Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 707/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho,

zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Petra Brňáka na neverejnom zasadnutí senátu

5. februára 2014 v konaní o sťažnosti M. B., zastúpeného advokátom JUDr. Marcelom

Dolobáčom, PhD., Žižkova 39, Košice, pre namietané porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Základné právo M. B. na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júna 2013

doručená sťažnosť M. B., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr.

Marcelom Dolobáčom, PhD., Žižkova 39, Košice, pre namietané porušenie jeho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „namietané konanie“).

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že «Dňa 28. 01. 2009 podal súdny exekútor

Mgr. Ing. Štefan Majchrák, so sídlom Sládkovičova 1, 811 06 Bratislava, na Okresný súd

Žilina návrh na zastavenie exekučného konania vo veci D. B. c/a J. P. z dôvodu nezloženia

preddavku na trovy exekúcie oprávneným D. B. v zmysle Z.

z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Vec je vedená na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. (ďalej len „konanie“ alebo „napadnuté konanie“).

Dňa ... pôvodne oprávnený D. B., zomrel, pričom na základe osvedčenia o dedičstve

zo dňa ... vydaného JUDr. Ivonou Kohútovou, súdnou komisárkou, pod sp. zn.

(sp. zn. konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II

) sa sťažovateľ M. B. stal jediným dedičom, a teda aj právnym nástupcom v

napadnutom konaní pred okresným súdom. Sťažovateľ sa tak stal účastníkom konania (v

právnom postavení oprávneného).

Od podania návrhu uplynulo bezmála štyri a pol roka (takmer 53 mesiacov), napriek

tomu okresný súd do dnešného dňa neuskutočnil vo veci jediný relevantný úkon.

Celé konanie pred okresným súdom možno vyhodnotiť ako súvislý prieťah».

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 11. júna 2012 predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch v znení neskorších predpisov, ktorú predseda okresného súdu listom

sp. zn. zo 4. júla 2012 vyhodnotil ako dôvodnú, pričom „vzniknuté

prieťahy zdôvodnil neúmerným zaťažením súdneho oddelenia a dlhodobo nedostatočným

personálnym obsadením, čo považoval za objektívne dôvody“. Podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu uvedenú argumentáciu predsedu okresného súdu podľa názoru sťažovateľa

nemožno akceptovať (, , , ).

Sťažovateľ tiež uviedol, že „... odo dňa podania sťažnosti na prieťahy konajúci súd

v napadnutom konaní neuskutočnil žiadne relevantné úkony smerujúce k náprave“.

Sťažovateľ v sťažnosti poukazujúc na ustálenú judikatúru ústavného súdu aplikovanú

pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní tiež uviedol, že „Pokiaľ ide o posúdenie

kritérium zložitosti veci, podľa názoru sťažovateľa ide o skutkovo jednoduchú vec, ktorá

nevyžaduje rozsiahle dokazovanie. Podstatou veci je právne posúdenie, či návrh exekútora

bol alebo nebol oprávnený, sťažovateľ nevidí v napadnutom konaní potrebu akéhokoľvek

iného dokazovania (okrem zistenia jeho právneho nástupníctva z dedičského konania).

Preto nemožno tolerovať, aby zatiaľ len v jednom štádiu konania, a to pred okresným

súdom, bola dĺžka konania viac ako 4 roky, a to bez ohľadu na celkový rozsah nevybavenej

súdnej agendy na okresnom súde zapríčinenej nižším či nedostatočným počtom vyšších

súdnych úradníkov a podobne.

Sťažovateľ bol súčinný a neprispel k neúmernej dĺžke súdneho konania. Okresný súd

vo veci neuskutočňuje žiadne úkony, a preto je výlučne zodpovedný za namietané prieťahy

v konaní“.

Na základe uvedeného sťažovateľ v sťažnosti navrhol, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. sa prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5 000 €,

ktoré je Okresný súd Žilina povinný sťažovateľovi vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatností nálezu.

4. Okresný súd Žilina je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

na účet právneho zástupcu sťažovateľa, č. ú. ..., vo výške 331,13 € do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu.“

Ústavný súd uznesením sp. zn. z 11. septembra 2013 prijal podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažnosť sťažovateľa na ďalšie

konanie.

Okresný súd na základe výzvy ústavného súdu sa vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. z 13. decembra 2013 doručeným ústavnému súdu 19. decembra

2013, v ktorom sa predseda okresného súdu v plnom rozsahu stotožnil so stanoviskom

zákonného sudcu v tejto veci, ktorý uviedol:

„Ústavnú sťažnosť M. B. považujem za neopodstatnenú z nasledovných dôvodov:

- Nie je účastníkom konania.

Právna úprava účastníctva a nástupníctva v exekučnom konaní je osobitným

spôsobom upravená v § 37 ods. 3-5 Exekučného poriadku (EP) a v prípade úmrtia

účastníka v priebehu exekučného konania nemožno súčasne ani primerane aplikovať

ustanovenia a . Pri postupe podľa

súd ex offo zisťuje nástupníctvo v prípade úmrtia účastníka a pokračuje v konaní s dedičmi

bez procesného rozhodnutia.

Pri postupe podľa EP musia byť splnené tieto skutočnosti v prípade úmrtia

účastníka:

- Účastník bez zbytočného odkladu oznámi (podá návrh na zmenu účastníkov) tieto

skutočnosti exekútorovi s listinou preukazujúcou prechod práv.

- Exekútor podá súdu návrh na pripustenie zmeny účastníkov.

- Súd rozhodne uznesením (bez významu či ide o oprávneného alebo oprávneného),

ak má preukázaný prechod práv (vlastníctvo pohľadávky). Je faktom, že dedičstvo

sa nadobúda smrťou poručiteľa, ale dedič preukáže prechod práv len dedičským

rozhodnutím, ktorým je dedičstvo vyporiadané.

Sťažovateľ (a následne exekútor) takýto postup nielenže doposiaľ neuskutočnili,

ale sťažovateľ taký postup aj odmieta. Domnienky o tom, ako by prejednanie dedičstva malo

skončiť, nepostačujú, je potrebné prechod práv preukázať. Ani vo vlastníckych konaniach

či už k hnuteľnostiam alebo nehnuteľnostiam) nie je možné vo veci rozhodnúť skôr,

než je vlastníctvo k veci prejednané v dedičstve.

Exekučné konanie je špecifické v tom, že postup nevyplýva z ex offo činnosti súdu

a dôležité je aj to, že ide o majetkovú vec a k zmene malo dôjsť na strane oprávneného.

- Otázku prechodu práv si nemôže exekučný súd vyriešiť ako predbežnú

(ako na to v exekúcii poukazuje v odvolaní sťažovateľ), pretože nie je kompetentný

na vyporiadanie dedičstva.

- Sťažovateľ v exekúcii (v odvolaní proti zastaveniu exekúcie) poukazuje na to,

že v inom konaní (, OS Bratislava II) vstúpil do exekúcie po poručiteľovi bez

prejednania pohľadávky v dedičstve. V inej veci však vystupoval poručiteľ ako povinný

a proti dedičovi sa možno domáhať pohľadávky v závislosti od veľkosti nadobudnutého

dedičstva (bez ohľadu, či dlh bol prejednávaný alebo nie). Ak aj súdy v iných veciach

nerozhodovali o procesnom nástupníctve, neznamená to, že ide o správny postup, skôr ide

o zľahčenie si postupu s ohľadom na množstvo vecí. Z 37 EP nevyplýva žiadna možnosť

v prípade úmrtia postupovať inak (výnimočne), je tam zahrnutý aj prevod aj prechod (a

teda aj úmrtie) a týka sa to účastníka (teda aj oprávneného aj povinného). Rozdiel je len v

tom, či je potrebné preukázať prechod práv listinou (v prípade oprávneného) alebo nie

(v prípade povinného v majetkových veciach zo zákona vyplýva možnosť pohľadávku

vymáhať od dedičov – – prechod dlhov). Potreba procesného rozhodnutia je však

dôležitá – ak to oprávnený nenavrhne alebo do toho zahrnie len niektorých dedičov,

je to jeho dispozícia. Z toho vyplýva, že nemôže to za neho robiť súd.

- Nečinnosť sťažovateľa.

Ak je nečinný sťažovateľ nemôže sa sám dovolávať nečinnosti orgánu. Nový tvrdený

oprávnený sa nemôže stať účastníkom konania bez svojej aktivity a preukázania prechodu

pohľadávky (a nielen toho, že je dedičom poručiteľa) a nemôže sa preto sťažovať

na nečinnosť.

- Súd už vec rozhodol a exekúciu zastavil.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ zaujal stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 20. januára 2014, v ktorom uviedol:

«Navzdory vyslovenému právnemu názoru okresným súdom v jeho vyjadrení

k ústavnej sťažnosti ako i v uznesení o zastavení exekúcie sp. zn. z 11. júla

2013 (uznesenie okresného súdu) sťažovateľ je naďalej presvedčený, že je účastníkom

predmetného konania v právnom postavení oprávneného, keďže je jediným dedičom

po pôvodnom oprávnenom D. B., ktorý dňa ... zomrel. Pre úplnosť iba opakujeme, že

uvedená skutočnosť je preukázaná osvedčením o dedičstve zo dňa ... vydanom JUDr. Ivonou

Kohútovou, súdnou komisárkou, pod sp. zn. , ktoré je súčasťou

spisového materiálu.

Podrobnú argumentáciu sťažovateľ predostrel vo svojom odvolaní k uzneseniu

okresného súdu z 7. 8. 2013, ktoré zároveň pripájame k tomuto stanovisku.

Nad rámec odôvodnenia predmetného odvolania sťažovateľa voči uzneseniu

okresného súdu dopĺňame, že o správnosti záveru sťažovateľa svedčia nepriamo i ďalšie

skutočnosti. Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť na prieťahy podľa zákona

o súdoch č. k. z 4. júla 2012 vyhodnotil sťažnosť (na podanie ktorej

je oprávnený len účastník konania alebo strana v konaní) podanú sťažovateľom za dôvodnú.

V predmetnom podaní sa ďalej predseda okresného súdu vyjadril, že okresný súd

v napadnutom konaní požiadal Okresný súd Bratislava II. o zaslanie príslušného

dedičského rozhodnutia po zosnulom D. B. a po pripojení predmetného dedičského spisu,

okresný súd vyrieši otázku účastníctva a následne zvolí ďalší procesný postup. Z uvedeného

je zrejmé, že okresný súd sa sám v predmetnom období považoval za kompetentného vyriešiť

otázku prechodu práv na sťažovateľa ako predbežnú, a to pravdepodobne najmä v zmysle

argumentácie a contrario vyplývajúcej z ustanovenia

(ďalej len „OSP“) nadväzujúceho na ...

K okresným súdom uvedenej nečinnosti sťažovateľa uvádzame, že ním uskutočnené

podanie sťažnosti v zmysle o súdoch v znení neskorších

predpisov k rukám predsedovi okresného súdu bolo v priebehu napadnutého konania

v zásade jediným možným procesným úkonom smerujúcim k ochrane jeho základných práv

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľ túto svoju možnosť využil, navyše predseda okresného súdu uznal

dôvodnosť sťažnosti. Iné možnosti na ochranu uvedených základných práv sťažovateľ

nemal, a preto v tomto kontexte ani nemožno hovoriť o jeho nečinnosti.

Inak sťažovateľovi nebola doručená žiadna výzva a ani iné podanie zo strany

konajúceho súdu, ku ktorému by sa mal možnosť vyjadriť, a preto sťažovateľ nemohol

svojim konaním (či namietanou nečinnosťou) žiadnym spôsobom prispieť k prieťahom

v konaní.

K zastaveniu exekúcie vyššie uvedeným uznesením okresného súdu sťažovateľ

len dodáva, že vzhľadom na ním podané odvolanie napadnuté konanie nie je do dnešného

dňa právoplatne skončené.

Z ústavnoprávneho hľadiska je zároveň relevantná tá skutočnosť, že k rozhodnutiu

okresného súdu došlo až po podaní ústavnej sťažnosti».

Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za vypracovanie uvedeného

stanoviska v sume 170,45 €.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie od 1. marca 2013 do 28. februára

2014 I. senát ústavného súdu rozhoduje v zložení predseda senátu Milan Ľalík a sudkyňa

Marianna Mochnáčová a sudca Peter Brňák. Na základe podaného oznámenia sudcu Milana

Ľalíka o dôvodoch vylúčenia, resp. nevylúčenia z výkonu funkcie sudcu v tejto veci,

bol uznesením sp. zn. z 26. septembra 2013 Milan Ľalík vylúčený

z konania a rozhodovania vo veci. Z uvedených dôvodov v zmysle čl. III platného rozvrhu

práce ústavného súdu rozhodoval vo veci samej senát v zložení uvedenom v záhlaví tohto

nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že domáhať sa ochrany

základných práv na ústavnom súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine

v záujme ochrany svojich základných práv (napr. , ).

Z vyplýva, že sťažovateľ musí teda namietať porušenie svojich

základných práv, a v spojitosti s konaním pred všeobecným súdom je to možné len vtedy,

ak je v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu účastníkom konania, v ktorom namieta

porušenie základných práv ().

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa , ako aj práva podľa dohovoru v exekučnom konaní

vedenom na návrh oprávneného neb. D. B. proti povinnému J. P. na základe právoplatného

a vykonateľného rozsudku okresného súdu sp. zn. zo 16. júna 2008.

Ústavný súd zo sťažnosti, z jej príloh, zo súdneho spisu predloženého okresným

súdom, ako aj z vyjadrenia okresného súdu zistil, že počas napadnutého konania oprávnený

D. B. zomrel (...). Dedičské konanie po poručiteľovi D. B. bolo skončené osvedčením o

dedičstve č. k. -166, z ..., z ktorého obsahu vyplýva, že

pohľadávka oprávneného vymáhaná v rámci napadnutého exekučného konania nebola

predmetom dedičského konania.

Listom okresného súdu z 29. apríla 2013 bol sťažovateľ ako jediný dedič

oprávneného v zmysle právoplatného osvedčenia o dedičstve sp. zn. z ...

vyzvaný na predloženie návrhu na začatie konania vo veci prejednania novoobjaveného

majetku podľa (ďalej len „OSP“), ktorým je

pohľadávka vymáhaná v napadnutom konaní. Súčasne bol sťažovateľ upozornený, že

v prípade predloženia požadovaného návrhu okresný súd podľa výsledku iniciovaného

dedičského konania rozhodne o pripustení vstupu sťažovateľa do konania ako účastníka na

strane oprávneného. V opačnom prípade okresný súd napadnuté exekučné konanie zastaví.

Sťažovateľ vo svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu 13. júna 2013 s uvedeným

postupom okresného súdu nesúhlasil považujúc sa za veriteľa z exekučného titulu v danej

veci v súlade s , podľa ktorého ex lege vstúpil do všetkých

práv a povinností svojho predchodcu, teda oprávneného, čo podľa jeho názoru súčasne

vylučuje rozhodovanie okresného súdu o zmene účastníkov konania. Sťažovateľ okresnému

súdu nepredložil okresným súdom požadovaný návrh na začatie konania.

Z dôvodu existencie prekážky postupu konania v zmysle , ktorú

okresný súd vyhodnotil ako prekážku spôsobilosti byť účastníkom konania na strane

oprávneného z dôvodu nepreukázaného právneho nástupníctva vo vzťahu k vymáhanej

pohľadávke, okresný súd uznesením sp. zn. z 11. júla 2013 konanie zastavil.

Sťažovateľ predmetné uznesenie napadol odvolaním, o ktorom dosiaľ nebolo odvolacím

súdom rozhodnuté.

Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu vyplýva, že pokiaľ okresný súd vydal

uznesenie o zastavení konania, je týmto svojím uznesením viazaný a k jeho zrušeniu môže

dôjsť len zákonným spôsobom. Ak potom sťažovateľ podal proti predmetnému uzneseniu

odvolanie, o ktorom nebolo dosiaľ rozhodnuté odvolacím súdom, nie je možné v súčasnosti

zo strany ústavného súdu zodpovedať otázku, či sťažovateľ je účastníkom sťažnosťou

napadnutého konania.

Pokiaľ sťažovateľ vo svojej argumentácii poukazoval na vyjadrenie predsedu

okresného súdu sp. zn. zo 4. júla 2012, ktorým bola jeho sťažnosť

na prieťahy v napadnutom konaní posúdená ako dôvodná, ústavný súd v tejto súvislosti

konštatuje, že vybavovanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedom príslušného súdu

je postupom administratívneho charakteru upraveným v

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý

nie je pre rozhodovanie ústavného súdu pri posudzovaní existencie zbytočných prieťahov

v napadnutom konaní záväzný.

Keďže sťažovateľ v napadnutom konaní dosiaľ nevystupoval ako účastník konania

a jeho účastníctvo na strane oprávneného je sporné, uvedené zistenia viedli ústavný súd

k záveru, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu porušené nebolo.

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľom je v zmysle čl. 127

ods. 3 podmienené vyhovením sťažnosti vo veci samej (vyslovením porušenia

základných práv alebo slobôd zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej

zmluve).

O uložení povinnosti niektorému z účastníkov konania, aby úplne alebo sčasti uhradil

inému účastníkovi konania jeho trovy, rozhoduje ústavný súd podľa „výsledku konania“

( ) zohľadňujúc (obdobne ako v prípade rozhodovania

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia), či bola sťažnosť dôvodná, teda

či ústavný súd vyslovil porušenie základných práv alebo slobôd sťažovateľa zaručených

v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve vo veci samej.

Keďže v uvedenom prípade ústavný súd sťažnosti sťažovateľa nevyhovel,

uvedenými návrhmi sa pri svojom rozhodovaní už nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že vzhľadom na dôvod nevyhovenia sťažnosti toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby v prípade rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré

vyznie v prospech sťažovateľa, ak vo veci bude opätovne konať okresný súd a sťažovateľ

zotrvá na stanovisku, že jeho postupom dochádza k zbytočným prieťahom, predložil

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014