Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 579/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť M. K., zastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie

M. R. Štefánika 1, Žilina, ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. M. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (tisícpäťsto eur),

ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť M. K. trovy konania v sume

275,94 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právneho zástupcu advokáta

JUDr. Mgr. Štefana Buchu, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 10. decembra 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť M. K. (ďalej

len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

30 D/144/2007.

Podpredsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadrila

k sťažnosti podaním sp. zn. doručeným ústavnému súdu 7. marca 2014,

v ktorom uviedla: „... Z dôvodov uvedených v pripojenom písomnom stanovisku súdneho

komisára a zákonného sudcu považujem sťažnosť za neopodstatnenú...“

Súdna komisárka vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 25. februára 2014

uviedla: „... Dedičský spis s návrhom uznesenia na ukončenie konania bol zaslaný

na Okresný súd Žilina dňa 15. 10. 2013. Nakoľko nemám spis k dispozícii, odkazujem

na moje predchádzajúce vyjadrenia k sťažnostiam dedičky, ktoré sú v dedičskom spise

založené...“

Súčasťou podania podpredsedníčky okresného súdu bolo aj vyjadrenie zákonnej

sudkyne, v ktorom bola obsiahnutá chronológia procesných úkonov okresného súdu,

z ktorej okrem iného vyplýva:

„Vo veci bol na Okresný súd Žilina dňa 5. 2. 2007 prijatý úmrtný list

v dedičskej veci po poručiteľke M. Š.. Prejednaním dedičstva bola poverená súdna

komisárka JUDr. Zuzana Kolembusová. Jedinou dedičkou po poručiteľke je sťažovateľka.

V období od 21. 9. 2010 do 2. 12. 2010 som bola práceneschopná, v tom období bola

vec pridelená zákonnému sudcovi Mgr. Hallovi, ktorý dňa 25. 11. 2010 podpísal súdnym

komisárom predložený návrh uznesenia o potvrdení dedičstva sťažovateľke.

Dňa 15. 12. 2010 bol spis opäť pridelený mne ako zákonnej sudkyni. Sťažovateľka

podala dňa 11. 1. 2011 voči uzneseniu odvolanie.

Dňa 1. 2. 2011 podávala sťažovateľka návrh na priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov, súd uznesením -230 zo dňa 17. 2. 2011 jej nepriznal oslobodenie

od súdnych poplatkov. Voči uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie.

Dňa 16. 3. 2011 podala sťažovateľka návrh na ustanovenie právneho zástupcu. Súd

uznesením -242 zo dňa 1. 4. 2011 jej právneho zástupcu neustanovil. Voči

uzneseniu podala sťažovateľka odvolanie.

Uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov KS Žilina uznesením

zo dňa 30. 11. 2011 a uznesenie o zamietnutí žiadosti na ustanovenie

právneho zástupcu KS Žilina uznesením zo dňa 30. 11. 2011 potvrdil.

Uznesenie o potvrdení dedičstva sťažovateľke KS Žilina uznesením 9 CoD 11/2011-

258 zo dňa 30. 11. 2011 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis

doručený 13. 1. 2012. Dňa 7. 2. 2012 bolo uznesenie doručené sťažovateľke.

Spis bol vrátený notárovi dňa 20. 3. 2012.

Dňa 23. 1. 2013 bola súdu doručená sťažnosť na postup súdneho komisára.

Dňa 25. 3. 2013 sa notárka vyjadrila k sťažnosti a súd uznesením -381

zo dňa 26. 4. 2013 nevylúčil notárku z prejednania dedičskej veci.

Dňa 18. 6. 2013 bol spis vrátený notárovi.

Dňa 23. 7. 2013 požiadala sťažovateľka o vydanie potvrdenia o skutočnosti známej

zo spisu, či je predmetom konania aj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti.

Dňa 8. 8. 2013 bola žiadosť sťažovateľky doručená notárke.

Sťažovateľka bola predvolaná na pojednávanie dňa 14. 10. 2013, termín osobne

prevzala, bez ospravedlnenia sa nedostavila na pojednávanie, pričom dňa 8. 10. 2013 sa

dvakrát dostavila na notársky úrad a študovala predmetný spis. Sťažovateľka opäť dňa

8. 10. 2013 podala námietku zaujatosti voči notárke. Táto sa dňa 14. 10. 2013 k námietke

vyjadrila a predložila súdu spis s návrhom uznesenia o potvrdení dedičstva sťažovateľke.

Súdu bol spis doručený 15. 10. 2013.

Poznamenávam, že pokiaľ by sa sťažovateľka zúčastnila pojednávania, bola by

oboznámená so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa konania.

Dňa 31. 10. 2013 urgovala sťažovateľka svoju žiadosť, ktorú podávala 23. 7. 2013.

Dňa 20. 12. 2013 súd sťažovateľke oznámil, že na námietku zaujatosti voči notárke

nebude prihliadať, keďže sa týkala postupu notára a raz už o námietke súd rozhodoval,

odpovedal na jej žiadosť (podanú 23. 7. 2013), na ktorú neodpovedala notárka a vyzval ju,

aby predložila znalecký posudok s ocenením nehnuteľnosti ku dňu smrti poručiteľky.

Dňa 3. 2. 2014 sťažovateľka súdu oznámila, že dala vypracovať znalecký posudok,

ktorý doručí súdu do 2 mesiacov.

Mám za to, že v predmetnej veci som nespôsobila prieťahy v konaní.

Pokiaľ sa spis nachádzal u notára, k svojmu postupu sa musí vyjadriť notár.

Chcem poznamenať, že okrem agendy D (pričom túto agendu od januára 2014

vybavujeme 5 sudcovia, za 1/2014 bol nápad vecí 62) vybavujem agendu P, kde počet vecí

v senáte je 277, veci vybavujem priebežne, od najstarších, využívam všetky pojednávacie

dni, vytyčujem veci už na apríl 2014. Keďže sa jedná o agendu starostlivosti o maloleté deti,

zákonná lehota na vybavenie veci je 6 mesiacov, mám 10-dňové lehoty na vypracovanie,

expedovanie rozsudku.

Notár predloží súdu spisový materiál vo veci prejednania dedičstva s návrhom

uznesenia, pričom sám vec prejednáva dlhšiu dobu a vzhľadom na rozsiahly spisový

materiál, keďže aj pojednávam, potrebujem tiež čas na preštudovanie spisového materiálu.“

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti, čo sa týka predloženej chronológie, aké uviedol

okresný súd, preto ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ), v súlade s ktorou možno za konanie (postup) súdu odstraňujúce

právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom posudzovanom prípade považovať také konanie,

ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej

neistoty zákonom dovoleným spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dedičské

konania tvoria bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich

nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. V danom prípade vec z právneho

a skutkového hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej

dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov na záver konštatuje, že

nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pri posudzovaní druhého kritéria, t. j. hodnotenia prípadných zbytočných

prieťahov v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že k dĺžke posudzovaného konania

podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky. Sťažovateľka síce podala dvakrát

námietku zaujatosti súdnej komisárky, odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu

o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku a odvolanie proti rozhodnutiu okresného

súdu o zamietnutí žiadosti na ustanovenie právneho zástupcu, ale na druhej strane ústavný

súd pri hodnotení postupu sťažovateľky bral do úvahy to, že ako účastníčka konania

nesporne má právo na tieto procesné úkony, ktoré urobila. Za prieťahy vzniknuté v

dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkom konania neznáša zodpovednosť oprávnená

osoba, ale zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani na vrub štátnemu orgánu

konajúcemu vo veci (). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú

na rozhodnutie o sťažovateľkou uplatnených procesných právach ústavný súd nezapočítal

do doby zbytočných prieťahov v konaní okresného súdu (obdobne ,

). Na vrub sťažovateľky však možno pripísať skutočnosť, že 14. októbra 2013

sa nezúčastnila pojednávania bez ospravedlnenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci

a poukazuje na to, že aj bez toho, aby vymedzoval konkrétne obdobia nečinnosti okresného

súdu, trvanie napadnutého konania 7 rokov, z toho na okresnom súde viac ako 6 rokov, je

už samo osebe neprimerané.

Okresný súd vykonal síce množstvo procesných úkonov, ako to vyplýva

z predloženého prehľadu, a ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale

napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného súdu v napadnutom konaní

bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že Krajský súd v Žiline (ďalej len

„krajský súd“) uznesením č. k. -258 z 30. novembra 2011 zrušil uznesenie

o potvrdení dedičstva sťažovateľke.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval

v súlade s povinnosťou uloženou mu v , aby bola vec čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

Keďže všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj

za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzala, čo je

základným účelom práva zaručeného v citovanom článku (pozri napr. ),

a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd

preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné

prieťahy v konaní neboli zistené.

Ústavný súd už v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že

úkony notára ako súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi

možno spôsobiť zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd

(, ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní, ktoré je ním vedené pod sp. zn. , došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa .

Pretože ústavný súd zistil porušenie označeného základného práva sťažovateľky

podľa okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný súd

rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 2 000 € voči okresnému súdu a 5 000 € voči súdnej komisárke z dôvodov v nej

uvedených.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti

aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. berúc do úvahy konkrétne okolnosti danej veci

považoval priznanie sumy 1 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie

podľa . Pri priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia zobral ústavný súd do úvahy aj to, že nie všetky prieťahy boli spôsobené

okresným súdom. Sťažovateľka v konaní pred okresným súdom uplatňovala množstvo

procesných úkonov (napr. dvakrát námietku zaujatosti súdnej komisárky, odvolanie proti

rozhodnutiu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku, odvolanie proti

rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí žiadosti na ustanovenie právneho zástupcu),

o ktorých bolo potrebné rozhodovať aj v odvolacom v dovolacom konaní. Tieto skutočnosti

zobral ústavný súd do úvahy pri priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky trovy konania vyčíslil sumou 492,62 €, a to za štyri úkony právnej služby

(prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť, ďalšia porada

s klientkou, stanovisko sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu).

Ústavný súd zistil podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) priznal sťažovateľke náhradu trov

konania. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku

2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2013 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje sumu

275,94 €. Ústavný súd nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľky odmenu za tretí úkon

(ďalšia porada so sťažovateľkou) vzhľadom na to, že podľa názoru ústavného súdu odmena

za túto poradu je už zahrnutá v prvom úkone právnej služby (prevzatie právneho

zastúpenia). Pokiaľ ide o štvrtý úkon právnej služby (stanovisko sťažovateľky na vyjadrenie

okresného súdu), ústavný súd odmenu za tento úkon nepriznal z dôvodu, že ide o úkon,

ktorý zo strany ústavného súdu nebol vyžiadaný.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2014