Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 473/2014
PDF · 193.44 KB
No categories available
III. ÚS 473/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014
predbežne prerokoval sťažnosť V. P., zastúpenej JUDr. Martinom Rohaľom Iľkivom,
Advokátska kancelária, Timravina 9, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva
na prejednanie jej záležitosti primeraným spôsobom zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 C 173/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Co 289/2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. P. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. júna 2014
doručená sťažnosť V. P. (ďalej len „sťažovateľka “), vo veci namietaného porušenia jej
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
4 C 173/2009 a postupom nadriadeného (odvolacieho) súdu.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka návrhom podaným
okresnému súdu 8. októbra 2009 iniciovala konanie o určenie príspevku na výživu a úhradu
niektorých nákladov nevydatej matke vedené pred okresným súdom pod sp. zn.
Sťažovateľka uvádza, že sa vo svojej veci domáhala ochrany svojich práv aj
podaním sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedovi okresného súdu
a následne sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý sťažnosti vyhovel a nálezom
sp. zn. I. ÚS 551/2013 z 22. januára 2014 konštatoval porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a priznal sťažovateľke finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 €.
Sťažovateľka ďalej uvádza, že rozsudok, ktorý bol v jej veci prijatý 11. októbra 2013,
napadla odvolaním 21. januára 2014, pričom ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu
„z Krajského súdu Bratislava nedostala žiadne podanie a to i napriek tomu, že odo dňa
vyhlásenia rozsudku uplynul viac ako rok a ½ a aj napriek tomu, že podala ďalšie dve
sťažnosti na prieťahy v konaní“.
Sťažovateľka je toho názoru, že v jej veci dochádza k zbytočným prieťahom, a teda
k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby v jej veci
rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základných práv podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu a krajského súdu v namietaných konaniach, priznal jej finančné zadosťučinenie v sume
2 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom...
Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom...
1. Vo vzťahu k časti sťažnosti obsahujúcej námietku porušenia základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a jej práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 173/2009 ústavný
súd poukazuje na ustanovenie § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, podľa ktorého návrh
nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov,
v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky
konania boli splnené.
O predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky, ktorou namietala porušenie označených
práv postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 173/2009, rozhodol
ústavným súd nálezom sp. zn. I. ÚS 551/2013 z 22. januára 2014, ktorým konštatoval
porušenie citovaných práv sťažovateľky a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie.
Nález nadobudol právoplatnosť 10. februára 2014.
Aktuálna sťažnosť sťažovateľky v časti námietky porušenia označených práv
postupom okresného súdu v období do 10. februára 2014 sa teda týka veci, o ktorej ústavný
súd už rozhodol.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti namietajúcej
porušenie jej označených práv postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 4 C 173/2009
v období do 10. februára 2014 odmietol ako neprípustnú.
2. Vo vzťahu k časti sťažnosti obsahujúcej námietku porušenia základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a jej práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 173/2009
v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 551/2013 z 22. januára 2014
ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných
pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka smerovania sťažnosti
proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj
významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv
ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho
orgánu (napr. II. ÚS 26/95).
Nadväzne na to ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti
(napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07, I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08)
prezentuje už ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje ochranu len vtedy, ak bola sťažnosť
ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného
práva došlo alebo porušenie v tomto čase ešte trvalo.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd na pojednávaní vykonanom
11. októbra 2013 prijal vo veci sťažovateľky rozsudok a následne vykonával súvisiace
technické úkony ako vypracovanie rozsudku, zabezpečenie prekladu rozsudku a jeho
doručenie účastníkom konania. Z dôvodu podaného odvolania bol spisový materiál
predložený 15. mája 2014 Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) ako
odvolaciemu súdu pre účely rozhodnutia o uplatnenom opravnom prostriedku. Sťažnosť
sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená 13. júna 2014.
Sťažnosť sťažovateľky obsahujúca námietku porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38
ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom
konaní bola ústavnému súdu doručená až 13. júna 2014, teda po prijatí meritórneho
rozhodnutia okresného súdu v danej veci a tiež až po predložení spisového materiálu
s podaným opravným prostriedkom odvolaciemu súdu.
V čase podania sťažnosti už okresný súd nedisponoval právomocou vo veci konať,
pretože táto bola uplatnením opravného prostriedku prenesená krajskému súdu. Okresný
súd teda v danej etape konania nemohol ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť základné
právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a jej právo podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Prijatím meritórneho rozhodnutia, vykonaním potrebných
technických úkonov, doručením rozhodnutia procesným stranám a následným predložením
podaného opravného prostriedku spolu so spisovým materiálom nadriadenému súdu
okresný súd vykonal všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty
sťažovateľky a svoju úlohu v tomto smere splnil.
Možnosť domáhať sa ochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 38 ods. 2 listiny a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru podaním sťažnosti
ústavnému súdu, a to vo vzťahu k postupu okresného súdu, bola pre sťažovateľku časovo
ohraničená obdobím, počas ktorého prebiehalo v jej veci prvostupňové konanie.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne
neopodstatnenú vtedy, ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia
všeobecného súdu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť
porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,
Vzhľadom na uvedené skutočnosti vychádzajúc z podstaty a účelu základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj čl. 38 ods. 2 listiny) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1
dohovoru ústavný súd sťažnosť v označenej časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako
takú ju v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom
prerokovaní odmietol (obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).
Na záver ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie nebráni
sťažovateľke v tom, aby sa opätovne domáhala na ústavnom súde nápravy v prípade, ak by
po prípadnom vrátení veci zo strany odvolacieho súdu na ďalšie konanie okresnému súdu
dochádzalo v konaní k prieťahom.
3. Vo vzťahu k časti sťažnosti obsahujúcej námietku porušenia základného práva
sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a jej práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 289/2014
(sťažovateľka v podaní nešpecifikovala spisovú značku odvolacieho konania, a preto tento
nedostatok ústavný súd bez toho, aby vyzýval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti, sám
odstránil na základe súčinnosti poskytnutej okresným súdom) ústavný súd poukazuje
na ustanovenie § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré
mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Ústavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/2008)
považuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci ochrane základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť na postup súdu podanú podľa § 62 ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) podanú predsedovi príslušného súdu. Účinnosť
takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní
potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), ktorý
vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov
a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52
ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o súdoch]. Podobne aj zákon o súdoch
v § 64 ods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného
ustanovenia orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť
všetky skutočnosti.
Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi
príslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného
súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený
porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/2008). Ústavný súd preto
o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba
za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal
k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto
podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon
sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej
ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
Sťažovateľka výslovne v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedla, že všetky
doteraz podané sťažnosti na prieťahy v konaní adresovala iba predsedovi okresného súdu,
a teda sťažnosť na postup krajského súdu adresovanú predsedovi krajského súdu (v ktorého
právomoci je prijať potrebné opatrenia na zjednanie nápravy v postupe krajského súdu)
podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch v namietanom konaní nepodala. Sťažovateľka teda
nevyčerpala účinný právny prostriedok poskytnutý príslušnými ustanoveniami zákona
o súdoch na ochranu jej základného práva.
Zároveň ústavný súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sťažovateľky neboli
ani tvrdené, ani preukázané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť
k odpusteniu požiadavky na využitie účinného prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1
Vzhľadom na existenciu procesnej prekážky pre meritórne rozhodovanie o tom, či
v sťažovateľkou označenom konaní okresného súdu bolo porušené jej základné právo podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
ústavný súd jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu
neprípustnosti ako predčasne podanú.
Nad rámec odôvodnenia svojho rozhodnutia ústavný súd pripomína, že toto
rozhodnutie nezakladá prekážku veci rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona
o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby po splnení všetkých zákonom predpísaných
náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom
krajského súdu v označenom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, predložila
ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. augusta 2014