Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 448/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. decembra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza o sťažnosti obchodnej spoločnosti I., s. r. o., B., zastúpenej Advokátskou

kanceláriou S., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. F. S.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Krajského súdu v Košiciach, takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti I., s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Krajskému súdu v Košiciach p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti I., s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

8 000 € (slovom osemtisíc eur), ktoré jej j e Krajský súd v Košiciach p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Košiciach j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

I., s. r. o., trovy konania v sume 275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur

a deväťdesiatštyri centov) na účet Advokátskej kancelárie S., s. r. o., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2013

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti I., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“,

v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou S., s. r. o., B., konajúcou

prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. F. S., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“)

o žalobe o ochranu obchodného mena a ochranu proti nekalej súťaži.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uvádza:

«V občianskom súdnom konaní vedenom na Krajskom súde v Košiciach, sp. zn.

sa sťažovateľ žalobou zo dňa 31. 10. 2003 domáha ochrany obchodného

mena a ochrany proti nekalej súťaži. Do dnešného dňa nebola vec meritórne rozhodnutá.

Sťažovateľ sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému, obchodnej

spoločnosti P., s. r. o. (v čase podania žaloby I., s. r. o.), R., IČO..., povinnosť do 14 dní

odo dňa právoplatnosti rozsudku zabezpečiť v troch po sebe nasledujúcich vydaniach

denníku HOSPODÁRSKE NOVINY, na vlastné náklady formou platenej inzercie,

uverejnenie ospravedlnenia štandardnou veľkosťou písma, tohto znenia. „Ospravedlnenie

adresované obchodnej spoločnosti I. s. r. o. R.: Obchodná spoločnosť P. s. r. o. R. (pôvodné

obchodné meno I. R., s. r. o.) sa týmto ospravedlňuje obchodnej spoločnosti I. R., s. r. o.

za neoprávnený zásah do jej práv k obchodnému menu, za protiprávne označenie vlastnej

spoločnosti obchodným menom I. R., s. r. o., vyvolanie nebezpečenstva zámeny,

parazitovanie na povesti obchodnej spoločnosti I. s. r. o. R. a za hrubý zásah do jej dobrej

povesti.“.

Sťažovateľ sa ďalej domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi

peňažnú sumu vo výške 10.000.000,- Sk (331.939,18 €). Okrem uvedeného sťažovateľ žiada,

aby súd rozhodol, že je oprávnený uverejniť rozsudok na trovy žalovaného v dvoch

denníkoch vydávaných v Slovenskej republike – podľa vlastného výberu a v jednom

týždenníku vydávanom v Slovenskej republike – podľa vlastného výberu do šiestich

mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Dňa 7. 9. 2004 zaslal sťažovateľ na súd písomnú žiadosť o nariadenie pojednávania

na prejednanie veci samej, nakoľko sa do uvedeného dátumu neuskutočnilo.

Dňa 25. 1. 2005 bol sťažovateľ predvolaný na pojednávanie, ktoré sa konalo

(po takmer jeden a pol roku od podania žaloby) dňa 25. 2. 2005 za prítomnosti právneho

zástupcu sťažovateľa, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Za účelom opätovného

predvolania účastníkov, a najmä oboma stranami navrhnutých svedkov, bolo pojednávanie

odročené na neurčito.

Dňa 2. 5. 2005 bol na súd odoslaný písomný návrh sťažovateľa na doplnenie

dokazovania v nadväznosti na tvrdenia žalovaného prezentované na pojednávaní. Dňa

26. 8. 2005 zaslal sťažovateľ súdu oznámenie o zmene obchodného mena žalovaného

a ďalší návrh na doplnenie dokazovania.

Nasledujúcim procesným úkonom súdu vo veci bolo nariadenie pojednávania na deň

21. 4. 2010 (po viac ako piatich rokoch od ostatného pojednávania!). Žalovaný svoju

neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a požiadal o odročenie pojednávania bez prejednania

veci. Právny zástupca sťažovateľa v nadväznosti na avízo z príslušnej spisovej kancelárii

svoju neúčasť na pojednávaní rovnako ospravedlnil a zároveň požiadal o odročenie

pojednávania.

Do dnešného dňa sa ďalšie pojednávanie vo veci neuskutočnilo. Zo strany súdu

nebol za účelom rýchleho a účinného prejednania veci a vydania meritórneho rozhodnutia

vykonaný žiadny procesný úkon.»

Podľa sťažovateľky napriek urgenciám vo vzťahu k nariadeniu pojednávania

v počiatočnom štádiu konania „z charakteru doposiaľ vykonaných procesných úkonov súdu

je evidentné, že Krajský súd v Košiciach bol v prevažnej časti konania v podstate nečinný

a jednu zo základných zásad občianskeho konania, zásadu rýchlosti a účelnosti

konania vôbec nerešpektoval. Vec nebola na prvom stupni prejednaná ani po viac ako

po 9 rokoch“.

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„I. Základné právo spoločnosti I., s. r. o. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

II. Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III. Spoločnosti I., s. r. o. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,- €, ktoré

je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

IV. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť spoločnosti I., s. r. o. trovy

právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu, a to v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. -11

z 11. júla 2013 rozhodol o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 25. júla 2013 predsedu

krajského súdu, aby sa vyjadril k otázke vhodnosti ústneho pojednávania, a zároveň

ho vyzval, aby sa vyjadril aj k prijatej sťažnosti.

Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení z 26. septembra 2013

(sp. zn. ) doručenom ústavnému súdu 30. septembra 2013 okrem iného

uviedol:

«Konanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn.

v právnej veci žalobcu: I., s. r. o. (predtým I., s. r. o. R.) proti žalovanému: P., s. r. o.

(predtým S., s. r. o., predtým S., s. r. o., predtým P. s. r. o. R. a predtým I., s. r. o.) o

ochranu obchodného mena a ochranu proti nekalej súťaži napadla na tunajší súd dňa 04.

11. 2003. V zmysle písomného poverenia (č. l. 66) bola vtedy konajúcou sudkyňou poverená

vyššia súdna úradníčka konaním (vrátane rozhodovania) podľa § 6 písm. a), bod 5 zák. č.

, rozhodovaním podľa , , , , cit. zákona a vykonávaním

úkonov súdu (okrem rozhodovania a pojednávania) podľa § 6 písm. c) bod 7 vrátane

úkonov v zmysle § 7 citovaného zákona, a to dňa 24. 11. 2003.

Výzvou zo dňa 11. 12. 2003 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku

a uznesením zo dňa 02. 03. 2004 č. k. -71 bol žalovaný, ktorému bol

doručený rovnopis žaloby vyzvaný na zaujatie stanoviska k podanej žalobe a zároveň mu

boli zaslané procesné poučenia.

Dňa 06. 04. 2004 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného

k prejednávanej veci, vrátane príloh, a to cestou zvoleného právneho zástupcu, ktorý bol

následne podaním doručeným súdu dňa 09. 07. 2004 zo strany žalovaného odvolaný.

Písomným podaním zo dňa 07. 09. 2004 doručeným súdu dňa 09. 09. 2004 požiadal

žalobca o nariadenie pojednávania na prejednanie veci, a to cestou zvoleného právneho

zástupcu.

Dňa 25. 01. 2005 bol vo vecí vytýčený termín pojednávania na deň 25. 02. 2005

o 9.30 hod. a zároveň boli doručené účastníkom konania aj procesné poučenia v zmysle

platnej právnej úpravy. Po meritórnom prejednaní veci bolo pojednávanie odročené

za účelom predvolania svedkov s tým, že termín účastníkom bude oznámený písomne.

Dňa 04. 05. 2005 bolo zo strany žalobcu doručené podanie označené ako „Návrh

na doplnenie dokazovania“, ktorým okrem iného oznámil aj mená svedkov, ktorých

navrhuje vypočuť a zároveň pripojil aj listinné dôkazy.

Podaním doručeným súdu dňa 31. 08. 2005 oznámil žalobca zmenu obchodného

mena a zmenu spoločníkov žalovaného a zároveň tieto skutočnosti dokladoval výpisom

z obchodného registra Okresného súdu Košice I. Spolu s uvedeným podaním pripojil

aj ďalšie listinné dôkazy.

Ako to vyplýva z potvrdenia nachádzajúceho sa v spise (č. l. 130) prejednávaná vec

bola dňa 15. 06. 2006 pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 3 Cbs a následne

dňa 03. 10. 2007 bola opakovane pridelená do senátu 12 Cbs (č. 1. 131).

V prejednávanej veci bol dňa 15. 03. 2010 vytýčený termín pojednávania na 21. 04.

2010 o 9.45 hod. a zároveň boli predvolaní účastníkmi navrhnutí svedkovia. Dňa 20. 04.

2010 bolo súdu doručené podanie označené ako „Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní

a žiadosť o odročenie pojednávania“, zároveň bolo predložené plnomocenstvo zo dňa

13. 04. 2010, ktorým žalovaný splnomocnil JUDr. V. B., nar..., bytom..., Taliansko.

Z uvedeného podania vyplýva, že v predmetnej veci boli splnomocnení na právne

zastupovanie stým, že 19. 04. 2010 im bola doručená plná moc. Vzhľadom na dátum

doručenia plnej moci a fakt, že JUDr. S. odovzdal predmetnú spisovú dokumentáciu v

týchto dňoch, i napriek tomu, že predmetná plná moc mu bola odvolaná pred rokom a

najmä z dôvodu, že v deň vypočutia svedka sa nebude nachádzať na území Slovenska,

ako aj pre nedostatok času na prípravu na pojednávanie na zastupovanie v právnej veci

požiadal o odročenia vypočutia svedka na neskorší termín, po preštudovaní predmetného

spisu a primeranej prípravy vo veci. Zároveň s pripojenou plnou mocou boli pripojené

listina − mailová komunikácia. V nadväznosti na to bolo dňa 20. 04. 2010 doručené

aj podanie žalobcu, ktorý vzhľadom na ospravedlnenie žalovaného, ospravedlnil aj svoju

neúčasť na vytýčenom pojednávaní a žiadal pojednávanie odročiť na iný vhodný termín.

Pojednávanie dňa 21. 04. 2010 bolo odročené na neurčito.

Veci vedené v senáte konajúcej sudkyne JUDr. G. M. boli v mesiaci august 2010

prerozdelené do jednotlivých senátov tunajšieho súdu z dôvodu jej odchodu (prevolenia)

na Najvyšší súd SR v Bratislave, pričom prejednávaná vec (okrem iných) bola dňa 09. 08.

2010 pridelená do senátu JUDr. G. V. Tomuto prideleniu veci predchádzalo v roku 2009

pridelenie všetkých prvostupňových vecí, vrátane vecí pridelených v rámci odvolacieho

konania vedených v senáte JUDr. K. P., a to z dôvodu jej odchodu (prevolenia) na Najvyšší

súd SR Bratislava. Do senátu JUDr. G. V. k 31. 12. 2010 boli prerozdelené prvostupňové

veci, ako aj veci vedené v rámci odvolacieho konania zo senátu JUDr. L. M., ktorá

v dôsledku dovŕšenia dôchodkového veku odišla do dôchodku.

Vzhľadom na množstvo vecí v senáte a rôznorodosť vybavovanej agendy,

tak prvostupňovej (Cb, Cbs, Cbm, Cbi), ako aj odvolacej (3 Cob) a exekučnej agendy

(), ktorá práve v uvedenom období pre vysoký nápad vecí bola aj zo strany vedenia

Krajského súdu v Košiciach preferovaná ako „ťažisková“, keďže išlo o výkon práva,

ako aj vzhľadom na vyššie uvedené pridelenie vecí z iných senátov a postupné vybavovanie

vecí v jednotlivých agendách, bolo v prejednávanej veci po jej naštudovaní,

a to s prihliadnutím na odstup času, dňa 12. 07. 2013 doručovaná výzva žalobcovi, na ktorú

reagoval až v mesiaci september 2013.

Podaním zo dňa 03. 09. 2013 bol vyzvaný aj žalovaný na odstránenie nedostatkov

predloženého plnomocenstva s poukazom na ust. a vo veci bol určený

termín pojednávania.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti požadované finančné zadosťučinenie považujeme

za neprimerané.

Oznamujeme ústavnému súdu, že súhlasíme s upustením od ústneho pojednávania.»

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu

z 23. októbra 2013 (doručenom ústavnému súdu 28. októbra 2013) okrem iného uviedol:

„... Z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov Krajského súdu v Košiciach

vyplýva, že po začatí konania vyzval súd žalobcu dňa 11. 12. 2003 na zaplatenie súdneho

poplatku vo výške 1.000.000,- Sk, ktorý žalobca v určenej lehote zaplatil (!). Dňa 2. 3. 2004

bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k podanej žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa

6. 4. 2004. Dňa 9. 9. 2004 (po piatich mesiacoch od doručenia vyjadrenia žalovaného)

požiadal žalobca o nariadenie pojednávania na prejednanie veci samej, ktoré súd nariadil

na 25. 2. 2005 (t. j. po bezmála jeden a pol roku od začatia konania). Krajský súd

v Košiciach ďalej uvádza, že dňa 15. 6. 2006 bola vec pridelená do senátu 3 Cbs a následne

dňa 3. 10. 2007 do senátu 12 Cbs. Tieto úkony možno charakterizovať iba ako technicko-

organizačné opatrenia, ktoré nesmerujú k vydaniu meritórneho rozhodnutia.

Druhé pojednávanie v konaní bolo nariadené až na 21. 4. 2010 (z dôvodu

ospravedlnenia neúčastí právneho zástupcu žalovaného bolo odročené na neurčito).

Z uvedeného vyplýva, že nečinnosť Krajského súdu v Košiciach preukázateľne trvala

po dobu minimálne piatich rokov (odhliadnuc od predchádzajúcich období zjavnej

nečinnosti), bez akéhokoľvek úkonu smerujúceho k rýchlemu a účinnému prejednaniu veci

samej.

Krajský súd v Košiciach v stanovisku ďalej uvádza, že dňa 9. 8. 2010 bola vec

po odchode konajúcej sudkyne pridelená novej zákonnej sudkyni, pričom ďalší procesný

úkon bol vykonaný až v júli 2013. Trojročné obdobie nečinnosti súd odôvodnil vysokým

nápadom vecí a rôznorodou agendou, ktorá bola sudkyni rozvrhom práce pridelená

a prerozdelená. Podotýkame, že Krajský súd v Košiciach sa vo svojom stanovisku vyjadril

iba k tomuto obdobiu nečinnosti súdu. Ďalšie obdobia preukázateľne zbytočných prieťahov

v konaní žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Ústavný súd SR v súlade so svojou ustálenou judikatúrou, ako aj rozhodovacou

praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, opakovane konštatoval, že námietka

nedostatočnej personálnej vybaveností súdov, vysokého nápadu sporov, prípadne

reorganizácie súdnictva nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala

zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci osoby, ktorá sa naň obrátila. Tieto okolnosti

ústavný súd v súlade s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana

na súdne konanie bez zbytočných prieťahov nezohľadňuje (, ,

, , , ). Systémové nedostatky nemožno

v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania

a mieru ochrany ich práva zaručeného v oslabiť poukázaním

na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (). V súlade

s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní

().

Sťažovateľ osobitne zdôrazňuje, že od nariadenia pojednávania na deň 21. 4. 2010

(odročené z dôvodu ospravedlnenia neúčasti žalovaného) bol ďalší procesný úkon súdu

uskutočnený až v júli roku 2013. Krajský súd v Košiciach po desiatich rokoch latentného

trvania sporu z nekalej súťaže vyzval žalobcu, aby oznámil, či naďalej zotrváva na podanej

žalobe (!!!). V kontexte okolností daného prípadu, kedy sa žalobca musel domáhať ochrany

svojich práv až na Ústavnom súde SR považujeme túto výzvu za absurdnú.

Osobitne dávame Ústavnému súdu SR do pozornosti, že Krajský súd v Košiciach

nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie na deň 8. 10. 2013 o 9,30 hod.

(a to až v nadväznosti na podanú sťažnosť). Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie

včas ustanovil, avšak napriek riadnemu predvolaniu účastníkov konania sa nariadené

pojednávanie neuskutočnilo, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho informovania

účastníkov zo strany súdu. Na pojednávanie sa nedostavil ani zákonný sudca,

resp. akákoľvek kompetentná osoba, ktorá by oznámila zrušenie alebo odročenie

pojednávania (!). Po márnom uplynutí dvadsiatich minút právny zástupca žalobcu budovu

súdu opustil. Prezentovaný postup hraničné oslabuje dôveru žalobcu v poskytnutie ochrany

jeho porušenému právu a neopodstatnene predlžuje stav právnej neistoty, čo v konečnom

dôsledku možno objektívne hodnotiť ako odmietnutie výkonu spravodlivosti.

Je nepochybné, že vzniknuté prieťahy v konaní boli spôsobené nečinnosťou

Krajského súdu v Košiciach, pričom s ohľadom na charakter, závažnosť a rozsah

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

ich možno opodstatnene klasifikovať ako zbytočné prieťahy. S výnimkou nariadenia dvoch

pojednávaní bol Krajský súd v Košiciach v podstate nečinný. Ústavný súd SR v takýchto

prípadoch osobitne zdôrazňuje, že ak nečinnosť súdu charakterizuje konanie ako celok,

nemá význam hodnotiť sporadické úkony súdu (, , ,

, ).

Sťažovateľ zároveň vyjadruje súhlas s tým, aby Ústavný súd SR v súlade s § 30 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred

ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov upustil od ústneho

pojednávania o podanej sťažnosti.“

Právny zástupca sťažovateľky zároveň uviedol, že súhlasí s tým, aby ústavný súd

upustil od ústneho prerokovania sťažnosti.

Ústavný súd v nadväznosti na to využil možnosť podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože dospel k názoru,

že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu i sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z prvej vety , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o žalobe o ochranu

obchodného mena a ochranu proti nekalej súťaži. Predseda krajského súdu sa nevyjadril,

či vec považuje za právne alebo fakticky zložitú. Podľa názoru ústavného súdu ide o vec,

ktorá tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov a po právnej

stránke nie je zložitá. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť, napriek nevyhnutnosti dokazovania

svedeckými výpoveďami a zabezpečením listinných dôkazov nemožno považovať vec

za natoľko zložitú, aby ňou bolo možné odôvodniť doterajšiu dĺžku konania krajského súdu

(desať rokov) bez prijatia rozhodnutia vo veci samej.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd zastáva názor, že správanie sťažovateľky v doterajšom priebehu konania

v zásade nemalo negatívny vplyv na jeho doterajšiu dĺžku.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v označenom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup krajského súdu v napadnutom konaní, ktoré

začalo 4. novembra 2003.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa

a práva podľa dohovoru môže dôjsť nielen neodôvodnenou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou,

teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty účastníkov

konania v primeranom čase (m. m. napr. , , ).

Ústavný súd pri hodnotení postupu krajského súdu nemohol akceptovať argumenty

uvedené vo vyjadrení predsedu tohto súdu k predmetnej veci z 30. septembra 2013

o pridelení všetkých prvostupňových vecí do senátu v roku 2009, o prerozdeľovaní vecí

v senáte konajúcej sudkyne v auguste 2010 a v decembri 2012 vzhľadom na personálne

zmeny v zložení krajského súdu.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre v nadväznosti na judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. , ).

Ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. ,

, , ) dospel k záveru, že je z ústavnoprávneho

hľadiska neprijateľné, aby právna neistota v konaní pred všeobecným súdom nebola

odstránená ani po 10 rokoch od jeho začatia, a preto, vychádzajúc predovšetkým

zo samotnej doterajšej dĺžky konania, ale aj z jeho doterajšieho priebehu a obdobia

nečinnosti v rokoch 2005 – 2010 aj v rokoch 2010 – 2013, uzavrel, že v namietanom konaní

vedenom krajským súdom pod sp. zn. bolo porušené základné právo

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie

alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127

ods. 3 ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať

tomu, koho práva boli podľa odseku 1 porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

V súlade s ústavný súd prikázal

krajskému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia z týchto dôvodov:

„Vzhľadom na doterajšiu dĺžku súdneho konania trvajúceho viac ako deväť rokov,

berúc do úvahy predmet a predovšetkým skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa nebolo

do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, žiada sťažovateľ priznanie náhrady

finančného zadosťučinenia vo výške 10.000,- €.“

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania krajského súdu vedeného pod sp. zn.

(desať rokov), berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu a to, že konanie

vo veci sťažovateľky nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný

súd považoval za odôvodnené priznať jej ako primerané finančné zadosťučinenie podľa

sumu 8 000 €.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľke, ktoré

jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom Advokátskou kanceláriou

S., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. F. S. Podľa § 36 ods.

2 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku

konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil

inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012,

ktorá bola 781 €.

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a b)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu

s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje celkovú sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, nadobudne toto rozhodnutie právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. decembra 2013