Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 551/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka,

zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka na neverejnom zasadnutí senátu

22. januára 2014 v konaní o sťažnosti Mgr. V. P., P., prechodne P., zastúpenej advokátom

JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, Timravina 9, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Listiny základných práv a slobôd,

ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Mgr. V. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa Listiny základných práv a

slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Mgr. V. P. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc

eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Pezinok j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. V. P. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Martina Rohaľa Iľkiva, Timravina 9, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. augusta 2013

doručená sťažnosť Mgr. V. P., P., prechodne P. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom, Timravina 9, Bratislava, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 12. októbra 2009

na okresnom súde návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala určenia príspevku

na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke proti J. H. B. (ďalej len

„odporca“). Na okresnom súde je vec vedená pod sp. zn. .

Prvé pojednávanie vo veci bolo okresným súdom nariadené na 7. december 2010,

náhradný termín pojednávania bol stanovený na 9. december 2010, pričom z technicko-

organizačných dôvodov sa nepojednávalo a došlo k odročeniu pojednávania na 3. február

2011, keď bola vypočutá sťažovateľka. Ďalšie pojednávanie sa malo uskutočniť 3. marca

2011, avšak z dôvodu nevykázaného doručenia predvolania odporcovi nemohlo prebehnúť

a bolo odročené na neurčito. Pojednávanie nariadené na 18. október 2011 sa neuskutočnilo

z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne a bolo odročené na neurčito. Zrušenie

termínu tohto pojednávania nebolo právnym zástupcom účastníkov konania oznámené

žiadnym spôsobom. Z uvedených dôvodov podala sťažovateľka predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní z 29. novembra 2011, ktorá bola vyhodnotená ako

„čiastočne dôvodná“, za spôsobené prieťahy sa predseda okresného súdu ospravedlnil a

súčasne sťažovateľke oznámil, že ďalšie pojednávanie v jej právnej veci je nariadené na 16.

február 2012.

V januári 2012 okresný súd sťažovateľku informoval, že z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne sa termín pojednávania nariadený na 16. február 2012 ruší a pojednávanie

sa nariaďuje na 19. jún 2012. Sťažovateľka opätovne podala sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu, pričom súčasne žiadala o pridelenie jej právnej veci inému

zákonnému sudcovi. Predseda okresného súdu opätovne konštatoval, že sťažnosť je

„čiastočne dôvodná“, za spôsobené prieťahy sa sťažovateľke ospravedlnil a vec bola

pridelená inej zákonnej sudkyni.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 17. októbra 2012, ktoré bolo odročené

na 30. január 2013 z dôvodu, že právny zástupca odporcu žiadal o preloženie zápisnice

z pojednávania do anglického jazyka. Následne sa sťažovateľka dozvedela, že jej vec bola

pridelená ďalšej zákonnej sudkyni, a preto opakovane v júni 2012 podala sťažnosť

na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu, ktorá bola vyhodnotená ako nedôvodná.

V júni 2013 sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu v poradí štvrtú sťažnosť

na prieťahy v konaní, keďže pojednávanie konané 24. mája 2013 bolo opätovne odročené.

Podľa názoru sťažovateľky odročenie pojednávania v tomto prípade „zapríčinil súd, keďže

opätovne akceptoval predkladanie vyjadrenia odporcu priamo na pojednávaní“. Predseda

okresného súdu predmetnú sťažnosť sťažovateľky vyhodnotil ako dôvodnú, pretože

„postup súdu vo veci mal byť, objektívne, rýchlejší“.

Na základe uvedeného je sťažovateľka toho názoru, že postupom okresného súdu

v jej právnej veci dochádzalo a aj naďalej dochádza (napriek niekoľkonásobnému

konštatovaniu zbytočných prieťahov zo strany predsedu okresného súdu a ospravedlnenia sa

za ne) k porušovaniu ňou označených práv. Podľa sťažovateľky ide o skutkovo aj právne

jednoduchú vec, sťažovateľka vyvíjala všetko potrebné úsilie, aby v jej právnej veci bolo

vydané prvostupňové meritórne rozhodnutie.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej argumentovala, že predmetné prieťahy jej „spôsobujú

viac než štyri roky stav právnej neistoty a zároveň neúnosné výdavky na právne

zastúpenie... Súd nekonal tak, aby sťažovateľka, ako slobodná matka 5-ročného dieťaťa

mohla využiť príspevok na výživné v období, za ktoré jej prináleží, t. j. prieťahy spôsobujú

de facto nevymožiteľnosť zákonného nároku.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka v sťažnosti navrhla, aby ústavný súd uznesením

prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené a Listiny základných práv

a slobôd, ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok vo veci

spis. zn. bolo porušené.

Okresnému súdu Pezinok prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 6 000,- Eur.

Okresný súd Pezinok je povinný sťažovateľke uhradiť trovy právneho zastúpenia

v sume 275,94 Eur na účet jej právneho zástupcu, advokáta JUDr. Martina Rohaľa Iľkiva.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 11. septembra 2013 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľky na ďalšie

konanie.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3302/2013 doručeným ústavnému súdu 8. októbra 2013, v ktorom sa predseda

okresného súdu v plnom rozsahu stotožnil so stanoviskom zákonnej sudkyne, v ktorom sa

okrem iného uvádza: „Sťažovateľka sa návrhom zo dňa 8. 10. 2007, doručeným Okresnému

súdu Pezinok dňa 12. 10. 2009, domáhala určenia príspevku na výživu voči odporcovi.

Od podania návrhu boli vo veci vykonané nasledovné procesné úkony:

24. 3. 2010 uznesenie na doplnenie návrhu

26. 11. 2010 uznesenie o ustanovení prekladateľa

9. 12. 2010 termín pojednávania – odročený bez prejednania veci z technicko-

organizačných dôvodov 3. 2. 2011

3. 3. 2011 termín pojednávania – odročený bez prejednania veci z dôvodu

nevykázaného doručenia odporcovi

18. 10. 2011 termín pojednávania – odročený bez prejednania veci z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu

16. 2. 2011 termín pojednávania - odročený bez prejednania veci z dôvodu

práceneschopnosti zákonného sudcu

19. 6. 2012 termín pojednávania

3. 8. 2012 uznesenie o ustanovení prekladateľa

17. 10. 2012 termín pojednávania

29. 10. 2012 uznesenie o ustanovení prekladateľa

15. 2. 2012 termín pojednávania – pripustená zmena petitu

2. 4. 2013 uznesenie o ustanovení prekladateľa

24. 5. 2013 termín pojednávania – odročený z dôvodu žiadosti PZO o poskytnutie

lehoty na predloženie vyjadrenia týkajúceho sa výdavkov navrhovateľky, pričom

o poskytnutie lehoty požiadal po tom, ako mu bolo oznámené, že spis sp. zn.

nebude pripojený k tomuto spisu (v spise sa údajne malo nachádzať aj

vyjadrenie k predmetným výdavkom)

9. 7. 2013 uznesenie o ustanovení prekladateľa

11. 10. 2013 nariadený termín pojednávania

Na základe predloženej histórie úkonov možno konštatovať, že vo veci sa koná.

K dĺžke konania je nutné poznamenať, že odporca spočiatku nebol v konaní zastúpený

právnym zástupcom, čo si vyžadovalo úradný preklad listín a následné zasielanie

do Egypta, príp. Kanady.

Konajúci sudca je názoru, že v prejednaní predmetnej veci sa postupuje plynule

s cieľom zabezpečiť ochranu porušených práv sťažovateľa.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľka zaujala stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 21. októbra 2013, v ktorom uviedla: «Vyjadrenie predsedu Okresného súdu

Pezinok z 3. 10. 2013 je prekvapivé, keďže sa stotožňuje s vyjadrením zákonnej sudkyne,

ktorá vo svojom vyjadrení z 03. 10. 2013 uviedla, „že v prejednaní predmetnej veci sa

postupuje plynulo s cieľom zabezpečiť ochranu porušených práv sťažovateľa“.

V danej veci boli podané 4 sťažnosti na prieťahy v konaní, z ktorých sám Okresný

súd Pezinok vyhodnotil 3 z nich ako dôvodné, pričom samotný predseda Okresného súdu

Pezinok sa v odpovediach na sťažnosti z 19. 12. 2012 a 01. 03. 2012 mojej klientke

za prieťahy písomne ospravedlnil. V odpovedi na poslednú sťažnosť z 01. 07. 2013

podpredseda Okresného súdu Pezinok dokonca konštatoval, že „postup súdu vo veci mal

byť, objektívne, rýchlejší“.

Na základe uvedených skutočností je preto prekvapivé, že teraz predseda Okresného

súdu Pezinok pokladá postup v danom konaní za plynulý. O prieťahoch v danom konaní

svedčí už aj chronológia úkonov vo vyjadrení zákonnej sudkyne, keď napr. od podania

návrhu v októbri 2009 je prvý procesný úkon súdu vykonaný až 24. 3. 2010 a ďalší

až o ďalších 8 mesiacov 26. 11. 2010, pričom prvé pojednávanie sa reálne uskutočnilo

až 3. 2. 2011. Procesné úkony, ako ustanovenie prekladateľa a odročenie z dôvodu PN

zákonného sudcu pritom nemožno považovať za úkony smerujúce k rozhodnutiu veci samej,

takže prvý efektívny úkon bol súdom realizovaný až po 17 mesiacoch od podania návrhu.

Domnievam sa, že objektívnym dôkazom o prieťahoch je už samotná skutočnosť, že

konanie na súde prvého stupňa trvá v pomerne jednoduchej veci už štyri roky. Mám zato, že

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručené a Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

Dohovoru o ľudských práv a základných slobôd.»

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa a podľa listiny, podľa ktorých každý má právo, aby

sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie

čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom. K porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného

súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa

zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná

povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže

odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a podľa

listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri základné kritériá,

ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka

súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj

povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že v danom

prípade ide o konanie s cudzím prvkom, čo signalizuje určitý stupeň skutkovej zložitosti

konania, čo podľa ústavného súdu malo vplyv na plynulosť procesných úkonov okresného

súdu. Pokiaľ ide o posúdenie právnej zložitosti veci, podľa názoru ústavného súdu konanie

vo veciach určenia príspevku na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke nie

je konaním, ktoré je právne zložité, pretože metodika postupu všeobecných súdov v týchto

veciach je dostatočne jasná a podporená stabilizovanou judikatúrou. Ku skutkovej a právnej

zložitosti veci je potrebné napokon ešte uviesť, že ani predseda okresného súdu vo svojom

vyjadrení k sťažnosti netvrdil, že by napadnuté konanie malo byť osobitne právne alebo

skutkovo zložité.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd zistil, že

k predĺženiu napadnutého konania prispela doručením neperfektného návrhu na začatie

konania okresnému súdu 12. októbra 2009, ktorý bol upresnený a doplnený až podaním

doručeným 5. mája 2010. V ďalšom posudzovanom období ústavný súd nezistil v správaní

sťažovateľky žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali konštatovanie o ich vplyve

na plynulosť konania okresného súdu.

3. Napokon ústavný súd hodnotil samotný postup okresného súdu z hľadiska

posudzovania, či v právnej veci sťažovateľky došlo k zbytočným prieťahom.

Ústavný súd vo svojej judikatúre (napr. , ) už uviedol, že

nielen nečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

a to v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol.

O neefektívnosti postupu okresného súdu svedčí skutočnosť, že od 5. mája 2010

do 3. septembra 2010 bola jeho činnosť zameraná na zisťovanie, či odporca bude v konaní

zastúpený rovnakým právnym zástupcom ako v poručenskom konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. , pričom perfektná plná moc na zastupovanie odporcu bola

okresnému súdu doručená až 8. júna 2011.

Postup okresného súdu bol poznačený aj nesústredenosťou, pokiaľ pojednávanie

nariadené na 7. december 2010 bolo zrušené z dôvodu chybného založenia súdneho spisu,

a preto nebolo možné vykonať všetky úkony súvisiace s jeho prípravou, čo bolo dôvodom

jeho odročenia na 3. február 2011. Uvedené pojednávanie bolo súčasne prvým

uskutočneným pojednávaním vo veci po 16 mesiacoch od podania návrhu.

O nesústredenom a neefektívnom postupe okresného súdu svedčí aj skutočnosť, že

pojednávanie nariadené na 18. október 2011 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonnej sudkyne, o čom neboli právni zástupcovia účastníkov konania napriek

dostatočnému časovému odstupu vopred upovedomení. Z rovnakého dôvodu bolo zrušené

aj pojednávanie nariadené na 16. február 2012, pričom ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo

až 19. júna 2012. Rozsudok okresného súdu bol vyhlásený až po štyroch rokoch od podania

návrhu na začatie konania na pojednávaní konanom 11. októbra 2013.

Ústavný súd po posúdení všetkých skutočností dospel k názoru, že okresný súd

najmä svojou neefektívnou a nesústredenou činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy v konaní,

čím došlo u sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny, ako aj práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov [ a zákona o ústavnom

súde]. Vzhľadom na to, že v čase konania a rozhodovania ústavného súdu bolo napadnuté

konanie na okresnom súde dosiaľ neprávoplatne skončené vyhlásením rozsudku vo veci,

neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa § 56 ods. 3 písm. a)

, t. j. prikázať okresnému súdu konať vo veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

6 000 € z dôvodov uvedených v sťažnosti. Okrem iného uviedla, že „Predmetné prieťahy

spôsobujú sťažovateľke viac než štyri roky stav právnej neistoty a zároveň neúnosné

výdavky na právne zastúpenie. Úmyslom zákonodarcu bolo nesporne chrániť finančné

záujmy slobodnej matky v období, keď je z dôvodu tehotenstva, pôrodu, starostlivosti

o novorodenca a neprítomnosti otca dieťaťa finančne znevýhodnená, resp. dokonca

ohrozená a odkázaná na pomoc rodiny, či štátu. Súd nekonal tak, aby sťažovateľka, ako

slobodná matka 5 – ročného dieťaťa mohla využiť príspevok na výživné v období, za ktoré

jej prináleží, t. j. prieťahy spôsobujú de facto nevymožitrľnosť zákonného nároku.“.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu

presahujúcu 4 roky a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, pretože

z hľadiska povahy veci ide o citlivú záležitosť, ktorou bolo finančné zabezpečenie nevydatej

matky, ktorá je v danom období vystavená zvýšeným nákladom, ako aj zohľadňujúc

skutočnosť, že vo veci bol do rozhodnutia ústavného súdu vyhlásený rozsudok, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá bola 781 €. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a spísanie sťažnosti

a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov

(ďalej len „vyhláška“) v sume 260,32 € (za dva úkony právnej služby) a 2 x 7,81 € režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní

pred ústavným súdom tak predstavuje celkovú sumu 275,94 €.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. januára 2014