Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 473/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014

predbežne prerokoval sťažnosť V. P., zastúpenej JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom,

Advokátska kancelária, Timravina 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie jej záležitosti primeraným spôsobom zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní

vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2014

doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľka “), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote zaručeného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom nadriadeného (odvolacieho) súdu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka návrhom podaným

okresnému súdu 8. októbra 2009 iniciovala konanie o určenie príspevku na výživu a úhradu

niektorých nákladov nevydatej matke vedené pred okresným súdom pod sp. zn.

.

Sťažovateľka uvádza, že sa vo svojej veci domáhala ochrany svojich práv aj

podaním sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu

a následne sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý sťažnosti vyhovel a nálezom

sp. zn. z 22. januára 2014 konštatoval porušenie jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 €.

Sťažovateľka ďalej uvádza, že rozsudok, ktorý bol v jej veci prijatý 11. októbra 2013,

napadla odvolaním 21. januára 2014, pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

„z Krajského súdu Bratislava nedostala žiadne podanie a to i napriek tomu, že odo dňa

vyhlásenia rozsudku uplynul viac ako rok a ½ a aj napriek tomu, že podala ďalšie dve

sťažnosti na prieťahy v konaní“.

Sťažovateľka je toho názoru, že v jej veci dochádza k zbytočným prieťahom, a teda

k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a listiny, ako aj práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby v jej veci

rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2

a listiny, ako aj práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu a krajského súdu v namietaných konaniach, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume

2 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom...

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

1. Vo vzťahu k časti sťažnosti obsahujúcej námietku porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a listiny a jej práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný

súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého návrh

nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov,

v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky

konania boli splnené.

O predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky, ktorou namietala porušenie označených

práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , rozhodol

ústavným súd nálezom sp. zn. z 22. januára 2014, ktorým konštatoval

porušenie citovaných práv sťažovateľky a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie.

Nález nadobudol právoplatnosť 10. februára 2014.

Aktuálna sťažnosť sťažovateľky v časti námietky porušenia označených práv

postupom okresného súdu v období do 10. februára 2014 sa teda týka veci, o ktorej ústavný

súd už rozhodol.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej

porušenie jej označených práv postupom okresného súdu v konaní sp. zn.

v období do 10. februára 2014 odmietol ako neprípustnú.

2. Vo vzťahu k časti sťažnosti obsahujúcej námietku porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a podľa listiny a jej práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. z 22. januára 2014

ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je požiadavka smerovania sťažnosti

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj

významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv

ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu (napr. ).

Nadväzne na to ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti

(napr. , , , , , )

prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť

ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného

práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd na pojednávaní vykonanom

11. októbra 2013 prijal vo veci sťažovateľky rozsudok a následne vykonával súvisiace

technické úkony ako vypracovanie rozsudku, zabezpečenie prekladu rozsudku a jeho

doručenie účastníkom konania. Z dôvodu podaného odvolania bol spisový materiál

predložený 15. mája 2014 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako

odvolaciemu súdu pre účely rozhodnutia o uplatnenom opravnom prostriedku. Sťažnosť

sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 13. júna 2014.

Sťažnosť sťažovateľky obsahujúca námietku porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom

konaní bola ústavnému súdu doručená až 13. júna 2014, teda po prijatí meritórneho

rozhodnutia okresného súdu v danej veci a tiež až po predložení spisového materiálu

s podaným opravným prostriedkom odvolaciemu súdu.

V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,

pretože táto bola uplatnením opravného prostriedku prenesená krajskému súdu. Okresný

súd teda v danej etape konania nemohol ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť základné

právo sťažovateľky podľa a podľa listiny a jej právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prijatím meritórneho rozhodnutia, vykonaním potrebných

technických úkonov, doručením rozhodnutia procesným stranám a následným predložením

podaného opravného prostriedku spolu so spisovým materiálom nadriadenému súdu

okresný súd vykonal všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty

sťažovateľky a svoju úlohu v tomto smere splnil.

Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného

a čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti

ústavnému súdu, a to vo vzťahu k postupu okresného súdu, bola pre sťažovateľku časovo

ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jej veci prvostupňové konanie.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne

neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia

všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva

zaručeného (ako aj listiny) a práva zaručeného

dohovoru ústavný súd sťažnosť v označenej časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako

takú ju v zmysle ustanovenia po jej predbežnom

prerokovaní odmietol (obdobne napr. , , ).

Na záver ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie nebráni

sťažovateľke v tom, aby sa opätovne domáhala na ústavnom súde nápravy v prípade, ak by

po prípadnom vrátení veci zo strany odvolacieho súdu na ďalšie konanie okresnému súdu

dochádzalo v konaní k prieťahom.

3. Vo vzťahu k časti sťažnosti obsahujúcej námietku porušenia základného práva

sťažovateľky podľa a listiny a jej práva podľa

dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(sťažovateľka v podaní nešpecifikovala spisovú značku odvolacieho konania, a preto tento

nedostatok ústavný súd bez toho, aby vyzýval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti, sám

odstránil na základe súčinnosti poskytnutej okresným súdom) ústavný súd poukazuje

na ustanovenie , podľa ktorého sťažnosť nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd štandardne (napr. , , )

považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) podanú predsedovi príslušného súdu. Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý

vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov

a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52

ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o súdoch]. Podobne aj zákon o súdoch

v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli

spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného

ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť

všetky skutočnosti.

Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi

príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného

súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený

porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(napr. , , , ). Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa , koná iba

za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal

k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto

podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon

sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti

sťažnosti podľa , a teda podmienkou konania vo veci individuálnej

ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Sťažovateľka výslovne v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedla, že všetky

doteraz podané sťažnosti na prieťahy v konaní adresovala iba predsedovi okresného súdu,

a teda sťažnosť na postup krajského súdu adresovanú predsedovi krajského súdu (v ktorého

právomoci je prijať potrebné opatrenia na zjednanie nápravy v postupe krajského súdu)

podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch v namietanom konaní nepodala. Sťažovateľka teda

nevyčerpala účinný právny prostriedok poskytnutý príslušnými ustanoveniami zákona

o súdoch na ochranu jej základného práva.

Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľky neboli

ani tvrdené, ani preukázané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť

k odpusteniu požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1

.

Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či

v sťažovateľkou označenom konaní okresného súdu bolo porušené jej základné právo podľa

a podľa listiny, ako aj právo podľa dohovoru,

ústavný súd jej sťažnosť podľa odmietol z dôvodu

neprípustnosti ako predčasne podanú.

Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto

rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona

o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných

náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom

krajského súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014