Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 129/2014
PDF · 151.7 KB
No categories available
I. ÚS 129/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. marca 2014
predbežne prerokoval sťažnosť P. T., zastúpeného advokátkou JUDr. Adriánou Kmecovou,
Moldavská cesta 6, Košice vo veci namietaného porušenia základných práv na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D/522/2011 a takto
rozhodol:
Sťažnosť P. T. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. novembra 2013 doručená sťažnosť P. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 24 D/522/2011.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „... ako navrhovateľ inicioval... konanie
o novoobjavenom majetku po svojom zosnulom otcovi... Toto konanie je vedené na
Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou 24 D/522/2011. Súd od začatia konania, t. j.
odo dňa 28. 11. 2011, až doposiaľ, urobil iba dva úkony. Dňa 24. 4. 2012 vyzval
sťažovateľa ako navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh a dňa 29. 11. 2012
vydal poverenie pre súdneho komisára JUDr. Drgoňu na prejednanie novoobjaveného
majetku.“
Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu 27. decembra
2012, ktorý v odpovedi uviedol, že „... sťažnosť dôvodná, spis nebol ku dnešnému dňu
postúpený súdnemu komisárovi, nakoľko pôvodný dedičský spis, sp. zn.: D 1417/84 sa
zapožičiavaním z archívu pre potreby informačnej kancelárie v novembri 2011 stratil
a predseda Okresného súdu Košice I uložil zodpovedným súdnym úradníkom vykonať
dôslednú kontrolu pohybu spisu a v prípade, ak sa spis nenájde, okamžite začať
s rekonštrukciou spisu, aby bolo možné čo najskôr pokračovať v začatom konaní
o znovuobjavenom majetku...“.
3. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález tohto
znenia:
„Základné právo P. T... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR porušené
bolo.
Základné právo P. T... v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov porušené bolo.
Základné právo P. T... aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd porušené bolo.“
Sťažovateľ zároveň uplatnil náhradu primeraného finančného zadosťučinenia v sume
1 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.
II.
4. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
6. Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom stanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý
má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho
prítomnosti. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
8. Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh došiel k záveru, že sťažnosť je potrebné
odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodov nesplnenia zákonom
predpísaných náležitostí (body 9 až 14) a zjavnej neopodstatnenosti (body 15 a ďalšie).
9. Podľa § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa
ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,
prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,
odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie
konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.
10. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že v sťažnosti je oddelený petit od jej
ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku
rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho
sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil
za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05,III. ÚS 2/05).
11. Ústavný súd zdôrazňuje, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie
konania i ostatnými požadovanými zákonnými náležitosťami osobitne platí v prípadoch,
v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené
advokátom. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde
presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých
formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20
a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je
ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom
súde).
12. Z uvedeného v okolnostiach danej veci vyplýva, že sťažovateľom navrhovaný
petit sťažnosti (pozri bod 3) nie je dostatočným podkladom na rozhodnutie ústavného súdu,
pretože je neurčitý a nezrozumiteľný. V petite nie je uvedené, ktorý subjekt porušil jeho
základné právo, a nie je uvedená konkretizácia konania, t. j. spisová značka konania.
13. V súvislosti s uvedeným nedostatkom (bod 12) ústavný súd pripomína, že tento
nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na takýto postup slúži inštitút povinného
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej
činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok
zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania (napr. IV. ÚS 77/08,
I. ÚS 368/2010, III. ÚS 357/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010,
III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010, IV. ÚS 134/2010).
14. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky
právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti
advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný
vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie
konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými
začína konanie pred ústavným súdom. Aj v tomto ohľade naďalej zostáva v platnosti zásada
„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby
práva znalé (napr. advokáta).
15. Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu
poukazuje tiež na skutočnosť, že okresný súd nebol celkom nečinný vo veci a predseda
okresného súdu v odpovedi sp. zn. Spr 1/13 z 28. januára 2013 sťažovateľovi na jeho
sťažnosť uznal prieťahy v konaní vyvolané stratou pôvodného archivovaného dedičského
spisu sp. zn. D 1417/84 a prijal k tomu aj konkrétne opatrenia na ich odstránenie, ktoré pre
tento čas pokladá ústavný súd za dostatočné. Ústavný súd poukazuje ďalej na skutočnosť, že
„ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe nemusí ešte
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04).
Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
[čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].
16. Aj keď postup okresného súdu nebol celkom bez prieťahov, ich intenzita zatiaľ
nedosiahla úroveň, ktorá by mohla znamenať porušenie základného práva sťažovateľa
na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a nevylučuje
definitívne možnosť prejednania predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (III. ÚS 24/04, III. ÚS 67/04).
17. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť
porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
18. Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku súdneho konania
(necelých 24 mesiacov do času podania ústavnej sťažnosti, pozn.) ústavný súd sťažnosť
proti postupu okresnému súdu v konaní sp. zn. 24 D/522/2011 odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.
19. Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.
20. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci v prípade
zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. marca 2014