel poznamenává, že toho stejného se tyká také doručování platebního rozkazu
a pohledávky uplatněné ve věci 3Cb 4/2008 ve výši 99.997 Sk s přísl. (…)
I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 27. 3. 2009 již více než 3 roky a Krajský
soud Košice již dávno obdržel jim vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou
v trestní vedené pod sp. zn. 1T 197/04, stále nebylo a není Krajským soudem Košice vydáno
rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas. Také je
nutno zdůraznit, že uvedená povinnost krajského soudu je zakotvená i v usnesení Nejvyššího
soudu SR ze dne 6. 6. 2008 č. k. 1ObdoV 21/2008-80(…), kterým dovolací soud zrušil
usnesení odvolacího soudu č. k. 6Obo/262/2007 ze dne 16. 1. 2008 a také usnesení KS
Košice jako soudu 1. stupně č. k. 18Rob/1357/1996-52 z 11. 10. 2007, kterým Krajský súd
Košice zrušil platební rozkaz č. k. 18Rob/1357/1996-22 ze dne 1. 7. 1997. (…)
Stěžovatel již vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu
a dosažení ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory
odpůrce byli podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi
Krajského súdu Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následně
žádosti k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský
súd Košice o uvedených průtazích ví, bylo sdělení Krajského súdu Košice Okresnému súdu
Vranov nad Toplou ze dne 5. 5. 2010 ve věci 4Cb/1/2008-260 a 3Er/3159/1997(…),
ve kterém krajský soud informoval okresný súd o tom, že proti platebnímu rozkazu č. k.
18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě není rozhodnuto. (…)
Porušením základních práv stěžovatele v řízení původně 17Rob 1361/96, pak
3Cb 4/2008 dosud trvajícím 16,5 roků... stěžovatel utrpěl i nemajetkovou újmu, kterou
požaduje ve výši 17.000 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel délkou
11
a průběhem bezvýsledného řízení po dobu od 4/1996 zatím do 5/2012, tedy 16,5 roků. Tato
nemajetková újma spočívající v nesprávném úředním postupu, průtazích soudů způsobila
stěžovateli stres, pocity tísně a obav o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké
nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik druhotné platební neschopnosti stěžovatele i jeho
pětičlenné rodiny, což se projevilo nedobře i v rodinných vztazích, poškozuje to dobré
jméno stěžovatele a následkem je také ztráta zakázek.
Výše požadované nemajetkové újmy 16.500 EUR odpovídá judikatuře ESLP, napr.
Ve věci Apicella versus Itálie, což odpovídá vyřešení věci bez podávání stížnosti
k Evropskému soudu pro lidská práva. (…)
V uvedené věci vydal Krajský súd Košice dne 2. 2. 2009 usnesení č. k. 3Cb/4/2008-
169(…), kterým rozhodl, že návrh odpůrce ze dne 16. 2. 2007 na zrušení platebního rozkazu
č. k. 17Rob/1361/1996-24 ze dne 27. 6. 1997 se zamítá a dále zamítl odpory ze dne
1. 3. 2006 a 20. 10. 2008 proti platebnímu rozkazu vydanému KS Košice dne 27. 6. 1997
č. k. 17Rob 1361/96-24. Uvedené usnesení z 2. 2. 2009 bylo zrušeno usnesením Nejvyššího
súdu SR č. k. 2Obo 40/2009(…) ze dne 27. 5. 2009 a věc vrácena ke Krajskému soudu
Košice dne 5. 6. 2009. Nejvyšší soud SR o věci sám nerozhodl, pouze ji zrušil a se svým
právním názorem věc vrátil Krajskému soudu Košice dne 5. 6. 2009. (…)
V této situaci je zřejmé, že ve věci 3Cb 4/2008 není dosud od 2. 2. 2009 ani po
uplynutí 3 roků a 3 měsíců pravoplatně rozhodnuto o návrhu odpůrce z 16. 2. 2007
na zrušení platebního rozkazu 17Rob 1361/96 z 27. 6. 1997, ani o odporech odpůrce ze dne
1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008. Přitom je evidentní, že Krajský soud Košice, podobně jako
v bodě III. Výše zmíněné věci 4Cb 1/2008 již dávno mohl a měl rozhodnout „o tom, či
odpory odpůrce proti platebnímu rozkazu byli podané včas, soud rozhodne po doručení
vyžádaného rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou v trestní věci vedené pod sp. zn.
1T 197/04(…), která se tyká předmětného doručování platebního rozkazu a pohledávky
uplatněné v tomto konání ve výši 86.513,00 Sk s příslušenstvím“(…), protože zmíněné
rozhodnutí OS Vranov v trestní věci vedené pod sp. zn. 1T 197/2004 již pravoplatně vyřešilo
otázku doručování nejen platebního rozkazu 18Rob 1357/96, ale také doručování a převzetí
platebního rozkazu 17Rob 1361/96. (…)
I když uplynuly od uvedeného rozhodnutí z 2. 2. 2009 již více než 3 roky a Krajský
soud Košice již dávno obdržel jím vyžádané rozhodnutí Okresného súdu Vranov nad Toplou
12
v trestní vedené pod sp. zn. 1T 197/04, stále nebylo Krajským soudem Košice vydáno
rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas. (…)
Stěžovatel vyčerpal všechny možné opravné prostředky na zvrácení stavu a dosažení
ochrany svého práva, aby soud bez průtahů vydal rozhodnutí o tom, či odpory odpůrce byli
podány včas. K odstranění průtahů stěžovatel podal stížnosti k předsedovi Krajského súdu
Košice, vždy to však bylo bezvýsledné a průtahy pokračovaly. Následné žádosti
k Ministerstvu spravedlnosti pak zůstaly zcela bez odpovědi. Náznakem, že Krajský súd
Košice o uvedených průtazích ví, bylo pouhé stručné sdělení Krajského súdu Košice
Okresnému súdu Vranov nad Toplou ze dne 5. 5. 2010 ve věci 4Cb/1/2008-260
a 3Er/3159/1997(…), ve kterém krajský soud informoval okresný súd o tom, že proti
platebnímu rozkazu č. k. 18 Rob/1357/96 byl podaný odpor dne 20. 10. 08, o kterém ještě
není rozhodnuto. Zcela bezvýsledné tak byly opakované žádosti senátu KS Košice
3Cb/4/2008, aby o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 pravoplatně rozhodl, stejně
bezvýsledné byly stížnosti ke správě krajského soudu. V této krajský soudem zcela
zablokované a tudíž neústavní situaci je proto nutno požádat o nápravu Ústavní soud
Slovenské republiky. (…)
Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním porušovatele, tedy Krajským
súdem Košice popsaným v stížnosti bylo mimo už v stížnosti uvedených základních práv
a svobod porušené i základní právo stěžovatele na soudní ochranu podle čl. 46 ods. 1
Ústavy SR a základní právo stěžovatele, aby se jeho věc projednala bez zbytečných průtahů
a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit ke všem prováděným důkazům podle čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenské republiky. (…)
Porušením základních práv stěžovatele v řízení původně 18Rob 1357/96, pak
4Cb 1/2008 dosud trvajícím 16,5 roků... stěžovatel utrpěl i nemajetkovou ujmu, jejíž
odškodnění požaduje ve výši 16.500 EUR. Výšku nemajetkové újmy zdůvodňuje stěžovatel
abnormální délkou řízení 16,5 roků trvajícím a nezákonným a neústavním průběhem dosud
bezvýsledného řízení po dobu od 3/1996 zatím do 5/2012, kdy KS Košice dnem 16. 2. 2007
se spojil s povinným dlužníkem a za bílého dne jako inkviziční soud uloupil 10 roků již
pravoplatně vyřešenou věc. KS Košice tak flagrantně překročil svou pravomoc a pomohl
žalovanému dlužníkovi znegovat rozsáhlý vykonatelný dluh činící k 30. 9. 2011 částku
ve výši 3.083.838 EUR (92.903.716 Sk). Tato nemajetková újma spočívající v nezákonném
13
a nesprávném úředním postupu zničením pravoplatného soudního rozhodnutí, průtazích
soudů 16,5 roků způsobila stěžovateli stres, pocity tísně, bezvýchodnosti a obav o budoucno
a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik druhotné
platební neschopnosti stěžovatele i jeho pětičlenné rodiny, což se projevilo nedobře
i v rodinných vztazích. Výše požadované nemajetkové újmy 16.500 KČ odpovídá judikatuře
ESLP, např. Ve věci Apicella versus Itálie, což odpovídá vyřešení věci bez podávaní
stížnosti k Evropskému soudu pro lidská práva. (…)»
6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ po viacerých doplneniach
a spresneniach napokon (21. novembra 2012) navrhol, aby ústavný súd o jeho prijatej časti
sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„a) vyhověl stížnosti
b) vyslovil
- porušení základního práva stěžovatele, aby se jeho věc veřejně prerokovala bez
zbytečných průtahů a v jeho přítomnosti a aby se mohl vyjádřit ku všetkým vykonaným
důkazům zaručeného v článku 48 odsek 2 Ústavy Slovenskej republiky,
- porušení základního práva stěžovatele, aby se mohl domáhat zákonem stanoveným
spůsobem svého práva na nezávislém a nestranném soudu dle článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky,
- porušení základního práva stěžovatele, aby jeho záležitost byla spravedlivě, veřejně
a v přiměřené lhůtě projednaná nezávislým a nestranným soudem zřízeným zákonem
zaručeného v článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane lidských práv a základních svobod,
- (…),
- (…),
- porušení článku 20 ods. 1 Ústavy (Každý má právo vlastnit majetek. Vlastnícké
právo všech vlastníků má stejný obsah a ochranu.), ods. 4 (Vyvlastnení anebo nucené
omezení vlastnického práva je možné jen v nevyhnutné míře a ve veřejném zájmu, a to na
základě zákona a za přiměřenou náhradu).
postupom Okresného súdu Vranov nad Toplou v konaní 3Er 3159/97,
postupem Krajského súdu Prešov v konaní 15 CoE 3/2012,
postupem Krajského súdu Košice v konaní 4Cb/1/2008 a v konaní 3Cb/4/2008
14
c) zrušil usnesení Krajského súdu Prešov č. k. 15 CoE 3/2012
d) uložil porušovateli povinnost ve lhůtě jednoho měsíce rozhodnout
- Okresnému súdu Vranov nad Toplou ve věci 3Er 3159/97 o návrhu stěžovatele
z 25. 1. 2012 na změnu exekútora,
- Krajskému súdu Košice ve věci 4Cb/1/2008 o tom, zda odpory odpůrce ze dne
1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008 byly doručeny soudu včas či opožděně s přihlédnutím
k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad Toplou ze dne 24. 8. 2005 sp. zn. 1T 197/2004,
- Krajskému súdu Košice ve věci 3Cb/4/2008 o tom, zda odpory odpůrce ze dne
1. 3. 2007 a ze dne 20. 10. 2008 byly doručeny soudu včas či opožděně s přihlédnutím
k rozhodnutí Okresního soudu Vranov nad Toplou ze dne 24. 8. 2005 sp. zn. 1T 197/2004,
- Krajskému súdu Košice zastavit řízení 4Cb 1/2008 a 3Cb 4/2008 pro nedostatek své
soudní pravomoci.
e) uložil porušovateli Okresnímu soudu Vranov nad Toplou povinnost uhradit
stěžovateli odškodnění nemajetkové újmy 25.000 EUR za nesprávný úřední postup v konaní
OS Vranov č. k. 3 Er 3159/97.
f) uložil porušovateli Krajskému súdu Košice povinnost uhradit stěžovateli
odškodnění nemajetkové újmy za nesprávný úřední postup v konaní KS Košice č. k.
4Cb 1/2008 16.500 EUR a v konaní KS Košice č. k. 3Cb 4/2008 17.000 EUR a také
náhradu trov konania ve výši 254,88 EUR do dvou měsíců od právoplatnosti tohoto
nálezu.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili všetci účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, listom sp. zn. 1SprO/95/2013
zo 4. februára 2013, Krajský súd PO, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn.
Spr 10017/2013 z 13. februára 2013, Krajský súd KE, zastúpený jeho predsedom, listom
sp. zn. 1SprV/132/2013 z 1. októbra 2013 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom
k uvedeným vyjadreniam súdov zo 14. októbra 2013.
2.1 Predseda okresného súdu popísal chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej
veci a dodal tieto relevantné skutočnosti:
«Po oboznámení sa s obsahom Vašej žiadosti, zistení v oddelení „Er“ tunajšieho
súdu, že spis spisovej značky 3Er/3159/1997, ktorého sa sťažnosť sťažovateľa týka, sa
15
nachádza v dôsledku odvolania od 15. 01. 2013 na Krajskom súde v Prešove, Vám
oznamujem, že bližšie vyjadrenie vzhľadom k tomu, že spis, ktorého sa sťažnosť týka, sa na
tunajšom súde, ako už bolo uvedené, nenachádza, tunajší súd k jednotlivým tvrdeniam
pochopiteľne podať nemôže.
K veci však považujem za potrebné podotknúť, že sťažovateľovi boli tunajším súdom
zasielané v súvislosti s jeho častými podaniami odpovede(...)
Súčasne Vám oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní Ústavného súdu
a taktiež Vám nezapožičiavam spis tunajšieho súdu spisovej značky 3Er/3159/1997, keďže
ako už bolo uvedené, nachádza sa od 15. 01. 2013 na Krajskom súde v Prešove, odkiaľ je
ho možné si vyžiadať.»
2.2 Predsedníčka Krajského súdu PO uviedla tieto relevantné skutočnosti:
„(...) Sťažovateľ namieta nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup, ktoré
porušenie videl v tom, že napriek vykonateľnému exekučnému titulu potvrdil Krajský súd
v Prešove uznesenie súdu prvého stupňa o poukázaní nerozvrhnutého výťažku dražby
povinnému.
Sťažnosť sťažovateľa Ing. L. M. považujem za nedôvodnú. Nie je pravdivé jeho
tvrdenie, že exekučný titul je doposiaľ vykonateľný a nebol zrušený. Ako sám vo svojej
sťažnosti uvádza, exekúcia vedená na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
3Er 3196/97 bola právoplatne zastavená po realizácii dražby, v dôsledku čoho bolo
nevyhnutné vyporiadať finančné prostriedky získané dražbou. Za týmto účelom bolo vydané
uznesenie, ktorého zákonnosť sťažovateľ namieta.
Preto okolnosti uvádzané navrhovateľom v ústavnej sťažnosti považujeme za
nedôvodné a predmetnú sťažnosť navrhujeme zamietnuť. (...)
Zároveň súhlasíme s tým, aby bolo Ústavným súdom v predmetnej veci rozhodnuté
bez našej účasti.“
2.3 Predseda Krajského súdu KE vo svojom vyjadrení uviedol tieto skutočnosti:
„(...) Podľa obsahu sťažnosti sťažovateľ namieta, že postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4Cb/1/2008 a sp. zn. 3Cb/4/2008 dochádza
k porušovaniu(...), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
16
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Stanovisko vo vzťahu k veci evidovanej pod sp. zn. 3Cb/4/2008:
Konanie v uvedenej veci začalo na Krajskom súde v Košiciach dňa 27. 11. 1996
a kľúčovou otázkou pre posúdenie opodstatnenosti návrhu bolo to, či platobný rozkaz sp.
zn. 17Rob/1361/1996 vydaný Krajským súdom v Košiciach 27. 06. 1997 bol odporcovi
riadne doručený.
Dávame do Vašej pozornosti, že sťažovateľ nerešpektuje právne názory Najvyššieho
súdu SR, nakoľko podľa sťažovateľa vyššie uvedený platobný rozkaz nebol zrušený, stále
existuje a je právoplatný.
Súd vo veci napriek rôznym obštrukciám zo strany sťažovateľa konal a jednoznačne
zistil, že platobný rozkaz sp. zn. 17Rob/1361/1996 vydaný Krajským súdom v Košiciach
neprevzal starosta obce. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
zo dňa 27. 05. 2007, sp. zn. 2Obo/40/2009 a zo dňa 17. 12. 2012 sp. zn. 1ObdoV/36/2009.
Krajský súd v Košiciach rešpektujúc právny názor odvolacieho ako aj dovolacieho súdu
doručil odporcovi platobný rozkaz do rúk starostu obce.
Pretože odporca podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, súd vo veci
v súlade s ust. § 174 ods. 2 O. s. p. nariadil pojednávanie.
Po nariadení pojednávania vzniesol sťažovateľ na konajúcich sudcov námietky
zaujatosti a žaloby v súvislosti s ich procesným postupom.
Podľa § 226 O. s. p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
Viazaný právnym názorom odvolacieho, ako aj dovolacieho súdu Krajský súd
v Košiciach, napriek procesným obštrukciám sťažovateľa, vo veci konal.
Sťažovateľ využívajúc platné procesné pravidlá upravené Občianskym súdnym
poriadkom neustále vznáša nové námietky zaujatosti vo veci voči zákonným sudcom, čím
úmyselne predlžuje konanie, a bráni vo veci konajúcim zákonným sudcom konať v súlade
so zákonom a riadne rozhodnúť vo veci v primeranej lehote, tak ako to v konečnom
dôsledku vyplýva z obsahu spisu.
17
Sťažovateľ naviac podáva na zákonných sudcov konajúcich vo veci trestné
oznámenia, resp. žaloby na náhradu škody na rôznych súdoch prvého stupňa v obvode
Krajského súdu v Košiciach.
Totožný stav evidujeme vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008.
Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 13. 09. 2013 č. k. 3Ndob/27/2013 rozhodol, že
zatiaľ nie sú z prejednávania uvedenej veci vylúčení 4 sudcovia obchodného úseku
Krajského súdu v Košiciach.
Súčasný stav v obidvoch konaniach je taký, že uvedené veci boli v súlade s platným
Rozvrhom práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2013 pridelené sudkyni Krajského súdu
v Košiciach JUDr. G. V., ktorá oznámila orgánom riadenia správy súdu svoju zaujatosť
s tým, že Najvyšším súdom SR nebola vylúčená z konania a rozhodovania vo vyššie
uvedených veciach.
Z horeuvedeného je teda zrejmé, že zo strany sudcov obchodného úseku Krajského
súdu v Košiciach nedošlo k žiadnemu nezákonnému postupu v uvedených veciach, ako sa to
nesprávne domnieva sťažovateľ. Jedinou príčinou neukončenia predmetných vecí sú vyššie
naznačené vznášané námietky zaujatosti sťažovateľa a zneužívanie procesných predpisov
strany v konaní.
Ústavné sťažnosti sťažovateľa preto považujem v plnom rozsahu za neopodstatnené.
Zároveň ústavnému súdu oznamujeme, že vo veci sťažnosti sťažovateľa na ústnom
pojednávaní netrváme.“
2.4 Právny zástupca sťažovateľa v reakcii na uvedené vyjadrenia zaujal toto
stanovisko:
«(...) Všetky všeobecné súdy doposiaľ, najmä však Krajský súd v Košiciach ako
vyplýva z jeho vyjadrenia, prehliadajú a opomínajú neopomenuteľné skutočnosti a dôkazy.
Vyjadrenia všeobecných súdov neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
rozhodnutie v tejto veci.
1. V súvislosti s touto vecou si dovoľujem poukázať na Rozhodnutie Európskeho súdu
pre ľudské práva Viskupová a ďalší proti Slovenskej republike. Zákonnými aj nezákonnými
a praktickými prekážkami bolo zo strany súdov zabránené prístupu sťažovateľa k súdu
a sťažovateľ tak nemohol dosiahnuť exekučné vymoženie pohľadávky, hoci právoplatný
18
a vykonateľný platobný rozkaz je vôbec jedným z najsilnejších exekučných titulov, aké
existujú v právnom poriadku Slovenskej republiky. Právoplatný platobný rozkaz môže byť
zrušený len rozhodnutím dovolacieho súdu na základe mimoriadneho dovolania
generálneho prokurátora (nebolo podané) alebo povolením obnovy konania (povinný bol
právoplatne neúspešný - spis Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Obo/223/2005).
2. Hmotné subjektívne práva sa v Slovenskej republike, ale aj v ostatných štátoch
celého sveta uplatňujú na súde prostredníctvom procesných prostriedkov na to určených
zákonom, ako sú žaloby, opravné prostriedky a iné. Nie je teda prípustné, aby súd konal na
podklade neexistujúceho, a teda neprípustného procesného prostriedku, ktorý si „vymyslí“
účastník konania („návrh na zrušenie platobného rozkazu“).
3. Je v rozpore s princípom právneho štátu a právnej istoty, ak súd koná a rozhodne
o zrušení právoplatného platobného rozkazu na základe neexistujúceho procesného
prostriedku alebo ho znova doručuje (po niekoľkých rokoch a po využití všetkých zákonných
procesných prostriedkov) odporcovi, hoci je viazaný právoplatným rozhodnutím trestného
súdu o doručení platobného rozkazu. Ide o neprípustné, nezákonné a nepredvídateľné
konanie. Predvídateľnosť a zákonnosť sú základné atribúty súdneho konania v členskom
štáte Európskej únie, ktoré napĺňajú právo účastníka na súdnu a inú právnu ochranu
a právo na spravodlivý proces a taktiež aj princíp právneho štátu.
4. Je pravdou, že púhe vyznačenie doložky právoplatnosti na rozhodnutí súdu
neznamená, že rozhodnutie je právoplatné. Pre právoplatnosť súdneho rozhodnutia musia
byť splnené dve materiálne podmienky, a to, že rozhodnutie je riadne (účinne) doručené a
že márne uplynie lehota na podanie opravného prostriedku. Z trestného spisu OS Vranov
nad Topľou 1T/197/2004 je zrejmé, že právoplatný trestný rozsudok (priamo jeho výrok),
ktorým je civilný súd viazaný, jednoznačne uzaviera, že starosta povinného prevzal riadne
platobný rozkaz (exekučný titul), čo bolo nakoniec aj jedným z podstatných skutkových
zistení zakladajúcich jeho právoplatné odsúdenie. Tento skutkový stav trestný súd uzavrel
na základe viacerých výpovedí samotného odsúdeného starostu povinného v priebehu
celého trestného konania a na základe ostatných vykonaných dôkazov. Obchádzanie tohto
základného faktu súdmi je nesprávne a je porušovaním princípu právnej istoty.
5. Potom je nesprávne, aby v civilnom konaní riešil súd po niekoľkých rokoch otázku
doručenia platobného rozkazu, pričom výpoveď starostu povinného v civilnom konaní, že
19
neprevzal platobný rozkaz (po niekoľkých rokoch) je zjavne nedôveryhodná, nehovoriac
o skutočnosti, že oprávnený sa nemohol zúčastniť výsluchu starostu povinného, pretože
nebol súdom na tento výsluch svedka predvolaný a nemohol mu klásť otázky a uplatniť
ostatné svoje procesné práva. Taký výsluch je nezákonný dôkaz, na ktorý nemožno
prihliadať. Nie je možné na základe nezákonného dôkazu ďalej konať nabaľovať ďalšiu
nezákonnosť. Toto exemplárny protiústavný postup všeobecných súdov, spôsobujúci odňatie
možnosti konať pred súdom.
6. Nie je zrejmé, ako dospel predseda Krajského súdu v Košiciach vo svojom
vyjadrení k tvrdeniu, že „Súd vo veci napriek rôznym obštrukciám zo strany sťažovateľa
konal a jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. 17Rob/1361/1996 vydaný Krajským
súdom v Košiciach neprevzal starosta obce.“ Uvedené mohol krajský súd „jednoznačne
zistiť“ len z nezákonného dôkazu výsluchu bývalého starostu povinného O. vykonanému bez
upovedomenia sťažovateľa, ktorému tým hrubým spôsobom odňal možnosť konať pred
súdom a realizovať svoje procesné práva, najmä klásť svedkovi otázky a vyjadrovať sa
k jeho výpovedi. Uvedená nezákonnosť výsluchu v spojení s jeho zjavnou nepravdivosťou
(viď spis Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T/197/2004) musí byť Krajskému súdu
v Košiciach zrejmá, preto nie je zrejmé, že na základe akých skutočností a dôkazov dospel
k tvrdeniu, že „Súd vo veci napriek rôznym obštrukciám zo strany sťažovateľa konal
a jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. 17Rob/1361/1996 vydaný Krajským súdom
v Košiciach neprevzal starosta obce.“,, navyše, keď oproti tomuto nezákonnému dôkazu -
výsluchu stojí trestný spis Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T/197/2004 a právoplatný
odsudzujúci trestný rozsudok, ktorým bol bývalý starosta odsúdený práve za to, že prevzal
platobné rozkazy a nepodal voči nim odpor. Uvedené je tak absurdné, že žiadam, aby si
ústavný súd tento spis zabezpečil vrátane konceptu (priepisu) vyšetrovacieho spisu od
príslušného Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky. Odkazy
krajského súdu na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú bezpredmetné,
keďže najvyšší súd neriešil skutkové otázky.
7. Okolnosti, ktoré by mali celkom zjavne brániť Krajskému súdu v Košiciach
vyjadriť sa, že „jednoznačne zistil, že platobný rozkaz sp. zn. 17Rob/1361/1996 vydaný
Krajským súdom v Košiciach neprevzal starosta obce“ sú nielen celkom zjavná
nezákonnosť výsluchu bývalého starostu povinného Obce H. sudcom Krajského súdu
20
Košice, na ktorom výsluchu ako dôkaze je založené skutkové tvrdenie Krajského súdu v
Košiciach o „údajnom“ neprevzatí platobných rozkazov starostom povinného, ale aj
skutočnosť, že (i) výsluch bývalého starostu povinného sa konal po vyčerpaní všetkých
opravných prostriedkov (obnova konania), (ii) na základe neexistujúceho procesného
prostriedku povinného („návrh na zrušenie platobného rozkazu“) a (iii) mimo
pojednávania. Uvedený postup je ústavne neakceptovateľný a zakladá dôvodné pochybnosti
o nezaujatosti konajúceho sudcu, čo ešte zvýrazňuje nulitnosť a ničotnosť výsluchu
bývalého starostu povinného, na ktorom sa zakladá celý ďalší nezákonný postup všetkých
všeobecných súdov konajúcich vo veci.
8. Pri zachovaní základnej podstaty občianskeho a trestného súdneho konania,
ktorou je zisťovanie materiálnej pravdy a skutkového stavu, je neprípustné, aby podľa
rozhodnutia v trestnom konaní bol platobný rozkaz riadne doručený a podľa rozhodnutia
a opatrenia (zásahu) v občianskom súdnom konaní nebol doručený, a preto bol následne
doručovaný súdom znova na základe nedôveryhodnej výpovede starostu, pri ktorého
výsluchu, skrz zavinený postup súdu, nemohol byť prítomný sťažovateľ, ktorý nemohol
realizovať svoje procesné práva, napr. klásť vypočúvanému otázky, čo vzbudzuje oprávnené
pochybnosti o nezaujatosti konajúceho sudcu a nestrannosti a zákonnosti výpovede,
na základe ktorej sa ďalej „rieši“ exekučný titul. Výsluch svedka, na ktorý nie sú predvolaní
všetci účastníci konania, nie je nestranný a zákonný.
9. Spôsobenie nevymožiteľnosti právoplatne priznanej pohľadávky zákonnými aj
nezákonnými a praktickými nepredvídateľnými prekážkami je porušením základných práv
garantovaných ústavou a dohovorom, čo konštatuje vo svojom rozhodnutí aj Európsky súd
pre ľudské práva. Sťažovateľ sa oprávnene bráni zákonnými prostriedkami, a preto nemôže
byť v jeho neprospech dĺžka konania, ani výška vymáhaného nároku k dnešnému dňu, ktorý
rastie. Rozhodujúce by malo byť len pozitívne právo. Cieľom sťažovateľa je vymôcť svoju
pohľadávku, na čo má legitímny nárok.
10. Arbitrárnosť rozhodnutí súdov, nevysporiadanie sa s námietkami účastníka
konania, nedostatočné zistenie skutkového stavu a opomenutie podstatných a právne
významných skutočností sa vždy považuje za odňatie možnosti konať pred súdom, teda za
vadu podľa § 237 písm. f) O. s. p. a za porušenie základného práva každého účastníka
súdneho konania na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
21
Slovenskej republiky. Súdy sa v celom konaní nevysporiadali s námietkami sťažovateľa,
prehliadli podstatné skutočnosti relevantné pre vec (doručenie platobných rozkazov
bývalému starostovi povinného Ing. O.) a odmietli vykonať dôkazy bez odôvodnenia, čo je
rovnako odňatie možnosti konať pred súdom, keď účastník nemá možnosť sa reagovať na
dôvody odmietnutia návrhov na vykonanie dokazovania.
11. Odvolací súd (Krajský súd v Prešove) vo veci rozhodol uznesením
16CoE/136/2012, 16CoE/137/2012 z 19. 11. 2012 inak, než svojím prvším rozhodnutím v tej
istej veci (8CoE/34/2009 z 22. 10. 2009), a to bez zmeny skutkového a právneho stavu a bez
náležitého odôvodnenia odklonu od svojho rozhodnutia, čo sa v praxi ústavného súdu, ale
aj v praxi všeobecných súdov považuje za odňatie možnosti konať pred súdom a porušenie
práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
12. Diametrálny odklon v rozhodovaní rovnakého súdu v rovnakej veci bez
náležitého zdôvodnenia a bez zásadnej zmeny skutkového a právneho stavu je neprípustný a
v rozpore s princípom právneho štátu a právnej istoty a v rozpore s právom účastníka
konania na súdnu a inú právnu ochranu. Zastavenie exekúcie bolo celkom zjavne nezákonné
aj z dôvodu, že bol povolený odklad exekúcie do skončenia konania Krajského súdu
v Košiciach 4Cb/1/2008 a z dôvodu pochybností o nezaujatosti konajúcich sudcov.
13. Ak exekučný titul nebol zrušený v predpísanom konaní, iný ďalší nezákonný
postup súdu ohľadne exekučného titulu (opätovné doručovanie exekučného titulu Krajským
súdom v Košiciach povinnému, ďalší postup súdu v rozpore so zásadou res iudicata, teda
ako keby exekučný titul neexistoval) nemôže byť dôvodom na odklad alebo zastavenie
exekúcie, pretože nezákonnosť sa nemôže „nabaľovať“ na seba. Preto by nemohlo obstáť
ani rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie alebo odklade exekúcie, založené len
na postupe iného súdu (Krajský súd v Košiciach), ktorý je celkom zjavne nesprávny
a nezákonný. Exekučné tituly - platobné rozkazy sú právoplatné a vykonateľné, pretože boli
povinnému riadne doručené, čo je zrejmé zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou
1T/197/2004 a príslušného vyšetrovacieho spisu, kde bol odsúdený práve starosta ako
štatutárny orgán povinného, za to, že platobné rozkazy prevzal a po porade s právnikom
nepodal odpory za povinného odpory. Prevzatie exekučných titulov bývalým starostom
22
povinného Ing. O. priznal niekoľkokrát samotný bývalý starosta povinného Ing. O. v cit.
trestnom konaní a uzaviera to právoplatne aj skutková veta odsudzujúceho rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou 1T/197/2004.
14. Nevyjadrovanie sa súdov k podstate veci (doručeniu platobných rozkazov)
a k relevantným námietkam účastníka konania je závažnou vadou konania a rozhodnutia
majúcou za následok zrušenie akéhokoľvek rozhodnutia.
15. Exekučný súd nemá právomoc posudzovať vec samú správnosť priznaného
nároku; išlo by o opätovné posudzovanie už raz právoplatne rozhodnutej veci. Exekučný
súd je oprávnený posudzovať len splnenie formálnych podmienok pre exekúciu, a formálne
náležitosti exekučného titulu. Exekučný súd je teda oprávnený skúmať splnenie podmienok
pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu.
16. Prvým predpokladom pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti
rozhodnutia vo veci samej je účinné doručenie exekučného účastníkom konania. V tomto
prípade došlo k splneniu všetkých predpokladov vyžadovaných zákonom pre nadobudnutie
právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov - platobných rozkazov. Exekučné tituly
boli riadne a účinne doručené povinnému, keď ich prevzal štatutárny orgán povinného -
bývalý starosta O., čo je celkom zjavne zrejmé zo spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou
1T/197/2004. Po riadnom a účinnom doručení exekučných titulov došlo k splneniu ďalšieho
predpokladu pre nadobudnutie právoplatnosti a vykonateľnosti exekučných titulov, a to
k márnemu uplynutiu lehoty na podanie zákonom predpísaného opravného prostriedku
(odporu), keď povinný nepodal odpory proti exekučným titulom, za čo bol vtedajší
štatutárny orgán povinného - starosta právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu
Vranov nad Topľou 1T/197/2004. Zároveň tiež došlo k splneniu predpokladu pre
nadobudnutie vykonateľnosti, a to k márnemu uplynutiu lehoty na plnenie (paričnej lehoty)
podľa exekučných titulov.
17. Len skutočnosti uvedené v predchádzajúcom bode tohto podania sú právne
významné pre rozhodnutie exekučných súdov vo veci exekúcie, nie nesprávny a nezákonný
postup súdu v inom konaní/iných konaniach. Zastavenie exekúcie je pre oprávneného krajne
nespravodlivé a nesprávne. Pokiaľ sa exekučné súdy odvolávajú na iné konania, mali
nanajvýš prerušiť konanie v záujme spravodlivého usporiadania vzťahov medzi účastníkmi,
avšak je celkom zjavne zrejmé, že v exekúcii možno pokračovať, keď sú splnené všetky
23
formálne podmienky pre výkon exekúcie a exekučné tituly sú právoplatné a vykonateľné,
keď doposiaľ neboli žiadnym predpísaným a zákonným spôsobom zrušené.
18. Vzhľadom na uvedené je potrebné sťažnosť vyhodnotiť ako opodstatnenú
a vyhovieť petitu sťažnosti v znení doplnení a zmien.
19. Zdvorilo žiadam Ústavný súd Slovenskej republiky prelomiť prehliadanie faktov
uvedených v tejto sťažnosti ohľadne doručenia platobných rozkazov všeobecnými súdmi na
všetkých stupňoch a nevyjadrovanie sa k námietkam sťažovateľa ohľadne doručenia
platobných rozkazov a zaviazať všetky dotknuté všeobecné súdy právnym názorom, že
platobné rozkazy boli riadne doručené povinnému, ktorý voči nim nepodal odpor, za čo bol
bývalý starosta povinného Obce H. Ing. O. právoplatne odsúdený Okresným súdom Vranov
nad Topľou v konaní 1T/197/2004 a že opätovné doručovanie platobných rozkazov
po nezákonnom výsluchu bývalého starostu povinného Obce H. Ing. O. Krajským súdom
v Košiciach po viac ako 10 rokoch od právoplatnosti platobných rozkazov bolo celkom
zjavne nezákonné a neopodstatnené.
20. Žiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyhovel sťažnosti v znení doplnení
a zmien, priznal sťažovateľovi požadovanú náhradu škody aj nemajetkovej ujmy a uložil
porušovateľom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov
konania vo výške 269,10 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľa Mgr. M. M.(...)
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (2 úkony právnej služby - 1. prevzatie
a príprava 123,50 € + 7,63 €, 2. stanovisko 130,16 € + 7,81 €).»
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúcich súdnych spisov ústavný súd zistil tento priebeh a stav
napadnutých konaní:
A. Vec vedená na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3 Er 3159/97
Dňa 14. novembra 1997 podal oprávnený Ing. L. M., Česká republika, na Krajskom
súde KE návrh na začatie exekučného konania proti povinnému – obci H., na vymoženie
sumy 2 871,71 € s prísl. (86 513 Sk s prísl.). V ďalšom bude oprávnený označovaný ako
24
„sťažovateľ“ napriek tomu, že označenie oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie nie
je totožné s označením sťažovateľa na podanej ústavnej sťažnosti zo 7. mája 2012.
Dňa 12. decembra 1997 Krajský súd KE uvedený návrh na exekúciu postúpil
okresnému súdu, kde bola vec zaevidovaná pod sp. zn. 3 Er 3159/97.
Dňa 20. mája 2010 okresný súd uznesením č. k. 3 Er 3159/97-615 povolil odklad
exekúcie „až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Krajskom súde
v Košiciach pod sp. zn. 4Cb/1/2008“.
Okresný súd následne vykonával procesné úkony spojené s exekúciou až do
2. septembra 2011, keď uznesením č. k. 3 Er 3159/97-666 rozhodol tak, že exekúciu
zastavil, pričom sa tiež uzniesol na tom, že o náhrade trov exekúcie súdneho exekútora
JUDr. Š. Š. rozhodne samostatným uznesením. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ
v zákonnej lehote odvolanie, preto okresný súd predložil spis Krajskému súdu PO
na rozhodnutie o podanom odvolaní.
Dňa 19. novembra 2012 Krajský súd PO uznesením sp. zn. 16 CoE 136/2012,
16 CoE 137/2012 o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že napadnuté uznesenie
č. k. 3 Er 3159/97-666 potvrdil.
Dňa 20. decembra 2012 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 27. decembra 2012 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na zmenu
súdneho exekútora.
Dňa 2. januára 2013 samosudkyňa okresného súdu JUDr. A. Z. oznámila predsedovi
okresného súdu možné dôvody jej vylúčenia z predmetného konania v zmysle § 15
Občianskeho súdneho poriadku, pričom uviedla: „v uvedenej právnej veci sa cítim byť
zaujatá, nakoľko som zistila, že menovaný oprávnený Ing. L. M. podal na tun. súde žalobu
voči SR zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR o náhradu škody, ktorá mu mala byť
spôsobená konaním sudcov na tunajšom súde.“
Dňa 3. januára 2013 nadobudlo právoplatnosť uznesenie okresného súdu č. k.
3 Er 3159/97-666 (v spojení s uznesením Krajského súdu PO sp. zn. 16 CoE 136/2012,
16 CoE 137/2012 z 19. novembra 2012), ktorým bolo exekučné konanie sp. zn.
3 Er 3159/97 zastavené.
25
Dňa 7. januára 2013 exekútor JUDr. Š. Š. požiadal okresný súd o vrátenie
„exekučného spisu EX 1020/97 z dôvodu zastavenia exekúcie“.
Dňa 11. januára 2013 sudcovia okresného súdu navrhli, „aby táto vec bola pridelená
inému vecne príslušnému súdu“.
Dňa 14. januára 2013 bol spis predložený krajskému súdu PO, aby rozhodol
o oznámení predpojatosti JUDr. A. Z. a o prikázaní veci inému súdu.
Dňa 28. januára 2013 bol spis zaevidovaný na Krajskom súde PO pod sp. zn.
Dňa 31. januára 2013 Okresný súd Bardejov požiadal okresný súd o zapožičanie
spisu sp. zn. 3 Er 3159/97.
Dňa 31. januára 2013 bol v spise zaznamenaný úradný záznam: „Spis Okresného
súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 3Er/3159/1997 je od 15. 1. 2013 na Krajskom súde
v Prešove na rozhodovanie o námietke zaujatosti.“
Dňa 4. februára 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „3 Er 3159/97 dovolání“ proti „uznesení Krajského súdu v Prešove č. k. 16 CoE 136,
137/2012 z 19. 11. 2012“.
Dňa 6. marca 2013 Krajský súd PO uznesením sp. zn. 3 NcC 3/2013 rozhodol tak, že
„Sudcovia Okresného súdu Vranov nad Topľou sú vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn.
3 Er 3159/1997. Vec prikazuje na konanie Okresnému súdu Humenné.“.
Dňa 11. marca 2013 Okresný súd Bardejov urgoval zaslanie spisu okresného súdu
sp. zn. 3 Er 3159/97.
Dňa 11. marca 2013 okresný súd oznámil Okresnému súdu Bardejov, že „spis
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 3Er/3159/1997 bol dňa 15. 1. 2013 zaslaný
Krajskému súdu v Prešove na rozhodnutie o námietke zaujatosti. Do dnešného dňa súdu
nebol vrátený.“.
Dňa 20. marca 2013 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 28. marca 2013 Okresný súd Košice I požiadal okresný súd o zaslanie spisu
sp. zn. 3 Er 3159/97.
Dňa 8. apríla 2013 do spisu nahliadol Mgr. M. F.
26
Dňa 16. mája 2013 bol spis doručený Okresnému súdu Humenné, kde bol
zaevidovaný pod sp. zn. 6 Er 380/2013.
Dňa 6. augusta 2013 Okresný súd Humenné uznesením č. k. 6 Er 380/2013-873
návrh sťažovateľa na zmenu súdneho exekútora zamietol.
B. Vec vedená na Krajskom súde v Košiciach v súčasnosti pod sp. zn.
4 Cb 1/2008 (predtým pod sp. zn. 18 Rob 1357/96)
Dňa 25. novembra 1996 navrhovateľ Ing. L. M., Česká republika, podal na krajskom
súde proti obci H. (ďalej aj „odporca“) návrh na začatie konania o zaplatenie sumy
86 513 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 18 Rob 1357/96. V ďalšom bude
navrhovateľ označovaný ako „sťažovateľ“ napriek tomu, že označenie navrhovateľa
v uvedenom žalobnom návrhu nie je totožné s označením sťažovateľa na podanej ústavnej
sťažnosti zo 7. mája 2012.
Dňa 26. februára 1997 krajský súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnych
poplatkov za podaný návrh.
Dňa 4. marca 1997 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.
Dňa 19. júna 1997 sťažovateľ požiadal krajský súd o vydanie platobného rozkazu.
Dňa 1. júla 1997 krajský súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 18 Rob 1357/96-22,
ktorý nadobudol právoplatnosť 1. augusta 1997.
Dňa 17. júna 1999 obec H. podala na krajskom súde návrh na obnovu konania
vedeného pod sp. zn. 18 Rob 1357/96.
Dňa 24. júna 1999 bol spis predložený sudcovi JUDr. J. S.
Dňa 13. januára 2000 si predmetný spis vyžiadal Okresný súd Vranov nad Topľou,
k spisu sp. zn. 3 Er 3196/97.
Dňa 3. februára 2000 bol predmetný spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad
Topľou.
Dňa 21. júla 2003 odporca požiadal krajský súd o vyhotovenie kópií zo súdneho
spisu.
Dňa 31. júla 2003 bolo v spise zaznamenané, že sa do kancelárie obchodného úseku
krajského súdu dostavil zástupca odporcu „za účelom prevzatia kópie návrhu, platobného
rozkazu 17 Rob 1357/96-22 zo dňa 1. 7. 1997 so súhlasom sudkyne JUDr. L. M.“.
27
Dňa 18. marca 2005 krajský súd uznesením č. k. 9 Cb 673/99-88 povolil obnovu
konania vo veciach sp. zn. 18 Rob 1357/96, sp. zn. 17 Rob 1361/96 a sp. zn. 9 Cb 1832/96.
Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, preto bol spis predložený
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), aby rozhodol o tomto
opravnom prostriedku.
Dňa 29. novembra 2006 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 223/2005 napadnuté
uznesenie krajského súdu č. k. 9 Cb 673/99-88 z 18. marca 2005 zmenil tak, že návrh na
obnovu konania zamietol.
Dňa 16. februára 2007 odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k.
18 Rob 1357/96-22 vydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo
doručené do vlastných rúk.
Dňa 19. februára 2007 bol v spise uskutočnený záznam, podľa ktorého „spis sp. zn.
18 Rob 1357/1996 bol dňa 18. 9. 2001 zapožičaný tunajšiemu súdu k sp. zn. 9 Cb/673/1999.
Tento bol vrátený dňa 19. 2. 2007“.
Dňa 26. februára 2007 konajúci sudca JUDr. V. H. vydal opravné uznesenie č. k.
18 Rob 1357/96-34 k platobnému rozkazu vydanému 1. júla 1997.
Dňa 1. marca 2007 odporca podal odpor proti opravnému uzneseniu č. k.
18 Rob 1357/96-34.
Dňa 15. marca 2007 sťažovateľ podal proti opravnému uzneseniu č. k.
18 Rob 1357/96-34 „ve lhůte odvolání“.
Dňa 22. marca 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom
opravnom prostriedku.
Dňa 26. júla 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 47/2007 opravné uznesenie
krajského súdu č. k. 18 Rob 1357/96-34 zrušil v podstate preto, že „Platobný rozkaz vydaný
krajským súdom netrpí žiadnou chybou, ktorú by bolo potrebné odstraňovať vydaním
opravného uznesenia s použitím ust. § 164 OSP“.
Dňa 11. septembra 2007 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 27. septembra 2007 krajský súd vyzval odporcu, aby oznámil, kto bol v roku
1997 oprávnený preberať poštu adresovanú do vlastných rúk a „kto prevzal za Obecný
úrad H. platobný rozkaz č. k. 18 Rob/1657/1996-22 dňa 11. 7. 1997“.
28
Dňa 4. októbra 2007 odporca oznámil krajskému súdu, že oprávnený preberať poštu
do vlastných rúk „bol jedine štatutár obce-starosta obce“ pričom „platobný rozkaz č. k.
18 Rob/1357/1996-22 dňa 11. 7. 1997 jednoznačne neprevzal vtedajší starosta obce“.
Dňa 11. októbra 2007 krajský súd uznesením č. k. 18 Rob 1357/96-52 zrušil svoj
platobný rozkaz č. k. 18 Rob 1357/96-22 z 1. júla 1997.
Dňa 26. novembra 2007 sťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu č. k.
18 Rob 1357/96-52 odvolanie.
Dňa 28. novembra 2007 krajský súd odvolanie sťažovateľa zaslal odporcovi s tým,
aby sa k tomuto vyjadril.
Dňa 14. decembra 2007 odporca doručil krajskému súdu svoje vyjadrenie
k odvolaniu sťažovateľa.
Dňa 27. decembra 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol
o odvolaní sťažovateľa.
Dňa 16. januára 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Obo 262/2007 zrušil
napadnuté uznesenie č. k. 18 Rob 1357/96-52, pretože „nemožno dospieť k záveru, že
platobný rozkaz nebol doručený do vlastných rúk v zmysle § 173 OSP“.
Dňa 14. februára 2008 odporca podal dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu
sp. zn. 6 Obo 262/2007.
Dňa 26. februára 2008 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k dovolaniu
odporcu.
Dňa 6. marca 2008 bolo krajskému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľa
k dovolaniu odporcu.
Dňa 17. marca 2008 bol najvyššiemu súdu doručený spis, aby rozhodol o dovolaní
odporcu.
Dňa 6. júna 2008 najvyšší súd uznesením č. k. 1 Obdo V 21/2008-80 zrušil
napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dňa 7. júla 2008 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 4. augusta 2008 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd o zapožičanie
predmetného spisu.
Dňa 14. októbra 2008 bol do zápisnice vypočutý svedok Ing. J. O. a svedkyňa M. S.
29
Dňa 20. októbra 2008 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu krajského súdu
č. k. 18 Rob 1357/96-22 z 1. júla 1997.
Dňa 23. októbra 2008 bola vec zaevidovaná na krajskom súde pod sp. zn.
Dňa 24. októbra 2008 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k podanému
odporu.
Dňa 4. novembra 2008 zákonný sudca JUDr. V. H. oznámil predsedovi súdu
skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z rozhodovania v danej veci. Sťažovateľ totiž podal proti
nemu žalobu o náhradu škody. Vec bola na pokyn predsedu krajského súdu náhodným
výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. J. K.
Dňa 10. novembra 2008 sa sťažovateľ písomne vyjadril k podanému odporu. Navrhol
aj vylúčenie sudcu JUDr. V. H. z konania a namietol aj nepríslušnosť krajského súdu.
Dňa 10. novembra 2008 zákonná sudkyňa JUDr. J. K. oznámila predsedovi súdu
skutočnosti, pre ktoré je vylúčená z rozhodovania v danej veci. Sťažovateľ totiž podal proti
nej žalobu o náhradu škody.
Dňa 11. novembra 2008 sťažovateľ doručil krajskému súdu rozsiahle doplnenie
svojich podaní.
Dňa 12. novembra 2008 bola vec na pokyn predsedu krajského súdu náhodným
výberom pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni JUDr. K. P.
Dňa 8. decembra 2008 sa odporca vyjadril k veci a zaslal súdu písomnosti.
Dňa 12. decembra 2008 Okresné riaditeľstvo PZ Vranov nad Topľou (ďalej len
„okresné riaditeľstvo“) požiadalo krajský súd „o podanie správy zaslanie rozhodnutí“.
Dňa 30. decembra 2008 krajský súd reagoval na uvedenú požiadavku okresného
riaditeľstva.
Dňa 21. januára 2009 súdny exekútor JUDr. Š. Š. požiadal krajský súd o súčinnosť.
Dňa 22. januára 2009 sťažovateľ podal vo veci písomné vyjadrenie. V rovnaký deň
bolo postúpené z najvyššieho súdu na krajský súd podanie sťažovateľa z 18. augusta 2003,
v ktorom analyzuje danú vec.
Dňa 3. februára 2009 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. Z. K.
Dňa 13. februára 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Bratislava I, že „náš
súd vo veci koná, preto nie je možné Vám celý spis zapožičať“. V rovnaký deň sa krajský
30
súd dopytoval na okresnom riaditeľstve, že v akom štádiu sa nachádza konanie vedené proti
sťažovateľovi a Ing. J. O.
Dňa 3. marca 2009 okresné riaditeľstvo reagovalo na uvedený dotaz krajského súdu,
pričom oznámilo, že okresná prokuratúra 18. marca 2008 zrušila vznesené obvinenie proti
sťažovateľovi a Ing. J. O., preto sa ďalej konanie vedie „iba vo veci“.
Dňa 27. marca 2009 krajský súd uznesením č. k. 4 Cb 1/2008-168 „návrh odporcu
zo dňa 16. 2. 2007 na zrušenie platobného rozkazu č. k. 18 Rob1357/1996-22 zo dňa
1. 7. 1997“ zamietol.
Dňa 27. marca 2009 krajský súd požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou o zaslanie
právoplatného rozhodnutia sp. zn. 1 T 197/2004. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
23. apríla 2009.
Dňa 8. apríla 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou doručil krajskému súdu
právoplatný rozsudok sp. zn. 1 T 197/2004.
Dňa 1. júna 2009 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval, v akom štádiu sa
nachádza napadnuté konanie krajského súdu.
Dňa 5. júna 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že
rozhodnutie č. k. 18 Rob 1357/96-52 dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť.
Dňa 12. júna 2009 odporca doručil krajskému súdu súvisiace rozhodnutie
najvyššieho súdu.
Dňa 30. septembra 2009 krajský súd uznesením č. k. 4 Cb 1/2008-193 prerušil
konanie do rozhodnutia najvyššieho súdu „o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 40/2009“.
Dňa 20. októbra 2009 sťažovateľ písomne namietal prerušenie napadnutého konania.
Dňa 6. novembra 2009 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol
o opravnom prostriedku sťažovateľa proti rozhodnutiu o prerušení konania.
Dňa 9. decembra 2009 najvyšší súd uznesením č. k. 2 Obo 110/2009-199 zrušil
uznesenie krajského súdu č. k. 4 Cb 1/2008-193 o prerušení napadnutého konania.
Dňa 28. decembra 2009 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 3. februára 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. marec 2010.
Dňa 23. februára 2010 a 25. februára 2010 sťažovateľ písomne doplnil svoje
skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy vo veci.
31
Dňa 2. marca 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito s tým, že sťažovateľ v určenej lehote doplní svoje námietky zaujatosti, ktoré
vzniesol proti zákonnej sudkyni.
Dňa 4. marca 2010 a 8. marca 2010 sťažovateľ doplnil svoje dôvody námietok
zaujatosti voči sudkyni JUDr. Z. K.
Dňa 12. marca 2010 sťažovateľ navrhol prerušenie konania vzhľadom na to, že
vo veci podal ústavnú sťažnosť (ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
2 Obo 40/2009 z 27. mája 2009 a sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 zo 17. decembra 2009).
Sťažovateľ sa v rovnaký deň obrátil sťažnosťou aj na predsedu krajského súdu, ktorý
postúpil jeho podanie na ďalší procesný postup súvisiaci s námietkou zaujatosti.
Dňa 12. marca 2010 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k námietke zaujatosti.
Dňa 24. marca 2010 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o námietke
zaujatosti.
Dňa 7. apríla 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Ndob 14/2010 konanie
o vylúčenie sudkyne JUDr. Z. K. z prerokúvania a rozhodovania veci krajského súdu sp. zn.
4 Cb 1/2008 zastavil.
Dňa 14. apríla 2010 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 4. mája 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou (v súvislosti s vecou sp. zn.
3 Er 3159/97) požiadal krajský súd o informáciu o stave konania.
Dňa 5. mája 2010 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že proti
platobnému rozkazu č. k. 18 Rob 1357/96-22 z 1. júla 1997 bol podaný odpor, o ktorom ešte
nie je rozhodnuté.
Dňa 2. júna 2010 odporca požiadal krajský súd o prehodnotenie svojho oznámenia
z 5. mája 2010.
Dňa 7. júna 2010 krajský súd na základe podnetu odporcu doplnil svoje oznámenie
z 5. mája 2010; túto skutočnosť dal na vedomie aj odporcovi.
Dňa 5. augusta 2010 sťažovateľ doručil krajskému súdu rozsiahle vyjadrenie vo veci.
Dňa 10. augusta 2010 krajský súd vyzval sťažovateľa na predloženie dôkazu o tom,
že podal ústavnú sťažnosť, aby mohol posúdiť návrh sťažovateľa na prerušenie konania.
Dňa 13. augusta 2010 sa sudkyňa vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa na zbytočné
prieťahy v konaní z 31. júla 2010.
32
Dňa 19. augusta 2010 sťažovateľ doručil krajskému súdu vyjadrenie vo veci.
Dňa 9. septembra 2010 sťažovateľ vo svojom vyjadrení oznámil krajskému súdu, že
na prerušení konania netrvá.
Dňa 17. septembra 2010 sudkyňa JUDr. Z. K. oznámila predsedovi krajského súdu
skutočnosti na vylúčenie z prerokúvanej veci.
Dňa 21. septembra 2010 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie JUDr. J. V.
Dňa 5. novembra 2010 sťažovateľ vo svojom podaní navrhol krajskému súdu, aby
„o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 projednal okr. soud Vranov jako soud
exekuční v rámci řízení Er 3159/1997“.
Dňa 23. decembra 2010 Okresný súd Vranov nad Topľou (v súvislosti s vecou sp. zn.
3 Er 3159/97) požiadal krajský súd o informáciu o stave konania.
Dňa 10. januára 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. január 2011.
V rovnaký deň krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že vo veci je
nariadené pojednávanie.
Dňa 19. januára 2011 sťažovateľ zo zdravotných dôvodov ospravedlnil svoju neúčasť
na nariadenom pojednávaní.
Dňa 25. januára 2011 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 22. február 2011.
Dňa 11. februára 2011, 15. februára 2011 a 18. februára 2011 bolo krajskému súdu
doručené podanie sťažovateľa označené ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu –
námitka soudní nepravomoci“.
Dňa 16. februára 2011 boli účastníci konania upovedomení o odročení nariadeného
pojednávania „z dôvodu PN sudcu“.
Dňa 13. apríla 2011 krajský súd žiadal o pripojenie súvisiacich rozhodnutí.
Dňa 11. mája 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. jún 2011.
Dňa 21. júna 2011 bolo pojednávanie odročené na neurčito na účely pripojenia spisu
sp. zn. 9 Cb 1832/1996 z Okresného súdu Vranov nad Topľou.
Dňa 7. júla 2011 sťažovateľ podal námietku zaujatosti zákonného sudcu JUDr. J. V.
Dňa 13. júla 2011 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že spis
sp. zn. 4 Cb 1/2008 mu nemôže zapožičať, pretože je vo veci podaná námietka zaujatosti.
33
Dňa 8. septembra 2011 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd
o zapožičanie spisu sp. zn. 4 Cb 1/2008.
Dňa 22. septembra 2011 sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť
a „otevřený dopis dr. V. a Mgr. K.“.
Dňa 12. októbra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu – námitka soudní nepravomoci“.
Dňa 2. novembra 2011 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že
v súčasnosti nie je možné zapožičať spis sp. zn. 4 Cb 1/2008, lebo „konanie nie je skončené
a žalobca podáva sťažnosti, ktoré treba vybavovať“. Krajský súd súčasne urgoval uvedený
okresný súd o zapožičanie spisu sp. zn. 9 Cb 1832/1996.
Dňa 2. novembra 2011 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. december 2011.
Dňa 21. novembra 2011 Okresný súd Vranov nad Topľou oznámil krajskému súdu,
že spis sp. zn. 9 Cb 1832/1996 nie je možné zapožičať, pretože „nie je nášho súdu“.
Dňa 1. decembra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu – námitka soudní nepravomoci“, ku ktorému
bola pripojená aj „žaloba na omluvu ze dne 25. 11. 2011“, ktorá smeruje aj proti
JUDr. J. V., JUDr. V. H. a Mgr. Z. K.
Dňa 6. decembra 2011 bol zrušený termín pojednávania nariadeného na
13. decembra 2011 „z dôvodu námietky zaujatosti sudcu podanej žalobcom“.
Dňa 13. decembra 2011 sudca JUDr. J. V. oznámil predsedovi krajského súdu
skutočnosti, ktoré sú dôvodom na vylúčenie sudcu.
Dňa 21. decembra 2011 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie JUDr. J. S. Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd aj
o zapožičanie spisu sp. zn. 4 Cb 1/2008.
Dňa 17. februára 2012 bol spis krajského súdu sp. zn. 4 Cb 1/2008 zapožičaný
Okresnému súdu Vranov nad Topľou.
Dňa 23. februára 2012 sťažovateľ podal krajskému súdu aj „návrh na zastavení
zřízení“.
Dňa 16. apríla 2012 sťažovateľ zaslal „predsedovi senátu“ svoje písomné stanovisko
vo veci a rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 1 T 197/2004.
34
Dňa 18. mája 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil krajskému súdu spis
sp. zn. 4 Cb 1/2008.
Dňa 28. mája 2012 sťažovateľ adresoval písomné dopyty na zákonného sudcu.
Dňa 29. mája 2012 sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť na
zbytočné prieťahy v konaní.
Dňa 18. júna 2012, 21. júna 2012 a 26. júna 2012 sťažovateľ podal na krajskom súde
vyjadrenie a podanie označené ako „dotazy a návrh na zastavení zřízení pro nedostatek
soudní pravomoci“.
Dňa 26. júna 2012 sťažovateľ oznámil krajskému súdu, že „v době od 4. 7. 2012 do
30. 7. 2012 se mohu účastnit jednání u KS Košice mimo 25. 7. a 27. 7. 2012“.
Dňa 3. júla 2012 krajský súd požiadal Okresný súd Vranov nad Topľou
o zapožičanie spisu sp. zn. 1 T 197/2004 a zároveň o vrátenie spisu sp. zn. 9 Cb 1832/1996.
V rovnaký deň krajský súd oznámil účastníkom konania, že „vo veci vzhľadom na
protichodné stanoviská účastníkov sporu, bude vytýčený termín pojednávania po 1. 9. 2012,
keďže súd zabezpečuje listinné dôkazy“.
Dňa 9. júla 2012 sťažovateľ vo svojom podaní krajskému súdu naliehal, aby
„jednání bylo ihned nařízeno“.
Dňa 16. júla 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou oznámil krajskému súdu, že spis
sp. zn. 9 Cb 1832/1996 nemôže byť vrátený, lebo so súvisiacim spisom bol zapožičaný
Okresnému súdu Bratislava I.
Dňa 24. júla 2012 sťažovateľ zaslal krajskému súdu rozsudok Okresného súdu
Vranov nad Topľou sp. zn. 1 T 197/2004.
Dňa 27. augusta 2012 sťažovateľ požiadal krajský súd o oznámenie termínu
pojednávania.
Dňa 30. augusta 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd aj
o zaslanie spisu sp. zn. 4 Cb 1/2008.
Dňa 4. septembra 2012 krajský súd zapožičal Okresnému súdu Vranov nad Topľou
svoj spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 „s tým, aby ste ho vrátili do 1. 12. 2012“.
Dňa 24. septembra 2012 bol doručený krajskému súdu „procesný návrh na odmítnutí
odporu“.
35
Dňa 28. septembra 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil krajskému súdu spis
sp. zn. 4 Cb 1/2008.
Dňa 30. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „Oprava vadného procesního postupu soudu – Žádost o nařízení jednání a výslech
svedků“.
Dňa 31. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „Ďalší procesný návrh na odmítnutí odporu“.
Dňa 5. novembra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „návrh na zastavení zŕízení“. V rovnaký deň podal sťažovateľ predsedovi krajského
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
Dňa 6. novembra 2012 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie Mgr. J. F.
Dňa 20. novembra 2012 sudkyňa Mgr. J. F. oznámila predsedovi krajského súdu, že
sťažovateľ aj na ňu podal žalobu o ochranu osobnosti, preto žiadala, aby bola v danej veci
vylúčená z jej prerokovania a rozhodovania.
Dňa 6. decembra 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou zapožičal krajskému súdu
spis sp. zn. 1 T 197/2004.
Dňa 11. decembra 2012 a 13. decembra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie
sťažovateľa označené ako „Důkaz spisem 1T 197/04, návrh na zastavení zŕízení“
Dňa 17. decembra 2012 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie JUDr. J. S.
Dňa 16. januára 2013 sťažovateľ nahliadol do spisu.
Dňa 16. januára 2013 sťažovateľ namietol zaujatosť sudkyne JUDr. S. M. a navrhol,
„aby JUDr. S. M. byla z věci 3Cb 4/2008 i 4Cb 1/2008 vyloučena a věc byla pŕedána
z důvodu vhodnosti k vyŕízení ke Krajskýmu soudu Žilina“.
Dňa 28. januára 2013 sa sudkyňa JUDr. S. M. vyjadrila „k vznesenej námietke
zaujatosti vo veci sp. zn. 4Cb/1/2008“. V rovnaký deň krajský súd vrátil Okresnému súdu
Vranov nad Topľou spis sp. zn. 1 T 197/2004.
Dňa 1. februára 2013 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „4Cb 1/2008 urg. rozhodnutí o proces. návrzích“.
36
Dňa 5. februára 2013 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol
o námietkach zaujatosti sťažovateľa.
Dňa 11. februára 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Ndob 2/2013 rozhodol, že
sudkyňa JUDr. S. M. je vylúčená z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom
súde pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a sp. zn. 3 Cb 4/2008.
Dňa 28. februára 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Ndob 3/2013 návrhu
sťažovateľa na prikázanie veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 a sp. zn.
3 Cb 4/2008 nevyhovel.
Dňa 12. marca 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 vrátený krajskému súdu.
Dňa 13. marca 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 opäť vrátený najvyššiemu súdu,
„pretože pri vyhotovovania uznesenia č. k. 4 Ndob 2/2013 a 4 Ndob 3/2013 došlo k zrejmej
nesprávnosti“.
Dňa 25. marca 2013 bol krajskému súdu vrátený spis s opraveným výrokom
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Ndob 2/2013.
Dňa 14. mája 2013 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby uhradil súdny poplatok
„za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti“.
Dňa 14. mája 2013 sudcovia krajského súdu JUDr. G. V., Mgr. M. H., JUDr. R. R.
a JUDr. D. B. doručili predsedovi krajského súdu svoje „oznámenie o zaujatosti“ v danej
veci.
Dňa 6. júna 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 predložený najvyššiemu súdu
„na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“. Podanie bolo na najvyššom súde zaevidované pod
sp. zn. 3 Ndob 21/2013.
Dňa 26. júna 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 vrátený krajskému súdu bez
rozhodnutia, pretože „nebol dodržaný správny postup pri predkladaní veci nadriadenému
súdu vyplývajúci z ust. § 15 ods. 1 a 2 O. s. p.“.
Dňa 26. júna 2013 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie JUDr. G. V.
Dňa 19. júla 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 predložený najvyššiemu súdu
„na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“. Podanie bolo na najvyššom súde zaevidované pod
sp. zn. 3 Ndob 23/2013.
37
Dňa 8. augusta 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 vrátený krajskému súdu bez
rozhodnutia, pretože „opätovne nebol dodržaný správny postup pri predkladaní veci
nadriadenému súdu vyplývajúci z ust. § 15 ods. 1 a 2 O. s. p.“.
Dňa 27. augusta 2013 sudkyňa krajského súdu JUDr. G. V. doručila predsedovi
krajského súdu svoje „oznámenie o zaujatosti“ v danej veci.
Dňa 5. septembra 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 znovu predložený najvyššiemu
súdu „na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“. Podanie bolo na najvyššom súde zaevidované
pod sp. zn. 3 Ndob 27/2013.
Dňa 13. septembra 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndob 27/2013 rozhodol, že
sudcovia krajského súdu JUDr. G. V., Mgr. M. H., JUDr. R. R. a JUDr. D. B. nie sú
vylúčení z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.
Dňa 25. septembra 2013 bol spis sp. zn. 4 Cb 1/2008 vrátený krajskému súdu.
C. Vec vedená na Krajskom súde v Košiciach v súčasnosti pod sp. zn.
3 Cb 4/2008 (predtým pod sp. zn. 17 Rob 1361/96).
Dňa 27. novembra 1996 navrhovateľ Ing. L. M., Česká republika, podal na krajskom
súde proti obci H. (ďalej aj „odporca“) návrh na začatie konania o zaplatenie sumy
99 997 Sk s prísl. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 17 Rob 1361/96. V ďalšom bude
navrhovateľ označovaný ako „sťažovateľ“ napriek tomu, že označenie navrhovateľa
v uvedenom žalobnom návrhu nie je totožné s označením sťažovateľa na podanej ústavnej
sťažnosti zo 7. mája 2012.
Dňa 4. februára 1997 krajský súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdnych
poplatkov za podaný návrh.
Dňa 20. februára 1997 sťažovateľ uhradil súdny poplatok.
Dňa 7. marca 1997 a 19. júna 1997 sťažovateľ požiadal krajský súd o vydanie
platobného rozkazu.
Dňa 27. júna 1997 krajský súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 17 Rob 1361/96-
24, ktorý nadobudol právoplatnosť 1. augusta 1997.
Dňa 17. júna 1999 obec H. podala na krajskom súde návrh na obnovu konania sp. zn.
38
Dňa 21. júna 1999 si predmetný spis vyžiadal Okresný súd Vranov nad Topľou
k spisu sp. zn. 3 Er 3196/97.
Dňa 23. júna 1999 bol predmetný spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad
Topľou.
Dňa 28. septembra 1999 Okresný súd Vranov nad Topľou vrátil predmetný spis
krajskému súdu.
Dňa 4. októbra 1999 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby predložil výpis
zo živnostenského registra.
Dňa 26. októbra 1999 sťažovateľ predložil krajskému súdu kópiu svojho
živnostenského listu.
Dňa 8. novembra 1999 bola v spise zaznamenaná úprava „Spis predložiť JUDr. S.
Čl. 28 – návrh na obnovu konania“.
Dňa 13. januára 2000 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval na krajskom
súde, či bol v danej veci podaný návrh na obnovu konania.
Dňa 21. júla 2003 odporca požiadal krajský súd o vyhotovenie kópií zo súdneho
spisu.
Dňa 31. júla 2003 bolo v spise zaznamenané, že sa do kancelárie obchodného úseku
krajského súdu dostavil zástupca odporcu „za účelom prevzatia kópie návrhu, platobného
rozkazu 17 Rob 1361/96-24 zo dňa 27. 6. 1997 so súhlasom sudkyne JUDr. L.M.“.
Dňa 5. septembra 2003 bol predmetný spis sp. zn. 17 Rob 1361/96 pripojený k spisu
krajského súdu sp. zn. 9 Cb 673/99.
Dňa 18. marca 2005 krajský súd uznesením č. k. 9 Cb 673/99-88 povolil obnovu
konania vo veciach sp. zn. 18 Rob 1357/96, sp. zn. 17 Rob 1361/96 a sp. zn. 9 Cb 1832/96.
Sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, preto bol spis predložený
najvyššiemu súdu, aby rozhodol o tomto opravnom prostriedku.
Dňa 29. novembra 2006 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obo 223/2005 napadnuté
uznesenie krajského súdu č. k. 9 Cb 673/99-88 z 18. marca 2005 zmenil tak, že návrh na
obnovu konania zamietol.
Dňa 16. februára 2007 odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k.
17 Rob 1361/96-24 vydaného 27. júna 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo
doručené do vlastných rúk.
39
Dňa 19. februára 2007 bol v spise uskutočnený záznam, podľa ktorého „spis sp. zn.
17 Rob/1361/1996 bol dňa 5. 9. 2001 zapožičaný tunajšiemu súdu k sp. zn. 9Cb/673/1999.
Tento bol vrátený dňa 19. 2. 2007“.
Dňa 26. februára 2007 predseda senátu JUDr. V. H. vydal opravné uznesenie č. k.
17 Rob 1361/96-41 k platobnému rozkazu vydanému 27. júna 1997.
Dňa 1. marca 2007 odporca podal odpor proti opravnému uzneseniu č. k.
17 Rob 1361/96-41.
Dňa 15. marca 2007 sťažovateľ podal proti opravnému uzneseniu č. k.
17 Rob 1361/96-41 „odvolání“.
Dňa 22. marca 2007 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom
opravnom prostriedku.
Dňa 5. apríla 2007 súdny exekútor Mgr. Ing. Š. V. zaslal krajskému súdu „žiadosť
o poskytnutie súčinnosti“.
Dňa 10. apríla 2007 krajský súd oznámil súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Š. V., že
„požadovanú informáciu Vám nemôžeme poskytnúť, pretože spis sa nachádza na
Najvyššom súde SR“.
Dňa 25. apríla 2007 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obo 68/2007 opravné
uznesenie krajského súdu č. k. 17 Rob 1361/96-41 zrušil.
Dňa 30. mája 2007 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 12. júna 2007 odporca podal dovolanie proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.
Dňa 21. júna 2007 bol najvyššiemu súdu doručený spis, aby rozhodol o dovolaní
odporcu.
Dňa 29. mája 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obdo V 50/2007 dovolanie
odporcu odmietol.
Dňa 7. júla 2008 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 1. augusta 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „další vyjádření navrhovatele“.
Dňa 8. augusta 2008 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „3. vyjádření navrhovatele“, ako aj „4. vyjádření navrhovatele“. V rovnaký deň podal
sťažovateľ sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní.
40
Dňa 11. augusta 2008 krajský súd vyzval sťažovateľa, aby oznámil, či vo svojom
ostatnom podaní vznáša „námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. V. H.“.
Dňa 19. augusta 2008 sťažovateľ oznámil krajskému súdu, že jeho uvedené podanie
„je námitkou podjatosti soudce JUDr. V. H.“.
Dňa 2. septembra 2008 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol
o námietke zaujatosti sťažovateľa.
Dňa 9. septembra 2008 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Ndob 18/2008 rozhodol, že
sudca JUDr. V. H. nie je vylúčený z prerokovania a rozhodovania veci vedenej na krajskom
súde pod sp. zn. 17 Rob 1361/96.
Dňa 3. októbra 2008 sa Okresný súd Vranov nad Topľou informoval na krajskom
súde, v akom štádiu sa nachádza napadnuté konanie krajského súdu. V rovnaký deň krajský
súd odpovedal, že „vo veci návrhu na zrušenie platobného rozkazu 17 Rob/1361/1966 bude
po doplnení dokazovania rozhodnuté do 20. 10. 2008“.
Dňa 14. októbra 2008 sa „do zápisnice“ uskutočnil výsluch Ing. J. O. a M. S.
Dňa 20. októbra 2008 odporca podal odpor proti platobnému rozkazu krajského súdu
č. k. 17 Rob 1361/96-24 z 27. júna 1997.
Dňa 30. októbra 2008 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd o zaslanie
rozhodnutia č. k. 17 Rob 1361/96-24 z 27. júna 1997. V rovnaký deň krajský súd na
uvedený dopyt odpovedal, že „vo veci neexistuje rozhodnutie, pretože proti platobnému
rozkazu bol podaný odpor“.
Dňa 3. novembra 2008 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd,
„o poskytnutie informácie v akom stave je konanie o návrhu na zrušenie platobného
rozkazu 17 Rob/1361/1996. V prípade ak v rámci konania bolo vydané rozhodnutie žiadame
o jeho zaslanie“.
Dňa 10. novembra 2008 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou,
že „vec sp. zn. 17 Rob/1361/1996 nie je právoplatne skončená, pretože proti platobnému
rozkazu bol podaný odpor“.
Dňa 10. novembra 2008 bola vec preradená do registra Cb a náhodným výberom bola
pridelená na prerokovanie a rozhodnutie sudkyni Mgr. J. F.
Dňa 10. novembra 2008 sťažovateľ nahliadol do spisu.
41
Dňa 10. novembra 2008 sťažovateľ navrhol vylúčenie sudcu JUDr. V. H. z konania
a namietol aj nepríslušnosť krajského súdu v danej veci.
Dňa 12. novembra 2008 krajský súd vyzval Poštu H., aby „zaslali plnú moc, platnú
v čase doručovania uvedenej zásielky, ktorá upravovala doručenie zásielok, na základe
ktorej bola zásielka dňa 14. 7. 1997 doručená Obci H.“. V rovnaký deň krajský súd vyzval
odporcu, aby predložil relevantný štatút obce na preberanie zásielok.
Dňa 14. novembra 2008 sťažovateľ doručil krajskému súdu rozsiahle doplnenie
svojich podaní.
Dňa 24. novembra 2008 Okresný súd Vranov nad Topľou opätovne požiadal krajský
súd „o oznámenie, či exekučný titul 17 Rob 1361/96 z 27. 6. 1997, ktorý je titulom v tomto
konaní (3 Er 3196/97, pozn.) o vykonanie exekúcie bol zrušený“.
Dňa 24. novembra 2008 odporca zaslal krajskému súdu „ŠTATÚT OBCE H.“.
Dňa 25. novembra 2008 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou aj
to, že „v súčasnosti sa robí dokazovanie na zistenie, či platobný rozkaz bol dňa 14. 7. 1997
platne prevzatý“ odporcom.
Dňa 26. novembra 2008 krajský súd vyzval odporcu, aby predložil „Organizačný
poriadok Obecného úradu v H., platný v čase doručenia platobného rozkazu“.
Dňa 1. decembra 2008 pošta oznámila krajskému súdu, že jeho žiadosti nemožno
vyhovieť, pretože zo žiadaného obdobia sú doklady už skartované.
Dňa 8. decembra 2008 odporca reagoval na výzvu krajského súdu.
Dňa 12. decembra 2008 okresné riaditeľstvo požiadalo krajský súd „o podanie
správy a zaslanie rozhodnutí“.
Dňa 19. decembra 2008 krajský súd reagoval na žiadosť okresného riaditeľstva.
Dňa 2. januára 2009 krajský súd vyzval odporcu, aby oznámil, či svedkyňa „M. S. aj
v r. 1997 vykonávala iba upratovacie práce na polovičný úväzok, prípadne či a od kedy
a aké práce vykonávala na celý úväzok“.
Dňa 16. januára 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal o informácie, najmä
„či došlo nejakým spôsobom k anulovaniu právoplatnosti vydaného platobného rozkazu
zo dňa 27. 6. 1997 a akým spôsobom“.
Dňa 22. januára 2009 sťažovateľ podal vo veci rozsiahle písomné vyjadrenie.
42
Dňa 23. januára 2009 krajský súd vyzval odporcu, aby oznámil „deň, od ktorého bol
vo funkcii starosta obce H. Mgr. M. F.“. Odporca v rovnaký deň reagoval na uvedenú
výzvu.
Dňa 2. februára 2009 krajský súd uznesením č. k. 3 Cb 4/2008-169 návrh na zrušenie
platobného rozkazu zamietol a odmietol odpory z 1. marca 2007 a 20. októbra 2008 proti
platobnému rozkazu vydanému krajským súdom 27. júna 1997 pod č. k. 17 Rob 1361/96-
24.
Dňa 11. februára 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou urgoval podanie informácie
najmä o tom, „či došlo nejakým spôsobom k anulovaniu právoplatnosti vydaného
platobného rozkazu zo dňa 27. 6. 1997 a akým spôsobom“.
Dňa 12. februára 2009 krajský súd oznámil Okresnému súdu Vranov nad Topľou, že
v danej veci boli odpory z 1. marca 2007 a 20. októbra 2008 proti platobnému rozkazu
vydanému krajským súdom 27. júna 1997 č. k. 17 Rob 1361/96-24 zatiaľ neprávoplatne
odmietnuté.
Dňa 16. februára 2009 bol krajskému súdu doručený (opakovane) odpor odporcu
proti platobnému rozkazu krajského súdu č. k. 17 Rob 1361/96-24 z 27. júna 1997.
Dňa 23. februára 2009 odporca podal odvolanie proti uzneseniu krajského súdu č. k.
3 Cb 4/2008-169 z 2. februára 2009.
Dňa 2. marca 2009 krajský súd uvedené opravné prostriedky (odpor a odvolanie)
odporcu zaslal na vyjadrenie sťažovateľovi.
Dňa 27. marca 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd
o oznámenie, či je jeho uznesenie č. k. 3 Cb 4/2008-169 z 2. februára 2009 právoplatné.
V rovnaký deň bolo uvedenému okresnému súdu oznámené, že proti tomuto uzneseniu bolo
podané odvolanie.
Dňa 2. apríla 2009 bol spis predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby
rozhodol o opravnom prostriedku sťažovateľa.
Dňa 27. mája 2009 najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Obo 40/2009 uznesenie
krajského súdu č. k. 3 Cb 4/2008-169 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 5. júna 2009 bol spis vrátený krajskému súdu.
43
Dňa 8. júna 2009 krajský súd „pre informáciu“ zaslal Okresnému súdu Vranov nad
Topľou a okresnému riaditeľstvu uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009
z 27. mája 2009.
Dňa 8. júna 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. jún 2009.
Dňa 18. júna 2009 bolo krajskému súdu doručené ospravedlnenie sťažovateľa
z neúčasti na nariadenom pojednávaní zo zdravotných dôvodov a jeho dovolanie proti
uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 z 27. mája 2009.
Dňa 19. júna 2009 bolo odporcovi telefonicky oznámené, že sa pojednávanie
neuskutoční.
Dňa 22. júna 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito.
Dňa 23. júna 2009 bolo odporcovi zaslané dovolanie sťažovateľa na vyjadrenie.
Dňa 29. júna 2009 krajský súd vyzval sťažovateľa na predloženie plnej moci
k svojmu dovolaniu, pretože dovolateľ musí byť zastúpený advokátom.
Dňa 2. júla 2009 krajský súd uznesením č. k. 3 Cb 4/2008-217 prerušil konanie do
právoplatného rozhodnutia o dovolaní sťažovateľa. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 25. júla 2009.
Dňa 6. júla 2009 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd o zaslanie
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 z 27. mája 2009.
Dňa 7. júla 2009 krajský súd vyhovel uvedenej žiadosti Okresného súdu Vranov nad
Topľou.
Dňa 8. júla 2009 sa odporca vyjadril k dovolaniu sťažovateľa.
Dňa 13. júla 2009 sťažovateľ doručil krajskému súdu plnú moc pre advokátku
v dovolacom konaní.
Dňa 27. júla 2009 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o podanom
dovolaní sťažovateľa.
Dňa 17. decembra 2009 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 dovolanie
sťažovateľa zamietol.
Dňa 20. januára 2010 bol spis vrátený krajskému súdu. V rovnaký deň bolo
uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 zaslané účastníkom konania a taktiež
Okresnému súdu Vranov nad Topľou.
44
Dňa 2. februára 2010 bolo z najvyššieho súdu odstúpené podanie sťažovateľa
z 28. januára 2010.
Dňa 23. februára 2010 sťažovateľ písomne doplnil svoje skutkové tvrdenia a dôkazné
návrhy vo veci.
Dňa 1. marca 2010 bolo Okresnému súdu Vranov nad Topľou zaslané uznesenie
najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obdo V 36/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8. februára
2010.
Dňa 4. marca 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 22. marec 2010. Krajský
súd vyzval odporcu, aby predložil vo veci ďalšie dôkazy.
Dňa 12. marca 2010 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa z 3. marca
2010, zo 4. marca 2010 a z 9. marca 2010.
Dňa 12. marca 2010 sťažovateľ navrhol prerušenie konania vzhľadom na to, že
vo veci podal ústavnú sťažnosť (ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
2 Obo 40/2009 z 27. mája 2009 a sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 zo 17. decembra 2009).
Dňa 15. marca 2010 boli krajskému súdu z Okresného súdu Košice I odstúpené
podania ako im nepatriace.
Dňa 16. marca 2010 bolo pojednávanie nariadené na 22. marec 2010 odročené na
neurčito.
Dňa 16. marca 2010 sťažovateľ doručil „znovu zaslal“ krajskému súdu ústavnú
sťažnosť, ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 z 27. mája
2009 a sp. zn. 1 Obdo V 36/2009 zo 17. decembra 2009.
Dňa 17. marca 2010 boli do predmetného spisu krajského súdu odstúpené podania
z iných spisov ako tam nepatriace.
Dňa 18. marca 2010 odporca reagoval na výzvu krajského súdu zo 4. marca 2010.
Dňa 19. marca 2010 Krajský súd v Prešove zaslal krajskému súdu žiadanú fotokópiu
návrhu a platobného rozkazu vo veci sp. zn. 9 Cb 1832/96.
Dňa 5. augusta 2010 sa sťažovateľ obrátil na krajský súd svojimi podaniami, ktoré
boli v rovnaký deň zaslané odporcovi. Krajský súd tiež dožiadal ústavný súd, či boli
rozhodnuté súvisiace ústavné sťažnosti sťažovateľa. Sťažovateľ podal predsedovi krajského
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
45
Dňa 11. augusta 2010 bolo z ústavného súdu doručené uznesenie sp. zn.
III. ÚS 192/2010, ktorým bola ústavná sťažnosť sťažovateľa odmietnutá.
Dňa 11. augusta 2010 sa krajský súd dopytoval na ústavnom súde, ako bolo
rozhodnuté o ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ napadol rozhodnutia najvyššieho súdu
sp. zn. 2 Obo 40/2009 a sp. zn. 1 Obdo V 36/2009.
Dňa 12. augusta 2010 sa zákonná sudkyňa vyjadrila k sťažnosti na prieťahy v konaní.
Dňa 2. septembra 2010 ústavný súd oznámil krajskému súdu, že ústavná sťažnosť
sťažovateľa, ktorou napadol rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 40/2009 a sp. zn.
1 Obdo V 36/2009, bola uznesením sp. zn. I. ÚS 177/2010 odmietnutá.
Dňa 9. septembra 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 11. október 2010.
Odporca bol vyzvaný na predloženie dôkazov.
Dňa 14. septembra 2010 boli do predmetného spisu krajskému súdu odstúpené
podania z iných spisov ako tam nepatriace.
Dňa 16. septembra 2010 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa
z 10. septembra 2010.
Dňa 23. septembra 2010 odporca reagoval na výzvu krajského súdu z 9. septembra
2010.
Dňa 24. septembra 2010 boli do predmetného spisu krajského súdu odstúpené
podania z iných spisov ako tam nepatriace. Z podania sťažovateľa z 21. septembra 2010 tiež
vyplynulo, že „vyslovuji námitku podjatosti soudkyně Mgr. J. F.“.
Dňa 4. októbra 2010 bolo pojednávanie nariadené na 11. október 2010 odročené na
neurčito.
Dňa 18. októbra 2010 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol
o uvedenej námietke zaujatosti, ktorú podal sťažovateľ.
Dňa 29. októbra 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Ndob 62/2010 rozhodol, že
zákonná sudkyňa Mgr. J. F. je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci sp. zn.
3 Cb 4/2008. Konanie na prikázanie veci inému súdu bolo zastavené.
Dňa 8. novembra 2010 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 5. novembra 2010 sťažovateľ vo svojom podaní navrhol krajskému súdu, aby
„o odporech odpůrce z 1. 3. 07 a z 20. 10. 08 projednal okr. soud Vranov jako soud
exekuční v rámci řízení Er 3159/1997“.
46
Dňa 24. novembra 2010 bola vec náhodným výberom pridelená na prerokovanie
a rozhodnutie sudkyni JUDr. S. M.
Dňa 13. apríla 2011 Okresný súd Košice I si zapožičal predmetný spis.
Dňa 14. apríla 2011 krajský súd odpovedal na sťažnosť sťažovateľa.
Dňa 29. apríla 2011 bol zapožičaný spis Okresným súdom Košice I vrátený.
Dňa 6. mája 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.
Dňa 10. mája 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako
„námitka nepříslušnosti krajského soudu - námitka soudní nepravomoci“.
Dňa 15. júla 2011 bol spis zapožičaný Okresnému súdu Vranov nad Topľou s tým, že
musí byť obratom vrátený.
Dňa 27. júla 2011 bol zapožičaný spis z Okresného súdu Vranov nad Topľou
vrátený.
Dňa 21. septembra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.
Dňa 12. októbra 2011 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „námitka nepříslušnosti krajského soudu - námitka soudní nepravomoci“.
Dňa 2. januára 2012 Okresný súd Vranov nad Topľou požiadal krajský súd
o zapožičanie predmetného spisu. Krajskému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa
označené ako „vyjádření a žádost“.
Dňa 23. februára 2012 sťažovateľ podal krajskému súdu aj „návrh na zastavení
řízení“.
Dňa 19. apríla 2012 bolo založené do spisu podanie sťažovateľa zo 16. apríla 2012.
Dňa 26. apríla 2012 bolo do spisu založené podanie sťažovateľa z 20. apríla 2012,
ku ktorému bol pripojený rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
Dňa 18. júna 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako
„návrh na zastavení řízení pro nedostatek soudní právomoci“.
Dňa 13. júla 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom trval
na zastavení konania pre nedostatok právomoci.
Dňa 27. júla 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa z 20. júla
2012.
Dňa 1. augusta 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.
47
Dňa 7. augusta 2012 bolo krajskému súdu doručené dožiadanie Okresného súdu
Bratislava I týkajúce sa jeho veci sp. zn. 15 C 69/2005.
Dňa 31. augusta 2012 krajský súd zaujal stanovisko k veci Okresného súdu
Bratislava I sp. zn. 15 C 69/2005. Krajský súd vyzval Okresný súd Vranov nad Topľou
na okamžité vrátenie spisu sp. zn. 3 Cb 4/2008.
Dňa 20. septembra 2012 bol krajskému súdu vrátený zapožičaný spis sp. zn.
Dňa 2. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „Procesní návrh na odmietnutie odporu“.
Dňa 31. októbra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „Oprava vadného procesního postupu soudu – Žádost o nařízení jednání a výslech
svědků“.
Dňa 6. novembra 2012 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „návrh na zastavení řízení“. Sťažovateľ podal predsedovi krajského súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní.
Dňa 13. novembra 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 16. január 2013.
Sťažovateľ doručil krajskému súdu podanie.
Dňa 6. decembra 2012 Okresný súd Bratislava I požiadal krajský súd o zapožičanie
predmetného spisu. Z odpovede krajského súdu na uvedený dopyt vyplýva, že tento spis nie
je možné zapožičať, pretože je vo veci nariadené pojednávanie.
Dňa 15. januára 2013 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa označené
ako „návrh na rozhodnutí o odporech odpůrce“.
Dňa 16. januára 2013 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito. Sťažovateľ vo svojom písomnom podaní namietol zaujatosť zákonnej sudkyne.
Dňa 28. januára 2013 sa zákonná sudkyňa JUDr. S. M. vyjadrila k námietke
zaujatosti.
Dňa 28. januára 2013 Okresný súd Bratislava I znovu požiadal krajský súd
o zapožičanie predmetného spisu.
Dňa 31. januára 2013 krajský súd oznámil Okresnému súdu Bratislava I, že
predmetný spis nie je možné zapožičať „z dôvodu jej odoslania na Najvyšší súd SR na
rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti“.
48
Dňa 5. februára 2013 bol spis predložený najvyššiemu súdu, aby rozhodol o námietke
zaujatosti.
Dňa 12. februára 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Ndob 3/2013 rozhodol, že
sudkyňa JUDr. S. M. nie je vylúčená z prerokovania a rozhodovania veci vedenej na
krajskom súde pod sp. zn. 3 Cb 4/2008.
Dňa 4. marca 2013 bol spis vrátený krajskému súdu.
Dňa 28. marca 2013 bolo krajskému súdu doručené podanie sťažovateľa.
Dňa 18. apríla 2013 krajský súd uznesením č. k. 3 Cb 4/2008-693 a č. k.
3 Cb 4/2008-694 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie námietky
zaujatosti a za návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti.
Dňa 18. apríla 2013 sudkyňa JUDr. S. M. doručila predsedovi krajského súdu svoje
„oznámenie o zaujatosti“ v danej veci.
Dňa 9. mája 2013 sťažovateľ podal odvolanie proti uzneseniam o povinnosti uhradiť
súdny poplatok.
Dňa 14. mája 2013 sudcovia krajského súdu JUDr. D. B., JUDr. G. V., JUDr. Z. K.,
JUDr. R. R., Mgr. M. H., JUDr. J. V., JUDr. J. K. a JUDr. V. H. doručili predsedovi
krajského súdu svoje oznámenia o zaujatosti v danej veci.
Dňa 27. mája 2013 bol spis sp. zn. 3 Cb 4/2008 predložený najvyššiemu súdu
„na rozhodnutie o zaujatosti sudcov“.
Dňa 3. júna 2013 najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Ndob 20/2013 rozhodol, že
sudcovia krajského súdu JUDr. S. M., JUDr. Z. K., JUDr. J. V., JUDr. J. K. a JUDr. V. H.,
sú vylúčení z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.
3 Cb 4/2008 a sudcovia krajského súdu JUDr. D. B., JUDr. G. V., JUDr. R. R. a Mgr. M. H.
nie sú vylúčení z prerokovania a rozhodnutia veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn.
3 Cb 4/2008. Návrhu sťažovateľa na prikázanie veci inému súdu nebolo vyhovené.
Dňa 12. júna 2013 bol spis sp. zn. 3 Cb 4/2008 vrátený krajskému súdu.
D. Vec vedená na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 15 CoE 3/2012
Dňa 6. februára 2012 bol spis predložený Krajskému súdu PO, aby rozhodol
o odvolaniach sťažovateľa a povinného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad
49
Topľou č. k. 3 Er 3196/97-799 z 21. decembra 2009 v spojení s opravným uznesením č. k.
3 Er 3196/97-802 z 28. decembra 2009.
Dňa 16. mája 2012 Krajský súd PO uznesením sp. zn. 15 CoE 3/2012 potvrdil
„uznesenie v spojení s opravným uznesením vo výroku o poukázaní nerozvrhnutého výťažku
dražby v sume 62.779,84,- Eur povinnému“. Zároveň zrušil napadnuté uznesenie vo výroku
o povinnosti uhradiť trovy súdnej exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Š. V.
a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
E. Napadnuté uznesenie Krajského súdu PO sp. zn. 15 CoE 3/2012 zo 16. mája
2012
Už z bodu II./D tohto nálezu vyplýva, že 16. mája 2012 Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 15 CoE 3/2012 potvrdil „uznesenie v spojení s opravným uznesením
vo výroku o poukázaní nerozvrhnutého výťažku dražby v sume 62.779,84,- Eur povinnému“,
a to najmä z týchto dôvodov:
«(...) Krajský súd v Prešove(...) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov(...),
preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad
vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.)
zistil aj po pripojení vyjadrenia súdneho exekútora, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je
čiastočne správne a dôvodné je len odvolanie povinného.
Keďže dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu v celom rozsahu z dôvodu
procesnej vady (absencia doručenia odvolaní súdnemu exekútorovi) odvolací súd po
vykonanom úkone doručenia a podanom vyjadrení súdneho exekútora opätovne posudzoval
odvolacie dôvody uvádzané oprávneným.
(...) pri preskúmavaní rozhodnutia v časti trov exekučného konania odvolací súd
nezistil dôvod na odchýlenie sa od názoru uvedeného v pôvodnom rozhodnutí č. k.
15CoE 12/2010, 15CoE 13/2010-830 zo dňa 19. 3. 2010 a poukazuje na to, že
v predmetnom exekučnom konaní súdny exekútor JUDr. Ing. Š. V. vykonal dražbu
nehnuteľností dňa 4. 3. 2003, v dôsledku ktorej bola získaná suma 62.779084,-Eur.
V konečnom dôsledku však exekúcia nebola ukončená uspokojením oprávneného, ale
50
zastavením exekučného konania, pričom ešte pred týmto rozhodnutím bol súdny exekútor
JUDr. Ing. Š. V. z vykonávania exekúcie vylúčený. Naviac odvolací súd dodáva, že
z ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky vyplýva, že základom na určenie odmeny súdneho
exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie (v prejednávanej
veci išlo o takúto exekúciu) je zásadne výška vymáhanej pohľadávky. To však neplatí
v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až 16 vyhlášky určuje inak. „Inak“ (odlišne než v § 4
ods. 1 vyhlášky) upravuje určenie odmeny súdneho exekútora ustanovenie § 14 ods. 1
vyhlášky aj v prípade, že súd zastaví exekúciu. Odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky [či už ide o 20 %
zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk (§ 5 ods. 1
vyhlášky), alebo 50 % z takto vypočítanej odmeny (§ 5 ods. 2 vyhlášky)], ale podľa a) podľa
počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti. V zmysle vyššie citovaných ustanovení je preto potrebné pri priznávaní
odmeny tomuto exekútorovi vychádzať z hodinovej a paušálnej odmeny a nie z odmeny
stanovenej percentuálne v zmysle § 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. Súd prvého stupňa
preto v tejto časti vec nesprávne právne posúdil, preto výrok o trovách exekúcie bol zrušený
odvolacím súdom s odkazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Úlohou súdu prvého
stupňa bude posúdiť účelnosť hodín vynaložených na exekúciu, ako aj počet úkonov
podliehajúcich paušálnej odmene. Pri rozhodovaní o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie (§ 200 ods. 2 Exekučného poriadku), správne súd prvého stupňa posudzoval
zavinenie oprávneného v zmysle ust. § 203 Exekučného poriadku. Pokiaľ bude dôvodné
priznanie trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Š. V., tak je potrebné vychádzať
predovšetkým z ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku.»
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
51
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či
a) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn.
b) postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1/2008,
(predtým pod sp. zn. 18 Rob 1357/96),
c) postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 4/2008,
(predtým sp. zn. 17 Rob 1361/96),
d) postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 15 CoE 3/2012
dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
e) ako aj posúdenie namietaného porušenia základného práva na vlastníctvo a jeho
ochranu podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a základného práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 15 CoE 3/2012 zo 16. mája 2012.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov(...)
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)
52
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni.
K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným
zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako
právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).
Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, je pod konaním, v ktorom sa takáto vec prerokováva, potrebné
rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj konanie odvolacieho a dovolacieho
súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj konanie o výkon rozhodnutia. Tento
právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani ústava a ani procesné predpisy
upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach nevynímajú z ich povinnosti
konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť poskytnutá súdna ochrana
(I. ÚS 70/98).
Judikatúra ústavného súdu a ESĽP sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02).
Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
53
a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa
rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v daných prípadoch.
A. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Vranov
nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Er 3159/97
Ako to už bolo uvedené, podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu podstatou,
účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte
trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť
ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný
súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Zo súdneho spisu, ktorý si ústavný súd zapožičal, vyplýva, že napadnuté exekučné
konanie bolo na okresnom súde 2. septembra 2011 uznesením č. k. 3 Er 3159/97-666
zastavené, pričom okresný súd sa uzniesol aj na tom, že o náhrade trov exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Š. Š. rozhodne samostatným uznesením. Sťažovateľ sa napriek tomu na
ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až podaním zo 7. mája 2012, t. j. v čase, keď
porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka
konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé
naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Je síce faktom, že proti rozhodnutiu okresného súdu o zastavení konania sťažovateľ
v zákonnej lehote podal odvolanie, avšak Krajský súd PO uznesením sp. zn.
16 CoE 136/2012, 16 CoE 137/2012 o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol tak, že
napadnuté uznesenie č. k. 3 Er 3159/97-666 o zastavení exekučného konania potvrdil, teda
k obživeniu napadnutého konania okresného súdu dosiaľ nedošlo.
54
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci
domáhal ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď
v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda
bola odstránená jeho právna neistota, do úvahy pripadalo v danom štádiu konania
nevyhovenie ústavnej sťažnosti v tejto časti, ktorou sťažovateľ namietal zbytočné prieťahy
v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 3 Er 3159/97, a preto ústavný súd rozhodol
v tejto časti sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu v bode 4.
B. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cb 1/2008 (predtým pod sp. zn.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka
tohto konania nebola závislá od jej právnej alebo skutkovej zložitosti, pričom ani predseda
Krajského súdu KE vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť tejto veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie
úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II./B tohto nálezu),
k predĺženiu napadnutého konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že i keď
oprávnene, opakovane 6x podal opravné prostriedky v konaní, vo veci sa uplatnil až 15x
inštitút námietky zaujatosti, spis musel byť 10x predložený nadriadenému alebo inému súdu
a sťažovateľ požiadal aj o odročenie nariadeného pojednávania. Sťažovateľ síce
v posudzovanom konaní využil viaceré možnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku
(opravné prostriedky, námietky predpojatosti, atď.), avšak využitie možností daných
navrhovateľovi procesnými predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práva
v občianskom súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho
však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01).
Samozrejme, sťažovateľ si za takýchto okolností musel uvedomiť, že dôjde k predĺženiu
predmetného konania, pričom na uvedené skutočnosti nemohol ústavný súd neprihliadnuť
55
pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Využitím práv na podanie
opravných prostriedkov teda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným
prieťahom v konaní, avšak musel si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza
k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania, najmä od 16. februára
2007, keď odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. 18 Rob 1357/96-22
vydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk,
teda trvanie tohto konania už viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané.
Ďalej možno konštatovať, že krajský súd bol v predmetnej veci nečinný aj od
21. septembra 2010 do 10. januára 2011 (štyri mesiace) a neefektívne činný (napr. v období
od 22. marca 2007 do 11. septembra 2007). Faktom je, že aj najvyšší súd uznesením sp. zn.
1 Obo 47/2007 opravné uznesenie krajského súdu č. k. 18 Rob 1357/96-34 zrušil v podstate
preto, že „Platobný rozkaz vydaný krajským súdom netrpí žiadnou chybou, ktorú by bolo
potrebné odstraňovať vydaním opravného uznesenia s použitím ust. § 164 OSP“, teda
najvyšší súd jednoznačne potvrdil nesprávnosť postupu krajského súdu v napadnutom
konaní. Dôsledkom tohto nesprávneho postupu súdu prvého stupňa bolo zbytočné
predĺženie tohto konania asi o pol roka, počas ktorého najvyšší súd rozhodoval o uvedenom
opravnom prostriedku. Krajský súd teda počas minimálne jedného roka nevykonal vo veci
žiadne úkony alebo vykonával neefektívne úkony, ktoré nesmerovali k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v danej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy a dohovoru (pozri napr.
I. ÚS 41/02). K týmto prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania
účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
56
C. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cb 4/2008 (predtým pod sp. zn.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka
tohto konania nebola závislá od jej právnej alebo skutkovej zložitosti, pričom ani predseda
Krajského súdu KE vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť tejto veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanom konaní, treba poukázať predovšetkým na to, že, ako to z chronológie
úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II./C tohto nálezu),
k predĺženiu napadnutého konania prispel aj samotný sťažovateľ najmä tým, že i keď
oprávnene, opakovane 9x podal opravné prostriedky v konaní, vo veci uplatnil až 12x
inštitút námietky zaujatosti, spis musel byť 11x predložený nadriadenému alebo inému
súdu, sťažovateľ požiadal aj o odročenie nariadeného pojednávania zo zdravotných
dôvodov. Na uvedené skutočnosti nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia. Využitím práv na podanie opravných prostriedkov
teda sťažovateľ neprispel svojím správaním k zbytočným prieťahom v konaní, avšak musel
si byť vedomý toho, že tým prirodzene dochádza k oddialeniu rozhodnutia v jeho veci.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v napadnutom konaní
a predovšetkým poukazuje na to, že celkové trvanie tohto konania, najmä od 16. februára
2007, keď odporca podal návrh na zrušenie platobného rozkazu č. k. 18 Rob 1357/96-22
vydaného 1. júla 1997 z dôvodu, že mu toto rozhodnutie nebolo doručené do vlastných rúk,
teda trvanie tohto konania už viac ako 6 rokov je už samo osebe neprimerané.
Ďalej možno konštatovať, že krajský súd bol v predmetnej veci nečinný aj od
24. novembra 2010 do 13. novembra 2012. Krajský súd teda počas takmer dvoch rokov
nevykonal vo veci žiadne úkony alebo vykonával neefektívne úkony, ktoré nesmerovali
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ v danej veci počas súdneho konania
nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v citovaných článkoch ústavy
57
a dohovoru (pozri napr. I. ÚS 41/02). K týmto prieťahom pritom nedošlo v dôsledku
zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 1.
D. K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Prešove
v konaní vedenom pod sp. zn. 15 CoE 3/2012
Postup Krajského súdu PO v konaní vedenom pod sp. zn. 15 CoE 3/2012 sa
v napadnutom konaní zjavne nevyznačuje žiadnymi prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Obdobie od 6. februára 2012 do 16. mája 2012 (tri mesiace), ktoré Krajský súd PO
potreboval na rozhodnutie v danej veci, bolo skutočne krátke a ešte ho nemožno považovať
za porušenie práva sťažovateľa garantovaného v citovanom článku ústavy a dohovoru, preto
ústavný súd sťažnosti sťažovateľa v tejto časti nevyhovel a rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 4 tohto nálezu.
E. K namietanému porušeniu základných práv zaručených v čl. 20 ods. 1 a 4
a čl. 46 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 15 CoE 3/2012 zo 16. mája 2012
Z obsahu sťažnosti ústavný súd ustálil, že sťažovateľ nenamieta ani tak proti
nedostatočnému odôvodneniu uznesenia Krajského súdu PO ako skôr proti jeho právnemu
názoru, pretože považuje za minimálne predčasné, aby bez vyriešenia esenciálnej otázky, či
„odpory odpůrce proti platebním rozkazům byli podané včas či opožděně“, riešil krajský
súd PO „v roce 2012 následnou otázku v exekučním řízení komu vlastně má připadnout
výtěžek z rozvrhu dražby z roku 2004 a zda exekuční titul, tedy platební rozkaz KS Košice
58
17Rob 1361/96 z 27. 6. 1997 zanikl či nezanikl podáním odporu“, a práve týmto
nesprávnym postupom a výkladom malo byť zasiahnuté do označených práv sťažovateľa.
Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu zaručiť
každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať
a rozhodnúť (II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym
názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené
procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným
spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle
IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia
rozsudku.
Ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle čl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, nie je
alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci
všeobecných súdov (podobne II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). V dôsledku toho sa úloha
ústavného súdu obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov
všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného postupu) s ústavou alebo medzinárodnou
zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (zhodne napríklad I. ÚS 225/03,
IV. ÚS 158/09). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto
predmetom kontroly zo strany ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 262/04).
Právnu argumentáciu krajského súdu v napadnutom uznesení Krajského súdu PO
považuje ústavný súd za ústavne korektnú. V žiadnom prípade ju preto nemožno označiť za
arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom
Krajského súdu PO nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného
súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným už ani preto, že ústavný súd nie je
opravným súdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu
tejto právomoci krajského súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou
alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Ústavný súd aj keby nesúhlasil
59
s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi, ktoré sú „pánom zákonov“, v zmysle
citovanej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba
v prípade, ak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, a teda ústavne nekonformný.
O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné
uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,
že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny
výklad Krajským súdom PO takéto nedostatky nevykazuje, a preto nebolo možné sťažnosti
v tejto časti vyhovieť.
4. V nadväznosti na vyslovenie označených základných práv sťažovateľa a v záujme
efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia
v bode 2 prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde konať v predmetných veciach bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať aj primerané finančného zadosťučinenie, pretože
zbytočné prieťahy súdov „způsobila stěžovateli stres, pocity tísně, bezvýchodnosti a obav
o budoucno a tak se podílela na vzniku a rozvoji těžké nemoci stěžovatele, zapříčinila vznik
druhotné platební neschopnosti stěžovatele i jeho pětičlenné rodiny, což se projevilo
nedobře i v rodinných vztazích“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za
odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím aj na povahu veci a na
všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj na podiel sťažovateľa na
vzniknutých zbytočných prieťahoch považuje vo vzťahu ku Krajskému súdu KE za
primerané vo výške 500 € (4 Cb 1/2008) a 1 000 € (3 Cb 4/2008).
60
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zabezpečenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia 7. mája 2012, podanie sťažnosti
7. mája 2012 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu ostatných účastníkov konania
zo 14. októbra 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po
127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí
odmena 130,16 € a režijný paušál 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), preto trovy
právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 545,52 €.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. decembra 2013
61