Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-39Cb/74/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členov senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: W.. F.. S.. Q. T. Z., narodený: XX.XX.XXXX, bytom P. M., H., P. XX, R. W.. E.. XXXX, E., zastúpeného: CONSULTA s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie č. 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 318 495, proti žalovanému: KOPAKA s. r. o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 44 007 922, o určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 20. septembra 2016, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. - 182 zo dňa 15.1.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. - 182 zo dňa 15.1.2024 vo výrokoch III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalobcu voči výrokom I. a II. o d m i e t a .

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III rozhodol ako súd prvej inštancie rozsudkom tak, že vo výroku I. návrh žalobcu zo dňa 21.05.2019 na prerušenie konania zamietol, vo výroku II. návrh žalovaného zo dňa 28.05.2020 na prerušenie konania zamietol, výrokom III. zamietol žalobu a vo výroku IV. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 08.08.2018 domáhal, aby súd určil, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti KOPAKA s. r. o. zo dňa 20. septembra 2016, na základe ktorých došlo ku: zvýšeniu základného imania spoločnosti zo 6.638,783775 EUR na 6.640, - EUR a to vložením ďalšieho peňažného vkladu jediného spoločníka do základného imania spoločnosti vo výške 1,22 EUR, udeleniu súhlasu k prevodu obchodného podielu spol. Ballo&Engel Investment a.s., Bratislava v spoločnosti KOPAKA s. r. o. Bratislava daného peňažným vkladom vo výške 6.640,- EUR na základnom imaní spoločnosti, čo zodpovedá 100% podielu na čistom obchodnom imaní spoločnosti a 100% podielom na hlasovacích právach v spoločnosti na tretiu osobu, nadobúdateľa: LYCEUM s.r.o., so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 36 662 372, a to za odplatu vo výške 6.640,- EUR, ktorá bude zaplatená prevodcovi, prijatiu nového úplného znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti KOPAKA s. r. o, sú neplatné. Žalobca si uplatnil proti žalovanému aj nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je členom dozornej rady obchodnej spoločnosti BBEI a.s., IČO: 36 669 857, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 3961/B (ďalej len „BBEI, a.s.“). Uviedol, že spoločnosť BBEI, a.s., aj keď tomu nezodpovedá aktuálny stav zapísaný v obchodnom registri, je stále jediným spoločníkom žalovaného, t.j. v spoločnosti KOPAKA s. r. o. K zmene v zápise

spoločnosti KOPAKA s. r. o. v obchodnom registri, ktorá bola vykonaná podľa žalobcu protiprávne, došlo na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia v spoločnosti KOPAKA s. r. o. a následnej zmluvy o prevode obchodného podielu. Dňa 20. septembra 2016 sa uskutočnilo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti KOPAKA s.r.o. učinené vo forme rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone kompetencií valného zhromaždenia v spoločnosti KOPAKA s. r. o. Na danom valnom zhromaždení spoločnosť BBEI, a.s. ako jediný spoločník v spoločnosti KOPAKA s. r. o. udelila súhlas k prevodu obchodného podielu v spoločnosti BBEI, a.s. (pod pôvodným obchodným menom BALLO&ENGEL Investment a.s.) v spoločnosti KOPAKA s. r. o. reprezentovaného peňažným vkladom vo výške 6.640,- Eur na základnom imaní spoločnosti na nadobúdateľa, ktorým sa stala obchodná spoločnosť LYCEUM s.r.o., IČO: 36 662 372, so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava.

2. Žalobca ďalej uviedol, že ako je zrejmé z rozhodnutia jediného spoločníka v spoločnosti KOPAKA s. r. o., dané rozhodnutie je učinené v nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti BBEI, a.s. prijaté dňa 7. júna 2016, na ktorom mal byť udelený aj súhlas s prevodom obchodného podielu v spoločnosti KOPAKA s. r. o. na nadobúdateľa LYCEUM s.r.o. Táto konštatácia však nezodpovedá objektívnej skutočnosti. Právny stav je totiž taký, že uznesenia prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení BBEI, a.s. dňa 7. júna 2016 boli napadnuté samostatnou žalobou. Konanie o neplatnosť daných uznesení je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod č. k. . Dôvodom uplatnenia osobitnej žaloby je skutočnosť, že 50% akcionár spoločnosti BBEI, a.s., ktorým je spoločnosť IPR LIMITED, Cyprus, bol na valnom zhromaždení BBEI, a.s. konanom dňa 7. júna 2016 zastúpený splnomocneným zástupcom na základe neplatnej plnej moci. Bez ohľadu na uvedené, a to i v prípade, že by súd v konaní o osobitnej žalobe dospel k záveru, že uznesenia valného zhromaždenia BBEI, a.s. boli prijaté platne, faktom zostáva, že zástupca spoločnosti IPR LIMITED, Cyprus doručil do sídla spoločnosti BBEI, a.s. podanie zo dňa 22. augusta 2016, z ktorého je zrejmé, že uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti BBEI, a.s. zo dňa 7. júna 2016 boli prijaté v nadväznosti na dohodu obsiahnutú v Zmluve o usporiadaní vzájomných práv a povinností týkajúcich sa účasti v spoločnosti BBEI, a.s. zo dňa 21. decembra 2015 (ďalej len „Zmluva“), v ktorej je komplexne riešené majetkové vyrovnanie spoločnosti IPR LIMITED, Cyprus, pričom vzhľadom na skutočnosť, že dcérske spoločnosti BBEI, a.s. (ktorých prevod bol odsúhlasený) nie sú „prázdne“ ale sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností v hodnote niekoľko miliónov EUR, prevod obchodných podielov v dcérskych spoločnostiach je možné zrealizovať až po tom ako budú naplnené aj ostatné podmienky Zmluvy, v zmysle ktorých dôjde k finančnému vyporiadaniu spoločnosti IPR LIMITED. Žalobca je toho názoru, že podmienky Zmluvy neboli nikdy naplnené, preto ani prevod obchodného podielu v dcérskej spoločnosti BBEI, a.s., ktorou je spoločnosť KOPAKA s. r. o. nemohol byť realizovaný. Žalovaný, resp. jeho štatutárny zástupca bol pritom jednoznačne oboznámený tak s Osobitnou žalobou v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. , ako aj s listom zástupcu spoločnosti IPR LIMITED, Cyprus zo dňa 22. augusta 2016. Napriek tomu podal žalovaný návrh na zápis zmien do obchodného registra. Podľa stanov spoločnosti BBEI, a.s. platných ku dňu konania mimoriadneho valného zhromaždenia BBEI, a.s. bolo jednoznačne zrejmé, že ku prevodu dcérskych spoločností z portfólia BBEI, a.s. na tretie osoby sa vyžaduje súhlas valného zhromaždenia BBEI, a.s., ktorý nebol v skutočnosti daný (z titulu neplatnej plnej moci), resp. ak by i bol daný, tak pod podmienkou naplnenia skutočností predpokladaných Zmluvou. Spoločnosť BBEI, a.s. je pritom z hľadiska znenia bývalým jediným spoločníkom v spoločnosti KOPAKA, s. r. o., a teda právo domáhať sa neplatnosti uznesení valného zhromaždenia náleží aj spoločnosti BBEI, a.s. Vzhľadom na to, že štatutárnym zástupcom spoločnosti BBEI, a.s. je doposiaľ Ing. Igor Ballo, pričom je zrejmé že Ing. Igor Ballo je účastníkom konania na strane žalovaného (v pozícií štatutárneho zástupcu žalovaného) a zároveň je aj v pozícií konfliktu záujmov v spoločnosti BBEI, a.s., uplatnil túto žalobu žalobca ako člen dozornej rady spoločnosti BBEI, a.s. Pokiaľ ide o lehotu na uplatnenie tejto žaloby, ako je uvedené už vyššie, k zmene zápisu v spoločnosti LYCEUM, s.r.o. v obchodnom registri došlo až dňom 30. mája 2018. Dátum učinenia rozhodnutia jediného spoločníka v spoločnosti KOPAKA s.r.o., tj. 20. september 2016 z hľadiska dikcie nie je podľa názoru žalobcu rozhodujúci. Podstatným totiž je, že jediný spoločník v spoločnosti KOPAKA s.r.o. nemal riadny mandát na výkon svojich kompetencií, t.j. na prevod obchodného podielu v spoločnosti KOPAKA s. r. o. na tretie osoby, a preto nemohla byť naplnená ani podmienka riadneho zvolania valného zhromaždenia v spoločnosti KOPAKA s. r. o . K žalobe žalobca priložil výpisy z obchodného registra spoločnosti BBEI a. s. a žalovaného (č. l. 14 - 17), rozhodnutie jediného spoločníka obchodnej spoločnosti KOPAKA s. r. o. zo dňa 20.09.2016 (č. l. 18 - 19), žalobu na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia zo dňa 02.09.2016 (č. l. 20 - 29), list spoločnosti IPR LIMITED adresovaný spoločnosti BBEI, a.s. z 22.08.2016

(č. l. 30 - 31), úplné znenie stanov akciovej spoločnosti BALLO & ENGEL Investment a.s. prijatých dňa 07.06.2006 v znení neskorších zmien (č. l. 32 - 40). Žalobca písomným podaním zo dňa 21.05.2019 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , pretože mal za to, že v predmetnom konaní sa rieši otázka, od ktorej závisí rozhodnutie súdu aj v tomto konaní, a to neplatnosť uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia BBEI, a.s. zo dňa 7. júna 2016.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 28.5.2020, v ktorom uviedol, že určenia údajnej neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti BBEI, a.s. (MVZ BBEI) sa v konaní nedomáha akcionár spoločnosti BBEI, ktorý sa údajne nezúčastnil MVZ BBEI, resp. zúčastnil sa MVZ BBEI na základe údajne neplatnej plnej moci, ale tretia osoba: Q. Z., ako bývalý člen dozornej rady spoločnosti BBEI. Žiadny aktívne legitimovaný subjekt v zmysle v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „OBZ") platnosť uznesení MVZ BBEI v zákonnej lehote nenapadol, nakoľko tieto boli prejavom slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne prejavenej vôle akcionárov spoločnosti. Údajná neplatnosť plnej moci na zastupovanie spoločnosti I.P.R. LIMITED, akcionára spoločnosti BBEI, na MVZ BBEI a neplatnosť uznesení MVZ, je právne neudržateľným konštruktom Q. Z., ktorý z neznámych dôvodov koná v priamom rozpore s uzneseniami prijatými akcionármi BBEI na MVZ BBEI dňa 07.06.2016. Poukázal na to, že dňa 07.05.2019 sa na Okresnom súde Bratislava I uskutočnilo prvé pojednávanie v konaní sp. zn. , na ktorom súd prvej inštancie žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanému (BBEI) priznal náhradu trov konania voči žalobcovi (F.. J.. F.. Q. Z.) v celom rozsahu. Proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. -257 zo dňa 07.05.2019 podal Q. Z. odvolanie. Vo veci aktuálne koná Krajský súd Bratislava, ktorý ako odvolací súd v konaní sp. zn. doposiaľ nerozhodol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má žalovaný za to, že uznesenia MZV BBEI boli a sú platné, pričom MVZ KOPAKA bolo realizované v plnom rozsahu v súlade s vôľou akcionárov spoločnosti BBEI, vyjadrenou na MVZ BBEI. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobca a spoločnosť IPR LIMITED (akcionár spoločnosti BBEI) sú odlišné subjekty, pričom spoločnosť IPR LIMITED platnosť uznesení MVZ BBEI nenapadla. Žalovaný má s poukazom na vyššie uvedené za to, že súhlas s prevodom obchodného podielu spoločnosti BBEI v spoločnosti KOPAKA s. r. o. na spoločnosť LÝCEUM s.r.o. bol platne daný Rozhodnutím č. 9 MVZ BBEI a podľa vedomosti žalovaného bol nepodmienený. Žalovaný následne poukázal na ust. , z ktorého vyplýva, že sa jedná o taxatívny výpočet - uzavretý výpočet aktívne legitimovaných osôb na podanie tejto určovacej žaloby. Inej osobe zákon túto aktívnu legitimáciu nepriznáva. Podanie žaloby neoprávnenou osobou, mimo okruhu určených v ods. 1, bude nevyhnutne viesť k zamietnutiu žaloby, bez ohľadu na to, či táto osoba preukáže naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Žalobca nie je a v čase podania žaloby ani nebol členom dozornej rady spoločnosti BBEI, čo konštatoval aj Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. -257 zo dňa 07.05.2019 a nie je ani žiadnym iným z taxatívne vymedzených aktívne vecne legitimovaných subjektov v zmysle ustanovenia . Žalovaný vo vyjadrení namietal aj uplynutie lehoty na podanie žaloby aktívne legitimovaným subjektom, pretože žaloba zo dňa 08.08.2018 bola podaná zjavne po uplynutí prekluzívnej trojmesačnej lehoty od rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti KOPAKA s. r. o. zo dňa 20.09.2016. Zistenie márneho uplynutia prekluzívnej lehoty má za následok zamietnutie žaloby. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. a Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. , nakoľko bol toho názoru, že bez vyriešenia otázky platnosti uznesení MVZ BBEI, ktorá je predmetom uvedeného konania, nie je možné účelne a hospodárne vykonať prípadné dokazovanie v zmysle s príslušných ustanovení a v tejto veci spravodlivo meritórne rozhodnúť. K vyjadreniu žalovaný priložil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -257 zo dňa 07.05.2019 (č. l. 89-103).

4. Prvoinštančný súd v rozsudku uviedol, že strany neurobili spornými skutkové okolnosti týkajúce sa konania mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného dňa 20.09.2016, prijatia žalobou napadnutých uznesení na mimoriadnom valnom zhromaždení žalovaného a prijatie rozhodnutia jediného spoločníka žalovaného spoločnosti BBEI a.s. pri výkone kompetencií valného zhromaždenia v spoločnosti KOPAKA s. r. o., ktorým udelil súhlas k prevodu obchodného podielu spoločnosti BBEI, a.s. v spoločnosti KOPAKA s. r. o. na nadobúdateľa, ktorým sa stala obchodná spoločnosť LYCEUM s.r.o.,

so sídlom Železničiarska 13, 811 04 Bratislava, IČO: 36 662 372. Spornou bola medzi stranami otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že žalobca vo veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom a žalobu je preto potrebné zamietnuť. „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.6.2010).

6. Ďalej prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí poukázal na , účinného v čase prijatia napadnutých uznesení a uvádza, že výpočet okruhu oprávnených osôb obsiahnutý v ustanovení je taxatívny, z čoho vyplýva, že okrem osôb tam uvedených sa žiadna iná osoba nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, a to ani vtedy, ak by táto osoba bola spôsobilá preukázať súdu naliehavý právny záujem na takomto určení. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19.05.2022. Žalobca ako člen dozornej rady spoločnosti BBEI, a.s. nie je osobou, ktorej ust. priznáva právo podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom. Subjektom oprávneným podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia by v predmetnom prípade bola spoločnosť BBEI, a.s. ako bývalý spoločník žalovaného a nie žalobca, ako člen, resp. bývalý člen dozornej rady bývalého spoločníka (BBEI, a.s.) žalovaného. Spoločnosť BBEI, a.s. však žalobu na určenie neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného prijatých dňa 20.09.2016 nepodala. Za nedôvodnú súd považuje argumentáciu žalobcu, že vzhľadom na to, že štatutárnym zástupcom spoločnosti BBEI, a.s. je Ing. Igor Ballo, ktorý je účastníkom konania na strane žalovaného v pozícií štatutárneho zástupcu žalovaného a zároveň je aj v pozícií konfliktu záujmov v spoločnosti BBEI, a.s., túto žalobu uplatnil žalobca ako člen dozornej rady spoločnosti BBEI, a.s. Žalobca súdu nepreukázal oprávnenie podať žalobu v mene spoločnosti BBEI, a.s., resp. súdu nepreukázal, že bol určený ako člen dozornej rady na zastupovanie spoločnosti BBEI, a.s. v konaní. Súd ďalej poukazuje aj na tú skutočnosť, že žaloba nebola podaná v mene spoločnosti BBEI, a.s., ale žalobcom, ktorý podáva túto žalobu vo vlastnom mene, ako to vyplýva z označenia žalobcu na prvej strane žaloby. Argumentácia žalobcu v otázke, kto podáva žalobu, či spoločnosť BBEI, a.s. alebo žalobca ako fyzická osoba, vyznieva zmätočne, keď na jednej strane žalobca tvrdí, že žalobu podáva ako tretia osoba, člen dozornej rady, ktorá má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného prijatých dňa 20.09.2016, no na druhej strane tvrdí, že žalobu podáva za spoločnosť BBEI, a.s., ako určený člen dozornej rady, ktorá je spoločníkom žalovaného oprávneným domáhať sa určenia neplatnosti uznesením podľa , čo však nepreukázal. Vzhľadom na právny názor uvedený v bode 12. tohto rozsudku má súd za nedôvodnú aj argumentáciu žalobcu o tom, že žalobca ako tretí subjekt má právo domáhať sa určenia neplatnosti uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného prijatých dňa 20.09.2016, nakoľko má na predmetnom určení naliehavý právny záujem a jeho právne postavenie môže byť prijatými uzneseniami dotknuté a že sa v danom prípade jedná o určovaciu žalobu podľa a nie o žalobu podľa . Ako už bolo uvedené vyššie v tomto rozhodnutí, výpočet okruhu oprávnených osôb obsiahnutý v ustanovení je taxatívny a okrem osôb tam uvedených sa žiadna iná osoba nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, a to ani vtedy, ak by táto osoba bola spôsobilá preukázať súdu naliehavý právny záujem na takomto určení.

7. Prvostupňový súd nevykonal dokazovanie navrhnuté právnym zástupcom žalovaného na výsluch žalobcu a svedka Ing. Igora Balla. Súd vykonáva v zásade len tie dôkazy, ktoré sporové strany navrhnú. Nie je však povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, pokiaľ považuje ich vykonanie za neúčelné, nehospodárne, vzhľadom na skutkový stav, ktorý vzišiel z doposiaľ vykonaných dôkazov. Súd bol toho názoru, že vykonanie navrhnutého dokazovania by bolo nehospodárne a neúčelné a zároveň by vykonanie dokazovania bolo predčasné vzhľadom na skutočnosť, že sa súd musel vysporiadať s otázkou

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorej absencia má bez ďalšieho následok zamietnutie žaloby. Inými námietkami strán sporu sa súd vzhľadom na to, že zistil nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nezaoberal, pretože vychádzajúc z ustálenej judikatúry, ak súd zistí nedostatok aktívnej legitimácie, nie je jeho povinnosťou skúmať ďalšie argumenty a je povinný žalobu bez ďalšieho zamietnuť. K rozhodnutiu súdu v zmysle výroku I. a II. rozsudku, ktorými boli zamietnuté návrhy žalobcu a žalovaného na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. uviedol prvoinštančný súd, že s ohľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k nároku vznesenému v žalobe, ako aj z dôvodu, že konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. bolo medzičasom právoplatne skončené a žalovaný na svojom návrhu na prerušenie konania zo dňa 28.05.2020 na pojednávaní dňa 15.01.2024 nezotrval, súd rozhodol, že prerušenie konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. je už bez právneho významu k posudzovanej veci a oba návrhy zamietol.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore plný úspech, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

9. Voči rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca, ktorý zdôraznil, že súd prvej inštancie nevyhovel žalobnému návrhu z procesného dôvodu, a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, pretože (podľa názoru súdu prvej inštancie) aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu „sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať [...] Výpočet okruhu oprávnených osôb obsiahnutý v ustanovení je taxatívny, z čoho vyplýva, že okrem osôb tam uvedených sa žiadna iná osoba nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, a to ani vtedy, ak by táto osoba bola spôsobilá preukázať súdu naliehavý právny záujem na takomto určení [...] Žalobca ako člen dozornej rady spoločnosti BBEI, a.s. nie je osobou, ktorej ust. priznáva právo podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom (pozri strana 9, body 10 až 12 napádaného rozsudku). Súd prvej inštancie pritom opomenul, že je síce pravdou, že subjekty uvedené v ustanovení sú určené taxatívne (a tieto môžu podať žalobu bez toho aby vo veci preukazovali existenciu naliehavého právneho záujmu), avšak ak jestvuje aj ďalšia osoba, ktorá na rozhodnutí o veci preukáže existenciu naliehavého právneho záujmu, je oprávnená takúto žalobu podať aj daná osoba. Tzv. nedostatok aktívnej vecnej legitimácie teda súd prvej inštancie nesprávne právne vyhodnotil, čím uprel žalobcovi jeho právo na riadny a spravodlivý súdny proces. Žalobca žiadal odvolací súd, aby rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -257 zo dňa 7. mája 2019 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca odvolanie odôvodňuje najmä tým, že (i) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ], (ii) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [ ], a to z dôvodu, že v dôsledku nesprávneho posúdenia nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sa súd nezaoberal ďalšími právnymi dôvodmi podanej žaloby z dôvodu, že neprerušil konanie, napriek tomu že prerušenie konania navrhli obidvaja účastníci a tiež z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napádaného rozsudku, (iii) konanie má v dôsledku vyššie uvedeného - aj inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [ ].

10. Žalobca v odvolaní ďalej uvádza, že je členom dozornej rady obchodnej spoločnosti BBEI a.s. a táto, aj keď tomu nezodpovedá aktuálny stav zapísaný v obchodnom registri - je stále jediným spoločníkom žalovaného, t.j. v spoločnosti KOPAKA, s.r.o. K zmene v zápise spoločnosti KOPAKA, s.r.o. v obchodnom registri - ktorá zmena bola vykonaná protiprávne - došlo na základe rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia v spoločnosti KOPAKA, s.r.o. a následnej zmluvy o prevode obchodného podielu. Zo zápisu spoločnosti BBEI, a.s. je zrejmé, že predsedom predstavenstva BBEI, a.s. je Ing. Igor Ballo, avšak jeho funkčné obdobie skončilo najneskôr 25. októbra 2018. Menovaný sa pritom nechal - len niekoľko mesiacov pred skončením jeho funkčného obdobia - zapísať do obchodného registra aj ako jeden zo spoločníkov a konateľov spoločnosti LYCEUM, s.r.o. Ako je už z vyššie uvedeného zrejmé, spoločnosť LYCEUM, s.r.o. sa mala stať nadobúdateľom celého obchodného podielu a jediným spoločníkom v spoločnosti KOPAKA s.r.o. Zjednodušene povedané Ing. Igor Ballo previedol firmu KOPAKA, s.r.o. z

portfólia majetku BBEI, a.s. do svojho vlastného majetku. Dané konanie má v prvom rade trestnoprávny rozmer. Je však postihnuteľné aj civilnou úpravou, pretože uvedeným konaním došlo jednak k porušeniu zákonnej povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti BBEI, a.s. konať s odbornou starostlivosťou, ako aj k uprednostneniu záujmov štatutárneho orgánu spoločnosti BBEI, a.s. pred záujmami spoločnosti BBEI, a.s. Ako je zrejmé z rozhodnutia jediného spoločníka v spoločnosti KOPAKA, s.r.o., uvádza sa v ňom, že dané rozhodnutie je učinené v nadväznosti na predchádzajúce rozhodnutie mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti BBEI, a.s. prijaté dňa 7. júna 2016 [na ktorom mal byť udelený aj súhlas s prevodom obchodného podielu v spoločnosti KOPAKA s.r.o. na LYCEUM, s.r.o.]. Táto konštatácia však nezodpovedá objektívnej skutočnosti. Právny stav je taký [a túto skutočnosť žalovaný pred obchodným registrom úmyselne zamlčal], že uznesenia prijaté ma mimoriadnom valnom zhromaždení BBEI, a.s. dňa 7. júna 2016 boli napadnuté samostatnou žalobou. Konanie o neplatnosť daných uznesení bolo vedené na Okresnom súde Bratislava I pod č.k. . Dôvodom uplatnenia žaloby bola skutočnosť, že 50% akcionár spoločnosti BBEI, a.s. [ktorým je spoločnosť IPR LIMITED, Cyprus] bol na valnom zhromaždení BBEI, a.s. konanom dňa 7. júna 2016 zastúpený splnomocneným zástupcom na základe neplatnej plnej moci. Žaloba bola zamietnutá len z procesného dôvodu a síce, že žalobcovi v konaní zanikol mandát člena dozornej rady spoločnosti BBEI, a.s. (hoci v Obchodnom registri žaloba ako člen dozornej rady menovanej spoločnosti stále figuruje). Hmotnoprávna stránka veci (a to neplatnosť zastúpenia akcionára spoločnosti BBEI, a.s.) však v konaní preskúmavaná nebola, a teda túto otázku si mal posúdiť súd prvej inštancie (ako prejudiciálnu otázku) práve v tomto konaní.

11. Podľa žalobcu je spoločnosť BBEI, a.s. jediným spoločníkom v spoločnosti KOPAKA, s.r.o., a teda právo domáhať sa neplatnosti uznesení valného zhromaždenia náleží aj spoločnosti BBEI, a.s.. Avšak vzhľadom na to, že štatutárnym zástupcom spoločnosti BBEI, a.s. je doposiaľ Ing. Igor Ballo, pričom je zrejmé že (i) Ing. Igor Ballo je účastníkom konania na strane žalovaného (v pozícií štatutárneho zástupcu žalovaného) a zároveň (ii) je aj v pozícií konfliktu záujmov v spoločnosti BBEI, a.s., uplatnil túto žalobu žalobca ako člen dozornej rady spoločnosti BBEI, a.s. (ktorý bol ku dňu podania žaloby, a platí to aj ku dnešnému dňu, stále zapísaný ako člen dozornej rady BBEI, a.s.). Ak by aj bola pravda, že žalobca nie je jedným zo subjektov taxatívne vymedzených v ustanovení , i tak platí, že určovacieho výroku sa vo všeobecnosti môže dovolávať každý kto má aktívnu vecnú legitimáciu a preukáže, že má na vyslovení určovacieho výroku naliehavý právny záujem. Základný predpoklad úspešnosti určovacej žaloby po procesnej stránke teda spočíva v tom, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanom určení jestvuje naliehavý právny záujem. Žalovaný ďalej v odvolaní poukazuje na PR 1999, č. 9, s. 489 - NS sp. zn. C don 1690/97 ako i Zborník IV, strana 176. Subjekty určené v naliehavý záujem preukazovať nemusia

- pretože právo na uplatnenie neplatnosti valného zhromaždenia im vyplýva z osobitného právneho predpisu, ktorým je . Pokiaľ však žalobu uplatní aj iný právny subjekt a tento zároveň aj preukáže naliehavý právny záujem, domnievame sa, že súd mu nemôže toto právo uprieť. Súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou v odôvodnení Napádaného rozhodnutia dostatočne nevysporiadal, a teda nedal kvalifikovanú odpoveď na to prečo (ak na tom jestvuje naliehavý právny záujem) by určovaciu žalobu nemohol podať aj iný subjekt než ten, ktorý je uvedený v . V tomto prípade by totiž išlo o určovaciu žalobu v zmysle : Ak zákon pripúšťa ( ) domáhať sa aj určenia, či tu právo je alebo nie je, potom je dané aj oprávnenie žalobcu na podaní tohto žalobného návrhu.

12. Žalobca v závere uviedol, že pokiaľ žalobca aj žalovaný podali návrh na prerušenie konania, potom bol konajúci súd povinný takémuto návrhu vyhovieť ( ). Pokiaľ tak neučinil, zaťažil konanie vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím následne došlo k hrubému zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd napádaný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žaloba na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je osobitným druhom určovacej žaloby podľa ods. d) , t. j. žalobou o určení právnej skutočnosti, prípustnou výhradne ak to vyplynulo z osobitného predpisu, v tomto prípade z ustanovení . Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so Stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného

zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Z povahy ods. 1 vyplýva, že sa jedná o taxatívny výpočet (uzavretý výpočet aktívne legitimovaných osôb na podanie tejto určovacej žaloby). Inej osobe zákon túto aktívnu legitimáciu nepriznáva. V súdnom konaní sa bude súd vždy zaoberať otázkou aktívnej legitimácie navrhovateľa. Podanie žaloby neoprávnenou osobou (mimo okruhu určených v ods. 1) bude nevyhnutne viesť k zamietnutiu žaloby, bez ohľadu na to, či táto osoba preukáže naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia. Tvrdenie žalobcu, že „určovaciu žalobu, a to aj vo veciach týkajúcich sa uznesení valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti, pri prijatí ktorých bol porušený zákon, môže podať akýkoľvek subjekt (teda nie len subjekt, ktorý je určený v ) avšak za predpokladu, že na uplatnení takejto žaloby preukáže existenciu naliehavého právneho záujmu", nemá absolútne žiadnu oporu v slovenskom právnom poriadku alebo rozhodovacej praxi slovenských súdov, naopak je s nimi v priamom rozpore. Žaloba o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia akciovej spoločnosti je žalobou v zmysle ustanovenia ods. d) , t. j. žalobou o určení právnej skutočnosti, prípustnou výhradne ak to vyplýva z osobitného predpisu, v tomto prípade z ustanovení a . Taxatívny výpočet aktívne vecne legitimovaných subjektov je zakotvený v a žiadna iná osoba sa nemôže úspešne domáhať určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, a to ani vtedy, ak by takáto osoba bola spôsobilá preukázať súdu naliehavý právny záujem na takomto určení. Súd prvej inštancie žalobu napádaným rozhodnutím zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a svoje rozhodnutie jasným, zrozumiteľným a preskúmateľným spôsobom odôvodnil. Súd prvej inštancie v bode 10 odôvodnenia napádaného rozhodnutia aj s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR správne konštatoval, že: „sa v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že žalobca vo veci nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom a žalobu je preto potrebné zamietnuť“. Žalobca v celom rozsahu odmieta popis skutkového stavu prezentovaný žalobcom v čl. Ill odvolania, pričom nad rámec vyššie uvedeného poukazuje na to, že žalobca ani nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby. Pre rozhodnutie v tejto právnej veci však nepovažuje posúdenie žalobcom tvrdených skutočností, vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, za relevantné. Vo vzťahu k zamietnutiu návrhov strán sporu na prerušenie konania na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III sp. zn. , sa žalovaný stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, pričom žalovaný zdôrazňuje, že sám od návrhu na prerušenie konania upustil. Žalovaný preto v zmysle ustanovenia navrhol, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. -182 zo dňa 14.01.2024 ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania.

14. Žalobca k vyjadreniu žalovaného poukázal na a na ustanovenie o určovacej žalobe v zmysle , ktorú môže podať aj osoba, ktorá na požadovanom určení preukáže naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti uviedol, že zmena, ktorá bola zavedená znamená, že pojem právo je širší ako pojem právny vzťah, pričom pojem právo zahŕňa aj pojem právny vzťah. obsahuje iba demonštratívne určenie, čoho sa možno domáhať, kedy uvádza, že rozhodnúť možno najmä o určení, či tu právo je alebo nie. Z gramatického výkladu cit. ustanovenia preto nie je vylúčené podanie ani takej žaloby, ktorou sa žalobca domáha určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu. Z tohto hľadiska sa preto žalobca domnieva, že jeho žaloba je prípustná a súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou v odôvodnení napádaného rozhodnutia nijako nevysporiadal a teda nedal nijakú odpoveď na to prečo (ak na tom jestvuje naliehavý právny záujem) by určovaciu žalobu nemohol podať aj iný subjekt než ten, ktorý je uvedený v .

15. Žalovaný následne poukázal na to, že žaloba na určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia je osobitným druhom určovacej žaloby podľa , t. j. žalobou o určení právnej skutočnosti, prípustnou výhradne ak to vyplynulo z osobitného predpisu, v tomto prípade z ustanovení . Žalovaný v tejto súvislosti zotrváva na svojej doterajšej argumentácii vo veci, pričom poukazuje tak na právnu teóriu ako aj ustálenú rozhodovaciu prax slovenských súdov.

16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadrením žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

17. Odvolací súd sa v zmysle v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

18. Podľa ust. , o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia . Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa , iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.

19. Podľa ust. , každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

20. Podľa ust. veta prvá , členovia dozornej rady sa volia na dobu určenú stanovami, ktorá však nesmie byť dlhšia ako päť rokov.

21. Odvolací súd mal za nesporne preukázané, že dňa 20.09.2016 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného, na ktorom boli prijaté uznesenia bližšie špecifikované v rozsudku súdu prvej inštancie a rovnako tak v spise vedenom vo veci samej. Odvolací súd mal za preukázané, že za spornú skutočnosť v tomto spore považoval súd prvej inštancie otázku aktívnej legitimácie žalobcu a skúmanie tejto otázky viedlo k zamietnutiu žaloby. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a spolu s odvolaním žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, logicky odôvodnil a preto sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením, v zmysle ktorého žalobca súdu nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu v spore. Vzhľadom na ustálenú judikatúru odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie (t.j. stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a druhý účastník subjektom povinnosti) nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či ním objektívne je, alebo nie je (bližšie viď rozsudok NS SR sp. zn. , citovaný v uznesení ÚS SR č.k. -14 zo dňa 01.08.2017).

22. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena a z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR sp. zn. zo dňa 09.06.2020). V danom prípade je takýmto stavom práve to, že bolo žalobcovou povinnosťou v konaní preukázať, že je, alebo bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (bližšie viď rozsudok NS SR sp. zn. , citovaný v uznesení ÚS SR č.k. -14 zo dňa 01.08.2017.

23. Žalobca v odvolaní namietal, že súd nevyhovel žalobe z procesného dôvodu a namietal, že je síce pravdou, že osoby uvedené v ustanovení sú určené taxatívne (a tieto môžu podať žalobu bez toho, aby vo veci preukazovali existenciu naliehavého právneho záujmu), avšak za určitých podmienok jestvuje aj ďalšia osoba, ktorá ma aktívnu vecnú legitimáciu (resp. jej

zostane zachovaná aktívna vecná legitimácia) na rozhodnutí o veci, ak preukáže existenciu naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe podľa . Práve aj z tohto dôvodu (keďže žalobca má naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo veci) žalobca požadoval konanie aj prerušiť, (a to do skončenia súvisiaceho konania), ktorý návrh súd prvej inštancie zamietol.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia sú žalobami podľa , keďže možnosť jej podania vyplýva priamo z právneho predpisu. Uvedené podporuje aj argumentácia založená na tvrdení, že v prípade žaloby o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nejde o určenie toho, „či tu právo je alebo nie je“ [ ], ale o „určenie právnej skutočnosti“ [ ], teda či je prijaté uznesenie valného zhromaždenia platné alebo nie. „Domáhanie sa neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti podľa predstavuje osobitnú právnu úpravu vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam upravujúcim neplatnosť právnych úkonov. Citované ustanovenie nezakladá relatívnu a ani absolútnu neplatnosť právnych úkonov v zmysle a nasl. . Neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa preto nemožno dovolávať podľa a nasl. , upravujúcich neplatnosť právnych úkonov (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ). Pokiaľ ide o právnu povahu uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti, judikatúra najvyššieho súdu sa priklonila k názoru, že uznesenie valného zhromaždenia spoločnosti nie je právnym úkonom. Práve z tohto dôvodu neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti nie je možné posudzovať podľa všeobecných ustanovení o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej právnej úpravy , so zreteľom na okruh oprávnených osôb, lehoty na podanie návrhu, ako aj účinky súdom vyhlásenia uznesenia valného zhromaždenia za neplatné, Obch. zák.“ (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

25. Odvolací súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 55/2000, v zmysle ktorého „domáhať sa vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti súdom môžu iba osoby uvedené v ustanovení , a to iba v lehote a z dôvodov v ňom uvedených.“ V odôvodnení predmetného rozsudku najvyšší súd uviedol, že „v rozpore s cieľom, ktorý ustanovenie a sleduje, a zásadami, na ktorých spočíva, by bolo, ak by s poukazom na všeobecnú úpravu neplatnosti právnych úkonov mohli žiadať vyslovenie neplatnosti aj iné osoby. Ustanovenie a je nepochybne špeciálnym ustanovením upravujúcim osobitnú situáciu, ktoré oproti všeobecnej úprave zužuje okruh osôb, ktoré môžu žiadať vyslovenie neplatnosti a skracuje lehotu, v ktorej to môžu urobiť. Dôsledkom opačného stanoviska by bola situácia, že osoby vymenované v a by boli v možnosti uplatniť svoje právo na vyslovenie neplatnosti uznesenia časovo obmedzené trojmesačnou lehotou (odhliadnuc od sporov o tom, či išlo o lehotu premlčaciu alebo prekluzívnu). Ostatné osoby by túto možnosť mali po dobu troch rokov (pri stanovisku, že ide o relatívnu neplatnosť), alebo by ich možnosť dokonca časovo vôbec nebola obmedzená (ak by sa neplatnosť považovala za absolútnu). Znamenalo by to, že osoby, na ochranu ktorých uvedené ustanovenie predovšetkým slúži, by mali menej práv ako ostatné osoby. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať ani tak, že okrem všeobecnej možnosti dovolávať sa neplatnosti dáva vymenovaným osobám ďalšiu - osobitnú možnosť žiadať o vyslovenie neplatnosti uznesenia. Znamenalo by to, že aj tieto osoby by mohli po uplynutí lehoty vymedzenej v žiadať vyslovenie neplatnosti uznesenia podľa všeobecných ustanovení . Pri takomto výklade by však špeciálna úprava možnosti žiadať vyslovenie neplatnosti uznesenia strácala akýkoľvek zmysel. O takomto výklade by bolo možné uvažovať, ak by ustanovenie dopadalo len na niektoré dôvody neplatnosti (napr. dôsledky formálnych vád procedurálneho charakteru, rozpor sa stanovami). V takom prípade by sa neplatnosti z určených dôvodov mohli dovolávať len vymenované osoby a z iných dôvodov (rozpor s právnymi predpismi, prípadne ich obchádzanie) ktokoľvek. Ustanovenie však jednotlivé dôvody nerozlišuje a upravuje možnosť nápravy uznesení bez ohľadu na to, či sú v rozpore s internými predpismi spoločnosti (spoločenská zmluva, stanovy) alebo so všeobecne záväznými normami. Možnosť iných ako vymenovaných osôb žiadať vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia nemožno vyvodiť ani z úpravy absolútnej neplatnosti právnych úkonov ( až ) a zo všeobecnej zásady, že sa jej môže dovolávať každý, kto na tom má právny záujem, že nastáva priamo zo zákona a súdy na ňu musia prihliadať z úradnej povinnosti“.

26. Žalobca nie je bývalým spoločníkom žalovaného, tým je spoločnosť BBEI a.s., v ktorej bol žalobca členom dozorného orgánu, a to do uplynutia 5-ročného funkčného obdobia (do 31.8.2011), žalobca je bývalým členom dozorného orgánu bývalého spoločníka žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nie je žiadnou z osôb vymenovaných v . Žalobca mal ďalej za to, že spoločnosti BBEI a.s. ako spoločníkovi v spoločnosti žalovaného patrí právo domáhať sa určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia žalovaného a keďže štatutárnym zástupcom spoločnosti BBEI a.s. je Ing. Igor Ballo, ktorý je zároveň na strane žalovaného (v pozícii štatutárneho zástupcu žalovaného), uplatnil túto žalobu z dôvodu konfliktu záujmov žalobca ako člen dozornej rady spoločnosti BBEI a.s. S uvedenou argumentáciou sa súd prvej inštancie správne vysporiadal v bode 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd dodáva, že aplikácia veta prvá v danej veci prichádza do úvahy iba v prípade, ak žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti podávajú sami konatelia ako štatutárne orgány spoločnosti. V posudzovanej veci však konateľ žalovaného - spoločnosti KOPAKA s. r. o. takúto žalobu nepodal. Zároveň citované ustanovenie sa vzťahuje na situáciu, kedy žalobcom v konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti je konateľ, resp. konatelia a žalovaná je spoločnosť, v ktorej sú konateľmi a v ktorej boli sporné uznesenia prijaté, čo je odlišná situácia ako v predmetnom spore.

27. Súd prvej inštancie teda správne posúdil danú právnu vec keď vyhodnotil absenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, posúdil vec podľa správnych právnych predpisov a svoje tvrdenia podporil judikatúrou, ktorú bolo možné aplikovať na danú právnu vec. Z odvolacej argumentácie žalobcu nemožno vyvodiť záver, že by hmotné právo priznávalo právo podať žalobu o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia podľa aj osobám mimo taxatívneho vymenovania v danom ustanovení, a to ani za predpokladu, že preukážu naliehavý právny záujem na takomto určení. Zároveň súd prvej inštancie správne vyhodnotil prítomnosť cudzieho prvku v spore a vhodne použil Nariadenie Brusel I a Rím I.

28. K odmietnutiu odvolania žalobcu voči výrokom I. a II. odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Podľa , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. Podľa , odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa a , návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

29. Nakoľko napadnutý I. a II. výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrhy na prerušenie konania nie je rozhodnutím vo veci samej, pričom predmetné rozhodnutie nie je výslovne uvedené ani v taxatívnom výpočte prípadov v , je nutné konštatovať, že podané odvolanie žalobcu smeruje proti výrokom, proti ktorým nie je odvolanie prípustné. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Nakoľko odvolanie žalobcu v danom prípade smeruje proti výroku, proti ktorému nie je v zmysle uvedených zákonných ustanovení odvolanie prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa odmietol.

30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a Keďže v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ods. veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).