Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Ndob/3/2013

Najvyšší súd 2 Ndob 3/2013

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Ing. L. M., F. V., IČO: X.,

Č., proti žalovanému: Obec H., H., IČO: X., okres V., zastúpená JUDr. L. T., advokátom, M.,

o zaplatenie 3 319,29 Eur (99 997,-- Sk) s prísl., a o návrhu žalobcu na vylúčenie sudkyne

Krajského súdu v Košiciach JUDr. Slávky Maruščákovej z prejednávania a rozhodovania veci

Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , takto

rozhodol:

Sudkyňa Krajského súdu v Košiciach JUDr. Slávka Maruščáková nie je vylúčená

z prejednávania a rozhodovania vo veci Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

Na pojednávaní dňa 16. 01. 2013 vzniesol žalobca námietku zaujatosti proti vec

prejednávajúcej sudkyni Krajského súdu v Košiciach JUDr. Slávke Maruščákovej. V podanej

námietke uviedol, že súd nevykonal dôkazy, ktoré na preukázanie skutočností, či boli alebo

neboli odpory podané včas, navrhol, a to najmä rozsudkom Okresného súdu Vranov

1 z 24. 08. 2005. Uviedol, že podáva námietku zaujatosti tiež preto, že konajúca

sudkyňa je dohodnutá so žalovanou stranou dopredu na výsledku tohto konania. Ďalej

uviedol, že proti konajúcej sudkyni bola podaná žalobcom žaloba na ochranu osobnosti, a

preto nemôže byť sudkyňa nestrannou v tomto konaní a konanie nemôže prebiehať

spravodlivo. Žalobca vyvodzuje skutočnosť, že sudkyňa je dohodnutá so stranou v opačnom

procesnom postavení, z toho, že bol o tom informovaný už v závere roku 2012

a konkretizované mu to bolo 09. 01. 2013. Od koho má predmetnú informáciu, uviesť

odmietol. Po pojednávaní námietku zaujatosti doplnil písomným podaním, doručeným súdu

dňa 18. 01. 2013, v ktorom podrobne namietal procesný postup vec prejednávajúcej sudkyne

JUDr. Slávky Maruščákovej, postup v konaní a Najvyššieho súdu

2

Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že mu bolo pracovníkmi Krajského súdu Košice

povedané, že sudkyňa má za úlohu dlhy žalovaného i žaloby zlikvidovať, že sa na tom

dohovorila s právnikom žalovaného, tento cieľ má podľa žalobcu od vedenia Krajského súdu

Košice, v ktorom je manžel sudkyne a že celá likvidácia exekučného titulu začala už v roku

2008 na príkaz vedenia vtedajšieho ministerstva a pokračovala z vedenia najvyššieho súdu.

Súčasne navrhol, aby vec bola prikázaná Krajskému súdu v Žiline z dôvodu vhodnosti.

Sudkyňa JUDr. Slávka Maruščáková vo vyjadrení k podanej námietke zaujatosti

uviedla, že sa vo veci necíti byť zaujatá, je bez pomeru k veci, k účastníkom a k právnemu

zástupcovi žalovaného. Ďalej uviedla, že sú nepravdivé tvrdenia žalobcu ohľadom jej údajnej

dohody s protistranou a nevhodného správania na pojednávaní. O žalobe voči osobe sudkyne

vedenej na Okresnom súde Košice I zo strany žalobcu nemá vedomosť. Taktiež uviedla, že

nemá námietky, aby ju súd z rozhodovania vo veci vylúčil, pretože s najväčšou

pravdepodobnosťou možno očakávať, že žalobca podá žalobu proti nej, ako to urobil

postupne voči všetkým sudcom, konajúcim vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd nadriadený Krajskému súdu v Košiciach

( ), posudzoval opodstatnenosť vznesenej námietky z aspektu existencie

dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Vychádzal pritom

z ustanovenia , v zmysle ktorého sudcovia sú vylúčení z prejednávania

a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom

možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska vylúčenia sudcu je právne významným vzťah sudcu

buď k prejednávanej veci (o ktorý ide v prípade konkrétneho záujmu sudcu na určitom

spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci), alebo k účastníkom konania (ide oň

napríklad v prípade rodinného alebo priateľského vzťahu sudcu k účastníkovi konania), alebo

k zástupcovi účastníka konania.

Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý

3

sudca. Ústavná úprava práva na spravodlivý proces ( )

súčasne na druhej strane zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka konania nebola

odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov

( ). V zásade teda platí, že v určitej právnej veci musí

rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného súdu, určený rozvrhom

práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu konania nemal

meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje inštitút

vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania, ktorý zo zákonom predpokladaných

dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho prejednávania a rozhodovania.

Zámer, ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu,

spočíva v zmarení hroziaceho rizika, že by vo veci mohol konať a rozhodovať zaujatý, nie

nestranný sudca.

Nestrannosť, definovaná aj ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti,

býva považovaná za pojem širší ako nezávislosť. Nestrannosť sudcu musí byť podstatou jeho

funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať. Pod sudcovskou nezávislosťou

a nestrannosťou treba rozumieť aj nezávislosť a nestrannosť každého jednotlivého sudcu.

Obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej právnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu. Súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby

voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne

posúdil všetky skutočnosti, závažné pre rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje

všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im

zaručuje právny poriadok (). Sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania veci buď na návrh účastníka súdneho konania ( ), alebo

na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva

na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu

oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci

pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prejednanie veci nestranným súdom je len

povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu

z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (,

, ).

4

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") pri riešení otázky nestrannosti

sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie

aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru. Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj

pri svojom rozhodovaní (napríklad Piersack proti Belgicku). Subjektívna stránka nestrannosti

sudcu sa týka jeho osobných prejavov vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu a k účastníkom

konania, prípadne k ich zástupcom. Významné z tohto hľadiska je, čo si sudca myslel pro foro

interno. Pri subjektívnej nestrannosti sa vychádza z prezumpcie nestrannosti, až kým nie je

preukázaný opak. Na preukázanie nedostatku subjektívnej nestrannosti vyžaduje judikatúra

ESĽP dôkaz o skutočnej zaujatosti (napríklad Hauschildt proti Dánsku). Rozhodujúce nie je

však (subjektívne) stanovisko sudcu, ale existencia objektívnych skutočností, so zreteľom

na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa

neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych symptómov.

Práve tu sa uplatňuje tzv. teória zdania nezaujatosti [spravodlivosť nielenže musí byť

poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná („Justice must not only be done, it must

also be seen to be done")]. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj

objektívne javiť (Delcourt proti Belgicku). Objektívny aspekt nestrannosti je založený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania, resp. aj k ich zástupcom. Posúdenie

nestrannosti sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp.

necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol

byť. Rozhodujúcim prvkom v otázke rozhodovania o zaujatosti, resp. nezaujatosti zákonného

sudcu je to, či obava účastníka konania je objektívne oprávnená. Treba rozhodnúť v každom

jednotlivom prípade, či povaha a stupeň vzťahu sú také, že prezrádzajú nedostatok

nestrannosti súdu (Pullar proti Spojenému kráľovstvu), teda či je tu relevantná obava

z nedostatku nezaujatosti. Relevantnou je len taká obava z nedostatku nestrannosti, ktorá sa

zakladá na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. Objektívnu

nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybnosti

na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného.

Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností

prípadu a podľa objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného

správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik

pochybností o nestrannosti sudcu (Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený

5

dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať

zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať

objektívne za oprávnenú.

Z uvedenej judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť,

že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu

objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu

len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré

by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým

vzťahom k veci disponuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s tvrdeniami žalobcu o zaujatosti

sudkyne krajského súdu poukazuje na skutočnosť, že sudca je pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy je povinný vykladať podľa

svojho najlepšieho vedomia a svedomia v zmysle ust.

o sudcoch a prísediacich v znení zmien a doplnkov (tiež Slovenskej

republiky). Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu, keď

výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov, ktoré však neboli

v prejednávanom prípade u sudkyne, uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia naplnené.

Nakoľko zo spisu nevyplývajú žiadne také skutočnosti, ktoré by preukazovali opak

dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že v prípade tejto sudkyne Krajského

súdu v Košiciach nie sú dané zákonné dôvody, pre ktoré by ju bolo možné vylúčiť

z prejednávania a rozhodovania danej veci.

Meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko

účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nebude konať a nerozhodne

podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. rozhodovania

nepatrí účastníkovi konania a nemôže objektívne zakladať pochybnosti o nezaujatosti sudcu.

Vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania veci možno až vtedy, keď je vzťah

sudcu nielen tvrdený, ale skutočne existuje a svojou povahou a intenzitou vykazuje znaky

relevantné v zmysle

6

Základom pre vylúčenie sudcu môžu byť vždy len objektívne existujúce zákonné

dôvody; na nepreukázané a nedoložené tvrdenia žalobcu nemožno v konaní o námietke

zaujatosti sudcu prihliadať. Rovnako nie je možné prihliadať na námietky žalobcu, týkajúce

sa procesného postupu konajúcej sudkyne v konaní a konaní iných súdov, v ktorom konaní

vystupoval žalobca ako účastník konania ( ).

Nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu takú okolnosť, ktorá

by mohla byť považovaná za relevantnú z hľadiska , a to nielen

so zreteľom na subjektívne hľadisko, prezentované vo vyjadrení namietanej sudkyne

Krajského súdu v Košiciach, že nemá pomer k právnemu zástupcovi žalovaného, ale aj

z objektívneho pohľadu, preto vznesenej námietke zaujatosti nevyhovel a dospel k záveru, že

nejestvujú dôvody, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o nestrannosti súdneho

rozhodovania za účasti žalobcom spochybňovanej sudkyne krajského súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 12. februára 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová