Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 192/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. L. M., B., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. A. M.,

Advokátska kancelária, Č., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa

, a a porušenie práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3196/1996 a jeho

uznesením zo 7. júla 2009 a postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod

sp. zn. a jeho uznesením zo 4. novembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. L. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. januára 2010

doručená sťažnosť Ing. L. M., B., Č. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním

z 28. apríla 2010, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1,

a (ďalej len „“), porušenie

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. Er 3196/1997 a jeho uznesením zo 7. júla 2009 a postupom

Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením zo 4. novembra 2009.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupoval v exekučnom

konaní pred okresným súdom sp. zn. Er 3196/1997 v procesnej pozícii oprávneného.

Predmetom konania bolo vymoženie sumy 99 997 Sk. Povinný žiadal zastaviť exekučné

konanie z dôvodu, že exekučný titul, ktorým je platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach

č. k. -24 z 27. júna 1997 a ktorý je podkladom exekúcie, bol v plnom

rozsahu zrušený podaním odporu [v súvislosti s právoplatným uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 27. mája 2009].

Okresný súd na základe uvedeného uznesením sp. zn. Er 3196/97 zo 7. júla 2009

exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že rozhodnutie, ktoré je podkladom

exekúcie, bolo zrušené, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. Er 3196/97 zo 7. júla 2009 podal sťažovateľ

odvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn. zo 4. novembra 2009 potvrdil

uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie ako vecne správne.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza „Stížnost se tyká a smeruje proti Usnesení KS

Prešov z 4.11.2009, proti Usnesení OS Vranov nad Toplou Er 3196/97-743

z 7.7.2009 a proti opatrení (zásahu) KS Prešov, kterým bylo rozhodnutí o veci bez

predvolaní všech účastníkú řízení, kteří méli právo být prítomní, dne 4.11.2009 v řízení

a proti opatrení (zásahu) OS Vranov nad Toplou, kterým bylo rozhodnutí

o veci bez predvolaní všech účastníkú, kteří méli právo být prítomní, dne 7.7.2009 v řízení

Er 3196/97. Dúkaz o opatrení (zásahu), kterým došlo k porušení základních práv

stéžovatele, je ve spise KS Prešov a ve spise OS Vranov nad Toplou

Er 3196/97, které spisy žádáme pripojit jako dúkaz namítaného opatrení (zásahu).

Postupem, činností, jednáním a nečinností, nejednáním porušovatelú (OS Vranov Er

3196/97 a KS Prešov ) popsaným v stížnosti bylo mimo už v stížnosti

uvedených základních práv a svobod porušené i základní právo stéžovatele na soudní

ochranu podlé SR a základní právo stéžovatele, aby se jeho vec

projednala bez zbytečných prútahú a v jeho prítomnosti a aby se mohl vyjádŕit je všem

provádéným dúkazúm podlé srov.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„... porušení základního práva stéžovatele na soudní a jinou právni ochranu

zaručenou v článku 46 ods.1 Slovenské republiky,

porušení základního práva stéžovatele, aby se jeho vec verejné projednala bez

zbytečných prútahú a v jeho prítomnosti a aby se mohl vyjádŕit ke všem provedeným

dúkazúm, zaručeném v článku 48 ods.2 Slovenské republiky,

porušení základního práva stéžovatele vlastnit majetek a porušení základního práva

stéžovatele na rovnost pri ochrane vlastníckeho práva zaručeného v článku 20 ods. 1

Slovenské republiky,

porušení základního práva stéžovatele, aby jeho záležitosť byla spravedlivé, verejné

a v pŕiméřené lhúté projednána nezávislým a nestranným soudem zŕízeným zákonem,

zaručeného v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane lidských práv a základních svobod

postupem Okresního soudu Vranov nad Toplou Er 3196/1996,

postupem Krajského soudu Prešov .

zrušil Usnesení Krajského soudu Prešov z 4.11.2009

zrušil Usnesení Okresního soudu Vranov nad Toplou Er 3196/1997-743 z 7.7.2009,

uložil porušovatelúm povinnost společné a nerozdílén uhradit stéžovateli 254,88

EUR do dvou mésícu od právoplatnosti nálezu tohoto (2 úkony právni služby - pŕevzetí

a príprava 120,23 EUR + 7,21 EUR, stížnost 120,23 EUR +7,21 EUR ).

po predbéžném projednání stižnosti odložil vykonatelnost Usnesení KS Prešov 15

CoE 1/2009 z 4.11.2009 i Usnesení OS Vranov nad Toplou Er 3196/1997-743 z 7.7.2009

priznal stéžovateli finanční zadostiučinéní ve výši 4.500 EUR.

prikázal Okresnímu soudu Vranov nad Toplou pokračovaní v porušovaní základních

práva a svobod tím, že zakáže Okresnímu soudu Vranov nad Toplou jeho neústavní a

nezákonné tvrzení, že právoplatný platební rozkaz KS Košice z 27.6.1997

neexistuje, když o totožné veci už bylo právoplatné rozhodnuto v ŕízení OS Vranov nad

Toplou a platební rozkaz z 27.6.97 byl ŕádné doručen a je

právoplatný.

zakázal Okresnímu soudu Vranov nad Toplou v pokračovaní porušovaní základních

práv a svobod tím, že zakáže Okresnímu soudu Vranov nad Toplou projednávat znovu

otázku existence a právoplatnosti platebního rozkazu z 27.6.97, protože

o této otázce již bylo právoplatné rozhodnuto v ŕízení OS Vranov nad Toplou a

uvedený platební rozkaz byl ŕádné doručen a je právoplatný.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

K časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ navrhol vyslovenie porušenia označených

základných práv postupom a uznesením okresného súdu sp. zn. Er 3196/1997 zo 7. júla

2009, ústavný súd uvádza, že z preň vyplýva povinnosť dôsledného

uplatňovania princípu subsidiarity. Tento princíp vylučuje právomoc ústavného súdu na

poskytovanie ochrany tam uvedeným základným a iným právam sťažovateľov v prípade, ak

ochranu poskytuje iný súd. Proti postupu a uzneseniu okresného súdu mal sťažovateľ právo

podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a teda ochranu ním označeným základným

právam poskytoval krajský súd pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia na základe

podaného odvolania. Ústavný súd preto v tejto časti musel sťažnosť sťažovateľa odmietnuť

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Pokiaľ ide o tú časť predloženej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal ústavnú

súladnosť postupu a uznesenia krajského súdu sp. zn. zo 4. novembra 2009,

ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ podal proti predmetnému

uzneseniu krajského súdu dovolanie 7. decembra podľa

Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

Do dnešného dňa nebolo o podanom dovolaní rozhodnuté.

Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

Ústavný súd pripomína, že dovolanie z dôvodu uvedeného v

považuje za účinný právny prostriedok nápravy porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 aj (právo účastníka vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným

dôkazom) (, ). Táto okolnosť vzhľadom na princíp subsidiarity

vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a

rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených základných práv, ak je zrejmé,

že sťažovateľ svoje námietky uplatnil v sťažnosti podanej ústavnému súdu, ako aj

v dovolaní podanom najvyššiemu súdu, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je

dovolacie konanie skončené. Preto musela byť sťažnosť v tejto časti odmietnutá pre jej

predčasnosť, pretože o ochrane označených práv, ktorých porušenie namieta, bude

vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší súd ako súd dovolací. Súbežné podanie

dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu, keď uvedený princíp

subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase do rozhodnutia

najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

základných práv alebo slobôd účinne poskytuje...

Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až

po rozhodnutí o dovolaní.

Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou, aké dôsledky

bude mať pre sťažovateľa prípadné posúdenie dovolania najvyšším súdom ako dovolania

neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel základného práva

na súdnu ochranu zaručeného , konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude sťažovateľovi lehota na podanie sťažnosti

ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu (porovnaj tiež rozsudok Európskeho súdu pre

ľudské práva z 12. novembra 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika,

sťažnosť č. 46129/99 a jeho body 51, 53, 54).

A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu v súvislosti s týmto rozhodnutím za obvyklých podmienok.

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou sťažnosťou v tejto časti

meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú

pre predčasnosť podľa v spojení s .

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2010